1. 

V tejto veci má Súdny dvor spresniť rozsah článku 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439/EHS, ( 2 ) ktorý umožňuje členskému štátu odmietnuť uznať vodičský preukaz vydaný iným členským štátom, ak bolo jeho držiteľovi na území tohto prvého členského štátu obmedzené, prerušené, odobraté alebo zrušené vodičské oprávnenie.

2. 

Osobitnosť tejto veci spočíva v tom, že určitej osobe bol vydaný vodičský preukaz, hoci sa pred vydaním tohto preukazu dopustila porušenia predpisov cestnej premávky a v čase jeho vydania bola v správnom konaní overovaná jej spôsobilosť viesť motorové vozidlá.

3. 

Vnútroštátny súd sa teda pýta, či za týchto okolností môže členský štát, v ktorom bol preukaz odňatý, odmietnuť uznať platnosť takto vydaného preukazu.

4. 

V týchto návrhoch Súdnemu dvoru navrhnem vykladať článok 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439 v tom zmysle, že členský štát môže odmietnuť uznať platnosť vodičského preukazu vydaného iným členským štátom, ak bol tento preukaz vydaný napriek tomu, že pred týmto vydaním došlo k porušeniu predpisov cestnej premávky na území prvého členského štátu a prebiehalo správne konanie, v ktorom bola overovaná spôsobilosť jeho držiteľa viesť motorové vozidlá.

5.

S cieľom uľahčiť pohyb osôb na území Európskeho spoločenstva alebo ich usadenie v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom získali vodičský preukaz, bola smernicou 91/439 zavedená zásada vzájomného uznávania vodičských preukazov. ( 3 )

6.

Cieľom stanovenia minimálnych požiadaviek na vydanie vodičského preukazu v tejto smernici je tiež zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky na území Európskej únie. ( 4 )

7.

Článok 7 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice stanovuje:

„Vodičské preukazy sa okrem toho vydajú len tým žiadateľom:

8.

Konkrétne smernica 91/439 stanovuje, že vodičský preukaz sa nesmie vydať ani obnoviť žiadateľovi alebo vodičovi, ktorý je závislý od alkoholu alebo psychotropných látok.

9.

Bod 14.1 prílohy III tejto smernice totiž stanovuje:

„Vodičský preukaz sa nevydá alebo neobnoví žiadateľom alebo vodičom, ktorí sú na alkohole závislí a ktorí nie sú schopní zdržať sa pitia.“

10.

Bod 15 tejto istej prílohy stanovuje:

„Vodičský preukaz nebude vydaný alebo obnovený žiadateľom alebo vodičom, ktorí sú závislí na psychotropných látkach alebo ktorí nie sú na nich závislí, ale ich pravidelne užívajú, nech ide o akúkoľvek kategóriu vodičského preukazu.“

11.

Článok 7 ods. 5 uvedenej smernice stanovuje, že žiadna osoba nesmie byť držiteľom viac než jedného vodičského preukazu.

12.

Článok 8 ods. 2 smernice 91/439 stanovuje, že členský štát, v ktorom má držiteľ svoje zvyčajné bydlisko, môže uplatniť svoje vnútroštátne opatrenia na obmedzenie, prerušenie, odobratie alebo zrušenie vodičského oprávnenia držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným členským štátom.

13.

Článok 8 ods. 4 tejto smernice stanovuje:

„Členský štát môže odmietnuť uznať platnosť akéhokoľvek vodičského preukazu vydaného iným členským štátom osobe, ktorá na území predošlého členského štátu podlieha opatreniam uvedeným v odseku 2.

Členský štát môže podobne odmietnuť vydať vodičský preukaz žiadateľovi, ktorý podlieha takým opatreniam v inom členskom štáte.“

14.

Nariadenie o prístupe osôb do cestnej premávky (Verordnung über die Zulassung von Personen zum Straβenverkehr, ďalej len „FeV“) v § 28 ods. 1 stanovuje, že držitelia vodičského preukazu vydaného členským štátom Únie sú oprávnení viesť motorové vozidlá na území Spolkovej republiky Nemecko.

15.

Podľa § 28 ods. 4 bodu 3 FeV sa však toto oprávnenie neuplatní na osoby, ktorým bol vodičský preukaz na nemeckom území predbežne či právoplatne odňatý súdom alebo s okamžitou vykonateľnosťou či právoplatne odňatý správnym orgánom.

16.

§ 46 FeV stanovuje, že ak sa preukáže, že držiteľ vodičského preukazu nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo, orgán zodpovedný za vydávanie vodičských preukazov mu ho odníme, a to predovšetkým v prípade závažných či opakovaných porušení ustanovení týkajúcich sa cestnej premávky alebo predpisov v oblasti trestného práva.

17.

Okrem toho § 3 ods. 1 zákona o cestnej premávke (Straβenverkehrsgesetz) stanovuje, že „ak sa preukáže, že osoba nie je spôsobilá alebo schopná viesť motorové vozidlo, orgán zodpovedný za vydávanie vodičských preukazov jej vodičský preukaz odníme. Pokiaľ ide o zahraničný vodičský preukaz, má odňatie — aj keď vyplýva z iných predpisov — účinok odňatia práva používať vodičský preukaz v Nemecku…“.

18.

Pán Weber, ktorý má svoje bydlisko na nemeckom území, bol 18. septembra 2004 podrobený cestnej kontrole. Pri tejto kontrole bolo zistené, že bol pod vplyvom konopy a amfetamínov. V dôsledku tohto porušenia mu Kreis Siegen-Wittgenstein (Okresný úrad v Siegene-Wittgensteine) správnym rozhodnutím zo , ktoré nadobudlo právoplatnosť , uložil pokutu a pozastavil vodičský preukaz na jeden mesiac.

19.

Po tom, ako pán Weber zložil 16. novembra 2004 skúšku odbornej spôsobilosti, mu príslušný český orgán vydal vodičský preukaz.

20.

Ordnungsamt Siegen-Wittgenstein (Okresný poriadkový úrad v Siegene--Wittgensteine) začal z dôvodu porušenia z 18. septembra 2004 konanie o spôsobilosti pána Webera viesť motorové vozidlo. Začatie tohto konania bolo pánovi Weberovi oznámené a vo februári 2005 odovzdal svoj nemecký vodičský preukaz príslušným správnym orgánom.

21.

Rozhodnutím zo 17. marca 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť , rozhodol Ordnungsamt Siegen Wittgenstein o odňatí nemeckého vodičského preukazu pánovi Weberovi.

22.

Vnútroštátny súd tiež spresnil, že pán Weber nevyhovel v stanovenej lehote uloženej povinnosti podrobiť sa lekársko-psychologickému vyšetreniu, aby preukázal svoju spôsobilosť viesť motorové vozidlo, a že nemecké správne orgány nebrali do úvahy, že bol držiteľom českého vodičského preukazu.

23.

Dňa 6. januára 2006 bol pán Weber pri vedení motorového vozidla na verejnej komunikácii v Nemecku zastavený policajnou hliadkou, ktorej sa preukázal českým vodičským preukazom.

24.

V nadväznosti na túto kontrolu Amtsgericht Siegen rozsudkom z 22. augusta 2006 odsúdil pána Webera za nedbanlivé vedenie motorového vozidla bez vodičského preukazu. Pán Weber sa proti tomuto rozsudku odvolal na Landgericht Siegen (Nemecko).

25.

Za týchto okolností Landgericht Siegen rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 1 ods. 2 v spojení s článkom 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439/EHS vykladať v tom zmysle, že bráni členskému štátu, aby na svojom území neuznával, prípadne odoberal vodičské oprávnenie vyplývajúce z vodičského preukazu vydaného iným členským štátom a tým aj platnosť tohto vodičského preukazu z toho dôvodu, že jeho držiteľovi bolo v prvom uvedenom členskom štáte odobraté vodičské oprávnenie po tom, čo mu v inom členskom štáte bol vydaný tzv. druhý vodičský preukaz Európskej únie, pokiaľ je odobratie vodičského oprávnenia založené na nehode alebo protiprávnom konaní, ku ktorému došlo pred vydaním vodičského preukazu iným členským štátom?“

26.

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439 vykladať v tom zmysle, že členský štát môže odmietnuť uznať platnosť vodičského preukazu vydaného iným členským štátom, ak bol tento preukaz vydaný napriek tomu, že pred týmto vydaním došlo k porušeniu predpisov cestnej premávky na území prvého členského štátu a prebiehalo správne konanie, v ktorom bola overovaná spôsobilosť jeho držiteľa viesť motorové vozidlo.

27.

Pripomínam, že vo veci samej sa držiteľ nemeckého vodičského preukazu dopustil porušenia predpisov cestnej premávky na nemeckom území. Asi mesiac po uvedenom porušení mu bol vydaný český vodičský preukaz napriek tomu, že v dôsledku tohto porušenia prebiehalo správne konanie, v ktorom bola overovaná jeho spôsobilosť, a že toto konanie viedlo napokon k odňatiu nemeckého vodičského preukazu.

28.

Je teda otázne, či sú nemecké orgány povinné uznať za platný druhý vodičský preukaz, ktorý bol vydaný, zatiaľ čo prebiehalo uvedené konanie.

29.

Táto vec umožní Súdnemu dvoru spresniť judikatúru stanovenú v rozsudku z 29. apríla 2004, Kapper, ( 5 ) a v uzneseniach zo , Halbritter, ( 6 ) a z , Kremer. ( 7 )

30.

Keď Súdny dvor v už citovanej veci Kapper rozhodol, že povinnosť vzájomného uznávania vodičských preukazov platí bez akýchkoľvek formalít a nenecháva členským štátom nijakú mieru voľnej úvahy vo veci prijímania opatrení zabezpečujúcich súlad s touto povinnosťou, ( 8 ) stanovil úplnú záväznosť zásady vzájomného uznávania.

31.

Súdny dvor totiž rozhodol, že hostiteľský členský štát nie je oprávnený overovať splnenie požiadaviek pri vydaní vodičského preukazu v inom členskom štáte. Hostiteľský členský štát je teda povinný uznať platnosť takto vydaného vodičského preukazu. ( 9 )

32.

Súdny dvor však uviedol, že z tejto zásady vzájomného uznávania vodičských preukazov existuje výnimka, ktorá vyplýva zo samotného znenia smernice 91/439. Článok 8 ods. 2 a 4 tejto smernice totiž stanovuje, že členský štát môže odmietnuť uznať platnosť akéhokoľvek vodičského preukazu vydaného iným členským štátom osobe, ktorá na jeho území podlieha opatreniam obmedzenia, prerušenia, odobratia alebo zrušenia vodičského oprávnenia.

33.

Súdny dvor už spresnil toto ustanovenie v už citovaných veciach Kapper, Halbritter a Kremer.

34.

V prvom rade uviedol, že uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady vzájomného uznávania, a preto ho treba vykladať doslovne. ( 10 ) Súdny dvor tiež spresnil, že okolnosti, za ktorých môže byť odmietnuté uznanie vodičského preukazu za platný podľa článku 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439, sa neobmedzujú iba na prípady, keď držiteľ tohto preukazu požaduje jeho výmenu. Účelom tohto ustanovenia je tiež umožniť členskému štátu použiť svoje vnútroštátne opatrenia na odňatie, pozastavenie a zrušenie vodičských preukazov, ak sa jeho držiteľ napríklad dopustil porušenia. ( 11 )

35.

Súdny dvor tiež už rozhodol, že členský štát sa nemôže odvolávať na uvedené ustanovenie, aby mohol na neurčitú dobu neuznať platnosť vodičského preukazu vydaného iným členským štátom, ak bolo držiteľovi tohto preukazu uložené na území prvého členského štátu obmedzujúce opatrenie. Spresnil, že ak lehota zákazu žiadať o nový vodičský preukaz na území hostiteľského členského štátu už uplynula, článok 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439 bráni tomu, aby členský štát odmietal uznať platnosť vodičského preukazu neskôr vydaného iným členským štátom. ( 12 )

36.

Takýto výklad platí a fortiori, ak bol osobe odňatý vodičský preukaz, pričom nebola stanovená lehota zákazu žiadať o nový preukaz. ( 13 ) V takomto prípade musí hostiteľský členský štát uznať po odňatí preukazu vodičský preukaz vydaný iným členským štátom. Hostiteľský členský štát môže uplatniť článok 8 ods. 2 smernice 91/439 len z dôvodu protiprávneho konania dotknutej osoby až po tom, ako získala nový vodičský preukaz. ( 14 )

37.

V už citovaných veciach Kapper, Halbritter a Kremer získali držitelia vodičských preukazov, ktorých uznaniu sa bránilo, svoje vodičské preukazy po ich odňatí alebo po uplynutí zákazu žiadať o vydanie nového preukazu. Kontrolné opatrenia boli vykonané, porušenie bolo sankcionované, účinky reštriktívneho opatrenia sa teda skončili.

38.

V tejto veci je to však iné, pretože v prípade pána Webera ide o vodiča, ktorý sa dopustil porušenia predpisov cestnej premávky v Nemecku a získal nový vodičský preukaz na českom území, hoci jeho spôsobilosť viesť vozidlo bola overovaná v správnom konaní po tom, ako sa na nemeckom území dopustil uvedeného porušenia. Na rozdiel od vecí, v ktorých Súdny dvor už rozhodol, k vydaniu nového preukazu vo veci samej došlo po protiprávnom konaní a pred odňatím preukazu za toto konanie.

39.

Neboli teda ešte prijaté opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa nebezpečná osoba nemohla zúčastniť na cestnej premávke, a v každom prípade nenastali všetky účinky týchto opatrení.

40.

V tejto súvislosti pripomínam, že podľa bodov 14.1 a 15 prílohy III smernice 91/439 sa vodičský preukaz nevydá alebo neobnoví osobe, ktorá je závislá od alkoholu alebo drog alebo ktorá, hoci nie je od nich závislá, ich pravidelne užíva alebo zneužíva.

41.

Podľa môjho názoru cieľom správneho konania podľa nemeckého práva vykonávajúceho body 14.1 a 15 prílohy III uvedenej smernice, ktoré bolo začaté na základe porušenia, je práve overiť, napríklad prostredníctvom krvných testov a vyšetrovaním, či je osoba stále závislá od alkoholu alebo drog.

42.

Okrem toho, ak k porušeniu došlo na území členského štátu, je len tento štát oprávnený ukladať za uvedené porušenie sankcie, prípadne odňať dotknutej osobe vodičský preukaz, pričom môže, ale nemusí stanoviť lehotu, počas ktorej bude zakázané danej osobe žiadať o nový preukaz.

43.

V takomto prípade zastávam názor, že z článku 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439 musí vyplývať možnosť členského štátu neuznať vodičský preukaz vydaný iným členským štátom počas správneho konania prebiehajúceho na území prvého štátu, ktorého cieľom je overiť spôsobilosť určitej osoby viesť motorové vozidlá.

44.

Po prvé cieľom prebiehajúceho konania v členskom štáte, na ktorého území došlo k porušeniu, je totiž posúdiť nebezpečnosť osoby. Tej však bol vydaný nový vodičský preukaz bez vykonania podrobných testov stanovených nemeckou právnou úpravou.

45.

Pripustiť platnosť tohto nového vodičského preukazu by bolo teda v rozpore s cieľom smernice 91/439, ktorým je zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky.

46.

Po druhé dotknutá osoba sa nesmie získaním nového vodičského preukazu vyhnúť trestu, ktorý môže byť uložený za porušenie, ktorého sa dopustila na území niektorého členského štátu.

47.

Napokon vydanie vodičského preukazu za takých okolností ako vo veci samej je v rozpore s predpokladmi článku 7 ods. 5 smernice 91/439. V čase, keď totiž dotknutá osoba získala nový vodičský preukaz, stále bola v danom štádiu správneho konania držiteľom vodičského preukazu vydaného Spolkovou republikou Nemecko.

48.

Pritom cieľom uvedeného článku je predísť presne takému konaniu, ako je konanie pána Webera. Zo skutkových okolností vo veci samej vyplýva, že keď sa pán Weber dopustil porušenia predpisov cestnej premávky, snažil sa vyhnúť sa trestu tak, že sa odobral do iného členského štátu, aby tam získal nový vodičský preukaz. ( 15 ) Také konanie je zjavne podvodné.

49.

Inak povedané, dôsledkom uloženia povinnosti Spolkovej republike Nemecko uznať vodičský preukaz, ktorý bol vydaný, zatiaľ čo prebiehalo správne konanie o porušení, by bolo, že by sa povolilo viesť motorové vozidlo osobe, od ktorej hrozí potenciálne nebezpečenstvo, že by sa jej umožnilo vyhnúť sa stanovenému trestu a že by sa podporovali podvody.

50.

Myslím si teda, že článok 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439 sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát môže odmietnuť uznať platnosť vodičského preukazu vydaného iným členským štátom, ak bol tento preukaz vydaný napriek tomu, že pred týmto vydaním došlo k porušeniu predpisov cestnej premávky na území prvého členského štátu a prebiehalo správne konanie, v ktorom bola overovaná spôsobilosť jeho držiteľa viesť motorové vozidlo.

51.

Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku Landgericht Siegen takto:

Článok 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439/EHS Rady z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch, zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z , sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát môže odmietnuť uznať platnosť vodičského preukazu vydaného iným členským štátom, ak bol tento preukaz vydaný napriek tomu, že pred týmto vydaním došlo k porušenia predpisov cestnej premávky na území prvého členského štátu a prebiehalo správne konanie, v ktorom bola overovaná spôsobilosť jeho držiteľa viesť motorové vozidlo.