—

Lidl Magyarország Kereskedelmi bt, v zastúpení: R. Kölcsey-Rieden, ügyvéd,

—

maďarská vláda, v zastúpení: J. Fazekas, R. Somssich a K. Szíjjártó, splnomocnené zástupkyne,

—

belgická vláda, v zastúpení: T. Materne, splnomocnený zástupca,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Dowgielewicz, splnomocnený zástupca,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: W. Wils a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (Ú. v. ES L 91, s. 10; Mim. vyd. 13/023, s. 254) a smernice 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, s. 4; Mim. vyd. 15/006, s. 447), ako aj článku 30 ES.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Lidl Magyarország Kereskedelmi bt (ďalej len „Lidl“) a Nemzeti Hírközlési Hatóság Tanácsa (Rada maďarského telekomunikačného úradu, ďalej len „Hatóság“) v súvislosti s rozhodnutím tohto orgánu neumožniť spoločnosti Lidl uvádzať na trh v Maďarsku rádiové zariadenie vyrobené spoločnosťou, ktorej sídlo sa nachádzalo v Belgicku.

3

Článok 1 ods. 1 smernice 1995/5 vymedzuje jej pôsobnosť takto:

„Táto smernica stanovuje regulačný rámec pre uvedenie na trh, voľný pohyb a uvedenie do prevádzky rádiového zariadenia a koncových telekomunikačných zariadení v Spoločenstve.“

4

Podľa článku 2 smernice 1999/5:

„Na účely tejto smernice platia nasledovné definície:

…

…“

5

Pokiaľ ide o základné požiadavky bezpečnosti, ktoré musia prístroje spĺňať, článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Nasledujúce základné požiadavky sú platné pre všetky prístroje:

6

V článku 5 smernice 1999/5 sa uvádza:

„1.   Ak zariadenie vyhovuje príslušným harmonizovaným normám alebo ich častiam, … členské štáty predpokladajú zhodu so základnými požiadavkami uvedenými v článku 3, keďže tieto sú pokryté spomínanými harmonizovanými normami alebo ich časťami.

2.   Ak členský štát alebo Komisia usúdi, že zhoda s harmonizovanou normou nezaisťuje zhodu, ktorú by mala zaisťovať, so základnými požiadavkami uvedenými v článku 3, Komisia alebo zúčastnený členský štát predloží záležitosť skôr ako výbor [Komisia alebo zúčastnený členský štát predloží záležitosť výboru telekomunikačného posudzovania zhody a trhového dozoru — neoficiálny preklad].

3.   … Po porade s výborom… môže Komisia zrušiť harmonizované normy uverejnením poznámky v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.“

7

Článok 6 ods. 1 a 4 smernice 1995/5 stanovuje:

„1.   Členské štáty zaistia, aby bolo zariadenie uvedené na trh, len ak vyhovuje príslušným základným požiadavkám uvedeným v článku 3 a ďalším relevantným požiadavkám tejto smernice, keď bude správne nainštalované a udržiavané a používané na určený účel. Uvedenie nesmie byť viazané na ďalšie národné podmienky.

…

4.   V prípade rádiového zariadenia používajúceho frekvenčné pásma, ktorých použitie nie je harmonizované v celom Spoločenstve, výrobca alebo jeho oprávnený zástupca usadený v Spoločenstve alebo osoba zodpovedná za uvedenie na trh oznámia štátnemu úradu v členskom štáte zodpovednému za správu spektra zámer uviesť na jeho národnom trhu takéto zariadenie.

Táto notifikácia má byť daná najmenej štyri týždne pred uvedením na trh a má poskytovať informácie o rádiových charakteristikách zariadenia… a identifikačné číslo notifikovaného orgánu uvedeného v prílohe IV alebo V.“

8

Podľa článku 8 ods. 1 smernice 1999/5:

„Členské štáty nesmú na svojom území zakázať, obmedziť alebo brániť uviesť na trh a do prevádzky prístroje označené značkou CE uvedenou v prílohe VII, ktorá svedčí o ich zhode so všetkými ustanoveniami tejto smernice…. Toto nemá dopad na uplatňovanie ustanovení článkov 6 ods. 4, 7 ods. 2 a 9 ods. 5.“

9

Pokiaľ ide o označenie zhody „CE“, článok 12 ods. 1 prvý pododsek smernice 1999/5 stanovuje:

„Prístroje vyhovujúce príslušným základným podmienkam sú označené ES značkou zhody, uvedenou v prílohe VII. Táto je pripevnená na zodpovednosť výrobcu, jeho oprávneného zástupcu usadeného v rámci Spoločenstva alebo osoby zodpovednej za uvedenie prístroja na trh. [Prístroje, ktoré spĺňajú všetky príslušné základné požiadavky, získajú označenie zhody ‚CE‘, upravené v prílohe VII. Za získanie tohto označenia zodpovedá výrobca, jeho oprávnený zástupca usadený v Spoločenstve alebo osoba zodpovedná za uvedenie prístroja na trh — neoficiálny preklad].“

10

Článok 1 smernice 2001/95 vymedzuje jej cieľ a pôsobnosť takto:

„1.   Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby výrobky uvedené na trh boli bezpečné.

2.   Táto smernica sa uplatňuje na všetky výrobky definované v článku 2 a). Každé jej ustanovenie platí, pokiaľ neexistujú osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom v právnych predpisoch spoločenstva, podľa ktorých sa riadi bezpečnosť príslušných výrobkov.

V prípade, keď výrobok podlieha osobitným požiadavkám na bezpečnosť ustanoveným právnymi predpismi spoločenstva, uplatňuje sa táto smernica iba na tie aspekty, riziká a kategórie rizík, ktoré nie sú zahrnuté do týchto požiadaviek. …“

11

Článok 2 písm. a), e) a f) smernice 2001/95 stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

12

Podľa článku 6 ods. 1 smernice 2001/95:

„Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia a distributéri dodržiavali svoje povinnosti na základe tejto smernice tak, aby boli výrobky uvedené na trh bezpečné.“

13

V článku 8 ods. 2 prvom a druhom pododseku tejto smernice sa uvádza:

„Keď zodpovedné orgány členských štátov prijmú také opatrenia, aké sú uvedené v odseku 1, predovšetkým tie, ktoré sú uvedené v písm. d) až f), budú konať v súlade so zmluvou a najmä jej článkami 28 a 30 tak, aby vykonali opatrenia spôsobom primeraným závažnosti rizika a náležite zohľadnili zásadu bezpečnosti.

V tomto zmysle vyzvú a poskytnú podporu pre dobrovoľné aktivity výrobcov a distributérov v súlade s povinnosťami, ktorým podľa tejto smernice a najmä jej kapitoly III podliehajú vrátane, ak je to vhodné, vypracovaním zásad správnej praxe.“

14

Podľa § 188 bodu 32 zákona C z roku 2003 o elektronickej komunikácii (2003. évi C. törvény az elektronikus hírközlésről):

„Na účely tohto zákona:

…

15

Podľa § 1 ods. 2 výnosu ministerstva informatiky a telekomunikácií č. 5/2004 o rádiových zariadeniach a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody [5/2004. (IV. 13.) IHM rendelet a rádióberendezésekről és az elektronikus hírközlő végberendezésekről, valamint megfelelőségük kölcsönös elismeréséről] „sa pôsobnosť uvedeného výnosu v Maďarsku vzťahuje okrem maďarského telekomunikačného úradu aj na každú fyzickú alebo právnickú osobu alebo organizáciu bez právnej subjektivity, ako aj na maďarskú prevádzkareň alebo pobočku podniku, ktorého sídlo sa nachádza v zahraničí, ktorý vyrába, dováža, uvádza na trh (ďalej len spoločne ‚výrobca‘), distribuuje, potvrdzuje, uvádza do prevádzky a používa zariadenia uvedené v odseku 1.“

16

Podľa § 4 ods. 4 tohto výnosu musí výrobca oznámiť svoj úmysel uviesť na maďarský trh rádiové zariadenie, ktoré využíva frekvenciu alebo frekvenčné pásma neharmonizované v Európskej únii, príslušnému orgánu v súlade s relevantnými osobitnými právnymi predpismi.

