1

Svojím odvolaním Belgické kráľovstvo žiada zrušenie uznesenie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 15. marca 2007, Belgicko/Komisia (T-5/07, neuverejnený v Zbierke, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým Súd prvého stupňa zamietol ako zjavne neprípustnú jeho žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie obsiahnutého v liste z 18. októbra 2006, týkajúceho sa odmietnutia vrátenia sumy zaplatenej Belgickým kráľovstvom na istine a úroky z pohľadávok Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „napadnuté uznesenie“), z dôvodu, že táto žaloba bola podaná po uplynutí lehoty a že uplatnené okolnosti nie sú nepredvídateľnými okolnosťami v zmysle článku 45 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na konanie pred Súdom prvého stupňa podľa článku 53 tohto štatútu.

2

Z napadnutého uznesenia vyplýva, že Belgické kráľovstvo dostalo oznámenie o spornom rozhodnutí 19. októbra 2006 a disponovalo lehotou na podanie žaloby smerujúcej k zrušeniu tohto rozhodnutia podľa článku 230 ES, ktorá uplynula 2. januára 2007.

3

Belgické kráľovstvo zaslalo 21. decembra 2006 faxom do kancelárie Súdu prvého stupňa kópiu podpísanej žaloby s pripojenými prílohami. Podľa článku 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa mohol byť tento dátum považovaný za rozhodný na účely dodržania procesných lehôt za podmienky, že podpísaný originál žaloby bude doručený do kancelárie Súdu prvého stupňa najneskôr do nasledujúcich desiatich dní.

4

Z napadnutého uznesenia však vyplýva, že Súdu prvého stupňa boli 27. decembra 2006 doručené iba originály príloh, zatiaľ čo originál podpísanej žaloby, odoslaný chybne na veľvyslanectvo Belgicka v Luxembursku diplomatickou poštou, bol do kancelárie Súdu prvého stupňa doručený až 5. januára 2007.

5

Súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení domnieval, že keďže Belgické kráľovstvo nezaslalo podpísaný originál žaloby do desiatich dní od zaslania kópie žaloby faxom, len dátum doručenia podpísaného originálu žaloby, teda 5. január 2007, môže byť rozhodný na účely dodržania procesných lehôt. Súd prvého stupňa sa teda domnieval, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty.

6

V liste z 2. februára 2007 sa Belgické kráľovstvo dovolávalo ospravedlniteľného omylu na odchýlenie sa od dotknutej lehoty a uplatňovalo nepredvídateľnú okolnosť v zmysle článku 45 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.

7

Tento členský štát v uvedenom liste tvrdil, že jeho služby preukázali požadovanú náležitú obozretnosť poslaním kópie podpísanej žaloby faxom dostatočne pred uplynutím lehoty na podanie žaloby a že si mohli všimnúť pochybenia pri zaslaní originálu žaloby, až keď im kancelária Súdu prvého stupňa túto chybu 5. januára 2007 oznámila. Okrem toho tento štát zdôrazňuje, že podpísanú žalobu zaslanú faxom nemožno považovať za neplatnú z dôvodu, že originál nebol doručený v lehote desiatich dní.

8

Po tom, čo v napadnutom uznesení pripomenul judikatúru Spoločenstva týkajúcu sa pojmu „nepredvídateľná okolnosť“, Súd prvého stupňa sa domnieval, že neskoré podanie originálu žaloby vychádza zo skutočnosti, že dotknuté ministerstvo zaslalo tento originál na veľvyslanectvo Belgicka v Luxembursku, ktoré ho doručilo do kancelárie Súdu prvého stupňa až 5. januára 2007. Súd prvého stupňa sa taktiež domnieval, že na preukázanie výnimočných okolností alebo neobvyklých udalostí nezávislých od vôle inštitúcií Belgického kráľovstva, ktoré by zapríčinili údajnú nepredvídateľnú okolnosť, nebol predložený žiadny iný dôkaz. Nakoniec sa Súd prvého stupňa domnieval, že pokiaľ ide o ospravedlniteľný omyl, ktorého sa tento členský štát dovolával, otázky spojené s fungovaním služieb odvolateľa nemôžu samy osebe ospravedlňovať spôsobený omyl.

9

Belgické kráľovstvo vo svojom odvolaní, na ktorého podporu uvádza štyri dôvody, navrhuje, aby Súdny dvor:

10

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje zamietnuť odvolanie a zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

11

Podľa článku 119 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie čiastočne alebo úplne zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môže odôvodneným uznesením kedykoľvek na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta odmietnuť alebo zamietnuť.

12

Belgické kráľovstvo vytýka Súdu prvého stupňa, že uvádza judikatúru Spoločenstva bez toho, aby uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia okolnosti prejednávanej veci, z ktorých nevyvodil existenciu nepredvídateľnej okolnosti alebo ospravedlniteľného omylu.

13

Najmä sa domnieva, že Súd prvého stupňa odmietol uznať existenciu nepredvídateľnej okolnosti a uspokojil sa s konštatovaním omylu, ktorého sa dopustili jeho služby, a nesprávnym tvrdením, že žiaden iný dôkaz nebol Belgickým kráľovstvom predložený. Súd prvého stupňa najmä neodôvodnil, z akého dôvodu nevyvodil existenciu nepredvídateľnej okolnosti z určitých údajných dôkazov, akou je skutočnosť, že jeden z ministerských úradníkov, poverený vecou C-227/06 prejednávanou na Súdnom dvore, mal okolo 27. decembra 2006 telefonický kontakt s kanceláriou Súdneho dvora, ktorá mu potvrdila prijatie dvoch obálok a uistila ho, že všetko je v poriadku, tak aj okolnosť, že Súd prvého stupňa mu oznámil nedoručenie originálu žaloby spolu so skutočne prijatými prílohami 27. decembra 2006 až dňa 5. januára 2007.

14

Pokiaľ ide o ospravedlniteľný omyl, Belgické kráľovstvo sa domnieva, že Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo výnimočná a neznáma skutočnosť, že originál žaloby nebol na rozdiel od príloh v lehote doručený do kancelárie, neumožňuje v prejednávanej veci konštatovať existenciu ospravedlniteľného omylu. Súd prvého stupňa teda taktiež nedodržal povinnosť odôvodnenia v tomto ohľade.

15

Komisia za seba tvrdí, že uznesenie bolo právne dostatočne odôvodnené a že umožňuje Belgickému kráľovstvu poznať dôvody, pre ktoré bolo odvolanie odmietnuté ako neprípustné.

16

Je vhodné pripomenúť, že Súdny dvor viackrát rozhodol, že odchýliť sa od uplatnenia právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa procesných lehôt je možné, len pokiaľ ide o výnimočné prípady nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci v súlade s druhým odsekom článku 45 Štatútu Súdneho dvora, keďže striktné uplatnenie týchto predpisov slúži požiadavkám právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (pozri v tomto smere najmä rozsudok z 26. novembra 1985, Cockerill-Sambre/Komisia, 42/85, Zb. s. 3749, bod 10, ako aj uznesenia z 5. februára 1992, Francúzsko/Komisia, C-59/91, Zb. s. I-525, bod 8, a zo 7. mája 1998, Írsko/Komisia, C-239/97, Zb. s. I-2655, bod 7).

17

Súdny dvor mal taktiež príležitosť upresniť, že pojmy vyššej moci a nepredvídateľnej okolnosti zahŕňajú objektívnu zložku týkajúcu sa neobvyklých okolností nezávislých na vôli hospodárskeho subjektu a subjektívnu zložku obsahujúcu povinnosť dotknutej osoby zabezpečiť sa proti následkom neobvyklej udalosti tým, že prijme vhodné opatrenia bez toho, aby priniesli neprimerané obete. Dotknutá osoba musí osobitne dávať veľký pozor na priebeh konania a zvlášť preukázať, že sa usilovala o dodržanie stanovených lehôt (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia, C-195/91 P, Zb. s. I-5619, bod 32).

18

Súd prvého stupňa sa po tom, čo v prejednávanej veci pripomenul vyššie uvedenú judikatúru, v bode 16 napadnutého uznesenia domnieval, že oneskorené doručenie originálu žaloby malo svoj pôvod v okolnosti, že Belgické kráľovstvo zaslalo tento originál diplomatickou poštou.

19

Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti uplatňované Belgickým kráľovstvom, je potrebné najskôr konštatovať, že Belgické kráľovstvo sa po prvýkrát až vo fáze odvolania dovoláva údajného telefonického hovoru do kancelárie Súdneho dvora, ktorý mu potvrdil, že je všetko v poriadku. V tomto ohľade stačí konštatovať, že z dôvodu, že tento dôkaz nebol uplatňovaný na Súde prvého stupňa, nemôže sa Súdu prvého stupňa vyčítať, že ho neuviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia.

20

Následne, pokiaľ ide o okolnosť, že kancelária mu oznámila až 5. januára 2007, že jej nebol doručený originál žaloby, je vhodné pripomenúť, že povinnosť Súdu prvého stupňa odôvodniť svoje rozsudky nemôže byť vykladaná tak, že zahŕňa aj povinnosť Súdu prvého stupňa detailne odpovedať na každé tvrdenie, ktorého sa dovoláva odvolateľ, osobitne pokiaľ nie je dostatočne jasné a presné a nespočíva na podrobných dôkazných materiáloch (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C-404/04 P, neuverejnený v Zbierke, bod 90 a citovanú judikatúru).

21

V prejednávanej veci je pritom vhodné konštatovať, že aj keď je v už citovanom liste z 2. februára 2007 uvedené, že skutočnosť, že kancelária okamžite nepotvrdila prijatie zásielky Belgického kráľovstva, predstavuje dôkaz týkajúci sa vonkajších okolností, napriek tomu sa tento členský štát vôbec nesnažil ozrejmiť toto tvrdenie tak, aby dostalo dostatočne jasný a presný charakter, ktorý umožní postrehnúť jeho prípadnú dôležitosť na účely posúdenia existencie údajnej nepredvídateľnej okolnosti.

22

Za týchto okolností je potrebné pripustiť, že Súd prvého stupňa mohol rozhodnúť bez toho, aby dodržal povinnosť odôvodnenia v bode 16 napadnutého uznesenia, že na preukázanie výnimočných okolností alebo neobvyklých udalostí nezávislých od vôle inštitúcií Belgického kráľovstva, ktoré by zapríčinili údajnú nepredvídateľnú okolnosť, nebol predložený žiadny iný dôkaz.

23

V každom prípade Belgické kráľovstvo nemôže tvrdiť, že kancelária Súdu prvého stupňa ho informovala neskoro o chybnom zaslaní originálu žaloby, keďže iba samotný odvolateľ musí osobitne dávať veľký pozor na priebeh konania a zvlášť preukázať, že sa usiloval o dodržanie stanovených lehôt (pozri v tomto zmysle rozsudok Bayer/Komisia, už citovaný, bod 32) a že následne Súd prvého stupňa nie je príslušný, aby naprával nedostatok náležitej obozretnosti odvolateľa.

24

Nakoniec, pokiaľ ide o okolnosť, že originál žaloby nebol doručený v požadovanej lehote do kancelárie Súdu prvého stupňa, zatiaľ čo prílohy boli podané v lehote na podanie spornej žaloby, stačí konštatovať, že v už citovanom liste z 2. februára 2007 Belgické kráľovstvo nepristúpilo k vysvetleniu, v akom ohľade má táto okolnosť výnimočný charakter, ktorý zakladá ospravedlniteľný omyl.

25

Napokon je vhodné doplniť, že takáto okolnosť nie je v žiadnom prípade ani výnimočná v rámci súdnych konaní, ani v prejednávanej veci nezávislá od vôle inštitúcií Belgického kráľovstva.

26

S ohľadom na to, čo je uvedené vyššie, je potrebné zamietnuť prvý odvolací dôvod ako zjavne nedôvodný.

27

Podľa Belgického kráľovstva sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil v bode 18 napadnutého uznesenia, že otázky spojené s fungovaním jeho služieb nemôžu samy osebe ospravedlňovať spôsobený omyl.

28

Komisia sa domnieva, že Súd prvého stupňa sa presne drží judikatúry Spoločenstva a správne dospel v už citovanom bode 18 k záveru, že dotknutý členský štát sa nemôže dovolávať chybného fungovania jeho vnútroštátnej organizácie pri preukazovaní ospravedlniteľného charakteru omylu, ktorého sa mohol v prejednávanej veci dopustiť.

29

Treba pripomenúť, že plná vedomosť o definitívnom charaktere rozhodnutia, ako aj o lehote na podanie žaloby uplatniteľnej podľa článku 230 ES sama osebe nevylučuje, aby osoba podliehajúca súdnej právomoci mohla poukázať na ospravedlniteľný omyl spôsobilý odôvodniť oneskorenie jeho žaloby, pretože podľa ustálenej judikatúry (pozri najmä rozsudok Bayer/Komisia, už citovaný, bod 26) môže k takémuto omylu dôjsť najmä vtedy, ak správanie dotknutej inštitúcie, či už samotné, alebo v rozhodujúcej miere, spôsobilo pochopiteľný zmätok v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá konala v dobrej viere a preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne uvedomelého subjektu (rozsudok z 15. mája 2003, Pitsiorlas/Rada a ECB, C-193/01 P, Zb. s. I-4837, bod 24).

30

V napadnutom uznesení Súd prvého stupňa správne uplatnil už citovanú judikatúru. Po tom totiž, ako konštatoval v bode 16 tohto uznesenia, že oneskorené podanie žaloby vyplývalo zo zlého fungovania služieb príslušného ministerstva, mohol Súd prvého stupňa správne rozhodnúť, že v prejednávanej veci a pri neexistencii ďalších dôkazov nemôžu otázky spojené s fungovaním služieb Belgického kráľovstva samy osebe ospravedlňovať spôsobený omyl, pretože v prejednávanej veci tento omyl zodpovedá presne nedostatku obozretnosti jeho služieb.

31

V dôsledku toho je potrebné zamietnuť druhý odvolací dôvod ako zjavne nedôvodný.

32

Belgické kráľovstvo tvrdí, že Súd prvého stupňa nepreskúmal tvrdenie, ktoré uviedol vo svojom liste z 2. februára 2007, podľa ktorého skutočnosť, že neplatnosťou žaloby je sankcionované nedodržanie lehoty desiatich dní na doručenie podpísaného originálu žaloby do kancelárie Súdu prvého stupňa, predstavuje prílišnú procesnú prísnosť v rozpore so súčasným vývojom komunikačných prostriedkov odrážajúcich sa v právnej úprave týkajúcej sa právneho rámca Spoločenstva pre elektronické podpisy.

33

Keďže dátum doručenia faxu nie je možné v prejednávanej veci vziať do úvahy na účely dodržiavania procesných pravidiel, iba dátum podania originálu žaloby do kancelárie môže byť platne uplatnený. Tento dátum podania originálu žaloby nespadal do lehoty stanovenej Belgickému kráľovstvu na podanie jeho žaloby, teda Súd prvého stupňa musel dospieť k záveru nie o neplatnosti žaloby, ako tvrdí tento členský štát, ale o neprípustnosti tejto žaloby z dôvodu jeho neskorého podania.

34

V skutočnosti pri čítaní listu z 2. februára 2007 sa toto údajné tvrdenie odvolateľa viac podobá na všeobecnú kritiku pravidiel vyplývajúcich z rokovacieho poriadku, ktorý je však Súd prvého stupňa povinný striktne uplatňovať, ako bolo pripomenuté v bode 16 tohto uznesenia. Teda povinnosť Súdu prvého stupňa odôvodniť svoje rozsudky nemôže byť vykladaná tak, že zahŕňa aj povinnosť Súdu prvého stupňa detailne odpovedať na každé tvrdenie, ktorého sa dovoláva odvolateľ, osobitne pokiaľ nie je dostatočne jasné a presné a nespočíva na podrobných dôkazných materiáloch (pozri rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 121, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 81).

35

V dôsledku toho je potrebné zamietnuť tretí odvolací dôvod ako zjavne nedôvodný.

36

Belgické kráľovstvo tvrdí, že neprípustnosť namietaná proti žalobe, pokiaľ originál žaloby nie je doručený do kancelárie Súdu prvého stupňa do desiatich dní po zaslaní kópie faxom, ku ktorému došlo v lehote stanovenej v článku 230 ES, predstavuje porušenie zásady proporcionality. Pri neexistencii imperatívnej potreby spojenej s právnou istotou by dodržanie tejto zásady malo viesť k tomu, že žaloba doručená faxom v lehote na podanie odvolania stanovenej Zmluvou o ES nebude vyhlásená za neprípustnú, pokiaľ táto žaloba bude podaná do desiatich dní po uplynutí lehoty stanovenej na podanie žaloby faxom. Okrem toho by originál žaloby mohol byť považovaný za čiastočne doručený do kancelárie Súdnu prvého stupňa v lehote, keďže originálne prílohy boli do kancelárie skutočne doručené 27. decembra 2006.

37

Komisia sa domnieva, že tento odvolací dôvod je neprípustný, pretože v skutočnosti vedie k spochybneniu zákonnosti článku 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Pritom podľa Komisie Belgické kráľovstvo nemohlo platne v incidenčnom konaní uplatňovať protiprávnosť ustanovenia Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktoré mohlo platne napadnúť v lehote dvoch mesiacov podľa článku 230 ES. Zo subsidiárneho dôvodu sa domnieva, že tento odvolací dôvod je nedôvodný, pretože normotvorca Spoločenstva nezamýšľal Súdu prvého stupňa povoliť ani prikázať posudzovať prípad od prípadu proporcionálny charakter neprípustnosti namietanej za podmienok, ako sú podmienky v uvedenej veci.

38

Samotné znenie článku 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa neponecháva žiadnu mieru voľnej úvahy Súdu prvého stupňa pri uplatnení tohto ustanovenia. Možnosť pre odvolateľa dovolávať sa len dátumu prijatia faxu v kancelárii Súdneho dvora na účely dodržiavania procesných pravidiel závisí od podmienky, že podpísaný originál podania, ktorého kópia bola zaslaná, je doručený do kancelárie najneskôr do nasledujúcich desiatich dní.

39

Okrem toho, ak je fax doručený, tak ako je tomu v prejednávanej veci, viac ako desať dní pred uplynutím lehoty určenej na podanie žaloby na Súd prvého stupňa, ustanovenia článku 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa túto lehotu nepredlžujú (uznesenie z 18. januára 2005, Zuazaga Meabe/ÚHVT, C-325/03 P, Zb. s. I-403, bod 18).

40

Za týchto podmienok sa Belgické kráľovstvo nemôže dovolávať porušenia zásady proporcionality, pretože ako konštatoval Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, neprípustnosť žaloby vychádza z nedostatku obozretnosti tohto členského štátu zaslať do kancelárie Súdu prvého stupňa podpísaný originál žaloby v lehote na podanie spornej žaloby, a nie v spôsobe, ktorým Súd prvého stupňa uplatnil článok 43 ods. 6 svojho rokovacieho poriadku, ktorého ustanovenie začleňuje do tohto poriadku moderné komunikačné techniky, na základe úprav prijatých Súdom prvého stupňa v zhode so Súdnym dvorom a s jednomyseľným schválením Rady v jeho rozhodnutí zo 6. decembra 2000 (Ú. v. ES L 322, s. 4), pričom jedna z podmienok uplatnenia nebola v prejednávanej veci splnená.

41

Nakoniec Belgické kráľovstvo nemôže tvrdiť, že jeho originál žaloby bol čiastočne doručený v lehote z dôvodu, že originály príloh boli skutočne zaslané do kancelárie Súdu prvého stupňa. Ak totiž odvolateľ disponuje podľa článku 44 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa možnosťou odstrániť vady svojej žaloby, najmä zaslaním chýbajúcich príloh, toto odstránenie vád je možné, len ak je podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora, uplatniteľného na konanie na Súde prvého stupňa, splnená podstatná podmienka na začatie konania na Súde prvého stupňa, teda podanie žaloby. Žaloba totiž predstavuje návrh na začatie konania, v ktorom účastníci konania majú povinnosť určiť predmet sporu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. septembra 1979, Komisia/Francúzsko, 232/78, Zb. s. 2729, bod 3, a zo 6. apríla 2000, Komisia/Francúzsko, C-256/98, Zb. s. I-2487, bod 31), pri ktorom majú prílohy výlučne dôkaznú a podpornú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 99). Za týchto podmienok nemôže byť podanie príloh považované za rovnocenné s čiastočným podaním žaloby.

42

V dôsledku toho je potrebné zamietnuť štvrtý odvolací dôvod ako zjavne nedôvodný.

43

S ohľadom na to, čo je uvedené vyššie, je odvolanie potrebné zamietnuť ako zjavne nedôvodné.

44

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe článku 118 tohto poriadku uplatňuje na konanie o odvolaní, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania a Belgické kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) nariadil: