This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62007CJ0440
Judgment of the Court (Grand Chamber) of 16 July 2009.#Commission of the European Communities v Schneider Electric SA.#Appeal - Concentrations - Regulation (EEC) No 4064/89 - Commission decision declaring a concentration incompatible with the common market - Annulment - Non-contractual liability of the Community on account of the illegality found - Conditions.#Case C-440/07 P.
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. júla 2009.
Komisia Európskych spoločenstiev proti Schneider Electric SA.
Odvolanie - Koncentrácie podnikov - Nariadenie (EHS) č. 4064/89 - Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom - Neplatnosť - Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva z dôvodu konštatovanej nezákonnosti - Podmienky.
Vec C-440/07 P.
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. júla 2009.
Komisia Európskych spoločenstiev proti Schneider Electric SA.
Odvolanie - Koncentrácie podnikov - Nariadenie (EHS) č. 4064/89 - Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom - Neplatnosť - Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva z dôvodu konštatovanej nezákonnosti - Podmienky.
Vec C-440/07 P.
Zbierka rozhodnutí 2009 I-06413
ECLI identifier: ECLI:EU:C:2009:459
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
zo 16. júla 2009 ( *1 )
Obsah
I — Právny rámec |
|
II — Skutkové okolnosti |
|
III — Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok |
|
IV — Návrhy účastníkov konania |
|
V — Odvolacie dôvody |
|
VI — O odvolaní |
|
A — O prvom dôvode založenom na skutočnosti, že Súd prvého stupňa nesprávne „neuviedol“ výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 a rozhodol, že formulácia tejto výhrady nepredstavuje „žiadne osobitné technické ťažkosti“ |
|
1. Argumentácia účastníkov konania |
|
2. Posúdenie Súdnym dvorom |
|
a) O prvých troch častiach odvolacieho dôvodu založených na porušení právnej sily rozhodnutej veci rozsudku Schneider I, hmotnoprávne nesprávnych skutkových zisteniach a skreslení dôkazov |
|
i) O existencii odkazu na výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 |
|
ii) O existencii ťažkostí spôsobilých prekážať formulácii výhrady vzájomného opierania s dostatočnou jasnosťou a presnosťou v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 |
|
b) O štvrtej časti odvolacieho dôvodu založenej na porušení povinnosti odôvodnenia |
|
B — O druhom dôvode založenom na tom, že Súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru o existencii dostatočne závažného porušenia právneho pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom, zo strany Komisie |
|
1. Argumentácia účastníkov konania |
|
2. Posúdenie Súdnym dvorom |
|
a) O prvej časti odvolacieho dôvodu založeného na nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností |
|
b) O druhej časti odvolacieho dôvodu založenej na porušení povinnosti odôvodnenia |
|
C — O treťom dôvode založenom na tom, že Súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a škodou spôsobenou spoločnosti Schneider z dôvodu zníženia ceny za prevod spoločnosti Legrand |
|
1. Argumentácia účastníkov konania |
|
2. Posúdenie Súdnym dvorom |
|
a) O prípustnosti |
|
b) O veci samej |
|
VII — O dôsledkoch čiastočného zrušenia napadnutého rozsudku |
|
A — O škode tvorenej nákladmi vynaloženými spoločnosťou Schneider na účasť na opätovnom začatí konania o preskúmaní koncentrácie |
|
B — O škode zodpovedajúcej zníženiu kúpnej ceny spoločnosti Legrand, ktorú poskytla spoločnosť Schneider |
|
VIII — O trovách |
„Odvolanie — Koncentrácie podnikov — Nariadenie (EHS) č. 4064/89 — Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom — Zrušenie — Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva z dôvodu konštatovanej nezákonnosti — Podmienky“
Vo veci C-440/07 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 21. septembra 2007,
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Petite, F. Arbault, T. Christoforou, R. Lyal a C.-F. Durand, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Schneider Electric SA, so sídlom v Rueil-Malmaison (Francúzsko), v zastúpení: M. Pittie a A. Winckler, advokáti,
žalobca v prvostupňovom konaní,
Spolková republika Nemecko,
Francúzska republika,
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, A. Ó Caoimh a J.-C. Bonichot, sudcovia J. Makarczyk, P. Kūris, E. Juhász, G. Arestis, A. Borg Barthet a L. Bay Larsen (spravodajca),
generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,
tajomník: M.-A. Gaudissart, vedúci sekcie,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. decembra 2008,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. februára 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 |
Komisia Európskych spoločenstiev sa svojím odvolaním domáha na Súdnom dvore zrušenia rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 11. júla 2007, Schneider Electric/Komisia (T-351/03, Zb. s. II-2237, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd rozhodol, že:
|
I — Právny rámec
2 |
Podľa článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1, korigendum Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1310/97 z (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164, ďalej len „nariadenie“), zlučiteľnosť koncentrácie dotknutej týmto nariadením so spoločným trhom podlieha hodnoteniu Komisie. |
3 |
Podľa článku 4 ods. 1 toho istého nariadenia takáto koncentrácia sa musí oznámiť Komisii najneskôr jeden týždeň po uzavretí zmluvy, po oznámení návrhu vo verejnej súťaži alebo nadobudnutí kontrolného podielu. |
4 |
Podľa článkov 6 a 8 uvedeného nariadenia:
|
5 |
Článok 7 ods. 1 nariadenia stanovuje, že koncentrácia nenadobudne účinnosť či už pred jej oznámením, alebo pokiaľ nebola vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom. |
6 |
Toto ustanovenie však v súlade s článkom 7 ods. 3 nie je prekážkou predloženia návrhu vo verejnej súťaži oznámenej Komisii za predpokladu, že nadobúdateľ neuplatňuje hlasovacie práva k príslušným cenným papierom alebo tak robí iba na udržanie plnej hodnoty týchto investícií a na základe výnimky udelenej Komisiou. |
7 |
Podľa článku 10 ods. l, ak je koncentrácia oznámená, rozhodnutie Komisie vyhlásiť túto koncentráciu za zlučiteľnú alebo začať konanie o preskúmaní musia byť prijaté najneskôr do jedného mesiaca, pričom toto obdobie sa začína v deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia, alebo ak sú informácie pripojené k oznámeniu neúplné, v deň po dni doručenia úplných informácií. |
8 |
Článok 10 ods. 2 a 3 stanovuje, že v rámci podrobného preskúmania musí Komisia prijať rozhodnutie o zlučiteľnosti koncentrácie v lehote najneskôr do štyroch mesiacov odo dňa začatia konania. |
9 |
Podľa článku 10 ods. 5, ak Súdny dvor vynesie rozsudok, ktorý ruší celé rozhodnutie Komisie prijaté podľa tohto nariadenia alebo jeho časť, lehoty stanovené v tomto nariadení opäť začnú plynúť odo dňa rozsudku. |
10 |
Podľa článku 10 ods. 6 sa oznámená koncentrácia považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak Komisia neprijme buď rozhodnutie o začatí podrobného preskúmania po uplynutí lehoty maximálne jedného mesiaca odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia koncentrácie alebo po dni prijatia úplných informácií, alebo rozhodnutie o zlučiteľnosti koncentrácie v lehote štyroch mesiacov odo dňa tohto začatia. |
11 |
Článok 18 ods. 1 nariadenia stanovuje, že pred prijatím rozhodnutia vyhlasujúceho koncentráciu za nezlučiteľnú poskytne Komisia dotknutým podnikom príležitosť vyjadriť v každom štádiu konania, až po konzultáciu poradného výboru, svoje stanovisko k námietkam vzneseným voči nim. |
12 |
Článok 18 ods. 3 uvádza, že Komisia založí svoje rozhodnutia iba na námietkach, na základe ktorých zmluvné strany predložili svoje pripomienky, a že ich právo na obhajobu sa v konaní plne rešpektuje. |
II — Skutkové okolnosti
13 |
Dňa 16. februára 2001 Schneider a Legrand, francúzske materské spoločnosti dvoch skupín pôsobiacich v oblasti výroby a predaja výrobkov a systémov v odvetviach distribúcie elektriny, priemyselnej kontroly a automatizácie v prípade prvej spoločnosti a v oblasti výroby a predaja elektrických prístrojov pre inštalácie nízkeho napätia v prípade druhej spoločnosti, v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia informovali Komisiu o zámere spoločnosti Schneider získať kontrolu nad celým podnikom spoločnosti Legrand, a to prostredníctvom verejnej ponuky na výmenu akcií. |
14 |
Komisia, ktorá zastávala názor, že koncentrácia vzbudzuje vážne obavy, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom, začala podrobné preskúmanie. |
15 |
Komisia zaslala 3. augusta 2001 spoločnosti Schneider oznámenie o výhradách, v ktorom dospela k záveru, že koncentrácia vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie na určitom množstve vnútroštátnych odvetvových trhov. |
16 |
Dňa 6. augusta 2001 uverejnila Komisia pre burzové operácie konečný výsledok verejnej ponuky predloženej spoločnosťou Schneider. Podľa tejto operácie spoločnosť Schneider získala 98,7% akcií spoločnosti Legrand. |
17 |
Účastníci koncentrácie vo svojej odpovedi zo 16. augusta 2001 na oznámenie o výhradách spochybnili definíciu trhov, ktorú použila Komisia, ako aj jej analýzu dopadu koncentrácie na tieto trhy. |
18 |
Dňa 29. augusta 2001 sa uskutočnilo spoločné stretnutie oznamujúcich podnikov a služieb Komisie, zamerané na vymedzenie prípadných zmien koncentrácie, ktoré by mohli vyriešiť problémy hospodárskej súťaže uvedené Komisiou. |
19 |
Na tieto účely spoločnosť Schneider opakovane navrhla Komisii nápravné opatrenia. |
20 |
Po skončení podrobného preskúmania Komisia uviedla, že koncentrácia bola nezlučiteľná so spoločným trhom. Podľa tejto inštitúcie táto koncentrácia na jednej strane vytvorila dominantné postavenie, ktoré malo za následok značné obmedzenie účinnej hospodárskej súťaže na rôznych vnútroštátnych odvetvových trhoch, a to v Dánsku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Portugalsku a v Spojenom kráľovstve, a na druhej strane posilnila takéto dominantné postavenie na rôznych francúzskych odvetvových trhoch. |
21 |
Dňa 10. októbra 2001 preto Komisia prijala rozhodnutie 2004/275/ES vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom (Ú. v. EÚ L 101, 2004, s. 1, ďalej len „rozhodnutie o nezlučiteľnosti“), v ktorom uviedla, že nápravné opatrenia, ktoré navrhla spoločnosť Schneider, neumožňovali vyriešiť problémy hospodárskej súťaže identifikované v rozhodnutí o nezlučiteľnosti. |
22 |
Dňa 24. októbra 2001 doručila spoločnosti Schneider druhé oznámenie o výhradách na účely rozdelenia spoločností Schneider a Legrand. |
23 |
Dňa 13. decembra 2001 podala spoločnosť Schneider na Súd prvého stupňa žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu o nezlučiteľnosti (vec T-310/01) a samostatným podaním žiadosť smerujúcu k tomu, aby Súd prvého stupňa rozhodol o tejto žalobe v skrátenom súdnom konaní v súlade s článkom 76a jeho rokovacieho poriadku. |
24 |
Dňa 23. januára 2002 Súd prvého stupňa zamietol túto poslednú uvedenú žiadosť. |
25 |
Dňa 30. januára 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2004/276/ES, ktoré nariaďuje rozdelenie podnikov na základe článku 8 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 (Ú. v. EÚ L 101, 2004, s. 134, ďalej len „rozhodnutie o rozdelení“). |
26 |
Toto rozhodnutie nariadilo spoločnosti Schneider oddeliť sa od spoločnosti Legrand v lehote deviatich mesiacov, ktorá uplynula 5. novembra 2002. |
27 |
Podaniami, ktoré boli doručené 18. marca 2002, podala spoločnosť Schneider žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu o rozdelení (vec T-77/02), žiadosť smerujúcu k tomu, aby sa o tejto žalobe rozhodlo v skrátenom súdnom konaní, ako aj návrh na odklad výkonu rozhodnutia o rozdelení (vec T-77/02 R). |
28 |
Žiadosti o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní sa vo veci T-77/02 vyhovelo rozhodnutím Súdu prvého stupňa, ktoré bolo účastníkom konania oznámené 25. marca 2002. |
29 |
V dôsledku pojednávania o nariadení predbežného opatrenia, ktoré sa vo veci T-77/02 konalo 23. apríla 2002, predĺžila Komisia listom z , a to až do , lehotu stanovenú spoločnosti Schneider na to, aby sa oddelila od spoločnosti Legrand bez toho, aby to malo vplyv na uskutočnenie štádií procesu rozdelenia v priebehu predĺženej lehoty. |
30 |
Dňa 3. mája 2002 Súd prvého stupňa rozhodol vyhovieť návrhu spoločnosti Schneider, aby sa vo veci T-310/01 rozhodlo v skrátenom súdnom konaní vzhľadom na to, že spoločnosť Schneider potvrdila, že zachová skrátenú verziu svojej žaloby, ktorú predložila . |
31 |
S ohľadom na predĺženie lehoty na rozdelenie, ktoré Komisia priznala vo svojom liste z 8. mája 2002, upustila spoločnosť Schneider od svojho návrhu na odklad výkonu vo veci T-77/02 R. |
32 |
Spoločnosť Schneider pripravila prevod spoločnosti Legrand, ktorý sa mal vykonať v prípade zamietnutia jej dvoch žalôb o neplatnosť. Na tento účel uzavrela 26. júla 2002 s konzorciom Wendel-KKR (ďalej „Wendel-KKR“) zmluvu o prevode. Táto zmluva sa mala vykonať najneskôr . Obsahovala ustanovenie umožňujúce spoločnosti Schneider až do odstúpiť od zmluvy o prevode v prípade, ak by bolo zrušené rozhodnutie o nezlučiteľnosti, a to za protihodnotu zaplatenia odškodného vo výške 180 miliónov eur. |
33 |
Rozsudkom Schneider I z 22. októbra 2002 Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie o nezlučiteľnosti z dôvodu nesprávnej analýzy a nesprávneho posúdenia dopadu koncentrácie na vnútroštátne odvetvové trhy mimo Francúzska, ako aj z dôvodu porušenia práva na obhajobu, ktorým bola postihnutá analýza dopadu koncentrácie na francúzske odvetvové trhy a nápravných opatrení navrhovaných spoločnosťou Schneider. |
34 |
Pokiaľ ide o vnútroštátne odvetvové trhy mimo Francúzska, uvedený súd dospel najmä k záveru, že Komisia precenila hospodársku silu nového subjektu vyplývajúceho z koncentrácie a na niektorých trhoch podcenila hospodársku silu dvoch významných konkurentov tohto subjektu, ktorého silu tým naopak nadhodnotila. |
35 |
Pokiaľ ide o francúzske odvetvové trhy dotknuté oznámenou koncentráciou, tento súd rozhodol o dôvode založenom spoločnosťou Schneider na tom, že Komisia počas podrobného preskúmania porušila jej práva na obhajobu. |
36 |
V tejto súvislosti Súd prvého stupňa uviedol, že zo znenia oznámenia o výhradách z 3. augusta 2001 nevyplýva, že by sa s dostatočnou jasnosťou a presnosťou zaoberalo posilnením postavenia spoločnosti Schneider voči francúzskym distribútorom elektrických zariadení nízkeho napätia, ktoré by vyplývalo nielen z pripojenia predajov spoločnosti Legrand na trhoch s komponentmi panelových rozvádzačov elektriny, ale aj z dominantného postavenia spoločnosti Legrand v segmentoch ultraterminálnych elektrických zariadení. |
37 |
Okrem toho uviedol, že všeobecný záver oznámenia o výhradách vymenúva rôzne vnútroštátne odvetvové trhy dotknuté koncentráciou bez toho, aby sa preukázalo, že by postavenie jednej z oboch oznamujúcich strán na danom trhu výrobkov akokoľvek podporovalo postavenie druhej strany na inom odvetvovom trhu. |
38 |
Súd prvého stupňa preto rozhodol, že oznámenie o výhradách neumožnilo spoločnosti Schneider, aby v celom rozsahu zhodnotila problémy hospodárskej súťaže, ktoré Komisia z dôvodu koncentrácie identifikovala na francúzskom trhu s elektrickými zariadeniami nízkeho napätia na úrovni distribúcie. |
39 |
Uviedol, že spoločnosť Schneider tak nemala na jednej strane príležitosť vo veci účinne spochybniť tézu Komisie a na druhej strane možnosť účinne a v potrebnom čase predložiť v tomto smere svoje prispôsobené návrhy nápravných opatrení. |
40 |
Rozsudkom Schneider II Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie o rozdelení z dôvodu, že predstavuje opatrenie vykonávajúce zrušené rozhodnutie o nezlučiteľnosti. |
41 |
Komisia nepodala odvolania proti rozsudkom Schneider I a Schneider II, ktoré z tohto dôvodu nadobudli právnu silu rozhodnutej veci. |
42 |
Listom z 13. novembra 2002 Komisia informovala spoločnosť Schneider, že koncentrácia môže narušiť hospodársku súťaž na francúzskych odvetvových trhoch z dôvodu významného prekrývania podielov na trhu spoločností Schneider a Legrand, ukončenia ich tradičného súťaženia, významu ochranných známok vlastnených subjektom Schneider-Legrand, moci tohto subjektu nad veľkoobchodníkmi a neschopnosti akéhokoľvek iného konkurenta nahradiť konkurenčný tlak, aký vykonávala spoločnosť Legrand pred koncentráciou. |
43 |
Podľa Komisie koncentrácia vedie na každom z dotknutých trhov, na ktorých mala jedna alebo druhá strana pred koncentráciou dominantné postavenie, k odstráneniu bezprostredného konkurenta, ktorý mal ako jediný možnosť vykonávať konkurenčné tlaky voči dominantnému podniku, keďže mal oporu v podnikoch s veľmi silným postavením v rámci tej istej skupiny v iných segmentoch toho istého odvetvia. |
44 |
Dňa 14. novembra 2002 spoločnosť Schneider navrhla Komisii nápravné opatrenia s cieľom odstrániť prekrývania činností medzi spoločnosťami Schneider a Legrand na dotknutých francúzskych odvetvových trhoch. |
45 |
Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev z 15. novembra 2002 (Ú. v. ES C 279, 2002, s. 22) oznámenie o opätovnom začatí konania o preskúmaní koncentrácie, v ktorom sa spresnilo, že podľa článku 10 ods. 5 nariadenia začnú lehoty na preskúmanie plynúť od , čiže odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia rozsudku Schneider I, a ktoré obsahovalo výzvu, aby jej dotknuté tretie osoby poslali svoje prípadné pripomienky. |
46 |
Listom z 25. novembra 2002 oznámila spoločnosť Schneider Komisii, že tvrdenia uvedené v jej liste z majú v prípade nepreskúmania účinkov koncentrácie na jednotlivých trhoch aj naďalej neurčitú povahu a dosah a vylučujú preukázanie existencie protisúťažného účinku na dotknuté trhy a že všeobecné úvahy Komisie boli popreté aktuálnou situáciou. |
47 |
Listom z 29. novembra 2002 Komisia informovala spoločnosť Schneider, že nápravné opatrenia, ktoré postupne predložila, nestačia na odstránenie všetkých obmedzení hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z koncentrácie, a to z dôvodu pretrvávajúcich pochybností, pokiaľ ide o uskutočniteľnosť a samostatnosť prevádzaných činností a nespôsobilosť navrhovaných opatrení vytvoriť protiváhu sily subjektu Schneider-Legrand. |
48 |
Listom z 2. decembra 2002 spoločnosť Schneider odpovedala, že v tomto veľmi pokročilom štádiu konania nie je pokračovanie v diskusiách z dôvodu stanoviska Komisie reálne a že s cieľom ukončiť viac než ročnú neistotu sa rozhodla predať spoločnosť Legrand konzorciu Wendel-KKR. |
49 |
Spoločnosť Schneider potvrdila Komisii faxom z 3. decembra 2002 svoje rozhodnutie a spresnila, že v súlade s ustanoveniami zmluvy o prevode z už v rámci predaja spoločnosti Legrand konzorciu Wendel-KKR nemusí vyvíjať žiadnu iniciatívu a že predaj sa uskutoční . |
50 |
Rozhodnutím zo 4. decembra 2002 začala Komisia podrobné preskúmanie koncentrácie z dôvodu, že nápravné opatrenia, ktoré navrhla spoločnosť Schneider, neumožňovali v štádiu vyšetrovania vyvrátiť pretrvávajúce vážne pochybnosti o zlučiteľnosti koncentrácie s ohľadom na jej účinky na francúzske odvetvové trhy identifikované v rozhodnutí o nezlučiteľnosti. |
51 |
Spoločnosť Schneider 11. decembra 2002 Komisii potvrdila, že prevod jej účasti v spoločnosti Legrand na Wendel-KKR sa uskutočnil . |
52 |
Listom z 13. decembra 2002 Komisia informovala spoločnosť Schneider o ukončení konania o preskúmaní z dôvodu bezpredmetnosti. |
53 |
Dňa 10. februára 2003 podala spoločnosť Schneider žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu o začatí podrobného preskúmania zo a rozhodnutiu o ukončení z (vec T-48/03). |
54 |
Uzneseniami z 29. októbra 2004, Schneider Electric/Komisia (T-310/01 DEP a T-77/02 DEP), Súd prvého stupňa vymeral sumu trov konania, ktoré mala Komisia nahradiť spoločnosti Schneider, vo výške 419595,32 eura vo veci T-310/01, a vo výške 426275,06 eura vo veciach T-77/02 a T-77/02 R. |
55 |
Uznesením z 31. januára 2006, Schneider Electric/Komisia (T-48/03, Zb. s. II-111), Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť vo veci T-48/03 ako neprípustnú z dôvodu, že kritizované rozhodnutia o začatí podrobného preskúmania a o ukončení nepredstavujú akty spôsobujúce ujmu spoločnosti Schneider. |
56 |
Dňa 12. apríla 2006 podala spoločnosť Schneider proti tomuto uzneseniu odvolanie. |
57 |
Toto odvolanie bolo zamietnuté uznesením Súdneho dvora z 9. marca 2007, Schneider Electric/Komisia (C-188/06 P). |
III — Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok
58 |
Dňa 10. októbra 2003 podala spoločnosť Schneider na Súde prvého stupňa proti Komisii žalobu, ktorej predmetom je náhrada škody, ktorú jej údajne spôsobila z dôvodu nezrovnalostí v konaní o preskúmaní zlučiteľnosti oznámenej koncentrácie so spoločným trhom. |
59 |
Navrhla, aby Súd prvého stupňa:
|
60 |
Dňa 11. decembra 2003 prijal Súd prvého stupňa opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktorým sa rozsah konania obmedzuje na zásadu vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva a na metódu ohodnotenia škody. |
61 |
Uznesením z 20. apríla 2004 a zo sa vyhovelo návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré podali Spolková republika Nemecko a Francúzska republika, a to v prípade prvej z nich na podporu žalobných návrhov Komisie a v prípade druhej z nich na podporu žalobných návrhov spoločnosti Schneider. |
62 |
Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupňa rozhodol v zmysle uvedenom v bode 1 predmetného rozsudku. |
63 |
V bodoch 152 a 156 napadnutého rozsudku rozhodol, že porušenie práv na obhajobu zistené rozsudkom Schneider I, pokiaľ ide o francúzske odvetvové trhy, predstavuje zjavné a vážne porušenie právneho pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom, uvedeného v článku 18 ods. 1 a 3 nariadenia. |
64 |
V bode 155 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa vyvrátil tvrdenie Komisie založené na osobitných obavách objektívne zaťažujúcich jej služby v priebehu podrobného preskúmania. „… Argument žalovanej, ktorý je založený na zložitosti súvisiacej s vykonaním komplexnej analýzy trhov za veľmi prísneho časového obmedzenia, je irelevantný, keďže škodovou udalosťou, o ktorú tu ide, nie je analýza relevantných trhov v oznámení o výhradách alebo rozhodnutie o nezlučiteľnosti, ale neuvedenie zmienky v oznámení o výhradách, ktorá má podstatný význam vo svojich dôsledkoch a pre výrok rozhodnutia o nezlučiteľnosti a ktorá nespôsobuje žiadne osobitné technické ťažkosti, nevyžaduje žiadne osobitné dodatočné preskúmanie, ktoré by nebolo možné z časových dôvodov uskutočniť, a ktorej neexistenciu nemožno pripísať náhodnému redakčnému problému, ktorý by mohlo napraviť celkové prečítanie oznámenia o výhradách.“ |
65 |
V bode 157 toho istého rozsudku Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dotknuté porušenie práv na obhajobu predstavuje zo strany Komisie chybu, ktorá vedie k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva. |
66 |
Vo svojom preskúmaní otázky existencie škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a touto škodou v bode 269 napadnutého rozsudku uviedol, že hoci účinkom dostatočne závažného porušenia práva na obhajobu bola protiprávnosť rozhodnutia o nezlučiteľnosti, nevyplýva z toho, že v prípade neexistencie takéhoto porušenia sa mala koncentrácia vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom. |
67 |
Súd prvého stupňa v bode 278 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že vada zistená v rozhodnutí o nezlučiteľnosti nezbavila spoločnosť Schneider nijakého práva na rozhodnutie o zlučiteľnosti, ktoré by odôvodňovalo, že všetky finančné dôsledky zbavenia tohto nároku, a najmä dôsledky vyplývajúce z povinnosti predať aktíva spoločnosti Legrand, sa považovali za škodu pripísateľnú Spoločenstvu. |
68 |
V bode 279 napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že spoločnosť Schneider nemôže platne tvrdiť, že utrpela škodu rovnajúcu sa celkovej strate hodnoty aktív spoločnosti Legrand, ktoré vlastnila k 10. októbru 2001, v prípade nedostatku dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi touto škodou a porušením zakladajúcim zodpovednosť Spoločenstva. |
69 |
V bodoch 288 a 316 naopak pripustil existenciu dostatočne úzkej príčinnej súvislosti medzi spôsobeným protiprávnym konaním a dvoma druhmi ujmy spôsobenej spoločnosti Schneider, a to:
|
70 |
Pokiaľ ide o náklady vzniknuté z dôvodu účasti na opätovnom začatí konania o preskúmaní, a to náklady na poradenstvo, odmeny a správne poplatky rôznej povahy, v bode 301 uviedol, že ak by výhrada vzájomného opierania sa bola uvedená v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001, spoločnosť Schneider by sa k nej určite musela vyjadriť a prípadne pripraviť vhodné nápravné opatrenia pred prijatím rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti koncentrácie, ako to musela urobiť po zrušení tohto rozhodnutia a opätovného začatia konania o preskúmaní. |
71 |
Napriek tomu v tom istom bode napadnutého rozsudku uviedol, že opätovné začatie správneho konania na nových právnych základoch, ktoré už bolo prerušené dvanásť mesiacov, nevyhnutne predstavovalo pre spoločnosť Schneider neporovnateľne vyššie bremeno, než je bremeno, ktoré by predstavovala odpoveď na tú istú výhradu počas pôvodného kontrolného konania zo strany podniku a jeho poradcov, ktorí sa už plne zúčastnili na stretnutí a na komunikácii s príslušnými službami Komisie. |
72 |
Pokiaľ ide o zníženie kúpnej ceny za prevod, ktoré bolo odsúhlasené spoločnosťou, v bode 308 uviedol, že tento podnik bol zároveň nútený dohodnúť a 26. júla 2002 uzavrieť zmluvu o prevode spoločnosti Legrand a odložiť lehotu skutočného vykonania prevodu až do . |
73 |
V bode 311 uviedol, že povinnosť odložiť skutočné vykonanie predaja nevyhnutne viedla spoločnosť Schneider k tomu, aby Wendel-KKR priznal zníženie ceny za prevod spoločnosti vo vzťahu k cene, ktorú by dotknutá osoba získala v prípade pevne stanoveného predaja, ku ktorému by došlo v prípade neexistencie rozhodnutia o nezlučiteľnosti. |
74 |
V bode 312 pripomenul, že odloženie predaja na 10. december 2002 viedlo k priznaniu odmeny Wendel-KKR za riziko znehodnotenia aktív spoločnosti Legrand z dôvodu eventuálne nepriaznivej zmeny kurzu priemyselných cenných papierov v čase odloženia. |
75 |
V bode 322 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že škoda tvorená znížením ceny za prevod sa rovnala rozdielu medzi cenou za prevod, na ktorej sa zmluvné strany v prejednávanej veci dohodli, a cenou, ktorú spoločnosť Schneider mohla získať od nadobúdateľa, ak by po ukončení prvého konania o preskúmaní koncentrácie, čiže 10. októbra 2001, mala k dispozícii zákonné rozhodnutie o zlučiteľnosti koncentrácie. |
76 |
V bode 329 však zdôraznil, že aj keď spoločnosť Schneider takto úplne legálne získala kontrolu nad spoločnosťou Legrand, neprebrala na seba o nič menšie riziko, že preskúmanie koncentrácie povedie k rozhodnutiu konštatujúcemu nezlučiteľnosť koncentrácie so spoločným trhom a k zodpovedajúcej povinnosti pristúpiť k rozdeleniu aktív už spojených podnikov. |
77 |
V bode 330 dospel k záveru, že spoločnosť Schneider vzhľadom na rozsah uskutočnenej fúzie a významné posilnenie hospodárskej sily v prospech oboch jediných dominantných aktérov, ktorí sú prítomní na francúzskych odvetvových trhoch s elektrickými zariadeniami nízkeho napätia, nemohla nevedieť, že uskutočnená fúzia prinajmenšom môže vytvoriť alebo posilniť dominantné postavenie na podstatnej časti spoločného trhu a že z tohto dôvodu bude Komisiou zakázané. |
78 |
Z toho v bode 334 vyvodzuje, že spoločnosť Schneider bola zodpovedná vo výške tretiny nahraditeľnej škody z dôvodu zníženia dohodnutej ceny za prevod. |
79 |
Súd prvého stupňa za týchto podmienok v bode 335 rozhodol, že Spoločenstvo je povinné nahradiť túto škodu iba vo výške jej dvoch tretín. |
80 |
V bodoch 342 a 344 až 346 nakoniec rozhodol, že suma náhrady dlhovaná spoločnosti Schneider od 10. decembra 2002, keď vznikla škoda spojená s účinným uskutočnením prevodu spoločnosti Legrand, bude prehodnotená z hľadiska úrokov až do dňa vyhlásenia rozsudku, ktorým sa rozhoduje o zaplatení náhrady škody, a následne sa zvýši o úroky z omeškania od naposledy uvedeného dátumu a až do úplného zaplatenia. |
IV — Návrhy účastníkov konania
81 |
Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a zaviazal spoločnosť Schneider na náhradu trov konania. |
82 |
Schneider navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. |
V — Odvolacie dôvody
83 |
Komisia na podporu svojho odvolania formálne uvádza sedem dôvodov na zrušenie, ktoré v podstate možno prerozdeliť do piatich dôvodov. |
84 |
Komisia týmito dôvodmi vytýka Súdu prvého stupňa, že:
|
VI — O odvolaní
A — O prvom dôvode založenom na skutočnosti, že Súd prvého stupňa nesprávne „neuviedol“ výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 a rozhodol, že formulácia tejto výhrady nepredstavuje „žiadne osobitné technické ťažkosti“
1. Argumentácia účastníkov konania
85 |
Komisia pripomína, že v priebehu celého prvostupňového konania nespochybnila, že porušila právo spoločnosti Schneider byť vypočutý počas preskúmania koncentrácie. Uvádza, že naopak formálne popiera, že zistená nezrovnalosť má za následok vznik zodpovednosti Spoločenstva. |
86 |
Svoj prvý odvolací dôvod rozdeľuje na štyri časti. |
87 |
Tvrdí, že tým, že v bode 155 napadnutého rozsudku „neuviedol“ výhrady vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001, a rozhodnutím, že formulácia tejto výhrady nepredstavovala žiadne osobitné technické ťažkosti, Súd prvého stupňa:
|
88 |
V skutočnosti Súd prvého stupňa v bode 445 rozsudku Schneider I jednoducho konštatoval, že výhrada vzájomného opierania nebola uvedená „s dostatočnou jasnosťou a presnosťou“. Vytýkajúc ďalej Komisii, že uzavrela oznámenie o výhradách „bez toho, aby sa preukázalo, že by postavenie jednej strany… akokoľvek podporovalo postavenie druhej strany…“, sa obmedzil na záver, že v rámci svojej analýzy dostatočne nezdôraznila túto osobitnú výhradu. |
89 |
Bolo však opodstatnené dospieť k záveru, že Súd prvého stupňa sa domnieval, že táto výhrada bola prinajmenšom implicitne formulovaná v obsahu oznámenia o výhradách. |
90 |
Rovnaký záver odhaľuje druhý rozpor medzi rozsudkom Schneider I a napadnutým rozsudkom, ktorý vo svojom bode 155 výslovne dospel k záveru o nedostatku uvedenia výhrady, ktoré by „celkové prečítanie oznámenia o výhradách“ neumožnilo nahradiť. |
91 |
Tretí rozpor medzi oboma rozsudkami predstavuje rozdiel v posúdení, pokiaľ ide o dôsledky chýb postihujúcich oznámenie o výhradách pre spoločnosť Schneider. |
92 |
Komisia v tejto súvislosti uvádza, že v bode 453 rozsudku Schneider I Súd prvého stupňa rozhodol, že znenie oznámenia o výhradách spoločnosti Schneider neumožnilo, aby „v celom rozsahu“ zhodnotila problémy hospodárskej súťaže, ktoré Komisia identifikovala na francúzskom trhu, zatiaľ čo v bode 152 napadnutého rozsudku konštatoval, že spoločnosť Schneider „nemohla vedieť“, že bez navrhnutia primeraných nápravných opatrení situácie vzájomného opierania vytvorenej koncentráciou nemá „žiadnu šancu“ dosiahnuť, aby sa koncentrácia vyhlásila za zlučiteľnú. |
93 |
Podľa Komisie z tohto porovnania dvoch rozsudkov vyplýva, že vo svojom rozsudku Schneider I Súd prvého stupňa dospel k záveru, že spoločnosť Schneider mohla mať vedomosť o tom, že vzájomné opieranie predstavuje komplikáciu z konkurenčného hľadiska, ale nemohla zhodnotiť celý dosah prekážky, ktorú predstavuje, pretože nebolo výslovne formulované v závere oznámenia o výhradách. Naopak, v napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa dospel k záveru, že spoločnosť Schneider nikdy nemohla mať vedomosť o probléme, a preto nikdy nemohla vedieť, že musí navrhnúť primeranú nápravu. |
94 |
Komisia okrem toho uvádza, že na Súde prvého stupňa poukázala na komplikáciu spojenú s uskutočnením celkovej analýzy trhov vo veci, ktorá je sama osebe zložitá, pod hrozbou veľmi prísnych lehôt vyplývajúcich z ustanovení nariadenia. Najmä zdôraznila, že vypracovanie oznámenia o výhradách predstavuje mimoriadne citlivú činnosť, ktorá sa musí vykonať dostatočne rýchlo po začatí konania a skončení šetrenia, aby sa účastníkom konania umožnilo predložiť ich pripomienky. |
95 |
Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, že odmietol tieto tvrdenia, keď rozhodol, že sa obmedzujú na vysvetlenie ťažkostí spojených s celkovou analýzou trhov a že z tohto dôvodu boli irelevantné, keďže faktom, ktorý viedol k vzniku škody, bolo v skutočnosti neuvedenie v oznámení o výhradách zmienky neobsahujúcej žiadne osobitné technické ťažkosti nevyžadujúce žiadne dodatočné osobitné preskúmanie, ktoré sa nemohlo uskutočniť z časových dôvodov a ktorého nedostatok nemožno pričítať náhodnému alebo neočakávanému problému. |
96 |
Podľa Komisie tieto zistenia Súdu prvého stupňa v rozsahu, v akom predstavujú skutkové zistenia, sú zjavne nesprávne vzhľadom na dôkazy predložené na jeho posúdenie v priebehu konania a preukazujú skreslenie dôkazov. |
97 |
Súd prvého stupňa v každom prípade porušil svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o jeho prihliadnutie tak na neuvedenie zmienky výhrady vzájomného opierania, ako aj na osobitné technické ťažkosti takejto zmienky. |
98 |
Napadnutý rozsudok musí byť v konečnom stupni zrušený v celom rozsahu na základe samotného prvého odvolacieho dôvodu. |
99 |
Schneider navrhuje zamietnutie tohto odvolacieho dôvodu. |
100 |
Tvrdí, že je neprípustný, keďže Komisia:
|
101 |
V každom prípade odvolací dôvod nie je dôvodný. |
2. Posúdenie Súdnym dvorom
a) O prvých troch častiach odvolacieho dôvodu založených na porušení právnej sily rozhodnutej veci rozsudku Schneider I, hmotnoprávne nesprávnych skutkových zisteniach a skreslení dôkazov
102 |
Právna sila rozhodnutej veci sa spája len so skutkovými a s právnymi bodmi, ktoré boli účinne alebo potrebne prejednané rozhodnutím súdneho orgánu vo veci samej (pozri najmä rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 44 a citovanú judikatúru). |
103 |
Okrem toho z článku 225 ods. 1 ES a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že len Súd prvého stupňa má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, keby vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, jednak posúdiť tento skutkový stav. Súdny dvor nemá teda právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Súd prvého stupňa uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž tieto dôkazy boli riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupňa posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať jemu predloženým dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci konania o odvolaní (pozri najmä rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 29). |
104 |
Inými slovami, zistenie skutkových okolností a posúdenie dôkazov Súdom prvého stupňa predstavujú právne otázky, ktoré podliehajú preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolania, ak hmotnoprávna nepresnosť zistení Súdu prvého stupňa vyplýva z dokumentov pripojených v spise a v prípade skreslenia z dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C-119/97 P, Zb. s. I-1341, bod 66). |
105 |
Prvou časťou skúmaného odvolacieho dôvodu založeného na porušení právnej sily rozhodnutej veci rozsudku Schneider I chce Komisia preukázať, že v napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa uviedol skutočnosti, ktoré narážajú na tie, ktoré boli účinne alebo nevyhnutne riešené uvedeným rozsudkom Schneider I, ktorý nadobudol právnu silu rozhodnutej veci. |
106 |
Svojou druhou a treťou časťou toho istého dôvodu chce Komisia v podstate preukázať vzhľadom na judikatúru pripomenutú vyššie:
|
107 |
Tri prvé časti odvolacieho dôvodu tak vyžadujú preskúmanie týchto otázok:
|
108 |
Preto treba preskúmať všetky tvrdenia uvedené v rámci týchto troch častí, pokiaľ ide o otázku existencie odkazu na výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách a ďalej pokiaľ ide o otázku existencie ťažkostí, ktoré by mohli brániť formulácii tejto výhrady s dostatočnou jasnosťou a presnosťou v tomto akte podrobného preskúmania. |
109 |
Musí sa však pripomenúť, že druhá a tretia časť sa zamieňajú s prvou časťou v rozsahu, v akom sa týkajú skutkových okolností, ktoré sa v analýze nižšie ukážu ako účinne alebo nevyhnutne riešené rozsudkom Schneider I. Zachovávajú si vlastnú existenciu iba za predpokladu, že sa týkajú skutkových okolností, ktoré sa ukážu ako neriešené rozsudkom Schneider I. |
i) O existencii odkazu na výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001
110 |
V bode 140 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uvádza, že spoločnosť Schneider pred ním poukázala na to, že Komisia vo svojom oznámení o výhradách z 3. augusta 2001 neformulovala dostatočne jasne a presne námietku založenú na vzájomnom opieraní na francúzskych odvetvových trhoch s elektrickými zariadeniami nízkeho napätia na úrovni veľkoobchodnej distribúcie. |
111 |
Súd prvého stupňa vo svojom posúdení v bodoch 145 až 150 napadnutého rozsudku najprv pripomína obsah a dosah povinností Komisie podľa článku 18 nariadenia. V bode 151 toho istého rozsudku z toho vyvodzuje, že Schneider sa odvoláva na porušenie pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom v zmysle režimu mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva. |
112 |
V bode 152 ďalej uvádza, že „skutočnosť, ako je to v prejednávanej veci, že Komisia vyhotovila oznámenie o výhradách takým spôsobom, že [spoločnosť Schneider], ako vyplýva z rozsudku Schneider I, nemohla vedieť, že pokiaľ nenavrhne nápravné opatrenia potrebné na obmedzenie alebo odstránenie situácie vzájomného opierania medzi svojím postavením a postavením spoločnosti Legrand na francúzskych odvetvových trhoch, nemá žiadnu šancu dosiahnuť, aby sa koncentrácia vyhlásila za zlučiteľnú so spoločným trhom, predstavuje v prejednávanej veci zjavné a závažné porušenie článku 18 ods. 1 a 3 nariadenia“. |
113 |
Touto formuláciou bodu 152 napadnutého rozsudku, ktorá potvrdzuje existenciu jednej z podmienok vzniku zodpovednosti Spoločenstva, odkazujúc na to, čo „vyplýva z rozsudku Schneider I“, Súd prvého stupňa v tomto štádiu svojho odôvodňovania nevyhnutne zakladá svoje posúdenie „zjavného a závažného porušenia“ na analýze rozvinutej v bodoch 440 až 461 tohto rozsudku Schneider I v rámci termínov použitých týmto rozsudkom, pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých bolo vypracované oznámenie o výhradách. |
114 |
Pokiaľ ide o znenie oznámenia o výhradách z 3. augusta 2001, prihliada teda na tieto skutočnosti tak, ako boli účinne zistené a posúdené v rozsudku Schneider I v jeho bodoch 445 a 453:
|
115 |
Svojím odkazom na rozsudok Schneider I Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku zďaleka nevychádzal z čistého a jednoduchého neuvedenia akejkoľvek zmienky o výhrade vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001, ale presne prihliadal, ako to urobil v uvedenom rozsudku Schneider I, na nedostatok jasnosti a presnosti o otázke vzájomného opierania v samotnom oznámení o výhradách, ako aj na nedostatok výslovnej zmienky tejto otázky v jeho všeobecnom závere. |
116 |
Za týchto podmienok mu nemožno vytýkať porušenie právnej sily rozhodnutej veci spojenej s týmito skutočnosťami riešenými rozsudkom Schneider I. |
117 |
Tento záver nie je vylúčený okolnosťou, že v bode 155 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa na vyvrátenie tvrdenia Komisie smerujúceho k oslobodeniu od zodpovednosti ďalej uvádza, že škodovou udalosťou je „neuvedenie zmienky v oznámení o výhradách, ktorá má podstatný význam vo svojich dôsledkoch a pre výrok rozhodnutia o nezlučiteľnosti“. V kontexte opísanom vyššie totiž výraz„neuvedenie zmienky…, ktorá má podstatný význam“ musí byť chápaný ako označujúci neuvedenie dostatočne jasnej a presnej zmienky o výhrade vzájomného opierania. |
118 |
V každom prípade použitie termínu „neuvedenie“ Súdom prvého stupňa nemožno chápať ako spôsobujúce údajne nesprávne posúdenie tohto súdu uvedené v bode 152 napadnutého rozsudku, podľa ktorého spoločnosť Schneider „nemohla vedieť, že pokiaľ nenavrhne nápravné opatrenia potrebné na obmedzenie alebo odstránenie situácie vzájomného opierania medzi svojím postavením a postavením spoločnosti Legrand na francúzskych odvetvových trhoch, nemá žiadnu šancu dosiahnuť, aby sa koncentrácia vyhlásila za zlučiteľnú so spoločným trhom“. |
119 |
V rozsudku Schneider I totiž Súd prvého stupňa preskúmal, či oznámenie o výhradách umožnilo spoločnosti Schneider mať plnú vedomosť o tom, že vzájomné opieranie môže predstavovať príčinu vyhlásenia koncentrácie za nezlučiteľnú, to znamená jej konečnú prekážku. |
120 |
Rovnako ako neuvedenie akejkoľvek zmienky výhrady, aj jej nedostatočne jasné a nepresné znenie, ktoré neumožňuje podľa bodu 453 rozsudku Schneider I zhodnotiť „v celom rozsahu“ niektoré problémy hospodárskej súťaže, bráni dotknutým podnikom mať vedomosť o ich rozhodujúcej povahe, pokiaľ ide o výsledok preskúmania. |
121 |
Z tohto dôvodu Súd prvého stupňa dospel v bodoch 455, 456, 458 a 460 rozsudku Schneider I k záveru, že spoločnosť Schneider:
|
122 |
Výrazy „zbavená možnosti“, „nemala príležitosť“ a „mohla byť nepriamo zbavená“ v tejto súvislosti preukazujú posúdenie Súdu prvého stupňa v rozsudku Schneider I, podľa ktorého spoločnosť Schneider nemala z dôvodu chybného oznámenia o výhradách možnosť uvedomiť si rozhodujúcu povahu výhrady vzájomného opierania. |
123 |
Za týchto podmienok, ak v bode 152 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uvádza, že „[spoločnosť Schneider] nemohla vedieť, že pokiaľ nenavrhne nápravné opatrenia…, nemá žiadnu šancu dosiahnuť, aby sa koncentrácia vyhlásila za zlučiteľnú so spoločným trhom“, neposudzuje situáciu rozdielne od posúdenia vykonaného Súdom prvého stupňa v rozsudku Schneider I, ale iba inými slovami vyjadruje to isté posúdenie. |
124 |
Rovnako ak v bode 155 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uvádza, že „celkové prečítanie oznámenia o výhradách [neumožnilo] napraviť“ problém spôsobený jeho znením, nezavádza nijaký rozpor v posúdení. Predpokladom na to, aby v rozsudku Schneider I mohla byť konštatovaná nemožnosť zoznámiť sa s prekážkou, ktorú predstavovalo vzájomné opieranie, bola práve skutočnosť, že ani zohľadnenie obsahu oznámenia o výhradách ako celku neumožní napraviť jeho chybné znenie. |
125 |
Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia Komisie, pokiaľ ide o existenciu odkazu na výhradu vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001, nemôžu byť prijaté. |
ii) O existencii ťažkostí spôsobilých prekážať formulácii výhrady vzájomného opierania s dostatočnou jasnosťou a presnosťou v oznámení o výhradách z 3. augusta 2001
126 |
Pri čítaní bodov 437 a nasl. rozsudku Schneider I treba v prvom rade konštatovať, že v tomto rozsudku Súd prvého stupňa neriešil skutočnosť týkajúcu sa otázky, či zmienka o výhrade vzájomného opierania v oznámení o výhradách z 3. augusta 200 predstavovala, alebo nepredstavovala pre Komisiu „osobitné technické ťažkosti“. |
127 |
Ďalej treba konštatovať, že táto skutočnosť nevyplýva zo skutkového zistenia, ale zo skutkového posúdenia. |
128 |
Preto pokiaľ ide o uvedenú skutočnosť, dve prvé časti dôvodu založené na porušení právnej sily rozhodnutej veci a hmotnoprávnej nepresnosti skutkového zistenia sú neúčinné. |
129 |
Pokiaľ ide o tretiu časť odvolacieho dôvodu, treba vo veci preskúmať, či tvrdenie Súdu prvého stupňa, podľa ktorého zmienka o výhrade neobsahovala „žiadne osobitné technické ťažkosti“, vyplýva zo skreslenia dôkazov. |
130 |
V tomto ohľade je potrebné uviesť, že zmienka v oznámení o výhrade, akou je tá o vzájomnom opieraní, nepredpokladá kompletné preukázanie jej dôvodnosti prostredníctvom vyčerpávajúcej hospodárskej analýzy. |
131 |
Takéto preukázanie, ktoré v oblasti koncentrácií môže skutočne predstavovať mimoriadne ťažkosti, musí byť dokončené až v ďalšej časti konania najmä s ohľadom na pripomienky dotknutých podnikov, ktoré boli riadne informované o existencii problému hospodárskej súťaže prostredníctvom oznámenia o výhradách na účely účinného výkonu ich práv na obhajobu. |
132 |
Komisia nemusí v štádiu oznámenia o výhradách vysvetľovať s dostatočnou jasnosťou a presnosťou, že problém vzájomného opierania je spôsobilý tvoriť prekážku vyhlásenia koncentrácie za zlučiteľnú. |
133 |
Vzhľadom na tieto zistenia treba prijať, že posúdenie Súdu prvého stupňa týkajúce sa nedostatku osobitných technických ťažkostí oznámenia problému vzájomného opierania nevychádzalo zo skreslenia dôkazov, ktoré mu boli predložené. |
134 |
Z toho vyplýva, že tri prvé časti prvého odvolacieho dôvodu musia byť zamietnuté. |
b) O štvrtej časti odvolacieho dôvodu založenej na porušení povinnosti odôvodnenia
135 |
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že povinnosť odôvodnenia neukladá Súdu prvého stupňa povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a že odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Súd prvého stupňa neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudok z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 96 a citovanú judikatúru). |
136 |
V bode 152 napadnutého rozsudku, čo sa týka otázky zmienky výhrady vzájomného opierania, Súd prvého stupňa odkazuje na to, čo „vyplýva z rozsudku Schneider I“, pokiaľ ide o spôsob, akým bolo oznámenie o výhradách spísané. |
137 |
Ako sa uviedlo v bode 114 tohto rozsudku, Súd prvého stupňa odkazuje na skutkové okolnosti zohľadnené v bodoch 445 a 453 rozsudku Schneider I a dotknuté tromi prvými časťami prvého odvolacieho dôvodu. Umožňuje tak pochopiť, že zakladá svoje posúdenie zjavného a závažného porušenia na týchto skutočnostiach. |
138 |
Okrem toho, ako vyplýva z bodu 117 tohto rozsudku, vykonaný odkaz umiestňuje kontext umožňujúci vymedziť dosah výrazu „neuvedenie zmienky…, ktorá má podstatný význam“ ďalej použitého v bode 155 napadnutého rozsudku. |
139 |
Pokiaľ ide o posúdenie, podľa ktorého zmienka výhrady vzájomného opierania v oznámení o výhradách neobsahovala žiadne osobitné technické ťažkosti, Súd prvého stupňa v tom istom bode 155 napadnutého rozsudku v podstate zdôrazňuje dostatočným odôvodnením rozdiel, ktorý treba vykonať medzi vecnou analýzou relevantných trhov na účely preukázania nezlučiteľnosti so spoločným trhom na jednej strane a jednoduchým uvedením v oznámení o výhradách problému hospodárskej súťaže spôsobilého predstavovať, s výhradou pripomienok dotknutých podnikov, prekážku vyhlásenia zlučiteľnosti koncentrácie na druhej strane. |
140 |
Z toho vyplýva, že štvrtá časť prvého odvolacieho dôvodu musí byť tiež zamietnutá. |
141 |
V dôsledku toho prvý odvolací dôvod musí byť vo veci zamietnutý v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné vysloviť sa o jeho prípustnosti. |
B — O druhom dôvode založenom na tom, že Súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru o existencii dostatočne závažného porušenia právneho pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom, zo strany Komisie
1. Argumentácia účastníkov konania
142 |
Komisia rozdeľuje svoj druhý odvolací dôvod na dve časti, založené na nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností a na porušení povinnosti odôvodnenia. |
143 |
V rámci prvej časti tohto dôvodu pripúšťa, že v režime mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, ak napadnutá inštitúcia disponuje iba značne obmedzenou, či dokonca nedisponuje nijakou mierou voľnej úvahy, môže na preukázanie dostatočne závažného porušenia právneho pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcom, stačiť samotné porušenie práva Spoločenstva. |
144 |
Uznáva, že pokiaľ ide o vykonanie práva byť vypočutý podľa článku 18 ods. 1 a 3 nariadenia, jej povinnosť formulovať s dostatočnou jasnosťou a presnosťou výhradu vzájomného opierania nepatrí do výkonu voľnej úvahy z jej strany, ale vyplýva zo samotného uplatnenia relevantných procesných pravidiel. |
145 |
Domnieva sa však, že Súd prvého stupňa mal nevyhnutne, nad rámec prihliadnutia na obmedzenú, či dokonca nijakú voľnú úvahu, ktorou disponovala, pokiaľ ide o právo spoločnosti Schneider byť vypočutý, prihliadnuť na zložitosť riešených situácií, ktorými sa Komisia musela zaoberať v priebehu správneho konania. |
146 |
Pripomína, že pred Súdom prvého stupňa uviedla, že znenie oznámenia o výhradách z 3. augusta 2001 bolo mimoriadne zložité nielen vzhľadom na časovú tieseň, v ktorej sa nachádzala, ale aj a najmä na rozsah problémov hospodárskej súťaže spôsobených koncentráciou pokrývajúcou mnoho vnútroštátnych odvetvových trhov Jasné a dostatočne presné znenie každej z výhrad, ktoré Komisia formulovala vo vzťahu k všetkým vnútroštátnym odvetvovým trhom, tak bolo veľmi zložité nielen z hľadiska koncepčného, ale tiež redakčného. |
147 |
Výhrada vzájomného opierania sama osebe predstavuje ďalšiu mimoriadnu zložitosť vedúcu k tomu, že jej vypracovanie a spísanie nepredpokladajú analýzu každého vnútroštátneho odvetvového trhu prijatú osobitne, ako to platí pre iné výhrady uvedené v oznámení o výhradách, ale predpokladajú analýzy naprieč všetkými trhmi elektrických prístrojov na inštalácie nízkeho napätia v každom členskom štáte vrátane odvetvových trhov, pre ktoré koncentrácia nespôsobovala problémy hospodárskej súťaže horizontálnej povahy. |
148 |
Vysvetlenie výhrady vzájomného opierania, ktorá je zložitým hospodárskym pojmom, si vyžadovalo vzájomné vyjadrenie stanovísk účastníkov a ich konkurentov na viacerých odvetvových trhoch v rámci každého členského štátu, ďalej preskúmanie štruktúry distribúcie a vzťahov medzi dodávateľmi a veľkoobchodníkmi v každom z týchto štátov. |
149 |
Komisia zdôrazňuje, že nepoukazuje na ťažkosti s preukázaním samotnej platnosti výhrady vzájomného opierania, ale na osobitnú zložitosť, ktorú predstavuje dostatočne jasné a presné znenie tejto výhrady. |
150 |
Uvádza, že spoločnosť Schneider pred Súdom prvého stupňa vyjadrila názor, že od oznámenia koncentrácie spochybnila existenciu vzájomného opierania, čo muselo Komisii uľahčiť dostatočne jasné a presné znenie výhrady o tomto bode. Komisia sama namietla, že táto okolnosť ešte viac znížila závažnosť spôsobenej procesnej vady. |
151 |
Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že samotná spoločnosť Schneider minimalizovala dosah problematiky vzájomného opierania, neuvedenie príslušnej výhrady s dostatočnou jasnosťou a presnosťou v nijakom prípade nemohlo predstavovať dostatočne závažné porušenie. |
152 |
Zastáva názor, že Súd prvého stupňa mal v predmetnej veci dospieť k záveru, že vypracovaním oznámenia o výhradách v rozsahu 145 strán vo veľkej časovej tiesni bola konfrontovaná so zložitou situáciou, ktorá vylučuje existenciu dostatočne závažného porušenia. |
153 |
V rámci druhej časti svojho odvolacieho dôvodu Komisia uvádza, že bolo úlohou Súdu prvého stupňa mimoriadne starostlivo vysvetliť dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že porušenie konštatované v rozsudku Schneider I bolo dostatočne závažné. |
154 |
Podľa Komisie odôvodnenie Súdu prvého stupňa o tomto bode v napadnutom rozsudku vlastne chýba. |
155 |
Toto odôvodnenie neumožňuje pochopiť, prečo rozpory rôznej povahy, na ktoré sa poukázalo, nezmiernili rozsah porušenia. |
156 |
Súd prvého stupňa v každom prípade dostatočne neodpovedal na relevantné tvrdenia formulované Komisiou, ktoré boli osobitne založené na tom, že inštitúcia:
|
157 |
Schneider navrhuje zamietnutie druhého odvolacieho dôvodu. |
158 |
Prvá časť tohto dôvodu je neprípustná v rozsahu, v akom spočíva v návrate k skutkovým posúdeniam a obsahuje nové tvrdenie, a to tvrdenie o údajnej redakčnej zložitosti znenia výhrady vzájomného opierania. |
159 |
V každom prípade skúmaný odvolací dôvod je nedôvodný. |
2. Posúdenie Súdnym dvorom
a) O prvej časti odvolacieho dôvodu založeného na nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností
160 |
Uplatniť mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva je možné po splnení niekoľkých podmienok, medzi ktoré patrí, že ak sa namieta protiprávnosť právneho aktu, musí existovať dostatočne závažné porušenie právneho pravidla, ktorého cieľom je priznanie práv jednotlivcom. V prípade tejto podmienky je rozhodujúcim kritériom na prijatie záveru, že porušenie práva Spoločenstva je dostatočne závažné, zjavné a závažné prekročenie hraníc stanovených na voľnú úvahu inštitúciou Spoločenstva. Ak táto inštitúcia disponuje iba výrazne obmedzenou, či dokonca nedisponuje nijakou mierou voľnej úvahy, na preukázanie dostatočne závažného porušenia práva Spoločenstva môže postačovať samotné porušenie práva Spoločenstva [rozsudok z 19. apríla 2007, Holcim (Nemecko)/Komisia, C-282/05 P, Zb. s. I-2941, bod 47 a citovaná judikatúra]. |
161 |
Režim mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva dotvorený Súdnym dvorom okrem iného zohľadňuje zložitosť situácií, ktoré bolo potrebné upraviť [rozsudok Holcim (Nemecko)/Komisia, už citovaný, bod 50 a citovaná judikatúra]. |
162 |
V predmetnej veci nie je spochybnené, že uvedená nezákonnosť vznikla, ako Súd prvého stupňa správne rozhodol v bodoch 145 až 151 napadnutého rozsudku, porušením právneho pravidla, ktorého predmetom je priznanie práv jednotlivcom, a to článku 18 ods. 3 nariadenia, ktorý upravuje uplatnenie zásady rešpektovania práva na obhajobu. |
163 |
V tejto súvislosti treba predovšetkým zdôrazniť, že oznámenie o výhradách je podstatný dokument na vykonanie tejto zásady. |
164 |
S cieľom zabezpečiť účinný výkon práv na obhajobu tento dokument vymedzuje predmet správneho konania začatého Komisiou, čím mu zabraňuje uplatniť iné výhrady vo svojom rozhodnutí, ktorým sa končí konanie (rozsudok Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, už citovaný, bod 63). |
165 |
Článok 18 ods. 3 nariadenia v tejto súvislosti zahŕňa, že ak Komisia v priebehu podrobného preskúmania a po oznámení o výhradách konštatuje, že problém hospodárskej súťaže spôsobilý viesť k vyhláseniu o nezlučiteľnosti nebol uvedený alebo bol uvedený nedostatočne v tomto oznámení, musí buď upustiť od tejto výhrady v štádiu konečného rozhodnutia, alebo umožniť dotknutým podnikom vopred formulovať všetky hmotnoprávne pripomienky a návrhy potrebných nápravných opatrení. |
166 |
Ďalej sa musí uviesť, že povinnosť Komisie formulovať s dostatočnou jasnosťou a presnosťou výhradu vzájomného opierania vyplýva, ako to táto inštitúcia uznáva, zo samotného uplatnenia relevantných procesných pravidiel, takže pokiaľ ide o právo spoločnosti Schneider byť vypočutý, miera voľnej úvahy bola značne znížená, či dokonca neexistovala. |
167 |
Skúmaná časť dôvodu spočíva v prvom rade na výčitke, že Súd prvého stupňa neprihliadol na účely vylúčenia existencie dostatočne závažného porušenia na zložitosť situácie. |
168 |
Táto časť je založená na predpoklade spochybňujúcom posúdenie v bode 155 napadnutého rozsudku, podľa ktorého zahrnutie výhrady vzájomného opierania do oznámenia o výhradách z 3. augusta 2001 neobsahovalo „žiadne osobitné technické ťažkosti“, ktorých posúdenie vyplýva z právomoci Súdu prvého stupňa. |
169 |
Tvrdenie o skreslení dôkazov bolo považované za nedôvodné už v bode 133 tohto rozsudku, pokiaľ ide o dotknuté posúdenie. |
170 |
Za týchto podmienok tvrdenie založené Komisiou na zložitosti situácie, ktorá sa má vyriešiť a na ktorú poukázala na preukázanie nesprávneho právneho posúdenia, nemôže byť prijaté. |
171 |
Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu v druhom rade v podstate spočíva na výčitke, že Súd prvého stupňa posúdil správanie Komisie ako dostatočne závažné porušenie, zatiaľ čo spoločnosť Schneider, ktorá sama od oznámenia koncentrácie minimalizovala dosah problematiky vzájomného opierania, mala vedomosť o danom probléme hospodárskej súťaže, čo znížilo závažnosť spôsobenej procesnej vady. |
172 |
Ale aj keby spoločnosť Schneider od oznámenia koncentrácie Komisiu skutočne preventívne ubezpečila, že táto koncentrácia nezakladá problém vzájomného opierania, nedostatočne jasná či nepresná zmienka o výhrade o tomto bode v oznámení o výhradách, ďaleko od toho, aby si podnik uvedomil riziko vyhlásenia nezlučiteľnosti, bola práve naopak spôsobilá utvrdiť ju v jej názore a odradiť ju v rámci prípravy jej pripomienok od dodatočného odôvodnenia a/alebo návrhu primeraných nápravných opatrení. |
173 |
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností konštatovaním dostatočne závažného porušenia bez prihliadnutia na jednej strane na existenciu zložitej situácie a na druhej strane na vedomosť, ktorú mala spoločnosť Schneider o riziku zaťažujúcom koncentráciu z dôvodu problému vzájomného opierania. |
174 |
Z toho vyplýva, že prvá časť druhého odvolacieho dôvodu musí byť vo veci zamietnutá bez toho, aby bolo opodstatnené vysloviť sa o jej prípustnosti. |
b) O druhej časti odvolacieho dôvodu založenej na porušení povinnosti odôvodnenia
175 |
Ako vyplýva z bodu 135 tohto rozsudku, povinnosť odôvodnenia neukladá Súdu prvého stupňa povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a odôvodnenie môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že zúčastneným osobám umožní oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré neprijal ich tvrdenia, a Súdnemu dvoru umožní, aby mohol vykonať svoje preskúmanie. |
176 |
V napadnutom rozsudku s cieľom odôvodiť svoje zistenie o existencii dostatočne závažného porušenia Súd prvého stupňa najprv v bodoch 145 až 150 zdôrazňuje význam oznámenia o výhradách vzhľadom na výkon práv na obhajobu, odkazujúc na viaceré súdne precedensy. |
177 |
Uvádza, že:
|
178 |
V bode 152 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa ďalej odkazuje na rozsudok Schneider I na účely jeho posúdenia dôsledkov nesprávneho znenia oznámenia o výhradách na výkon práv na obhajobu. |
179 |
Opiera sa tak o okolnosti uvedené v bodoch 445, 453 a nasl. rozsudku Schneider I, a to:
|
180 |
Z týchto skutočností v podstate vyvodzuje v samotnom bode 152 napadnutého rozsudku, ktorého znenie sa pripomína v bode 112 tohto rozsudku, rozhodujúci záver, že spoločnosti Schneider nebolo umožnené mať vedomosť o tom, že problém vzájomného opierania mohol spôsobiť vyhlásenie nezlučiteľnosti oznámenej koncentrácie. |
181 |
V bode 153 napadnutého rozsudku poukazuje na škodlivý dôsledok tejto situácie, zdôrazňujúc, že v dôsledku toho nápravné opatrenia navrhnuté spoločnosťou Schneider nemohli objektívne vyriešiť osobitný problém vzájomného opierania na dotknutých francúzskych odvetvových trhoch. |
182 |
Nakoniec v bode 155 toho istého rozsudku, v podstate rozlišujúc medzi celkovou analýzou problému hospodárskej súťaže a oznámením tohto problému so záverom, že jednoduché oznámenie neobsahuje žiadne osobitné ťažkosti, Súd prvého stupňa konkrétnejšie skúma podmienku posúdenia dostatočne závažného porušenia v súvislosti s otázkou, či je, alebo nie je riešená situácia zložitá. |
183 |
Musí sa prijať, že týmito zisteniami Súd prvého stupňa:
|
184 |
Z toho vyplýva, že druhá časť druhého dôvodu musí byť zamietnutá. |
185 |
V dôsledku toho sa druhý odvolací dôvod ako celok musí zamietnuť. |
C — O treťom dôvode založenom na tom, že Súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a škodou spôsobenou spoločnosti Schneider z dôvodu zníženia ceny za prevod spoločnosti Legrand
1. Argumentácia účastníkov konania
186 |
Tretí odvolací dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku sa delí na tri časti, založené na tom, že Súd prvého stupňa tým, že dospel k záveru o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a škodou spôsobenou spoločnosti Schneider z dôvodu zníženia ceny za prevod spoločnosti Legrand dohodnutej ako protihodnotu za odloženie skutočného uskutočnenia predaja dohodnutého 26. júla 2002 až do :
|
187 |
Na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu Komisia najmä uvádza, že po rozsudkoch Schneider I a Schneider II a osobitne po nadväzujúcom zrušení rozhodnutia o rozdelení už spoločnosť Schneider 10. decembra 2002 nebola povinná predať spoločnosť Legrand, „čo je podmienka sine qua non pre vznik dotknutej škody“. |
188 |
Spoločnosť Schneider tvrdí, že prvé tri časti tohto dôvodu sú neprípustné, pretože by viedli k prehodnoteniu skutkových zistení v napadnutom rozsudku. Spoločnosť Schneider uvádza, že aj piata časť tohto dôvodu je neprípustná, keďže argumentácia, ktorú obsahuje, bola uplatnená prvýkrát až v tomto štádiu sporu. |
189 |
V zostávajúcej časti uvádza, že tvrdenia uvedené v rámci tretieho odvolacieho dôvodu sú nedôvodné alebo neúčinné. |
2. Posúdenie Súdnym dvorom
190 |
Najskôr je potrebné preskúmať tretiu a piatu časť tohto dôvodu, a to spoločne, keďže sa týkajú vplyvu uskutočnenia predaja spoločnosti Legrand, ku ktorému došlo 10. decembra 2002. |
a) O prípustnosti
191 |
Treba pripomenúť, že pokiaľ Súd prvého stupňa zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe článku 225 ES právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu týchto skutkových okolností a právnych dôsledkov, ktoré z nich Súd prvého stupňa vyvodil (pozri najmä rozsudky Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, už citovaný, bod 29, a z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 105). |
192 |
V oblasti mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva otázka existencie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou ako podmienky vzniku tejto zodpovednosti je otázkou právnou, ktorá z tohto dôvodu podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. |
193 |
Za týchto podmienok je tretia časť skúmaného odvolacieho dôvodu prípustná, pretože sa týka práve preskúmania právnej kvalifikácie skutkových okolností vykonanej Súdom prvého stupňa, na základe ktorej tento súd konštatoval existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a údajnou škodou spoločnosti Schneider, a pretože možno toto preskúmanie v predmetnej veci vykonať bez toho, aby sa spochybnilo vykonané zistenie a posúdenie skutkového stavu, ako sa ukáže nižšie. |
194 |
Okrem toho treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť Schneider, tvrdenie obsiahnuté v piatej časti, podľa ktorého sa spoločnosť Schneider rozhodla predať spoločnosť Legrand ku dňu, keď už nebola viazaná povinnosťou v tomto zmysle, nebol uvedený prvýkrát až v štádiu odvolania. |
195 |
Vo svojej duplike predloženej v prvostupňovom konaní totiž Komisia pri spochybňovaní existencie príčinnej súvislosti výslovne uviedla, že:
|
196 |
Za týchto podmienok je piata časť tohto odvolacieho dôvodu prípustná v rozsahu, v akom obsahuje tvrdenie, že spoločnosť Schneider sa rozhodla predať spoločnosť Legrand ku dňu, keď už nebola viazaná povinnosťou v tomto zmysle. |
b) O veci samej
197 |
V bode 303 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uvádza, že mu prislúcha preskúmať, či protiprávnosť, ktorou je postihnuté rozhodnutie o nezlučiteľnosti, nemala za následok zníženie hodnoty, na ktorú boli ohodnotené aktíva vlastnené spoločnosťou Schneider v kapitále spoločnosti Legrand v zmluve o prevode. |
198 |
V bodoch 315 a 316 toho istého rozsudku dospel k záveru, že:
|
199 |
Súd prvého stupňa v bodoch 304 až 312 napadnutého rozsudku tieto závery oprel predovšetkým o tieto skutočnosti:
|
200 |
Treba konštatovať, že 26. júla 2002, keď spoločnosť Schneider uzavrela s konzorciom Wendel-KKR zmluvu o predaji spoločnosti Legrand, podľa ktorej sa mal tento predaj uskutočniť najneskôr , ibaže by spoločnosť Schneider využila možnosť odstúpiť od zmluvy prostredníctvom náhrady za odstupné vo výške 180 miliónov eur, bola posledná uvedená spoločnosť povinná začať proces predaja v rámci plnenia povinností vyplývajúcich z rozhodnutia o rozdelení. |
201 |
Je však nutné poukázať jednak na to, že v nadväznosti na konanie o predbežnom opatrení začaté na návrh spoločnosti Schneider, ktorý však táto spoločnosť ihneď vzala späť, Komisia 26. júla 2002 predĺžila lehotu na rozdelenie pôvodne stanovenú do až na , a jednak na to, že Súd prvého stupňa, ktorý súhlasil s rozhodovaním v skrátenom súdnom konaní, zrušil rozhodnutie o nezlučiteľnosti rozsudkom Schneider I z , ktorý časovo predchádza termínu uskutočnenia predaja podľa zmluvy. |
202 |
V tejto súvislosti sa spoločnosť Schneider rozhodla nevyužiť možné odstúpenie od zmluvy v lehote končiacej sa 5. decembra 2002 a počkať, kým sa predaj uskutoční . |
203 |
Zo spisu vyplýva, že toto rozhodnutie prijala najmä z obavy, že v rámci pokračovania podrobného preskúmania ani po navrhnutí nápravných opatrení nedosiahne, aby bolo vydané rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za zlučiteľnú, vzhľadom na to, že:
|
204 |
Logickým právnym dôsledkom zrušenia rozhodnutia o nezlučiteľnosti a rozhodnutia o rozdelení by pritom bolo, že spoločnosť Schneider by sa zúčastnila na opätovne začatom podrobnom preskúmaní až do jeho skončenia, keď mohol nastať jeden z týchto dvoch prípadov, ako to Komisia v podstate uviedla vo svojom odvolaní:
|
205 |
Zdá sa teda, že Súd prvého stupňa tieto závery nevyvodil z vlastných zistení a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, pričom priamou príčinou uvedenej škody je rozhodnutie spoločnosti Schneider počkať, kým sa predaj uskutoční 10. decembra 2002, do čoho nebola v rámci procesu predaja začatého za vyššie pripomenutých podmienok nijako nútená. |
206 |
Tento záver nemožno spochybniť ani okolnosťou, že spoločnosť Schneider bola pri svojom rozhodovaní vystavená riziku, že bude musieť zaplatiť pokutu vo výške 180 miliónov eur. Takáto hrozba totiž vyplývala zo zmluvy o prevode, ktorú tento podnik uzavrel za vyššie uvedených podmienok. |
207 |
V konečnom dôsledku treba tretiemu odvolaciemu dôvodu vyhovieť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať zostávajúce body tretej a piatej časti a prvú, druhú a štvrtú časť tohto dôvodu. |
208 |
Bez toho, aby bolo potrebné skúmať štvrtý a piaty odvolací dôvod, ktoré sa týkajú Súdom prvého stupňa určenej škody, na ktorú spoločnosť Schneider nepoukazovala, a priznania kompenzačných úrokov od 10. decembra 2002 zo škody súvisiacej s údajným znížením kúpnej ceny, z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok musí byť zrušený v rozsahu, v akom:
|
209 |
V zostávajúcej časti musí byť odvolanie zamietnuté. |
VII — O dôsledkoch čiastočného zrušenia napadnutého rozsudku
210 |
Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Súdu prvého stupňa. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Súdu prvého stupňa. |
211 |
V predmetnom konaní stav veci dovoľuje rozhodnúť o návrhu spoločnosti Schneider na náhradu škody. |
A — O škode tvorenej nákladmi vynaloženými spoločnosťou Schneider na účasť na opätovnom začatí konania o preskúmaní koncentrácie
212 |
Napadnutým rozsudkom bola Spoločenstvu uložená povinnosť nahradiť škodu tvorenú nákladmi vynaloženými spoločnosťou Schneider z dôvodu jej účasti na opätovnom začatí konania o preskúmaní koncentrácie, ku ktorému došlo po vyhlásení rozsudkov Schneider I a Schneider II. |
213 |
Dôvody odvolania, ktoré Komisia uplatnila proti tomuto rozhodnutiu, boli zamietnuté. |
214 |
Ďalej treba rozhodnúť o zaplatení náhrady predmetnej škody. |
215 |
Vo svojom návrhu na náhradu škody spoločnosť Schneider poukazuje na dodatočné náklady v celkovej výške 2107619,18 eura vynaložené najmä na pomoc jej právnych, ekonomických a bankových poradcov. |
216 |
Ako sa už rozhodlo v bode 320 napadnutého rozsudku, na vymedzenie sumy, v ktorej výške má Komisia odškodniť spoločnosť Schneider, bude treba odpočítať od celkových nákladov
|
217 |
Účastníkom konania prislúcha, aby Súdnemu dvoru buď predložili sumu tejto škody stanovenú spoločnou dohodou podľa podmienok výpočtu uvedených v predchádzajúcom bode, a to v lehote troch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku, alebo mu v tej istej lehote predložili svoje číselne vyjadrené návrhy. |
B — O škode zodpovedajúcej zníženiu kúpnej ceny spoločnosti Legrand, ktorú poskytla spoločnosť Schneider
218 |
Napadnutým rozsudkom bola Spoločenstvu uložená povinnosť nahradiť dve tretiny škody tvorenej znížením kúpnej ceny spoločnosti Legrand, ktoré nadobúdateľovi poskytla spoločnosť Schneider ako protihodnotu za odklad uskutočnenia predaja do 10. decembra 2002. Okrem toho bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku na účely ocenenia tejto škody a boli priznané úroky z náhrady zodpovedajúce tejto škode. |
219 |
Tieto časti rozhodnutia boli na základe odvolania Komisie zrušené. |
220 |
Preto treba znovu rozhodnúť o návrhu spoločnosti Schneider, pokiaľ ide o predmetnú škodu. |
221 |
S ohľadom na dôvody, ktoré viedli k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozsudku, musí sa konštatovať, že medzi sporným znížením ceny a protiprávnosťou rozhodnutia o nezlučiteľnosti vydaného Komisiou nie je priama príčinná súvislosť. |
222 |
Priamou príčinou údajnej škody je totiž rozhodnutie spoločnosti Schneider počkať, kým sa predaj uskutoční 10. decembra 2002, do čoho nebola nijako nútená. |
223 |
Žaloba spoločnosti Schneider preto musí byť zamietnutá, pokiaľ ide o náhradu istiny tejto škody, ako aj súvisiacich úrokov. |
VIII — O trovách
224 |
Podľa článku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. |
225 |
Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. |
226 |
Komisia navrhuje zaviazať spoločnosť Schneider na náhradu trov prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania. |
227 |
Vzhľadom na to, že z hľadiska tohto rozsudku spoločnosť Schneider v podstatnej časti nemala so svojimi dôvodmi a nárokmi úspech, treba jej uložiť povinnosť, aby znášala vlastné trovy konania v prvostupňovom konaní a trovy predmetného konania a nahradila dve tretiny trov konania Komisie v rámci týchto konaní. |
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: |
|
|
|
|
|
|
Podpisy |
( *1 ) Jazyk konania: francúzština.