1

Žalobkyňa BORCO-Marken-Import Matthiesen GmbH & Co. KG podala 14. septembra 2005 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.

2

Prihláška ochrannej známky ako obrazovej ochrannej známky bola podaná na zápis označenia:

3

Tovary, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15.júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre svoju triedu tomuto opisu: „Alkoholické nápoje s výnimkou piva, vína, šumivého vína a nápojov obsahujúcich víno.“

4

Rozhodnutím z 31. mája 2006 prieskumový pracovník zamietol prihlášku na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 z dôvodu, že označenie nemalo rozlišovaciu spôsobilosť. Prieskumový pracovník uviedol, že prihlasovaná ochranná známka predstavovala presnú kópiu malého gréckeho písmena „α“, bez grafickej zmeny, a že po grécky hovoriaci kupujúci nerozoznajú v tomto označení údaj o obchodnom pôvode tovarov uvedených v prihlasovanej ochrannej známke.

5

Dňa 15. júna 2006 podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na ÚHVT.

6

Toto odvolanie zamietol štvrtý odvolací senát ÚHVT rozhodnutím z 30. novembra 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) z dôvodu, že prihlasované označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť, ktorú vyžaduje článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

7

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

8

ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

9

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom žalôb podaných na Súd prvého stupňa je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT v zmysle článku 63 nariadenia č. 40/94. Preto úlohou Súdu prvého stupňa nie je opätovne preskúmať skutkové okolnosti vzhľadom na dôkazy predložené po prvýkrát v konaní pred ním. Prijatie takýchto dôkazov je totiž v rozpore s článkom 135 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, podľa ktorého účastníci konania nemôžu svojimi vyjadreniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom. Z uvedeného vyplýva, že dokumenty predložené žalobkyňou po prvýkrát počas pojednávania sú neprípustné [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, DaimlerChrysler/ÚHVT (Maska chladiča), T-128/01, Zb. s. II-701, bod 18].

10

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody založené na porušení článku 7 ods. 1 písm. b), článku 7 ods. 1 písm. c) a článku 12 nariadenia č. 40/94.

11

Žalobkyňa v rámci svojho prvého žalobného dôvodu tvrdí, že prihlasované označenie má rozlišovaciu spôsobilosť, ktorú vyžaduje článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, pretože umožňuje identifikovať predmetné tovary triedy 33 ako pochádzajúce z jej podniku a v dôsledku toho ich odlíšiť od tovarov iných podnikov.

12

Podľa článku 4 nariadenia č. 40/94 ochranná známka môže pozostávať z písmen, ktorým v zásade nemožno v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nepriznať rozlišovaciu spôsobilosť bez toho, aby článok 4 nestratil svoje opodstatnenie.

13

Tvrdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého musia písmená zostať voľné, je neúčinné. Na jednej strane aj farba môže mať rozlišovaciu spôsobilosť, a teda je možné ju zapísať. Na druhej strane obava, aby sa niektoré písmená nestali predmetom monopolu, nesúvisí s otázkou ich rozlišovacej spôsobilosti. Rovnako článok 12 nariadenia č. 40/94 vyhradzuje používanie označenia na výlučne opisné účely.

14

Žalobkyňa tvrdí, že minimálna rozlišovacia spôsobilosť postačuje na poskytnutie ochrany ochranným známkam v zmysle článku 4 nariadenia č. 40/94, bez ohľadu na kategóriu označení, ku ktorej patrí. Písmenám v zásade a dokonca bez toho, aby sa preskúmali predmetné tovary, nie je možné nepriznať rozlišovaciu spôsobilosť len z toho dôvodu, že neobsahujú nijaký originálny dodatok alebo dodatok, ktorý by ich individualizoval.

15

Aby sa obrazovým alebo slovným ochranným známkam vo forme písmen na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 nepriznala rozlišovacia spôsobilosť, je potrebné vykonať konkrétne zistenia, ktoré by umožnili dospieť k záveru, že dotknutá skupina verejnosti nebude vnímať predmetné písmeno ako údaj o pôvode označených tovarov. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by odvolací senát konkrétne overil, či podané označenie nemalo rozlišovaciu spôsobilosť z dôvodu, že pre dotknutú skupinu verejnosti malo vo vzťahu k predmetným tovarom opisný charakter.

16

Napadnuté rozhodnutie neukazuje, že by dotknutí po grécky hovoriaci spotrebitelia používali alebo rozumeli malému písmenu „α“ vo vzťahu k alkoholickým nápojom ako veličine, údaju o kategórii alebo druhovému označeniu.

17

ÚHVT tvrdí, že druhá časť návrhov žaloby je neprípustná, lebo len jemu prináleží v zmysle článku 63 ods. 6 nariadenia č. 40/94 vyvodzovať dôsledky vyplývajúce zo zrušujúceho rozsudku, a nie Súdu prvého stupňa.

18

Pokiaľ ide o vec samu, ÚHVT sa domnieva, že čo sa týka prvého žalobného dôvodu, odvolací senát neopomenul, že kritériá posúdenia rozlišovacej spôsobilosti sú rovnaké pre všetky kategórie ochranných známok, pričom sa môže ukázať, že pre niektoré z nich je ťažšie zistiť rozlišovaciu spôsobilosť. Pokiaľ sa typické slovné, obrazové a trojrozmerné ochranné známky môžu priamo vnímať ako údaj o obchodnom pôvode označených tovarov, tak to nevyhnutne nebude v prípade, keď sú zložené z jedného písmena. Tieto písmená možno považovať za označenie veličiny, typu tovaru alebo druhové označenie a na tieto účely sa aj používajú.

19

Názor odvolacieho senátu, podľa ktorého sa samostatné písmená nevnímajú ako údaj o obchodnom pôvode označených tovarov, neznamená, že nebude možné zapísať ochranné známky pozostávajúce zo samostatných písmen. Odvolací senát mal jasne uviesť, že hoci samostatné písmeno má abstraktnú spôsobilosť vytvoriť ochrannú známku v zmysle článku 4 nariadenia č. 40/94, z uvedeného nie je možné vyvodiť záver o jeho konkrétnej rozlišovacej spôsobilosti.

20

Ako ukazuje posúdenie konkrétnej rozlišovacej spôsobilosti, odvolací senát absolútne nevylúčil rozlišovaciu spôsobilosť samostatného písmena, ktorú vyžaduje článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

21

Podľa odvolacieho senátu preskúmanie zachovania dostupnosti označenia sa má vykonať výlučne v rámci posúdenia jeho opisného charakteru v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94. Napriek tomu, ako zdôraznil odvolací senát, je vhodné odvolať sa na rozsudok Súdneho dvora zo 6. mája 2003, Libertel (C-104/01, Zb. s. I-3793), ktorý sa vyjadril k rozlišovacej spôsobilosti označenia. V tomto rozsudku mal Súdny dvor rozhodnúť, že dostupnosť farieb sa nemá neprimerane zužovať vzhľadom na ich obmedzený počet. Platí to rovnako pre samostatné písmená, takže daný prípad je úplne porovnateľný.

22

V konkrétnom prípade treba skúmať pomocou prieskumu a priori a bez ohľadu na skutočné používanie označenia v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94, či sa dá vylúčiť možnosť, že toto označenie je spôsobilé v očiach príslušnej skupiny verejnosti odlíšiť tovary, ktoré označuje, od tovarov s odlišným pôvodom v prípadoch, ak by táto verejnosť bola vyzvaná, aby si na trhu vybrala.

23

Podané označenie pozostáva z písmena znázorneného vo forme obrazového označenia, ale obsahujúceho takú malú zmenu, že je vnímané ako jednoduché písmeno. Zostáva otázne, či príslušná skupina verejnosti bude pri styku s týmto označením vo forme obyčajného typu písma umiestneného na predmetných tovaroch alebo kdekoľvek na ich obale predpokladať, že tieto tovary pochádzajú z daného, resp. toho istého podniku.

24

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, existujú číslice, písmená a podobné kombinácie používané na obaloch predmetných tovarov, ktoré spoločne s písmenami gréckej abecedy opisujú osobitné vlastnosti tovarov.

25

Príslušná skupina verejnosti by vnímala podané označenie ako jednoduché písmeno, ktoré sa odlišuje od ostatných písmen abecedy iba nepatrným detailom, teda tak, že ide len o iné písmeno abecedy. Toto označenie neobsahuje nijaký významný prvok alebo prvok, ktorý by priemerný, primerane pozorný a informovaný spotrebiteľ alkoholických nápojov mohol považovať za údaj o obchodnom pôvode predmetných tovarov.

26

Je ťažko predstaviteľné, že by referenčná skupina verejnosti nepovažovala samostatné písmeno „α“ za označenie typu alebo súboru tovarov, najmä pokiaľ nie je umiestnené na tovare takým spôsobom, že púta osobitnú pozornosť. Konkrétne prvé písmeno abecedy sa často používa ako reklamný údaj o výnimočnosti výrobku najmä v zmysle kvality. Predmetné písmeno je viac-menej vhodné na takéto použitie. Spotrebiteľ môže toto označenie priradiť tak k veľkému, ako aj k malému písmenu.

27

Ako potvrdzuje grécko-anglický slovník, po grécky hovoriaci spotrebitelia sporné označenie okrem iného všeobecne používajú na označenie kvality. Písmeno „α“ je v slovníku zachytené ako symbol čísel jeden a tisíc. V dôsledku tohto pojatia podaného označenia je málo pravdepodobné, že by ho príslušná skupina verejnosti vnímala ako údaj o obchodnom pôvode tovarov, ktoré označuje.

28

Odvolací senát po tom, čo skonštatoval spôsobilosť písmena „α“ označiť všeobecnú kategóriu alebo rod a tvoriť číslo kódu alebo odkaz na osobitnú veľkosť, sa správne domnieval, že verejnosť nebude v tomto označení vnímať údaj o obchodnom pôvode označených tovarov, pričom v zásade nevylúčil rozlišovaciu spôsobilosť sporného označenia. Prípadne chýbajúce ďalšie skutkové zistenia nemôžu spochybniť odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia.

29

Článok 4 nariadenia č. 40/94, nazvaný „Označenia, z ktorých môže ochranná známka Spoločenstva pozostávať“, stanovuje:

„Ochranná známka spoločenstva môže pozostávať z akýchkoľvek označení, ktoré sa dajú znázorniť graficky, najmä slov vrátane osobných mien, vzorov, písmen, číslic, tvaru tovarov alebo ich obalov, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov a služieb iných podnikov.“

30

Toto ustanovenie uvádza zoznam príkladov graficky znázorniteľných označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, ak tieto označenia dokážu rozlíšiť tovary jedného podniku od tovarov iných podnikov, teda naplniť požiadavku identifikácie obchodného pôvodu týchto tovarov, pre ktoré je ochranná známka určená [pozri vo vzťahu k článku 2 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), ktorého normatívny obsah je v podstate zhodný s článkom 4 nariadenia č. 40/94, rozsudok Súdneho dvora zo , Nichols, C-404/02, Zb. s. I-8499, bod 22].

31

Aj keď článok 4 nariadenia č. 40/94 výslovne uvádza písmená, všeobecná spôsobilosť určitej skupiny označení vytvárať podľa tohto ustanovenia ochrannú známku neznamená bez ďalšieho, že tieto označenia majú vo vzťahu k určitému tovaru alebo službe rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) [rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. októbra 2002, KWS Saat/ÚHVT (Odtieň oranžovej), T-173/00, Zb. s. II-3843, bod 26].

32

Článok 7 nariadenia č. 40/94, ktorý uvádza absolútne dôvody, na základe ktorých môže byť zamietnutý zápis označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, v odseku 1 stanovuje:

„Do registra sa nezapíšu:

…

…“

33

Za také sa považujú označenia, ktoré nie sú schopné konkrétne identifikovať pôvod označených tovarov a tým umožniť spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tieto tovary, aby pri neskoršom nadobúdaní uskutočnil rovnaký výber, ak sa skúsenosť ukázala ako pozitívna, alebo v opačnom prípade uskutočnil iný výber [rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2008, Hartmann/ÚHVT (E), T-302/06, neuverejnený v Zbierke, bod 31; rozsudok Odtieň oranžovej, už citovaný, bod 27].

34

Okrem toho väčšia náročnosť pri konkrétnom posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti niektorých ochranných známok nemôže odôvodniť predpoklad, že tieto ochranné známky nemajú a priori rozlišovaciu spôsobilosť alebo že takúto spôsobilosť môžu získať iba používaním podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94 (pozri analogicky rozsudok Nichols, už citovaný, bod 29).

35

Podľa ustálenej judikatúry rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky vyžadovaná článkom 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 musí byť posúdená jednak z hľadiska tovarov a služieb, pre ktoré sa požaduje zápis, jednak z pohľadu jej vnímania príslušnými skupinami verejnosti, ktoré sú tvorené spotrebiteľmi označených tovarov a služieb [pozri vo vzťahu k článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 89/104, ktorého normatívny obsah je v podstate zhodný s článkom 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2004, Henkel, C-218/01, Zb. s. I-1725, bod 50].

36

Okrem toho z článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 v spojení s odsekom 2 toho istého článku zápis ochrannej známky sa musí zamietnuť, ak ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v časti Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C-25/05 P, Zb. s. I-5719, bod 81).

37

V konkrétnom prípade žalobkyňa žiadala o zápis označenia ako ochrannej známky Spoločenstva ktoré bolo prihlásené ako obrazové. Ako konštatoval odvolací senát a účastníci konania to nenamietali, toto označenie znázorňuje písmeno gréckej abecedy alfa („α“) bez akejkoľvek grafickej zmeny alebo dodatku grafického prvku vo forme blízkej tej, ktorú má to isté písmeno písané štandardným typom písma Times New Roman.

38

Keďže prihlasovaná ochranná známka, ako to počas pojednávania potvrdili účastníci konania, sa týka alkoholických nápojov iných ako pivo, víno, šumivé víno a nápojov obsahujúcich víno, čiže tovarov bežnej spotreby, a keďže pozostáva z malého gréckeho písmena „α“, posúdenie rozlišovacej spôsobilosti sa musí vykonať z hľadiska toho, ako označenie vnímajú priemerní, bežne informovaní a primerane pozorní a obozretní po grécky hovoriaci spotrebitelia.

39

V danej veci prináleží odvolaciemu senátu, aby v rámci konkrétneho prieskumu potenciálnej spôsobilosti označenia predloženého na zápis preskúmal, či sa dá vylúčiť možnosť, že predmetné označenie je spôsobilé v očiach priemerných po grécky hovoriacich spotrebiteľov odlíšiť tovary žalobkyne od tovarov s odlišným pôvodom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2001, Bank für Arbeit und Wirtschaft/ÚHVT (EASYBANK), T-87/00, Zb. s. II-1259, bod 40, a rozsudok E, už citovaný, bod 35), pričom platí, že už minimálna rozlišovacia spôsobilosť tvorí prekážku uplatnenia absolútneho dôvodu zamietnutia uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [rozsudok Súdu prvého stupňa zo , Mag Instrument/ÚHVT (Tvar vreckových bateriek), T-88/00, Zb. s. II-467, bod 34].

40

Na účely takéhoto posúdenia prináleží ÚHVT, pod kontrolou Súdu prvého stupňa, zohľadniť všetky okolnosti a relevantné skutočnosti.

41

Po prvé odvolací senát v bodoch 17 a 20 napadnutého rozhodnutia uviedol, že samostatné písmená, a v dôsledku toho ani sporné malé písmeno „α“, nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ k nim neboli pridané graficky znázornené prvky alebo prvky, ktoré by celkovo vytvárali grafický účinok, pretože označenie je niečo, čo je „postrehnuteľné, zapamätateľné a rozoznateľné“.

42

Tým, že odvolací senát dospel a priori k záveru, že podané označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku chýbajúcich zmien alebo grafických ornamentov, sa v rozpore s článkom 4 nariadenia č. 40/94 implicitne, ale jednoznačne domnieval, že predmetné písmeno nemá samo osebe minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť vyžadovanú článkom 7 ods. 1 písm. b) na to, aby mohlo byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva.

43

Z článku 4 nariadenia č. 40/94 vyplýva, že písmená môžu vytvárať ochrannú známku Spoločenstva, ak tieto označenia dokážu rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov [rozsudok E, už citovaný, bod 38; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júna 2007, IVG Immobilien/ÚHVT (I), T-441/05, Zb. s. II-1937, bod 47], pričom zápis označenia ako ochrannej známky nie je podmienený zistením určitej úrovne umeleckej tvorivosti alebo predstavivosti na strane prihlasovateľa ochrannej známky (rozsudok Súdneho dvora zo , SAT.1/ÚHVT, C-329/02 P, Zb. s. I-8317, bod 41), ale spôsobilosťou označenia odlíšiť tovary alebo služby prihlasovateľa ochrannej známky od tovarov alebo služieb, ktoré ponúkajú jeho konkurenti [rozsudok Súdu prvého stupňa z , Rewe-Zentral/ÚHVT (LITE), T-79/00, Zb. s. II-705, bod 30]. Odvolací senát v tomto smere nevykonal konkrétne preskúmanie sporného označenia.

44

Po druhé odvolací senát sa v bode 22 napadnutého rozhodnutia domnieval, že výklad článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, podľa ktorého písmeno má rozlišovaciu spôsobilosť, by malo za následok vylúčenie akéhokoľvek predpokladu o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti označenia, pokiaľ ide o písmená, čím by sa tento text stal bezpredmetným.

45

Odmietnutie priznať samostatným písmenám v zásade akúkoľvek rozlišovaciu spôsobilosť, vyjadrené bezvýnimočne a bez uskutočnenia konkrétneho preskúmania uvedeného v bode 39 vyššie, je aj v rozpore s článkom 4 nariadenia č. 40/94, ktoré zaraďuje písmená do skupiny označení, ktoré sa dajú znázorniť graficky a ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, pokiaľ sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov a služieb ponúkaných inými podnikmi.

46

Okrem toho z judikatúry vyplýva, že článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 nerozlišuje označenia rôznej povahy a že preto kritériá posúdenia rozlišovacej spôsobilosti ochranných známok, ktoré sú tvorené samostatným písmenom, sú rovnaké ako tie, ktoré možno použiť pre ostatné kategórie ochranných známok (rozsudok E, už citovaný, bod 34).

47

Aby bola splnená podmienka minimálneho stupňa rozlišovacej spôsobilosti vyžadovaná týmto ustanovením, stačí, aby sa predložené označenie a priori javilo schopné umožniť príslušnej skupine verejnosti identifikovať pôvod tovarov alebo služieb označených v prihláške ochrannej známky Spoločenstva a odlíšiť ich bez možnosti zámeny od výrobkov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (rozsudok I, už citovaný, bod 55).

48

Po tretie odvolací senát, odkazujúc na rozsudok Libertel, už citovaný v bode 23 napadnutého rozhodnutia, sa domnieval, že rovnako ako farby a samostatné číslice, aj samostatné písmená musia ako základné prvky zostať dostupné pre všetkých ako „základná zásoba“ na účely identifikácie, opisu alebo iného využitia.

49

Ako bolo pripomenuté vyššie, také odôvodnenie, ktoré v zásade vyjadruje nemožnosť zapísať samostatné písmeno ako ochrannú známku bez uskutočnenia konkrétneho preskúmania spôsobilosti sporného označenia rozlíšiť predmetné tovary od tovarov iných podnikov, je v rozpore s článkom 4 nariadenia č. 40/94.

50

Pokiaľ ide o rozsudok Libertel, už citovaný, ktorý bol spomenutý v napadnutom rozhodnutí a ktorý uvádzal ÚHVT, je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že v pôsobnosti práva ochranných známok Spoločenstva je potrebné rozoznať verejný záujem na tom, aby sa iným subjektom, ktoré ponúkajú taký druh tovarov alebo služieb, pre ktorý sa žiada zápis, neprimerane nezužovala dostupnosť farieb (rozsudok Libertel, už citovaný, bod 60).

51

Súdny dvor však zároveň rozhodol, že farbe možno priznať rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ je z hľadiska vnímania príslušnou skupinou verejnosti spôsobilá identifikovať tovary alebo služby označené ochrannou známkou a odlíšiť ich od tovarov alebo služieb iných podnikov (rozsudok Libertel, už citovaný, bod 69). Relevantnosť tohto posúdenia na účely daného sporu nie je spochybnená pravidlom obsiahnutým v tom istom rozsudku, podľa ktorého rozlišovaciu spôsobilosť pred akýmkoľvek používaním možno pripustiť len za výnimočných okolností (rozsudok Libertel, už citovaný, bod 66), lebo táto výhrada bola uvedená vzhľadom na skutočnosť, na ktorú predtým poukázal Súdny dvor, že príslušná skupina verejnosti nevníma nevyhnutne rovnako označenie tvorené samotnou farbou a slovnú alebo obrazovú ochrannú známku pozostávajúcu, tak ako v danom prípade, z označenia nezávislého od podoby tovarov, ktoré označuje (rozsudok Libertel, už citovaný, bod 65).

52

Odvolací senát nebol oprávnený brániť zápisu písmena „α“ na základe tvrdenia vychádzajúceho z dostupnosti označenia, keďže takáto úvaha nevylučuje konkrétne preskúmanie spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky identifikovať tovar alebo službu, pre ktorú sa žiada zápis, ako tovar alebo službu, ktoré pochádzajú z určitého podniku, a odlíšiť tento tovar alebo túto službu od tých, ktoré pochádzajú z iných podnikov.

53

Po štvrté odvolací senát sa v bode 25 napadnutého rozhodnutia domnieval, že príslušná skupina verejnosti bude „možno“ písmenu „α“ rozumieť ako odkazu na kvalitu (kvalita „A“), údaju o veľkosti alebo ako označeniu typu alebo druhu takých alkoholických nápojov, ako sú uvedené v prihláške ochrannej známky.

54

ÚHVT nemôže tvrdiť, že odvolací senát na základe takéhoto vyjadrenia vykonal konkrétne preskúmanie rozlišovacej spôsobilosti predmetného označenia. Okrem toho toto odôvodnenie je poznačené pochybnosťou, ktorá ho zbavuje akejkoľvek váhy, pretože sa neodvoláva na nijakú konkrétnu skutočnosť, ktorá by mohla odôvodniť záver, že prihlasovanú ochrannú známku bude príslušná skupina verejnosti vnímať ako odkaz na údaj o veľkosti alebo ako označenie typu alebo druhu tovarov uvedených v prihláške ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudok E, už citovaný, bod 44). Z uvedeného vyplýva, že odvolací senát nepreukázal nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.

55

Aj za predpokladu, že by nové dokumenty, ktoré predložil ÚHVT v prílohách B1 a B2 k svojmu vyjadreniu s cieľom dokázať, že príslušná skupina verejnosti bude vnímať veľké písmeno alfa „Α“ ako údaj o kvalite vína, boli prípustné, v danej veci nemajú dôkaznú silu, pretože tieto dokumenty, ako na pojednávaní priznal ÚHVT, obsahujú skutočnosti, ktoré sa vzťahujú výlučne na vína, a nie na predmetné alkoholické nápoje a pretože písmená znázornené na priložených obrázkoch fliaš vína nie sú totožné s písmenom „α“ a buď sú spojené s iným písmenom, alebo tvoria jednu zo zložiek obchodného názvu veľkoobchodníka s vínom.

56

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že odvolací senát tým, že dospel k záveru, že podané označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť len v dôsledku toho, že mu chýbajú grafické zmeny alebo ornamenty vo vzťahu k typu písma Times New Roman, bez toho, aby uskutočnil konkrétne preskúmanie spôsobilosti rozlíšiť v povedomí relevantnej skupiny verejnosti predmetné tovary od tých, ktoré pochádzajú od žalobkyne, nesprávne aplikoval článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

57

Prvému žalobnému dôvodu treba vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie dva žalobné dôvody predložené žalobkyňou.

58

Podľa článku 63 ods. 6 nariadenia č. 40/94 ÚHVT je povinný opätovne preskúmať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa odôvodnenia tohto rozsudku.

59

Nie je potrebné rozhodnúť o druhej časti návrhov žalobkyne a v dôsledku toho ani o námietke neprípustnosti, ktorú proti nej podal ÚHVT.

60

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

61

Keďže ÚHVT nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu vlastných trov konania aj trov konania žalobkyne v súlade s návrhom predloženým žalobkyňou.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil: