—

Azienda Agricola Disarò Antonio a i., v zastúpení: P. Chiarelli a A. Cimino, avvocati,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: H. Tserepa-Lacombe a D. Nardi, splnomocnení zástupcovia,

—

Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Moore, A. Vitro a G. Castellan, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003 z 29. septembra 2003 stanovujúceho poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. EÚ L 270, s. 123; Mim. vyd. 03/040, s. 391) vzhľadom na ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré sú vymenované v článku 33 ods. 1 ES, ako aj vzhľadom na zásady zákazu diskriminácie a proporcionality.

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťami Azienda Agricola Disarò Antonio a i. (ďalej len „žalobcovia vo veci samej“) a spoločnosťou Cooperativa Milka 2000 Soc. coop. arl (ďalej len „Cooperativa Milka“) vo veci namietania proti dlhu, ktorý sa týkal poplatku dlženému uvedenými spoločnosťami za mliečne kampane v rokoch 1995/1996 až 2003/2004 a v nasledujúcich rokoch.

3

Z dôvodu pretrvávajúcej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v odvetví mlieka, nariadenie Rady (EHS) č. 856/84 z 31. marca 1984, ktorým sa mení nariadenie (EHS) č. 804/68 o spoločnej organizácii trhu v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 90, s. 10), zaviedlo systém poplatkov v tomto odvetví, ktoré sa musia platiť za množstvá mlieka presahujúce referenčné množstvo, ktoré sa má stanoviť.

4

Tento systém začal 2. apríla 1984. Bol viackrát predĺžený a naposledy nariadením č. 1788/2003 až do .

5

Na základe odôvodnenia č. 3 uvedeného nariadenia hlavným účelom systému poplatkov je v podstate znížiť nerovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a výslednými štrukturálnymi prebytkami.

6

Odôvodnenie č. 5 nariadenia č. 1788/2003 najmä stanovuje, že výrobcovia musia zodpovedať členskému štátu za platbu svojich príspevkov na poplatok z jednoduchého dôvodu, že prekročili svoje povolené množstvá.

7

Podľa odôvodnenia č. 22 tohto nariadenia je hlavným účelom poplatku regulovať a stabilizovať trh s mliekom a mliečnymi výrobkami v tom zmysle, že príjem vyplývajúci z tohto poplatku by sa mal využiť na financovanie výdavkov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

8

V zmysle článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia sú pre každý členský štát v prílohe I tohto nariadenia stanovené ročné národné referenčné množstvá. Podľa odseku 3 tohto článku môžu byť uvedené množstvá revidované na základe všeobecnej situácie na trhu a konkrétnych podmienok jestvujúcich v určitých členských štátoch.

9

Podľa ustanovení článku 1 ods. 2 v spojení s článkom 6 nariadenia č. 1788/2003 sú výrobcom mlieka pridelené jednotlivé referenčné množstvá, ktorých súhrn by nemal prevýšiť národné referenčné množstvo. Ak je národné referenčné množstvo prekročené, dotknutý členský štát musí podľa článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia zaplatiť Európskemu spoločenstvu poplatok, ktorého výška závisí od rozsahu tohto prekročenia.

10

V súlade s článkom 4 ods. 1 tohto nariadenia je uvedený poplatok celý rozdelený medzi výrobcov, ktorí prispeli ku každému z prekročení národných referenčných množstiev, a podľa odseku 2 tohto ustanovenia sú výrobcovia povinní platiť tento poplatok len na základe skutočnosti, že prekročili svoje povolené referenčné množstvá.

11

Článok 6 ods. 5 uvedeného nariadenia v podstate stanovuje, že jednotlivé referenčné množstvá sa menia podľa potreby pre každé príslušné dvanásťmesačné obdobie.

12

Článok 11 ods. 1 nariadenia č. 1788/2003 v podstate uvádza, že nákupcovia sú zodpovední za výber príspevkov od výrobcov, ktoré sú títo výrobcovia povinní platiť z dôvodu poplatku, a platia príslušnému orgánu členského štátu sumu týchto príspevkov odčítanú z ceny mlieka zaplatenej výrobcom zodpovedným za prekročenie, alebo vybratú inými vhodnými prostriedkami.

13

Podľa článku 22 tohto nariadenia sa poplatok považuje za súčasť zásahov určených na stabilizáciu poľnohospodárskych trhov, zatiaľ čo príjem vyplývajúci z tohto poplatku je určený na financovanie výdavkov v odvetví mlieka.

14

Žalobcovia vo veci samej, podniky vyrábajúce mlieko, sú členmi Cooperativa Milka, družstevnej spoločnosti poverenej ako „prvý nákupca“ vyberať poplatok podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 1788/2003.

15

Z dôvodu tohto poplatku sa od uvedených podnikov požadujú veľmi vysoké sumy.

16

Žalobcovia vo veci samej napadli tieto sumy na vnútroštátnych súdoch, pričom spochybnili platnosť nariadenia č. 1788/2003 a kritérium rozdelenia celkového množstva garantovaného pre Európske spoločenstvo ako celok, ktoré toto nariadenie stanovuje medzi členskými štátmi, a konkrétne uplatnenie tohto kritéria voči Talianskej republike.

17

V tomto ohľade uvádzajú najmä porušenie zásad zákazu diskriminácie a proporcionality.

18

Pokiaľ ide o porušenie zásady zákazu diskriminácie, žalobcovia vo veci samej tvrdia, že na účely definitívneho stanovenia celkového garantovaného množstva voči Talianskej republike, Spoločenstvo zohľadnilo len údaje, ktoré poskytol Istituto nazionale di statistica (vnútroštátny štatistický úrad) o výrobe mlieka v jednom referenčnom roku, a síce v roku 1983, pričom tieto údaje boli základom pre výpočet uvedeného množstva pre nasledujúce roky, čo viedlo k nesprávnej kvalifikácii talianskych výrobcov ako „prebytkových“.

19

Nariadenie č. 1788/2003 podľa nich rovnako zaobchádza s deficitnými členskými štátmi ako s tými, ktoré vyrábajú mlieko s prebytkom, čo predstavuje porušenie zásady zákazu diskriminácie, ktoré vzhľadom na právo Spoločenstva nemožno odôvodniť. Členský štát je deficitný, pokiaľ je s ohľadom na rozsah vnútroštátneho dopytu povinný dovážať mlieko z iných členských štátov.

20

Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady proporcionality, žalobcovia vo veci samej tvrdia, že takáto neexistencia aktualizácie objemov výroby penalizuje malých výrobcov, pretože bráni ich rozvoju a štrukturálnej adaptácii a v určitých prípadoch z dôvodu nedostatočnej odmeny za výrobné faktory dokonca ohrozuje ich prežitie.

21

Za týchto podmienok Tribunale ordinario di Padova rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

22

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či skutočnosť, že nariadenie č. 1788/2003 v rámci stanovenia národného referenčného množstva nezohľadňuje deficitnú povahu dotknutého členského štátu, môže ovplyvniť zlučiteľnosť tohto nariadenia s cieľmi stanovenými najmä v článku 33 ods. 1 písm. a) a b) ES.

23

Žalobcovia vo veci samej tvrdia, že národné referenčné množstvo, ktoré bolo garantované Talianskej republike v roku 1983, vychádzalo z nesprávnych štatistických údajov, keďže tieto údaje nezohľadňovali deficitnú povahu tohto členského štátu. Preto, aj po viacerých zvýšeniach tohto množstva od uvedeného roku v súlade s mechanizmom stanoveným v nariadení č. 1788/2003, národné referenčné množstvo pridelené Talianskej republike zodpovedalo len z polovice potrebám tohto štátu. Z toho dôvodu, keďže talianski výrobcovia mlieka a mliečnych výrobkov mohli dosiahnuť ciele stanovené v článku 33 ES len prekročením národného množstva, nariadenie č. 1788/2003 porušuje ciele stanovené v článku 33 ES.

24

Rada Európskej únie uvádza, že žalobcovia vo veci samej žiadajú režim, v rámci ktorého by stanovenie kvót bolo založené na „prebytkovej“ alebo „deficitnej“ povahe daného členského štátu. V tomto ohľade pripomína, že nariadenie č. 1788/2003 tým, že udržuje kvóty na mlieko na úrovni Spoločenstva, nerozdeľuje trh spôsobom, ktorí žiadajú žalobcovia vo veci samej, pretože článok 34 ES stanovuje európsku organizáciu trhu. V dôsledku toho je nesprávne žiadať, aby bol pre deficitný členský štát, akým je Talianska republika, zavedený osobitný režim.

25

Rada zdôrazňuje, že platný režim kvót na mlieko nie je nezlučiteľný s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zákonodarca Spoločenstva je v zmysle článku 33 ES povinný zabezpečiť racionálny rozvoj poľnohospodárskej výroby a optimálne využívanie výrobných faktorov, ako aj stabilizovať trhy. Na účely posledného uvedeného cieľa Rada prijala opatrenie o poplatku z predaných množstiev mlieka. Súdny dvor však rozhodol, že inštitúcie môžu, vzhľadom na hospodárske skutočnosti alebo okolnosti, uznať dočasnú prednosť jedného z týchto cieľov.

26

Rada sa preto domnieva, že poplatok dlžný podľa nariadenia č. 1788/2003 neporušuje články 33 ES a 34 ES a je uplatniteľný bez ohľadu na to, aký je členský štát, v ktorom je usadený dotknutý výrobca.

27

Komisia Európskych spoločenstiev tvrdí, že konkrétne zistenie rovnováhy medzi ponukou mlieka a dopytom po mlieku v určitom členskom štáte na účely definovania, či tento štát je deficitný alebo nie, nie je rozhodujúce na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Spresňuje, že Súdny dvor už zamietol argumentáciu, ktorá bola založená na deficite ako rozhodujúcom prvku pri posúdení napĺňania cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky, a toto tvrdenie sa analogicky uplatní aj na prípad, akým je ten vo veci samej.

28

Podľa Komisie zavedenie poplatku z mlieka je v súlade s cieľom stabilizovať trh. Pokiaľ ide o ostatné ciele stanovené v článku 33 ES, a síce zvýšenie produktivity poľnohospodárstva a racionálny rozvoj poľnohospodárskej výroby, ako aj optimálne využívanie výrobných faktorov, Komisia dodáva, že v dôsledku zavedenia režimu kvót a poplatkov došlo v Taliansku k:

29

V dôsledku toho Komisia vyvodila záver, že z preskúmania prvej prejudiciálnej otázky nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť nariadenia č. 1788/2003 z dôvodov nezlučiteľnosti s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky stanovenými v článku 33 ES.

30

Žalobcovia vo veci samej v podstate tvrdia, že systém stanovenia „národného referenčného množstva“ v zmysle nariadenia č. 1788/2003 mal takisto zohľadniť deficitnú povahu Talianskej republiky. Talianskej republike je však podľa nich pridelené množstvo, ktoré zodpovedá približne polovici jej vnútroštátnych potrieb, zatiaľ čo v zvyšnej časti je povinná dovážať mlieko z iných členských štátov.

31

V tomto ohľade treba pripomenúť, že deficitná povaha členského štátu nepredstavuje jeden z rozhodujúcich prvkov na účely stanovenia národného referenčného množstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 1988, Španielsko/Rada, C-203/86, Zb. s. 4563, bod 29).

32

Hoci je pravda, že v tomto rozsudku bolo sporné zníženie národného referenčného množstva, je potrebné zdôrazniť, že rovnaké uvažovanie sa musí uplatniť aj na zvýšenie uvedeného množstva. „Hlavným účelom“ nariadenia č. 1788/2003 v zmysle jeho odôvodnenia č. 3 je čeliť nerovnováhe medzi ponukou a dopytom na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, tak pokiaľ ide o zníženie, ako aj o zvýšenie referenčného množstva.

33

Okrem toho na účely dosiahnutia tohto cieľa sa vyžaduje určitá solidarita, na ktorej sa musia rovnako podieľať všetci výrobcovia Spoločenstva (pozri rozsudky z 9. júla 1985, Bozzetti, 179/84, Zb. s. 2301, bod 32, a Španielsko/Rada, už citovaný, bod 29). Mechanizmus spoločného poľnohospodárskeho trhu totiž predpokladá, že členské štáty, ktorých vnútroštátny dopyt po mlieku prekračuje ponuku, môžu dovážať mlieko najmä z členských štátov, ktorých dopyt po mlieku je nižší ako ponuka mlieka. Napokon, žalobcovia vo veci samej na pojednávaní uviedli, že celkové referenčné množstvo Spoločenstva nie je prekročené, z čoho možno vyvodiť záver, že títo žalobcovia netvrdia, že celkový dopyt po mlieku v Spoločenstve prekračuje ponuku mlieka v tomto Spoločenstve.

34

Z toho vyplýva, že zohľadnenie deficitnej povahy dotknutého členského štátu nie je rozhodné, pokiaľ ide o stanovenie „národného referenčného množstva“ v zmysle nariadenia č. 1788/2003, a argumentácia, ktorú žalobcovia vo veci samej zastávajú v tomto ohľade, musí byť zamietnutá.

35

Žalobcovia vo veci samej ďalej tvrdia, že zohľadnenie roku 1983 ako referenčného roku je nesprávne, pretože táto referencia nebola stanovená na základe kritéria deficitnej povahy dotknutého členského štátu.

36

V prvom rade je potrebné uviesť, že z bodu 34 tohto rozsudku vyplýva, že na účely stanovenia národného referenčného množstva nie je uvedené kritérium vôbec rozhodné. Toto uvažovanie takisto platí, pokiaľ ide o rozhodnosť uvedeného kritéria pri zavedení režimu referenčných množstiev nariadením Rady (EHS) č. 856/84 z 31. marca 1984, ktoré mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 804/68 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 90, s. 10).

37

V druhom rade z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ uskutočňovanie spoločnej politiky Radou zahŕňa potrebu zhodnotiť komplexnú hospodársku situáciu, diskrečná právomoc Rady sa neuplatňuje výlučne na povahu a dosah ustanovení, ktoré treba prijať, ale v určitom rozsahu aj na zistenie základných údajov v tomto zmysle, najmä sa môže opierať o celkové zistenia (pozri najmä rozsudok zo 17. júla 1997, SAM Schiffahrt a Stapf, C-248/95 a C-249/95, Zb. s. I-4475, bod 25).

38

V treťom a poslednom rade je opodstatnené uviesť, že z deviateho odôvodnenia nariadenia č. 856/84 vyplýva, že stanovenie národného referenčného množstva pre Taliansku republiku je založené na kritériách, ktoré sú výnimočne priaznivé. Rok 1983 bol totiž vybratý ako referenčný rok, lebo výnos z výroby mlieka a mliečnych výrobkov v tomto štáte v roku 1981 bol najnižší spomedzi posledných desiatich rokov, priemerná dojivosť na kravu bola v tomto roku nižšia ako priemer Spoločenstva a jasné zvýšenie dodávok v období od roku 1981 do roku 1983 v podstatnej časti zodpovedalo štrukturálnemu vývoju, ktorý pozostával v znížení priamych dodávok kompenzovanom zvýšením dodávok mliekárňam.

39

Preto uvedená argumentácia žalobcov vo veci samej týkajúca sa výberu roku 1983 ako referenčného roku musí byť zamietnutá.

40

Žalobcovia vo veci samej však uvádzajú, že podľa rozsudku zo 14. marca 2002, Taliansko/Rada (C-340/98, Zb. s. I-2663), deficitná povaha výroby dotknutého členského štátu musí byť zohľadnená v rámci spoločnej politiky mlieka rovnakým spôsobom ako v rámci spoločnej politiky cukru.

41

V tomto ohľade stačí uviesť, že uvedené kritérium je výslovne zakotvené v právnej úprave Spoločenstva týkajúcej sa režimu cukru, ktorá bola sporná v uvedenej veci. Naopak, pokiaľ by zákonodarca Spoločenstva chcel stanoviť kritérium deficitnej výroby dotknutého členského štátu ako jedno z rozhodujúcich kritérií na účely určenia „národného referenčného množstva“ v zmysle nariadenia č. 1788/2003, mohol tak jednoducho urobiť odvolaním sa na uvedené nariadenie. To sa však nestalo, a preto musí byť uvedená argumentácia zamietnutá.

42

Takisto je potrebné zamietnuť argumentáciu žalobcov vo veci samej, podľa ktorej títo žalobcovia boli povinní spolufinancovať prebytky, za ktoré neboli zodpovední. Podľa odôvodnenia č. 5 a článku 4 nariadenia č. 1788/2003 totiž všetci výrobcovia, ktorí prispievajú k prekročeniu referenčného množstva, musia zodpovedať členskému štátu za platbu svojich príspevkov na poplatok z jednoduchého dôvodu, že prekročili svoje povolené množstvá, pričom už nemožno stanoviť výrobcov alebo členské štáty, ktoré zodpovedajú za prípadnú nadprodukciu mlieka.

43

Z predchádzajúceho vyplýva, že deficitnú povahu dotknutého členského štátu nemožno považovať za jedno z rozhodujúcich kritérií na účely určenia „národného referenčného množstva“ v zmysle nariadenia č. 1788/2003.

44

Najskôr je potrebné pripomenúť, že zákonodarca Spoločenstva má v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky širokú mieru voľnej úvahy, ktorá zodpovedá politickým úlohám, ktoré mu ukladajú články 34 ES až 37 ES (rozsudok zo 17. januára 2008, Viamex Agrar Handel a ZVK, C-37/06 a 58/06, Zb. s. I-69, bod 34).

45

Presnejšie, pokiaľ ide o ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky stanovené v článku 33 ES, inštitúcie Spoločenstva musia zabezpečiť trvalú rovnováhu, ktorú môžu vyžadovať prípadné spory medzi cieľmi posudzovanými oddelene, a prípadne priznať jednému z nich dočasnú prevahu vyžadovanú hospodárskymi skutočnosťami alebo okolnosťami, vzhľadom na ktoré tieto inštitúcie prijímajú svoje rozhodnutia (pozri najmä rozsudok z 19. marca 1992, Hierl, C-311/90, Zb. s. I-2061, bod 13 a citovanú judikatúru).

46

Je opodstatnené uviesť, že podľa článku 33 ods. 1 ES cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je:

47

Je však potrebné pripomenúť, že nariadenie č. 1788/2003 bolo prijaté v rámci cieľa stabilizovať trhy, ktorý je výslovne uvedený v článku 33 ods. 1 písm. c) ES (pozri analogicky rozsudok Hierl, už citovaný, bod 10).

48

Na jednej strane, a ako vyplýva z bodu 4 tohto rozsudku, uvedeným nariadením bol predĺžený systém poplatkov z množstiev dodaného mlieka, ktoré prekračujú referenčné množstvo definované pre každý členský štát.

49

Na druhej strane, na základe odôvodnenia č. 3 nariadenia č. 1788/2003 hlavným účelom tohto nariadenia je znížiť nerovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a výslednými štrukturálnymi prebytkami, čím sa má dosiahnuť lepšia rovnováha na trhu. Napokon, podľa odôvodnenia č. 22 tohto nariadenia poplatok, ktorý toto nariadenie upravuje, je určený na stabilizáciu poľnohospodárskych trhov.

50

Okrem toho treba uviesť, že sledovanie uvedeného cieľa je časovo obmedzené a uplatňuje sa, ako vyplýva z bodu 4 tohto rozsudku, do 31. marca 2015.

51

Za týchto podmienok z uvedeného vyplýva, že v súlade s dočasnou prevahou cieľa „stabilizovať trhy“ v zmysle článku 33 ods. 1 ES Rada prijatím nariadenia č. 1788/2003 neprekročila svoju „právomoc voľnej úvahy“ v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 45 tohto rozsudku.

52

Navyše je opodstatnené pripomenúť, že stabilizácia trhu nie je jediným cieľom nariadenia č. 1788/2003. Je totiž vhodné uviesť, že už z pojmu „hlavný účel“, na ktorý sa odvoláva odôvodnenie č. 3 uvedeného nariadenia, implicitne vyplýva, že toto nariadenie nesleduje len jediný cieľ.

53

Presnejšie, pokiaľ ide o ciele, na ktoré poukázal vnútroštátny súd a žalobcovia vo veci samej, z ustálenej judikatúry vyplýva, že režim poplatkov má obnoviť rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu mlieka, ktorý charakterizujú štrukturálne prebytky, prostredníctvom obmedzenia výroby mlieka, a teda sleduje ciele racionálneho rozvoja výroby mlieka, ako aj, keďže prispieva k stabilizácii príjmu dotknutej poľnohospodárskej populácie, ciele udržania primeranej životnej úrovne tohto obyvateľstva (rozsudok z 25. marca 2004, Azienda Agricola Ettore Ribaldi a i., C-480/00 až C-482/00, C-484/00, C-489/00 až C-491/00, a C-497/00 až C-499/00, Zb. s. I-2943, bod 57 a citovaná judikatúra).

54

Okrem toho, ako zdôrazňuje Komisia, v dôsledku zavedenia systému poplatkov došlo v Taliansku najmä k výraznému zvýšeniu dojivosti na jednu dojnicu za rok, ako aj k trvalému prekročeniu priemernej ceny mlieka.

55

Je potrebné pripomenúť, ako tvrdia Komisia a Rada, že v období od roku 1984/1985 do roku 2006/2007 sa celková výška národných referenčných množstiev pre desať členských štátov znížila o 2%, zatiaľ čo referenčné množstvo Talianskej republiky sa zvýšilo o 6% a bolo stanovené v prílohe I nariadenia č. 1788/2003 na 10530060 ton.

56

Napokon, v súlade s článkom 1 ods. 3 uvedeného nariadenia sa počíta s možnosťou revízií národných referenčných množstiev stanovených v prílohe I tohto nariadenia podľa všeobecnej situácie na trhu a konkrétnych podmienok jestvujúcich v určitých členských štátoch v tom zmysle, že, podľa poslednej zmeny a doplnenia vykonaných nariadením Rady (ES) č. 248/2008 zo 17. marca 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o vnútroštátne kvóty na mlieko (Ú. v. EÚ L 76 s. 6), bolo referenčné množstvo zvýšené v prospech všetkých členských štátov a stanovené, pokiaľ ide o Taliansku republiku, na 10740661,2 tony. V dôsledku toho nemožno vylúčiť, že zvýšenie uvedeného referenčného množstva v danom štáte viedlo, v súlade s článkom 6 ods. 5 nariadenia č. 1788/2003 takisto k zvýšeniu jednotlivých referenčných množstiev.

57

Vzhľadom na predchádzajúce je potrebné odpovedať na prvú otázku tak, že skutočnosť, že nariadenie č. 1788/2003 nezohľadňuje deficitnú povahu dotknutého členského štátu v rámci stanovenia národného referenčného množstva, nemôže ovplyvniť súlad tohto nariadenia s cieľmi uvedenými najmä v článku 33 ods. 1 písm. a) a b) ES.

58

Týmito otázkami, ktoré je potrebné skúmať vo vzájomnej súvislosti, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či nariadenie č. 1788/2003 tým, že v rámci stanovenia národného referenčného množstva nezohľadňuje deficitnú povahu dotknutého členského štátu, porušuje zásadu zákazu diskriminácie.

59

Žalobcovia vo veci samej v podstate tvrdia, že zásada zákazu diskriminácie sa týka takisto zákazu rovnakého zaobchádzania s rôznymi situáciami. Vo veci samej nariadenie č. 1788/2003 podrobuje rovnakému zaobchádzaniu situácie, ktoré neboli a ani v súčasnosti nie sú rovnaké, pretože nebola zohľadnená výrazne deficitná povaha talianskej výroby, čím toto nariadenie porušuje zásadu zákazu diskriminácie.

60

Žalobcovia vo veci samej dodávajú, že uvedené nerovnaké zaobchádzanie nie je odôvodnené objektívnymi dôvodmi. Na jednej strane odkaz na solidaritu medzi poľnohospodármi nie je objektívnym dôvodom, ktorý by odôvodňoval rovnaké zaobchádzanie s rôznymi situáciami. Na druhej strane nie je správne tvrdiť, že všetci európski výrobcovia sa rovnako podieľajú na snahe o stabilizáciu trhu, pretože výrobcovia, ktorí nehospodária s prebytkom, musia znášať náklady, ktoré z časti nie sú ich nákladmi.

61

Rada uvádza, že jej pripomienky k prvej otázke sa rovnako vzťahujú na druhú a tretiu otázku.

62

Komisia v podstate tvrdí, že v rámci spoločného trhu povinnosť dovážať mlieko sama osebe nemôže byť vyjadrením nerovnosti zaobchádzania. Súdny dvor už rozhodol, že kritérium stanovenia národných referenčných množstiev, rovnako ako ich zníženie, nemôže viesť k diskriminácii členského štátu, pretože tento štát je deficitný.

63

Okrem toho, pokiaľ ide o stanovenie referenčných množstiev, Talianskej republike bolo v každom prípade priznané priaznivé zaobchádzanie zo strany Spoločenstiev na účely zohľadnenia jej špecifickej situácie.

64

Komisia takisto uvádza, že režim stanovenia národných referenčných množstiev upravený nariadením č. 1788/2003 je v súlade so zásadou regionálnej špecializácie, ktorá vyžaduje, aby sa výroba mohla uskutočňovať na mieste, ktoré je z hospodárskeho hľadiska najvýhodnejšie. Táto zásada bráni tomu, aby deficitná povaha výroby daného výrobku vzhľadom na spotrebu v členskom štáte mohla byť rozhodujúca, pokiaľ ide o vylúčenie akejkoľvek „diskriminácie“ v zmysle článku 34 ods. 2 druhého pododseku ES.

65

Preto podľa Komisie nariadenie č. 1788/2003 nie je neplatné vzhľadom na zásadu zákazu diskriminácie.

66

Žalobcovia vo veci samej v podstate tvrdia, že z dôvodu deficitnej povahy talianskej výroby mlieka sa ich situácia odlišuje od situácie iných výrobcov mlieka, najmä z tých členských štátov, ktoré hospodária s prebytkom. Toto odlišné zaobchádzanie poškodzuje najmä malých výrobcov.

67

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 34 ods. 2 druhého pododseku ES v spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov nesmie existovať akákoľvek diskriminácia medzi výrobcami a alebo spotrebiteľmi v Spoločenstve. Podľa ustálenej judikatúry zásada zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok z 23. októbra 2007, Poľsko/Rada, C-273/04, Zb. s. I-8925, bod 86 a citovaná judikatúra).

68

Vzhľadom na to stačí uviesť, pokiaľ ide o uvedenú argumentáciu, že z bodov 30 až 43 tohto rozsudku vyplýva, že deficitná povaha členského štátu nie je na účely stanovenia národného referenčného množstva vôbec rozhodujúca, a preto žalobcovia vo veci samej nemôžu tvrdiť, že z uvedeného dôvodu sa nachádzajú v odlišnej situácii ako výrobcovia mlieka v iných členských štátoch.

69

Aj za predpokladu, že nariadenie č. 1788/2003, ktoré sa uplatňuje bez rozdielu na všetkých držiteľov referenčných množstiev, by v skutočnosti tvrdšie postihovalo malých výrobcov ako veľkých, je nutné konštatovať, že skutočnosť, že opatrenie prijaté v rámci spoločnej organizácie trhu môže mať rozličný dopad na rôznych výrobcov v závislosti od osobitnej povahy ich výroby, nepredstavuje diskrimináciu, pokiaľ je toto opatrenie založené na objektívnych kritériách, prispôsobených potrebám celkového fungovania spoločnej organizácie trhu. Tak to je v prípade režimu kvót na mlieko a poplatkov, ktorý je upravený tým spôsobom, že jednotlivé referenčné množstvá sú stanovené na takej úrovni, aby ich celková hodnota neprekročila celkové množstvo zabezpečené každým členským štátom (pozri analogicky rozsudok Hierl, už citovaný, bod 19 a citovanú judikatúru).

70

Z toho vyplýva, že nejde o odlišnú situáciu, ako tvrdia žalobcovia vo veci samej, a preto je potrebné na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že z preskúmania nariadenia č. 1788/2003 vzhľadom na zásadu zákazu diskriminácie nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť tohto nariadenia.

71

Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či nariadenie č. 1788/2003 porušuje zásadu proporcionality tým, že jednotné uplatňovanie poplatku prekračuje cieľ spoločnej organizácie trhu, pretože vnucuje talianskym podnikom zníženú produktivitu a podpriemerné príjmy.

72

Podľa žalobcov vo veci samej systém kvót na mlieko v Taliansku v podstate spôsobuje veľmi závažné škody najmä malým výrobcom, pretože bráni ich rozvoju. Týmto výrobcom by totiž umožnila prežiť na trhu len štrukturálna adaptácia ich podnikov, ktorá predpokladá zvýšenie produktivity, ktoré je naopak zakázané z dôvodu režimu kvót.

73

Okrem toho tento režim nie je vôbec spôsobilý na realizáciu cieľov poľnohospodárskej politiky. Jediný cieľ, ktorý sleduje, a to na úkor iných cieľov, je cieľ stabilizovať trhy. V dôsledku toho systém kvót porušuje zásady Spoločenstva, konkrétne zásadu primeranosti a proporcionality.

74

Rada tvrdí, že zákonodarca Spoločenstva má širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje, najmä pokiaľ ide o výber právnych prostriedkov na uskutočnenie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Okrem toho iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia sleduje, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia, čo nie je prípad nariadenia č. 1788/2003.

75

Komisia uvádza, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu neobsahuje skutočnosti, ktoré by mohli preukázať zjavne neprimeranú povahu nariadenia č. 1788/2003. Podľa nej režim kvót a poplatkov na jednej strane stabilizoval trh a ukázal sa ako účinný pri hľadaní riešenia problému nadvýroby a na druhej strane je zlučiteľný s inými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky.

76

Keďže nariadenie č. 1788/2003 je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky, treba pripomenúť, že Rada v tejto oblasti disponuje diskrečnou právomocou a súdne preskúmavanie tejto právomoci sa obmedzuje na preskúmanie zjavne nevhodnej povahy opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2009, Francúzsko/Rada, C-479/07, bod 63 a citovanú judikatúru).

77

Z bodov 47 až 49 tohto rozsudku vyplýva, že stabilizácia trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami predstavuje základný účel nariadenia č. 1788/2003, ktoré bolo prijaté s týmto cieľom, výslovne uvedeným v článku 33 ods. 1 písm. c) ES. Napokon podľa bodov 4 a 50 tohto rozsudku sledovanie uvedeného cieľa je časovo obmedzené.

78

Presnejšie z bodu 49 tohto rozsudku vyplýva, že prijatie nariadenia č. 1788/2003 bolo nevyhnutné na účely zníženia nerovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a výslednými štrukturálnymi prebytkami, s cieľom dosiahnuť lepšiu rovnováhu na trhu.

79

Okrem toho, ako uvádza generálna advokátka v bodoch 9 a 67 svojich návrhov, zákonodarca Spoločenstva ako o alternatíve k režimu poplatkov uvažoval o znížení podpornej ceny, ktoré by malo nepriaznivejšie dôsledky na príjem výrobcov mlieka ako zavedenie režimu poplatkov.

80

Napokon, v bodoch 30 až 43 tohto rozsudku bolo uvedené, že deficitná povaha dotknutého členského štátu nie je vôbec rozhodujúca na účely stanovenia národného referenčného množstva.

81

Podľa bodu 57 tohto rozsudku je však nariadenie č. 1788/2003 v súlade aj s cieľmi uvedenými v článku 33 ods. 1 písm. a) a b) ES.

82

Preto nariadenie č. 1788/2003 nie je zjavne neprimerané na dosiahnutie cieľa stabilizovať trhy.

83

Vzhľadom na predchádzajúce, je potrebné vyvodiť záver, že z preskúmania nariadenia č. 1788/2003 vzhľadom na zásadu proporcionality nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť tohto nariadenia.

84

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: