Žaloba podaná 19. apríla 2007 – Aughinish Alumina/Komisia

(Vec T-130/07)

(2007/C 140/60)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aughinish Alumina Ltd (Askeaton, Írsko) (v zastúpení: J. Handoll, C. Waterson, solicitors)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa touto žalobou domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie K(2007) 286 konečné znenie zo 7. februára 2007 o oslobodení minerálnych olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého (aluminy) od spotrebnej dane v regióne Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, ktoré zaviedlo Francúzsko, Írsko a Taliansko, v rozsahu, v ktorom sa týka Aughinish Alumina Ltd (ďalej len „AAL“).

Na podporu svojej žaloby AAL uvádza, že existuje osem dôvodov na zrušenie:

Po prvé, Komisia podľa žalobkyne nezohľadnila, že oslobodenie zodpovedá povahe a logike írskeho práva a nie je preto štátnou pomocou.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia nevykonala riadnu analýzu relevantných trhov a ich konkurenčnej štruktúry. Za okolností, keď samotná Komisia predtým uznala, že nedošlo k porušeniu hospodárskej súťaže, a vo svetle skutočnosti, že Rada schválila oslobodenie do 31. decembra 2006, žalobkyňa tvrdí, že bolo povinnosťou Komisie preukázať, že vykonala riadnu hospodársku analýzu, ktorá by jasne preukázala, že existovalo aktuálne alebo hroziace skreslenie hospodárskej súťaže. Žalobkyňa preto konštatuje, že Komisia nepreukázala, že výnimka je pomocou.

Po tretie, žalobkyňa uvádza, že v prípade, že sa výnimka má napriek tomu považovať za pomoc, Komisia opomenula zaobchádzať s dotyčnou pomocou ako s existujúcou pomocou patriacu pod článok 88 ods. 1 ES. Pomoc bola predmetom záväzného prísľubu poskytnutého pred pristúpením Írska k Európskemu spoločenstvu v januári 1983. Keďže Komisia nič nepodnikla až do 17. júla 2000, uplynula desaťročná lehota a vrátenie je teda vylúčené. Žalobkyňa preto tvrdí, že pomoc sa nemôže charakterizovať ako štátna pomoc.

Po štvrté, žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala pri rozhodovaní sa, či a ako vykoná svoje právomoci podľa ustanovení Zmluvy ES o štátnej pomoci, prihliadnuť na všeobecné acquis v oblasti harmonizácie spotrebných daní. Napadnuté rozhodnutie je vážnym porušením zásady právnej istoty, pretože spochybňuje povolenia udelené Radou podľa článku 93 ES na základe návrhu Komisie. Ďalej sa Komisia údajne dopustila chyby, keď konštatovala, že opatrenia Rady prijaté na základe článku 93 ES sú lex specialis, ktorý má prednosť pred rozporným uplatnením predpisov o štátnej pomoci. Komisia podľa tvrdení žalobkyne navyše nepoužila postupy stanovené článkom 8 smernice 92/81/EHS pre odstránenie štátnej pomoci alebo iných znepokojení alebo sa skutočne neusilovala o zrušenie príslušných rozhodnutí Rady, a tým hrubo porušila effet utile opatrení Rady.

Po piate žalobkyňa tvrdí, že pri prijímaní napadnutého rozhodnutia Komisia nevzala do úvahy základné požiadavky článku 3 ES a 157 ES pre posilnenie schopnosti konkurencie priemyslu Spoločenstva a zabezpečenie existencie jej nevyhnutných podmienok.

Po šieste, Komisia tým, že stanovila, že 20 % výnimky predstavuje pomoc, nezohľadnila, že žalobkyňa musela splniť mnoho záväzkov v oblasti životného prostredia, a nevzala do úvahy opatrenia, ktoré by mali rovnaký motivačný účinok, ako má požiadavka na zaplatenie významnej časti vnútroštátnej dane.

Po siedme žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásady ochrany legitímnych očakávaní a právnej istoty.

Po ôsme, neprimerane dlhá doba trvania konania podľa článku 88 ods. 2 ES porušuje zásady riadnej správy a právnej istoty a je to podľa žalobkyne o to závažnejšie, že Komisia už pred začatím konania nereagovala na oznámenie z roku 1983.