1

Komisia Európskych spoločenstiev sa svojou žalobou domáha, aby Súdny dvor určil, že Holandské kráľovstvo si tým, že neoslobodilo dividendy platené spoločnostiam usadeným na Islande a v Nórsku od zrážkovej dane z dividend za rovnakých podmienok ako dividendy platené holandským spoločnostiam, nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, ďalej len „Dohoda EHP“).

2

Podľa článku 40 Dohody EHP:

„V rámci ustanovení tejto dohody obmedzenia pohyb kapitálu medzi zmluvnými stranami, ktorý patrí osobe s bydliskom v členskom štáte [Európskeho spoločenstva] alebo v štáte [Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO)] a rovnako diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska strán alebo miesta, kde sa kapitál investuje, sa zakazuje. Príloha XII obsahuje ustanovenia nevyhnutné na vykonanie tohto článku.“

3

Uvedená príloha XII s názvom „Voľný pohyb kapitálu“ odkazuje na smernicu Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 zmluvy (Ú. v. ES L 178, s. 5; Mim. vyd. 10/001, s. 10).

4

Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Bez toho, aby tým boli dotknuté nasledujúce ustanovenia, musia členské štáty odstrániť obmedzenia pohybu kapitálu platné pre tuzemcov členských štátov. …“

5

Podľa článku 4 tej istej smernice:

„Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov prijať všetky potrebné opatrenia na predchádzanie porušovaniu ich právnych predpisov, okrem iného v oblasti zdaňovania…

Uplatňovanie týchto opatrení a postup nesmie prekážať kapitálovým pohybom vykonávaným v súlade s právom spoločenstva.“

6

Článok 1 ods. 1 zákona o dani z dividend z 23. decembra 1965 (Wet op de dividendbelasting 1965, ďalej len „Wet DB“) stanovuje:

„Pod označením ‚daň z dividend‘ sa vyberá priama daň od toho, kto — priamo alebo prostredníctvom certifikátov — má príjem z takých akcií, podielových listov alebo pôžičiek, ako sú uvedené v článku 10 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmu právnických osôb z roku 1969 [Wet op de vennootschapsbelasting 1969, ďalej len ‚Wet Vpb‘] od akciových spoločností, súkromných spoločností s ručením obmedzeným, komanditných spoločností a iných spoločností usadených v Holandsku, ktorých základné imanie je úplne alebo čiastočne rozdelené na akcie.“

7

Podľa článku 4 Wet DB:

„1.   Zrážka dane sa nemusí odviesť z výnosov z akcií, podielových listov a pôžičiek uvedených v článku 10 ods. 1 písm. d) [Wet Vpb]:

…

2.   Daň sa nezráža z výnosov z akcií, podielových listov a pôžičiek uvedených v článku 10 ods. 1 písm. d) [Wet Vpb], ak príjemca výnosov je útvar usadený v inom členskom štáte Európskej únie a spĺňa tieto podmienky:

…“

8

Podľa článku 13 Wet Vpb:

„1.   Na účely určenia zisku sa nezohľadňujú výnosy z podielu ani náklady, ktoré sa vzťahujú na nadobudnutie podielu alebo vytvorenie tohto podielu (oslobodenie podielu).

2.   Podielom sa rozumie, ak spoločnosť daňovník:

9

Pokiaľ ide o spoločnosti usadené na Islande a v Nórsku, holandská právna úprava nepozná osobitný predpis, na základe ktorého by sa tieto spoločnosti mohli odvolávať na článok 40 Dohody EHP. Na základe dvojstranných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených medzi členskými krajinami Dohody EHP sa daň z dividend nevyberá v prípade aspoň 5%-ného podielu (článok 10 zmluvy o daniach z príjmov a kapitálu uzatvorenej 25. septembra 1997 medzi Holandským kráľovstvom a Islandskou republikou) alebo aspoň 25%-ného podielu (článok 10 zmluvy o daniach z príjmov a kapitálu uzatvorenej medzi Holandským kráľovstvom a Nórskom) na základnom imaní holandskej spoločnosti.

10

Keďže sa Komisia domnievala, že dividendy vyplácané spoločnostiam usadeným v Holandsku boli zvýhodňované oproti dividendám, ktoré sa vyplácali spoločnostiam usadeným v iných členských štátoch a v štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a Holandské kráľovstvo si preto nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 ES a článku 40 Dohody EHP, 18. októbra 2005 mu zaslala výzvu s tým, aby predložilo vysvetlenia.

11

Vzhľadom na to, že Holandské kráľovstvo sa obmedzilo na poskytnutie formálnej odpovede bez toho, aby sa vyjadrilo k samotnej podstate veci, Komisia vydala 6. júla 2006 odôvodnené stanovisko s rovnakými výhradami, v ktorom ho vyzvala, aby prijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

12

Uvedený členský štát odpovedal listom zo 7. septembra 2006, v ktorom upresnil, že pokiaľ ide o dividendy vyplácané spoločnostiam do iných členských štátov Spoločenstva, Wet DB bude upravený od . Táto zmena, ku ktorej došlo pred podaním tejto žaloby, predstavovala prijatie článku 4 ods. 2 Wet DB, tak ako je uvedený v bode 7 tohto rozsudku.

13

Pokiaľ išlo o vytýkané porušenie článku 40 Dohody EHP, Holandské kráľovstvo tvrdilo, že jeho predmetná právna úprava nenarúša voľný pohyb kapitálu a v prípade, ak by aj k tomu došlo, pôjde o odôvodnené narušenie.

14

Hoci Komisia pripustila, že úpravou článku 4 Wet DB, ktorá sa týka spoločností usadených v iných členských štátoch Spoločenstva, sa zabezpečil súlad holandskej právnej úpravy so zmluvou ES, rozhodla sa pokračovať v konaní o nesplnenie povinnosti a podala túto žalobu z dôvodu výhrady týkajúcej sa porušenia článku 40 Dohody EHP.

15

Komisia tvrdí, že Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 23. septembra 2003, Ospelt a Schlössle Weissenberg (C-452/01, Zb. s. I-9743, body 28, 29 a 32), že článok 40 Dohody EHP a príloha XII tejto dohody majú rovnaký právny dosah, ako majú v podstate totožné ustanovenia článku 56 ES. Komisia okrem iného uvádza, že Súd EZVO o tom rozhodol rovnako v rozsudkoch z , Fokus Bank (E-1/04, EZVO Court Report, s. 22, bod 23), a z , Paolo Piazza (E-10/04, EZVO Court Report, s. 100, bod 33).

16

Podľa Komisie holandská daňová úprava vytvára diskrimináciu v daňovom zaobchádzaní medzi dividendami vyplácanými spoločnosti, ktorá je usadená v Holandsku alebo odteraz aj v iných členských štátoch Spoločenstva, a dividendami vyplácanými spoločnosti usadenej na Islande alebo v Nórsku.

17

Komisia zdôrazňuje, že dividendy holandskej spoločnosti vyplácané inej holandskej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá je usadená v inom členskom štáte Spoločenstva, sú oslobodené od zrážkovej dane z dividend, pokiaľ táto druhá spoločnosť vlastní aspoň 5% základného imania prvej spoločnosti, pričom dividendy holandskej spoločnosti vyplácané spoločnosti usadenej na Islande alebo v Nórsku sú od tejto zrážky oslobodené len vtedy, ak vlastnia aspoň 10% (v prípade islandských spoločností) a 25% (v prípade nórskych spoločností) základného imania dotknutej holandskej spoločnosti.

18

Táto diskriminácia porušuje zásadu voľného pohybu kapitálu, lebo znevýhodňuje investovanie spoločností usadených na Islande alebo v Nórsku do holandských spoločností oproti spoločnostiam, ktoré sú usadené v Holandsku alebo v iných členských štátoch Spoločenstva. Z dôvodu tejto diskriminácie bude pre holandské spoločnosti ťažšie prilákať kapitál z Islandu a Nórska ako z Holandska alebo iného členského štátu Spoločenstva.

19

Komisia zdôrazňuje, že Súdny dvor už v rozsudku z 8. novembra 2007, Amurta (C-379/05, Zb. s. I-9569, bod 28), rozhodol, že takáto diskriminácia je v rozpore s článkom 56 ES, pokiaľ dividendy vyplácané spoločnostiam usadeným v iných členských štátoch, ktoré v rozhodnom čase vo veci, ktorá sa skončila týmto rozsudkom, neboli oslobodené rovnako ako tie, ktoré sa vyplácali holandským spoločnostiam.

20

Rovnako ako v uvedenej veci aj v tejto veci možno o daňovej právnej úprave predpokladať, že je v súlade s právom Spoločenstva a súčasne aj s Dohodou EHP len vtedy, ak rozdielne zaobchádzanie, ktoré obsahuje, sa týka situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu.

21

Komisia tvrdí, pričom Holandské kráľovstvo to popiera, že situácia islandských a nórskych spoločností je z hľadiska rizika dvojitého zdanenia príjmov holandských spoločností, v ktorých vlastnia časť základného imania, objektívne porovnateľná s postavením holandských spoločností.

22

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v takýchto prípadoch opatrenia smerujúce k zamedzeniu dvojitého zdanenia musia platiť na všetky zahraničné spoločnosti, na ktoré sa môžu vzťahovať ustanovenia v oblasti voľného pohybu kapitálu. Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok zo 14. decembra 2006, Denkavit Internationaal a Denkavit Francúzsko (C-170/05, Zb. s. I-11949, bod 37).

23

Komisia pripúšťa, že vnútroštátny zákonodarca môže prijať opatrenia proti zneužívaniu slobôd vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide voľný pohyb kapitálu, a to podľa článku 58 ES a v danom prípade na základe článku 4 smernice 88/361 uvedenej v prílohe XII Dohody EHP, v zmysle ktorého členské štáty majú právo „prijať všetky potrebné opatrenia na predchádzanie porušovaniu ich právnych predpisov, okrem iného v oblasti zdaňovania“.

24

Takéto opatrenia však musia byť proporcionálne k sledovanému cieľu. Holandské kráľovstvo neuviedlo, proti akému zneužitiu smeruje odmietnutie oslobodiť vyplácanie dividend spoločnostiam usadeným na Islande alebo v Nórsku od zrážkovej dane z dividend.

25

Holandské kráľovstvo tvrdí, že povinnosti, ktoré vyplývajú z voľného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi Spoločenstva, nemožno jednoducho preniesť do vzťahov medzi ním a štátmi EZVO, ktorými sú Islandská republika a Nórske kráľovstvo. Vyplýva to zo skutočnosti, že v týchto dvoch posledných štátoch sa smernica Rady 77/799/ES z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní (Ú. v. ES L 336, s. 15; Mim. vyd. 09/001, s. 63), zmenená a doplnená smernicou Rady 2004/106/ES zo (Ú. v. EÚ L 359, s. 30, ďalej len „smernica 77/799“), neuplatňuje.

26

Holandské kráľovstvo sa domnieva, že boj proti rizikám daňových podvodov a zneužívaniu nie je jediným dôvodom na rozdielne zaobchádzanie medzi dividendami vyplácanými spoločnostiam usadeným v členských štátoch Spoločenstva a tými, ktoré sa vyplácajú spoločnostiam usadeným na Islande a v Nórsku.

27

Podľa holandskej právnej úpravy musí príjemca dividend na to, aby mal nárok na predmetné oslobodenie, splniť popri podmienke vyžadujúcej dosiahnutie aspoň 5% podielu na základnom imaní aj dve podmienky, ktoré sa takisto uplatnia na výlučne vnútroštátne situácie a ktoré nemajú diskriminačný charakter, a to tie, že príjemca musí jednak podliehať dani zo zisku a jednak musí byť konečným príjemcom dividend.

28

Vďaka záväznému charakteru smernice 77/799 možno rešpektovanie týchto podmienok ľahko kontrolovať medzi členskými štátmi, ale dvojstranné zmluvy uzatvorené s Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom nie sú právne nástroje Spoločenstva a neumožňujú členskému štátu alebo Komisii domáhať sa splnenia povinností, ktoré z nich vyplývajú na Súdnom dvore.

29

Podľa Holandského kráľovstva neexistencia právneho nástroja Spoločenstva vo vzťahoch s Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom odôvodňuje rozdiely v podmienkach priznania oslobodenia od zrážkovej dane z dividend, pokiaľ ide o podiely, ktoré vlastnia spoločnosti usadené v týchto dvoch členských štátoch.

30

V tejto otázke Komisia naopak zdôrazňuje skutočnosť, že dvojstranné zmluvy sú právne záväzné pre uvedené členské štáty. Pokiaľ by aj bolo ťažšie vynútiť si dodržanie medzinárodnoprávnych záväzkov než dosiahnuť rešpektovanie povinností v rámci Spoločenstva, neznamená to, že by tieto zmluvy boli bezvýznamné vo vzťahu k odpovedi na otázku, či je diskriminácia voči islandským a nórskym spoločnostiam proporcionálna k sledovanému cieľu, ktorým je výber dane z dividend.

31

Holandské kráľovstvo nepreukázalo ani netvrdilo, že Islandská republika alebo Nórske kráľovstvo nedodržiavali záväzky vyplývajúce zo zmlúv, alebo pri jej uplatňovaní dokonca došlo k problémom alebo neodôvodnenému omeškaniu.

32

Jedným zo základných cieľov Dohody EHP je dosiahnuť v najširšej možnej miere slobodu pohybu tovarov, osôb, služieb a kapitálu v celom EHP tak, aby sa vnútorný trh na úrovni Spoločenstva rozšíril na štáty EZVO. Z tohto hľadiska viacero ustanovení dohody zabezpečuje, aby jej výklad bol, pokiaľ je to možné, jednotný na celom území EHP (pozri stanovisko 1/92 z 10. apríla 1992, Zb. s. I-2821). V tomto rámci vykonáva Súdny dvor dozor nad tým, aby sa pravidlá Dohody EHP, ktoré sú v podstate totožné s pravidlami zmluvy, vykladali v členských štátoch jednotne (rozsudok Ospelt a Schlössle Weissenberg, už citovaný, bod 29).

33

Z uvedeného vyplýva, že obmedzenia voľného pohybu kapitálu medzi štátnymi príslušníkmi zmluvných štátov Dohody EHP sa majú posudzovať z hľadiska článku 40 a prílohy XII uvedenej dohody, lebo tieto ustanovenia majú rovnaký právny dosah ako v podstate totožné ustanovenia článku 56 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Ospelt a Schlössle Weissenberg, už citovaný, bod 32).

34

V prípade neexistencie unifikačných alebo harmonizačných opatrení na úrovni Spoločenstva si členské štáty rešpektujúc právo Spoločenstva zachovávajú právomoc prostredníctvom zmluvy alebo jednostranne definovať kritériá rozdelenia svojej daňovej právomoci, najmä s cieľom zamedziť dvojité zdanenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Amurta, už citovaný, body 16 a 17).

35

Táto právomoc im však neumožňuje aplikovať opatrenia, ktoré sú v rozpore so slobodami pohybu zaručenými zmluvou alebo podobnými ustanoveniami Dohody EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok Amurta, už citovaný, bod 24).

36

V danej veci stanovujú články 4 a 4a Wet DB v spojení s článkom 13 Wet Vpb oslobodenie od zrážkovej dane z dividend pre spoločnosti príjemcov, ktoré majú svoje sídlo v členskom štáte. V súlade s článkom 4 ods. 2 bodom 2o Wet DB sa toto oslobodenie aplikuje na dividendy vyplatené spoločnostiam, ktoré majú svoje sídlo v inom členskom štáte a sú vlastníkom aspoň 5%-ného podielu na splatenom základnom imaní spoločnosti rezidenta rozdeľujúcej zisk.

37

Na základe zmlúv, ktoré Holandské kráľovstvo uzatvorilo s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu s Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom, štátmi Dohody EHP, sa oslobodenie od zrážkovej dane z dividend môže uplatniť len na dividendy vyplatené islandským a nórskym spoločnostiam, pokiaľ vlastnia aspoň 10%-ný alebo 25%-ný podiel v holandskej spoločnosti rozdeľujúcej zisk. Je potrebné skonštatovať, že tieto spoločnosti na rozdiel od tých, ktoré majú svoje sídlo v členskom štáte, nie sú chránené pred rizikom dvojitého zdanenia, ak vlastnia viac ako 5%-ný podiel, ale menej ako 10%-ný alebo 25%-ný podiel v holandskej spoločnosti rozdeľujúcej zisk.

38

Tento rozdiel medzi daňovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú jednak na spoločnosti usadené v členských štátoch Spoločenstva a jednak na spoločnosti usadené v predmetných dvoch štátoch EHP, na ktoré sa vzťahuje článok 40 Dohody EHP rovnako, ako sa na prvé uvedené spoločnosti vzťahuje článok 56 ES, znevýhodňuje pri zdaňovaní dividend islandské spoločnosti, ktoré vlastnia od 5% do 10% základného imania holandskej spoločnosti a nórske spoločnosti vlastniace od 5% do 25% uvedeného základného imania.

39

Takéto rozdielne zaobchádzanie v spôsobe zdaňovania dividend vyplatených spoločnostiam príjemcom usadeným na Islande a v Nórsku v porovnaní s tými, ktoré sa vyplácajú spoločnostiam príjemcom usadeným v členských štátoch Spoločenstva, môže spoločnosti v týchto dvoch prvých štátoch odradiť od investovania v Holandsku. V dôsledku tohto zaobchádzania je okrem iného pre holandské spoločnosti ťažšie prilákať kapitál z Islandu alebo Nórska, než z Holandska alebo iného členského štátu Spoločenstva. Toto zaobchádzanie je obmedzením voľného pohybu kapitálu, ktoré článok 40 Dohody EHP v podstate zakazuje.

40

Napriek tomu treba preskúmať, či toto obmedzenie voľného pohybu kapitálu možno odôvodniť vzhľadom na ustanovenia zmluvy, ktoré v podstate preberá Dohoda EHP.

41

Holandské kráľovstvo sa domnieva, že spoločnosti príjemcovia usadené na Islande a v Nórsku sa nachádzajú v jednej z niektorých situácií uvádzaných článkom 58 ods. 1 písm. a) ES, podľa ktorého ustanovenia článku 56 ES nemajú vplyv na práva členských štátov uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov podľa miesta bydliska.

42

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na to, aby sa mohla vnútroštátna daňová právna úprava považovať za zlučiteľnú s ustanoveniami zmluvy týkajúcimi sa voľného pohybu kapitálu, je potrebné, aby sa rozdiel v zaobchádzaní, ktorý z nej vyplýva, týkal situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo aby bol odôvodnený naliehavým dôvodom všeobecného záujmu (pozri rozsudok Amurta, už citovaný, bod 32 a citovanú judikatúru).

43

Je potrebné overiť, či vzhľadom na oslobodenie od zrážkovej dane z dividend sa spoločnosti príjemcovia usadené v členskom štáte a spoločnosti usadené na Islande a v Nórsku nachádzajú v porovnateľnej situácii.

44

Holandské kráľovstvo tvrdí, že rozdiel v situácii, o ktorú sa opiera, spočíva v skutočnosti, že nie je možné zabezpečiť, aby dotknuté spoločnosti príjemcovia skutočne splnili v zmysle dvojstranných zmlúv uzatvorených s uvedenými dvomi štátmi EHP podmienky, ktoré ukladá článok 4 ods. 2 Wet DB spoločnostiam členských štátov, a to, aby jednak mali jednu z právnych foriem uvedených v prílohe smernice 90/435 alebo právnu formu podľa ministerskej vyhlášky a jednak, aby podliehali dani zo zisku v štáte, v ktorom sú usadené bez toho, aby mali možnosť voľby, či jej budú podliehať, a bez toho, aby boli od nej oslobodené.

45

Holandské kráľovstvo zakladá svoje úvahy na ustanoveniach smernice 77/799. Podľa tohto predpisu, ktorého cieľom je boj proti daňovým únikom a medzinárodnému vyhýbaniu sa platenia daní, si budú príslušné úrady členských štátov vymieňať všetky informácie, ktoré by im umožnili vykonávať okrem iného správne stanovenie dane z príjmu.

46

Keďže sa táto smernica neaplikuje na Islandskú republiku a Nórske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo tvrdí, že nijaké záväzné pravidlo mu neumožňuje získať údaje, na základe ktorých by mohlo overiť, či boli splnené podmienky stanovené článkom 4 ods. 2 Wet DB.

47

Napriek tomu je potrebné pripomenúť, že takýto rozdiel v právnom režime povinností dotknutých štátov v daňovej oblasti v porovnaní s povinnosťami členských štátov môže odôvodniť to, že Holandské kráľovstvo podriaďuje výhodu oslobodenia od dane z dividend pre islandské a nórske spoločnosti dôkazu, že tieto spoločnosti spĺňajú podmienky holandskej právnej úpravy, ale neumožňuje odôvodniť to, že táto právna úprava podmieňuje toto oslobodenie vyšším podielom na základnom imaní spoločnosti rozdeľujúcej zisk.

48

Táto posledná požiadavka nesúvisí s podmienkami, ktoré sú uložené všetkým spoločnostiam, aby im vznikol nároku na uvedené oslobodenie, a to konkrétne, aby mali určitú právnu formu, podliehali dani zo zisku a boli konečnými príjemcami vyplatených dividend. Splnenie týchto podmienok musia overiť holandské daňové orgány.

49

Z tohto posledného hľadiska z nijakej skutočnosti zo spisového materiálu nevyplýva a ani Holandské kráľovstvo nepreukázalo, že by vlastníctvo, ktoré je nižšie ako 10%-ný alebo 25%-ný podiel na základnom imaní spoločnosti, malo nejaký vplyv na riziko spojené s poskytnutím nesprávnych údajov, najmä pokiaľ ide o daňový režim spoločností usadených v dotknutých štátoch EHP, a že by požiadavka vzťahujúca takúto výšku podielu bola odôvodnená, pričom táto požiadavka neexistuje, pokiaľ ide o spoločnosti usadené v členských štátoch Spoločenstva.

50

V dôsledku toho nemožno prijať tvrdenie Holandského kráľovstva založené na rozdielnosti situácií, v ktorých sa nachádzajú na jednej strane spoločnosti so sídlom v členských štátoch Spoločenstva a na druhej strane islandské a nórske spoločnosti, na odôvodnenie požiadavky, ktorá vyžaduje od posledných uvedených spoločností vyššiu úroveň podielu na základnom imaní v holandských spoločnostiach rozdeľujúcich dividendy, aby sa na nich mohlo vzťahovať tak ako na prvé uvedené spoločnosti oslobodenie od zrážkovej dane z dividend, ktoré poberajú od týchto holandských spoločností.

51

Tento záver nepriamo potvrdzuje aj skutočnosť, že dvojstranné zmluvy uzatvorené medzi Holandským kráľovstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom podriaďujú oslobodenie od zrážkovej dane z dividend vyplatených islandským a nórskym spoločnostiam iba podmienkou existencie určitého podielu na základnom imaní holandskej spoločnosti rozdeľujúcej zisk bez toho, aby sa od nich vyžadovalo okrem iných splnenie ďalších podmienok stanovených článkom 4 ods. 2 Wet DB.

52

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Holandské kráľovstvo si tým, že neoslobodilo dividendy vyplácané holandskými spoločnosťami spoločnostiam usadeným na Islande alebo v Nórsku od zrážkovej dane z dividend za rovnakých podmienok ako dividendy vyplácané holandským spoločnostiam alebo tým, ktoré sú usadené v iných členských štátoch Spoločenstva, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 40 Dohody EHP.

53

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Holandské kráľovstvo na náhradu trov konania a Holandské kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: