1. 

S účinnosťou od 1. mája 2004 bol v značnom rozsahu zmenený a doplnený služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“). ( 2 ) Konkrétne bola zavedená úplne nová štruktúra služobného postupu. S nástupnými stupňami v novej štruktúre bol často spojený nižší plat ako v pôvodnej štruktúre, ale akékoľvek znevýhodnenie malo byť vyvážené väčšími príležitosťami na povýšenie. Prechodné ustanovenia sa zaoberali rozličnými situáciami vrátane situácie úradníkov, ktorí boli úspešní v predtým organizovanom verejnom výberovom konaní, ale ktorí boli vymenovaní po nadobudnutí účinnosti novej štruktúry služobného postupu. Toto odvolacie konanie proti rozhodnutiu Súdu prvého stupňa bolo začaté 17 takýmito úradníkmi, ktorí nie sú spokojní najmä so skutočnosťou, že boli vymenovaní za menej výhodných nástupných podmienok ako iní úradníci, ktorí boli úspešní v tých istých verejných výberových konaniach, ale boli prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004.

2. 

V päťdesiatich ďalších veciach prerokúvaných Súdom pre verejnú službu, ktoré sa týkajú v zásade tej istej otázky, je konanie v súčasnosti prerušené až do rozhodnutia o tomto odvolaní. Navyše sa Komisia v prípade rozsudku, ktorý by rozhodol o tom, že sporné ustanovenia nemali byť uplatnené na dotknutých úradníkov zaviazala rozšíriť výhodu následného prehodnocovania zaradenia do platových tried na všetkých úradníkov v tej istej situácii, ako sú úradníci dotknutí takým rozsudkom, vrátane tých, ktorí nepodali sťažnosť napádajúcu ich zaradenie do platovej triedy. ( 3 )

3.

Preambula novelizačného nariadenia č. 723/2004 obsahuje okrem iného tieto odôvodnenia:

4.

Článok 1a ods. 1 znenia služobného poriadku spred roku 2004 zavedený nariadením č. 781/98 ( 5 ) stanovoval:

„Úradníci majú pri uplatňovaní tohto služobného poriadku právo na rovnaké zaobchádzanie bez priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe rasy, politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia, vyžadujúce špecifický rodinný stav.“

5.

V novej verzii bolo uvedené ustanovenie preformulované a stalo sa článkom 1d ods. 1:

„Pri uplatňovaní tohto Služobného poriadku je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických znakov, jazyka, náboženského vyznania alebo viery, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, pracovnej nespôsobilosti, veku, alebo sexuálnej orientácie.

Na účely tohto Služobného poriadku sa mimomanželské partnerstvá pokladajú za manželstvo, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 1 ods. 2 písm. c) prílohy VII.“

6.

Pred zmenami a doplneniami z roku 2004 stanovoval článok 5 služobného poriadku toto:

„1.   Pracovné miesta, na ktoré sa vzťahuje tento služobný poriadok, sa rozdelia podľa charakteru a významu povinností, s ktorými sú spojené, do štyroch kategórií A, B, C a D v zostupnom poradí významu.

Kategória A sa skladá z ôsmich tried, rozdelených na profesijné kategórie, z ktorých každá spravidla obsahuje dve triedy pre pracovníkov plniacich administratívne a poradenské úlohy, ktoré si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie alebo rovnocennú odbornú prax.

Kategória B sa skladá z piatich tried, rozdelených na profesijné kategórie, z ktorých každá spravidla obsahuje dve triedy pre pracovníkov zaoberajúcich sa výkonnými činnosťami, ktoré si vyžadujú vyššie stredné vzdelanie alebo rovnocennú odbornú prax.

Kategória C sa skladá z piatich tried, rozdelených na profesijné kategórie, z ktorých každá spravidla obsahuje dve triedy pre pracovníkov vykonávajúcich administratívne úlohy, ktoré si vyžadujú stredné vzdelanie alebo rovnocennú odbornú prax.

Kategória D sa skladá zo štyroch tried, rozdelených na profesijné kategórie, z ktorých každá spravidla obsahuje dve triedy pre pracovníkov vykonávajúcich manuálne činnosti alebo údržbu, ktoré si vyžadujú základné vzdelanie, v prípade potreby doplnené technickou prípravou.

…

2.   Pracovné miesta prekladateľov a tlmočníkov sú zahrnuté do jazykovej služby, označenej písmenami LA, ktorá obsahuje šesť tried zodpovedajúcich triedam 3. až 8. kategórie A a rozdelených na profesijné kategórie, z ktorých každá spravidla obsahuje dve triedy.

3.   Na všetkých úradníkov patriacich do rovnakej kategórie alebo rovnakej služby sa vzťahujú rovnaké podmienky prijatia do zamestnania a služobného postupu.

…“

7.

Po úprave článok 5 znie:

„1.   Pracovné miesta, na ktoré sa vzťahuje tento Služobný poriadok, sa zatriedia podľa charakteru a významu zodpovedajúcich povinností do funkčnej skupiny riadiacich pracovníkov (ďalej ‚AD‘) a funkčnej skupiny asistentov (ďalej ‚AST‘).

2.   Funkčná skupina AD obsahuje dvanásť platových tried zodpovedajúcich administratívnym, poradenským, jazykovedným a vedeckým úlohám. Funkčná skupina AST bude obsahovať jedenásť tried zodpovedajúcich výkonným, technickým a administratívnym úlohám.

3.   Na vymenovanie sa musia splniť aspoň tieto požiadavky:

4.   Tabuľka, v ktorej sú uvedené typy pracovných miest, sa nachádza v prílohe I bod A. Podľa tejto tabuľky každá inštitúcia vymedzí po prerokovaní s Výborom pre Služobný poriadok povinnosti a právomoci spojené s každým typom pracovného miesta.

5.   Rovnaké podmienky prijímania do zamestnania a služobného postupu sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí patria do rovnakej funkčnej skupiny.“

8.

Platové triedy v pôvodnej štruktúre služobného postupu zahŕňali vo všeobecnosti osem stupňov, pričom s každým bolo spojené zvýšenie platu, zatiaľ čo platové triedy v novej štruktúre služobného postupu zahŕňajú vo všeobecnosti päť stupňov. Nedošlo k žiadnej zmene pravidla, podľa ktorého sú úradníci automaticky povyšovaní o jeden platový stupeň v ich platovej triede každé dva roky (článok 44 služobného poriadku), zatiaľ čo povýšenie do vyššej platovej triedy sa uskutočňuje rozhodnutím menovacieho orgánu na základe zásluh (článok 45).

9.

Článok 7 ods. 1 služobného poriadku stanovuje, že menovací orgán, konajúci výlučne v záujme služby a bez ohľadu na štátnu príslušnosť, pridelí každého úradníka vymenovaním alebo preložením na pracovné miesto v jeho kategórii alebo službe (alebo od 1. mája 2004 jeho funkčnej skupine), ktoré zodpovedá jeho triede.

10.

Článok 10 zriaďuje Výbor pre služobný poriadok pozostávajúci zo zástupcov orgánov Spoločenstiev a z rovnakého počtu zástupcov ich výborov zamestnancov. Pred úpravou ( 6 ) uvádzal v rozsahu, v akom je to relevantné:

„Komisia prekonzultuje s výborom všetky návrhy na revíziu služobného poriadku; výbor oznámi svoje stanovisko v lehote stanovenej Komisiou.“

11.

Článok 31 služobného poriadku sa vzťahuje na vymenúvanie úradníkov vybratých prostredníctvom verejného výberového konania. Pred úpravou článok 31 ods. 1 stanovoval, že úradníci v kategórii A alebo v jazykovej službe budú vymenovaní do východiskovej triedy svojej kategórie alebo služby a úradníci v ostatných kategóriách do východiskovej triedy pre pracovné miesto, na ktoré boli prijatí. Článok 31 ods. 2 umožňoval menovaciemu orgánu uskutočniť výnimky z uvedených pravidiel v rámci rozsahu jednej tretiny a dvoch tretín dostupných miest v závislosti od platovej triedy a typu uvoľneného pracovného miesta.

12.

Po úpravách z roku 2004 článok 31 ods. 1 a 2 uvádza:

„1.   Vybraní uchádzači sú menovaní do platovej triedy funkčnej skupiny uvedenej v oznámení o výberovom konaní, na ktorom sa úspešne zúčastnili.

2.   Bez toho, aby bol tým dotknutý článok 29 ods. 2[ ( 7 )], zamestnanci sú vyberaní len do platových tried AST 1 až AST 4 alebo AD 5 až AD 8. Platovú triedu v oznámení o výberovom konaní určuje inštitúcia podľa týchto kritérií:

Na zohľadnenie osobitných potrieb inštitúcií sa pri prijímaní zamestnancov môžu brať do úvahy aj podmienky trhu práce, ktoré prevládajú v Spoločenstve.“ ( 9 )

13.

Tak pred zmenami a doplneniami, ako aj po nich článok 32 stanovuje, že úradník sa v zásade zaradí do prvého platového stupňa svojej triedy, ale že menovací orgán môže započítať dodatočný čas odbornej praxe berúc do úvahy vzdelanie a prax. Vo svojom treťom odseku stanovuje:

„Dočasní zamestnanci, zaradení do tried v súlade s klasifikačnými kritériami prijatými orgánom, si zachovajú započítanú prax v rámci daného stupňa, dosiahnutú v tejto funkcii, ak budú vymenovaní za úradníkov v rovnakej triede bezprostredne po skončení obdobia ich dočasnej služby.“

14.

Vo svojom znení účinnom od 1. mája 2004 služobný poriadok obsahuje novú prílohu XIII s nadpisom „Prechodné opatrenia uplatniteľné na zamestnancov Spoločenstiev“, ktorej články 1 a 2 znejú takto:

„Článok 1

1.   Počas obdobia do 1. mája 2004 do 30. apríla 2006 sa článok 5 ods. 1 a 2 Služobného poriadku bude uplatňovať takto:

‚1.   Pracovné miesta, na ktoré sa vzťahuje tento Služobný poriadok, sa roztrieďujú podľa charakteru a významu povinností, s ktorými sú spojené, na štyri kategórie A*, B*, C* a D*, v klesajúcom poradí podľa hodnosti.

2.   Kategória A* obsahuje dvanásť platových tried, kategória B* obsahuje deväť platových tried, kategória C* obsahuje sedem platových tried a kategória D* obsahuje päť platových tried.‘

2.   Každý odkaz na dátum prijatia do zamestnania znamená odkaz na dátum nástupu do služobného pomeru.

Článok 2

1.   Dňa 1. mája 2004 a s výhradou článku 8 tejto prílohy majú platové triedy zamestnancov, ktorí sú v jednom z administratívnych postavení stanovených v článku 35 Služobného poriadku[ ( 10 )] toto nové označenie:

…“

15.

Podľa článku 4 prílohy XIII sa pre obdobie od 1. mája 2004 do 30. apríla 2006 slová „funkčná skupina“ nahrádzajú slovami „kategória“ okrem iného v článku 5 ods. 5 a článku 31 ods. 1 služobného poriadku, slová „funkčná skupina AD“ slovami „kategória A*“ okrem iného v článku 5 ods. 3 písm. c) služobného poriadku a slová „funkčná skupina AST“ slovami „kategórie B* a C*“ okrem iného v článku 5 ods. 3 písm. a) služobného poriadku. Podľa článku 4 písm. n) sa odkaz v článku 5 ods. 4 služobného poriadku na prílohu I.A nahrádza odkazom na prílohu XIII.1, ktorá vymenúvala druhy pracovných miest počas prechodného obdobia.

16.

Článok 12 prílohy XIII stanovuje:

„1.   Od 1. mája 2004 do 30. apríla 2006 sa odkaz na platové triedy vo funkčných skupinách AST a AD v článku 31 ods. 2 a 3 Služobného poriadku vykonáva takto:

2.   V prípade zamestnancov prijatých zo zoznamov vhodných uchádzačov[ ( 11 )], ktorí absolvovali výberové konania uverejnené pred 1. májom 2004, sa neuplatňuje článok 5 ods. 3 Služobného poriadku.

3.   Zamestnanci, ktorí boli zaradení do zoznamu vhodných uchádzačov pred 1. májom 2006 a boli prijatí do zamestnania medzi 1. májom 2004 a 30. aprílom 2006:

…“

17.

Pokiaľ ide o druhý riadok uvedenej tabuľky, zo spisu ku konaniu na prvom stupni sa zdá, že Komisia navrhla, aby osoby na zozname úspešných uchádzačov pre pôvodnú úroveň A7/LA7 a A6/LA6 boli prijaté do zamestnania v novej platovej triede nie A*6, ale A*7. Je nesporné, že s Výborom pre služobný poriadok ustanoveným článkom 10 služobného poriadku bol prerokovaný skorší návrh, ale nie neskoršie nahradenie úrovne A*6 úrovňou A*7. Pre porovnanie, nástupný plat pre pôvodnú platovú triedu A7/LA7 bol 4815,59 eura mesačne; nástupný plat pre novú platovú triedu A*7 bol 4878,24 eura, zatiaľ čo nástupný plat pre úroveň A*6 bol 4311,55 eura. ( 12 )

18.

Príslušné skutkové okolnosti sú uvedené v bodoch 9 až 21 napadnutého rozsudku ( 13 ) takto:

19.

Žalobcovia teda patria do troch kategórií:

20.

Jedinou žalobou podanou 3. februára 2005 navrhlo 17 žalobcov Súdu prvého stupňa, aby:

21.

Rada vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.

22.

Žalobcovia sa na podporu svojich návrhov na zrušenie v prvom rade dovolávajú nezákonnosti článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, na základe ktorého boli zaradení do platovej triedy, a v druhom rade tvrdia, že samotné sporné rozhodnutia porušujú zásady riadnej správy vecí verejných, zohľadňovania záujmov úradníkov, transparentnosti, ochrany legitímnej dôvery, dobrej viery, rovnosti zaobchádzania a rovnocennosti pracovných miest a platových tried.

23.

Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 11. júla 2007 zamietol uvedené argumenty na zrušenie napadnutých rozhodnutí, ( 15 ) a keďže nebolo potrebné rozhodovať o nárokoch na obnovu ich služobného postupu a na úroky z omeškania, ktoré by mohli vyplývať zo zrušujúceho rozsudku, žalobu zamietol ako celok.

24.

Domnieval sa však, že Komisia neupozornila žalobcov jasne a presne na konkrétny predvídateľný vplyv návrhu na zmenu služobného poriadku, ktorého bola sama autorkou, na ich individuálnu situáciu a že z dôvodu takto pretrvávajúcej neistoty sa mohli cítiť oprávnení na spochybnenie ich zaradenia do platovej triedy. Preto uložil Komisii povinnosť nahradiť polovicu trov konania žalobcov.

25.

Všetkých 17 žalobcov z prvostupňového konania podalo 21. septembra 2007 spoločné odvolanie.

26.

Najskôr uvádzajú, že Súd prvého stupňa i) s nimi všetkými zaobchádzal rovnakým spôsobom bez toho, aby zohľadnil konkrétnu situáciu každého z nich, a ii) založil svoje rozhodnutie na predpoklade, ktorý spochybňujú, a to, že zákonnosť ich zaradenia do platových tried možno posudzovať iba ku dňu ich vymenovania.

27.

Odvolatelia potom prednášajú dva odvolacie dôvody.

28.

Po prvé tvrdia, že Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku je zákonný. V krátkosti tvrdia, že Súd prvého stupňa i) porušil článok 10 pôvodného služobného poriadku tým, že ho vykladal tak, že odôvodňuje porušenie povinnosti opätovne rokovať s Výborom pre služobný poriadok; ii) porušil zásadu ochrany nadobudnutých práv tým, že posudzoval, či existovalo nadobudnuté právo byť vymenovaný, namiesto toho, aby posudzoval, či existovalo nadobudnuté právo byť zaradený do určitej platovej triedy v prípade vymenovania; iii) porušil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že rozlišoval medzi úspešnými uchádzačmi podľa toho, či boli vymenovaní pred 1. májom 2004 alebo po ňom; iv) porušil zásadu ochrany legitímnej dôvery a nesprávne posúdil dôkazy, a v) nesprávne vyložil rozsah pôsobnosti článkov 5, 7 a 31 služobného poriadku, čím porušil povinnosť odôvodnenia.

29.

Po druhé odvolatelia spochybňujú zistenie, že porušenie povinnosti Komisie poskytnúť informácie by samo osebe nemohlo spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. V uvedenom ohľade tvrdia, že Súd prvého stupňa porušil zásady riadnej správy vecí verejných, starostlivosti, transparentnosti, ochrany legitímnej dôvery, dobrej viery, rovnosti zaobchádzania a rovnocennosti pracovných miest a platových tried.

30.

Rada, hoci netvrdí, že odvolanie je neprípustné ako celok, tvrdí, že množstvo tvrdení odvolateľov nespĺňa požiadavky článku 58 Štatútu Súdneho dvora v tom zmysle, že neoznačujú žiadne porušenie práva Spoločenstva Súdom prvého stupňa ale jednoducho sa domáhajú opätovného posúdenia svojich tvrdení prednesených na prvom stupni.

31.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že „odvolanie je neprípustné, ak sa bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je napadnutý rozsudok dotknutý, obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné reprodukovanie žalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Súde prvého stupňa. Naopak, pokiaľ odvolateľ napáda výklad alebo uplatnenie práva Spoločenstva Súdom prvého stupňa, možno opätovne v priebehu odvolacieho konania rozobrať právne otázky preskúmavané v prvostupňovom konaní. V konečnom dôsledku, ak by odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Súdom prvého stupňa, predmetné konanie by bolo zbavené časti svojho významu“. ( 16 )

32.

V tejto veci mi je jasné, že odvolatelia pre každý odvolací dôvod označili nesprávne právne posúdenia, ktorých sa podľa ich názoru Súd prvého stupňa dopustil v konkrétnych častiach svojho rozsudku. Skutočnosť, že nevyhnutne v uvedenom kontexte pripomínajú niektoré tvrdenia, ktoré odvolatelia predniesli v konaní na prvom stupni, preto nemôže nijako ovplyvniť prípustnosť ich odvolacích dôvodov.

33.

Žalobcovia v konaní na prvom stupni tvrdili, že nahradenie platovej triedy A*6 platovou triedou A*7 v tabuľke v článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku bolo chybné tým, že o uvedenom aspekte sa Komisia neporadila s Výborom pre služobný poriadok. ( 17 )

34.

V bodoch 35 až 43 rozsudku Súd prvého stupňa uvedené tvrdenie odmietol dôvodiac v zásade takto.

35.

S Výborom pre služobný poriadok treba rokovať nie len o formálnych návrhoch, ale aj o podstatných zmenách už preskúmaných návrhov, ibaže také zmeny zodpovedajú zmenám navrhnutým výborom. Teda ak sú zmeny, ktoré sa podstatným spôsobom dotýkajú systematiky návrhu na revíziu služobného poriadku, predstavené počas rokovaní v Rade, s výborom treba dotknuté ustanovenia opätovne prerokovať pred ich prijatím. Neexistuje však taká povinnosť pre čiastkové zmeny s obmedzeným účinkom — to by neprimerane obmedzovalo právo prijímať úpravy v legislatívnom procese. To, či je zmena podstatná, alebo nie, musí byť posúdené z pohľadu jej predmetu a úlohy v celom navrhovanom texte, nie z pohľadu jednotlivých dôsledkov, ktoré môže mať na osoby, ktoré budú pravdepodobne zmenou dotknuté.

36.

V tomto prípade mala navrhovaná nová štruktúra služobného postupu okamžite za následok zníženie platových tried nových zamestnancov, časovo sprevádzaným rozvojom ich perspektív služobného postupu. Nahradenie platovej triedy A*6 platovou triedou A*7 zapadalo do širšej logiky a celkovej perspektívy takej vývojovej reštrukturalizácie. Bolo konkrétnou úpravou prechodných ustanovení, ktorá neovplyvnila ani ich všeobecnú systematiku, ani ich podstatu v rozsahu, ktorý by odôvodňoval opätovné prerokovanie s Výborom pre služobný poriadok.

37.

V dôsledku toho Komisia neporušila článok 10 služobného poriadku tým, že opätovne nerokovala s výborom, hoci predmetné nahradenie, vložené po prerokovaní s výborom, malo okamžite značný finančný dopad na počiatočné zaradenie do platových tried a plat dotknutých úradníkov po nástupe do zamestnania.

38.

Odvolatelia súhlasia s prvou časťou uvedeného odôvodnenia, ale nie i) s názorom, že otázku, či je zmena podstatná, nemožno posudzovať z hľadiska jednotlivých dôsledkov, ktoré môže mať na osoby, ktoré ňou pravdepodobne budú dotknuté, v dôsledku toho ani ii) so záverom, že predmetné nahradenie nebolo podstatnou zmenou.

39.

Bez toho, aby ďalej rozvinuli prvý bod odvolatelia, zdôrazňujú dôležitosť následkov v tejto veci pre „veľmi veľkú“ skupinu úradníkov — nie len nižší plat pri nástupe do zamestnania, ale tiež zaostávanie o jednu platovú triedu počas celého služobného postupu v porovnaní s ich situáciou, ak by boli vymenovaní do vyššej platovej triedy — ku ktorým by sa Výbor pre služobný poriadok možno chcel vyjadriť.

40.

Porovnávajú nahradenie v tejto veci so zmenou nariadenia č. 2688/95 ( 18 ) vykonanou počas legislatívneho procesu. Pôvodný návrh, o ktorom sa s Výborom pre služobný poriadok rokovalo, upravoval nároky pri predčasnom odchode do dôchodku úradníkov všetkých inštitúcií, ale text, ktorý bol napokon prijatý, obmedzoval uvedené nároky na úradníkov Parlamentu. V rozsudku vo veci Losch ( 19 ) bol Súd prvého stupňa názoru, že to predstavuje podstatnú zmenu, o ktorej sa malo s výborom opätovne rokovať.

41.

Okrem toho sú odvolatelia názoru, že Súd prvého stupňa neuviedol primerané dôvody na svoj záver, že nahradenie platovej triedy A*6 platovou triedou A*7 „[sa] zapáj[a]… do celkovej štruktúry a do celkovej perspektívy vývojovej reštrukturalizácie služobného postupu“ najmä preto, lebo tiež uznal, že tabuľka v článku 12 ods. 3 prílohy XIII sa líši od tabuľky v článku 2 ods. 1 uvedenej prílohy, premieňajúc platové triedy úradníkov na pracovnom mieste pred 1. májom 2004 na nové dočasné platové triedy.

42.

Komisia zastáva názor, že predmetné nahradenie nemá žiaden dopad na jednotu verejnej služby Spoločenstva, ktorej ochrana je osobitnou úlohou Výboru pre služobný poriadok. Skutočnosť, že výbor by mohol mať pripomienky, nemôže založiť povinnosť radiť sa s ním. Okrem toho Súd prvého stupňa poskytol pre svoje závery primerané odôvodnenie; tvrdenie odvolateľov sa týka skôr neposkytnutia primeraného odôvodnenia zo strany zákonodarcu a uvedený aspekt, ktorý nebol nastolený v konaní na prvom stupni, je v odvolacom konaní neprípustný.

43.

Rada dodáva, že zmena, o ktorú išlo vo veci Losch, vylučovala zamestnancov všetkých iných inštitúcií ako Parlament z výhody predčasného odchodu do dôchodku, zatiaľ čo táto zmena je menšou úpravou prechodného ustanovenia ovplyvňujúcou obmedzené množstvo úradníkov. Zmena bola v celkovom rámci logická, pretože platová trieda A7 bola druhou platovou triedou v pôvodnej kategórií A štruktúry služobného postupu a A*6 je rovnocenná s AD 6, druhou platovou triedou v novej funkčnej skupine AD. A keďže Výbor pre služobný poriadok už poskytol svoje stanoviská ku korelácii vo všeobecnosti, ďalšími poradami k tomuto konkrétnemu aspektu by sa nič nezískalo.

44.

Predovšetkým tvrdenia odvolateľov týkajúce sa dôležitosti predmetného nahradenia sa všetky vzťahujú na jeho dôsledky pre dotknutých jednotlivcov. Môžu mať preto význam pre vec, iba ak je preukázané, že buď a) Súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, že zmena návrhu musí byť posudzovaná z hľadiska predmetu a úlohy v rámci celého navrhovaného textu a nie z hľadiska jednotlivých dôsledkov, ktoré môže mať na osoby, ktoré budú pravdepodobne zmenou dotknuté, alebo b) že zmena bola podstatná tiež z hľadiska jej predmetu a úlohy v rámci celého navrhovaného textu.

45.

Zdá sa mi, že nič z toho preukázané nebolo.

46.

Odvolatelia nepredkladajú žiaden argument na podporu ich tvrdenia, že základný prístup bol právne nesprávny. Uvedený prístup sa ani nezdá byť neprimeraný. Je jasné, že nie každá podrobná zmena návrhu musí byť postúpená späť Výboru pre služobný poriadok, v opačnom prípade by bol zákonodarný proces ohrozený paralýzou. Akákoľvek zmena, aj malá, však pravdepodobne bude mať konkrétne dôsledky pre väčšie alebo menšie množstvo úradníkov. Za uvedených okolností sa zdá byť primerané posudzovať, či je taká zmena dostatočne podstatná na to, aby si vyžadovala ďalšie rokovania na základe nie týchto dôsledkov samotných, ale jej objektívneho významu pre celkovú štruktúru posudzovaného návrhu.

47.

Z neskôr uvedeného hľadiska sa mi nezdá opodstatnené tvrdiť, že predmetná zmena je zásadná.

48.

Začala by som zo základu, že príslušným „posudzovaným návrhom“ nie je reforma služobného poriadku ako celok, ale prechodné ustanovenia, a konkrétnejšie, korelácia medzi platovou triedou pri výberovom konaní a platovou triedou pri prijatí do zamestnania uvedená v tabuľke v článku 12 ods. 3 prílohy XIII. (Ak by sa mal návrh definovať širšie, význam zmeny v celkovej štruktúre by samozrejme poklesol.)

49.

Pozerajúc sa na uvedenú tabuľku a na nástupné platy pred 1. májom 2004 a po ňom ( 20 ) poznamenávam, že iba s dvoma výnimkami je nástupný plat pre novú platovú triedu pri prijatí do zamestnania nižší ako pre pôvodnú platovú triedu alebo úroveň, pre ktorú bolo výberové konanie vyhlásené. Výnimkami sú dve najvyššie platové triedy, v zásade pre riaditeľov alebo generálnych riaditeľov, kde dochádza k prijatiu do zamestnania často mimo výberového konania. ( 21 ) Pre všetky ostatné dotknuté platové triedy je nová platová trieda pri prijatí do zamestnania (C*1 až A*12) nižšia ako pôvodná platová trieda pri výberovom konaní (C 5 až A 3/LA 3). Vzhľadom na uvedený rozsah prinášala vo verzii návrhu, ktorý bol pôvodne s Výborom pre služobný poriadok prerokovaný, iba platová trieda pri prijatí do zamestnania A*7 nástupný plat o čosi vyšší ako zodpovedajúce úrovne pri výberovom konaní (A 7/LA 7 a A 6/LA 6). Nahradenie A*6 za A*7 bolo teda v súlade s celkovou štruktúrou korelačnej tabuľky.

50.

V uvedenom svetle sa zdá byť odôvodnenie Súdu prvého stupňa, ktoré som zhrnula v bodoch 36 a 37 vyššie, jasné a primerané. Otázka rozdielu medzi korelačnými tabuľkami v článku 2 ods. 1 a článku 12 ods. 3 prílohy XIII sa vzťahuje, ako na to poukázali Komisia a Rada, na odôvodnenie poskytnuté zákonodarcom v nariadení č. 723/2004, nie na odôvodnenie poskytnuté Súdom prvého stupňa v jeho rozsudku.

51.

V dôsledku toho by som prvú časť prvého odvolacieho dôvodu odvolateľov zamietla.

52.

Žalobcovia v konaní na prvom stupni tvrdili, že ich zahrnutím na zoznam úspešných uchádzačov získali právo byť vymenovaní do platových tried uvedených v príslušných oznámeniach o výberových konaniach. Článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku uvedené právo porušil.

53.

V bodoch 52 až 58 svojho rozsudku Súd prvého stupňa uvedené tvrdenie zamietol, dôvodiac v zásade nasledujúcim spôsobom.

54.

Zápis do zoznamu úspešných uchádzačov po verejnom výberovom konaní udeľuje iba možnosť byť vymenovaný. K zaradeniu do platovej triedy dochádza až po formálnom vymenovaní na základe jednostranného rozhodnutia menovacieho orgánu uvádzajúceho deň nadobudnutia účinnosti a pracovné miesto, na ktoré je úradník vymenúvaný. Až potom sa môže úspešný uchádzač domáhať postavenia zamestnanca a uplatňovania služobného poriadku.

55.

V čase nadobudnutia účinnosti článku 12 ods. 3 prílohy XIII uvedeného nariadenia 1. mája 2004 ešte žalobcovia neboli predmetom takého rozhodnutia. Uvedené ustanovenie teda neporušilo žiadne právo na zaradenie do jednej z platových tried z pôvodných platových tried uvedených v oznámeniach o výberových konaniach. Úradník sa nemôže domáhať nadobudnutých práv, ibaže okolnosti, ktoré sú ich predpokladom, nastali podľa konkrétneho režimu, ktorý bol následne zmenený a doplnený. ( 22 )

56.

Odvolatelia v zásade odporujú predpokladu, podľa ktorého získali nárok byť zaradení do konkrétnej platovej triedy až po nadobudnutí účinnosti zmien a doplnení služobného poriadku. Súhlasia s tým, že ich zápis do zoznamu úspešných uchádzačov im nedal právo byť vymenovaní, ale tvrdia, že im dal právo byť zaradení, v prípade vymenovania, do platovej triedy zverejnenej v oznámení o výberovom konaní.

57.

Citujú judikatúru v tom zmysle, že menovací orgán je viazaný podmienkami oznámenia o výberovom konaní. Vo veci Spachis ( 23 ) bola žalobkyňa úspešná v dvoch verejných výberových konaniach a bola vymenovaná najskôr na jazykové pracovné miesto, pre ktoré nemala žiadnu relevantnú odbornú prax, a potom na základe druhého výberového konania na pracovné miesto s administratívnymi úlohami, pre ktoré mala deväťročnú relevantnú odbornú prax. Komisia uvedenú odbornú prax nevzala do úvahy pri určovaní jej platovej triedy pri druhom vymenovaní, ale vymenovala ju do rovnakej platovej triedy ako v prípade jazykovej služby. Súdny dvor to považoval za porušenie zárodočného práva ( 24 ), ktoré získala absolvovaním predmetného výberového konania.

58.

Okrem toho odvolatelia tvrdia, že okolnosti, na základe ktorých vzniklo ich právo, nastali podľa pôvodného služobného poriadku: ich účasť na výberových konaniach, ich zápis na zoznamy úspešných uchádzačov a v niektorých prípadoch rozhodnutie ponúknuť im pracovné miesto a list oznamujúci, že pracovné miesto bude ponúknuté. Samotný Súd prvého stupňa uznal, že až po svojom vymenovaní boli priamo informovaní o novom systéme zaradenia do platových tried a o súvisiacom znížení ich platovej triedy vzhľadom na platové triedy uvedené v oznámeniach o výberových konaniach. Napokon na služobný poriadok sa môžu odvolávať nie len tí, ktorí už sú úradníkmi — z ustálenej judikatúry vyplýva, že to môžu urobiť aj osoby domáhajúce sa uvedeného postavenia.

59.

Komisia zastáva názor ( 25 ), že nemôže ísť o žiadne nadobudnuté právo, ibaže by okolnosti, na základe ktorých vzniklo, nastali podľa ustanovenia účinného pred zavedením zmien a doplnení. Služobný poriadok nemôže byť zmenený a doplnený so spätnou účinnosťou na ujmu úradníkom, ale môže byť zmenený a doplnený spôsobom nepriaznivým pre budúcnosť. Okrem toho právo môže byť „nadobudnuté“ až po tom, čo je právna situácia pevne určená a už nezávisí od budúceho rozhodnutia s prvkom voľnej úvahy. V tejto veci bola situácia odvolateľov stále závislá od takých rozhodnutí, ktoré mali byť prijaté po 1. máji 2004.

60.

Tvrdenie odvolateľov je nelogické, keď uvádzajú, že úspech vo verejnom výberovom konaní nepriznáva žiadne právo na vymenovanie, ale priznáva právo na vymenovanie do konkrétnej platovej triedy, ktoré je dôsledkom vymenovania. Rozsudok vo veci Spachis implicitne potvrdzuje, že priznáva iba spôsobilosť pre vymenovanie do konkrétnej platovej triedy — žalobkyňa mohla byť vymenovaná do ktorejkoľvek z dvoch platových tried na dotknutej úrovni a Súdny dvor konštatoval, že jej príslušná prax mala byť zohľadnená pri určovaní toho, ktorý platový stupeň je vhodný.

61.

Čo sa týka tvrdenia, že v niektorých prípadoch bolo rozhodnutie ponúknuť odvolateľom pracovné miesto a list oznamujúci, že pracovné miesto bude ponúknuté, zo skoršieho dňa ako 1. máj 2004, môže byť relevantný iba okamih prijatia formálneho rozhodnutia o vymenovaní a nie okamih, keď bol vytvorený alebo oznámený úmysel takéto rozhodnutie prijať. V každom prípade spomenuté tvrdenie nebolo uvedené v konaní na prvom stupni a v odvolacom konaní je neprípustné.

62.

Napokon podmienky oznámenia o výberovom konaní sú záväzné pre menovací orgán, čo sa týka podmienok, ktoré musia uchádzači spĺňať, ale nie čo sa týka obsahu rozhodnutia vymenúvajúceho úspešného uchádzača, ktoré musí spĺňať uplatniteľné pravidlá služobného poriadku v čase jeho prijatia.

63.

Rada tvrdí, že odvolatelia do okamihu prijatia rozhodnutia o ich vymenovaní nezískali žiadne práva ani povinnosti vo vzťahu k akejkoľvek inštitúcii Spoločenstva. Zapísanie na zoznam úspešných uchádzačov neponúka žiadnu záruku a neukladá žiadnu povinnosť. Rozsudok vo veci Spachis sa netýka zmeny služobného poriadku, a nemožno teda z neho vyvodzovať žiaden záver. Oznámenie o výberovom konaní skutočne zaväzuje menovací orgán, ale nebráni zmene zákonodarného rámca, v rámci ktorého musí uvedený orgán pôsobiť. V tomto prípade nemohol byť nikto vymenovaný do pôvodných platových tried, ktoré prestali existovať 1. mája 2004, ale zákonodarca ponechal možnosť vymenovania osôb na existujúcich zoznamoch úspešných uchádzačov stanovením korelačnej tabuľky s novými platovými triedami.

64.

Tvrdenia odvolateľov sú do značnej miery založené na judikatúre v tom zmysle, že menovací orgán je viazaný podmienkami oznámenia o výberovom konaní. Oznámenie o výberovom konaní je však podriadené služobnému poriadku. Pri prijímaní akéhokoľvek rozhodnutia v súlade s uvedeným oznámením menovací orgán nemôže byť viazaný ničím v ňom obsiahnutým, čo je v rozpore s ustanovením služobného poriadku, ktoré je tak zákonné, ako aj uplatniteľné v čase rozhodnutia. V tomto kontexte sú relevantné iba tvrdenia vzťahujúce sa na zákonnosť článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku.

65.

Komisia súhlasí s tým (a je to jasné z judikatúry Súdneho dvora), že zákonodarca môže zmeniť a upraviť služobný poriadok pre budúcnosť, pritom sa však musí zdržať zásahov do akýchkoľvek práv predtým získaných na základe neupravenej verzie. Otázkou preto je, či Súd prvého stupňa rozhodol správne, že osoby, ktorých mená sa objavili na zozname úspešných uchádzačov, ale ešte neboli pred 1. májom 2004 vymenované, nezískali žiadne právo na vymenovanie do konkrétnej platovej triedy.

66.

Je nesporné, že také osoby nenadobudli žiadne právo na skutočné vymenovanie. Je tiež nesporné, že ich skutočná platová trieda a platový stupeň pri vymenovaní boli neisté až do ich skutočného vymenovania. Vo väčšine prípadov sa výberové konania uskutočnili pre pracovné miesta na úrovni pozostávajúcej z dvoch platových tried (a oznámenia o výberovom konaní uvádzali iba toľko, že vymenuje sa „spravidla“ do nižšej platovej triedy) a vo všetkých prípadoch článok 32 služobného poriadku umožňoval zohľadnenie prípravy a praxe pri určovaní platového stupňa.

67.

Za uvedených okolností nevidím, ako by odvolatelia mohli získať akékoľvek právo na vymenovanie do konkrétnej platovej triedy alebo platového stupňa alebo ako by mohlo byť kritizované zistenie Súdu prvého stupňa, že žiadne také právo nenadobudli.

68.

Judikatúra tohto Súdneho dvora (ani Súdu prvého stupňa, ani Súdu pre verejnú službu) až doteraz neposkytla žiadne podrobné usmernenie k tomu, čo tvorí nadobudnuté právo, ktoré by mohlo byť porušené zmenou a doplnením služobného poriadku. Uviedla iba, že okolnosti, na základe ktorých právo vzniklo, museli nastať počas účinnosti predchádzajúceho režimu. Komisia dodáva, že právo sa muselo tiež na základe uvedeného režimu stať konečným v rozsahu, v akom nezostáva prijať žiadne ďalšie rozhodnutie na základe voľnej úvahy. S uvedeným názorom by som súhlasila — bez ohľadu na „zárodočné“ nadobudnuté právo, na ktoré Súdny dvor odkázal v rozsudku vo veci Spachis, kde nedošlo k žiadnej zmene uplatniteľných pravidiel. V tejto veci zostávalo 1. mája 2004 prijať (alebo nemuselo byť prijatých) množstvo rozhodnutí a mohli viesť k vymenovaniu do odlišnej platovej triedy alebo platového stupňa (alebo k žiadnemu vymenovaniu), dokonca ak by aj zostala v účinnosti pôvodná štruktúra služobného postupu. Osoby v situácii odvolateľov preto nemohli mať žiadne nadobudnuté právo na vymenovanie do konkrétnej platovej triedy alebo platového stupňa.

69.

Je zaujímavé poznamenať, že administratívny súd Medzinárodnej organizácie práce ( 26 ) definoval nadobudnuté práva oveľa presnejšie. V nedávnom rozsudku čerpajúcom zo svojej dlhoročnej judikatúry siahajúcej až do roku 1961 ( 27 ) uviedol: „… nadobudnuté právo je porušené, iba ak … úprava nepriaznivo ovplyvňuje rovnováhu zmluvných záväzkov zmenou základných podmienok zamestnania, vzhľadom na ktoré úradník prijal vymenovanie alebo ktoré ho následne viedli k tomu, aby v zamestnaní zostal.“

70.

Hoci úradníci Spoločenstva nie sú v zmluvnom vzťahu s inštitúciami, ktoré ich zamestnávajú, pojem „základných podmienok zamestnania, vzhľadom na ktoré úradník prijal vymenovanie alebo ktoré ho následne viedli k tomu, aby v zamestnaní zostal,“ by mohol byť jednoducho — a podľa môjho názoru užitočne — prenesený do kontextu Spoločenstva. V tejto veci z definície žiaden z úradníkov dotknutých tabuľkou v článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku neprijal vymenovanie pred nadobudnutím účinnosti uvedenej prílohy. Nemohli ani získať žiadne právo z pôvodných ustanovení služobného poriadku na základe mylnej viery (akokoľvek vznikla), že uvedené ustanovenia sa stále uplatňujú.

71.

Druhú časť prvého odvolacieho dôvodu by som preto zamietla.

72.

V prvostupňovom konaní žalobcovia tvrdili, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku zaobchádza s jedinou kategóriou osôb — úspešnými uchádzačmi toho istého výberového konania — odlišne v závislosti od toho, či boli prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004, alebo po ňom. Uvedený deň nebol objektívnym kritériom rozlišovania, keďže deň vymenovania závisí od faktorov, ktoré nie sú objektívne a ktoré úradník nemôže ovplyvniť. Jediným objektívnym dňom bol ten, keď boli informovaní o svojom zápise do zoznamu úspešných uchádzačov. V rozsudku Monaco ( 28 ) Súd prvého stupňa konštatoval, že zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa so všetkými úspešnými uchádzačmi vo výberovom konaní zaobchádzalo rovnako, bez ohľadu na akékoľvek nové pravidlá, ktoré by mohli byť prijaté pred tým, ako budú niektorí z nich vymenovaní.

73.

Ďalším účinkom v prípadoch žalobcov bolo pridelenie pracovných miest „senior“ s platovými triedami „junior“. Vzhľadom na to, že už nadobudli významnú kvalifikáciu a profesijnú skúsenosť, boli z dôvodu ich veku diskriminovaní v rozpore s článkom 1d služobného poriadku, keďže nemali rovnaké perspektívy služobného postupu ako iní mladší zamestnanci v rovnakom zaradení. Ďalej niektorí z nich boli predtým dočasnými alebo pomocnými zamestnancami a boli pridelení na tie isté pracovné miesta s rovnakými alebo dokonca väčšími povinnosťami, ale do nižšej platovej triedy.

74.

V bodoch 75 až 91 svojho rozsudku Súd prvého stupňa uvedené tvrdenie zamietol, dôvodiac v zásade nasledujúcim spôsobom.

75.

Všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo odlišným spôsobom, pokiaľ taký rozdiel nie je objektívne odôvodnený. Otázkou preto bolo, či všetci úspešní uchádzači výberového konania tvorili jedinú kategóriu bez ohľadu na deň vymenovania.

76.

Ako bolo jasné z posúdenia otázky nadobudnutých práv, žalobcovia mohli byť zákonne zaradení do platových tried iba v súlade s kritériami účinnými v čase prijatia rozhodnutia o ich vymenovaní. Okrem toho implicitne pripustili, že sa na nich vzťahujú nové ustanovenia, keďže sa domáhali výhody článku 1d služobného poriadku. Naopak, úspešní uchádzači dotknutých výberových konaní vymenovaní pred 1. májom 2004 museli byť nevyhnutne zaradení do platovej triedy na základe pôvodných kritérií, ktoré boli ešte účinné ku dňu ich vymenovania. Dve skupiny preto nemohli byť považované za spadajúce do tej istej kategórie.

77.

Odôvodnenie č. 37 v preambule nariadenia č. 723/2004, ktoré uvádza, že prechodné ustanovenia nezasahujú do nadobudnutých práv zamestnancov v rámci režimu Spoločenstva pred nadobudnutím účinnosti nového režimu, tento rozdiel potvrdilo.

78.

Myšlienka, podľa ktorej sa všetci zamestnanci prijatí do zamestnania v rámci rovnakého výberového konania nachádzajú v porovnateľných situáciách, bola v rozsudku vo veci Monako uvedená iba na účely konštatovania nezákonnosti uplatnenia vlastných prísnejších vnútorných smerníc o zaradení do platovej triedy prijatých samotnou inštitúciou ako zamestnávateľom po zápise dotknutej osoby do zoznamu úspešných uchádzačov, keď sa kritériá na zaradenie podľa služobného poriadku nezmenili. Tu to bol zákonodarca, ktorý sa pri výkone svojho nesporného práva rozhodol upraviť kritériá v služobnom poriadku pre zaradenie do platovej triedy pri prijatí do zamestnania. Zákonodarca môže kedykoľvek pre budúcnosť uskutočniť také zmeny a doplnenia služobného poriadku, ktoré považuje za zlučiteľné so záujmami služby, dokonca ak sú aj tieto zmeny a doplnenia menej priaznivé. ( 29 )

79.

Vzhľadom na to, že pracovné miesto, do ktorého je úradník pridelený, je určené v rozhodnutí o vymenovaní, ktoré musí byť založené na ustanoveniach účinných ku dňu jeho prijatia, nemôže byť diskriminačné prideliť určitým úradníkom nižšiu platovú triedu podľa nových pravidiel, hoci boli pridelení na to isté pracovné miesto, ktoré zastávali pred 1. májom 2004 v postavení zamestnanca bez vymenovania a vykonávali rovnaké služobné úlohy, dokonca významnejšie ako v minulosti.

80.

Napokon nedošlo k žiadnej diskriminácii z dôvodu veku v zmysle článku 1d služobného poriadku, keďže nové kritériá zaradenia do platovej triedy zjavne neprihliadajú na vek dotknutých osôb.

81.

Odvolatelia po prvé tvrdia, že v skutočnosti získali právo na vymenovanie do konkrétnej platovej triedy (ako sa to tvrdilo, pokiaľ ide o predchádzajúcu časť odvolacieho dôvodu) a že boli preto v rovnakej kategórií ako osoby vymenované z toho istého zoznamu úspešných uchádzačov pred 1. májom 2004, ktoré získali to isté právo. Odôvodnenie č. 37 v preambule novelizačného nariadenia to nemôže zmeniť.

82.

Ďalej tvrdia, že Súd prvého stupňa nesprávne rozlišoval medzi legislatívnou zmenou služobného poriadku a zmenou a doplnením internej vykonávajúcej právnej úpravy inštitúcie. Rozsudok Monaco takú analýzu nepodporuje, čo sa rovná umiestneniu legislatívnej zmeny mimo dosahu zásady rovnosti zaobchádzania. To je neprijateľným porušením zásad právneho štátu. V právnom poriadku Spoločenstva sa zásada rovnosti zaobchádzania uplatňuje rovnako na výkonnú moc, zákonodarcu, ako aj súdnu moc.

83.

Súd prvého stupňa v skutočnosti nepreskúmal, či všetci úspešní uchádzači v jednom výberovom konaní tvorili porovnateľnú skupinu s nárokom na rovnosť zaobchádzania a nepostupoval v súlade s vlastným odôvodnením z rozsudku Ryan. V uvedenej veci konštatoval bez toho, aby odlíšil rozsudok Monaco, že i) diskrečná právomoc inštitúcií Spoločenstva zmeniť a upraviť služobný poriadok podlieha zásade rovnosti zaobchádzania; ii) povaha novelizačného aktu na to nemá vplyv a iii) zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby deň nadobudnutia účinnosti nových pravidiel nevyvolával žiadnu diskrimináciu.

84.

Súd prvého stupňa tým, že sa odchýlil od svojej predošlej judikatúry, porušil vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu povinnosť odôvodnenia. Opomenul preskúmať možné odôvodnenia rozdielu medzi pôvodnými a novými pravidlami a dňa nadobudnutia účinnosti neskôr uvedených pravidiel.

85.

Okrem toho tvrdenie, že úradníci prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004 a po ňom tvoria odlišné skupiny, pretože sa na nich vzťahujú odlišné pravidlá, čiže nedochádza k protiprávnej diskriminácii, je začarovaným kruhom.

86.

Odôvodnenie týkajúce sa diskriminácie z dôvodu veku je tiež nesprávne z hľadiska práva. Zakázaná diskriminácia môže byť nepriama rovnako ako priama. V tomto prípade bola diskriminácia nepriama v tom, že úradníci prijatí do zamestnania na základe výberových konaní, pre ktoré bola vyžadovaná odborná prax, boli vymenovaní na platové stupne vhodné pre úradníkov bez takej odbornej praxe.

87.

Podľa Komisie nespočíva rozsudok Súdu prvého stupňa na myšlienke, že zákonodarca nie je viazaný zásadou rovnosti zaobchádzania. Skutočnou otázkou je „prechodný rozsah uplatňovania“ zásady: keď sa v dôsledku nového pravidla zavedeného od určitého dňa s jednotlivcami zaobchádza menej priaznivo po uvedenom dni ako pred ním, porušuje to zásadu rovnosti zaobchádzania? Judikatúra podporuje názor, že to tak nie je.

88.

Po prvé v rozsudku Belgicko/Komisia ( 30 ) bol Súdny dvor názoru, že nariadenie Komisie neporušilo zásadu zákazu diskriminácie ponechaním v platnosti predtým schválených schém pomoci, ale na druhej strane zavedením zreteľne prísnejšieho režimu pre nové schémy pomoci. Hoci došlo k nerovnakému zaobchádzaniu medzi schémami predtým vyhlásenými za zlučiteľné a tými, ktoré boli zriadené v súlade s novými podmienkami, takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené. Komisii nemožno odňať možnosť stanoviť prísnejšie podmienky, ak to vývoj vyžaduje, a Komisia ani nemôže jednostranne uviesť do súladu existujúce schémy pomoci s novými podmienkami, čo by sa rovnalo priznaniu spätných účinkov nariadeniu, čím by sa zasiahlo do zásady právnej istoty a legitímnej dôvery.

89.

Po druhé zákonodarca má právo prijať do budúcnosti ustanovenia služobného poriadku, ktoré sú menej priaznivé pre úradníkov, keď je názoru, že je to v záujme služby, ( 31 ) a úradníci nemôžu mať žiadne neodňateľné právo na zachovanie účinnosti výhody, ktorú v daný čas požívali. ( 32 ) Nové pravidlá sa môžu zákonne uplatňovať na budúce účinky situácií, ktoré nastali podľa predošlých pravidiel. Použitie konkrétneho dňa ako rozlišovacieho kritéria odôvodňujúceho rozdiel v zaobchádzaní bolo okrem toho uznané v prinajmenšom nemeckej judikatúre, a to z toho dôvodu, že inak by právna úprava zavádzajúca nové pravidlá nemohla dosiahnuť svoj cieľ.

90.

Treba pripustiť, že rozsudok Ryan uviedol, že nie je vylúčené, aby deň, keď nová právna úprava nadobúda účinnosť, predstavoval nezákonnú diskrimináciu, ale po prvé uvedená vec sa týkala dňa, ktorý je mimo legislatívnej zmeny (dňa zmeny postavenia Európskeho dvora audítorov na základe Zmluvy ES), zatiaľ čo táto vec sa týka dňa obsiahnutého v úprave samotnej, a po druhé úprava vo veci Ryan so spätnou účinnosťou opätovne klasifikovala situáciu, ktorá nastala na základe predchádzajúcich pravidiel, a nie jednoducho nanovo definovala jej budúce účinky. Rozsudok Monaco (o ktorého správnosti Komisia v každom prípade vyjadruje určité pochybnosti) bol založený nie na povahe opatrenia meniaceho pravidlá, ale na skutočnosti, že to bola inštitúcia a nie zákonodarca, ktorý ich zmenil.

91.

Rada sa domnieva, že uchádzači prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004 a uchádzači prijatí po uvedenom dni sú v odlišných právnych situáciách, keď je ich prijatie do zamestnania upravené odlišnými ustanoveniami. Nové ustanovenia boli zavedené z úplne opodstatnených dôvodov uvedených v preambule nariadenia č. 723/2004. Súd prvého stupňa neumiestnil zákonodarcu mimo dosah zásady rovnosti zaobchádzania, ale dôkladne preskúmal, či bola dodržaná. Prijatie prístupu odvolateľov by v skutočnosti znamenalo vytvorenie bezdôvodnej diskriminácie medzi úradníkmi prijatými do zamestnania od 1. mája 2004 v závislosti od toho, či boli úspešní vo výberovom konaní začatom pred uvedeným dňom alebo po ňom. Napokon obvinenie odvolateľov z diskriminácie z dôvodu veku je založené na tvrdení, že osoby s väčšou odbornou praxou sú nevyhnutne staršie, čo je skutkovo nesprávne.

92.

Po prvé sa mi zdá, že otázka rovnosti zaobchádzania je odlišná od otázky nadobudnutých práv. Ak by všetci úspešní uchádzači v danom výberovom konaní získali podmienečné právo na vymenovanie do konkrétnej platovej triedy, potom by to v skutočnosti bol spoločný faktor spôsobilý ich zaradiť do jednej kategórie, ktorej všetci členovia by mali požívať rovnosť zaobchádzania. Vzhľadom na to, že som dospela k záveru, že také právo nezískavajú, dospievam k záveru, že odvolatelia sa nemôžu na uvedenom základe domáhať rovnosti zaobchádzania s inými úradníkmi prijatými do zamestnania z tých istých zoznamov úspešných uchádzačov. To však neznamená, že sa nemôžu domáhať rovnosti zaobchádzania na odlišnom základe.

93.

Po druhé — a nezohľadňujúc preto také tvrdenia a úvahy, ktoré smerujú k spájaniu osudu odvolacieho dôvodu založeného na rovnosti zaobchádzania s osudom odvolacieho dôvodu založeného na nadobudnutých právach — zisťujem, že odôvodnenie Súdu prvého stupňa je, ako to tvrdia odvolatelia, nedostatočné.

94.

Uvedený Súd prvého stupňa správne vymedzuje zásadu rovnosti zaobchádzania tak, že vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo odlišným spôsobom, pokiaľ taký rozdiel nie je objektívne odôvodnený, a správne označuje prvú relevantnú otázku tak, že znie, či všetci úspešní uchádzači vo výberovom konaní tvoria jednu kategóriu — inými slovami, sú v porovnateľných situáciách — bez ohľadu na deň ich vymenovania (body 75 a 76 napadnutého rozsudku).

95.

Odpovedá na uvedenú otázku záporne na základe — v skutočnosti jediného — dôvodu, že tí, ktorí boli vymenovaní pred 1. májom 2004, museli byť zaradení v súlade s pôvodnými ustanoveniami, zatiaľ čo tí, ktorí boli vymenovaní v uvedený deň alebo po ňom museli byť zaradení v súlade s novými ustanoveniami (body 77 až 80), a potom podporuje uvedené zistenie rozličnými dodatočnými úvahami.

96.

Základné odôvodnenie sa zdá byť uzatvorené v kruhu — čo, ako sa zdá, Komisia na pojednávaní uznala. Kritérium, ktorým sa odôvodňuje umiestnenie dvoch posudzovaných skupín do rôznych kategórií, je tým istým kritériom, o ktorom sa tvrdí, že porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania. Zdá sa, že z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že ak právna úprava Spoločenstva zaobchádza s dvoma skupinami osôb rozdielne, nemôže dochádzať k žiadnej diskriminácii, pretože osoby nevyhnutne patria do rôznych kategórií na základe rozdielu v zaobchádzaní. A že, ako poznamenávajú odvolatelia, z neho vyplýva, že právna úprava Spoločenstva je mimo dosahu zásady rovnosti zaobchádzania — čo, ako Súdny dvor sústavne konštatuje, nie je pravda. ( 33 )

97.

Nie som ani presvedčená ďalšími úvahami, ktorými Súd prvého stupňa podporuje svoje zistenie.

98.

Odkaz na nadobudnuté práva, najmä ako sú zmienené v odôvodnení č. 37 v preambule nariadenia č. 723/2004, nemá podľa môjho názoru význam pre otázku rovnosti zaobchádzania. V každom prípade je odôvodnenie č. 37 vnútri nariadenia a akékoľvek odvolávanie sa naň by sa opätovne pohybovalo v kruhu.

99.

Spôsob, akým Súd prvého stupňa odlišuje od tejto veci svoj predošlý rozsudok Monaco, je podľa mojej mienky neuspokojujúci. Nič v príslušných bodoch uvedeného rozsudku nenaznačuje, že vyjadrená zásada — že je nezákonnou diskrimináciou prijímať do zamestnania z toho istého výberového konania niektorých úradníkov na základe skorších, priaznivejších, pravidiel a iných na základe neskorších, menej priaznivých, pravidiel — sa obmedzuje na prípady, keď sú nové pravidlá internými ustanoveniami prijatými zamestnávajúcou inštitúciou, vylučujúc ustanovenia samotného služobného poriadku prijaté zákonodarcom Spoločenstva. Nezdá sa ani, že by bolo jednoduché taký názor brániť. Zásada rovnosti zaobchádzania je základnou právnou zásadou, ktorá musí byť rešpektovaná akýmkoľvek opatrením prijatým akoukoľvek inštitúciou Spoločenstva na akejkoľvek úrovni.

100.

Odkaz na právomoc zákonodarcu kedykoľvek pre budúcnosť prijať také úpravy služobného poriadku, ktoré považuje za zlučiteľné so záujmami služby, dokonca ak sú aj uvedené úpravy menej priaznivé, sa mi nezdá byť relevantný. Je nepochybne pravdou, že zákonodarca takú právomoc má, ale to, na čo sa od počiatku odvolatelia sťažovali, nie je to, že nová štruktúra služobného postupu bola zavedená s účinnosťou od 1. mája 2004, ale že na úradníkov prijatých do zamestnania z tých istých zoznamov úspešných uchádzačov boli v uvedenom ohľade uplatňované dve rozličné skupiny prechodných ustanovení podľa toho, či boli prijatí do služby pred uvedeným dňom alebo po ňom.

101.

Čo sa týka postoja Súdu prvého stupňa k tvrdeniam žalobcov namietajúcich diskrimináciu z dôvodu veku a diskrimináciu v podobe „zníženia služobného postavenia“ v porovnaní s platovými stupňami, ktoré niektorí z nich zastávali ako dočasní zamestnanci, zdá sa mi, že uvedené tvrdenia sú v podstate jednoducho mimo rámca otázky, či dve skupiny prechodných ustanovení odôvodniteľne rozlišujú medzi dvoma kategóriami úradníkov v odlišných situáciách, alebo neodôvodniteľne medzi úradníkmi v porovnateľných situáciách. V dôsledku toho, zatiaľ čo som názoru, že Súd prvého stupňa správne v danom kontexte uvedené tvrdenia zamietol, neovplyvňuje to môj názor, že odôvodnenie, pokiaľ ide o rozdiel v zaobchádzaní, je nedostatočné.

102.

Z obdobných dôvodov ma tvrdenia predložené Komisiou a Radou nepresvedčili. Otázkou nie je to, či legislatívna zmena zavadzajúca nové pravidlá uplatniteľné na situácie, ktoré nastávajú po určitom dni, môže porušiť zásadu rovnosti zaobchádzania, ale či rozdielne prechodné ustanovenia upravujúce prechod z pôvodných pravidiel na nové pravidlá sú v tejto veci uplatňované na úradníkov v porovnateľných situáciách v rozpore s uvedenou zásadou.

103.

Otázku budem analyzovať nasledujúcim spôsobom.

104.

V zásade sú úspešní uchádzači v tom istom výberovom konaní v porovnateľných situáciách a majú právo na rovnosť zaobchádzania. Pri neexistencii akejkoľvek zmeny služobného poriadku sú všetci oprávnení byť prijatí do zamestnania za tých istých podmienok okrem rozsahu, v akom môže byť rozlišovanie objektívne odôvodnené — ako je napríklad ich predchádzajúca odborná prax. Keďže všetci na danom zozname úspešných uchádzačov nemôžu byť v praxi vymenovaní súčasne, nevyhnutne z toho vyplýva, že tí, ktorí sú do zamestnania prijatí neskôr, majú právo na základe zásady rovnosti zaobchádzania a nie na základe akéhokoľvek nadobudnutého práva na vymenovanie za tých istých podmienok ako tí, ktorí sú do zamestnania prijatí skôr. Povedať, že tí, ktorí ešte v daný deň neboli vymenovaní, sú objektívne v odlišnej situácii v porovnaní s tými, ktorí už vymenovaní boli, a možno teda s nimi zaobchádzať odlišne, by predstavovalo obmedzenie rovnosti zaobchádzania iba na osoby vymenované v ten istý deň.

105.

Na rozdiel od otvorených skupín všetkých úradníkov prijatých do zamestnania pred 1. májom 2004 alebo po uvedenom dni tvorí každý zoznam úspešných uchádzačov uzatvorenú skupinu, ktorej členovia sú s konečnou platnosťou identifikovaní v čase, keď je vypracovaná, a majú teda právo na rovnosť zaobchádzania s výhradou akéhokoľvek vnútorného rozlíšenia, ktoré môže byť objektívne odôvodnené. V dôsledku toho musí akékoľvek nové opatrenie ovplyvňujúce uvedené zaobchádzanie — či už ide o interné vykonávacie ustanovenie zamestnávajúcej inštitúcie, alebo zákonodarné ustanovenie služobného poriadku — v zásade rešpektovať uvedenú jednotu a rovnosť. Vonkajšie okolnosti môžu byť spôsobilé rozdeliť pôvodnú skupinu do dvoch skupín, ktoré už nie sú v porovnateľných situáciách, a preto vyžadujú rozdielne zaobchádzanie, ale zmena uplatniteľných pravidiel nemôže sama osebe, jedným ťahom, tak ovplyvniť rozdelenie, ako aj zakotviť rozdiel v zaobchádzaní bez porušenia zásady rovnosti zaobchádzania.

106.

Rozdiel, o ktorý ide v tejto veci, je však založený nie len na jednom dni, 1. máji 2004, ale na vzťahu medzi uvedeným dňom a pre každého člena uzatvorenej skupiny úspešných uchádzačov v danom výberovom konaní dňom vstupu do služby.

107.

Ale ani deň vstupu do služby, ani vzťah medzi dvoma uvedenými dňami nemôže podľa môjho názoru predstavovať objektívny dôvod na rozlišovanie medzi úspešnými uchádzačmi. Poradie a načasovanie prijímania do zamestnania rozličných uchádzačov z daného zoznamu úspešných uchádzačov môže závisieť na množstve faktorov, ktoré nemajú význam pre akékoľvek rozlišovanie, pokiaľ ide o podmienky prijatia do zamestnania — napríklad dostupnosť pracovného miesta z rozpočtového hľadiska alebo dĺžka výpovednej lehoty pri ukončení existujúceho pracovného pomeru uchádzača. Vo vzťahu k otázke nadobudnutých práv Komisia zdôraznila, najmä na pojednávaní, že odvolatelia nemohli získať právo na vymenovanie do konkrétnej platovej triedy pred 1. májom 2004, pretože v daný okamih ešte zostávalo prijať ďalšie rozhodnutia na základe oprávnenia voľnej úvahy. V uvedenom ohľade mohli byť niektoré zo zvažovaných faktorov dokonca aj subjektívne. Zamestnávateľská inštitúcia mohla urýchliť alebo spomaliť prijatie do zamestnania konkrétneho uchádzača z rozličných dôvodov vhodnosti alebo dokonca prednosti. Odvolatelia poukázali na dôkazy, že určití uchádzači, ktorí už boli dočasnými zamestnancami, boli vymenovaní zrýchleným konaním krátko pred 1. májom 2004, čo je možnosť, ktorá nebola dostupná uchádzačom mimo inštitúcie alebo pomocným zamestnancom. ( 34 ) Bez toho, aby som musela zaujímať akékoľvek stanovisko k uvedeným dôkazom ako takým, som názoru, že ustanovenie, ktoré ponecháva otvorenou možnosť takéto rozlišovania na základe voľnej úvahy medzi uchádzačmi, ktorí sú v zásade všetci v porovnateľnej situácii, nemožno považovať za zlučiteľné so zásadou rovnosti zaobchádzania.

108.

Zdôrazňujem, že nespochybňujem možnosť, aby zákonodarca zaviedol novú štruktúru služobného postupu zahŕňajúcu menej priaznivé nástupné podmienky pre nových úradníkov s účinnosťou od konkrétneho dňa.

109.

Nemôže však uplatňovať rozdielne prechodné ustanovenia na rôznych úradníkov prijatých do zamestnania na základe toho istého výberového konania koncipovaného pre pôvodnú štruktúru služobného postupu, ibaže sa tak stane na základe objektívneho rozlišovania, ktoré nevyplýva ani zvnútra legislatívnej zmeny samotnej, a nie je ani otvorené akejkoľvek manipulácii podľa voľnej úvahy zamestnávajúcej inštitúcie.

110.

Vo svetle všetkých uvedených úvah by som vyhovela tejto tretej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľov. Na uvedenom základe a bez ohľadu na osud iných ich vyjadrení by mal byť napadnutý rozsudok zrušený.

111.

V konaní na prvom stupni žalobcovia tvrdili, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku porušil ich legitímnu dôveru, že budú mať prospech zo zaobchádzania v súlade s podmienkami uvedenými v oznámeniach o výberových konaniach.

112.

V bodoch 95 až 99 rozsudku Súd prvého stupňa uvedené tvrdenie zamietol dôvodiac v zásade nasledujúcim spôsobom.

113.

Úradník sa nemôže odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery na účely odporovania zákonnosti nového právneho ustanovenia, keďže zákonodarca disponuje širokou voľnou úvahou, pokiaľ ide o nevyhnutnosť reforiem služobného poriadku. Uvedená zásada sa uplatňuje iba vtedy, keď inštitúcie Spoločenstva viedli žalobcu k vytvoreniu si odôvodnených očakávaní tým, že mu poskytli konkrétne uistenia vo forme presných, bezpodmienečných a vzájomne sa zhodujúcich informácií pochádzajúcich z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. V tejto veci spis neobsahuje žiadnu listinu spôsobilú vyvolať legitímnu dôveru, že pôvodné kritériá na zaradenie do platovej triedy pri prijatí do zamestnania budú zachované. Oznámenia o výberových konaniach a korešpondencia Komisie poukazovali na to, že úspešným uchádzačom môže byť ponúknuté prijatie do zamestnania na základe nových ustanovení služobného poriadku. Žalobcovia sa ani nemohli opierať o podstatnú zmenu situácie vzniknutej na základe pôvodného služobného poriadku, keďže ich zápis na zoznam úspešných uchádzačov ich nemohol oprávniť ťažiť z takejto situácie.

114.

Odvolatelia tvrdia, že Súd prvého stupňa nesprávne posúdil dôkazy tým, že uviedol, že spis neobsahuje žiadnu listinu spôsobilú vyvolať legitímnu dôveru, že pôvodné kritériá na zaradenie do platovej triedy pri prijatí do zamestnania budú zachované. Spis v skutočnosti obsahoval listiny, ktoré preukazovali, že v prípade štyroch odvolateľov boli z oprávnených a dôveryhodných zdrojov poskytnuté presné, bezpodmienečné a vzájomne sa zhodujúce informácie v tom zmysle, že vymenovanie sa uskutoční do platovej triedy oznámenej v oznámeniach o výberových konaniach alebo do rovnocennej platovej triedy. Uvedené listiny zahŕňali pracovné ponuky vypracované a prijaté pred 1. májom 2004, so žiadnym náznakom toho, že pracovné miesto bude na nižšej platovej alebo služobnej úrovni. Niekoľkým zo zvyšnej časti uchádzačov, ktorým bolo ponúknuté zamestnanie až po uvedenom dni, neboli poskytnuté žiadne informácie v podobe akejkoľvek pracovnej ponuky a niekoľkí sa zúčastnili na výberových konaniach, ktoré sa nijako nezmieňovali o akejkoľvek možnej zmene služobného poriadku.

115.

Komisia a Rada po prvé tvrdia, že podľa ustálenej judikatúry ( 35 ) nie sú odôvodnené legitímne očakávania jednotlivcov, že existujúca situácia, ktorá môže byť zmenená inštitúciami Spoločenstva pri výkone ich oprávnenia voľnej úvahy, bude zachovaná.

116.

Po druhé uistenia poskytnuté správnym orgánom nemôžu ovplyvniť zákonnosť zákonodarného aktu. V dôsledku toho sú skutkové tvrdenia odvolateľov vo vzťahu k námietke protiprávnosti bezvýznamné a Súd prvého stupňa správne konštatoval, že spis neobsahuje žiadnu listinu spôsobilú vyvolať legitímnu dôveru, že pôvodné kritériá na zaradenie do platovej triedy budú zachované.

117.

Po tretie sľuby, ktoré neberú do úvahy uplatniteľné ustanovenia, nemôžu vyvolať legitímnu dôveru na strane dotknutej osoby, ( 36 ) čiže dokonca aj z hľadiska zákonnosti vymenovaní skôr ako z hľadiska sporného ustanovenia sa o sľub daný v kontexte nezmeneného služobného poriadku nemožno opierať po nadobudnutí účinnosti zmien a doplnení.

118.

Napokon Súd prvého stupňa posúdil dôkazy správne. Jeho stanoviská verne odrážajú skutočnosť, že rôzni žalobcovia boli v rôznych situáciách, pokiaľ ide o ním poskytnuté vyrozumenia.

119.

Je nesporné, že rôznym odvolateľom boli poskytnuté rôzne náznaky, z ktorých mohli vyvodiť, že budú vymenovaní do jednej z platových tried, pre ktoré boli organizované výberové konania, v ktorých boli úspešní. Nezisťujem však žiadnu chybu v konštatovaní Súdu prvého stupňa, že odvolatelia neboli oprávnení odvodzovať žiadnu legitímnu dôveru z uvedených náznakov — akokoľvek mohli byť presné, vzájomne súladné a bezpodmienečné a akokoľvek oprávnený a spoľahlivý mohol byť ich zdroj.

120.

Ako Súd prvého stupňa pripomenul, jednotlivci sa nemôžu opierať o zásadu legitímnej dôvery na účel napadnutia zákonnosti novej právnej úpravy, najmä v oblasti, v ktorej má zákonodarca široké oprávnenie voľnej úvahy. ( 37 )

121.

Okrem toho by som súhlasila s Komisiou, že uistenie poskytnuté správnym orgánom nemôže v žiadnom prípade vyvolať legitímnu dôveru obmedzujúcu rozsah konania zákonodarcu. V dôsledku toho by mala akákoľvek legitímna dôvera, ktorá by mohla byť odvodená z informácií poskytnutých odvolateľom, význam iba pre platnosť rozhodnutí o vymenovaní alebo, ako na to Komisia poukázala na pojednávaní, pre možné konanie o náhrade škody, ale nie pre zákonnosť článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku.

122.

Platnosť uvedených rozhodnutí však závisí v prvom rade na zákonnosti ustanovenia, na ktorom boli založené a s ktorým musia nevyhnutne byť v súlade. Ak, ako tvrdím, uvedené ustanovenie je protiprávne, pretože porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, rozhodnutia o vymenovaní musia byť v každom prípade zrušené bez ohľadu na akékoľvek porušenie legitímnej dôvery a musia byť prijaté nové rozhodnutia na riadnom právnom základe.

123.

Som preto názoru, že štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu by nemalo byť vyhovené.

124.

V konaní na prvom stupni žalobcovia tvrdili, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII je nezlučiteľný s upraveným článkom 31 ods. 1 služobného poriadku, podľa ktorého majú byť uchádzači prijatí do zamestnania do platovej triedy uvedenej v oznámení o výberovom konaní, na ktorom sa úspešne zúčastnili. Mali byť preto prijatí do uvedených platových tried premenených na nové dočasné platové triedy v súlade s článkom 2 ods. 1 prílohy XIII.

125.

V bodoch 108 až 116 svojho rozsudku Súd prvého stupňa uvedené tvrdenie zamietol dôvodiac v podstate nasledujúcim spôsobom.

126.

Podľa článku 31 ods. 1 služobného poriadku musia byť úspešní uchádzači vymenovaní do platovej triedy uvedenej v oznámení o výberovom konaní. Napriek tomu z odôvodnenia uplatneného na otázku rovnosti zaobchádzania vyplýva, že určenie, zo strany Komisie, úrovne pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť, a podmienok vymenovania úspešných uchádzačov na tieto pracovné miesta uskutočneného na základe ustanovení pôvodného služobného poriadku nemohlo predĺžiť svoje účinky po 1. máji 2004, keď nadobudla účinnosť nová štruktúra služobného postupu.

127.

Situáciu uchádzačov, ktorí boli zapísaní na zoznam úspešných uchádzačov pred 1. májom 2004, ale boli vymenovaní v ten deň alebo neskôr, preto riešil článok 12 ods. 3 prílohy XIII. Je pravda, že tabuľka v uvedenom ustanovení sa líši od tabuľky v článku 2 ods. 1 tej istej prílohy, premieňajúc pôvodné platové triedy úradníkov na pracovných miestach pred 1. májom 2004 na nové dočasné platové triedy. Zákonodarca však môže do budúcnosti prijať zmeny ustanovení služobného poriadku, dokonca ak sú aj menej priaznivé ako pôvodné ustanovenia.

128.

Zo svojej povahy také prechodné ustanovenie obsahuje výnimku z niektorých pravidiel, ktorých uplatnenie je nevyhnutne dotknuté zmenou režimu. V tejto veci výnimka neprekračuje to, čo v rámci nových pravidiel služobného poriadku vyplýva z vymenovania osôb vybraných výberovými konaniami otvorenými a uzavretými podľa pôvodných ustanovení za zamestnancov.

129.

Odvolatelia tvrdia, že odôvodnenie Súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o článok 31 ods. 1 služobného poriadku, musí byť podrobené rovnakému záveru ako jeho odôvodnenie týkajúce sa zásady rovnosti zaobchádzania. Uvedená zásada by bola uspokojená prechodným ustanovením v tom zmysle, že ak jeden alebo viacerí úspešní uchádzači v konkrétnom výberovom konaní už boli vymenovaní na základe pôvodných kritérií, uvedené kritériá sa budú uplatňovať na všetkých týchto uchádzačov. Cieľ „umožn[enia] postupné[ho] uplatňovani[a] nových predpisov a opatrení“ mohol byť uspokojený prepojením článku 12 ods. 3 s článkom 2 ods. 1 prílohy XIII služobného poriadku. Odôvodnenie v napadnutom rozsudku je preto chybné.

130.

Poukazujú tiež na to, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII v skutočnosti vytvára konečné a nie prechodné alebo postupné účinky a že vo veci Economidis ( 38 ) Súd pre verejnú službu rozhodol, že žiadne z prechodných opatrení v prílohe XIII sa netýka článku 31 služobného poriadku.

131.

Komisia v zásade odpovedá iba na neskôr uvedené dva aspekty. Uvádza, že rozhodnutie prijaté na základe prechodného ustanovenia môže mať konečné účinky a že vec Economidis sa netýkala článku 31 služobného poriadku.

132.

Rada tvrdí, že tvrdenia odvolateľov sú založené na nesprávnom predpoklade, že článok 31 ods. 1 služobného poriadku je právna norma vyššej právnej sily ako článok 12 ods. 3 prílohy XIII — ich vzťah je skôr vzťahom lex generalis a lex specialis. Čo sa týka dostatočnosti odôvodnenia, odvolatelia opätovne zamieňajú odôvodnenie Súdu prvého stupňa a zákonodarcu, ale v každom prípade článok 2 ods. 1 a článok 12 ods. 3 prílohy XIII riešia dve objektívne odlišné situácie — situáciu úradníkov, ktorí získali práva na základe pôvodného služobného poriadku, a situáciu úspešných uchádzačov, ktorí také práva nezískali. Čo sa týka rozsudku Economidis, Rada tvrdí v zásade to isté čo Komisia.

133.

Hoci je odôvodnenie Súdu prvého stupňa v tomto ohľade založené predovšetkým na jeho odôvodnení týkajúcom sa rovnosti zaobchádzania a hoci považujem neskôr uvedené odôvodnenie za chybné, nesúhlasím s odvolateľmi, že záver k článku 31 služobného poriadku je obdobne neplatný.

134.

Súd prvého stupňa tiež nespochybniteľne poukázal na to, že po zavedení novej štruktúry služobného postupu už nebolo možné z hľadiska hmotného práva vymenovať uchádzačov do platových tried uvedených v oznámeniach o výberových konaniach vypracovaných na základe pôvodnej štruktúry služobného postupu. Prechodné opatrenia boli preto nevyhnutné a boli prijaté v článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku. Súhlasím tu s Radou, že vzťah medzi článkom 31 služobného poriadku a článkom 12 ods. 3 prílohy XIII je vzťahom medzi lex generalis a lex specialis.

135.

Súd prvého stupňa poukázal na nezrovnalosť medzi dvoma skupinami prechodných ustanovení — článkom 2 ods. 1 a článkom 12 ods. 3 prílohy XIII —, ale bol názoru, že nezrovnalosť spadá do právomoci zákonodarcu prijať nové ustanovenia do budúcnosti. Zatiaľ čo s uvedeným názorom z dôvodov, ktoré som uviedla vo vzťahu k rovnosti zaobchádzania, nesúhlasím, nemyslím si, že by mal akýkoľvek dopad na túto otázku. Článok 2 ods. 1 prílohy XIII, ktorý sa zaoberá premenou platových tried v pôvodnej štruktúre služobného postupu na platové triedy v novej štruktúre, nemá vzťah k článku 31 služobného poriadku, ktorý sa týka platovej triedy pri vymenovaní po úspechu vo verejnom výberovom konaní.

136.

Čo sa týka dvoch menej významných aspektov, Komisia správne uvádza, že prechodné ustanovenia môžu mať konečné účinky a z výkladu rozsudku Economidis je jasné, že k všetkým skutkovým okolnostiam v danej veci došlo po 1. máji 2004, čiže stanovisko Súdu pre verejnú službu treba vykladať v tomto kontexte (v každom prípade ho nemožno vykladať doslovne, keďže článok 12 ods. 1 prílohy XIII sa výslovne týka článku 31 ods. 2 a 3 služobného poriadku).

137.

Piatu časť prvého odvolacieho dôvodu by som preto zamietla.

138.

V konaní na prvom stupni žalobcovia tvrdili, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku porušuje zásadu rovnocennosti medzi pracovným miestom a platovou triedou a totožnosť podmienok prijatia do zamestnania a služobného postupu úradníkov v tej istej funkčnej skupine obsiahnutých v článkoch 5 a 7 služobného poriadku.

139.

V bodoch 124 až 132 svojho rozsudku Súd prvého stupňa uvedené tvrdenie zamietol dôvodiac v zásade nasledujúcim spôsobom.

140.

Z analýzy nárokov týkajúcich sa rovnosti zaobchádzania vyplýva, že neexistuje žiaden základ pre tvrdenie o porušení zásady totožnosti podmienok prijatia do zamestnania a služobného postupu úradníkov v tej istej funkčnej skupine. Rôzne ustanovenia sa uplatňovali na tých, ktorí boli do zamestnania prijatí pred 1. májom 2004, a na tých, ktorí boli prijatí po uvedenom dni. Príloha XIII a najmä jej článok 4 písm. n) ( 39 ) a článok 12 ods. 3 tvoria lex specialis, ktorý sa pre stanovené obdobie uplatní namiesto ustanovení článkov 5 a 7 služobného poriadku.

141.

Odvolatelia tvrdia, že odôvodnenie, pokiaľ ide o tento dôvod, musí byť podrobené rovnakému záveru ako odôvodnenie týkajúce sa zásady rovnosti zaobchádzania. Okrem toho by uvedené odôvodnenie, ak by bolo dovedené do svojho logického záveru, znamenalo, že prechodné ustanovenie je spôsobilé umožniť výnimku z akejkoľvek všeobecnej právnej zásady, čo je zjavne absurdné. Zásada rovnocennosti, o ktorú tu ide, je základnou zásadou, ktorá musí byť rešpektovaná.

142.

Komisia a Rada v podstate tvrdia, že z napadnutého rozsudku je jasné, že Súd prvého stupňa správne rozhodol, že články 5 a 7 služobného poriadku boli plne rešpektované zavedením prechodných ustanovení, ktoré sa dočasne uplatňovali namiesto určitých ustanovení služobného poriadku.

143.

Opäť nesúhlasím s tvrdením odvolateľov, že záver k tomuto dôvodu musí zlyhať spolu s odôvodnením, pokiaľ ide o rovnosť zaobchádzania. Záver Súdu prvého stupňa je založený tiež na inom odôvodnení, ktoré, ako na to poukazujú Komisia a Rada, je platné. Predmetné prechodné ustanovenie predstavuje lex specialis, ktorý sa dočasne uplatní namiesto lex generalis článku 5 a 7 služobného poriadku. Pokiaľ ide o snahu odvolateľov o reductio ad absurdum, je jasné, že článok 12 ods. 3 prílohy XIII nijako neumožňuje výnimku zo zásady rovnocennosti alebo súladu medzi pracovným miestom a platovou triedou, ale iba zavádza na prechodnom základe nové kritériá určovania rovnocennosti, ktoré sú viac v súlade s novou štruktúrou služobného postupu.

144.

Preto by som túto záverečnú časť prvého odvolacieho dôvodu zamietla.

145.

V konaní na prvom stupni žalobcovia tvrdili, že sporné rozhodnutia na rozdiel od ustanovení, na ktorých boli založené, samy porušili požiadavky riadnej správy vecí verejných, transparentnosti, ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, rovnocennosti pracovných miest a platových tried, dobrej viery a zohľadňovania záujmov úradníkov.

146.

V bodoch 147 až 155 svojho rozsudku Súd prvého stupňa uvedený odvolací dôvod zamietol dôvodiac v podstate nasledujúcim spôsobom.

147.

Až po tom, čo sa žalobcovia ujali svojich povinností, boli priamo informovaní o novom systéme zaradenia do platových tried a o znížení ich platovej triedy pri prijatí do zamestnania vzhľadom na platové triedy uvedené v oznámeniach o výberových konaniach. Okrem toho väčšina napadnutých rozhodnutí neobsahuje odkaz na článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, hoci bol základom pre určenie platovej triedy pri prijatí do zamestnania.

148.

Hoci by to však mohlo tvoriť základ pre nárok na náhradu škody, nespôsobuje to samo osobe protiprávnosť napadnutých rozhodnutí. Zákonnosť individuálneho aktu musí byť posudzovaná podľa skutkového a právneho stavu jestvujúceho v čase jeho prijatia. ( 40 ) Keďže žiadne z napadnutých rozhodnutí nebolo prijaté pred 1. májom 2004, Komisia musela zaradiť žalobcov do platovej triedy v súlade s článkom 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, ktorého nezákonnosť nebola preukázaná. V dôsledku toho akékoľvek nezrovnalosti, ktorých sa Komisia mohla dopustiť v rozpore so zásadami, ktorých sa dovolávajú žalobcovia, nemohli mať žiaden vplyv na zákonnosť ich zaradenia do platovej triedy.

149.

Najmä, ak by aj Komisia, porušujúc zásadu zákazu diskriminácie, prednostne prijala do zamestnania určitých úspešných uchádzačov pred 1. májom 2004, nemôže to ovplyvniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Zásada rovnosti zaobchádzania sa musí zosúladiť so zásadou zákonnosti: nikto nemôže poukazovať vo svoj prospech na nezákonnosť, ktorá bola spôsobená v prospech iného. ( 41 )

150.

Odvolatelia tvrdia, že zamietnutie ich druhého žalobného dôvodu v konaní na prvom stupni nemôže obstáť, ak bude preukázané, že, ako tvrdia, článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku je nezákonný.

151.

Čo sa týka otázky prednostného prijatia do zamestnania určitých uchádzačov pred 1. májom 2004, ( 42 ) trvajú na tom, že netvrdili, že také prijatia do zamestnania boli protiprávne, ale skôr že bolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania to, že nemali tie isté výhody. Súd prvého stupňa preto opomenul poskytnúť primerané dôvody na svoj záver.

152.

Čo sa týka povinnosti zohľadniť záujmy úradníkov, odvolatelia uvádzajú, že boli vymenovaní na pracovné miesta na základe uznania ich zásluh, ale za nižšiu odmenu, ako je tá, o ktorej boli informovaní počas procesu prijímania do zamestnania, že niekoľkí z nich vykonávali rovnaké pracovné úlohy pred vymenovaním za úradníkov a po ňom a že dvaja z nich boli dokonca opakovane zaraďovaní ako dočasní zamestnanci v súlade s článkom 2 ods. 1 prílohy XIII služobného poriadku pred tým, ako boli „zaradení do nižšieho služobného postavenia“ pri vymenúvaní úradníkov, a to do platovej triedy určenej v súlade s článkom 12 ods. 3 tej istej prílohy. To je v rozpore s povinnosťou inštitúcií zohľadňovať záujmy úradníkov, z čoho vyplýva, že odmena úradníka by nemala byť znížená pri vymenovaní na služobne vyššie pracovné miesto na základe uznania osobných zásluh. ( 43 ) Súd prvého stupňa nezohľadnil uvedenú zásadu tým, že bol názoru, že ju Komisia rešpektovala.

153.

Komisia tvrdí, že odôvodnenie v napadnutom rozsudku sa primerane vyrovnáva so všetkými otázkami a že rozsudok Da Silva nemá pre vec význam, keďže sa týka úradníka, ktorý už bol vymenovaný pred 1. májom 2004, a preto získal práva na základe pôvodných ustanovení. Súd prvého stupňa nepovažoval žiadne prednostné prijímanie do zamestnania za protiprávne; jeho stanoviská boli jasne založené na jednoduchej hypotéze.

154.

Rada sa k tomuto odvolaciemu dôvodu, ktorý sa týka iba zákonnosti rozhodnutí Komisie, nevyjadruje.

155.

Zdá sa mi, že v každom prípade je tento druhý odvolací dôvod nadbytočný alebo neúčinný. Buď je článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku platný, alebo musí byť určený za protiprávny z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania. Ak je platný, Komisia bola povinná vymenovať odvolateľov v súlade s jeho ustanoveniami a v rozsahu, v akom sa nenamieta, že by článok 12 ods. 3 samotný porušoval zásady, ktorých sa dovolávali odvolatelia, na uvedené zásady sa nemožno odvolávať a požadovať od Komisie, aby prijala rozhodnutia v rozpore s uvedenými ustanoveniami. Ak bude určený za protiprávny, rozhodnutia o vymenovaní prijaté na jeho základe musia byť v každom prípade zrušené a musia byť prijaté nové rozhodnutia zhodujúce sa so zásadou rovnosti zaobchádzania. Uvedené nové rozhodnutia musia samozrejme dodržať všetky zásady, ktorých sa dovolávali odvolatelia v spojení s týmto odvolacím dôvodom ale v uvedenom ohľade je irelevantné, či boli dodržané v prvých rozhodnutiach.

156.

Je pravdou, že, ako Súd prvého stupňa poznamenal, odvolatelia sa mohli domáhať (alebo by sa vskutku ešte mohli domáhať) náhrady škody nezávisle, na základe nedodržania aspoň niektorých zásad, ktorých sa dovolávali, dokonca ak aj boli samotné rozhodnutia o vymenovaní a ustanovenie, na ktorom boli založené zákonné. Žiaden taký nárok na náhradu škody však netvorí súčasť ich žaloby prerokúvanej na prvom stupni a ani v dôsledku toho ich odvolania — ich nároky na obnovu ich služobného postupu a na úroky z omeškania závisia od zrušenia rozhodnutí, ktorými boli vymenovaní.

157.

Druhý odvolací dôvod by som preto zamietla ako neúčinný.

158.

Dospela som k názoru, že príloha XIII služobného poriadku porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom upravuje uplatňovanie dvoch navzájom odlišných skupín prechodných ustanovení — článok 2 ods. 1 a článok 12 ods. 3 — na úspešných uchádzačov v jednom a tom istom verejnom výberovom konaní z dôvodov, ktoré nie sú objektívne v tom zmysle, že kritérium rozlíšenia je sčasti stanovené samotnými ustanoveniami a sčasti podlieha možnosti zmeny na základe oprávnenia voľnej úvahy zamestnávajúcej inštitúcie.

159.

Napadnutý rozsudok by preto mal byť zrušený, keďže sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospel k opačnému názoru.

160.

Vzhľadom na to by napadnuté rozhodnutia mali byť zrušené, keďže sú založené na protiprávnych diskriminujúcich ustanoveniach prílohy XIII služobného poriadku. Nie je nevyhnutné na uvedený účel vrátiť vec späť Súdu prvého stupňa.

161.

Vynára sa však otázka nárokov na obnovu služobného postupu a na úroky z omeškania, o ktorých Súd prvého stupňa nerozhodoval.

162.

Čo sa týka nároku, aby bola Komisii uložená povinnosť obnoviť služobný postup odvolateľov, z ustálenej judikatúry vyplýva, že súdy Spoločenstva nemajú právomoc vydávať inštitúciám také usmernenia. ( 44 )

163.

V súlade s prvým odsekom článku 233 ES musí však po zrušení napadnutých rozhodnutí z mnou navrhovaného dôvodu zákonodarca Spoločenstva prijať nevyhnutné opatrenia na ustanovenie rovnosti zaobchádzania medzi úradníkmi prijatými do zamestnania na základe toho istého výberového konania a Komisia musí opätovne preskúmať zaradenie odvolateľov do platových tried, s účinnosťou odo dňa ich vymenovania. Napriek tomu môže Súdny dvor stanoviť úrokovú sadzbu, ktorá by sa mala uplatňovať na akékoľvek nedoplatky platu, na ktoré by odvolateľom mohol vzniknúť nárok v dôsledku uvedeného opätovného preskúmania. ( 45 ) Sadzba stanovená Európskou centrálnou bankou sa zdá byť v uvedenom kontexte vhodnou sadzbou.

164.

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Odvolatelia navrhli zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a mali by mať podľa môjho názoru vo veci úspech. Komisia by preto mala nahradiť trovy konania tak na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní. Rada ako vedľajší účastník konania musí v súlade s článkom 69 ods. 4 rokovacieho poriadku nahradiť svoje vlastné trovy konania na oboch stupňoch.

165.

So zreteľom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: