—

David Hütter, v zastúpení: T. Stampfer a C. Orgler, Rechtsanwälte,

—

Technische Universität Graz, v zastúpení: M. Gewolf-Vukovich, Mitglied der Finanz Prokuratur,

—

dánska vláda, v zastúpení: B. Weis Fogh, splnomocnená zástupkyňa,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Enegren a B. Kotschy, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi D. Hütterom a Technische Universität Graz (ďalej len „TUG“) vo veci zaradenia D. Hüttera do platového stupňa zmluvného zamestnanca vo verejnej službe pri jeho prijímaní do zamestnania.

3

Odôvodnenie č. 25 smernice 2000/78 uvádza:

„Zákaz diskriminácie z dôvodu veku je dôležitou súčasťou napĺňania cieľov stanovených v zásadách zamestnanosti a pri podpore rozmanitosti pracovných síl. Avšak rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s vekom možno za určitých okolností odôvodniť, a preto si vyžaduje osobitné predpisy, ktoré môžu byť v závislosti od situácie v členských štátoch rôzne. Bezpodmienečne preto treba rozlišovať medzi rozdielnym zaobchádzaním, ktoré je odôvodnené najmä oprávnenými cieľmi v oblasti politiky zamestnanosti, trhu práce a odbornej prípravy a diskrimináciou, ktorá sa musí zakázať.“

4

Podľa článku 1 smernice 2000/78 „je jej účelom ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“.

5

Článok 2 smernice 2000/78 nazvaný „Pojem diskriminácie“ stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2.   Na účely odseku 1:

…“

6

Článok 3 smernice 2000/78 nazvaný „Rozsah“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„V rámci právomocí delegovaných na spoločenstvo sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

…“

7

Článok 6 smernice 2000/78 nazvaný „Odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku“ vo svojom odseku 1 uvádza:

„Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:

8

Podľa článku 18 prvého odseku smernice 2000/78 mala Rakúska republika prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 2. decembra 2003.

9

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že článok 128 spolkového zákona o organizácii univerzít a štúdia na nich (Universitätsgesetz 2002, BGBl. I, 120/2002) stanovuje, že obsah pracovných zmlúv uzavretých medzi univerzitou a jej zamestnancami sa po tom, čo tento zákon nadobudne účinnosť, teda od 1. januára 1994, až do doby, než nadobudne účinnosť kolektívna zmluva, riadi zákonom o postavení zmluvných zamestnancov z roku 1948 (Vertragsbedienstetengesetz 1948, BGBl., 86/1948), v znení zákona z roku 2004 (BGBl. I, 176/2004, ďalej len „VBG“).

10

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) VBG vymedzuje pravidlá pre zaraďovanie zmluvných zamestnancov do platových tried a platových stupňov. Ako zmluvní zamestnanci môžu byť prijímané len osoby, ktoré dovŕšili vek 15 rokov.

11

Pokiaľ ide o práva, ktoré závisia od dĺžky trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo od odbornej praxe, VGB neumožňuje, aby s výnimkou určitých zvláštnych prípadov, ktoré nie sú vo veci samej relevantné, bola započítaná doba zamestnania dosiahnutá pred dovŕšením veku 18 rokov. Ustanovenie § 26 ods. 1 VBG teda vylučuje, aby pri určovaní dátumu rozhodujúceho pre postup do vyššieho platového stupňa boli započítavané doby zamestnania dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov. Doby zamestnania dosiahnuté „v rámci odborného vzdelávania v študijných odboroch… na univerzite alebo na vysokej škole…“ spomínané v § 26 ods. 2 bode 1 písm. b) VBG môžu byť na účely určenia platového stupňa zohľadňované len pod podmienkou, že boli dosiahnuté po dovŕšení veku 18 rokov.

12

Smernica 2000/78 bola v Rakúsku prebratá spolkovým zákonom o rovnosti zaobchádzania z roku 1993 (Bundes-Gleichbehandlungsgesetz 1993, BGBl., 100/1993), v znení zákona z roku 2004 (BGBl. I, 65/2004, ďalej len „B-GIBG“). Tento zákon upravuje aj pracovné zmluvy uzatvárané s univerzitami. Podľa vnútroštátneho súdu však B-GIBG nenovelizoval § 26 ods. 1 VBG, ktorý sa tak vzťahuje na skutkové okolnosti veci samej.

13

D. Hütter, žalobca vo veci samej, sa narodil v roku 1986. Spoločne s jednou kolegyňou absolvoval od 3. septembra 2001 do učebnú prax ako laboratórny technik na TUG, verejnej organizácii, na ktorú sa vzťahuje spolkový zákon o organizácii univerzít a štúdia na nich z roku 2002.

14

D. Hüttera a jeho kolegyňu potom TUG prijala do zamestnania, a to od 3. marca 2005 do , teda na dobu troch mesiacov. Kolegyňa D. Hüttera, ktorá bola o dvadsaťdva mesiacov staršia než on, bola zaradená do vyššieho platového stupňa, čo predstavuje platový rozdiel vo výške 23,20 eura mesačne. Tento rozdiel je spôsobený tým, že učebná prax absolvovaná D. Hütterom v čase po dosiahnutí plnoletosti predstavovala len približne 6,5 mesiaca oproti 28,5 mesiaca v prípade jeho kolegyne.

15

D. Hütter podal žalobu na Landesgericht für Zivilrechtssachen Graz. Domáhal sa vyplatenia náhrady rovnajúcej sa rozdielu v plate, o ktorý prišiel z dôvodu svojho veku, čo považuje za neoprávnené a odporujúce tak B-GIBG, ako aj smernici 2000/78/ES. Tento rozdiel v plate zodpovedá sume 69,60 eura.

16

Po tom, čo D. Hütter uspel v prvom stupni aj pri odvolaní, podala TUG dovolanie na vnútroštátny súd, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd sa predovšetkým pýta, či článku 6 smernice 2000/78 odporuje vnútroštátne opatrenie, ktoré zamestnávateľom umožňuje nezapočítavať dobu odbornej praxe získanej pred dosiahnutím plnoletosti s cieľom predísť znevýhodneniu osôb, ktoré majú za sebou štúdium na stredných školách, nenabádať žiakov k tomu, aby sa vyhýbali tomuto druhu štúdia, a vo všeobecnosti nepredražovať učňovstvo pre verejný sektor, aby sa napomohlo začleňovaniu mladých učňov na trhu práce.

17

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa články 1, 2 a 6 smernice [2000/78] vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava…, ktorá pri stanovovaní rozhodujúceho dňa na účely postupu v zamestnaní vylučuje skoršie započítateľné doby zamestnania, pokiaľ boli dosiahnuté pred dovŕšením osemnásteho roku života?“

18

D. Hütter sa domnieva, že pri zhodnej odbornej praxi neexistuje žiadne odôvodnenie, ktoré by podľa článku 6 ods. 1 smernice 2000/78 umožňovalo pripustiť rozdielne zaobchádzanie založené výlučne na veku, v ktorom bola táto prax získaná. Taká norma, o akú ide vo veci samej, predstavuje podnet k tomu, aby sa pred dovŕšením veku 18 rokov nevykonávalo žiadne zamestnanie. Ide o diskrimináciu, ktorú smernica 2000/78 zakazuje.

19

TUG existenciu takej diskriminácie spochybňuje. Tvrdí, že § 26 ods. 1 VBG sa vzťahuje na akúkoľvek osobu bez rozdielu a bez ohľadu na jej vek. O diskrimináciu na základe veku teda nemožno hovoriť. Vzhľadom na to treba dotknuté ustanovenie posudzovať len vo svetle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 o nepriamej diskriminácii založenej na zdanlivo neutrálnych kritériách.

20

TUG subsidiárne tvrdí, že opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, sleduje oprávnený cieľ a je primerané, ako aj nevyhnutné v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

21

Verejnej službe totiž umožňuje, aby mala jasnú a jednotnú štruktúru pri určovaní platov zmluvných zamestnancov. Ide o oprávnený cieľ v zmysle článku 2 ods. 2 a článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

22

Počas roka 2000 dokončilo vzdelávanie približne 0,03% učňov, ktorí dosiahli vek 18 rokov. Profesijnému začleneniu učňov pomáha skutočnosť, že musia preukázať doby odbornej praxe nadobudnuté pred dosiahnutím 18 rokov, ktoré sa nezapočítavajú pri výpočte ich odmeňovania. Podľa TUG teda toto opatrenie umožňuje zamestnávateľom znížiť náklady spojené s prijímaním nových učňov do zamestnania.

23

Započítavanie dôb zamestnania absolvovaných pred dosiahnutím veku 18 rokov by okrem toho nenáležite znevýhodňovalo osoby, ktoré absolvovali všeobecné vzdelávanie. V členskom štáte, akým je Rakúska republika, kde trh práce trpí nedostatkom osôb s vysokoškolským vzdelaním, umožňuje opatrenie, o aké ide vo veci samej, predísť aj tomu, aby obyvateľstvo bolo vedené k tomu, aby sa vyhýbalo všeobecnému vzdelávaniu.

24

Dánska vláda sa domnieva, že článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje také opatrenie, o aké ide vo veci samej, pokiaľ toto opatrenie sleduje oprávnený cieľ súvisiaci s odborným vzdelávaním, ako aj politikou zamestnávania v prospech mladých pracovníkov, a pokiaľ je primerané a nevyhnutné.

25

Táto vláda zdôrazňuje širokú mieru voľnej úvahy, ktorú členské štáty majú, pokiaľ ide o opatrenia založené na kritériu veku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2005, Mangold, C-144/04, Zb. s. I-9981, body 62 a 63, ako aj zo , Palacios de la Villa, C-411/05, Zb. s. I-8531, bod 68).

26

Dánska vláda sa domnieva, že stanovenie nižšej odmeny pre osoby mladšie než osemnásť rokov v porovnaní s dospelým vedie tieto osoby k tomu, aby pokračovali v ďalšom vzdelávaní, ktoré im umožní dosiahnuť vyššiu odmenu. Okrem toho keby zamestnávatelia museli osoby mladšie ako 18 rokov odmeňovať za rovnakých podmienok ako dospelých zamestnancov, mali by prirodzene tendenciu prijímať starších a skúsenejších zamestnancov. Napokon osoby mladšie než osemnásť rokov nie sú vo všeobecnosti schopné vykonávať rovnaké úlohy ako dospelí. Viacero kolektívnych zmlúv v Dánsku z tohto dôvodu zamestnancom tejto vekovej kategórie priznáva menej priaznivé podmienky odmeňovania.

27

Komisia Európskych spoločenstiev sa domnieva, že norma, o ktorú ide vo veci samej, sa týka podmienky zamestnania a pracovnej podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78, a to podmienky odmeňovania. Situácia, o ktorú ide vo veci samej, teda patrí do pôsobnosti uvedenej smernice.

28

Podľa Komisie norma vylučujúca započítavanie doby služby absolvovanej pred dovŕšením veku 18 rokov zavádza priamu diskrimináciu na základe veku. Skutočnosť, že opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, sa vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, je v tomto ohľade irelevantná. Diskriminácia totiž spočíva v okolnosti, že táto norma zaručuje priaznivejšie postavenie osobám, ktoré získajú odbornú prax po dovŕšení veku 18 rokov. Diskriminačný účinok tejto normy preukazujú okolnosti veci samej, lebo so žalobcom v konaní o veci samej sa napriek jeho zhodnej praxi zaobchádza menej priaznivo než s jeho kolegyňou z práce, a to len z dôvodu vekového rozdielu.

29

Pokiaľ ide o odôvodnenie založené na potrebe mať vo vzťahu ku všetkým zamestnancom jednotný systém započítavania dôb odbornej praxe, Komisia pripúšťa, že môže ísť o oprávnený cieľ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78. Domnieva sa však, že dotknutá norma nie je ani primeraná, ani nevyhnutná na dosiahnutie tohto cieľa. Systém výpočtu odpracovaných rokov by bol rovnako jednotný a logický, aj keby vylúčenie dôb zamestnania absolvovaných pred dovŕšením veku 18 rokov neexistovalo.

30

Pokiaľ ide o odôvodnenie, ktoré sa týka rovnosti medzi učňami na jednej strane a študentmi všeobecných stredných škôl na druhej strane, Komisia uznáva, že toto odôvodnenie môže vyplývať z politiky odborného vzdelávania spomínanej v článku 6 ods.1 smernice 2000/78. Pochybuje však o primeranosti a nevyhnutnosti opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, pretože toto opatrenie zvýhodňuje študentov všeobecných stredných škôl v neprospech učňov, keďže poslední uvedení majú vo všeobecnosti možnosť absolvovať odbornú prax pred dosiahnutím plnoletosti.

31

Pokiaľ ide nakoniec o odôvodnenie založené na začleňovaní mladých ľudí na trh práce, Komisia pochybuje, či opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, má taký účinok. Rozdielne zaobchádzanie zavedené týmto opatrením predstavuje nevýhodu, ktorá bude zamestnanca, ktorého sa tento rozdiel dotýka, sprevádzať po celú jeho kariéru. Vylúčenie dôb zamestnania absolvovaných pred dovŕšením veku 18 rokov sa netýka len mladých pracovníkov, ale podľa Komisie všetkých zmluvných zamestnancov patriacich do pôsobnosti VBG, a to bez ohľadu na to, aký mali vek v okamihu, keď boli prijatí do zamestnania. Komisia sa domnieva, že napomáhať zamestnávaniu mladých pracovníkov umožňujú iné, menej obmedzujúce mechanizmy.

32

Treba overiť, či taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 2000/78, a v prípade, že áno, či ide o diskriminačné opatrenie na základe veku, ktoré by mohlo byť z hľadiska uvedenej smernice prípadne považované za odôvodnené.

33

Tak z názvu a odôvodnení, ako aj z obsahu a účelu smernice 2000/78 vyplýva, že táto smernica má stanoviť všeobecný rámec na to, aby každej osobe bola zaistená rovnosť zaobchádzania „v zamestnaní a povolaní“ tým, že jej dáva účinnú ochranu proti diskriminácii z niektorého z dôvodu uvedených v jej článku 1, medzi ktoré patrí aj vek.

34

Z článku 3 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2000/78 konkrétnejšie vyplýva, že táto smernica sa v rámci právomocí zverených Spoločenstvu vzťahuje „na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov,“ vo vzťahu jednak k „podmienkam prístupu k zamestnaniu… vrátane kritérií výberu a podmienok náboru, bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie“ a jednak k „podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania“.

35

Ustanovenie § 26 VBG pritom vo všeobecnosti vylučuje, aby na účely zaradenia zmluvných zamestnancov rakúskej verejnej služby do platových tried a platových stupňov bola akokoľvek započítavaná odborná prax získaná pred dovŕšením veku 18 rokov. Toto ustanovenie má teda vplyv na stanovenie platového stupňa, do ktorého sú tieto osoby zaraďované. Vo svojom dôsledku má vplyv aj na ich odmeňovanie. Právnu úpravu tejto povahy preto treba považovať za úpravu zavádzajúcu normy týkajúce sa prístupu k zamestnaniu, náboru a odmeňovania v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2000/78.

36

Za týchto podmienok sa smernica 2000/78 uplatní na takú situáciu, aká viedla k sporu, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd.

37

Článok 2 ods. 1, smernice 2000/78 definuje „zásadu rovnakého zaobchádzania“, ktorú sa snaží naplniť, ako „[neexistenciu akejkoľvek] priam[ej] alebo nepriam[ej] diskrimináci[e] založen[ej] na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1“ tejto smernice. Článok 2 ods. 2 písm. a) smernice spresňuje, že na účely jej odseku 1 ide o priamu diskrimináciu, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 rovnakej smernice zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie než s inou, ktorá sa nachádza v porovnateľnej situácii.

38

Taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, pritom vyhradzuje menej priaznivé zaobchádzanie pre osoby, ktoré čo len časť odbornej praxe získali pred dovŕšením veku 18 rokov, oproti osobám, ktoré prax rovnakého charakteru a porovnateľnej dĺžky získali až po dovŕšení tohto veku. Právna úprava tejto povahy zavádza rozdielne zaobchádzanie s osobami v závislosti od veku, v ktorom svoju odbornú prax získali. Ako preukazujú okolnosti veci samej, toto kritérium môže ísť až tak ďaleko, že vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi dvoma osobami, ktoré absolvovali rovnaké štúdium a získali rovnakú odbornú prax, a to výlučne v závislosti od veku týchto osôb. Také ustanovenie teda zavádza rozdielne zaobchádzanie založené na kritériu veku v zmysle článku 2 ods. 1 a 2 písm. a) smernice 2000/78.

39

Z článku 6 ods. 1 smernice 2000/78 však vyplýva, že také rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku „nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné“.

40

Pokiaľ ide o oprávnenosť cieľa sledovaného právnymi predpismi, o ktoré ide vo veci samej, z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že rakúsky zákonodarca mal v úmysle vylúčiť započítavanie odbornej praxe získanej predtým, než vo veku 18 rokov dôjde k priznaniu plnej spôsobilosti na právne úkony, aby neznevýhodňoval osoby, ktoré absolvovali všeobecné stredné vzdelávanie oproti osobám, ktoré absolvovali odborné vzdelávanie. Popri tomto nabádaní na pokračovanie v stredoškolskom štúdiu spomína vnútroštátny súd aj zákonodarcovo prianie nezvyšovať pre verejný sektor cenu odborného učňovstva, a tým napomáhať začleneniu mladých pracovníkov, ktorí už absolvovali tento druh vzdelania, na trhu práce. Treba teda preskúmať, či tieto ciele možno považovať za oprávnené v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

41

V tomto ohľade treba pripomenúť, že cieľmi, ktoré možno považovať za „oprávnené“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78, a teda spôsobilé na odôvodnenie výnimky zo zásady zákazu diskriminácie na základe veku, sú ciele patriace do sociálnej politiky, ako napríklad ciele spojené s politikou zamestnanosti, trhu práce alebo odborného vzdelávania (rozsudok z 5. marca 2009, Age Concern England, C-388/07, Zb. s. I-1569, bod 46).

42

Ciele spomenuté vnútroštátnym súdom patria do tejto kategórie oprávnených cieľov a môžu odôvodniť rozdielne zaobchádzanie súvisiace so „stanovením osobitných podmienok prístupu k zamestnaniu… vrátane podmienok… odmeňovania pre mladých…, aby sa podporila ich profesionálna integrácia“ a „stanovením podmienok minimálneho veku, odbornej praxe alebo rokov služby pre prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám, ktoré so zamestnaním súvisia“, ktoré sú uvedené v písm. a) a b) článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

43

Na ciele s takou povahou, akú majú ciele spomínané vnútroštátnym súdom, teda treba v zásade hľadieť tak, že „objektívne a primerane“„v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov“, ako stanovuje článok 6 ods. 1 prvý pododsek smernice 2000/78, odôvodňujú rozdielne zaobchádzanie založené na veku stanovené členskými štátmi.

44

Podľa samotného znenia uvedeného ustanovenia však ešte treba overiť, či sú prostriedky použité na realizáciu týchto cieľov „primerané a nevyhnutné“.

45

V tomto ohľade členské štáty nepochybne disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri výbere opatrení spôsobilých dosiahnuť ciele, ktoré sledujú v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti (rozsudok Mangold, už citovaný, bod 63).

46

Bez ohľadu na túto mieru voľnej úvahy ponechanú členským štátom treba zdôrazniť, že ciele uvádzané vnútroštátnym súdom sa na prvý pohľad môžu zdať protichodnými. Jeden z týchto cieľov má totiž žiakov nabádať k tomu, aby pokračovali stredoškolským vzdelávaním skôr všeobecného než odborného zamerania. Druhým cieľom je napomáhať skôr uplatneniu osôb, ktoré absolvovali odborné vzdelávanie, než osôb, ktoré prešli všeobecným vzdelávaním, ako to vyplýva z bodu 40 tohto rozsudku. V prvom prípade ide teda o to, aby neboli znevýhodnené osoby, ktoré absolvovali všeobecné stredoškolské vzdelávanie, oproti tým, ktoré majú odborné vzdelanie, a v druhom prípade ide o opačnú situáciu. Na prvý pohľad teda možno ťažko pripustiť, že taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, môže podporovať súčasne každú z týchto skupín na úkor tej druhej.

47

Okrem tohto nedostatku vnútornej koherencie treba tiež zdôrazniť, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, sa opiera o kritérium doterajšej odbornej praxe na účely zaradenia do platových stupňov, a v dôsledku toho i odmeňovania zmluvných zamestnancov vo verejnej správe. Odmenenie získanej skúsenosti, ktorá zamestnancovi umožňuje lepšie zvládnuť jeho úlohy, sa pritom vo všeobecnosti považuje za oprávnený cieľ. Preto môžu zamestnávatelia túto skúsenosť odmeniť (pozri rozsudok z 3. októbra 2006, Cadman, C-17/05, Zb. s. I-9583, body 35 a 36). Treba však konštatovať, že taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, nielen odmeňuje prax, ale zavádza — pri rovnakej praxi — rozdielne zaobchádzanie v závislosti od veku, v ktorom bola táto prax nadobudnutá. Za týchto okolností nemá teda také kritérium súvisiace s vekom priamu súvislosť s cieľom, ktorým je z hľadiska zamestnávateľa odmena za nadobudnutú odbornú prax.

48

Pokiaľ ide o cieľ neznevýhodňovať všeobecné stredné vzdelávanie v porovnaní s odborným vzdelávaním, treba zdôrazniť, že kritérium veku, v ktorom bola doterajšia prax absolvovaná, sa uplatňuje bez ohľadu na druh absolvovaného vzdelania. Vylučuje teda tak započítavanie praxe, ktorú pred dosiahnutím osemnásteho roku absolvovala osoba, ktorá má za sebou všeobecné vzdelávanie, ako aj prax, ktorú absolvovala osoba, ktorá ukončila odborné vzdelávanie. Toto kritérium teda môže viesť k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi dvoma osobami, ktoré ukončili odborné vzdelávanie, alebo medzi dvoma osobami, ktoré ukončili všeobecné vzdelávanie, a to len na základe kritéria veku, v ktorom odbornú prax absolvovali. Za týchto okolností sa kritérium veku, v ktorom bola odborná prax absolvovaná, nejaví ako primerané na dosiahnutie cieľa neznezvýhodňovať všeobecné vzdelávanie v porovnaní s odborným vzdelávaním. V tomto ohľade treba uviesť, že kritérium založené priamo na druhu absolvovaného štúdia bez odkazu na vek osôb by sa z hľadiska smernice 2000/78 javilo ako vhodnejšie na uskutočnenie cieľa neznevýhodňovať všeobecné vzdelávanie.

49

Pokiaľ ide o cieľ podporovať začleňovanie mladých pracovníkov, ktorí absolvovali odborné vzdelávanie, na trhu práce, treba zdôrazniť, že vylúčenie započítavania praxe absolvovanej pred dosiahnutím veku osemnástich rokov sa vzťahuje na všetkých zmluvných zamestnancov vo verejných službách a správe bez rozdielu a bez ohľadu na to, v akom veku boli prijatí do zamestnania. Toto kritérium veku, v ktorom bola odborná prax absolvovaná, teda neumožňuje odlíšiť skupinu osôb definovaných ich raným vekom a potom im vyhradiť zvláštne podmienky, za ktorých sú prijímaní do zamestnania a ktoré by mali podporovať ich začleňovanie na trhu práce. Taká norma, o akú ide vo veci samej, sa líši od takých opatrení, ktoré uvádza dánska vláda a ktoré majú podporovať profesijné začlenenie osôb mladších ako 18 rokov v tom rozsahu, v akom tieto opatrenia pre tieto osoby zakotvujú minimálne platové podmienky nižšie než pre starších zamestnancov. V rozsahu, v akom neberie do úvahy vek osôb v okamihu, keď sú prijaté do zamestnania, nie je teda taká norma, o akú ide vo veci samej, primeraná na to, aby podporovala vstup kategórie zamestnancov definovanej ich raným vekom na trh práce.

50

Právne predpisy s takými vlastnosťami, aké majú právne predpisy, o ktoré ide vo veci samej, preto nemožno považovať za primerané na účely článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

51

Vnútroštátnemu súdu preto treba odpovedať, že články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá s cieľom neznevýhodňovať všeobecné vzdelávanie oproti odbornému vzdelávaniu a podporovať začleňovanie mladých učňov na trh práce vylučuje započítavanie dôb zamestnania absolvovaných pred dovŕšením veku 18 rokov na účely určenia platového stupňa, do ktorého budú zaradení zmluvní zamestnanci verejnej služby členského štátu.

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Články 1, 2 a 6 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá s cieľom neznevýhodňovať všeobecné vzdelávanie oproti odbornému vzdelávaniu a podporovať začleňovanie mladých učňov na trh práce vylučuje započítavanie dôb zamestnania absolvovaných pred dovŕšením veku 18 rokov na účely určenia platového stupňa, do ktorého budú zaradení zmluvní zamestnanci verejnej služby členského štátu.