Žaloba podaná 22. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-518/07)

(2008/C 37/10)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: C. Docksey a C. Ladenburger, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 28 ods. 1 prvá veta smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS zaväzuje členské štáty zabezpečiť, aby „jeden a/alebo viac štátnych orgánov“ bolo zodpovedných za monitorovanie „uplatňovania ustanovení v rámci jeho územia, prijatých členskými štátmi v súlade s touto smernicou“, t. j. ustanovení o ochrane údajov. Článok 28 ods. 1 druhá veta smernice vyžaduje konanie poverených dozorných orgánov „s úplnou nezávislosťou“. Zo znenia smernice vyplýva, že dozorné orgány musia byť oslobodené od akýchkoľvek vplyvov zo strany iných štátnych orgánov, ako aj od vplyvov mimo štátnej správy, čo znamená, že ustanovenia prijaté členskými štátmi teda musia vylúčiť vonkajšie vplyvy na rozhodnutia dozorných orgánov a ich výkon. Znenie „úplná“ nezávislosť predpokladá, že nemá existovať závislosť nielen od žiadneho subjektu, ale ani v žiadnom smere.

Je teda v rozpore s článkom 28 ods. 1 druhou vetou smernice podriadiť dozorné orgány poverené monitorovaním spracovania údajov v neverejnej sfére štátnemu odbornému, právnemu alebo služobnému dozoru, ako sa to stalo v 16 spolkových krajinách Spolkovej republiky Nemecko. Tým, že zákon každej z týchto spolkových krajín podriaďuje dozorné orgány dozoru v rôznej kombinácii týchto troch druhov dozoru, zákon každej z týchto krajín zakladá porušenie povinnosti Spolkovej republiky Nemecko vyplývajúcej z článku 28 ods. 1 druhej vety smernice zabezpečiť „úplnú nezávislosť“ dozorných orgánov. Bez ohľadu na rozdiely medzi právnym, odborným a služobným dozorom sú všetky tieto druhy dozoru porušením nezávislosti vyžadovanej touto smernicou.

Z teleologického pohľadu zákonodarca Spoločenstva považoval úplnú nezávislosť za nevyhnutnú pre to, aby mohli byť efektívne plnené funkcie dozorného orgánu stanovené v článku 28 smernice. Koncepcia „úplnej nezávislosti“ dozorných orgánov členských štátov jasne vyplýva aj z procesu prípravy tejto normy. Aj zo systematického hľadiska požiadavka „úplnej nezávislosti“ dozorných orgánov členských štátov zodpovedá súčasnému stavu predpisov Spoločenstva v oblasti ochrany údajov. Článok 8 Charty základných práv Európskej únie navyše tiež vyžaduje, aby dodržiavanie predpisov o ochrane osobných údajov „podliehalo kontrole nezávislého orgánu“.

Koncepcia relatívnej nezávislosti, teda nezávislosť dozorného orgánu len od samotného kontrolovaného, ktorú presadzuje Spolková republika Nemecko, sa nedá dať do súladu s jednoznačným súhrnným znením smernice, ktorá požaduje „úplnú“ nezávislosť. Navyše by takýto výklad úplne pozbavil článok 28 ods. 1 účinku. Treba odmietnuť aj argumentáciu, podľa ktorej článok 95 ES ako rozhodujúci právny základ smernice, ako aj zásada subsidiarity a zásada proporcionality umožňujú obmedzujúci výklad požiadavky „úplnej nezávislosti“. Súdny dvor už rozhodol o tom, že smernica bola prijatá v súlade s kompetenciami, a že nie je prípustné vykladať ju zužujúcim spôsobom pri skutkových okolnostiach, ktoré nemajú hospodársky charakter. Príslušný predpis navyše neprekračuje mieru toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje smernica v súlade s článkom 95 ES a zásadou subsidiarity.

(1)  Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355.