17

Podľa § 10 ods. 6 uvedeného výnosu je tento výrobca povinný „vydať vyhlásenie o tom, že zariadenie spĺňa základné požiadavky. Na účely uvádzania prístrojov vyrobených v Maďarsku na trh je potrebné vydať vyhlásenie o zhode v maďarskom jazyku alebo v iných jazykoch, ktoré zahŕňajú aj maďarčinu. Ak prístroje neboli vyrobené v Maďarsku, vyhlásenie možno vydať v úradnom jazyku ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Základné požiadavky na vyhlásenie o zhode sú uvedené v prílohe 6“.

18

Spoločnosť Lidl uvádza na trh v Maďarsku rádiové zariadenie „UC Babytalker 500“, vyrábané belgickou spoločnosťou, ktorá pre tento výrobok získala označenie „CE“ a vydala vyhlásenie o zhode. Toto zariadenie využíva neharmonizované frekvencie.

19

V rámci kontroly vykonanej v predajni Lidl v priebehu roka 2007 Hatóság zistil, že pre uvedené zariadenie chýba vyhlásenie o zhode stanovené príslušnými maďarskými právnymi predpismi. Hatóság následne zakázal spoločnosti Lidl uvádzať dotknuté zariadenie na trh až do predloženia vyhlásenia o zhode vydaného podľa maďarského práva, pričom podľa jeho názoru má byť za výrobcu zariadení považovaná spoločnosť Lidl, keďže uvedená spoločnosť tieto zariadenia uvádza na trh v Maďarsku.

20

Vzhľadom na to, že Hatóság neuznal vyhlásenie o zhode vydané belgickým výrobcom, spoločnosť Lidl napadla žalobou rozhodnutie o zákaze uvádzať zariadenie na trh, požadujúc zrušenie tohto rozhodnutia.

21

Fővárosi Bíróság, ktorý sa domnieval, že dotknutý výrobok je možné v súlade s uplatniteľnými smernicami Spoločenstva uvádzať na trh vo všetkých členských štátoch, vzhľadom na opačný názor žalovaného v spore vo veci samej rozhodol konanie prerušiť a Súdnemu dvor položiť tieto prejudiciálne otázky:

22

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či členský štát môže v súlade so smernicou 1999/5 vyžadovať od subjektu, ktorý uvádza rádiové zariadenie na tuzemský trh, aby predložil vyhlásenie o zhode napriek tomu, že výrobca uvedeného zariadenia so sídlom v inom členskom štáte pre toto zariadenie získal označenie „CE“ a vydal vyhlásenie o zhode.

23

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že smernica 1999/5, ktorá vytvára právny rámec na uvádzanie rádiových zariadení na trh, voľný pohyb a uvádzanie týchto zariadení do prevádzky v Spoločenstve, obsahuje v článkoch 6, 8 a 12 pravidlá relevantné pre riešenie sporu vo veci samej.

24

Články 6 a 8 tejto smernice zaručujú voľný pohyb prístrojov, ktoré spĺňajú ustanovenia uvedenej smernice (rozsudok z 8. mája 2003, ATRAL, C-14/02, Zb. s. I-4431, bod 50).

25

Hoci sú členské štáty v zmysle článku 6 ods. 1 prvej vety smernice 1999/5 povinné zaistiť, aby boli zariadenia uvádzané na trh len v prípade, ak spĺňajú základné požiadavky uvedené v tejto smernici, podľa druhej vety tohto ustanovenia nesmú pre tieto zariadenia, pokiaľ ide o ich uvádzanie na trh, stanovovať ďalšie vnútroštátne podmienky. Navyše podľa článku 8 ods. 1 tejto smernice členské štáty nesmú na svojom území brániť uvádzaniu prístrojov označených značkou „CE“ na trh.

26

Smernica 1999/5 totiž v prípade prístrojov s označením „CE“ vychádza z prezumpcie zhody. Toto označenie preukazuje súlad uvedených prístrojov so všetkými ustanoveniami tejto smernice vrátane ustanovení o postupoch posúdenia ich zhody, tak ako sú upravené v uvedenej smernici (pozri rozsudok ATRAL, už citovaný, bod 51).

27

V tomto režime za získanie označenia „CE“ podľa článku 12 ods. 1 prvého odseku druhej vety smernice 1999/5 zodpovedá výrobca, jeho oprávnený zástupca usadený v Spoločenstve alebo aj osoba zodpovedná za uvedenie prístroja na trh.

28

V dôsledku toho je výrobky s označením „CE“ možné uvádzať na trh bez toho, aby podliehali mechanizmu predbežného schválenia (pozri v tomto zmysle rozsudok ATRAL, už citovaný, bod 52) alebo akémukoľvek inému postupu rozširujúcemu počet osôb povinných získať označenie zhody.

29

Členské štáty sú teda povinné bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 2 a článku 9 ods. 5 smernice 1999/5, uznať označenie „CE“, ktoré získala niektorá z osôb vymenovaných v článku 12 ods. 1 tejto smernice. Vyžadovanie od niektorej z týchto osôb, aby predložila vyhlásenia o zhode pre rádiové zariadenie, pre ktoré už iná osoba uvedená v článku 12 ods. 1 smernice 1999/5 získala označenie „CE“, by bránilo uvádzaniu tohto výrobku na trh tým, že by ho viazala na ďalšie požiadavky nad rámec požiadaviek smernice 1999/5.

30

Z toho vyplýva, že smernici 1999/5 odporujú vnútroštátne predpisy, ktoré v oblasti harmonizovanej touto smernicou ukladajú osobám zodpovedným za uvádzanie na trh výrobkov s označením „CE“, pre ktoré výrobca vydal vyhlásenie o zhode, povinnosť rovnako predložiť vyhlásenie o zhode.

31

Skutočnosť, že výrobca, ktorý získal označenie „CE“, je usadený v inom členskom štáte, než v štáte, v ktorom sa výrobok uvádza na trh, nemá na tento záver žiaden vplyv. Práve naopak, smernica 1999/5, keďže upravuje voľný pohyb rádiových zariadení a vzájomné uznávanie ich zhody, zahŕňa presne túto situáciu.

32

Okrem toho skutočnosť, že dotknuté zariadenie v spore vo veci samej využíva neharmonizované frekvencie, nemôže vzhľadom na článok 6 ods. 4 smernice 1995/4 tento záver zmeniť. Procesné pravidlo zakotvené v tomto ustanovení ukladá výrobcovi alebo jeho oprávnenému zástupcovi usadenému v Spoločenstve alebo osobe zodpovednej za uvedenie zariadenia na trh iba povinnosť oznámiť štátnemu orgánu zodpovednému za správu frekvenčného spektra zámer uviesť na jeho vnútroštátnom trhu takéto zariadenia. Hoci toto procesné pravidlo má sprevádzať prebratie mechanizmov upravených smernicou 1999/5 do vnútroštátneho práva, členským štátom nijako nepriznáva oprávnenie viazať zákaz uvedený v druhej vete článku 6 ods. 1 smernice 1999/5 na podmienky alebo ho obmedziť (pozri rozsudok z 20. júna 2002, Radiosistemi, C-388/00 a C-429/00, Zb. s. I-5845, bod 53).

33

V dôsledku toho je na prvú otázku potrebné odpovedať tak, že členské štáty nemôžu podľa smernice 1999/5 vyžadovať od osoby, ktorá uvádza rádiové zariadenie na trh, aby predložila vyhlásenie o zhode, ak výrobca tohto zariadenia so sídlom v inom členskom štáte pre toto zariadenie získal označenie „CE“ a vydal vyhlásenie o zhode tohto výrobku.

34

Druhou až piatou a desiatou otázkou, ktoré je potrebné skúmať súčasne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či distributéra rádiového zariadenia možno v zmysle ustanovení smernice 2001/95 považovať za výrobcu tohto výrobku aj vtedy, ak sa nepodieľa na výrobe a ak jeho činnosť neovplyvňuje bezpečnostné vlastnosti výrobku, a či možno od neho vyžadovať predloženie vyhlásenia o zhode, ktoré obsahuje technické údaje o dotknutých rádiových zariadeniach, alebo či mu možno uložiť povinnosti výrobcu, ak výrobca neuvádza dotknuté výrobky na trh.

35

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 2 smernice 2001/95 sa táto smernica neuplatňuje, ak existujú osobitné ustanovenia v právnych predpisoch Spoločenstva, ktoré upravujú bezpečnosť príslušných výrobkov a sledujú rovnaký cieľ.

36

Ako najmä belgická vláda a Komisia v podstate uvádzajú, smernica 1999/5 je takouto osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k vyhláseniu o zhode rádiových zariadení.

37

Smernica 2001/95 a definície výrazov „výrobca“ a „distributér“ uvedené v jej článku 2 pod písmenami e) a f) sa preto nebudú uplatňovať na posúdenie otázok, ktoré sa vzťahujú na povinnosť určitej osoby predložiť vyhlásenie o zhode rádiového zariadenia.

38

Pokiaľ sa vnútroštátny súd pokúša zistiť, či takémuto distributérovi možno uložiť povinnosti, ktoré za bežných okolností prislúchajú výrobcom a ktoré vyplývajú zo smernice 2001/95, treba konštatovať, že spis predložený Súdnemu dvoru neobsahuje informácie, z ktorých by vyplývali iné povinnosti, ako je povinnosť distributérov rádiových zariadení v Maďarsku predložiť vyhlásenie o zhode.

39

Na účely určenia osobitných povinností vyplývajúcich zo smernice 2001/95 je v každom prípade potrebné konštatovať, že osobu uvádzajúcu výrobok na trh je možné považovať za výrobcu iba v rámci podmienok uvedených v článku 2 písm. e) tejto smernice a za distributéra iba v rámci podmienok uvedených v článku 2 písm. f) uvedenej smernice. Výrobcovi a distributérovi možno uložiť iba povinnosti, ktoré každému z nich stanovuje smernica 2001/95.

40

V dôsledku toho je na druhú až piatu a na desiatu otázku potrebné odpovedať tak, že smernica 2001/95 sa neuplatňuje na posúdenie otázok, ktoré sa vzťahujú na povinnosť osoby predložiť vyhlásenie o zhode rádiového zariadenia. Pokiaľ ide o právomoc členských štátov ukladať podľa smernice 2001/95 v súvislosti s uvádzaním rádiových zariadení na trh iné povinnosti, ako je povinnosť predložiť vyhlásenie o zhode, osobu uvádzajúcu výrobok na trh je možné považovať jednak za výrobcu iba v rámci podmienok uvedených v článku 2 písm. e) tejto smernice a jednak za distributéra iba v rámci podmienok uvedených v článku 2 písm. f) uvedenej smernice. Výrobcovi a distributérovi možno uložiť iba povinnosti, ktoré každému z nich stanovuje smernica 2001/95.

41

Šiesta až deviata otázka, ktoré treba skúmať súčasne, sa týkajú prípadných dôvodov, ktoré môže členský štát uviesť s cieľom odôvodniť obmedzenia voľného pohybu rádiových zariadení s označením zhody „CE“ a výkladu článku 30 ES.

42

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, na čo poukazuje najmä Komisia, že akékoľvek vnútroštátne opatrenie v oblasti, ktorá je predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Spoločenstva, treba posudzovať vo vzťahu k ustanoveniam tohto harmonizačného právneho predpisu, a nie vo vzťahu k ustanoveniam článkov 28 ES a 30 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2001, DaimlerChrysler, C-324/99, Zb. s. I-9897, bod 32 a citovanú judikatúru).

43

Pokiaľ ide o povinnosť predložiť vyhlásenie o zhode rádiového zariadenia, smernica 1999/5 obsahuje osobitnú právnu úpravu. Zo znenia a z cieľa tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je úplná harmonizácia v oblasti jej uplatňovania. Z toho vyplýva, že v oblastiach spadajúcich do pôsobnosti tejto smernice musia členské štáty smernici vyhovieť v celom rozsahu a nesmú ponechať v platnosti vnútroštátne právne predpisy, ktoré jej odporujú (pozri rozsudok ATRAL, už citovaný, bod 44).

44

Voľný pohyb prístrojov spadajúcich do pôsobnosti smernice 1999/5, pri ktorých sa predpokladá, že spĺňajú základné požiadavky, a teda bezpečnostné normy stanovené touto smernicou, môže byť obmedzený iba v rámci podmienok stanovených samotnou smernicou. Ak sa členský štát domnieva, že zhoda s harmonizovanou normou nezaručuje dodržiavanie základných požiadaviek stanovených v uvedenej smernici, ktoré má táto smernica zahŕňať, môže tento členský štát v súlade s článkom 5 uvedenej smernice predložiť záležitosť výboru. V prípade nedostatkov harmonizovaných noriem vo vzťahu k základným požiadavkám možno tieto normy zrušiť iba v súlade s postupom upraveným v článku 5 smernice 1999/5. Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že režim zavedený smernicou 1999/5 zabezpečuje dodržiavanie základných požiadaviek stanovených touto smernicou.

45

Okrem toho, ako poznamenáva Komisia, v prípade, že členský štát na podporu obmedzenia uvádza dôvody, ktoré nepatria do oblasti harmonizovanej smernicou 1999/5, môže sa odvolávať na článok 30 ES. V takomto prípade sa členský štát môže odvolávať iba na niektorý z dôvodov verejného záujmu uvedených v článku 30 ES alebo na niektorú z kogentných požiadaviek stanovených judikatúrou Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 20. februára 1979, Rewe-Zentral, nazývaný „Cassis de Dijon“, 120/78, Zb. s. 649, bod 8). V obidvoch prípadoch musí byť obmedzenie spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa a nesmie ísť nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné (pozri rozsudky Radiosistemi, už citovaný, bod 42, a ATRAL, už citovaný, bod 64).

46

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je na šiestu až deviatu otázku potrebné odpovedať tak, že akékoľvek vnútroštátne opatrenie v oblasti, ktorá je predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Spoločenstva, sa má posudzovať vo vzťahu k ustanoveniam tohto harmonizačného právneho predpisu, a nie vo vzťahu k ustanoveniam článkov 28 ES a 30 ES. V oblastiach spadajúcich do pôsobnosti smernice 1999/5 musia členské štáty dosiahnuť úplný súlad s ustanoveniami tejto smernice a nesmú uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktoré im odporujú. Ak sa členský štát domnieva, že zhoda s harmonizovanou normou nezaručuje dodržiavanie základných požiadaviek stanovených smernicou 1999/5, ktoré má táto smernica zahŕňať, tento členský štát je povinný uplatniť postup upravený v článku 5 tejto smernice. Naproti tomu členský štát môže na podporu obmedzenia uvádzať dôvody, ktoré nepatria do oblasti harmonizovanej smernicou 1999/5. V takomto prípade sa môže odvolávať iba na dôvody uvedené v článku 30 ES alebo na kogentné požiadavky verejného záujmu.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: