ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 21. februára 2008

Vec F‑31/07

Françoise Putterie‑De‑Beukelaer

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Postup hodnotenia – Atestačný postup – Hodnotenie predpokladov – Porušenie pôsobnosti zákona – Vzatie do úvahy ex offo“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou F. Putterie-De-Beukelaer navrhuje zrušiť správu o jej služobnom postupe za rok 2005 v rozsahu, v akom táto správa v rubrike 6.5 „Predpoklady“ neuznala predpoklady žalobkyne na výkon funkcií patriacich do kategórie B* na účely atestačného postupu

Rozhodnutie: Správa o služobnom postupe žalobkyne za obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 sa zrušuje v rozsahu, v akom neuznáva predpoklady žalobkyne na vykonávanie úloh patriacich do kategórie B*. Komisia znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1 a 2)

2.      Úradníci – Žaloba – Žalobný dôvod založený na porušení pôsobnosti zákona – Určenie ex offo – Podmienky

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 77)

3.      Úradníci – Atestačný postup – Vykonávacie pravidlá zavedené v Komisii – Právomoc rozhodovať o prihláškach – Odlišnosť od postupu hodnotenia – Kritériá pripustenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43; príloha XIII, článok 10 ods. 3)

1.      Právne kvalifikovanie listu alebo nóty závisí výlučne od posúdenia Súdom pre verejnú službu, a nie od vôle účastníkov konania. Za sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku musí byť považovaný list, ktorým úradník žiada administratívu, aby vykonala určité úkony, ak ho menovací orgán výslovne považoval za sťažnosť, hoci ho mohol považovať za žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku, a dotknutá osoba teda mohla oprávnene domnievať, že splnila požiadavky konania pred podaním žaloby uvedené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku a že môže priamo podať žalobu na Súd pre verejnú službu.

Ak totiž inštitúcia konala tak, že jej správanie, či už samotné, alebo v rozhodujúcej miere, spôsobilo pochopiteľný zmätok v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá konala v dobrej viere a ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovanej osoby, administratíva sa nemôže dovolávať svojho vlastného porušenia zásad právnej istoty a legitímnej dôvery, ktoré bolo príčinou omylu, ktorého sa táto osoba dopustila.

(pozri body 34, 35 a 38 – 40)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 29. mája 1991, Bayer/Komisia, T‑12/90, Zb. s. II‑219, bod 29; 15. júla 1993, Hogan/Parlament, T‑115/92, Zb. s. II‑895, bod 36

2.      Súd Spoločenstva je oprávnený, a v prípade potreby povinný, vziať do úvahy ex offo niektoré žalobné dôvody materiálnej zákonnosti. To platí aj pre žalobný dôvod týkajúci sa verejného poriadku založený na porušení pôsobnosti zákona rozhodnutím. Súd pre verejnú službu by totiž porušil svoju úlohu súdu posudzujúceho otázky zákonnosti, ak by nepoukázal, a to aj v prípade, že medzi účastníkmi konania nie je tento bod sporný, na to, že rozhodnutie, ktoré je pred ním napadnuté, bolo prijaté na základe predpisu, ktorý sa nemôže uplatniť v prejednávanej veci, a napriek tomu by rozhodol v spore, ktorý mu bol predložený, pričom by sám uplatnil takýto predpis.

V tejto súvislosti nie je možné prijať tvrdenie založené na tom, že vzatie do úvahy ex offo žalobného dôvodu materiálnej zákonnosti by mohlo narušiť kontradiktórnu povahu súdneho konania a zásadu rešpektovania práva na obranu. Článok 77 rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu totiž stanovuje, že súd môže rozhodnúť ex offo o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu pod podmienkou, že predtým vypočul účastníkov konania. Neexistuje pritom nijaký dôvod myslieť si, že ak táto podmienka predstavuje dostatočnú záruku zásad kontradiktórneho konania a rešpektovania práva na obranu v prípade vzatia do úvahy ex offo prekážky konania z dôvodu verejného záujmu, nie je to tak aj v prípade vzatia do úvahy ex offo žalobného dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku, ktorý napokon predstavuje materiálnu alebo formálnu zákonnosť. Preto je potrebné sa domnievať, že Súd pre verejnú službu si tým, že účastníkom konania oznámil žalobný dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý mal v úmysle uplatniť ex offo, a tým, že prijal písomné pripomienky účastníkov konania k svojmu zámeru, ako aj tým, že im umožnil sa k tomu vyjadriť na pojednávaní, splnil požiadavky vyplývajúce zo zásady kontradiktórnosti a zásady rešpektovanie práva na obranu.

(pozri body 50, 51, 57 a 60)

Odkaz:

Súdny dvor: 21. novembra 2002, Cofidis, C‑473/00, Zb. s. I‑10875, body 36 a 38; 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Floral de Vizcaya/Komisia, C‑442/03 P a C‑471/03 P, Zb. s. I‑4845, bod 45; 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C‑168/05, Zb. s. I‑10421, bod 39

Súd prvého stupňa: 15. júla 1994, Browet a i./Komisia, T‑576/93 až T‑582/93, Zb. s. II‑677, bod 35

3.      Článok 43 prvý odsek služobného poriadku stanovuje, že pre každého úradníka sa za podmienok stanovených každou inštitúciou musí vypracovať pravidelná správa týkajúca sa jeho spôsobilosti, výkonnosti a správania sa v službe. Pokiaľ ide o úradníka vo funkčnej skupine AST, od platovej triedy 4 môže správa, ktorá sa ho týka, podľa článku 43 druhého odseku služobného poriadku obsahovať aj stanovisko, či na základe výkonnosti má dotknutá osoba predpoklady pre vykonávanie funkcie riadiaceho pracovníka.

Článok 10 prílohy XIII naproti tomu predstavuje prechodné ustanovenie. Upravuje služobný postup úradníkov bývalých kategórií C a D vo funkčnej skupine asistentov, do ktorej sú zaradení od 1. mája 2006. Atestácia sa udeľuje podľa počtu odpracovaných rokov, praxe, zásluh a úrovne odborného vzdelania úradníkov na základe postupu, ktorého spôsoby vykonania prijmú inštitúcie a ktorý zahŕňa najmä preskúmanie prihlášok spoločným atestačným výborom. Na základe článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku Komisia rozhodnutím zo 7. apríla 2004 upravila spôsoby vykonania atestačného postupu pre svojich úradníkov.

Postup hodnotenia stanovený vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou sa odlišuje od atestačného postupu stanoveného v rozhodnutí zo 7. apríla 2004, pričom spôsoby vykonania týchto postupov sú úplne odlišné.

V tejto súvislosti je síce overovateľ oprávnený prijať správu o služobnom postupe, s výhradou, že správa nebude zmenená odvolacím hodnotiteľom, práve menovaciemu orgánu v každej etape atestačného postupu prináleží rozhodnúť o prihláškach na atestáciu. Konkrétne uvedenému orgánu, a teda orgánu odlišnému od hodnotiteľa pôsobiaceho v postupe hodnotenia, prináleží posúdiť na základe dostupných správ o služobnom postupe prax a zásluhy uchádzačov o atestáciu. Len menovací orgán je napokon schopný zosúladiť podmienky posúdenia týchto kritérií rôznymi oddeleniami Komisie, pretože overovateľ alebo odvolací hodnotiteľ sa skôr obmedzujú na oddelenia, za ktoré sú zodpovední.

Ak v rámci vypracovania správy o služobnom postupe úradníka Komisie zaradeného v starých kategóriách C a D administratíva odmietne pripustiť dotknutého úradníka k atestačnému postupu podľa článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, pretože počas hodnoteného obdobia nepreukázal, že disponuje „predpokladmi“ požadovanými na získanie atestácie, tak rozhodnutie o odmietnutí pripustenia nebolo prijaté, ako malo byť vzhľadom na svoj predmet, na základe ustanovení daného článku 10 ods. 3 prílohy XIII, ktoré sa vzťahujú na atestačný postup, ale na základe ustanovení článku 43 služobného poriadku, ktoré sa vzťahujú na postup hodnotenia. Administratíva takto porušila pôsobnosť uvedeného článku 43, ktorá je odlišná od pôsobnosti článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, ako aj vzájomnú nezávislosť postupu hodnotenia a atestačného postupu a dotknutá osoba teda môže dôvodne navrhovať zrušenie správy o jej služobnom postupe v rozsahu, v akom sa vyjadruje k jej predpokladom vykonávať funkciu asistenta.

Navyše, ani článok 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, ani rozhodnutie zo 7. apríla 2004 nestanovujú, že atestácia, ktorá umožňuje pristúpiť bez obmedzenia do funkčnej skupiny asistentov, sa poskytuje na základe iných kritérií, než je počet odpracovaných rokov, prax, zásluhy a úroveň odborného vzdelania. Na pripustenie úradníka k atestácii, teda k druhej etape konania podľa článku 5 ods. 1 rozhodnutia zo 7. apríla 2004 sa dokonca vyžaduje splnenie len dvoch podmienok, t. j. úrovne odborného vzdelania a počtu odpracovaných rokov, a nie podmienky týkajúcej sa predpokladov.

(pozri body 64 – 66, 76, 80, 82, 87, 88 a 91)

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(prvá komora)

z 21. februára 2008 (*)

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Konanie o hodnotení – Atestačné konanie – Hodnotenie predpokladov – Porušenie pôsobnosti zákona – Vzatie do úvahy ex offo“

Vo veci F‑31/07,

ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE,

Françoise Putterie‑De‑Beukelaer, úradníčka Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: É. Boigelot, advokát,

žalobkyňa,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: C. Berardis‑Kayser a K. Herrmann, splnomocnené zástupkyne,

žalovanej,

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora),

v zložení: predseda komory H. Kreppel, sudcovia H. Tagaras a S. Gervasoni (spravodajca),

tajomník: C. Schilhan, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. novembra 2007,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou podanou do kancelárie Súdu pre verejnú službu 2. apríla 2007 pani Putterie‑De‑Beukelaer navrhuje zrušenie jej hodnotenia služobného postupu za rok 2005, keďže toto hodnotenie v rubrike 6.5 „Predpoklady“ vypracovanej na účely atestačného konania neuznáva jej predpoklady na vykonávanie úloh patriacich do kategórie B*.

 Právny rámec

2        Podľa článku 43 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“):

„Spôsobilosť, výkonnosť a správanie sa každého zamestnanca v službe sú predmetom pravidelnej správy, vypracovanej aspoň raz za dva roky tak, ako to každej inštitúcii vyplýva z článku 110. Každá inštitúcia určí ustanovenia, na ktoré sa bude vzťahovať právo podať odvolanie v rámci postupu na predkladanie správ, ktoré musí byť uplatnené pred podaním sťažnosti uvedenej v článku 90 ods. 2.

Od platovej triedy 4 môže správa pre zamestnancov vo funkčnej skupine AST obsahovať aj stanovisko, či na základe výkonnosti má predpoklady pre vykonávanie funkcie riadiaceho pracovníka.

Správa sa poskytuje príslušnému zamestnancovi. Zamestnanec má právo predložiť k nej akékoľvek pripomienky, ktoré pokladá za dôležité.“

3        Rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev týkajúce sa všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku bolo prijaté 23. decembra 2004 (ďalej len „VVU 43“) a uplatňovalo sa na hodnotiace obdobie 2006 (vzťahujúce sa na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2005). VVU 43 vymedzuje konanie o vypracovaní ročného hodnotenia nazývaného hodnotenie služobného postupu (ďalej len „HSP“). V súlade s článkom 43 ods. 1 služobného poriadku článok 8 ods. 11 VVU 43 stanovuje, že úradník môže proti svojmu HSP podať odôvodnené odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací hodnotiteľ na základe stanoviska vydaného hodnotiacim výborom s paritným zastúpením (ďalej len „HV“).

4        V Správnych informáciách č. 1‑2006 z 12. januára 2006 týkajúcich sa hodnotenia za rok 2006, ktoré zodpovedá hodnotenému obdobiu od 1. januára do 31. decembra 2005, je o rubrike týkajúcej sa hodnotenia predpokladov uvedené:

„Táto rubrika musí byť vyplnená v rámci atestačného a certifikačného konania. Je vyplnená hodnotiteľom len vtedy, ak ho úradník o to výslovne požiadal v samohodnotení (políčko na preškrtnutie).

Rubrika predpoklady bola zmenená. Hodnotiteľ má v súčasnosti k dispozícii zoznam typových funkcií kategórie A* alebo kategórie B*. Preškrtne ich alebo úlohy patriace do vyššej kategórie a vyhodnotí činnosť úradníka, ktorú venoval týmto úlohám, ako aj kvalitu jeho výkonov pri plnení týchto úloh.

…“

5        Podľa článku 10 prílohy XIII služobného poriadku:

„1.      Zamestnanci, ktorí boli pred 1. májom 2004 zaradení do kategórií C alebo D, budú po 1. máji 2006 zaradení do skupín služobného postupu, umožňujúcich povýšenie:

a)      v predchádzajúcej kategórii C maximálne do platovej triedy AST 7;

b)      v predchádzajúcej kategórii D maximálne do platovej triedy AST 5;

…

3.      Zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje ods. 1, sa môže stať členom funkčnej skupiny asistentov bez obmedzenia, ak bude úspešný vo výberovom konaní, alebo na základe atestačného postupu. Atestačný postup vychádza zo služobného veku [z počtu odpracovaných rokov – neoficiálny preklad], praxe, zásluh a úrovne odborného vzdelania zamestnancov a dostupnosti pracovných miest vo funkčnej skupine AST. Spoločný výbor preskúma kandidatúry zamestnancov na atestáciu. Inštitúcie prijmú do 1. mája 2004 vykonávacie predpisy k tomuto postupu. V prípade potreby inštitúcie schvália osobitné ustanovenie s cieľom zohľadniť zmenu, ktorá vedie k zmene sadzieb uplatniteľných pri povýšení.“

6        V súlade s článkom 1 rozhodnutia Komisie zo 7. apríla 2004 týkajúceho sa spôsobov vykonania atestačného konania (ďalej len „rozhodnutie zo 7. apríla 2004“), ktoré bolo uverejnené v Správnych informáciách č. 70‑2004 z 22. júna 2004:

„1.      Cieľom atestačného konania je vybrať úradníkov vo funkcii v kategóriách C alebo D, pred 1. májom 2004, ktorí sa môžu stať členmi funkčnej skupiny asistentov bez obmedzení.

…“

7        V súlade s článkom 4 rozhodnutia zo 7. apríla 2004:

„Do 30. septembra každého roka menovací orgán stanoví počet pracovných miest patriacich do funkčnej skupiny asistentov, ktoré môžu byť obsadené nasledujúci rok úradníkmi atestovanými v zmysle článku 8.

Na základe tohto rozhodnutia menovací orgán uverejní výzvu na podávanie prihlášok.“

8        V súlade s článkom 5 rozhodnutia zo 7. apríla 2004:

„1.      Úradníci uvedení v článku 1, ktorí podali prihlášku, podliehajú atestačnému konaniu, ak spĺňajú každé z dvoch nasledujúcich kritérií:

–        úroveň odborného vzdelania prinajmenšom rovnaká, ako je úroveň, ktorú vyžaduje článok 5 ods. 3 písm. a) služobného poriadku pre vymenovanie na pracovné miesto úradníka vo funkčnej skupine asistentov,

–        počet odpracovaných rokov v priebehu služobného postupu C alebo D najmenej päť rokov. …

2.      Počas každej atestácie menovací orgán vypracuje a uverejní zoznam úradníkov, ktorí podali prihlášku a boli pripustení k atestačnému konaniu.

…“

9        Článok 6 rozhodnutia zo 7. apríla 2004 stanovuje:

„1.      Počas každej atestácie menovací orgán vypracuje zoznam pripustených úradníkov zaradených podľa poradia prednosti na základe nasledujúcich kritérií: úroveň odborného vzdelania; počet odpracovaných rokov v priebehu služobného postupu C alebo D, prax a zásluhy hodnotené na základe dostupných HSP.

2.      O hodnote kritérií a ich vyvážení rozhodne menovací orgán do 31. decembra 2004 na základe stanoviska výboru uvedeného v článku 9. Tieto kritériá môžu byť upravené každý rok rozhodnutím menovacieho orgánu na základe odporúčania výboru uvedeného v článku 9.

…

4.      V lehote desať pracovných dní nasledujúcich po tejto informácii môžu pripustení úradníci podať návrh na výbor uvedený v článku 9, ak napádajú počet bodov, ktoré dosiahli. Svoj návrh sú povinní odôvodniť a predložiť výboru uvedenému v článku 9 všetky potrebné úradné listiny.

Výbor uvedený v článku 9 vydá stanovisko v lehote desať pracovných dní a oznámi ho menovaciemu orgánu, ktorý rozhodne o ďalšom postupe.“

10      V súlade s článkom 7 rozhodnutia zo 7. apríla 2004:

„1.      Úradníci zaradení ako prví na zozname uvedenom v článku 6 až do poradia zodpovedajúcemu dvojnásobnému počtu pracovných miest vydaného v súlade s článkom 4 sú až do 31. decembra nasledujúceho roka oprávnení uchádzať sa o voľné pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť vo funkčnej skupine asistentov.

2.      Menovací orgán uverejní zoznam úradníkov uvedených v odseku 1.

3.      Voľné pracovné miesta, ktoré môžu byť obsadené úradníkmi uvedenými v odseku 1, sú oznámené pri uverejnení oznámení o voľných pracovných miestach.“

11      V súlade s článkom 8 rozhodnutia zo 7. apríla 2004:

„1.      Úradníci uvedení v článku 7 ods. 1 vymenovaní do voľných pracovných miest uvedených v článku 7 ods. 3 sa považujú za atestovaných. Stávajú sa členmi funkčnej skupiny asistentov bez obmedzenia služobného postupu.

2.      Menovací orgán do 31. marca každého roka uverejní zoznam úradníkov, ktorí boli atestovaní počas poslednej atestácie.“

12      Článok 9 rozhodnutia zo 7. apríla 2004 zriaďuje výbor s paritným zastúpením pre atestáciu a stanovuje jeho zloženie, ako aj spôsoby jeho fungovania.

13      Rozhodnutie zo 7. apríla 2004 bolo zrušené a nahradené rozhodnutím Komisie z 29. novembra 2006 týkajúcim sa spôsobov vykonania atestačného konania (ďalej len „rozhodnutie z 29. novembra 2006“).

14      Článok 5 odsek 1 rozhodnutia z 29. novembra 2006 stanovuje:

„Úradníci uvedení v článku 1, ktorí podali prihlášku, sú na základe stanoviska výboru uvedeného v článku 7 pripustení k atestačnému konaniu, ak spĺňajú každé zo štyroch nasledujúcich kritérií:

–        úroveň odborného vzdelania prinajmenšom rovnaká, ako je úroveň, ktorú vyžaduje článok 5 ods. 3 písm. a) služobného poriadku pre vymenovanie na pracovné miesto úradníka vo funkčnej skupine asistentov,

–        počet odpracovaných rokov v priebehu služobného postupu C alebo D najmenej päť rokov. …,

–        uznanie predpokladov na prevzatie úloh na úrovni ‚správneho asistenta‘,

–        nie sú odborne neprimeraní alebo nespôsobilí.“

15      Rozhodnutie menovacieho orgánu (ďalej len „MO“) týkajúce sa uplatňovania kritérií pripustenia do atestačného konania v roku 2006, uverejnené v Správnych informáciách č. 59‑2006 z 21. decembra 2006, vo svojom bode 3 s názvom „Predpoklady“ stanovuje:

„Predpoklady na prevzatie úloh na úrovni ‚správny asistent‘ musia byť hodnotené kladne v rámci hodnotenia týkajúceho sa roku 2005.

…“

 Skutkové okolnosti

16      Žalobkyňa pracuje ako úradníčka na generálnom sekretariáte Komisie od roku 1985. Až do novembra 1996 pôsobila ako sekretárka riaditeľstva, pričom následne zmenila profesijnú orientáciu a stala sa inštruktorkou informatiky. V roku 2000 bola oficiálne uznaná za zodpovednú za vzdelávanie v informatike.

17      Žalobkyňa bola zaradená do platovej triedy C 2 do 1. mája 2004, pričom od tohto dátumu bola zaradená do platovej triedy C*5 podľa článku 2 ods. 1 prílohy XIII služobného poriadku, a následne od 1. mája 2006 do platovej triedy AST 5 podľa článku 8 ods. 1 služobného poriadku.

18      V období od 1. januára do 31. decembra 2005, keď bola predmetom HSP (ďalej len „HSP 2005“), vykonávala žalobkyňa rovnaké úlohy ako predtým. Počas vypracovania svojho HSP 2005, tak ako predchádzajúceho HSP, žiadala, aby bola rubrika 6.5 „Predpoklady“ vyplnená hodnotiteľom, ako to stanovovali Správne informácie č. 1‑2006 z 12. januára 2006, aby sa mohla zúčastniť na atestačnom konaní v roku 2006.

19      V uvedenej rubrike 6.5 HSP 2005, ktorej podtitul pripomína, že musí byť zohľadnená v kontexte atestačného konania, sa hodnotiteľ domnieval, že úlohy vykonané žalobkyňou počas referenčného obdobia nezodpovedajú, a to ani čiastočne, úlohám, ktoré prislúchajú úradníkovi v kategórii B*. V dôsledku toho sa hodnotiteľ tak ako v predchádzajúcom HSP domnieval, že dotknutá osoba nepreukázala svoje predpoklady na prevzatie úloh patriacich do tejto kategórie. Keďže overovateľ rozhodol v tomto zmysle, žalobkyňa 6. júna 2006 podala odôvodnené odvolanie podľa článku 8 ods. 11 VVU 43, a teda podala návrh na začatie konania na HV.

20      Vo svojom stanovisku HV nekonštatoval nezhodu medzi poznámkami a známkami udelenými žalobkyni ani zjavne nesprávne posúdenie v súvislosti s neuznaním jej predpokladov na prevzatie úloh kategórie B*.

21      Rozhodnutím z 26. júna 2006 odvolací hodnotiteľ potvrdil HSP 2005.

22      Dňa 26. septembra 2006 žalobkyňa podala „sťažnosť na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku“ proti „rozhodnutiu jej nadriadených týkajúcemu sa HSP 2005 neumožniť jej pristúpiť k atestácii z dôvodu neocenenia jej práce… a omylu v označení pracovného miesta“ (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

23      Rozhodnutím z 21. decembra 2006 MO zamietol sťažnosť žalobkyne, pričom sa domnieval, že overovateľ, ktorému „na základe informácií poskytnutých hodnotiteľom prináleží… rozhodnúť o tom, či hodnotený skutočne preukázal svoje predpoklady na prevzatie úloh vyššej kategórie“, sa nedopustil „žiadneho zjavne nesprávneho posúdenia“. Atestačné konanie v roku 2006 sa začalo v ten istý deň uverejnením výzvy na podávanie prihlášok v Správnych informáciách č. 60‑2006.

24      Podľa výpisu z elektronického spisu žalobkyne Sysper 2, ktorý žalobkyňa predložila na pojednávaní, bola 1. februára 2007 jej prihláška podaná 25. januára 2007 zamietnutá z dôvodu neuznania jej predpokladov. Odvolanie podané žalobkyňou proti tomuto rozhodnutiu 24. apríla 2007 bolo MO zamietnuté 25. mája 2007 po preskúmaní atestačného konania výborom s paritným zastúpením. Tento výbor sa vo svojom stanovisku, ktoré následne prevzal MO, domnieval, že žalobkyňa nemôže byť pripustená k atestácii, keďže jej predpoklady na vykonávanie úloh kategórie B* boli overovateľom jej HSP 2005 popreté.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

25      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa uplatniteľného mutatis mutandis na Súd pre verejnú službu podľa článku 3 ods. 4 rozhodnutia Rady 2004/752/ES, Euratom z 2. novembra 2004, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej únie (Ú. v. EÚ L 333, s. 7), až do nadobudnutia účinnosti rokovacieho poriadku tohto súdu, Súd pre verejnú službu požiadal Komisiu, aby odpovedala na písomnú otázku a aby mu oznámila dokumenty.

26      Listom zo 17. septembra 2007 Súd pre verejnú službu okrem toho oznámil účastníkom konania, že zamýšľa ex offo vzniesť žalobný dôvod verejného poriadku založený na porušení pôsobností článku 43 služobného poriadku a článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku.

27      Dňa 15. októbra 2007 účastníci konania podali písomné pripomienky k žalobnému dôvodu verejného poriadku vznesenému ex offo a oznámeného Súdom pre verejnú službu.

28      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd pre verejnú službu položil, boli vypočuté na pojednávaní 13. novembra 2007.

29      Žalobkyňa navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        zrušil jej HSP 2005 v rozsahu, v akom neuznáva jej predpoklady na vykonávanie úloh patriacich do kategórie B*,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

30      Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú a v každom prípade ako nedôvodnú,

–        rozhodol o trovách konania v zmysle právnych predpisov.

 Právny stav

 O prípustnosti

 Tvrdenia účastníkov konania

31      Komisia sa v prvom rade domnieva, že list žalobkyne z 26. septembra 2006 s názvom „Sťažnosť na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku“ nie je sťažnosťou v zmysle článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 2 služobného poriadku, ale žiadosťou. Žalobkyňa v ňom správne orgány vyzýva na prijatie určitých aktov, najmä na to, aby ju pripustili k atestácii v roku 2006. Táto žaloba je teda neprípustná z dôvodu, že jej nepredchádzala sťažnosť.

32      Komisia v druhom rade v prípade, že by Súd pre verejnú službu považoval list z 26. septembra 2006 za sťažnosť, uvádza, že medzi predmetom uvedenej sťažnosti a predmetom tejto žaloby je zjavný nesúlad. Zatiaľ čo žaloba smeruje k zrušeniu HSP 2005, v texte listu z 26. septembra 2006 sa tento HSP ani nespomína. V takom prípade je teda žaloba v dôsledku toho takisto neprípustná.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

33      Komisia v prvom rade uvádza, že žalobe predchádzala žiadosť a nie sťažnosť.

34      Podľa ustálenej judikatúry presná právna kvalifikácia listu alebo nóty podlieha len posúdeniu Súdu prvého stupňa a nie vôli účastníkov (pozri napríklad uznesenie Súdu prvého stupňa z 15. júla 1993, Hogan/Parlament, T‑115/92, Zb. s. II‑895, bod 36).

35      V prejednávanej veci je opodstatnené považovať list z 26. septembra 2006 za sťažnosť v zmysle ustanovení článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 2 služobného poriadku.

36      Po prvé je totiž potrebné uviesť, že dotknutá osoba použila pre uvedený list formulár sťažnosti na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku a rubriku „Napadnuté rozhodnutie“ vyplnila tak, že ide o „rozhodnutie jej nadriadených týkajúce sa HSP 2005 neumožniť jej pristúpiť k atestácii z dôvodu neuznania jej práce [ako osoby zodpovednej za školenia v informatike] a omylu v označení príslušného druhu pracovného miesta“.

37      Po druhé list z 26. septembra 2006 preberá a rozvíja argumentáciu, ktorú už predniesla žalobkyňa v rámci odvolacieho konania stanoveného VVU 43 proti spornému rozhodnutiu. MO okrem toho pochopil, že tento list nadväzuje na postup, ktorým žalobkyňa napadla svoj HSP 2005 pred HV, pretože ho výslovne zamietla ako sťažnosť namierenú proti uvedenému HSP.

38      Po tretie, aj keby list z 26. septembra 2006 mohol byť vykladaný ako žiadosť, a nie ako sťažnosť namierená proti spornému rozhodnutiu, a keby žalobkyňa bola preto povinná pred podaním svojej žaloby podať sťažnosť proti zamietnutiu svojej žiadosti, tak by vada, ktorou by bolo postihnuté konanie pred podaním žaloby, bola napriek tomu spôsobená ospravedlniteľným omylom.

39      Tak je to totiž podľa judikatúry v prípade, ak dotknutá inštitúcia konala tak, že pre seba samotnú alebo v rozhodujúcej miere vyprovokovala prípustný zmätok vo vnímaní osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovanej osoby. V takom prípade sa správne orgány nemôžu dovolávať svojho vlastného porušenia zásad právnej istoty a legitímnej dôvery, ktoré bolo príčinou omylu, ktorého sa dopustila osoba podliehajúca súdnej právomoci (rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. mája 1991, Bayer/Komisia, T‑12/90, Zb. s. II‑219, bod 29).

40      Pritom, ako bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku, v odpovedi z 21. decembra 2006 na list z 26. septembra 2006 MO uvedený list výslovne vykladal ako sťažnosť namierenú proti HSP 2005 v rozsahu, v akom tento orgán odmieta uznať dostatočné predpoklady žalobkyne na pristúpenie k atestačnému konaniu. Vo svetle tejto odpovede sa mohla žalobkyňa oprávnene domnievať, že splnila požiadavky konania pred podaním žaloby stanoveného v článkoch 90 a 91 služobného poriadku a že jej je dovolené podať žalobu priamo na Súd pre verejnú službu. Komisia sa v nijakom prípade nemôže dôvodne dovolávať neprípustnosti, ktorej príčinou bolo jej vlastné konanie.

41      Z predchádzajúceho vyplýva, že Komisia nemôže dôvodne tvrdiť, že list z 26. septembra 2006 sa musí považovať za žiadosť, ani to, že žaloba musí byť zamietnutá pre neprípustnosť, keďže jej nepredchádzala sťažnosť.

42      V druhom rade Komisia popiera, že žalobe v každom prípade predchádzala sťažnosť s rovnakým predmetom.

43      Podľa ustálenej judikatúry musia mať návrhy žalôb úradníkov rovnaký predmet ako návrhy vyjadrené v predchádzajúcej správnej sťažnosti a obsahovať hlavný spor spočívajúci na rovnakej príčine, ako je príčina sťažnosti (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. septembra 1998, Rasmussen/Komisia, T‑193/96, Zb. VS s. I‑A‑495 a II‑1495, bod 47).

44      Pritom zatiaľ čo žaloba smerovala k zrušeniu HSP 2005, ten podľa Komisie dokonca nebol spomenutý v texte listu z 26. septembra 2006, ktorý sa teda nemôže považovať za sťažnosť podanú proti uvedenému HSP.

45      Na úvod je potrebné pripomenúť, že v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, žaloba nesmeruje k zrušeniu HSP 2005 žalobkyne, ale k zrušeniu sporného rozhodnutia, ktoré je zahrnuté v uvedenom HSP a jeho odôvodnenie vyplýva z jeho rubriky 6.5 a ktoré odopiera žalobkyni predpoklady potrebné na pristúpenie do funkčnej skupiny asistentov a v dôsledku toho jej odmieta prístup k atestačnému konaniu stanovenému článkom 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku.

46      Pritom zo znenia listu z 26. septembra 2006 vyplýva, že už tento list bol namierený proti spornému rozhodnutiu.

47      Po prvé žalobkyňa v sťažnosti z 26. septembra 2006 uviedla, tak ako bolo uvedené v bode 36 tohto rozsudku, že napáda „rozhodnutie jej nadriadených týkajúce sa HSP 2005 neumožniť jej pristúpiť k atestácii“. Ďalej svoju sťažnosť uzavrela tým, že Komisiu žiadala, aby ju pripustila k atestácii, teda aby odvolala zamietnutie, ktoré bolo v tejto súvislosti uvedené v jej HSP 2005. Nakoniec sa v uvedenej sťažnosti snažila výslovne preukázať, že „dôvody uvádzané pre neudelenie atestácie nie sú správne“.

48      Z toho vyplýva, že námietka neprípustnosti založená na nesúlade medzi predmetom sťažnosti a predmetom žaloby nie je dostatočne skutkovo podložená a v dôsledku toho musí byť zamietnutá.

49      Z vyššie uvedeného vyplýva, že obidve námietky neprípustnosti vznesené Komisiou musia byť zamietnuté.

 O veci samej

50      Súd prvého stupňa v rozsudku z 15. júla 1994, Browet a i./Komisia (T‑576/93 až T‑582/93, Zb. s. II‑677, bod 35), rozhodol, že žalobný dôvod založený na pôsobnosti zákona je dôvodom verejného poriadku a Súd prvého stupňa je povinný ho preskúmavať ex offo.

51      Súd prvého stupňa by totiž porušil svoju úlohu súdu posudzujúceho otázky zákonnosti, ak by nepoukázal, a to aj v prípade, že medzi účastníkmi konania je tento bod nesporný, na to, že rozhodnutie, ktoré je pred ním napadnuté, bolo prijaté na základe normy, ktorá sa nemôže uplatniť v prejednávanej veci, a ak by v dôsledku toho rozhodol v spore, ktorý mu bol predložený, pričom by sám uplatnil takúto normu.

52      V prejednávanej veci je opodstatnené ex offo namietať žalobný dôvod založený na porušení pôsobností článku 43 služobného poriadku a článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku sporným rozhodnutím.

53      Listom zo 17. septembra 2007 boli účastníci konania informovaní o tom, že Súd pre verejnú službu zamýšľa uplatniť tento žalobný dôvod ex offo, a boli vyzvaní, aby predložili svoje pripomienky.

54      Vo svojej odpovedi žalobkyňa uviedla, že žalobný dôvod uplatnený ex offo sa jej javí ako dôvodný.

55      Naproti tomu vo svojich písomných pripomienkach k žalobnému dôvodu oznámenému Súdom pre verejnú službu Komisia odoprela tomuto súdu možnosť skúmať žalobné dôvody materiálnej zákonnosti ex offo. Predovšetkým takéto žalobné dôvody môžu byť preskúmavané súdom Spoločenstva len vtedy, ak sú uvádzané žalobcami, alebo aspoň ak môžu priamo nadväzovať na argumentáciu samotných účastníkov konania. Ďalej možnosť súdu preskúmavať ex offo otázky týkajúce sa materiálnej zákonnosti napadnutého aktu by zbavila akéhokoľvek potrebného účinku tak článok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorý účastníkom konania zakazuje uvádzanie nových žalobných dôvodov v priebehu konania, ako aj pravidlo zhody medzi žalobou a sťažnosťou. Nakoniec vzatie do úvahy žalobného dôvodu materiálnej zákonnosti ex offo tým, že by sa zmenil rámec kontradiktórnej diskusie, by mohlo viesť k porušeniu práv na obranu.

56      Najprv je potrebné odpovedať na tieto zásadné námietky.

57      V prvom rade bolo rozhodnuté, že v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, je súd Spoločenstva oprávnený, a v prípade potreby povinný, uvádzať niektoré žalobné dôvody materiálnej zákonnosti ex offo. To platí, tak ako bolo vysvetlené v bode 50, aj pri porušení pôsobnosti zákona. Obdobne absolútna právna sila rozhodnutej veci je žalobným dôvodom materiálnej zákonnosti verejného poriadku, ktorý je sudca povinný namietať ex offo (rozsudok Súdneho dvora z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C‑442/03 P a C‑471/03 P, Zb. s. I‑4845, bod 45). Napokon judikatúra Spoločenstva v niektorých prípadoch ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý je zodpovedný za uplatňovanie ustanovení práva Spoločenstva v rámci svojich právomoci, uvádzať žalobné dôvody materiálnej zákonnosti, najmä tie, ktoré sú založené na zneužívajúcej povahe doložky v zmluvách uzavretých medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi (rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 2002, Cofidis, C‑473/00, Zb. s. I‑10875, body 36 a 38, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C‑168/05, Zb. s. I‑10421, bod 39).

58      Pokiaľ ide o argumentáciu Komisie, podľa ktorej súd môže namietať ex offo žalobný dôvod materiálnej zákonnosti len v prípade, ak bol tento žalobný dôvod vznesený účastníkmi konania alebo ak nadväzuje priamo na ich argumentáciu, toto tvrdenie je v rozpore so samotným účelom vzatia do úvahy ex offo a znamenal by odmietnutie akejkoľvek možnosti Súdu pre verejnú službu namietať ex offo žalobný dôvod materiálnej zákonnosti, aj keď to stanovuje judikatúra.

59      V druhom rade a v rozpore s argumentáciou predkladanou Komisiou zákaz, aby účastníci konania v oblasti verejnej služby namietali vo svojej žalobe žalobné dôvody, ktoré nesúvisia s argumentáciou rozvinutou v ich predchádzajúcej sťažnosti, a zákaz vyjadrený v článku 43 ods. 1 rokovacieho poriadku uvádzať nové žalobné dôvody po prvej výmene vyjadrení sa vzťahujú na účastníkov konania a nie na Súd pre verejnú službu.

60      V treťom rade nemôže byť prijaté tvrdenie Komisie založené na tom, že vzatie do úvahy žalobného dôvodu materiálnej zákonnosti by mohlo narušiť kontradiktórnu povahu súdneho konania a zásadu rešpektovania práv na obranu. Článok 77 rokovacieho poriadku totiž stanovuje, že Súd pre verejnú službu môže uvádzať ex offo prekážku konania z dôvodu verejného záujmu za podmienky, že účastníci konania boli vopred vypočutí. Pritom nie je nijaký dôvod myslieť si, že ak táto podmienka predstavuje dostatočnú záruku zásad kontradiktórneho konania a rešpektovania práv na obranu v prípade vzatia do úvahy ex offo prekážky konania z dôvodu verejného záujmu, nebude to tak aj v prípade vzatia do úvahy ex offo žalobného dôvodu verejného poriadku, ktorý je ostatne materiálnou alebo formálnou zákonnosťou. Preto je potrebné sa domnievať, že Súd pre verejnú službu si tým, že účastníkom konania oznámil žalobný dôvod verejného poriadku, ktorý mal v úmysle namietať, tým, že prijal písomné pripomienky účastníkov konania k svojmu zámeru, a tým, že ich uviedol do diskusie na pojednávaní, splnil požiadavky vyplývajúce zo zásad, ktorých sa dovoláva Komisia.

61      Z predchádzajúceho vyplýva, že tvrdenia vznesené Komisiou proti vzatiu do úvahy žalobného dôvodu materiálnej zákonnosti ex offo musia byť zamietnuté.

62      V prejednávanej veci Súd pre verejnú službu vzal do úvahy ex offo porušenie pôsobností článku 43 služobného poriadku a článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku sporným rozhodnutím.

63      Na úvod je potrebné pripomenúť účel týchto ustanovení služobného poriadku.

64      Článok 43 ods. 1 služobného poriadku stanovuje pre každého úradníka, za podmienok stanovených každou inštitúciou, vypracovanie pravidelnej správy týkajúcej sa jeho spôsobilosti, výkonnosti a jeho správania sa v službe. Pokiaľ ide o úradníka vo funkčnej skupine AST, od platovej triedy 4 môže správa, ktorá sa ho týka, podľa článku 43 ods. 2 služobného poriadku obsahovať aj stanovisko, ktoré na základe výkonnosti naznačuje, či má dotknutá osoba predpoklady vyžadované na vykonávanie úloh riadiaceho pracovníka.

65      Článok 10 prílohy XIII naproti tomu predstavuje prechodné ustanovenie. Stanovuje priebeh služobného postupu úradníkov bývalých kategórií C alebo D vo funkčnej skupine asistentov, do ktorej sú zaradení od 1. mája 2006. Jeho prvý odsek prideľuje týchto úradníkov do služobných postupov v platových triedach AST 7 a AST 5. Podľa článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku sa úradníci bývalých kategórií C a D môžu stať členmi funkčnej skupiny asistentov bez obmedzenia, ak budú úspešní vo všeobecnom výberovom konaní, alebo na základe atestačného konania. Atestácia sa udeľuje podľa počtu odpracovaných rokov, praxe, zásluh a úrovne odborného vzdelania úradníkov a podľa konania, ktorého spôsoby vykonania upravené inštitúciami zahŕňajú najmä preskúmanie prihlášok výborom s paritným zastúpením. Na základe článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku Komisia rozhodnutím zo 7. apríla upravila spôsoby vykonania atestačného konania pre svojich zamestnancov.

66      Hodnotiace a atestačné konanie vymedzené vo VVU 43 a v rozhodnutí zo 7. apríla 2004 sú odlišné a spočívajú na úplne odlišných spôsoboch vykonania.

67      Konanie o hodnotení, ktoré prebieha každý rok od januára do apríla, poveruje hodnotiteľa a overovateľa vypracovaním HSP úradníka, upravuje v prospech posledného menovaného opravný prostriedok pred HV a dáva odvolaciemu hodnotiteľovi právomoci na posúdenie ďalšieho postupu po vydaní stanoviska tohto výboru.

68      Atestačné konanie stanovené rozhodnutím zo 7. apríla 2004 zahŕňa štyri etapy.

69      Po prvé do 30. septembra každého roka MO stanoví počet pracovných miest patriacich do funkčnej skupiny asistentov, ktoré môžu byť obsadené nasledujúci rok atestovanými úradníkmi. Na základe tohto rozhodnutia sa uverejní výzva na podávanie prihlášok.

70      Po druhé MO vypracuje a uverejní podľa článku 5 ods. 2 rozhodnutia zo 7. apríla 2004 zoznam úspešných uchádzačov pripustených k atestácii. Aby mohli byť títo uchádzači uvedení v tomto zozname, musia spĺňať len dve podmienky: na jednej strane mať úroveň odborného vzdelania prinajmenšom rovnakú, ako je úroveň, ktorú vyžaduje článok 5 ods. 3 písm. a) služobného poriadku pre vymenovanie na pracovné miesto úradníka vo funkčnej skupine asistentov; a na druhej strane preukázať počet odpracovaných rokov v priebehu služobného postupu C alebo D najmenej päť rokov. Tento zoznam môže byť napadnutý pred výborom s paritným zastúpením pre atestáciu, ktorého zloženie sa líši od hodnotiaceho výboru s paritným zastúpením.

71      Po tretie na základe článku 6 rozhodnutia zo 7. apríla 2004 sú úradníci pripustení do atestačného konania zaradení podľa nasledujúcich kritérií: úroveň odborného vzdelania; počet odpracovaných rokov v priebehu služobného postupu C alebo D; prax a zásluhy hodnotené na základe dostupných HSP. O hodnote kritérií a ich vyvážení rozhodne MO do 31. decembra 2004. Zaradenie môže byť napadnuté pred výborom s paritným zastúpením pre atestáciu.

72      Po štvrté úradníci zaradení ako prví na zozname až do poradia zodpovedajúceho dvojnásobnému počtu pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť atestovanými úradníkmi, sú oprávnení uchádzať sa o voľné pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť vo funkčnej skupine asistentov. Úradníci vymenovaní na tieto pracovné miesta sa považujú za atestovaných.

73      V prejednávanej veci sa sporné rozhodnutie, aj keď je zahrnuté v HSP 2005 žalobkyne, nevzťahuje na jej hodnotenie, ale ako to naznačuje rubrika 6.5 tohto HSP, na hodnotenie podmienok pripustenia žalobkyne k atestačnému konaniu. Účelom tohto rozhodnutia je odoprieť žalobkyni predpoklady potrebné na pristúpenie do funkčnej skupiny asistentov bez obmedzenia a, ako to naznačuje stanovisko výboru s paritným zastúpením pre atestáciu a MO počas atestačného konania v roku 2006 (pozri bod 24 tohto rozsudku), malo za následok jej zbavenie akejkoľvek možnosti na pripustenie k uvedenému konaniu.

74      Pritom zo spisových dokumentov vyplýva, že sporné rozhodnutie bolo prijaté podľa kompetenčných, procesných a hmotnoprávnych pravidiel konania o hodnotení a nie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahovali na atestačné konanie.

75      V prvom rade z bodu 7.2 HSP 2005 vyplýva, že sporné rozhodnutie bolo prijaté overovateľom žalobkyne, keďže celý HSP 2005 bol odvolacím hodnotiteľom na základe stanoviska HV potvrdený bez komentára. Ostatne Komisia vo svojej odpovedi na sťažnosť tvrdila, že „na základe informácií poskytnutých hodnotiteľom je napokon úlohou overovateľa rozhodnúť, či hodnotená skutočne preukázala svoje predpoklady na prevzatie úloh vyššej kategórie“.

76      Ak je overovateľ podľa článku 2 ods. 3 VVU 43 oprávnený prijať HSP s výhradou, že správa nebude zmenená odvolacím hodnotiteľom, z článkov 5, 6, 7 a 8 rozhodnutia zo 7. apríla 2004 prijatého na základe článku 10 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku vyplýva, že je to práve MO, ktorému v každej etape atestačného konania prislúcha rozhodnúť o prihláškach na atestáciu úradníkov bývalých kategórií C a D. Konkrétne MO, a teda inému orgánu ako hodnotiteľovi konania o hodnotení, prislúcha podľa článku 6 ods. 1 rozhodnutia zo 7. apríla 2004 posúdiť na základe dostupných HSP prax a zásluhy uchádzačov o atestáciu. Len MO je napokon povinný zosúladiť podmienky posúdenia týchto kritérií rôznymi oddeleniami Komisie, pričom overovateľ alebo odvolací hodnotiteľ majú nadhľad skôr obmedzený na oddelenia, nad ktorými majú zodpovednosť. Sporné rozhodnutie teda nebolo prijaté príslušným orgánom.

77      V druhom rade predchádzajúce odvolanie podané žalobkyňou v rámci vypracovania HSP 2005 proti sporného rozhodnutiu bolo preskúmané HV. Tento výbor sa domnieval, že overovateľ sa nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia pri hodnotení predpokladov žalobkyne na prevzatie úloh kategórie B*. HV tak priamo rozhodol o prihláške žalobkyne do atestačného konania. Naproti tomu výbor s paritným zastúpením pre atestáciu, na ktorý žalobkyňa tiež podala 24. apríla 2007 odvolanie proti zamietnutiu svojej prihlášky do atestačného konania, odmietol svoju právomoc nasledujúcim spôsobom: „V prípade, ak úplne alebo čiastočne nesúhlasíte s Vaším HSP (vrátane rubriky ‚predpoklady‘), zahŕňa konanie o hodnotení možnosti odvolania, avšak výbor s paritným zastúpením pre atestáciu nie je oprávnený spochybniť uzavretý HSP.“

78      Ak teda HV, ktorý je zriadený článkom 9 VVU 43, vydáva stanovisko k predchádzajúcemu odvolaniu podanému úradníkom proti svojmu HSP vypracovanému na základe článku 43 ods. 1 služobného poriadku, tak naproti tomu práve výbor s paritným zastúpením pre atestáciu, stanovený v článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, ktorého zloženie vymedzené v článku 9 rozhodnutia zo 7. apríla 2004 sa odlišuje od zloženia HV, poskytuje konzultácie, ak úradník napadne rozhodnutie, ktorým MO zamietol jeho prihlášku do atestačného konania, ako to vyplýva z článkov 5 a 6 rozhodnutia zo 7. apríla 2004.

79      V dôsledku toho žalobkyňa nemohla užitočne využiť interné odvolanie v oblasti atestácie, aby tak napadla zamietnutie svojej žiadosti o pripustenie k atestačnému konaniu.

80      V treťom rade z odôvodnenia sporného rozhodnutia uvedeného v bode 6.5 HSP 2005 vyplýva, že správne orgány odmietli pripustenie žalobkyne k atestácii z dôvodu, že počas hodnotenia za rok 2006 nepreukázala, že disponuje predpokladmi požadovanými na získanie atestácie.

81      Takto sa v bode 6.5 „Predpoklady“ HSP 2005 hodnotiteľ domnieva, že úlohy splnené žalobkyňou nemôžu viesť k „atestácii predpokladov“. S prihliadnutím na toto posúdenie overovateľ uviedol, že žalobkyňa nepreukázala svoje predpoklady, ktoré by jej umožňovali stať sa členom funkčnej skupiny AST bez obmedzenia. V stanovisku vydanom na základe odvolania, ktoré žalobkyňa podala proti svojmu HSP 2005, HV k tomuto bodu uviedol, že nenašiel skutočnosti, „ktoré by mohli viesť k zmene vyneseného rozsudku… overovateľom, pokiaľ ide o uznanie predpokladov dotknutej osoby v rámci atestácie“.

82      Pritom ani článok 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, ani rozhodnutie zo 7. apríla 2004 nestanovujú, že prospech z atestácie, ktorý umožňuje pristúpiť bez obmedzenia do funkčnej skupiny asistentov, sa poskytuje na základe iných kritérií, než je počet odpracovaných rokov, prax, zásluhy a úroveň odborného vzdelania. Pripustiteľnosť úradníka k atestácii, teda k druhej etape konania opísaného v bode 70 tohto rozsudku, podľa článku 5 ods. 1 rozhodnutia zo 7. apríla 2004 prijatého na účely uplatňovania článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku dokonca podlieha splneniu len dvoch podmienok, a to je úroveň odborného vzdelania a počet odpracovaných rokov, a nie podmienke týkajúcej sa predpokladov.

83      Pojem predpoklady je v článku 43 ods. 2 uvedený len v súvislosti so spôsobilosťou úradníka funkčnej skupiny AST previať úlohy riadiaceho pracovníka. Toto ustanovenie, a okrem toho ani VVU 43, vôbec nestanovuje, že vypracovateľ HSP rozhoduje o predpokladoch úradníka z bývalých kategórií C a D na účely jeho atestácie, teda prístupu do funkčnej skupiny AST bez obmedzenia.

84      Z predchádzajúceho vyplýva, že správne orgány v prejednávanej veci analogicky uplatňovali článok 43 ods. 2 služobného poriadku a nie článok 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku.

85      Istotne, autori HSP 2005 sa mohli v Správnych informáciách č. 1‑2006 z 12. januára 2006 týkajúcich sa hodnotenia v roku 2006 domnievať, že môžu dôvodne rozhodnúť o tom, či má žalobkyňa predpoklady potrebné na pripustenie k atestačnému konaniu. Uvedené Správne informácie totiž stanovili, že rubrika „Predpoklady“ HSP 2005 musí byť vyplnená hodnotiteľom v rámci atestačného konania, ak ho úradník o to požiadal vo svojom samohodnotení.

86      Správne informácie č. 1‑2006 z 12. januára 2006 nemohli zákonne pridať ďalšie kritérium ku kritériám získania atestácie ani ďalšiu podmienku k podmienkam pripustenia k atestačnému konaniu, keďže uvedené kritériá a podmienky boli stanovené ustanoveniami rozhodnutia zo 7. apríla 2004 prijatého Komisiou na vykonanie článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku. Komisia napokon vôbec netvrdila, že rozhodnutie uvedené v Správnych informáciách č. 1‑2006 z 12. januára 2006 mohlo mať taký normatívny dosah.

87      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že sporné rozhodnutie, ktoré zabránilo pripusteniu žalobkyne k atestácii, nebolo prijaté, ako malo byť prijaté vzhľadom na svoj predmet, na základe ustanovení článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku a rozhodnutia zo 7. apríla 2004, ktoré sa vzťahujú na atestačné konanie, ale na základe ustanovení článku 43 služobného poriadku VVU 43, ktoré sa vzťahujú na konanie o hodnotení.

88      Z toho vyplýva, že sporné rozhodnutie prijaté na základe článku 43 služobného poriadku porušilo pôsobnosť uvedeného článku 43, ktorá sa odlišuje od pôsobnosti 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, a nezávislosť konaní o hodnotení a atestácii vymedzených na účely vykonania vyššie uvedených ustanovení služobného poriadku vo VVU 43 a v rozhodnutí zo 7. apríla 2004.

89      Komisia istotne uvádzala na pojednávaní, že jej rozhodnutie z 29. novembra 2006, ktorým bolo zrušené a nahradené rozhodnutie zo 7. apríla 2004, stanovilo súvislosť medzi atestačným konaním a konaním o hodnotení. Článok 5 ods. 1 rozhodnutia z 29. novembra 2006 totiž stanovuje, že uchádzač môže byť pripustený k atestačnému konaniu len s podmienkou, že mu boli uznané predpoklady na prevzatie úloh na úrovni „správneho asistenta“.

90      Rozhodnutie z 29. novembra 2006 však nadobudlo účinnosť podľa svojho článku 9 až v nasledujúci deň po svojom prijatí. Rozhodnutie zo 7. apríla 2004 bolo teda účinné 26. júna 2006, čiže v deň, keď bol HSP 2005 obsahujúci sporné rozhodnutie potvrdený odvolacím hodnotiteľom a uzavretý. Ak teda Komisia prijala sporné rozhodnutie, ako to tvrdila na pojednávaní, na základe neskoršieho rozhodnutia z 29. novembra 2006, a aj keby mohlo k dôjsť takej možnosti, okrem pôsobnosti článku 43 služobného poriadku a článku 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku a ich vykonávacích ustanovení tým porušila pôsobnosť ratione temporis svojich rozhodnutí zo 7. apríla 2004 a z 29. novembra 2006.

91      Žalobkyňa teda môže dôvodne navrhovať zrušenie sporného rozhodnutia, čiže svojho HSP 2005, v rozsahu, v akom boli týmto rozhodnutím neuznané jej predpoklady nevyhnutné na vykonávanie úloh asistenta, a v dôsledku toho zamietnuté jej pripustenie k atestačnému konaniu.

 O trovách

92      Podľa článku 122 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu ustanovenia ôsmej kapitoly hlavy II o trovách konania a súdnych výdavkoch sa uplatnia až na konania začaté na Súde pre verejnú službu po nadobudnutí účinnosti tohto poriadku, teda 1. novembra 2007. Na konania prebiehajúce na Súde pre verejnú službu pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku sa budú uplatňovať mutatis mutandis príslušné ustanovenia Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

93      V súlade s článkom 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi žalobkyne v tomto zmysle.

Z týchto dôvodov

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Hodnotenie služobného postupu pani Putterie‑De‑Beukelaer týkajúce sa obdobia od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 sa zrušuje v rozsahu, v akom neuznáva predpoklady žalobkyne na vykonávanie úloh patriacich do kategórie B*.

2.      Komisia Európskych spoločenstiev znáša všetky trovy konania.

Kreppel

Tagaras

Gervasoni

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. februára 2008.

Tajomník

Predseda komory

W. Hakenberg

H. Kreppel

---

* Jazyk konania: francúzština.