Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62007TJ0009

    Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 18. marca 2010.
    Grupo Promer Mon Graphic, SA proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).
    Dizajn Spoločenstva - Konanie o výmaze - Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci okrúhly predmet na účely reklamy - Skorší dizajn Spoločenstva - Dôvod výmazu - Rozpor - Neexistencia odlišného celkového dojmu - Pojem rozporu - Dotknutý výrobok - Stupeň voľnosti pôvodcu - Informovaný užívateľ - Článok 10 a článok 25 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 6/2002.
    Vec T-9/07.

    ECLI identifier: ECLI:EU:T:2010:96

    Vec T‑9/07

    Grupo Promer Mon Graphic, SA,

    proti

    Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

    „Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci okrúhly predmet na účely reklamy – Skorší dizajn Spoločenstva – Dôvod výmazu – Rozpor – Neexistencia odlišného celkového dojmu – Pojem rozpor – Dotknutý výrobok – Stupeň voľnosti pôvodcu – Informovaný užívateľ – Článok 10 a článok 25 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 6/2002“

    Abstrakt rozsudku

    1.      Dizajny Spoločenstva – Dôvody výmazu – Rozpor so skorším dizajnom – Pojem – Dizajn, ktorý u informovaného užívateľa nevyvoláva celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvoláva skorší dizajn

    [Nariadenie Rady č. 6/2002, článok 10 a článok 25 ods. 1 písm. d)]

    2.      Dizajny Spoločenstva – Prihláška – Podmienky – Určenie výrobku

    (Nariadenie Rady č. 6/2002, článok 36 ods. 2 a 6)

    3.      Dizajny Spoločenstva – Dôvody výmazu – Rozpor so skorším dizajnom – Dizajn, ktorý u informovaného užívateľa nevyvoláva celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvoláva skorší dizajn – Informovaný užívateľ – Pojem

    [Nariadenie Rady č. 6/2002, článok 10 ods. 1 a článok 25 ods. 1 písm. d)]

    4.      Dizajny Spoločenstva – Dôvody výmazu – Rozpor so skorším dizajnom – Dizajn, ktorý u informovaného užívateľa nevyvoláva celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvoláva skorší dizajn – Kritériá posúdenia

    [Nariadenie Rady č. 6/2002, článok 10 a článok 25 ods. 1 písm. d)]

    1.      Článok 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva sa má vykladať v tom zmysle, že dizajn Spoločenstva je v rozpore so skorším dizajnom, keď s prihliadnutím na stupeň voľnosti pôvodcu uvedeného dizajnu Spoločenstva pri jeho vytváraní nevyvoláva u informovaného užívateľa celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvoláva uvedený skorší dizajn.

    Tento výklad uvedeného článku 25 ods. 1 písm. d) je jediným možným výkladom, ktorým možno zabezpečiť ochranu práv majiteľa dizajnu, na ktorý sa vzťahuje prednosť, ako je tá, ktorá je opísaná v tomto ustanovení, voči akémukoľvek zásahu do uvedeného dizajnu prostredníctvom koexistencie neskoršieho dizajnu Spoločenstva, ktorý u informovaného užívateľa vyvoláva rovnaký celkový dojem. Pokiaľ by sa totiž uvedené ustanovenie nevykladalo takýmto spôsobom, majiteľ skoršieho práva by nemal možnosť domáhať sa výmazu tohto neskoršieho dizajnu Spoločenstva a bol by pozbavený účinnej ochrany, ktorú mu priznáva jeho dizajn v súlade s článkom 10 nariadenia č. 6/2002 alebo článkom 9 smernice 98/71 o právnej ochrane dizajnov.

    (pozri body 52, 53)

    2.      Keďže podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva predstavuje dizajn vonkajšiu úpravu výrobku, prihláška dizajnu Spoločenstva musí v zmysle článku 36 ods. 2 uvedeného nariadenia obsahovať určenie výrobku, v ktorom má byť dizajn stelesnený alebo na ktorom má byť použitý. Hoci je identifikácia týchto výrobkov v prihláške dizajnu povinná, táto informácia nemá podľa článku 36 ods. 6 nariadenia vplyv na rozsah ochrany dizajnu ako takého.

    Z článku 36 ods. 6 nariadenia č. 6/2002 preto vyplýva, že na určenie výrobku, v ktorom má byť dizajn stelesnený alebo na ktorom má byť použitý, je potrebné prihliadať na údaj o týchto skutočnostiach uvedený v prihláške, ako aj prípadne na samotný dizajn v rozsahu, v akom prihláška spresňuje povahu výrobku, jeho určenie alebo jeho funkciu. Zohľadnenie samotného dizajnu umožní identifikovať výrobok v širšej kategórii výrobkov uvedenej v prihláške, a tým účinne vymedziť informovaného užívateľa a stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní.

    (pozri body 55, 56)

    3.      Informovaný užívateľ je v zmysle článku 10 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva osobitne obozretný a má určitú znalosť o doterajšom stave umenia, t. j. o predošlých dizajnoch týkajúcich sa dotknutých výrobkov, ktoré boli sprístupnené ku dňu podania napadnutého dizajnu alebo prípadne ku dňu uplatňovaného práva prednosti.

    (pozri bod 62)

    4.      Stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní sa určuje najmä podľa obmedzení spojených so znakmi v súvislosti s technickým fungovaním výrobku alebo časti výrobku alebo aj s právnymi ustanoveniami uplatňujúcimi sa na výrobok. Tieto obmedzenia vedú k ustáleniu niektorých znakov, ktoré sa tak stali spoločnými pre dizajny, ktoré sa majú použiť na dotknutý výrobok.

    V rámci konkrétneho posúdenia celkového dojmu dotknutých dizajnov vyvolaného u informovaného užívateľa, ktorý má určitú znalosť o doterajšom stave umenia, je potrebné zohľadniť stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní. Preto v prípade, keď sa podobnosti medzi dotknutými dizajnmi týkajú spoločných znakov, budú tieto podobnosti len málo relevantné pre celkový dojem, ktorý dotknuté dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa. Navyše čím je voľnosť pôvodcu dotknutého dizajnu pri jeho vytváraní obmedzenejšia, tým menšie odlišnosti medzi dotknutými dizajnmi môžu postačovať na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkový odlišný dojem.

    (pozri body 67, 72)







    ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

    z 18. marca 2010 (*)

    „Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci okrúhly predmet na účely reklamy – Skorší dizajn Spoločenstva – Dôvod výmazu – Rozpor – Neexistencia odlišného celkového dojmu – Pojem rozpor – Dotknutý výrobok – Stupeň voľnosti pôvodcu – Informovaný užívateľ – Článok 10 a článok 25 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 6/2002“

    Vo veci T‑9/07,

    Grupo Promer Mon Graphic, SA, so sídlom v Sabadelli (Španielsko), v zastúpení: R. Almaraz Palmero, advokát,

    žalobkyňa,

    proti

    Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,

    žalovanému,

    ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

    PepsiCo, Inc., so sídlom v New Yorku, New York (Spojené štáty), v zastúpení: E. Armijo Chávarri a A. Castán Pérez‑Gómez, advokáti,

    ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 27. októbra 2006 (vec R 1001/2005‑3) týkajúcemu sa konania o výmaze medzi spoločnosťami Grupo Promer Mon Graphic, SA, na jednej strane a PepsiCo, Inc., na druhej strane,

    VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

    v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek a V. M. Ciucă (spravodajca),

    tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

    so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. januára 2007,

    so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 27. apríla 2007,

    so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. apríla 2007,

    po pojednávaní z 8. júla 2009,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

     Právny rámec

    1.     Nariadenie (ES) č. 6/2002

    1        Pravidlá týkajúce sa dizajnov Spoločenstva upravuje nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).

    2        Článok 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 stanovuje:

    „Na účely tohto nariadenia:

    a)      ‚dizajn‘ znamená vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia.“

    3        Podľa článku 10 nariadenia č. 6/2002:

    „1.      Rozsah ochrany, ktorú udeľuje dizajn spoločenstva, zahrňuje akýkoľvek dizajn, ktorý nevyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem.

    2.      Pri posudzovaní rozsahu ochrany sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.“

    4        Článok 25 nariadenia č. 6/2002 vo svojom znení uplatniteľnom na okolnosti v predmetnej veci stanovuje:

    „1.      Dizajn spoločenstva sa môže vymazať iba v nasledujúcich prípadoch:

    a)      ak dizajn nezodpovedá definícii podľa článku 3 písm. a);

    b)      ak dizajn nespĺňa požiadavky článkov 4 až 9;

    c)      ak na základe rozhodnutia súdu majiteľ nemá právo na dizajn spoločenstva podľa článku 14;

    d)      ak je dizajn spoločenstva v rozpore so skorším dizajnom, ktorý bol sprístupnený verejnosti po dni podania prihlášky, alebo, ak sa požaduje právo prednosti, po dni vzniku práva prednosti dizajnu spoločenstva, a ktorý je chránený odo dňa, ktorý predchádza spomínanému dňu zapísaným dizajnom spoločenstva alebo prihláškou o takýto dizajn, alebo zapísaným právom na dizajn členského štátu alebo prihláškou o takéto právo;

    e)      ak je na neskoršom dizajne použité označenie s rozlišovacou spôsobilosťou a právo spoločenstva alebo právo členského štátu poskytuje majiteľovi tohto označenia právo zakázať jeho používanie;

    f)      ak dizajn predstavuje neoprávnené použitie diela chráneného podľa autorského práva členského štátu;

    g)      ak dizajn predstavuje neoprávnené použitie akýchkoľvek znakov uvedených v článku 6ter ‚Parížskeho dohovoru‘ na ochranu priemyselného vlastníctva, ďalej len ‚Parížsky dohovor‘, alebo symbolických znakov, vlajok a erbov iných ako tie, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok 6ter, a ktoré sú mimoriadneho verejného záujmu v danom členskom štáte.

    ...

    3.      Dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e) a f) sa môže domáhať iba prvý prihlasovateľ alebo majiteľ skoršieho práva.

    ...“

    5        Článok 36 nariadenia č. 6/2002 stanovuje:

    „...

    2.      Prihláška ďalej obsahuje určenie výrobku, v ktorom má byť dizajn stelesnený, alebo na ktorom má byť použitý.

    ...

    6.      Údaje uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) a d) nemajú vplyv na rozsah ochrany dizajnu ako takého.“

    6        Podľa článku 43 nariadenia č. 6/2002 „deň práva prednosti sa považuje za deň podania prihlášky na zapísaný dizajn spoločenstva na účely... článku 25 ods. 1 písm. d)“.

    7        Článok 52 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že „s výhradou článku 25 ods. 2, 3, 4 a 5, akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba rovnako ako aj orgán na to splnomocnený môže [ÚHVT] predložiť návrh na výmaz zapísaného dizajnu spoločenstva“.

    8        Podľa článku 61 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 „proti rozhodnutiam odvolacieho senátu o odvolaniach možno podať návrh [žalobu – neoficiálny preklad] na Súdny dvor“.

    9        Článok 62 prvá veta nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že „v rozhodnutiach úradu sa uvedú dôvody, z ktorých rozhodnutia vychádzajú“.

    2.     Smernica 98/71/ES

    10      Článok 1 písm. a) smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289, s. 28; Mim. vyd. 13/021, s. 120) stanovuje:

    „Na účely tejto smernice:

    a)      ‚dizajn‘ znamená vonkajšiu úpravu celého výrobku alebo jeho časti, ktorá vyplýva najmä zo znakov, ako sú hlavne línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra a/alebo materiály samotného výrobku a/alebo jeho zdobenie.“

    11      Podľa článku 9 smernice 98/71:

    „1.      Rozsah ochrany, vyplývajúcej z práva k dizajnu zahŕňa akýkoľvek dizajn, ktorý u informovaného užívateľa nevyvoláva odlišný celkový dojem.

    2.      Pri posudzovaní rozsahu ochrany sa berie do úvahy stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní.“

     Okolnosti predchádzajúce sporu

    12      Vedľajší účastník konania, PepsiCo, Inc., podal 9. septembra 2003 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku dizajnu Spoločenstva podľa nariadenia č. 6/2002. Pri podaní prihlášky bolo uplatnené právo prednosti pre španielsky dizajn č. 157156, ktorého prihláška bola podaná 23. júla 2003 a uverejnená 16. novembra 2003.

    13      Dizajn Spoločenstva bol zapísaný pod číslom 74463‑0001 pre tieto výrobky: „Reklamné výrobky na hry“. Tento dizajn je zobrazený takto:

    Image not found

    14      Žalobkyňa Grupo Promer Mon Graphic, SA, podala 4. februára 2004 návrh na výmaz dizajnu č. 74463‑0001 (ďalej len „napadnutý dizajn“) podľa článku 52 nariadenia č. 6/2002.

    15      Návrh na výmaz sa opieral o dizajn Spoločenstva zapísaný pod číslom 53186‑0001 (ďalej len „skorší dizajn“), ktorého prihláška bola podaná 17. júla 2003 a pri ktorom bolo uplatnené právo prednosti na španielsky dizajn č. 157098, ktorého prihláška bola podaná 8. júla 2003 a uverejnená 1. novembra 2003. Skorší dizajn je zapísaný pre tento výrobok: „Kovové disky na hry“. Tento dizajn je zobrazený takto:

    Image not found

    16      Dôvody uvedené na podporu návrhu na výmaz sa zakladali na neexistencii novosti a osobitného charakteru napadnutého dizajnu v zmysle článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, ako aj na existencii skoršieho práva v zmysle článku 25 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia.

    17      Dňa 20. júna 2005 odbor výmazov ÚHVT rozhodol o výmaze napadnutého dizajnu na základe článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002.

    18      Dňa 18. augusta 2005 vedľajší účastník konania podal proti rozhodnutiu odboru výmazov odvolanie na ÚHVT podľa článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.

    19      Rozhodnutím z 27. októbra 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát ÚHVT zrušil rozhodnutie odboru výmazov a zamietol návrh na výmaz. Po tom, čo odvolací senát neprijal tvrdenie žalobkyne spočívajúce v zlej viere vedľajšieho účastníka konania, v podstate konštatoval, že napadnutý dizajn nebol v rozpore so skorším právom žalobkyne a že podmienky článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 tak neboli splnené. Odvolací senát sa v tejto súvislosti domnieval, že výrobky, ktoré súvisia s napadnutým dizajnom, patria do osobitnej kategórie reklamných výrobkov, konkrétne „tazos“ alebo „rappers“, a preto bola voľnosť pôvodcu pri tvorbe týchto reklamných výrobkov „vážne obmedzená“. Odvolací senát z toho vyvodil, že odlišnosť profilu dotknutých dizajnov bola dostatočná, aby dospel k záveru, že u informovaného užívateľa vyvolávajú odlišný celkový dojem.

     Konanie a návrhy účastníkov konania

    20      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

    –        zrušil napadnuté rozhodnutie,

    –        zaviazal ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v tomto konaní, ako aj v konaní pred tretím odvolacím senátom.

    21      ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

    –        zamietol žalobu,

    –        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

     Právny stav

    1.     O dokumentoch po prvýkrát predložených Všeobecnému súdu

    22      ÚHVT a vedľajší účastník konania namietajú proti prípustnosti dokumentov nachádzajúcich sa v prílohách č. 6 až 9 žaloby, ktoré neboli predložené v štádiu konania predchádzajúceho tomuto konaniu. Dokument č. 6 obsahuje výpisy z internetovej stránky ÚHVT týkajúce sa dvoch zápisov dizajnov Spoločenstva uverejnených 9. marca 2004 a predstavujúcich šesťhranné hracie prvky. Dokument č. 7 je čiastočnou kópiou súkromnoprávnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a inou spoločnosťou. Dokument č. 8 je výpisom z internetovej stránky obsahujúcim informácie o „pogs“ a „tazos“ Dokument č. 9 je dokument, ktorý uvádza paletu výrobkov žalobkyne, konkrétne paletu „BEYBLADETM SPINNERS“.

    23      V odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom žalobkyňa potvrdila, že dokumenty č. 6 až 9 boli po prvýkrát predložené až jemu, pričom spresnila, že tieto dokumenty predložila v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a jeho výrokom.

    24      Tieto dokumenty, ktoré boli po prvýkrát predložené až Všeobecnému súdu, nemožno zohľadniť. Podanie žaloby na Všeobecný súd totiž smeruje k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT podľa článku 61 nariadenia č. 6/2002 v tom zmysle, že úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na nové predložené dokumenty. Vyššie uvedené dokumenty treba zamietnuť bez toho, aby sa skúmala ich dôkazná sila [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, Zb. s. II‑4891, bod 19 a tam citovanú judikatúru].

    25      Navyše toto stanovisko nemožno spochybniť tvrdením žalobkyne vysloveným na pojednávaní, že uvedené dokumenty predložila vzhľadom na obsah napadnutého rozhodnutia.

    2.     O veci samej

    26      Žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody založené po prvé na zlej viere vedľajšieho účastníka konania a zúženom výklade nariadenia č. 6/2002 v napadnutom rozhodnutí, po druhé na neexistencii novosti napadnutého dizajnu a po tretie na porušení článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002.

     O žalobnom dôvode založenom na zlej viere vedľajšieho účastníka konania a zúženom výklade nariadenia č. 6/2002

    27      Žalobkyňa spochybňuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát urobil zúžený výklad nariadenia č. 6/2002, keď nezohľadnil zlú vieru vedľajšieho účastníka konania. Žalobkyňa v tomto smere poukazuje na „súkromné a dôverné“ „sprístupnenie“ jej skoršieho dizajnu vedľajšiemu účastníkovi konania listom z 21. februára 2003 v rámci obchodných rokovaní a kópiu základných línií uvedeného dizajnu v napadnutom dizajne, ktorého prihláška bola podaná neskôr. Keďže deň zverejnenia skoršieho dizajnu verejnosti nie je veľmi dôležitý a z dôvodu neistých dátumov zverejnenia, je v predmetnej veci významná len otázka, či prihláška skoršieho dizajnu bola podaná pred napadnutým dizajnom a či je deň uplatnenia práva prednosti skorší.

    28      ÚHVT a vedľajší účastník konania namietajú proti tvrdeniam žalobkyne.

    29      Odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že tvrdenie spočívajúce na zlej viere majiteľa napadnutého dizajnu nie je relevantné, keďže otázkou nebolo, či dotknutý dizajn bol prevzatý v druhom dizajne, ale či vyvolávajú rovnaký celkový dojem.

    30      Všeobecný súd uvádza, že článok 25 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 stanovuje zoznam dôvodov na výmaz dizajnu Spoločenstva. Tento zoznam treba považovať za taxatívne vymedzený, pretože dotknutý článok uvádza, že dizajn sa môže vymazať iba v prípadoch, ktoré stanovuje. Treba pritom konštatovať, že zlá viera majiteľa napadnutého dizajnu tam nie je uvedená.

    31      Okrem toho je potrebné pripomenúť, že žalobkyňa vo svojom návrhu na výmaz poukázala na neexistenciu novosti a osobitného charakteru napadnutého dizajnu v zmysle článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, ako aj na existenciu skoršieho práva v zmysle článku 25 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia. Je preto potrebné konštatovať, že v rámci preskúmania týchto dôvodov na výmaz nie je údajná zlá viera vedľajšieho účastníka konania relevantná, pretože tu nejde o posudzovanie správania majiteľa napadnutého dizajnu.

    32      Napokon deň sprístupnenia napadnutého dizajnu verejnosti uvedený na podporu návrhu na výmaz je jednou z podmienok na uplatnenie článku 25 ods. 1 písm. b) a d) nariadenia č. 6/2002, čo je v rozpore s tvrdeniami žalobkyne. Žalobkyňa pritom uvádza, že skorší dizajn bol „súkromne a dôverne“ „sprístupnený“ vedľajšiemu účastníkovi konania listom z 21. februára 2003 a sprístupnený verejnosti 1. novembra 2003. Je preto potrebné konštatovať, že uvedený dizajn nebol verejnosti sprístupnený 21. februára 2003 a že toto „sprístupnenie“ nemožno uviesť na účely uplatnenia článku 25 ods. 1 písm. b a d) nariadenia č. 6/2002.

    33      Žalobný dôvod založený na zlej viere vedľajšieho účastníka konania a zúženom výklade nariadenia č. 6/2002 treba preto zamietnuť.

    34      Ďalej treba preskúmať žalobný dôvod založený na porušení článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002.

     O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002

     Tvrdenia účastníkov konania

    35      Po prvé žalobkyňa tvrdí, že „tazos“ alebo „rappers“ nie sú samy osebe kategóriou výrobkov, ale patria do kategórie reklamných výrobkov na hry. Žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že v bodoch 16 až 18 napadnutého rozhodnutia sa odvoláva na výrobky známe ako „tazos“, „pogs“ alebo „rappers“, ako keby išlo o zhodné výrobky a že konštatoval, že slovo „tazos“ je španielskym prekladom anglického výrazu „rappers“. Výrobky „pogs“ pochádzajúce z 20. rokov sú však dvojrozmerné veľmi ploché prvky z kartónu, s ktorými je veľmi ťažké pohybovať alebo ich otáčať. Naopak „rappers“ majú kovový povrch, ktorý umožňuje veľmi ľahko s nimi pohybovať a otáčať ich. Ich stredná časť a kovové prevedenie ich robí veľmi odlišnými od „pogs“ alebo „tazos“ vytvorených v rokoch 1994 – 1998 a umožňujú odlišne sa s nimi hrať.

    36      Po druhé žalobkyňa odvolávajúc sa na kategóriu reklamných výrobkov na hry, spochybňuje posúdenie uvedené v bode 20 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého bola voľnosť pôvodcu napadnutého dizajnu pri jeho tvorbe „vážne obmedzená“.

    37      Po tretie informovaným užívateľom je dieťa vo veku približne 5 až 10 rokov, a nie riaditeľ marketingu, ako bolo uvedené v bode 16 napadnutého rozhodnutia. Tento riaditeľ marketingu v potravinovom priemysle nie je konečným užívateľom a jeho úroveň odborných znalostí je vyššia ako u jednoduchého užívateľa.

    38      Po štvrté dotknutý dizajn vyvoláva rovnaký celkový dojem, pretože v rozpore s analýzou uvedenou v bodoch 22 až 24 napadnutého rozhodnutia nie sú odlišnosti profilu dotknutých dizajnov zjavné, pričom ich rozpoznanie si vyžaduje osobitnú pozornosť a pozorné skúmanie disku. Žalobkyňa pochybuje, že by malé dieťa veľmi pozorne skúmalo profil týchto dizajnov a zistilo medzi nimi rozdiely.

    39      ÚHVT po prvé tvrdí, že účastníkom konania prislúcha, aby poskytli informácie o konkrétnej povahe dotknutého výrobku, osobitostiach dotknutého trhu a vnímanie dizajnov na tomto trhu informovaným užívateľom. Pred odvolacím senátom žalobkyňa pritom uviedla informácie o dotknutom výrobku a „malo byť hneď jasné“, že „pogs“ predstavujú osobitnú kategóriu výrobkov, ktoré majú svoj vlastný trh a ktorých osobitný spôsob používania má vplyv na tvar a vlastnosti. ÚHVT, poukazujúc na bod 17 napadnutého rozhodnutia tvrdí, že vedľajší účastník konania tak preukázal, že informovaný užívateľ poznal okrúhle a ploché hračky, ktoré sa prípadne distribuujú ako reklamné výrobky osobitne v potravinárskom odvetví.

    40      Po druhé ÚHVT pripomína, že podľa bodu 20 napadnutého rozhodnutia všetky „pogs“, ktoré poskytli účastníci konania odvolaciemu senátu, predstavujú plochý disk z plastu alebo kartónu s vytlačenými obrázkami, ktorých stredná nadvihnutá časť vydáva pri stlačení strednej časti „pog“ zvuk. ÚHVT dodáva, že táto stredná nadvihnutá časť disku musí byť kovová, aby mohla vydávať zvuk, že umožňuje zvýšiť jeho schopnosť otočiť sa, aby sa tak vniesol do hry prvok náhody a že jeho tvar musí byť jednoduchý, aby sa nezničil obrázok pokrývajúci „pogs“. Z dôvodu bezpečnosti musia byť okraje zaoblené a nadvihnutá stredná časť nemôže byť vyššia ako okraje, aby sa „pogs“ dali na seba ukladať. Preto konštatovanie odvolacieho senátu, že voľnosť pôvodcu bola obmedzená z dôvodu týchto požiadaviek, je neodôvodnené. Napokon ÚHVT dodáva, že záver prijatý v bode 24 napadnutého rozhodnutia je dôvodný v tom prípade, ak Všeobecný súd potvrdí, že v deň vzniku práva prednosti skoršieho dizajnu informovaný užívateľ očakával, že výrobok, akým je „pog“ alebo každý iný výrobok tejto osobitnej kategórie výrobkov, bude mať tvar disku, pretože taká bola norma dotknutého priemyselného odvetvia.

    41      Po tretie informovaný užívateľ musí byť informovaný, teda obozretný a musí niečo vedieť o predošlých dizajnoch, ako aj o trendoch týkajúcich sa výrobku na dotknutom trhu. Nemôže však byť ani pôvodcom ani výrobcom dotknutého výrobku. Musí mať hlavne možnosť priamo porovnať dotknuté dizajny. ÚHVT na odpoveď na tvrdenie žalobkyne uvádza, že v predmetnej veci aj dieťa vo veku 5 až 10 rokov bude rovnako pozorné, ak nie viac ako ktorákoľvek kategória dospelých.

    42      Po štvrté podľa ÚHVT žalobkyňa súhlasí s analýzou prijatou v bodoch 22 a 23 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej sa musí porovnanie dizajnov obmedziť na grafické prevedenie. Skutočnosť, že dotknuté dizajny sa majú použiť na kovové disky, nie je relevantná z dôvodu neexistencie takéhoto spresnenia pri zápise. Napadnuté rozhodnutie poukazuje na odlišnosť profilov, pretože pohľad z vrchu neumožňuje vidieť tvar dotknutých dizajnov. Vzhľadom na mieru voľnosti pôvodcu aj relatívne malé odlišnosti postačujú na vytvorenie odlišného celkového dojmu. Dotknuté dizajny pritom predstavujú odlišnosti týkajúce sa dvoch hlavných aspektov, ktoré odrážajú voľnosť pôvodcu, t. j. výber motívu zdobiaceho strednú časť „pogs“ a jeho umiestnenie na tejto nadvihnutej časti.

    43      Podľa vedľajšieho účastníka konania po prvé „tazos“ alebo „rappers“ predstavujú osobitnú kategóriu reklamných výrobkov, medzi ktoré patria kovové „tazos“ alebo „rappers“. Vedľajší účastník konania uvádza tieto výrobky na trh už viac ako desať rokov. Navyše kovový charakter nie je relevantný, pretože má funkčnú povahu.

    44      Po druhé všetky vzorky „tazos“ alebo „rappers“ predložené účastníkmi konania pred ÚHVT preukazujú, že výrobky, ktoré žalobkyňa a vedľajší účastník konania uvádzajú trh, sú ploché, majú okrúhly tvar so zaobleným okrajom a sú obtiahnuté farebným obrázkom. Stupeň voľnosti pôvodcu je pri dotknutých výrobkoch teda veľmi malý a malé detaily postačujú na vytvorenie odlišného celkového dojmu.

    45      Po tretie pokiaľ ide o informovaného užívateľa, či už je to dieťa alebo riaditeľ marketingu, je dôležité, aby bol informovaný o fenoméne „tazos“ alebo „rappers“, ako to odvolací senát uvádza v bodoch 17 a 19 napadnutého rozhodnutia. Keďže uvedený užívateľ je schopný rozlíšiť všetky malé odlišnosti medzi rôznymi druhmi „tazos“ alebo „rappers“, ktoré sa odkláňajú od normy, reklamné spoločnosti ich na trhu ponúkajú v stále dokonalejšej podobe.

    46      Po štvrté dotknuté dizajny vyvolávajú odlišný celkový dojem, ako to odvolací senát uviedol v bodoch 21 až 26 napadnutého rozhodnutia. Nadvihnuté strany dotknutých dizajnov, konkrétne strany najviac viditeľné užívateľmi, majú podstatné odlišnosti, čo znamená, že tieto odlišnosti nemožno považovať za zanedbateľné, o to viac u informovaného užívateľa.

     Posúdenie Všeobecným súdom

    47      Podľa článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 dizajn Spoločenstva možno vymazať, ak je v rozpore so skorším dizajnom, ktorý bol sprístupnený verejnosti po dni podania prihlášky, alebo, ak sa požaduje právo prednosti, po dni vzniku práva prednosti dizajnu Spoločenstva, a ktorý je chránený odo dňa, ktorý predchádza spomínanému dňu zapísaným dizajnom Spoločenstva alebo prihláškou o takýto dizajn, alebo zapísaným právom na dizajn členského štátu alebo prihláškou o takéto právo.

    48      Keďže pojem rozpor ako taký nie je v nariadení č. 6/2002 definovaný, je potrebné ho spresniť. Odvolací senát v bodoch 14 a 15 napadnutého rozhodnutia usúdil, rovnako ako odbor výmazov, že rozpor medzi dvoma dizajnmi vzniká, keď u informovaného užívateľa vyvolávajú rovnaký celkový dojem a že v tejto súvislosti bolo potrebné prihliadať na stupeň voľnosti pôvodcu napadnutého dizajnu pri jeho vytváraní.

    49      Na účely výkladu článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 je potrebné pripomenúť, že podľa článku 10 nariadenia č. 6/2002, pokiaľ ide o dizajn Spoločenstva, a podľa článku 9 smernice 98/71, pokiaľ ide o dizajn zapísaný v členskom štáte, ochrana, ktorú poskytuje dizajn, sa vzťahuje na všetky dizajny, ktoré u informovaného užívateľa nevyvolávajú odlišný celkový dojem a že na posúdenie tejto ochrany treba zohľadniť stupeň voľnosti pôvodcu napadnutého dizajnu pri jeho vytváraní.

    50      V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že znenie článku 10 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, ako aj znenie článku 9 ods. 1 smernice 98/71 vo väčšine jazykových verzií uvádza, že ide o „odlišný celkový dojem“. Dve jazykové verzie (t. j. francúzska a rumunská verzia), pokiaľ ide o článok 10 nariadenia č. 6/2002, jedna jazyková verzia (konkrétne francúzska verzia), pokiaľ ide o článok 9 smernice 98/71, stanovujú, že ide o „odlišný celkový vizuálny dojem“. Keďže ale dizajn podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 a článku 1 písm. a) smernice 98/71 znamená len vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, je potrebné konštatovať, že celkový dojem, na ktorý odkazuje článok 10 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, ako aj článok 9 ods. 1 smernice 98/71, môže byť len vizuálny. Z tohto dôvodu rozdielne znenie jednotlivých jazykových verzií nedáva v tomto smere tomuto ustanoveniu odlišný význam.

    51      Napokon z článku 10 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 a článku 9 ods. 2 smernice 98/71 vyplýva, že na posúdenie toho, či dizajn je v rozpore so skorším dizajnom, treba zohľadniť stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní.

    52      Článok 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 treba preto vykladať v tom zmysle, že dizajn Spoločenstva je v rozpore so skorším dizajnom, keď s prihliadnutím na stupeň voľnosti pôvodcu uvedeného dizajnu Spoločenstva pri jeho vytváraní nevyvoláva u informovaného užívateľa celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvoláva uvedený skorší dizajn. Odvolací senát mohol teda oprávnene prijať takýto výklad.

    53      Je potrebné uviesť, že tento výklad článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 je jediným možným výkladom, ktorým možno zabezpečiť ochranu práv majiteľa dizajnu, na ktorý sa vzťahuje prednosť, ako je tá, ktorá je opísaná v tomto ustanovení, voči akémukoľvek zásahu do uvedeného dizajnu prostredníctvom koexistencie neskoršieho dizajnu Spoločenstva, ktorý u informovaného užívateľa vyvoláva rovnaký celkový dojem. Pokiaľ by sa totiž článok 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 nevykladal takýmto spôsobom, majiteľ skoršieho práva by nemal možnosť domáhať sa výmazu tohto neskoršieho dizajnu Spoločenstva a bol by pozbavený účinnej ochrany, ktorú mu priznáva jeho dizajn v súlade s článkom 10 nariadenia č. 6/2002 alebo článkom 9 smernice 98/71.

    –       O výrobku, v ktorom má byť dizajn stelesnený, alebo na ktorom má byť použitý

    54      Žalobkyňa spochybňuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát definoval kategóriu výrobkov, ktorých sa týka dotknutý dizajn, ako kategóriu „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“, hoci tieto výrobky nepredstavujú jednotnú kategóriu výrobkov. Podľa žalobkyne odvolací senát mal zohľadniť kategóriu reklamných výrobkov na hry.

    55      V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 v prípade dizajnu, ktorý predstavuje vonkajšiu úpravu výrobku, musí v zmysle článku 36 ods. 2 uvedeného nariadenia prihláška dizajnu Spoločenstva obsahovať určenie výrobku, v ktorom má byť dizajn stelesnený alebo na ktorom má byť použitý. Treba však spresniť, že hoci je identifikácia týchto výrobkov v prihláške dizajnu povinná, táto informácia nemá podľa článku 36 ods. 6 nariadenia č. 6/2002 vplyv na rozsah ochrany dizajnu ako takého.

    56      Z článku 36 ods. 6 nariadenia č. 6/2002 preto vyplýva, že na určenie výrobku, v ktorom má byť dizajn stelesnený alebo na ktorom má byť použitý, je potrebné prihliadať na údaj o týchto skutočnostiach uvedený v prihláške, ako aj prípadne na samotný dizajn v rozsahu, v akom spresňuje povahu výrobku, jeho určenie alebo jeho funkciu. Zohľadnenie samotného dizajnu totiž umožní identifikovať výrobok v širšej kategórii výrobkov uvedenej v prihláške, a tým účinne vymedziť informovaného užívateľa a stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní.

    57      Treba pripomenúť, že v bodoch 16 a 20 napadnutého rozhodnutia odvolací senát usúdil, že výrobky, v ktorých má byť dizajn stelesnený, alebo na ktorých má byť použitý, sa nazývali po anglicky „pogs“ alebo „rappers“, alebo po španielsky „tazos“, zatiaľ čo odbor výmazov zohľadnil kategóriu reklamných výrobkov na hry.

    58      V predmetnej veci bol dotknutý dizajn zapísaný pre tieto výrobky: „Reklamné výrobky na hry“.

    59      Aj keď sa účastníci konania zhodujú, že napadnutý dizajn sa má použiť na reklamné výrobky na hry ako skorší dizajn, samotné preskúmanie uvedeného dizajnu ukazuje, že ide o osobitnú kategóriu reklamných výrobkov na hry. Navyše ako uviedol odvolací senát v bode 17 napadnutého rozhodnutia, vedľajší účastník konania predložil odvolaciemu senátu údaje týkajúce sa dotknutých výrobkov, osobitne údaje týkajúce sa „tazos“, ktoré uvádza na trh od roku 1995. Odvolací senát mohol teda právoplatne konštatovať, že vedľajší účastník konania umožnil presne určiť povahu a funkciu výrobkov, ktoré sú prvkami hier známych pod názvom „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“. Navyše v bode 16 napadnutého rozhodnutia odvolací senát spresnil, že uvedené osobitné reklamné výrobky na hry sú určené malým deťom a všeobecne slúžia na zabezpečenie reklamy sušienok alebo pochúťok zo zemiakov, čo účastníci konania nespochybňujú.

    60      Je preto potrebné na záver konštatovať, že odvolací senát správne usúdil, že dotknutý výrobok patril v rámci širšej kategórie reklamných výrobkov na hry do osobitnej kategórie, ktorou sú prvky hier známych pod názvom „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“.

    –       O informovanom užívateľovi

    61      Žalobkyňa spochybňuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát konštatoval, že informovaným užívateľom mohol byť tiež riaditeľ marketingu, hoci v predmetnej veci by malo ísť o dieťa vo veku približne 5 až 10 rokov.

    62      Pokiaľ ide o informovaného užívateľa, je potrebné sa domnievať, že nie je ani výrobcom, ani predávajúcim výrobkov, v ktorých majú byť dotknuté dizajny stelesnené, alebo na ktorých majú byť použité. Informovaný užívateľ je osobitne obozretný a má určitú znalosť o doterajšom stave umenia, t. j. o predošlých dizajnoch týkajúcich sa dotknutých výrobkov, ktoré boli sprístupnené ku dňu podania prihlášky napadnutého dizajnu alebo prípadne ku dňu uplatňovaného práva prednosti.

    63      V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci odvolací senát presne neurčil informovaného užívateľa v predmetnej veci, v rozpore s tvrdeniami žalobkyne nevylúčil, že by mohlo ísť o dieťa vo veku približne 5 až 10 rokov.

    64      Odvolací senát teda v bodoch 16 a 17 napadnutého rozhodnutia správne usúdil, že informovaným užívateľom by mohlo byť dieťa vo veku približne 5 až 10 rokov alebo riaditeľ marketingu spoločnosti, ktorá zhotovuje výrobky, ktorých reklama je zabezpečená ponukou „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“. Z definície informovaného užívateľa, tak ako bola spresnená v bode 62 vyššie, vyplýva, že vzhľadom na to, že výrobkami v predmetnej veci, na ktorých má byť dotknutý dizajn použitý, sú „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“, je potrebné konštatovať, že informovaný užívateľ má určitú znalosť o doterajšom stave umenia, pokiaľ ide o tieto výrobky. Navyše pokiaľ ide o prvky hier určené konkrétne deťom, uvedeným užívateľom môže byť, ako to odvolací senát uviedol v napadnutom rozhodnutí, dieťa vo veku približne 5 až 10 rokov, čo ÚHVT ani vedľajší účastník konania nespochybňujú. Pokiaľ však ide o reklamné výrobky, v predmetnej veci by mohol byť informovaným užívateľom tiež riaditeľ marketingu spoločnosti, ktorá používa tento druh výrobku na reklamu svojich vlastných výrobkov.

    65      Ako odvolací senát zdôraznil v bodoch 16 a 17 napadnutého rozhodnutia, bez ohľadu, či informovaným užívateľom bude dieťa vo veku približne 5 až 10 rokov alebo riaditeľ marketingu spoločnosti zhotovujúcej výrobky, ktorých reklama je zabezpečená ponukou „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“, je dôležité, že tieto dve kategórie osôb poznajú fenomén „rappers“.

    –       Stupeň voľnosti pôvodcu

    66      Vychádzajúc zo skutočnosti, že napadnutý dizajn sa vzťahuje na všeobecnú kategóriu reklamných výrobkov, žalobkyňa spochybňuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát v jeho bode 20 dospel k záveru, že voľnosť pôvodcu bola v predmetnej veci „vážne obmedzená“.

    67      V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní sa určuje najmä podľa obmedzení spojených so znakmi v súvislosti s technickým fungovaním výrobku alebo časti výrobku alebo aj s právnymi ustanoveniami uplatňujúcimi sa na výrobok. Tieto obmedzenia vedú k ustáleniu niektorých znakov, ktoré sa tak stali spoločnými pre dizajny, ktoré sa majú použiť na dotknutý výrobok.

    68      Odvolací senát v bode 18 napadnutého rozhodnutia uviedol, že preskúmané „rappers“ alebo „tazos“ predstavovali v predmetnej veci malé ploché alebo jemne vypuklé disky, ktoré môžu byť z plastu alebo kovu. Odvolací senát v bode 20 uvedeného rozhodnutia z toho vyvodil, že voľnosť, ktorú mal pôvodca poverený vytvorením tohto výrobku, bola „vážne obmedzená“, pretože pre tento druh výrobku „predloha predstavuje malý plochý alebo takmer plochý disk, na ktorý sa majú vytlačiť farebné obrázky [a] disk je často smerom do stredu vypuklý tak, že vydá zvuk, keď dieťa stlačí tento stred disku“, pričom spresnil, že „‚rapper‘, ktorý nemá tieto znaky má málu šancu, že bude prijatý na trhu“.

    69      V tejto súvislosti treba konštatovať, že „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“ majú okrúhly tvar a že ku dňu podania prihlášky napadnutého dizajnu, v tomto prípade ku dňu uplatnenia práva prednosti pre uvedený dizajn, „pogs“, „rappers“ alebo „tazos“ mali tieto spoločné znaky tak, ako sú opísané v bodoch 18 a 20 napadnutého rozhodnutia a pripomenuté v bode 68 vyššie, ktoré musel pôvodca zohľadniť. Navyše účastníci konania toto konštatovanie nespochybňujú.

    70      Preto je potrebné konštatovať, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí správne usúdil, že ku dňu uplatnenia práva prednosti pre napadnutý dizajn bola voľnosť pôvodcu „vážne obmedzená“ v rozsahu, v akom tento pôvodca musel tieto spoločné znaky zahrnúť do dizajnu určeného pre dotknutý výrobok. Navyše, ako to zdôraznil aj odvolací senát v bode 20 napadnutého rozhodnutia, voľnosť pôvodcu bola tiež obmedzená nevyhnutnosťou, že ide o lacný tovar, pričom musí zodpovedať bezpečnostným normám týkajúcim sa detí a musí byť súčasťou výrobkov, ktorých reklamu zaručuje.

    –       O celkovom dojme, ktorý u informovaného užívateľa vyvolávajú dotknuté dizajny

    71      Žalobkyňa namieta proti záveru prijatému odvolacím senátom v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého dotknuté dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa celkový odlišný dojem.

    72      V rámci konkrétneho posúdenia celkového dojmu dotknutých dizajnov vyvolaného u informovaného užívateľa, ktorý má určitú znalosť o doterajšom stave umenia, je potrebné zohľadniť stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní. Preto v prípade, keď sa podobnosti medzi dotknutými dizajnmi týkajú spoločných znakov opísaných v bode 67 vyššie, ako to uviedol aj odvolací senát v bode 19 napadnutého rozhodnutia, budú tieto podobnosti len málo relevantné pre celkový dojem, ktorý dotknuté dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa. Navyše čím je voľnosť pôvodcu dotknutého dizajnu pri jeho vytváraní obmedzenejšia, tým viac môžu menšie odlišnosti medzi dotknutými dizajnmi postačovať na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkový odlišný dojem.

    73      Ako bolo teda v bode 68 vyššie pripomenuté, po tom, čo boli v bodoch 18 a 20 napadnutého rozhodnutia určené obmedzenia, ktoré mal pôvodca dizajnu pri jeho vytváraní, odvolací senát konštatoval, že voľnosť pôvodcu bola v predmetnej veci „vážne obmedzená“.

    74      V bode 19 napadnutého rozhodnutia odvolací senát tiež spresnil, pokiaľ ide o posúdenie celkového dojmu, ktorý u informovaného užívateľa vyvolávajú dotknuté dizajny, že tento užívateľ automaticky vylúči prvky, „ktoré sú úplne bežné a spoločné pre všetky druhy dotknutého výrobku“ a upriami svoju pozornosť na vlastnosti, „ktoré sú rozhodujúce alebo odlišné od normy“.

    75      Ďalej odvolací senát predtým, ako dospel k záveru „o rozdieloch medzi obrysmi nadvihnutej časti v strede disku“, v bodoch 21 až 24 napadnutého rozhodnutia porovnal dotknuté dizajny tak, že najprv opísal skorší, potom napadnutý dizajn. Odvolací senát z toho v bode 24 uvedeného rozhodnutia vyvodil, že vzhľadom na obmedzený stupeň voľnosti pôvodcu dotknutého dizajnu pri jeho vytváraní tento rozdiel profilu postačuje na to, aby sa dospelo k záveru, že tento dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa celkový odlišný dojem.

    76      S prihliadnutím na kritériá uvedené v bode 72 vyššie treba porovnať dotknuté dizajny tak, že zohľadňujúc stupeň voľnosti pôvodcu dotknutého dizajnu pri jeho vytváraní sa preskúmajú ich podobnosti a ich odlišnosti s cieľom určiť, či odvolací senát mohol správne dospieť k záveru, že tieto dizajny vytvárajú u informovaného užívateľa celkový odlišný dojem.

    77      Pokiaľ ide o podobnosti medzi dotknutými dizajnmi, odvolací senát po prvé v bode 22 napadnutého rozhodnutia uviedol, že obidva dizajny predstavujú takmer plochý disk. Ja však potrebné konštatovať, ako uviedol aj odvolací senát v bodoch 18 a 20 napadnutého rozhodnutia, že v súvislosti so spoločným znakom dizajnov týkajúcich sa výrobkov typu dotknutého výrobku v deň uplatnenia práva prednosti pre napadnutý dizajn si informovaný užívateľ túto podobnosť pri celkovom dojme dotknutých dizajnov nevšimne.

    78      Po druhé odvolací senát v bode 22 napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že obidva dotknuté dizajny obsahujú stredový kruh veľmi blízko k okraju, ktorý má vyvolávať dojem, že disk je zohnutý po celom okraji. Je potrebné pritom uviesť, že dotknuté dizajny možno použiť na disk vyrobený z kovu, proti čomu žalobkyňa a vedľajší účastník konania nenamietajú. Keďže je výrobok určený najmä deťom, tento zohnutý okraj môže pre pôvodcu predstavovať obmedzenia spojené s bezpečnostnými požiadavkami, aby nešlo o ostré hrany, pokiaľ by bol výrobok zhotovený z kovu, dokonca z umelej hmoty alebo kartónu. Je preto potrebné konštatovať, že táto podobnosť medzi dotknutými dizajnmi, pokiaľ ide o jeden z ich znakov, ktorá by mohla pre pôvodcu predstavovať obmedzenie, nepritiahne pozornosť informovaného užívateľa.

    79      Po tretie obidva dotknuté dizajny obsahujú stredový kruh umiestnený približne v tretine vzdialenosti medzi okrajom a stredom disku. Odvolací senát v bode 22 napadnutého rozhodnutia poukázal na túto podobnosť, keď uviedol, že kruh má vyvolať dojem, že stredná časť je jemne nadvihnutá. Treba však konštatovať, že táto stredná časť mohla byť vymedzená iným tvarom ako kruhom. Dôkazom toho je, že z prihlášky napadnutého dizajnu, uvedenej v spise ÚHVT predloženom Všeobecnému súdu vyplýva, že napadnutý dizajn uplatňoval právo prednosti pre španielsky dizajn č. 157156, ktorý obsahuje tri varianty a že táto nadvihnutá stredná časť je v závislosti od variant vymedzená kruhom, trojuholníkom alebo šesťuholníkom. Navyše toto posúdenie nemožno spochybniť tvrdením ÚHVT vysloveným na pojednávaní, podľa ktorého na to, aby sa nezdeformoval obrázok, ktorý môže pokryť disk, je potrebné, aby bol tvar jednoduchý, pretože trojuholníkový, šesťuholníkový, dokonca štvorcový alebo oválny tvar namiesto okrúhleho tvaru, by obrázok nedeformovali. Okrem toho toto konštatovanie nemožno spochybniť ani tvrdením ÚHVT, podľa ktorého musí ísť o kruh, aby táto nadvihnutá stredná časť mohla byť vypuklá, pretože mohlo ísť aj o oválny tvar.

    80      Po štvrté dotknuté dizajny sa podobajú v rozsahu, v akom zahnutý okraj disku je nadvihnutý v porovnaní so stredovou časťou disku, ktorá sa nachádza medzi okrajom a nadvihnutou strednou časťou.

    81      Po piate dotknuté dizajny sa podobajú v konkrétnych rozmeroch nadvihnutej strednej časti a časti disku, nachádzajúcej sa medzi okrajom a nadvihnutou strednou časťou.

    82      Keďže pôvodca nepodliehal osobitným obmedzeniam, podobnosti uvedené v bodoch 79 až 81 vyššie sa týkajú prvkov, na ktoré sa vzťahuje voľnosť pôvodcu dotknutého dizajnu pri jeho vytváraní. Z toho vyplýva, že pritiahnu pozornosť informovaného užívateľa o to viac, že vyvýšené strany sú v predmetnej veci viditeľnejšie pre týchto užívateľov, čo uviedol aj samotný vedľajší účastník konania.

    83      Pokiaľ ide o odlišnosti medzi dotknutými dizajnmi, ako to uviedol aj odvolací senát v bode 23 napadnutého rozhodnutia, napadnutý dizajn obsahuje v porovnaní so skorším dizajnom z pohľadu zhora dva stredové kruhy navyše. Z profilu sa obidva dizajny odlišujú v tom, že napadnutý dizajn je vypuklejší. Je však potrebné konštatovať, že vzhľadom na to, že stupeň vypuklosti je veľmi malý vzhľadom na malú hrúbku samotných diskov, nie je ľahké pre informovaného užívateľa si ju všimnúť, najmä z pohľadu zhora, čo potvrdzujú takéto na trh skutočne uvádzané výrobky, ako sú tie uvedené v spise ÚHVT predloženom Všeobecnému súdu.

    84      Vzhľadom na podobnosti uvedené v bodoch 79 až 81 vyššie, treba konštatovať, že odlišnosti konštatované odvolacím senátom v bode 23 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 83 vyššie) nepostačujú na to, aby napadnutý dizajn vyvolal u informovaného užívateľa celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvoláva skorší dizajn.

    85      Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí nesprávne dospel k záveru, že dotknuté dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa celkový odlišný dojem a že neboli v rozpore v zmysle článku 25 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002. Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s týmto ustanovením, a preto musí byť zrušené bez toho, aby bolo potrebné preskúmať posledný žalobný dôvod neplatnosti uvedený žalobkyňou.

     O trovách

    86      Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa znenia toho istého ustanovenia, ak je viac účastníkov konania, ktorí nemali úspech, Súd prvého stupňa medzi nich rozdelí náhradu trov konania.

    87      Keďže ÚHVT a vedľajší účastník konania nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobkyni v konaní pred Všeobecným súdom, v súlade s jej návrhmi.

    88      Okrem toho žalobkyňa navrhla zaviazať ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania vzniknutých v konaní pred odvolacím senátom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v zmysle článku 136 ods. 2 rokovacieho poriadku náklady nevyhnutne vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom sa považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Keďže ÚHVT a vedľajší účastník konania nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobkyni v konaní pred odvolacím senátom v súlade s jej návrhmi.

    Z týchto dôvodov

    VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

    rozhodol a vyhlásil:

    1.      Rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 27. októbra 2006 (vec R 1001/2005‑3) sa zrušuje.

    2.      ÚHVT a PepsiCo, Inc., znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Grupo Promer Mon Graphic, SA, v konaní pred Všeobecným súdom.

    3.      ÚHVT a PepsiCo znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Grupo Promer Mon Graphic v konaní pred odvolacím senátom.

    Vilaras

    Prek

    Ciucă

    Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. marca 2010.

    Podpisy


    * Jazyk konania: angličtina.

    Top