1

Dňa 19. novembra 2002 podal vedľajší účastník konania, pani Barbara Becker, na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku slovnej ochrannej známky Spoločenstva Barbara Becker v súlade s nariadením Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.

2

Tovary uvedené v prihláške patria do triedy 9 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Vedecké, plavebné, geodetické, elektrické, fotografické, filmové, optické, vážiace, meracie, signalizačné, kontrolné (inšpekčné), záchranné a vyučovacie prístroje a nástroje; nahrávacie, prenosové, zvukové a obrazové prehrávacie zariadenia; nosiče magnetických nahrávok, gramofónové platne, predajné automaty a mechanizmy pre prístroje uvádzané do činnosti vhodením mince; registračné pokladnice, počítacie stroje, výbava pre spracovanie informácií a počítače“.

3

Prihláška ochrannej známky bola zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 13/2004 z 29. marca 2004.

4

Dňa 24. júna 2004 žalobkyňa, Harman International Industries, Inc., podala na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a článku 8 ods. 5 toho istého nariadenia námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre všetky tovary uvedené v prihláške. Námietka bola založená na slovnej ochrannej známke Spoločenstva BECKER ONLINE PRO č. 1 823 228, zapísanej 1. júla 2002, a na prihláške slovnej ochrannej známky Spoločenstva BECKER č. 1 944 578 z 2. novembra 2000, zapísanej 17. septembra 2004.

5

Tovary, na ktoré sa vzťahujú skoršie ochranné známky, patria do triedy 9 v zmysle Niceskej dohody a zodpovedajú tomuto opisu: „Elektrické a elektronické prístroje a nástroje; prístroje pre nahrávanie, prenos a reprodukciu zvuku alebo obrazu; nosiče magnetických nahrávok; zapisovacie disky; výbava pre spracovanie informácií; vyučovací a učebný materiál; počítače; počítačový softvér; informatické materiály, periférne zariadenia počítačov; prístroje a nástroje pre nahrávanie, tvorbu, prenos, edíciu alebo spracovanie audio a/alebo video signálov; prístroje pre audio spracovanie; audio a video materiál vysokého rozlišovania; reproduktory; transduktory; rádia, navigačné a telematické systémy; audio prístroje a nástroje pre autá; rádia s integrovaným telefónom pre autá; navigačné systémy; telematika (elektronické spojenie medzi motorovými vozidlami a satelitom); prehrávače CD; prehrávače MP3 a/alebo prístup na internet; výbava pre spracovanie signálov; výbava pre spracovanie digitálnych signálov; procesory digitálnych hlasových signálov; zvukové procesory; zosilňovače; predzosilňovače; vysokovýkonné zosilňovače; prijímače; audio video prijímače; tunery; kino výbava pre domácnosť; prehrávače DVD; prehrávače kompaktných diskov, zariadenia pre prepravu kompaktných diskov a DVD, prehrávače a zariadenia pre prepravu optických diskov; prehrávače MP3; diaľkové riadiace zariadenia; basové reproduktory, mikrofóny, prilby na počúvanie, zvukové integrované systémy, televízne prijímače, video obrazovky, domáce kino systémy, audio mixovacie pulty; audio kompresory a procesory; vyrovnávače; telefóny; diely a súčiastky všetkých už citovaných tovarov; žiaden z už citovaných tovarov nie je káblom alebo dielom a súčiastkou, ktoré tvoria káble“.

6

Rozhodnutím z 15. februára 2005 námietkové oddelenie vyhovelo námietke z toho dôvodu, že existovala pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Domnievalo sa, že tovary označené týmito ochrannými známkami boli zhodné a že ochranné známky boli celkovo podobné, pretože vykazovali na jednej strane priemerný stupeň vizuálnej a fonetickej podobnosti a na druhej strane zhodu z koncepčného hľadiska, keďže odkazovali na rovnaké priezvisko.

7

Vedľajší účastník konania podal 11. apríla 2006 odvolanie na ÚHVT proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.

8

Rozhodnutím zo 7. marca 2007 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT vyhovel odvolaniu a zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia. Odvolací senát sa domnieval, že tovary označené kolidujúcimi ochrannými známkami boli čiastočne zhodné a čiastočne podobné. Rozlíšil príslušnú skupinu verejnosti podľa dotknutých tovarov, to znamená tovarov určených bežnej verejnosti, tovarov určených odborníkom a prostrednej kategórie tovarov, ktorá môže byť určená bežnej verejnosti a odborníkom, a to v závislosti od ich povahy a predmetu.

9

Pokiaľ ide o kolidujúce označenia, odvolací senát zohľadnil na jednej strane z dôvodov hospodárnosti konania skoršiu slovnú ochrannú známku BECKER a na druhej strane slovnú ochrannú známku, o ktorej zápis sa žiada, Barbara Becker. Odvolací senát konštatoval, že existoval iba určitý stupeň vizuálnej a fonetickej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami vzhľadom na skutočnosť, že iný prvok, to znamená meno Barbara, sa nachádza na začiatku ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada. Z koncepčného hľadiska sa odvolací senát domnieval, že kolidujúce označenia boli nepochybne odlišné v Nemecku a v iných krajinách Európskej únie. Odvolací senát zastával názor, že priezvisko Becker nebolo rozlišovacím a dominantným prvkom ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, pretože príslušná skupina verejnosti ju vníma skôr ako celok, to znamená Barbara Becker, ako kombináciu „Barbara“ a „Becker“. Zdôraznil tiež, že pani Barbara Becker bola slávnou osobnosťou v Nemecku, zatiaľ čo meno Becker bolo všeobecne uznané ako rozšírené a obyčajné priezvisko. Preto odvolací senát vyvodil záver, že rozdiely medzi predmetnými označeniami boli dostatočne významné na vylúčenie pravdepodobnosti zámeny.

10

Ďalej odvolací senát skonštatoval, že nebola splnená v prejednávanej veci podmienka stanovená judikatúrou na uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94, podľa ktorej musí existovať medzi kolidujúcimi ochrannými známkami taký stupeň podobnosti, že príslušná skupina verejnosti vytvorí medzi nimi súvislosť.

11

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

12

ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

13

Na úvod treba zdôrazniť, že svojím druhým bodom návrhov žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa nariadil zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva Barbara Becker. Podľa článku 63 ods. 6 nariadenia č. 40/94 je ÚHVT však povinný prijať opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom súdu Spoločenstva. Podľa ustálenej judikatúry Súdu prvého stupňa neprislúcha ukladať ÚHVT príkazy [rozsudky Súdu prvého stupňa z 31. januára 2001, Mitsubishi HiTec Paper Bielefeld/ÚHVT (Giroform), T-331/99, Zb. s. II-433, bod 33; z 12. júla 2006, Vitakraft-Werke Wührmann/ÚHVT — Johnson’s Veterinary Products (VITACOAT), T-277/04, Zb. s. II-2211, bod 74, a zo 17. júna 2008, El Corte Inglés/ÚHVT — Abril Sánchez a Ricote Saugar (BoomerangTV), T-420/03, Zb. s. II-837, bod 31]. Druhý bod návrhov žalobkyne je teda neprípustný.

14

Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby dva žalobné dôvody založené na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a na porušení článku 8 ods. 5 tohto nariadenia.

15

Žalobkyňa tvrdí, že meno Becker je dominantným a rozlišovacím prvkom ochrannej známky Barbara Becker alebo v každom prípade v nej hrá nezávislú rozlišovaciu rolu a že existuje podobnosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami z koncepčného hľadiska, pretože vychádzajú z priezviska Becker bez toho, aby existovala zjavná súvislosť medzi týmto menom a označenými tovarmi. Podľa judikatúry v prejednávanej veci sa musí dospieť k záveru, že existuje pravdepodobnosť zámeny z toho dôvodu, že so zreteľom na zhodnosť tovarov, ktoré označujú kolidujúce ochranné známky, rozdiely medzi týmito ochrannými známkami nie sú dostatočné na vylúčenie pravdepodobnosti zámeny. Priemerný spotrebiteľ je vedený k tomu, aby považoval tovary označené ochrannou známkou, o ktorej zápis sa žiada, za pochádzajúce od hospodárskej entity, ktorá súvisí s entitou, od ktorej pochádzajú tovary označené skoršou ochrannou známkou.

16

ÚHVT tvrdí, že podľa judikatúry kombinovanú ochrannú známku, ktorej jedna zo zložiek je zhodná alebo podobná so zložkou inej ochrannej známky, možno považovať za podobnú s touto inou ochrannou známkou len vtedy, ak táto zložka predstavuje dominantný prvok v celkovom dojme, ktorý kombinovaná ochranná známka vyvoláva.

17

Neexistuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého, keď sa skladá ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, z dvoch prvkov, pričom jeden prvok je zhodný so skoršou ochrannou známkou, ktorú tvorí jediný prvok, potom tieto ochranné známky musia byť zvyčajne považované za podobné. Preto, aby sa preukázala existencia pravdepodobnosti zámeny, je nevyhnutné, aby tento prvok zaujímal prinajmenšom rozlišovacie autonómne postavenie v ochrannej známke zloženej z dvoch prvkov. V prejednávanej veci príslušná skupina verejnosti nerozloží ochrannú známku, o ktorej zápis sa žiada, ale ju vníma ako celok ako meno ženy, to znamená Barbary Beckerovej, a žiaden z jej prvkov nezaujíma rozlišovacie autonómne postavenie alebo netvorí dominantný prvok.

18

Ďalej vo všeobecnosti spotrebitelia kladú väčší dôraz na začiatok ochranných známok. Meno Barbara obsahuje zvučné a otvorené samohlásky, ktoré sú v porovnaní s krátkymi samohláskami priezviska Becker osobitnou kombináciou.

19

Odvolací senát sa teda správne domnieval, že v prejednávanej veci neexistovala pravdepodobnosť zámeny.

20

Vedľajší účastník konania tvrdí, že existuje koncepčný rozdiel medzi predmetnými označeniami. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa nemôže odvolávať na zásadu, podľa ktorej dve ochranné známky sú podobné, keď obsahujú zhodný prvok. Úlohou tejto zásady je uplatnenie len za predpokladu, že zhodné prvky nemajú koncepčný význam pre príslušnú skupinu verejnosti.

21

Žalobkyňa sa navyše nemôže dovolávať judikatúry, podľa ktorej sa môže predpokladať, že ochranná známka tvorí variáciu skoršej ochrannej známky, keď sa skladá zo skoršej ochrannej známky spojenej s novým prvkom, lebo v prejednávanej veci na rozdiel od okolností, ktoré vyústili do tejto judikatúry, ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nie je zložená zo spojenia mena spoločnosti s druhým prvkom, ale spočíva na vlastnom mene. Príslušná skupina verejnosti vníma kolidujúce ochranné známky ako dve odlišné ochranné známky, ktoré nemajú žiaden súvis.

22

Podľa znenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 nebude ochranná známka na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky zapísaná, ak z dôvodu jej zhodnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Okrem toho podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 40/94 za skoršie ochranné známky je potrebné považovať ochranné známky Spoločenstva, ktorých dátum podania prihlášky je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

23

Podľa ustálenej judikatúry predstavuje pravdepodobnosť zámeny pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Pravdepodobnosť zámeny sa má posudzovať celkovo podľa toho, ako vníma príslušná skupina verejnosti označenia a predmetné tovary alebo služby, a so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci [rozsudky Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT — Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T-162/01, Zb. s. II-2821, body 30 a 31, a zo 16. januára 2008, Inter-Ikea/ÚHVT — Waibel (idea), T-112/06, bod 32].

24

Na účely celkového posúdenia je rozhodujúce vnímanie priemerným spotrebiteľom predmetných tovarov alebo služieb. Je potrebné zohľadniť okolnosť, že priemerný spotrebiteľ má iba málokedy možnosť uskutočniť priame porovnanie rôznych ochranných známok, ale musí sa spoľahnúť na nedokonalú predstavu týchto známok, ktorú si uchoval v pamäti [rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. marca 2004, Mülhens/ÚHVT — Zirh International (ZIRH), T-355/02, Zb. s. II-791, bod 41]. Ďalej stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných výrobkov alebo služieb [rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C-342/97, Zb. s. I-3819, bod 26, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júna 2006, Inex/ÚHVT — Wiseman (Vyobrazenie kravskej kože), T-153/03, Zb. s. II-1677, bod 24]. Keď priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov je špecializovaný, môže im pri výbere venovať zvýšený stupeň pozornosti ako priemerný spotrebiteľ [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. apríla 2005, Faber Chimica/ÚHVT — Nabersa (Faber), T-211/03, Zb. s. II-1297, bod 24].

25

V prejednávanej veci sa ochrana skoršej ochrannej známky vzťahuje na celé Spoločenstvo. Treba teda skúmať vnímanie kolidujúcich ochranných známok spotrebiteľom predmetných tovarov na tomto území. Treba však pripomenúť, že na odmietnutie zápisu ochrannej známky stačí, že relatívny dôvod zamietnutia v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 existuje len v časti Spoločenstva (rozsudok ZIRH, už citovaný v bode 24 vyššie, bod 36).

26

Ďalej je nepochybné, že predmetné tovary určené sčasti bežnej verejnosti a sčasti odborníkom a sčasti tak bežnej verejnosti, ako aj odborníkom, predstavujú tovary technickej povahy. Ide teda o verejnosť s relatívne vysokým stupňom pozornosti.

27

Keďže zhoda alebo podobnosť predmetných tovarov nebola spochybnená, treba iba porovnať kolidujúce ochranné známky.

28

Podľa judikatúry sú si dve ochranné známky podobné vtedy, ak medzi nimi existuje z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti aspoň čiastočná zhoda z jedného alebo viacerých relevantných hľadísk [rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT — Hukla Germany (MATRATZEN), T-6/01, Zb. s. II-4335, bod 30, a z 26. januára 2006, Volkswagen/ÚHVT — Nacional Motor (Variant), T-317/03, bod 46].

29

Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti kolidujúcich ochranných známok sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišovacích a dominantných prvkov [rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2003, Phillips-Van Heusen/ÚHVT — Pash Textilvertrieb und Einzelhandel (BASS), T-292/01, Zb. s. II-4335, bod 47, a Vyobrazenie kravskej kože, už citovaný v bode 24 vyššie, bod 26].

30

V prípade, v ktorom jeden z len dvoch pojmov tvoriacich slovnú ochrannú známku je z vizuálnej a fonetickej stránky zhodný s jediným pojmom tvoriacim skoršiu slovnú ochrannú známku a kde tieto pojmy posudzované spoločne alebo zvlášť nemajú z koncepčného hľadiska pre príslušnú skupinu verejnosti žiaden význam, sa majú dotknuté ochranné známky posudzované každá v jej celosti bežne považovať za podobné [rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. novembra 2003, Oriental Kitchen/ÚHVT — Mou Dybfrost (KIAP MOU), T-286/02, Zb. s. II-4953, bod 39, a zo 4. mája 2005, Reemark/ÚHVT — Bluenet (Westlife), T-22/04, Zb. s. II-1559, bod 37].

31

Skoršia slovná ochranná známka BECKER a slovná ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, Barbara Becker predstavujú v prejednávanej veci kolidujúce ochranné známky.

32

Prvok „becker“ je súčasne jediným prvkom tvoriacim ochrannú známku BECKER a druhý z týchto dvoch prvkov tvoriacich ochrannú známku Barbara Becker. Prvok „becker“ je teda spoločný obom ochranným známkam.

33

Z vizuálneho a fonetického hľadiska kolidujúce ochranné známky sú rozdielnej dĺžky a sú zložené z rozdielneho počtu slov. Celkový dojem, ktorý tieto ochranné známky vytvárajú, však vedie k zisteniu, že tieto ochranné známky vykazujú určitú podobnosť z vizuálneho a fonetického hľadiska v dôsledku ich spoločného prvku, ako správne skonštatoval odvolací senát.

34

Z koncepčného hľadiska odvolací senát tiež správne skonštatoval, že skoršiu ochrannú známku BECKER bude príslušná skupina verejnosti vnímať ako priezvisko a že ochrannú známku Barbara Becker bude vnímať príslušná skupina verejnosti ako meno osoby, ktoré je zložené z mena a priezviska, pričom priezvisko je zhodné s priezviskom, ktoré tvorí skoršiu ochrannú známku. Posúdenie odvolacím senátom, ktoré sa týka významu prvku „becker“ v porovnaní s prvkom „barbara“ v ochrannej známke Barbara Becker, však nemožno akceptovať.

35

Hoci sa vnímanie ochranných známok, ktoré sú tvorené menami osôb, môže meniť v rôznych krajinách Spoločenstva, judikatúra pripúšťa, že prinajmenšom v Taliansku spotrebitelia pripisujú v ochranných známkach vo všeobecnosti väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť priezvisku ako rodnému menu [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. marca 2005, Fusco/ÚHVT — Fusco International (ENZO FUSCO), T-185/03, Zb. s. II-715, bod 54]. Z toho vyplýva, že priezvisku Becker môže byť priznaná vyššia rozlišovacia spôsobilosť ako menu Barbara v ochrannej známke Barbara Becker.

36

Okrem toho skutočnosť, že pani Barbara Becker má postavenie slávnej osobnosti v Nemecku ako bývalej manželky pána Borisa Beckera, neznamená, že z koncepčného hľadiska kolidujúce ochranné známky nie sú podobné. Skoršia ochranná známka BECKER a ochranná známka Barbara Becker totiž odkazujú na rovnaké priezvisko Becker. Vykazujú teda podobnosť a to o to viac, že v časti Spoločenstva sa môže prvku „becker“ ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, ako priezvisku priznať vyššia rozlišovacia spôsobilosť ako prvku „barbara“, ktorý je jednoduchým menom. Z tohto hľadiska treba pripomenúť, že príslušná skupina verejnosti si uchováva v pamäti nedokonalý obraz kolidujúcich ochranných známok.

37

Ďalej podľa judikatúry keď je kombinovaná ochranná známka vytvorená na základe pridania prvku a inej ochrannej známky, posledná uvedená ochranná známka si môže, aj keď nie je dominantným prvkom v kombinovanej ochrannej známke, zachovať rozlišovacie autonómne postavenie v kombinovanej ochrannej známke. V takom prípade kombinovanú ochrannú známku a túto ďalšiu ochrannú známku možno považovať za podobné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2005, Medion, C-120/04, Zb. s. I-8551, body 30 a 37). V prejednávanej veci je nutné konštatovať, že prvok „becker“ bude vnímaný ako priezvisko, ktoré je bežne používané na označenie osoby. Treba konštatovať, že tento prvok si zachováva rozlišovacie autonómne postavenie v ochrannej známke Barbara Becker.

38

Z toho vyplýva, že na základe posúdenia ako celku kolidujúcich ochranných známok a ich porovnania z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska treba kolidujúce ochranné známky považovať za podobné.

39

Preto odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že kolidujúce ochranné známky boli nepochybne odlišné.

40

Pokiaľ ide o pravdepodobnosť zámeny, treba pripomenúť, že zhoda alebo podobnosť tovarov, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, nie sú spochybnené a že ochranná známka Barbara Becker a ochranná známka BECKER vykazujú vizuálnu, fonetickú a koncepčnú podobnosť. Aj keď predmetné tovary sú určené verejnosti, ktorá im venuje relatívne vysoký stupeň pozornosti, táto verejnosť môže veriť, že tieto tovary pochádzajú od rovnakého podniku alebo podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Preto treba skonštatovať, že exituje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

41

Toto zistenie nevyvracia tvrdenie ÚHVT, podľa ktorého kombinovanú ochrannú známku a inú ochrannú známku možno považovať za podobné len vtedy, ak ich spoločná zložka predstavuje dominantný prvok v celkovom dojme, ktorý kombinovaná ochranná známka vyvoláva. Ak sa totiž slovná ochranná známka skladá z dvoch prvkov, z ktorých jeden je spoločný s jediným prvkom tvoriacim inú slovnú ochrannú známku, na konštatovanie pravdepodobnosti zámeny sa nevyžaduje, aby prvok, ktorý je spoločný kolidujúcim ochranným známkam, bol dominantným prvkom v celkovom dojme, ktorý kombinovaná ochranná známka vyvoláva. Ak by sa vyžadovala takáto podmienka, aj keď spoločný prvok má rozlišovacie autonómne postavenie v kombinovanej ochrannej známke, potom by majiteľ skoršej ochrannej známky bol zbavený výlučného práva, ktoré mu priznáva táto ochranná známka (pozri v tomto zmysle rozsudok Medion, už citovaný v bode 37 vyššie, body 32 a 33). Keď si prvok „becker“ zachováva rozlišovacie autonómne postavenie v ochrannej známke Barbara Becker, potom nemožno vyžadovať, aby na existenciu pravdepodobnosti zámeny bol tento prvok dominantným prvkom v celkovom dojme, ktorý táto ochranná známka vyvoláva.

42

S tvrdením vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého judikatúra týkajúca sa kombinovaných ochranných známok nie je uplatniteľná v prejednávanej veci, pretože ochrannú známku, o ktorej zápis sa žiada, tvorí meno a priezvisko, sa nemožno stotožniť. Kritériá posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, keď predmetom konania sú ochranné známky tvorené menom osoby, pokiaľ toto nariadenie nestanovuje inak, sú totiž rovnaké ako kritériá uplatniteľné na iné kategórie ochranných známok. Označenie obsahujúce meno a priezvisko fyzickej osoby nemožno takto zapísať ako ochrannú známku Spoločenstva, pokiaľ narazí na relatívny dôvod zamietnutia zápisu v dôsledku námietky majiteľa skoršej ochrannej známky [rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 2005, Murúa Entrena/ÚHVT — Bodegas Murúa (Julián Murúa Entrena), T-40/03, Zb. s. II-2831, body 49 a 50].

43

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba skonštatovať, že odvolací senát uskutočnil nesprávne právne posúdenie, keď dospel k záveru, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Preto prvý dôvod, ktorý uvádza žalobkyňa a ktorý je založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, treba prijať.

44

Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a že na odmietnutie zápisu ochrannej známky stačí relatívny dôvod zamietnutia v zmysle článku 8 nariadenia č. 40/94, napadnuté rozhodnutie sa musí zrušiť bez toho, aby bolo nutné skúmať, či existuje iný relatívny dôvod zamietnutia, a teda bez toho, aby Súd prvého stupňa musel skúmať druhý dôvod, ktorý uvádza žalobkyňa.

45

Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobkyni v súlade s návrhom žalobkyne. Keďže vedľajší účastník konania nemal úspech vo svojich návrhoch, znáša svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 87 ods. 4 tretím pododsekom rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil: