1

V rámci autonomizácie služieb reintegrácie holandského ministerstva sociálnych vecí a zamestnania bol KG Holding NV, ktorého je Holandské kráľovstvo jediným akcionárom založený 1. januára 2002.

2

Dňa 18. mája 2002 rozdelením KG Holding vznikli Kliq Reïntegratie BV (1450 zamestnancov) a Kliq Employability BV (200 zamestnancov). KG Holding bol jediným vlastníkom akcií týchto dvoch spoločností. Takisto existoval obmedzený počet iných dcérskych spoločností menšej veľkosti. Hlavné činnosti dvoch hlavných dcérskych spoločností spočívali v poskytovaní služieb v oblasti hľadania zamestnania pre uchádzačov o zamestnanie, zaradenia postihnutých pracovníkov, hľadania pracovníkov schopných obsadiť voľné miesta pre zamestnávateľov a plnenia v oblasti umiestňovania zamestnancov všeobecne.

3

Po finančných problémoch v rámci reštrukturalizácie týkajúcej sa Kliq Reïntegratie bol 31. júla 2003 založený Kliq BV. Kliq následne prebral od časť zmlúv od Kliq Reïntegratie.

4

Dňa 30. septembra 2003 KG Holding ako jediný akcionár Kliq rozhodol emitovať 150000 nových akcií Kliq, pričom každá z nich mala nominálnu hodnotu 100 eur, v celkovej sume 15 miliónov eur s podmienkou, že 75% tejto sumy, teda 11,25 milióna eur, sa uvoľní až po tom, ako Kliq o to požiada.

5

Dňa 12. novembra 2003 Holandské kráľovstvo požiadalo Komisiu o povolenie poskytnúť pomoc na záchranu vo forme kreditu v prospech KG Holding v sume 45 miliónov eur a v dĺžke šesť mesiacov, z čoho 9,25 milióna eur bolo určených ako úver pre Kliq a 35,75 milióna eur pre Kliq Reïntegratie, s cieľom dodržať existujúce zmluvné záväzky a pokryť náklady sociálneho plánu.

6

Komisia v rozhodnutí zo 16. decembra 2003 (Ú. v. EÚ C 33, 2004, s. 8) dospela k záveru, že štátna pomoc, ktorú Holandské kráľovstvo plánovalo poskytnúť KG Holding vo forme úveru vo výške 45 miliónov eur na obdobie šiestich mesiacov, môže byť považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom.

7

Dňa 23. decembra 2003 bola uzavretá úverová zmluva medzi KG Holding a Kliq na sumu 9,25 milióna eur. Táto zmluva obsahovala zákaz započítania pre Kliq, ale umožňovala KG Holding vykonať započítanie medzi sumami dlžnými ako úver a prípadnou pohľadávkou Kliq.

8

Dňa 24. januára 2004 holandský minister financií rozhodol o premene úveru vo výške 45 miliónov eur, schváleného v prospech KG Holding, na pomoc na reštrukturalizáciu v prospech tej istej spoločnosti. Táto transformácia sa mala konkretizovať transformáciou úveru na záchranu schváleného Holandským kráľovstvom KG Holding na základné imanie KG Holding, ako aj pridelením sumy 9,25 milióna eur z uvedeného úveru Kliq a sumy 35,75 milióna eur z uvedeného úveru Kliq Reïntegratie. Holandské kráľovstvo v oznámení Komisii z požiadalo o schválenie tejto pomoci na reštrukturalizáciu. V apríli, auguste a novembri 2004 Komisia požiadala o dodatočné informácie.

9

Dňa 8. februára 2005 Rechtbank Rotterdam (okresný súd v Rotterdame) vyhlásil konkurz na KG Holding a určil J. R. Maasa za správcu konkurznej podstaty. Dňa Rechtbank Utrecht (okresný súd v Utrechte) vyhlásil konkurz na Kliq Reïntegratie a určil J. L. M. Groenewegena za správcu konkurznej podstaty.

10

Dňa 23. marca 2005 Komisia zorganizovala rokovanie so zástupcami ministerstva financií a dotknutými spoločnosťami v súvislosti so žiadosťou o povolenie pomoci na reštrukturalizáciu.

11

Po vyhlásení konkurzu na KG Holding a finančných ťažkostiach, ktorým Kliq čelil, pripravil Kliq začiatkom roka 2005 plán, ktorý by mu umožňoval zabezpečiť pokračovanie v činnostiach. Cieľom tohto plánu bolo umožniť KG Holding predať akcie, ktoré vlastnil v Kliq. S týmto cieľom Kliq postupoval na základe viacfázového plánu, teda, najprv realizovať povinnosť KG Holding voči Kliq uvoľniť finančné prostriedky a splatiť upísané akcie, a to vykonaním zápočtu medzi touto povinnosťou a úverom vo výške 9,25 milióna eur a následne predať akcie v Kliq, ktoré vlastnil KG Holding.

12

Dňa 16. júna 2005 požiadal Kliq správcu konkurznej podstaty KG Holding o uvoľnenie plnej sumy neuvoľnených finančných prostriedkov na splatenie upísaných akcií. Správca konkurznej podstaty KG Holding namietal proti tejto žiadosti Kliq, ktorej cieľom bolo splatenie akcií prostredníctvom zápočtu medzi touto povinnosťou a dlhom spoločnosti Kliq vyplývajúcim z úveru v sume 9,25 milióna eur. Kliq následne požiadal rechter-commissaris (sudca-splnomocnenec), ktorým je príslušný vnútroštátny sudca, aby nariadil správcovi konkurznej podstaty KG Holding spolupracovať pri realizácii viacfázového plánu, vykonať premenu a následne pristúpiť k predaju akcií Kliq prostredníctvom verejnej súťaže. Dňa Holandské kráľovstvo takisto podalo žalobu, ktorou sa domáhalo, aby rechter-commissaris nariadil správcovi konkurznej podstaty brániť všetkými prostriedkami vykonaniu zápočtu zo strany Kliq medzi pohľadávkou voči KG Holding (povinnosť splatiť akcie) a pohľadávkou KG Holding voči Kliq (úver v sume 9,25 milióna eur). Dňa rechter-commissaris vyhovel žiadosti Kliq. Usúdil, že započítanie a uvoľnenie akcií predstavovali výhodu v prospech všetkých subjektov, ktoré mali pohľadávky voči KG Holding. Žiadosť Holandského kráľovstva bola zamietnutá a správca konkurznej podstaty KG Holding bol zaviazaný spolupracovať pri vykonávaní viacfázového plánu vypracovaného zo strany Kliq. Žiadny z týchto dvoch subjektov nepodal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.

13

Dňa 14. decembra 2005 bol vyhlásený konkurz na Kliq, pričom J. R. Maas a C. van den Bergh boli určení za správcov konkurznej podstaty. Uvedení správcovia konkurznej podstaty predali aktíva Kliq subjektu podnikajúcemu na voľnom trhu za cenu 5,5 milióna eur.

14

Dňa 5. augusta 2005 Komisia rozhodla o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 ES v nadväznosti na oznámenie Holandského kráľovstva z (Ú. v. C 280, s. 2). Komisia v tomto rozhodnutí dospela k predbežnému záveru, že pomoc na reštrukturalizáciu, ktorú Holandské kráľovstvo plánovalo poskytnúť KG Holding premenou úveru vo výške 45 miliónov eur a splatných úrokov na vlastné prostriedky KG Holding, nebola v súlade s požiadavkami uvedenými v oznámení Komisie o usmerneniach spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322, ďalej len „usmernenia“), ktoré boli v platnosti v okamihu poskytnutia úveru na záchranu. Komisia teda spochybnila, že by plánovaná pomoc na reštrukturalizáciu mohla byť považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom.

15

Holandské kráľovstvo poslalo Komisii svoju reakciu na toto rozhodnutie, ako aj dodatočné informácie, o ktoré ho žiadala listami z 29. septembra 2005 a 13. januára a .

16

Komisia dňa 19. júla 2006 prijala rozhodnutie 2006/939/ES o opatreniach pomoci v prospech KG Holding NV, ktoré notifikovalo Holandsko (Ú. v. EÚ L 366, s. 40, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

17

Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv konštatovala existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

18

Následne Komisia posudzovala zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu so spoločným trhom. V odôvodnení č. 34 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že KG Holding spĺňa podmienky na to, aby mohol byť považovaný za podnik v ťažkostiach podľa usmernení, a že môže teda čerpať pomoc na reštrukturalizáciu. Komisia ďalej konštatovala, že poskytnutie pomoci bolo podmienené vykonaním plánu reštrukturalizácie, ktorý mala ona sama schváliť (odôvodnenie č 35 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení č. 36 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že plán reštrukturalizácie oznámený holandskými orgánmi nebol úplný. Podľa Komisie plán reštrukturalizácie nebol efektívny a nemohol priniesť vyžadované zvrátenie situácie, a to preto, že vnútorná rentabilita oproti očakávanej rentabilite kapitálu nebola dostatočná (odôvodnenia č. 37 a 38 napadnutého rozhodnutia).

19

V odôvodnení č. 39 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:

„Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené základné podmienky uvedené v usmerneniach, na základe ktorých sa môže poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu, nemôže Komisia schváliť plán reštrukturalizácie, a teda ani pomoc na reštrukturalizáciu. Z tohto dôvodu nie je ani možné považovať notifikované opatrenie za zlučiteľné so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. c) [ES].“

20

V bode 6.2.3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla ďalšie úvahy týkajúce sa premeny úveru na záchranu vo výške 9,25 milióna eur na základné imanie Kliq, úveru na záchranu vo výške 35,75 milióna eur na základné imanie Kliq Reïntegratie a pôvodných úverov poskytnutých KG Holding pri jeho založení.

21

Pokiaľ ide o premenu úveru na záchranu vo výške 9,25 milióna eur na základné imanie Kliq, Komisia uviedla v odôvodneniach č. 43 až 45 napadnutého rozhodnutia toto:

22

Pokiaľ ide o úver na záchranu vo výške 35,75 milióna eur poskytnutý Kliq Reïntegratie, Komisia konštatovala, že tento úver nebol premenený na základné imanie, takže predmetná pomoc zostala kvalifikovaná ako pomoc na záchranu. V odôvodnení č. 50 napadnutého rozhodnutia Komisia schválila plán likvidácie KG Holding a Kliq Reïntegratie, na ktoré bol vyhlásený konkurz, za podmienky splnenia týchto dvoch podmienok:

23

Pokiaľ ide o pôvodné úvery poskytnuté KG Holding pri jeho založení, Komisia uviedla, že tieto nepatria do rámca opatrení pomoci na reštrukturalizáciu a predmetného konania (odôvodnenie č. 51 napadnutého rozhodnutia). Komisia však zdôraznila, že uvedie svoje stanovisko k spôsobu, akým predísť tomu, aby vznikali ďalšie rozpory medzi pravidlami Spoločenstva o poskytovaní štátnej pomoci a uplatňovaním vnútroštátnych právnych predpisov vnútroštátnymi súdmi, konkrétnejšie pokiaľ ide o konanie na holandskom súde, ako sa uvádza v odôvodneniach č. 52 až 55 napadnutého rozhodnutia.

24

Odôvodnenia č. 52 až 55 napadnutého rozhodnutia uvádzajú:

25

Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia prijala v napadnutom rozhodnutí tento výrok:

„Článok 1

Opatrenie [Holandského kráľovstva] vo forme pomoci na reštrukturalizáciu v prospech [KG Holding] vo výške 45 miliónov EUR nespĺňa požiadavky [usmernení] a preto nie je zlučiteľné so spoločným trhom.

Článok 2

1.   [Holandské kráľovstvo] prijme všetky opatrenia potrebné k tomu, aby časť pomoci uvedenej v článku 1, ktorá bola poskytnutá v podobe úveru na záchranu vo výške 9,25 milióna EUR spoločnosti [KG Holding], ďalej prevedená na jej dcérsku spoločnosť [Kliq] a transformovaná na základné imanie, bola príjemcami [KG Holding] a [Kliq] vrátená aj s dlžnými úrokmi.

2.   Vrátenie pomoci sa uskutoční bezodkladne a v súlade s vnútroštátnymi právnymi postupmi, pokiaľ uvedené postupy umožňujú okamžitú a skutočnú realizáciu [napadnutého rozhodnutia].

3.   Suma, ktorá sa musí vrátiť, zahŕňa úroky plynúce odo dňa, kedy boli jednotlivé časti pomoci poskytnuté príjemcom, až do dňa skutočného vrátenia prostriedkov.

4.   Úroky uvedené v odseku 3 sa vypočítajú v súlade s článkami 9 a 11 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004.

Článok 3

[Holandské kráľovstvo] nechá svoju pohľadávku voči [KG Holding] a/alebo Kliq Reïntegratie vo výške 35,75 milióna EUR ako veriteľ zaregistrovať v konkurznom konaní u správcu konkurznej podstaty. [Holandské kráľovstvo] zabezpečí, aby spoločnosti boli zlikvidované takým spôsobom, ktorý ukončí narušovanie hospodárskej súťaže. To znamená, že dotknuté spoločnosti ukončia svoju činnosť a ich aktíva budú čo najrýchlejším spôsobom predané za trhových podmienok.“

26

Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. marca 2007 J. R. Maas, ako správca konkurznej podstaty KG Holding, v konkurze (ďalej len „žalobca 1“), J. R. Maas a C. van den Bergh, ako správcovia konkurznej podstaty Kliq BV, v konkurze (ďalej len „žalobcovia 2“), a J. L. M. Groenewegen, ako správca konkurznej podstaty Kliq Reïntegratie, v konkurze (ďalej len „žalobca 3“) podali tri žaloby.

27

Uznesením predsedu ôsmej komory Súdu prvého stupňa z 3. novembra 2008 boli veci T-81/07, T-82/07 a T-83/07 spojené na účely ústnej časti konania a rozsudku v súlade s článkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

28

V podaní do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. novembra 2008 Komisia odovzdala svoj list z , týkajúci sa vecí T-81/07 a T-82/07, adresovaný holandským orgánom. Žalobcovia 1 a 2 predložili svoje pripomienky týkajúce sa tohto listu samostatným podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa .

29

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 10. decembra 2008.

30

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

31

Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

32

Žalobcovia na podporu svojich žalôb uvádzajú v podstate nesprávne posúdenia skutkových okolností a nesprávne právne posúdenia, nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, porušenie práva na obranu a práva byť vypočutý ako aj všeobecných právnych zásad a rôzne porušenia článkov 87 ES a 88 ES.

33

Na účely preskúmania týchto žalôb je vhodné rozlíšiť rôzne sporné časti napadnutého rozhodnutia:

34

Na účely prípravy pojednávania Súd prvého stupňa zaslal správu pre pojednávanie účastníkom konania pred samotným pojednávaním a vyzval účastníkov konania, aby predložili prípadné pripomienky k tejto správe, a to buď ústne na pojednávaní, alebo písomne vo vhodnom čase pred pojednávaním. Podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa 8. decembra 2008 žalobcovia 1 a 2 predložili určité písomné pripomienky k správe pre pojednávanie. Na pojednávaní Komisia v podstate požiadala Súd prvého stupňa, aby nezohľadňoval tieto pripomienky.

35

Je potrebné uviesť, že v súlade s článkom 47 ods. 1 rokovacieho poriadku žaloba a vyjadrenie k žalobe môžu byť doplnené replikou žalobcu a duplikou žalovaného účastníka konania. Žalobcovi 1 a 2 predložili žaloby a repliky a Komisia predložila vyjadrenia k žalobám a dupliky, pokiaľ ide o veci T-81/07 a T-82/07, takže písomná časť konania skončila 14. januára 2008. Súd prvého stupňa usudzuje, že podanie žalobcov 1 a 2 z je sčasti mimo rámca pripomienok k správe pre pojednávanie. Keďže účastníci konania nemôžu dopĺňať spis po skončení písomnej časti konania, Súd prvého stupňa nezohľadnil pripomienky žalobcov 1 a 2 v podaniach z v rozsahu, v akom sú mimo rámca pripomienok k správe pre pojednávanie.

36

Komisia sa odvoláva na neprípustnosť výhrad týkajúcich sa úveru. Jej posúdenia formulované v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia nemôžu byť predmetom žaloby o neplatnosť.

37

Žalobcovia 1 a 3 tvrdia, že Komisia sa z právneho hľadiska nesprávne vyjadrila v odôvodneniach č. 51 až 55 napadnutého rozhodnutia k úveru vo forme bežného účtu vo výške 17 miliónov eur, ktorý podľa nich bol poskytnutý KG Holding Holandským kráľovstvom od založenia tejto spoločnosti a ktorý nebol predmetom rozhodnutia o začatí konania. Komisia teda prekročila svoju právomoc a porušila ich právo na obranu a právo byť vypočutý, ako aj všeobecné právne zásady, vrátane práva na riadnu správu vecí verejných stanoveného v článku 41 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1), zásadu transparentnosti a svoju povinnosť náležitej starostlivosti.

38

Komisia skúmala v odôvodneniach č. 51 až 55 napadnutého rozhodnutia verejnú kreditnú linku poskytnutú v roku 2002 členským štátom KG Holding. Išlo o úver vo forme bežného účtu v banke vo výške 17 miliónov eur, spojený s verejnou zárukou, poskytnutou Holandským kráľovstvom v roku 2002 za trhových podmienok, o uplatnenie ktorej žalobca 1 a žalobca 3 požiadali v rámci občianskoprávneho konania na Rechtbank Den Haag (okresný súd v Haagu). Komisia bez odôvodnenia svojho stanoviska v tejto súvislosti uviedla v napadnutom rozhodnutí, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, z ktorého by vyplynulo, že členský štát je povinný splniť túto povinnosť, vzniknutú zmluvou v roku 2002, by znamenalo vydanie rozhodnutia o poskytnutí novej štátnej pomoci v prospech veriteľov KG Holding.

39

Žalobcovia 1 a 3 zdôrazňujú, že Komisia prekročila svoje právomoci tým, že sa vyjadrila k opatreniu, ktoré je predmetom sporu prebiehajúceho na vnútroštátnom súde.

40

Navyše, stanovisko Komisie je odôvodnené nedostatočne vzhľadom na článok 253 ES. Komisia preukázala v odôvodnení č. 52 napadnutého rozhodnutia, že úver 17 miliónov eur bol poskytnutý Holandským kráľovstvom za trhových podmienok a že nemôže byť považovaný za štátnu pomoc. Keďže poskytnutie úveru podniku členským štátom nepredstavuje štátnu pomoc, rozhodnutie vydané príslušným súdom na základe vnútroštátneho práva, zaviazať tento členský štát, aby plnil svoje povinnosti zo zmluvy, ktorá v čase, keď bola dohodnutá, nepredstavovala štátnu pomoc a ctil záväzky vyplývajúce z úveru, môže ešte o to menej byť považované za rozhodnutie o poskytnutí novej štátnej pomoci. Obchodný podnik by bol rovnako povinný, keby bol v situácii Holandského kráľovstva, ctiť záväzok vyplývajúci z dohodnutého úveru.

41

Úver 17 miliónov eur nepatrí okrem toho do rámca transformácie úveru na záchranu na pomoc na reštrukturalizáciu KG Holding, oznámenú Holandským kráľovstvom podľa článku 88 ods. 3 ES.

42

Aj keby Holandské kráľovstvo v určitom okamihu doplnilo svoje oznámenie a pridalo tam tento úver, o čom však žalobcovia 1 a 3 neboli informovaní, táto otázka by aj tak nepatrila do skúmaného rámca a nevzťahovalo sa na ňu konanie podľa článku 88 ods. 2 ES. V rozhodnutí z 5. augusta 2005 o tom v každom prípade nie je žiadna zmienka.

43

Zásada riadnej správy vecí verejných, zásada transparentnosti a povinnosť náležitej starostlivosti si vyžadujú, aby potenciálne dotknuté osoby mohli jasne vedieť na základe rozhodnutia o začatí konania, aká je povaha a dosah opatrenia podliehajúceho podrobnejšiemu skúmaniu. S týmito zásadami nie je zlučiteľná skutočnosť, že Komisia sa vyjadrila, hoci nezáväzne, k opatreniu, bez ohľadu na to, či je spojené s predmetom rozhodnutia o začatí konania, ak tam toto opatrenie nie je citované.

44

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, úver nepatrí pod bod 5 prílohy k rozhodnutiu o začatí konania.

45

Žalobcovia 1 a 3 v podstate tvrdia, že Komisia sa z právneho hľadiska nesprávne vyjadrila v odôvodneniach č. 51 až 55 napadnutého rozhodnutia k úveru 17 miliónov eur a že nesprávne považovala tento úver za novú štátnu pomoc, ktorú je potrebné oznámiť v prípade, že členský štát musí zaplatiť celú jeho sumu správcom konkurznej podstaty. Toto posúdenie Komisie porušuje ich právo na obranu, právo byť vypočutý, povinnosť náležitej starostlivosti a zásady riadnej správy vecí verejných a transparentnosti.

46

Súd prvého stupňa uvádza, že nie je potrebné, aby sa Komisia vyjadrila v odôvodnení rozhodnutia k opatreniam, ktoré nepatria do rámca výroku tohto rozhodnutia. V predmetnom prípade však postačuje konštatovať, že bez ohľadu na dôvody, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, iba výrok rozhodnutia je spôsobilý vyvolať právne účinky a v dôsledku toho spôsobiť ujmu. Naproti tomu posúdenia ako také, formulované v odôvodnení rozhodnutia, nemôžu byť predmetom žaloby o neplatnosť. Nemôžu podliehať preskúmaniu zákonnosti zo strany súdu Spoločenstva, keďže ako odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný základ výroku tohto aktu (uznesenie Súdneho dvora z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia, C-164/02, Zb. s. I-1177, bod 21) alebo ak, prinajmenšom, môže toto odôvodnenie môže zmeniť podstatu toho, o čom bolo rozhodnuté vo výrokovej časti sporného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z , Lagardère a Canal+/Komisia, T-251/00, Zb. s. II-4825, bod 68; uznesenie Súdu prvého stupňa z , EnBW/Komisia, T-387/04, Zb. s. II-1195, bod 127).

47

V predmetnom prípade však namietané posúdenia Komisie týkajúce sa úveru nie sú skutočnosťami, na ktorých sa zakladá výrok napadnutého rozhodnutia. Nie sú ani schopné zmeniť podstatu tohto výroku. Keďže totiž Komisia v tomto výroku len konštatovala, že štátna pomoc poskytnutá Holandským kráľovstvom vo forme pomoci na reštrukturalizáciu v prospech KG Holding vo výške 45 miliónov eur bola nezlučiteľná so spoločným trhom a že Holandské kráľovstvo malo prijať všetky opatrenia potrebné na vymáhanie časti štátnej pomoci vo výške 9,25 milióna eur od KG Holding a od Kliq a prihlásiť svoju pohľadávku voči KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie vo výške 35,75 milióna eur, je potrebné uviesť, že uvedený výrok vôbec neobsahuje stanovisko Komisie k úveru 17 miliónov eur.

48

V dôsledku toho žaloby vo veciach veci T-81/07 a T-83/07 sú neprípustné v rozsahu, v akom smerujú proti úvahám uvedeným v napadnutom rozhodnutí, týkajúcim sa úveru 17 miliónov eur.

49

Je potrebné skúmať výhrady týkajúce sa nezlučiteľnosti oznámenej pomoci na reštrukturalizáciu vo výške sumy 45 miliónov eur, so spoločným trhom (článok 1 napadnutého rozhodnutia), vymáhania od KG Holding a Kliq úveru na záchranu vo výške 9,25 milióna eur, premeneného na základné imanie, ako aj úrokov z neho vyplývajúcich až do dátumu jeho vrátenia (článok 2 napadnutého rozhodnutia), prihlásenia pohľadávky Holandského kráľovstva, veriteľa v konkurznom konaní, voči KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie vo výške 35,75 milióna eur u správcu konkurznej podstaty (článok 3 napadnutého rozhodnutia) a dôsledkov vyhlásenia konkurzu na vrátenie štátnej pomoci (články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia).

50

Žalobcovia tvrdia, že Komisia nepreukázala, že by plánovaná štátna pomoc ovplyvnila hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi a porušila tak články 87 ES a 88 ES. Tvrdenia Komisie v tejto súvislosti v odôvodnení č. 23 napadnutého rozhodnutia sú prinajmenšom odôvodnené nedostatočne, a sú preto v rozpore s článkom 253 ES.

51

Pokiaľ ide o úvahy uvedené v odôvodnení č. 23 napadnutého rozhodnutia, podľa žalobcov prvá veta tohto odôvodnenia, podľa ktorej skutočnosť, že KG Holding podniká len na holandskom trhu, nevylučuje, že poskytnutie výhody tejto spoločnosti by mohlo narušiť alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, je len jednoduchým tvrdením.

52

V druhej vete odôvodnenia č. 23 napadnutého rozhodnutia Komisia neuviedla, ktoré medzinárodné podniky menšej veľkosti podnikajú na holandskom trhu. Okrem toho nevysvetlila v akom rozsahu je prítomnosť dcérskych spoločností týchto podnikov na holandskom trhu relevantná na účely určenia, či je hospodárska súťaž skreslená významným spôsobom, ani neuviedla dôsledky, ktoré to má na obchod medzi členskými štátmi. Na pojednávaní žalobcovia spochybňovali medzinárodnú povahu týchto podnikov, pokiaľ ide o spoločný trh.

53

V tretej vete odôvodnenia č. 23 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, že podmienky uplatnenia článku 87 ods. 1 ES sa zdajú byť splnené. Komisia mala preukázať, že uvedené podmienky boli naozaj splnené a nemôže sa obmedziť len na tvrdenie, podľa ktorého sa jej to tak zdá byť.

54

Pokiaľ ide o dôsledky premeny úveru na záchranu KG Holding na pomoc na reštrukturalizáciu, Komisia mala zohľadniť povahu úveru na záchranu a predmetnej pomoci na reštrukturalizáciu.

55

Podľa žalobcov 1 a 3 schválený úver na záchranu vo výške 45 miliónov eur bol v prvom rade určený na likvidáciu Kliq Reïntegratie: 35,75 milióna eur bolo daných k dispozícii Kliq Reïntegratie zo strany KG Holding na financovanie plánu prepustenia približne 1000 zamestnancov, ako aj iných výdavkov vynaložených v rámci likvidácie Kliq Reïntegratie. Táto suma nemohla byť vrátená a nemohla teda ovplyvniť vnútroštátnu hospodársku súťaž a mať významné dôsledky na obchod medzi členskými štátmi.

56

Podľa žalobcov 2, pokiaľ ide o Kliq, Komisia neuviedla, v čom započítanie medzi dvoma dlhmi mohlo mať významné dôsledky na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Uvedené započítanie totiž obsahuje v porovnaní so situáciou, v ktorej by k nemu nedošlo, výhodu iba pre KG Holding ako celok a nie pre Kliq.

57

Žalobcovia v replikách zdôrazňujú, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je takisto nezlučiteľné s tým, čo Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí zo 16. decembra 2003. V bode 3.2.2 tohto rozhodnutia Komisia uviedla, že dôsledky na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi neboli žiadne alebo len ťažko vnímateľné. Komisia navyše odkázala na rozhodnutie o začatí konania a nezohľadnila skutočnosť, že povinnosť odôvodnenia, ktorú má v rámci rozhodnutia o začatí konania, je veľmi odlišná od tej, ktorú má, pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie.

58

Žalobcovia tvrdia, že Komisia nemôže a posteriori doplniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia odkazujú na rozhodnutie Komisie z 23. novembra 2005, ktoré sa týkalo opatrenia štátnej pomoci č. 465/2005 (Ú. v. EÚ C 9, 2006, s. 5) a tvrdia, že skutočnosti uvádzané Komisiou vo vyjadreniach k žalobám nie sú relevantné, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie štátnej pomoci mohlo narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením alebo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

59

Komisia popiera tvrdenia uvádzané žalobcami.

60

Pokiaľ ide o článok 1 napadnutého rozhodnutia, žalobcovia spochybňujú na jednej strane odôvodnenie, ktoré je údajne nedostatočné, pokiaľ ide o skreslenie hospodárskej súťaže a ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi a na druhej strane analýzu Komisie, pokiaľ ide o tieto dve podmienky.

61

V prvom rade, pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia, Súd prvého stupňa uvádza, že odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, tak, aby dotknutým osobám umožnili pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať toto opatrenie (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z , Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35).

62

Požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne alebo skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C-350/88, Zb. s. I-395, bod 16, a Francúzsko/Komisia, už citovaný v bode 62 vyššie, bod 36).

63

Pokiaľ ide o konkrétnejšie o rozhodnutie v oblasti štátnej pomoci, Súdny dvor rozhodol, že hoci môže vyplývať v určitých prípadoch zo samotných okolností, za ktorých štátna pomoc bola poskytnutá, že je takej povahy, že môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením, prináleží Komisii, aby prinajmenšom uviedla tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 24; z , Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 66, a z , Nemecko/Komisia, C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 59).

64

Je potrebné uviesť, že Komisia nemusí zistiť skutočný dosah štátnej pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné skreslenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či štátna pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 44). V tejto súvislosti pojem „vplyv“ na obchod medzi členskými štátmi zahŕňa aj možnosť takéhoto účinku (rozsudok Súdneho dvora z , Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 112).

65

V predmetnom prípade je potrebné konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla najmä skutočnosť, že sporné opatrenie spočívalo v premene pomoci na záchranu vo výške 45 miliónov eur poskytnutej Holandským kráľovstvom KG Holding na základné imanie (odôvodnenia č. 8 a 22). Okrem toho uviedla, že pomoc na záchranu poskytnutá KG Holding a jej premena na základné imanie znamená výhodu, ktorú by na finančnom trhu spoločnosť, ktorá sa dostala do takýchto ťažkostí a hrozí jej vyhlásenie konkurzu, nedostala (odôvodnenie č 22). Navyše, Komisia zdôraznila, že medzinárodné podniky menšej veľkosti, ako TMP a Creyff’s (dcérska spoločnosť spoločnosti Solvus, Belgicko) podnikali na holandskom trhu, na ktorom bol aktívny aj KG Holding (odôvodnenie č. 23). Následne dospela k záveru, že sa zdá, že predmetná výhoda zvýhodňuje podnik oproti jeho konkurentom, čo narušuje hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (odôvodnenie č. 23). Pokiaľ ide o veľkosť KG Holding a Kliq Reïntegratie, Komisia uviedla, že tieto podniky zamestnávali približne 2000 zamestnancov (odôvodnenia č. 9 a 10) a že základné imanie KG Holding bolo k 1. januáru 2002 približne 73 miliónov eur (odôvodnenie č. 32).

66

Komisia týmto vykreslila dostatočne jasným spôsobom skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v tejto súvislosti podstatný význam v štruktúre napadnutého rozhodnutia. Komisia tým, že uviedla tieto skutočnosti predložila dostatočné prvky na preukázanie toho, že predmetná štátna môže ovplyvniť obchod a hospodársku súťaž.

67

Toto odôvodnenie umožňuje žalobcom a Súdu prvého stupňa spoznať dôvody, pre ktoré Komisia dospela k záveru, že nemožno vylúčiť, že sporná transakcia by mohla spôsobiť skreslenie hospodárskej súťaže a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

68

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tejto súvislosti nezlučiteľné s bodom 3.2.2 rozhodnutia Komisie zo 16. decembra 2003, je potrebné zdôrazniť, že toto posledné uvedené rozhodnutie sa nevenovalo pomoci na reštrukturalizáciu, ale pomoci na záchranu. Pokiaľ ide o už citované rozhodnutie Komisie z o opatrení štátnej pomoci č. 465/2005, ktoré sa týkalo služieb školského doprovodu, žalobcovia neviedli v čom je toto rozhodnutie relevantné pre predmetný prípad. V každom prípade toto rozhodnutie nemôže spochybniť primeranú povahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

69

V dôsledku toho je potrebné argumentáciu týkajúcu sa údajného chýbania odôvodnenia zamietnuť.

70

V druhom rade, pokiaľ ide o dôvodnosť posúdenia Komisie obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o skreslenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod, je potrebné skúmať, či predmetná štátna pomoc môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a či narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením.

71

Na tento účel je potrebné pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že akékoľvek poskytnutie pomoci podniku, ktorý podniká na trhu v Spoločenstve, môže spôsobiť skreslenie hospodárskej súťaže a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-92/00 a T-103/00, Zb. s. II-1385, bod 72 a tam citovanú judikatúru).

72

Pokiaľ ide najprv o podmienku týkajúcu sa skreslenia hospodárskej súťaže, je nesporné, že pomoc na záchranu vo výške 45 miliónov eur bola poskytnutá vo forme úveru Holandským kráľovstvom v prospech KG Holding, z čoho 9,25 milióna eur bolo postúpených ako úver pre Kliq a 35,75 milióna eur bolo určených Kliq Reïntegratie na dodržanie existujúcich zmluvných záväzkov a pokrytie nákladov sociálneho plánu.

73

Podľa plánu reštrukturalizácie úver 45 miliónov eur poskytnutý KG Holding mal byť premenený na pomoc na reštrukturalizáciu v prospech tej istej spoločnosti. Táto premena sa mala zrealizovať ako premena úveru na záchranu poskytnutého Holandským kráľovstvom KG Holding na základné imanie KG Holding, ako aj pridelením sumy 9,25 milióna eur z uvedeného úveru spoločnosti Kliq a sumy 35,75 milióna eur z uvedeného úveru spoločnosti Kliq Reïntegratie.

74

Cielený účinok pomoci na reštrukturalizáciu bolo oslobodenie KG Holding od veľkého dlhu — vzhľadom na to, že základné imanie bolo k 1. januáru 2002 približne 73 miliónov eur — 45 miliónov eur. Pokiaľ ide o Kliq, toto oslobodenie malo mať taký účinok, že sa premení úver 9,25 milióna eur na základné imanie. Predmetná štátna pomoc mala zlepšiť akčné prostriedky KG Holding a Kliq a tým konkurenčné postavenie týchto podnikov.

75

Pokiaľ ide o Kliq Reïntegratie, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pomoc, ktorej účelom je oslobodiť určitý podnik od nákladov, ktoré by inak musel znášať v rámci svojej priebežnej prevádzky alebo svojich bežných činností, v zásade narušuje podmienky hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb. s. II-1675, body 48 a 77; z , Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 43, a z , Ter Lembeek/Komisia, T-217/02, Zb. s. II-4483, bod 177). Plánovaná pomoc na reštrukturalizáciu mala oslobodiť Kliq Reïntegratie od dlhu 35,75 milióna eur. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého suma 35,75 milióna eur bola určená na likvidáciu Kliq Reïntegratie, je potrebné konštatovať, že z rozhodnutia Komisie zo vyplýva, že táto suma bola určená na dodržanie zmluvných záväzkov a pokrytie nákladov sociálneho plánu. Kliq Reïntegratie tak mal byť oslobodený od nákladov, ktoré by inak musel znášať.

76

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi, z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ finančná pomoc poskytnutá členským štátom posilňuje postavenie jedného podniku vo vzťahu k ostatným konkurenčným podnikom v obchode v rámci Spoločenstva, musí sa tento obchod považovať za ovplyvnený takou pomocou (rozsudky Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 11, a zo , Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 47; rozsudok Ter Lembeek/Komisia, už citovaný v bode 76 vyššie, bod 181).

77

V predmetnom prípade je potrebné konštatovať, že plánovaná pomoc na reštrukturalizáciu vo výške 45 miliónov eur posilnila postavenie KG Holding a jeho dvoch dcérskych spoločností, Kliq a Kliq Reïntegratie, oproti postaveniu ich konkurentov na holandskom trhu, medzi ktorých patria, ako už bolo uvedené v odôvodnení č. 23 napadnutého rozhodnutia, medzinárodné podniky ako TMP a Creyff’s.

78

Na pojednávaní žalobcovia spochybňovali medzinárodnú povahu týchto podnikov, pokiaľ ide o spoločný trh tak, že tvrdili, že účinky ich činností boli vnútri v Holandskom kráľovstve. Je potrebné konštatovať, že žalobcovia nepredložili v tejto súvislosti žiadny dôkaz. Nemohli teda preukázať, že záver Komisie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého dotknuté podniky boli medzinárodnej povahy, bol nepresný.

79

Keďže sporná štátna pomoc posilňuje postavenie žalobcov oproti iným konkurenčným podnikom, najmä medzinárodným podnikom ponúkajúcim porovnateľné služby aj v iných členských štátoch, je potrebné dospieť k záveru, že obchod v Spoločenstve je ovplyvnený štátnou pomocou.

80

V dôsledku toho je potrebné dospieť k záveru, že vzhľadom na citovanú judikatúru Komisia oprávnene dospela k záveru, že sporná štátna pomoc mohla narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

81

Z vyššie uvedeného vyplýva, že argumentáciu žalobcov, týkajúcu sa nezlučiteľnosti spornej štátnej pomoci so spoločným trhom je potrebné zamietnuť. V dôsledku toho návrh na zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia nie je dôvodný.

82

Žalobcovia 1 a 2 tvrdia, že Komisia sa nesprávne vyjadrila v odôvodneniach č. 43 až 46 napadnutého rozhodnutia k splateniu akcií, ktoré mal KG Holding v Kliq prostredníctvom započítania medzi povinnosťou splatiť akcie, ktorú mal KG Holding a pohľadávkou KG Holding voči Kliq z dôvodu úverovej zmluvy. Táto otázka nebola predmetom rozhodnutia o začatí konania z 5. augusta 2005. Komisia teda prekročila svoju právomoc a porušila ich práva na obranu a právo byť vypočutý, ako aj všeobecné právne zásady, vrátane práva na riadnu správu vecí verejných stanoveného v článku 41 Charty základných práv Európskej únie, zásadu transparentnosti a svoju povinnosť náležitej starostlivosti.

83

Predmetné započítanie nespadá do rámca premeny úveru na záchranu na pomoc na reštrukturalizáciu v prospech KG Holding, oznámenú Holandským kráľovstvom na základe článku 88 ods. 3 ES 26. januára 2004.

84

Hoci Holandské kráľovstvo doplnilo svoje oznámenie tým, že tam pridalo toto plánované započítanie medzi povinnosťami, o čom však žalobcovia 1 a 2 neboli informovaní, táto otázka nepatrí do rámca skúmania a konania podľa článku 88 ods. 2 ES. V rozhodnutí o začatí konania sa o tom nič neuvádzalo. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, premena na základné imanie nie je uvedená v prílohe rozhodnutia o začatí konania.

85

Zásada riadnej správy vecí verejných, zásada transparentnosti a povinnosti náležitej starostlivosti vyžadujú, aby prípadné dotknuté osoby mohli jasne vedieť na základe rozhodnutia o začatí konania, aká je povaha a dosah opatrenia podliehajúceho podrobnejšiemu skúmaniu. Nie je zlučiteľná s týmito zásadami skutočnosť, že Komisia sa vyjadrila, hoci nezáväzne, k opatreniu, bez ohľadu na to, či súvisí alebo nie s predmetom rozhodnutia o začatí konania, ak toto opatrenie v ňom nie je citované.

86

Žalobcovia 1 a 2 v replikách tvrdia, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, vôbec nejde o zmenu opatrenia štátnej pomoci oznámenej po začatí konania podľa článku 88 ods. 2 ES. Z dôvodu, že na KG Holding bol po oznámení z 26. januára 2004 vyhlásený konkurz, Holandské kráľovstvo stratilo akúkoľvek kontrolu nad KG Holding a jeho dcérskymi spoločnosťami, medzi ktoré patria Kliq Reintegratie a Kliq. Holandské kráľovstvo sa stalo riadnym veriteľom bez akéhokoľvek práva kontroly. Toto započítanie, vykonané jednostranne spoločnosťou Kliq, nemožno považovať za akt členského štátu alebo za prvok konania začatého na základe článku 88 ods. 2 ES.

87

Žalobcovia 2 takisto tvrdia, že Komisia v odôvodneniach č. 43 až 46 napadnutého rozhodnutia rozhodla nesprávne, že Kliq sa má považovať za príjemcu štátnej pomoci vo výške 9,25 milióna eur. Komisia mala podľa nich zohľadniť to, že premena úveru na záchranu na základné imanie nemôže byť pričítaná Holandskému kráľovstvu a že preto ju nemožno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Napadnuté rozhodnutie je teda z právneho hľadiska a/alebo hľadiska skutkových okolností nesprávne a nedostatočne odôvodnené, v rozpore s článkom 87 ES a/alebo 253 ES.

88

Podľa žalobcov 2 Komisia skúmala existenciu štátnej pomoci pod názvom „Zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom“ a nie pod názvom „Existencia štátnej pomoci“.

89

Komisia sa na posúdenie opatrenia opierala o nesprávne informácie týkajúce sa skutkových okolností, čo vyplýva najmä z odôvodnenia č. 43 napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od toho, čo tvrdí, uznesenie rechter-commissaris nie je adresované Holandskému kráľovstvu, ale výlučne správcovi konkurznej podstaty KG Holding, ktorého nemožno porovnávať alebo zamieňať s členským štátom. Navyše Komisia nesprávne tvrdila, že súd nariadil holandským orgánom premeniť úver na základné imanie, hoci nariadil len správcovi konkurznej podstaty KG Holding, aby umožnil započítanie v prípade spoločnosti Kliq.

90

Vyhlásenie konkurzu na KG Holding 8. februára 2005 zmenilo situáciu. Akty správcu konkurznej podstaty KG Holding, či už konal v rámci mandátu rechter-commissaris alebo s jeho súhlasom, nemožno pripisovať členskému štátu. Správca konkurznej podstaty KG Holding nie je orgánom štátu, nekoná v mene akcionára (štátu) a ten istý štát nemôže dávať pokyny správcovi konkurznej podstaty KG Holding alebo rechter-commissaris alebo vykonávať kontrolu. Postavenie správcu konkurznej podstaty sa teda spravuje konkurzným právom. Článok 87 ods. 1 ES sa teda neuplatňuje na akty a rozhodnutia správcu konkurznej podstaty.

91

Rechter-commissaris je v oblasti konkurzného práva súdnym orgánom v zmysle článku 234 ES.

92

Samotná skutočnosť, že verejný podnik je pod štátnou kontrolou nepostačuje na to, aby sa pripísali opatrenia finančnej podpory členskému štátu. Je teda ešte potrebné skúmať, či verejné orgány je potrebné považovať za zúčastnené, či už takým alebo onakým spôsobom, na prijatí týchto opatrení. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu a stanovenia správcu konkurznej podstaty finančné zdroje KG Holding a Kliq už od 8. februára 2005 nepodliehali sústavne verejnej kontrole a neboli už preto ani k dispozícii príslušných vnútroštátnych orgánov. Z odôvodnenia č. 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že holandské orgány nemohli v žiadnom okamihu poskytnúť požadované informácie.

93

Prednosť práva Spoločenstva, na ktorú sa odvoláva Komisia v odôvodnení č. 44 napadnutého rozhodnutia, ako aj článok 88 ods. 3 ES, nevytvárajú v predmetnom prípade ani tú najmenšiu povinnosť pre správcu konkurznej podstaty KG Holding. Podľa žalobcov 2 bolo započítanie v záujme KG Holding ako celku. To je dôvod, pre ktorý rechter-commissaris bez toho, aby porušil právo Spoločenstva, mohol vyhovieť tejto žiadosti, pričom jeho uznesenie bolo ako také zlučiteľné so spoločným trhom.

94

Žalobcovia 2 vo svojej replike zdôrazňujú, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že jednostranné započítanie, ktoré urobil Kliq, bolo odlišným opatrením od toho, ktoré oznámilo Holandské kráľovstvo. Oznámené opatrenie spočívalo v plánovanom rozhodnutí holandských orgánov poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu KG Holding prostredníctvom premeny úveru na záchranu vo výške 45 miliónov eur a úrokov z neho na základné imanie. Opatrenie, ktoré Komisia skúmala v napadnutom rozhodnutí, bolo uznesenie rechter-commissaris, podľa ktorého rechter-commissaris nariadil správcovi konkurznej podstaty KG Holding, aby spolupracoval pri realizácii viacfázového plánu, navrhnutého zo strany Kliq. Tie dve opatrenia mali byť skúmané oddelene vzhľadom na článok 87 ods. 1 ES.

95

Okrem toho tvrdenie Komisie, podľa ktorého rechter-commissaris kontroloval predmetné prostriedky, nie je presné. Akákoľvek dotknutá osoba má právo podľa vnútroštátnej právnej úpravy konkurzu podať žalobu na rechter-commissaris proti aktu správcu konkurznej podstaty. To však neznamená, že pohľadávka je k dispozícii rechter-commissaris, alebo osoby, ktorá má nad ňou kontrolu. Prijať iný výklad by malo neprijateľný dôsledok, že každé opatrenie podniku po súdnom rozhodnutí by muselo byť považované za financované prostredníctvom štátnych zdrojov, a preto aj pripísateľné členskému štátu.

96

Pokiaľ ide o vrátenie úrokov, žalobcovia 1 a 2 tvrdia, že Komisia v článku 2 ods. 3 napadnutého rozhodnutia nesprávne rozhodla, že Holandské kráľovstvo malo prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby KG Holding a Kliq vrátili štátnu pomoc vo výške 9,25 milióna eur, pričom vymáhaná suma zahŕňa aj úroky od dátumu, keď jednotlivé tranže úveru boli dané k dispozícii príjemcov až do dňa ich vrátenia.

97

Podľa nich holandské konkurzné právo stanovuje, že úroky splatné po dátume vyhlásenia konkurzu sa už nepočítajú. Dodávajú, že protiprávna štátna pomoc sa musí vymáhať podľa procesných predpisov vnútroštátneho práva, ak tieto pravidlá nespôsobujú praktickú nemožnosť vrátenia štátnej pomoci.

98

Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že v prípade dlhov podnikov, na ktoré bol vyhlásený konkurz, už nevznikajú úroky od dátumu vyhlásenia konkurzu, nemôže byť považovaná za takú, že by spôsobovala praktickú nemožnosť vrátenia pomoci vyžadovaného právom Spoločenstva.

99

Podľa týchto žalobcov úroky uvedené v článku 2 ods. 3 napadnutého rozhodnutia vznikajú teda až do dátumu, keď na KG Holding a Kliq bol vyhlásený konkurz, a nie až do dátumu vrátenia.

100

Žalobcovia 1 a 2 vo svojich replikách zdôrazňujú, že nemohli pred vydaním napadnutého rozhodnutia vedieť, že Komisia uloží Holandskému kráľovstvu povinnosť v rozpore s pravidlami vnútroštátneho práva. Nie je teda pravda, že by si nesplnili povinnosť náležitej starostlivosti, ktorú majú, tým, že neoznámili Komisii existenciu vnútroštátneho ustanovenia. Zosúladenie Komisie s členským štátom podľa článku 10 ES, pokiaľ ide o spôsob vymáhania, nie je dostatočné. Tvrdia, že kým napadnuté rozhodnutie nebude zrušené alebo zmenené, pokiaľ ide o túto otázku, Holandské kráľovstvo má povinnosť vymáhať takisto úroky až do dátumu skutočného vrátenia.

101

Komisia zdôrazňuje, že sa neodchýlila od rámca rozhodnutia o začatí konania. Uvedené podniky, teda tie, ktoré patria do skupiny Kliq, a druhy štátnej pomoci, ktoré skúmala, v predmetnom prípade pomoc na záchranu a na reštrukturalizáciu, boli počas celého konania rovnaké. Navyše v prípade Kliq plánovaná premena dlhu vo výške 9,25 milióna eur na základné imanie bola uvedená v bode 3 prílohy rozhodnutia o začatí konania.

102

Rozhodnutie o začatí konania nemohlo uvádzať konkrétnu skutočnosť, že toto opatrenie bolo nariadené rechter-commissaris, pretože k tomuto došlo až neskôr.

103

Komisia zdôrazňuje, že štátna pomoc je protiprávna. Dodáva, že keď je štátna pomoc protiprávna a v prípade režimu už poskytnutej pomoci začala konanie stanovené v článku 88 ods. 2 ES, nemôže byť povinná rozširovať toto konanie, keď predmetný členský štát zmení uvedený režim. V opačnom prípade by totiž tento členský štát bol naozaj schopný predlžovať podľa svojej vôle uvedené konanie a oneskoriť tak prijatie konečného rozhodnutia.

104

Navyše, ani žalobcovia 1 a 2, ani spoločnosti, ktorých sú správcovia konkurznej podstaty, nikdy nepredložili pripomienky v rámci konania podľa článku 88 ods. 2 ES, hoci oni sami alebo zástupcovia týchto spoločností sa 23. marca 2005 zúčastnili rokovania s Komisiou.

105

Komisia v duplikách zdôrazňuje, že „debt-for-equity-swap“ (výmena pohľadávok za akcie) závisela od úverovej zmluvy na 9,25 milióna eur, poskytnutých Kliq zo strany KG Holding. Nejde o jednostranný akt Kliq. Holandské kráľovstvo bolo proti návrhu Kliq a oznámilo rechter-commissaris, že premena úveru na záchranu na základné imanie si vyžaduje schválenie Komisie. Rechter-commissaris zanedbal túto okolnosť. Podľa neho v predmetnom prípade, pokiaľ ide o započítanie a úplné splatenie upísaných akcií, ide len o vykonávacie nariadenia v súlade s vnútroštátnymi predpismi, týkajúce sa povolenej pomoci na záchranu.

106

Premena 9,25 milióna úveru na záchranu na základné imanie, ktorú správca konkurznej podstaty nariadil, je v rozpore s bodom 3.1 usmernení, podľa ktorého pomoc na záchranu mala mať formu záruk na úver alebo úverov a úvery na záchranu mali byť vrátené v dvanástich mesiacoch po poslednej tranži podniku. Rechter-commissaris nevykladal ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva, hoci mal rozsiahlu diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o návrh Kliq.

107

Podľa Komisie by pripustiť teórie žalobcov 1 a 2 malo za následok, že keď členský štát oznámi plánovanú pomoc na reštrukturalizáciu a začne sa konanie vo veci formálneho zisťovania, skutočnosť, že vnútroštátny súd nariadi potom bez povolenia Komisie poskytnúť túto pomoc na reštrukturalizáciu, by ju nútilo začať druhé konanie vo veci formálneho zisťovania.

108

Komisia odmieta tvrdenia žalobcov 2 a zdôrazňuje, že v bode 6.2.3.1 napadnutého rozhodnutia neanalyzovala akty holandskej výkonnej moci, ale uznesenie rechter-commissaris z 22. augusta 2005. Akty vykonané správcom konkurznej podstaty na základe tohto uznesenia sú pripísateľné Holandskému kráľovstvu, pretože boli vykonané na príkaz člena holandského súdnictva.

109

Komisia uvádza, že ide o zdroje členského štátu, pochádzajúce najmä od výkonnej moci Holandského kráľovstva vo forme úveru na záchranu, ktorý by mal byť v zásade vrátený členskému štátu. Holandské kráľovstvo, najmä jeho súdna moc, mala tieto prostriedky kontrolovať. Nariadila však premenu úveru na základné imanie.

110

Podľa Komisie uznesenie rechter-commissaris nie je zlučiteľné so spoločným trhom. Veriteľ by nepremenil svoj úver na základné imanie podniku v ťažkostiach. Jeho šanca na vrátenie časti dlžnej sumy v prípade vyhlásenia konkurzu by sa prudko znížila. Komisia takisto tvrdí, že úverová zmluva medzi KG Holding a Kliq obsahuje zákaz započítania. Keby rechter-commissaris nevydal uznesenie, Kliq by nemal žiadnu možnosť prinútiť KG Holding, aby premenil úver na základné imanie.

111

V judikatúre bolo takisto viackrát potvrdené, že akty súdov môžu vyústiť do štátnej pomoci.

112

Hoci uznesenie rechter-commissaris z 22. augusta 2005 nepredstavuje akt pripísateľný členskému štátu, a teda ani štátnu pomoc, nemení to jej záver, podľa ktorého úver 9,25 milióna eur musí byť vrátený. V tomto prípade došlo k zneužívajúcemu uplatneniu štátnej pomoci v zmysle článkov 14 a 16 nariadenia (ES) č. 659/1999 Rady z ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Komisia teda dala svoj súhlas iba pre pomoc na záchranu vo forme návratného úveru na krátky čas. Tento úver bol však premenený bez jej súhlasu na základné imanie od konca augusta 2005. Ak túto premenu nie je možné pripísať členskému štátu, musí byť možné pripísať ju niekomu inému. Ak ide o takýto prípad, táto osoba použila štátnu pomoc iným spôsobom ako tým, ktorý bol schválený, čo predstavuje zneužitie štátnej pomoci.

113

Komisia v duplike zdôrazňuje, že obsah viacfázového plánu bol rovnaký ako „debt-for-equity-swap“ opísaný v bode 3 prílohy k rozhodnutiu o začatí konania. Uznesenie rechter-commissaris týkajúce sa premeny pomoci na záchranu na pomoc na reštrukturalizáciu je v rozpore s právom Spoločenstva a je pripísateľné členskému štátu. V predmetnom prípade nešlo o zdroje disponibilné po vytvorené zisku Kliq, ale o zdroje pochádzajúce z úveru na záchranu schváleného Holandským kráľovstvom.

114

Pokiaľ ide o vrátenie úrokov, Komisia tvrdí, že nikto, a určite nie žalobcovia 1 a 2, ju neinformovali o holandskej právnej úprave pred prijatím napadnutého rozhodnutia. V prípade nedostatku takýchto špecifických informácií pred prijatím napadnutého rozhodnutia nemohla zohľadniť pri formulovaní svojich rozhodnutí nariaďujúcich vrátenie, všetky možné vnútroštátne právne úpravy.

115

Žalobcovia 1 a 2 v podstate tvrdia, že započítanie medzi povinnosťou splatenia akcií a úverom vo výške 9,25 milióna eur nebolo predmetom rozhodnutia o začatí konania. Podľa Komisie je potrebné toto započítanie považovať za čiastočné poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu, oznámenej Holandským kráľovstvom. Pokiaľ ide o úroky, ktoré sa majú vymáhať, Komisia podľa žalobcov 1 a 2 nesprávne rozhodla, že plynú až do dátumu vrátenia.

116

Najprv je potrebné preskúmať, či započítanie medzi povinnosťou splatenia akcií a pohľadávkou vo výške 9,25 milióna eur, ku ktorému došlo po uznesení rechter-commissaris, je predmetom rozhodnutia o začatí konania.

117

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 6 nariadenia č. 659/1999 rozhodnutie o začatí konania musí umožniť dotknutým osobám zúčastniť sa účinne na konaní vo veci formálneho zisťovania, počas ktorého budú mať možnosť uplatňovať svoje argumenty (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 138). Jediným cieľom konania upraveného v článku 88 ods. 2 ES je prinútiť Komisiu konať tak, aby všetky potenciálne dotknuté osoby boli oboznámené a dostali príležitosť uplatniť svoje argumenty (rozsudok Súdneho dvora zo , Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 17).

118

Podľa bodu č. 1 rozhodnutia o začatí konania je cieľom tohto konania oznámenie z 26. januára 2004, ktorým Holandské kráľovstvo oznámilo svoj zámer poskytnúť KG Holding pomoc na reštrukturalizáciu. Bod č. 15 uvedeného rozhodnutia uvádza, že cieľom predmetného opatrenia bola premena pomoci na záchranu poskytnutej členským štátom KG Holding, ako aj príslušných úrokov na základné imanie. Táto premena bola súčasťou plánu reštrukturalizácie, ako sa uvádza v bode 10 uvedeného rozhodnutia. Podľa tohto plánu pomoc na reštrukturalizáciu spočíva v pridelení zo strany KG Holding štátneho úveru na záchranu vo výške 9,25 milióna eur spoločnosti Kliq a ďalej v premene tohto úveru na základné imanie. Toto opatrenie reštrukturalizácie sa takisto uvádza v bode 3 prílohy rozhodnutia o začatí konania.

119

Započítanie medzi povinnosťou splatenia akcií a pohľadávkou vo výške 9,25 milióna eur nie je uvedené v rozhodnutí o začatí konania. Predmetné uznesenie rechter-commissaris totiž pochádza z 22. augusta 2005, a teda bolo vydané po prijatí rozhodnutia o začatí konania z . Komisia preto nemohla uviesť toto započítanie v rozhodnutí o začatí konania.

120

Toto započítanie, ktoré bolo vykonané po uznesení rechter-commissaris, sa musí odlišovať od premeny úveru na záchranu na základné imanie v súlade s plánom reštrukturalizácie oznámeným Holandským kráľovstvom Komisii.

121

Pokiaľ ide o toto započítanie, zo spisu a najmä z uznesenia rechter-commissaris z 22. augusta 2005 vyplýva, že toto započítanie je uvedené vo viacfázovom pláne, vypracovanom Kliq. Podľa tohto viacfázového plánu KG Holding mal realizovať svoju povinnosť voči Kliq splatiť akcie, ktoré mal v Kliq tým, že vykoná toto započítanie, a tieto akcie mali byť následne predané.

122

V predmetnom prípade Kliq požiadal rechter-commissaris podľa článku 69 Faillissementswet (holandský zákon o konkurze), aby nariadil správcovi konkurznej podstaty KG Holding spolupracovať pri realizácii tohto viacfázového plánu.

123

Rechter-commissaris v uznesení z 22. augusta 2005 vyhovel žiadosti Kliq. Implicitne teda nariadil správcovi konkurznej podstaty KG Holding, aby úplne splatil akcie, ktoré KG Holding mal v Kliq a započítal túto sumu s časťou pomoci na záchranu vo výške 9,25 milióna eur, ktorú KG Holding požičal Kliq.

124

Je pravda, že toto započítanie vyústilo do premeny časti úveru na záchranu vo výške 9,25 milióna eur na základné imanie Kliq a že teda malo účinok, ktorý bol najmä zamýšľaný v pláne reštrukturalizácie uvedenom v rozhodnutí o začatí konania.

125

Je však potrebné konštatovať, že rechter-commissaris nenariadil realizáciu plánu reštrukturalizácie, oznámeného Holandským kráľovstvom Komisii.

126

Najprv je potrebné konštatovať, že predmetom tohto uznesenia bola podľa jeho bodu 1.1 žiadosť Kliq podľa článku 69 Faillissementswet, smerujúca k spolupráci správcu konkurznej podstaty KG Holding na realizácii viacfázového plánu, teda najprv splnenie povinnosti KG Holding voči Kliq splatiť akcie vykonaním započítania medzi povinnosťou splatenia a úverom vo výške 9,25 milióna eur a potom predaj akcií, ktoré mal KG Holding v Kliq.

127

Toto uznesenie sa týkalo teda nielen časti pomoci na záchranu vo výške 9,25 milióna eur, ale takisto povinnosti splatiť akcie. Predmetné započítanie totiž záviselo od splatenia akcií. Na rozdiel od toho premena úveru na záchranu na základné imanie, ako to stanovuje plán reštrukturalizácie, sa týkala len pomoci na záchranu. Preto sa predmet uznesenia jasne odlišuje od predmetu plánu reštrukturalizácie.

128

Ďalej je potrebné uviesť, že uznesenie rechter-commissaris sa zakladá len na holandskom konkurznom práve, v tomto prípade na článku 69 Faillissementswet.

129

Z uznesenia rechter-commissaris vyplýva, že tento orgán skúmal, či realizácia viacfázového plánu predstavuje výhodu v prospech všetkých veriteľov KG Holding. Napokon dospel k záveru, že úplné splatenie akcií, ktoré mal KG Holding v Kliq, a započítanie tejto sumy s časťou pomoci na záchranu vo výške 9,25 milióna eur, požičanej Kliq zo strany KG Holding, predstavuje takúto výhodu.

130

Preto rechter-commissaris nerealizoval plán reštrukturalizácie, ale nariadil realizáciu viacfázového plánu, ako navrhoval Kliq.

131

Navyše je potrebné uviesť, že rechter-commissaris sa nepodieľal na vytvorení plánu reštrukturalizácie, ani na žiadosti o pomoc na reštrukturalizáciu. Za toto bol zodpovedný orgán výkonnej moci. Tento orgán bol teda príslušný pre realizáciu pomoci na reštrukturalizáciu, ak by táto pomoc bola schválená Komisiou. Rechter-commissaris ako nezávislý súd rozhodol vo svojom uznesení o aktívach a pasívach podnikov, na ktoré bol vyhlásený konkurz, kam patrí aj časť pomoci na záchranu vo výške 9,25 milióna eur, bez ohľadu na pomoc na reštrukturalizáciu plánovanú holandskými orgánmi a oznámenú Komisii.

132

Takisto je potrebné zohľadniť skutočnosť, že, ako aj Komisia pripustila na pojednávaní, v okamihu vydania uznesenia rechter-commissaris holandské orgány už nechceli realizovať plán reštrukturalizácie tak, ako bol oznámený Komisii.

133

Navyše je potrebné konštatovať, že holandské orgány neboli zúčastnené na premene časti úveru na záchranu na základné imanie. Podľa uznesenia rechter-commissaris a na rozdiel od toho, čo sa uvádza v odôvodneniach č. 19 a 43 napadnutého rozhodnutia, nie Holandské kráľovstvo má premeniť úver na základné imanie, ale správca konkurznej podstaty KG Holding, ktorý má spolupracovať na tejto premene. Ako vyplýva z vyjadrenia Komisie k žalobe, vedela o tom v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. V tomto vyjadrení vysvetlila, že sa domnievala, že časť predmetnej štátnej pomoci bola pripísateľná členskému štátu z dôvodu, že hoci opatrenie nebolo nariadené orgánom holandskej výkonnej moci, bolo nariadené zo strany rechter-commissaris.

134

Je teda potrebné dospieť k záveru, že v predmetnom prípade premena úveru na záchranu vo výške 9,25 milióna eur prostredníctvom započítania medzi povinnosťou splatenia akcií, ktorú mal KG Holding a pohľadávkou tejto spoločnosti voči Kliq z úverovej zmluvy, nariadená rechter-commissaris je odlišným opatrením od toho, ktoré bolo oznámené Holandským kráľovstvom. Uznesenie rechter-commissaris sa týkalo aktív a pasív KG Holding a Kliq, kam sa radí aj časť pomoci na záchranu vo výške 9,25 milióna eur, schválenej Komisiou, nezávisle od pomoci na reštrukturalizáciu oznámenej Holandským kráľovstvom. Táto premena prostredníctvom započítania nepatrí teda do rámca rozhodnutia o začatí konania.

135

Iste, ako aj Komisia zdôraznila, z rozsudku Súdneho dvora z 18. júla 2007, Lucchini (C-119/05, Zb. s. I-6199, body 60 a 61), vyplýva, že vnútroštátny súd musí vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva tak, aby v čo najväčšej možnej miere umožnili uplatnenie práva Spoločenstva a že má povinnosť zabezpečiť úplný účinok noriem práva Spoločenstva tým, že neuplatní podľa potreby aj z vlastného podnetu akékoľvek ustanovenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktoré je v rozpore s ním. Je takisto pravda, ako aj Komisia uviedla, že vnútroštátny súd musí dbať na to, aby neprijal rozhodnutie, ktorého jediným účinkom by bolo rozšírenie okruhu príjemcov protiprávnej štátnej pomoci (rozsudok Súdneho dvora z , Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, Zb. s. I-9957, bod 57).

136

Povinnosť rechter-commissaris zohľadniť právo Spoločenstva, pokiaľ ide o pomoc na záchranu, však nič nemení na tom, že neprijal rozhodnutie o vykonaní pomoci na reštrukturalizáciu a že jeho uznesenia sa teda netýka rámec rozhodnutia o začatí konania.

137

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého uznesenie rechter-commissaris je pripísateľné členskému štátu, je potrebné konštatovať, že v predmetnom prípade otázka, ktorá vzniká, nie je tá, či akty orgánov súdnej moci sú pripísateľné členskému štátu (pozri, pokiaľ ide o túto otázku, rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, body 31 až 33), ale či, ako sa uvádza v odôvodnení č. 43 napadnutého rozhodnutia, vnútroštátny súd nariadil vykonanie pomoci na reštrukturalizáciu oznámenej Holandským kráľovstvom.

138

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého nie je povinná rozšíriť konanie uvedené v článku 88 ods. 2 ES, keď predmetný členský štát zmení predmetnú štátnu pomoc, je potrebné uviesť, že v predmetnom prípade sa uznesenie rechter-commissaris netýkalo pomoci na reštrukturalizáciu oznámenej Holandským kráľovstvom. V predmetnom prípade nejde teda o zmenu tejto štátnej pomoci.

139

Okrem toho je potrebné odmietnuť tvrdenie Komisie, uvádzané subsidiárne pre prípad, že by sa Súd prvého stupňa domnieval, že uznesenie rechter-commissaris nepredstavuje štátnu pomoc, podľa ktorého došlo k zneužívajúcemu uplatneniu povolenej pomoci na záchranu. Na jednej strane totiž Komisia začala formálne konanie s cieľom preskúmať pomoc na reštrukturalizáciu oznámenú Holandským kráľovstvom a nie zneužívajúce uplatnenie pomoci na záchranu, ktorú schválila. Na druhej strane z odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že toto rozhodnutie sa týka zneužívajúceho uplatnenia štátnej pomoci.

140

V dôsledku toho nemožno uznať argumentáciu Komisie.

141

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 2 napadnutého rozhodnutia musí byť zrušený bez toho, aby bolo potrebné skúmať iné tvrdenia uvádzané žalobcami 1 a 2, týkajúce sa časti pomoci na záchranu vo výške 9,25 milióna eur.

142

Tento žalobný dôvod sa týka vrátenia pomoci na záchranu, ktorú v poslednom rade dostal Kliq Reïntegratie. Žalobcovia 1 a 3 namietajú proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, ako aj dôvodnosti povinnosti prihlásiť pohľadávku voči KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie vo výške 35,75 milióna eur v konkurznom konaní.

143

Pokiaľ ide o prihlášku pohľadávky Holandského kráľovstva voči KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie vo výške 35,75 milióna eur ako veriteľa v konkurznom konaní u správcu konkurznej podstaty, žalobcovia 1 a 3 tvrdia, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia a že napadnuté rozhodnutie je preto odôvodnené nezrozumiteľne alebo prinajmenšom nedostatočne, čím bol porušený článok 87 ods. 1 ES a článok 253 ES. Napadnuté rozhodnutie neuvádza jasne, aké je stanovisko Komisie — či je štátna pomoc, ktorú má vymáhať Holandské kráľovstvo, vo výške 35,75 milióna eur v súlade s právnymi predpismi alebo nie, alebo či sa domnieva, že ide o štátnu pomoc na záchranu, ktorú schvaľuje na základe bodu 23 písm. d) usmernení. Prvý výklad by mohol vyplývať z článkov 1, 2 a 3 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia č. 47 až 50, ako aj článok 3 napadnutého rozhodnutia podporujú druhý výklad, ktorý však vyvracia článok 1 a odôvodnenia č. 39 a 56 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých oznámené opatrenie nemožno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom.

144

Podľa žalobcov 1 a 3 je možné, že Komisia v článku 3 napadnutého rozhodnutia len chcela uviesť, že Holandské kráľovstvo musí vymáhať sumu schváleného úveru na záchranu od subjektu, ktorý si dohodol uvedený úver iba za podmienok, ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom, bez toho, aby sa vyjadrila k identite tejto zmluvnej strany.

145

Komisia popiera tvrdenia uvádzané žalobcami 1 a 3.

146

Žalobcovia 1 a 3 tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o sumu 35,75 milióna eur.

147

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú je potrebné odlišovať od otázky dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka zákonnosti podstaty sporného aktu a musí spĺňať požiadavky stanovené judikatúrou (pozri body 62 a 63 vyššie).

148

V predmetnom prípade v odôvodneniach č. 7 a 8 napadnutého rozhodnutia Komisia popisuje kontext pomoci na reštrukturalizáciu oznámenej Holandským kráľovstvom listom z 26. januára 2004. Uvádza najmä, že v decembri 2003 povolila pomoc na záchranu vo výške 45 miliónov eur v prospech KG Holding, v očakávaní plánu reštrukturalizácie. V odôvodnení č. 14 napadnutého rozhodnutia Komisia vyzdvihla, že podľa plánu reštrukturalizácie pomoc na záchranu poskytnutá KG Holding, z ktorej 35,75 milióna eur bolo následne pridelených Kliq Reïntegratie, bola zmenená na pomoc na reštrukturalizáciu premenou na základné imanie.

149

V odôvodnení č. 22 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, že sporné opatrenie spočíva v premene pomoci na záchranu poskytnutej Holandským kráľovstvom KG Holding, ako aj príslušných úrokov na základné imanie. Komisia potom ako preskúmala podmienky, ktoré je potrebné splniť na schválenie pomoci na reštrukturalizáciu v odôvodneniach č. 30 až 38 napadnutého rozhodnutia, dospela v odôvodnení č. 39 tohto rozhodnutia k záveru, že podmienky stanovené usmerneniami Spoločenstva, týkajúcimi sa poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu neboli splnené a nemôže preto povoliť plán reštrukturalizácie a pomoc na reštrukturalizáciu preto nemôže byť schválená. Článok 1 napadnutého rozhodnutia teda stanovuje, že pomoc na reštrukturalizáciu je nezlučiteľná so spoločným trhom.

150

Odôvodnenia č. 47 až 50 napadnutého rozhodnutia sa týkajú časti pomoci na záchranu vo výške 35,75 milióna eur. Komisia tam uvádza podmienky schválenia plánu likvidácie, kam sa radí aj povinnosť Holandského kráľovstva zaregistrovať svoju pohľadávku voči KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie vo výške 35,75 milióna eur ako veriteľ v konkurznom konaní u správcu konkurznej podstaty. Článok 3 napadnutého rozhodnutia uvádza túto povinnosť, ako aj povinnosť Holandského kráľovstva zabezpečiť, aby dotknuté podniky boli zlikvidované takým spôsobom, ktorý ukončí narušovanie hospodárskej súťaže a najmä skončili svoju činnosť a a ich aktíva budú čo najrýchlejším spôsobom predané za trhových podmienok.

151

Komisia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia teda jasne rozlišuje pomoc na záchranu od pomoci na reštrukturalizáciu. Berie do úvahy kontext pomoci na reštrukturalizáciu, ktorý sa týka tej istej sumy ako pomoc na záchranu. Komisia tým, že uložila Holandskému kráľovstvu povinnosť prihlásiť jej pohľadávku vo výške 35,75 milióna eur voči spoločnostiam „[KG Holding] a/alebo Kliq Reïntegratie“ do konkurzného konania správcu konkurznej podstaty, Komisia zohľadnila komplexnosť veci, pokiaľ ide najmä o vlastníctvo aktív týchto spoločností, ako sa uvádza v odôvodnení č. 15 napadnutého rozhodnutia.

152

Navyše, Komisia v rámci správneho konania zorganizovala 23. marca 2005 stretnutie, týkajúce sa žiadosti o povolenie pomoci na reštrukturalizáciu, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia KG Holding a Kliq Reïntegratie. Kontext napadnutého rozhodnutia bol teda rovnako známy aj týmto spoločnostiam.

153

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvádza najprv úvahy, podľa ktorých podmienky schválenia pomoci na reštrukturalizáciu neboli splnené a ďalej výpočet dôsledkov týchto úvah, pokiaľ ide o časť pomoci na záchranu vo výške 35,75 milióna eur a obsahuje jasne a jednoznačne odôvodnenie Komisie, a spĺňa preto požiadavky článku 253 ES.

154

Žalobcovia 1 a 3 zdôrazňujú, že Komisia nesprávne rozhodla, že Holandské kráľovstvo malo prihlásiť svoju pohľadávku voči KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie vo výške 35,75 milióna eur ako veriteľ do konkurzného konania u správcu konkurznej podstaty.

155

Komisia v rozhodnutí zo 16. decembra 2003 pripustila, že suma 35,75 milióna eur mala byť pridelená na financovanie odchodu členov personálu a vyrovnanie nadbytočných zmlúv Kliq Reïntegratie, pričom Kliq Reïntegratie mal byť potom zlikvidovaný, čo je nezlučiteľné s vrátením uvedenej sumy zo strany KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie.

156

Komisia vedela, že Kliq Reïntegratie fungoval v rámci plánovanej reštrukturalizácie iba ako subjekt, v ktorom boli zlikvidované nerentabilné prvky KG Holding a že Kliq Reïntegratie mal byť zlikvidovaný po vyrovnaní rôznych dlhov a plánov na odchod zamestnancov. Ako Komisia uviedla v bodoch 2.1 a 2.4 svojho rozhodnutia zo 16. decembra 2003; 35,75 milióna eur bolo určených na zabezpečenie prostriedkov na dodržanie povinností vyplývajúcich z platných zmlúv a pokrytie nákladov sociálneho plánu.

157

Žalobcovia 1 a 3 v replikách tvrdia, že reformulácia povinností uložených Holandskému kráľovstvu na základe rozhodnutia zo 16. decembra 2003 bola zbytočná, pretože toto rozhodnutie už uvádzalo povinnosti pre prípad, že by pomoc na záchranu nebola zmenená na pomoc na reštrukturalizáciu alebo Komisia neschválila pomoc na reštrukturalizáciu. Navyše, Komisia sa mala vzhľadom na spôsob, akým bolo preskúmanie vymedzené v rozhodnutí o začatí konania, obmedziť na preskúmanie žiadosti o schválenie pomoci na reštrukturalizáciu a v súlade s rozhodnutím zo len konštatovať, že v prípade, že by nevyhovela navrhovanému schváleniu, prináleží Holandskému kráľovstvu, aby preukázalo, že úver na záchranu bol vrátený, alebo jeho vrátenie prebieha alebo že bol predmetom započítania v súlade s vnútroštátnym konkurzným právom. Otázka v akom rozsahu Holandské kráľovstvo splnilo túto povinnosť nepatrí do napadnutého rozhodnutia. Skúmanie oznámenej pomoci na reštrukturalizáciu a konanie začaté s týmto cieľom na základe článku 88 ods. 2 ES nemôže byť použité na preverenie dodržiavania skoršieho rozhodnutia a povinností, ktoré v ňom boli uložené Holandskému kráľovstvu alebo ktoré pre Holandské kráľovstvo z neho vyplývajú.

158

Žalobca 3 dodáva, že 23. decembra 2003 Holandské kráľovstvo uzavrelo úverovú zmluvu s KG Holding na sumu 45 miliónov eur. KG Holding uzavrel zase úverovú zmluvu s Kliq Reïntegratie na sumu 35,75 milióna eur a s Kliq na sumu 9,25 milióna eur. Holandské kráľovstvo nemalo tak podľa úverovej zmluvy, ako aj podľa vnútroštátneho práva, pohľadávku voči Kliq Reïntegratie.

159

Žalobca 3 tvrdí, že Kliq Reïntegratie nemôže byť považovaný za podnik, ktorý je príjemcom. Komisia neuviedla ani v napadnutom rozhodnutí, ani v rozhodnutí schvaľujúcom úver na záchranu zo 16. decembra 2003, že štátna pomoc bola poskytnutá Kliq Reïntegratie. V rozhodnutí zo , ako aj v odôvodnení č. 24 a v článku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazovala na štátnu pomoc len vo vzťahu ku KG Holding.

160

Žalobca 3 dodáva, že Kliq Reïntegratie nemôže byť žiadnym spôsobom považovaný za príjemcu štátnej pomoci, pretože v čase, keď úver vo výške 35,75 milióna eur bol poskytnutý, nevykonával už žiadnu hospodársku činnosť a preto nemohol byť považovaný za podnik v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Úverová zmluva uzatvorená medzi KG Holding a Kliq Reïntegratie, schválená Komisiou v rozhodnutí zo 16. decembra 2003 mala dátum . Činnosti Kliq Reïntegratie boli prevedené na Kliq od .

161

Komisia v tabuľke č. 2 svojho rozhodnutia zo 16. decembra 2003 uviedla, že hoci cieľ úveru sa nejavil byť presne obmedzený na udržanie normálnej činnosti KG Holding, aj tak mohol byť považovaný za úver na záchranu v predmetnom prípade. Úver 35,75 milióna eur bol totiž potrebný na pokrytie nákladov odchodu 1200 zamestnancov a vyrovnanie leasingových a nájomných zmlúv, ktoré sa stali nadbytočnými. Komisia dodala, že tento úver mal umožniť takisto podniku, aby mal k dispozícii potrebnú hotovosť na dodržanie svojich existujúcich zmluvných záväzkov.

162

Podľa žalobcu 3 je možné, že Komisia v článku 3 napadnutého rozhodnutia len chcela uviesť, že Holandské kráľovstvo malo prihlásiť pohľadávku vyplývajúcu z úveru štátu vo výške 35,75 milióna eur u správcu konkurznej podstaty zmluvnej strany, ktorej členský štát poskytol túto sumu ako úver, teda KG Holding. Členský štát však prihlásil pohľadávku u správcu konkurznej podstaty KG Holding a aj Kliq Reïntegratie.

163

Žalobca 3 v replike odkazuje na bod 9 rozhodnutia o začatí konania, podľa ktorého KG Holding mal vykonať likvidáciu Kliq Reïntegratie, ktorý bol v záporných číslach a založiť novú dcérsku spoločnosť, Kliq. V rámci plánu reštrukturalizácie prináležalo práve Kliq znovu nastoliť dlhodobú životnosť KG Holding. V bode 10 rozhodnutia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že Kliq Reïntegratie musí byť zlikvidovaný do konca roka 2004. V schéme uvedenej v bode 11 rozhodnutia o začatí konania Komisia umiestnila názov „Uzatvoriť“ vedľa mena Kliq Reïntegratie.

164

Komisia popiera tvrdenia žalobcov 1 a 3.

165

Žalobcovia 1 a 3 najprv uvádzajú, že pridelenie úveru na záchranu vo výške 35,75 milióna eur na financovanie likvidácie Kliq Reïntegratie, uvádzané v rozhodnutí Komisie zo 16. decembra 2003, je nezlučiteľné s povinnosťou prihlásiť pohľadávku Holandského kráľovstva voči KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie.

166

Najprv je potrebné pripomenúť, ako vyplýva z bodu 10 usmernení, že pomoc na záchranu má prechodnú povahu. Podľa bodu 23 písm. d) usmernení musí byť doložená záväzkom členského štátu Komisii, najneskôr šesť mesiacov po tom, ako bolo opatrenie pomoci na záchranu schválené, buď oznámiť plán reštrukturalizácie alebo plán likvidácie alebo dôkaz o tom, že pôžička bola splatená v plnej výške. Bod 25 usmernení uvádza, že pomoc na záchranu je výnimočnou operáciou, ktorej cieľom je zachovanie činnosti počas obmedzeného obdobia, v priebehu ktorého je možné posúdiť budúcnosť podniku.

167

Z toho vyplýva, že v zásade bez oznámenia plánu reštrukturalizácie alebo likvidácie Komisii musí byť pomoc na záchranu vrátená. V predmetnom prípade k vráteniu dôjde podľa Komisie prihlásením pohľadávky vo výške 35,75 milióna eur voči KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie.

168

Rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 2003 nevylučuje vrátenie štátnej pomoci prostredníctvom tohto prihlásenia. Z bodov 1 a 2.1 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že štátna pomoc bola určená na záchranu skupiny Kliq, teda KG Holding a jeho dcérskych spoločností Kliq a Kliq Reïntegratie. V bodoch 2.1 a 2.4 tohto rozhodnutia Komisia uviedla, že 35,75 milióna eur bolo určených na zabezpečenie prostriedkov dodržiavania povinností vyplývajúcich z platných zmlúv a pokrytie nákladov sociálneho plánu Kliq Reïntegratie.

169

Komisia schválila pomoc na záchranu na základe usmernení. Okrem toho v rozhodnutí zo 16. decembra 2003 sa uvádza, že Holandské kráľovstvo sa zaviazalo v súlade s bodom 23 písm. d) usmernení odovzdať plán reštrukturalizácie alebo likvidácie alebo dôkaz o tom, že štátna pomoc bola v plnom rozsahu vrátená.

170

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že tvrdenie žalobcov 1 a 3, podľa ktorého pridelenie pomoci na záchranu uvedenej v rozhodnutí Komisie zo 16. decembra 2003 je nezlučiteľné s vrátením, je potrebné odmietnuť.

171

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov 1 a 3, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie je bezpredmetné, pretože rozhodnutie zo 16. decembra 2003 už formuluje povinnosti uložené Holandskému kráľovstvu pre prípad, keby pomoc na záchranu nebola zmenená na pomoc na reštrukturalizáciu alebo prípad, keby Komisia neschválila pomoc na reštrukturalizáciu, je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že rozhodnutie je nadbytočné, nespôsobuje jeho protiprávnosť.

172

Žalobcovia 1 a 3 v replikách tvrdia, že v súlade s rozhodnutím o začatí konania sa napadnuté rozhodnutie malo venovať len skúmaniu žiadosti o schválenie pomoci na reštrukturalizáciu a nezaoberať sa povinnosťami týkajúcimi sa pomoci na záchranu, ktoré vyplývajú už z rozhodnutia zo 16. decembra 2003.

173

Je však potrebné konštatovať, že žalobcovia 1 a 3 v žalobách neuviedli žiadny dôvod založený na skutočnosti, že Komisia v napadnutom rozhodnutí tým, že sa vyjadrila k pomoci na záchranu, nedodržala hranice rozhodnutia o začatí konania. Je teda potrebné uviesť, že žalobcovia 1 a 3 tým, že namietali proti napadnutému rozhodnutiu z dôvodu, že Komisia v ňom nedodržala hranice svojho skúmania, stanovené v rozhodnutí o začatí konania, predniesli v replikách nový žalobný dôvod. V dôsledku toho, keďže tento dôvod bol formulovaný bez akéhokoľvek vysvetlenia, ktoré by mohlo odôvodniť jeho oneskorené predloženie, musí byť zamietnutý ako oneskorený na základe článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku.

174

Žalobca 3 takisto tvrdí, že Kliq Reïntegratie nebol príjemcom štátnej pomoci a že Holandské kráľovstvo nemalo pohľadávku voči nemu. Navyše v čase poskytnutia úveru vo výške 35,75 milióna eur už nebol údajne podnikom v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

175

Pokiaľ ide najprv o tvrdenie, podľa ktorého Kliq Reïntegratie nebol príjemcom štátnej pomoci a členský štát nemal pohľadávku voči tejto spoločnosti, je potrebné pripomenúť, že ak Komisia v súlade s právom Spoločenstva skonštatuje, že pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom, je oprávnená uložiť členskému štátu povinnosť vymôcť túto pomoc od jej príjemcov (rozsudky Súdneho dvora z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 65, a z , Nemecko/Komisia, C-277/00, Zb. s. I-3925, bod 73) alebo, inými slovami, od podnikov, ktoré z nej naozaj mali úžitok (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z , Belgicko/Komisia, C-457/00, Zb. s. I-6931, bod 55, a z , Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 75).

176

Pomoc na záchranu vo výške 45 miliónov eur bola určená na záchranu skupiny Kliq. Suma 35,75 milióna eur bola určená na zabezpečenie prostriedkov na dodržanie povinností vyplývajúcich z platných zmlúv a na pokrytie nákladov sociálneho plánu Kliq Reïntegratie. Kliq Reïntegratie v skutočnosti dostal sumu 35,75 milióna eur z úveru na záchranu poskytnutého KG Holding. Kliq Reïntegratie bol dcérskou spoločnosťou, ktorej všetky akcie mal KG Holding. KG Holding teda bol iba sprostredkovateľom, pokiaľ ide o poskytnutie štátnej pomoci, ktorej skutočným príjemcom bol Kliq Reïntegratie.

177

Komisia preto mohla oprávnene považovať Kliq Reïntegratie za príjemcu štátnej pomoci vo výške 35,75 milióna eur bez toho, aby musel Súd prvého stupňa skúmať, či pohľadávka Holandského kráľovstva voči nemu existovala.

178

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu 3, podľa ktorého v čase poskytnutia úveru 35,75 milióna eur Kliq Reïntegratie nemohol byť považovaný za podnik v zmysle článku 87 ods. 1 ES, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od jeho právneho statusu a spôsobu financovania (pozri rozsudky Súdneho dvora z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21, a z , Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 46 a tam citovanú judikatúru). Z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, že hospodársku činnosť predstavuje každá činnosť, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo služieb na relevantnom trhu (pozri rozsudok Wouters a i., už citovaný, bod 47 a tam citovanú judikatúru).

179

Hlavná činnosť Kliq Reïntegratie pozostávala z poskytovania služieb v oblasti umiestňovania uchádzačov o zamestnanie, integrácie postihnutých pracovníkov, vyhľadávania pracovníkov schopných obsadiť voľné miesta pre zamestnávateľov a služieb v oblasti umiestňovania personálu všeobecne. Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 179 vyššie je potrebné domnievať sa, že Kliq Reïntegratie vykonával hospodársku činnosť.

180

Pri poskytnutí úveru na záchranu vo výške 35,75 milióna eur Kliq Reïntegratie úverovou zmluvou, ktorú Kliq Reïntegratie uzavrel s KG Holding 24. decembra 2003, schválenou Komisiou rozhodnutím zo , na Kliq Reïntegratie ešte nebol vyhlásený konkurz. Podľa žalobcu 3 od Kliq prevzal časť zmlúv Kliq Reïntegratie za trhovú cenu, bolo vymenované nové riadenie, náklady boli znížené a časť zamestnancov Kliq Reïntegratie (500 z 1450 zamestnancov) bolo zamestnaných v Kliq. Žalobca 3 dodáva, že pokiaľ ide o časť zamestnancov, ktorých neprevzal Kliq bol realizovaný sociálny plán, ako aj najmä plán odchodu zamestnancov.

181

K 1. októbru 2003 bol Kliq Reïntegratie ešte zodpovedný za časť zmlúv neprevzatých Kliq a mal 950 zamestnancov. Finančné prostriedky na sociálny plán boli k dispozícii až po uzatvorení úverovej zmluvy 24. decembra 2003. Napokon, na Kliq Reïntegratie bol vyhlásený konkurz až šestnásť mesiacov po prevzatí časti zmlúv spoločnosťou Kliq, teda . Tieto okolnosti preukazujú, že keď bol úver na záchranu vo výške 35,75 milióna eur schválený v úverovej zmluve, ktorú uzatvoril s KG Holding , Kliq Reïntegratie vykonával ešte hospodársku činnosť a mohol byť považovaný za podnik, ktorý je príjemcom pomoci na záchranu.

182

Z toho vyplýva, že argumentáciu žalobcov 1 a 3 nemožno uznať.

183

Žalobcovia tvrdia, že Komisia v odôvodneniach č. 43 až 46 a v článku 2 napadnutého rozhodnutia rozhodla v rozpore s článkami 87 ES a 88 ES, že Holandské kráľovstvo má vymáhať od KG Holding a Kliq poskytnutú štátnu pomoc vo výške 9,25 milióna eur. Komisia takisto v odôvodneniach č. 47 až 50 a v článku 3 napadnutého rozhodnutia nesprávne rozhodla, že Holandské kráľovstvo má na účely vymáhania štátnej pomoci vo výške 35,75 milióna eur od KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie prihlásiť svoju pohľadávku voči týmto spoločnostiam v konkurznom konaní. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na KG Holding, Kliq Reïntegratie a Kliq sa stalo vrátenie sumy štátnej pomoci nemožné a stratilo význam, keďže vrátenie týchto súm prostredníctvom prihlásenia pohľadávky do konkurzného konania už nie je potrebné a je nadbytočné na účely skončenia skreslenia hospodárskej súťaže.

184

Podľa ustálenej judikatúry je cieľom rozhodnutia ukladajúceho vrátenie štátnej pomoci znovu nastoliť účinnú hospodársku súťaž, teda znovu nastoliť situáciu, ktorá existovala pred poskytnutím nezlučiteľnej štátnej pomoci. Tento cieľ sa dosiahne, keď sumu protiprávnej poskytnutej štátnej pomoci, zvýšenú o úroky z omeškania, príjemca vráti, keďže stratí takto výhodu na trhu, ktorú inak mal oproti svojim konkurentom, a že preto situácia na trhu, ktorá bola pred poskytnutím štátnej pomoci, sa znovu nastolí. Ak podniky, ktoré boli príjemcami, už nie sú aktívne na uvedenom trhu, vrátenie sumy štátnej pomoci z konkurznej podstaty už nie je potrebné.

185

Žalobcovia pripúšťajú, že podľa rozsudku z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, už citovaného v bode 176 vyššie (bod 85), štátna pomoc by mala byť vrátená prostredníctvom prihlásenia pohľadávky do konkurznej podstaty. Tento rozsudok však odkazuje na rozsudky Súdneho dvora z , Komisia/Belgicko (52/84, Zb. s. 89), a z , Belgicko/Komisia(C-142/87, Zb. s. I-959), ktoré sa týkajú vecí, v ktorých na podnik príjemcu nebol vyhlásený konkurz k dátumu sporného rozhodnutia, a preto ešte bol potenciálne aktívny na trhu. Konanie v týchto veciach teda treba odlišovať od predmetného prípadu, v ktorom podniky príjemcov už neboli aktívne na trhu z dôvodu vyhlásenia konkurzu.

186

Žalobcovia v replikách zdôrazňujú, že keď podnik skončil úplne a definitívne svoju činnosť, bol na neho vyhlásený konkurz a pristúpilo sa k jeho likvidácii, ako je to v prípade KG Holding, je prirodzené, že jeho konkurenti už nemôžu byť v nevýhode. Podnik príjemcu totiž zmizol z trhu a z ekonomického hľadiska už neexistuje.

187

Žalobcovia odkazujú na rozhodnutie Komisie z 30. októbra 2002 o štátnej pomoci poskytnutej Talianskom v prospech Industrie Navali Meccaniche Affini SpA (INMA) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 22, 2003, s. 36) a rozhodnutie Komisie zo o štátnej pomoci Nemecka v prospech firmy Fairchild Dornier GmbH (Dornier) (Ú. v. EÚ L 357, s. 36). Komisia v nich rozhodla, že je potrebné upustiť od vymáhania štátnej pomoci, ak podnik príjemcu skončil svoju hospodársku činnosť.

188

Žalobcovia zdôrazňujú, že nespochybňujú ustálenú judikatúru pripomenutú v rozsudku Súdu prvého stupňa z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia(T-324/00, Zb. s. II-4309). V tomto rozsudku na podnik príjemcu ešte nebol vyhlásený konkurz, keď Komisia prijala rozhodnutie. V rozsudku z , Nemecko/Komisia, už citovanom v bode 176 vyššie, boli hospodárske činnosti predmetného podniku prevedené po vyhlásení konkurzu na dcérsku spoločnosť, ktorej všetky akcie vlastnil a bola teda ním ovládanou spoločnosťou.

189

Komisia odmieta tvrdenia uvádzané žalobcami.

190

Žalobcovia popierajú v podstate zákonnosť príkazu vrátenia uvedeného v článku 2 ods. 1 a v článku 3 napadnutého rozhodnutia, z dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania a skončenia ich hospodárskych činností.

191

Pokiaľ ide v prvom rade o konkurzné konanie, je potrebné konštatovať, že konkurz bol na KG Holding, Kliq Reïntegratie a Kliq vyhlásený 8. a 9. februára a 14. decembra 2005, teda pred prijatím napadnutého rozhodnutia .

192

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z judikatúry týkajúcej sa podnikov príjemcov pomoci, voči ktorým bol vyhlásený konkurz, vyplýva, že obnovenie predchádzajúcej situácie a odstránenie narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúceho z protiprávne poskytnutej pomoci sa v zásade môže dosiahnuť tak, že k pasívam podniku v likvidácii sa pripíše povinnosť vrátiť predmetnú pomoc, okrem prípadu, ak z tejto pomoci mal prospech iný podnik (pozri rozsudok CDA Datenträger Albrechts/Komisia, už citovaný v bode 189 vyššie, bod 101 a tam citovanú judikatúru).

193

Podľa tejto judikatúry samotná okolnosť, že voči podniku bol vyhlásený konkurz, teda nespochybňuje zásadu vymáhania štátnej pomoci (pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, už citovaný v bode 176 vyššie, body 53 až 55).

194

Pokiaľ ide v druhom rade o skončenie hospodárskej činnosti dotknutých podnikov, je potrebné pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutia vo veci štátnej pomoci sa musí posudzovať na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v čase prijatia tohto rozhodnutia (rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 176 vyššie, bod 39), teda v predmetnom prípade .

195

Je potrebné konštatovať, že žalobcovia nepredložili Komisii žiadnu pripomienku počas správneho konania. Argumentácia žalobcov však nemôže byť neprípustnou len preto, že na ňu neodkazovali počas správneho konania. Právo osoby konať totiž nemôže byť obmedzené len z dôvodu, že hoci mohla počas správneho konania predložiť pripomienky k posúdeniu oznámenému pri začatí konania podľa článku 88 ods. 2 ES a prebratému aj v spornom rozhodnutí, neurobila tak (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 64, a z , Cityflyer Express/Komisia, T-16/96, Zb. s. II-757, bod 39).

196

Pokiaľ ide o hospodárske činnosti KG Holding, z odôvodnení č. 19 a 20 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že holandské orgány adresovali dva listy Komisii v septembri 2005 a vo februári 2006 s cieľom informovať ju o vývoji konkurzného konania začatého v prípade KG Holding. Pokiaľ ide o Kliq, z odôvodnenia č. 20 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že holandské orgány adresovali list Komisii v januári 2006, aby jej oznámili, že 14. decembra 2005 bol na Kliq vyhlásený konkurz a že začalo príslušné konanie. Zo spisu nevyplýva, že by Komisia dostala iné informácie týkajúce sa hospodárskych činností KG Holding a Kliq potom, ako bol na ne vyhlásený konkurz. Nemožno jej teda vytýkať, že dospela k záveru pri prijímaní napadnutého rozhodnutia, že konkurzné konanie ešte neskončilo a že dotknuté podniky ešte stále existujú.

197

Pokiaľ ide o hospodárske činnosti Kliq Reïntegratie, z odôvodnení č. 19 a 20 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že holandské orgány adresovali dva listy Komisii v septembri 2005 a vo februári 2006 s cieľom informovať ju o vývoji konkurzného konania začatého v prípade Kliq Reïntegratie. Zo spisu nevyplýva, že by Komisia dostala ďalšie informácie týkajúce sa hospodárskych činností Kliq Reïntegratie potom ako na neho bol vyhlásený konkurz. Z bodov 179 až 182 vyššie vyplýva, že napriek tomu, že Kliq prevzal časť zmlúv Kliq Reïntegratie od 1. októbra 2003, Kliq Reïntegratie vykonával ešte hospodársku činnosť pri uzatváraní úverovej zmluvy vo výške 35,75 milióna eur v decembri 2003. Na tento podnik bol vyhlásený konkurz až šestnásť mesiacov po prevzatí časti jeho zmlúv spoločnosťou Kliq, teda . Komisia vedela, že podľa plánu reštrukturalizácie mal Kliq Reïntegratie ukončiť svoje činnosti. Táto okolnosť však neznamená, že podnik naozaj skončil svoje činnosti už .

198

Zo spisu nevyplýva, že informácie poskytnuté holandskými orgánmi v tejto súvislosti boli čiastočné, takže by Komisia mala požiadať Holandské kráľovstvo, aby jej poskytlo dodatočné informácie týkajúce sa hospodárskej situácie dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173, bod 29). Komisia sa teda mohla oprávnene domnievať, že samotná skutočnosť, že na dotknuté podniky bol vyhlásený konkurz, neznamená, že už neexistujú.

199

Napokon, na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, zo spisu nevyplýva, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia dotknuté podniky úplne a definitívne skončili svoje hospodárske činnosti.

200

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého vymáhanie predmetnej štátnej pomoci je nemožné, je potrebné pripomenúť na jednej strane, že samotná skutočnosť, že na podniky príjemcov štátnej pomoci bol vyhlásený konkurz, ešte neznamená, že vrátenie štátnej pomoci už nie je možné, a na druhej strane, že predmetný členský štát môže prihlásiť svoju pohľadávku do pasív týchto podnikov. Okrem toho je potrebné dodať, že prípadné ťažkosti, či už procesné, alebo iné, pokiaľ ide o vykonanie napadnutého aktu, nemôžu ovplyvniť jeho zákonnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, už citovaný v bode 186 vyššie, body 62 a 63, a z , Komisia/Francúzsko, C-214/07, Zb. s. I-8357, bod 46). V prípade ťažkostí si Komisia a členský štát musia v zmysle pravidla ukladajúceho členským štátom a inštitúciám Spoločenstva vzájomnú povinnosť lojálnej spolupráce, ktoré má základ najmä v článku 10 ES, spolupracovať v dobrej viere s cieľom prekonať tieto ťažkosti pri úplnom rešpektovaní ustanovení Zmluvy a najmä ustanovení o štátnej pomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora z , Komisia/Grécko, C-415/03, Zb. s. I-3875, bod 42 a tam citovanú judikatúru).

201

Žalobcovia odkázali na skoršie, už citované rozhodnutia Komisie z 30. októbra 2002 a zo , na preukázanie protiprávnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti postačuje konštatovať, že každý prípad štátnej pomoci musí byť posúdený Súdom prvého stupňa samostatne. Rozhodnutia citované žalobcami, ktoré sa týkajú špecifických prípadov a nemajú žiadny vzťah s týmto rozhodnutím, nie sú teda relevantné pre predmetný prípad.

202

Z toho vyplýva, že argumentáciu žalobcov je potrebné zamietnuť.

203

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné zrušiť článok 2 napadnutého rozhodnutia a žaloby v zostávajúcich častiach zamietnuť.

204

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ak však viacerí účastníci konania nemali vo veci úspech, Súd prvého stupňa rozhodne o rozdelení náhrady trov konania. Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania.

205

Z vyššie uvedeného vyplýva, že spravodlivým posúdením týchto ustanovení je rozhodnutie, že keďže žalobcovia 1 a 2 nemali úspech v časti predmetu konania, žalobca 1 bude znášať svoje vlastné trovy konania vo veci T-81/07 a žalobcovia 2 vo veci T-82/07. Žalobca 3 nemal úspech vo všetkých častiach konania a je potrebné zaviazať ho, aby znášal svoje vlastné trovy konania vo veci T-83/07 a nahradil trovy konania Komisie vo veci T-83/07. Komisia bude znášať svoje vlastné trovy konania vo veciach T-81/07 a T-82/07.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

Okolnosti predchádzajúce sporu

1. Všeobecný kontext

2. Správne konanie

3. Napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1. Úvodné pripomienky

2. O prípustnosti žalôb vo veciach T-81/07 a T-83/07, pokiaľ ide o úver 17 miliónov eur poskytnutý KG Holding Holandským kráľovstvom

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

3. O veci samej

O nezlučiteľnosti oznámenej pomoci na reštrukturalizáciu vo výške 45 miliónov eur so spoločným trhom (článok 1 napadnutého rozhodnutia)

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O vrátení úveru na záchranu vo výške 9,25 milióna eur, ako aj úrokov z neho vyplývajúcich až do dátumu jeho vrátenia zo strany KG Holding a Kliq (článok 2 napadnutého rozhodnutia)

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O prihlásení pohľadávky Holandského kráľovstva voči KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie vo výške 35,75 milióna eur ako veriteľa v konkurznom konaní u správcu konkurznej podstaty (článok 3 napadnutého rozhodnutia)

O odôvodnení napadnutého rozhodnutia

— Tvrdenia účastníkov konania

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

O povinnosti prihlásiť pohľadávku členského štátu voči KG Holding a/alebo Kliq Reïntegratie vo výške 35,75 milióna eur v konkurznom konaní

— Tvrdenia účastníkov konania

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

O dôsledkoch vyhlásenia konkurzu na vrátenie štátnej pomoci (články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia)

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O trovách