Žaloba podaná 17. februára 2006 – Francúzsko/Komisia

(Vec T-56/06)

(2006/C 96/38)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: G. de Bergues, S. Ramet, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím z 30. júna 1997, ktoré bolo vydané na návrh Komisie v súlade s postupom stanoveným smernicou 92/81/EHS (1), Rada povolila niektorým členským štátom uplatňovať alebo ponechať si v prípade minerálnych olejov určených na osobitné účely znížené sadzby spotrebných daní alebo oslobodenia od týchto spotrebných daní. V štyroch na seba naväzujúcich rozhodnutiach Rada predĺžila platnosť tohto povolenia do 31. decembra 2006. Francúzsku bolo povolené uplatňovať znížené sadzby spotrebných daní alebo oslobodenia od spotrebných daní v prípade ťažkých vykurovacích olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého v regióne Gardanne.

Listom z 30. októbra 2001 Komisia oznámila Francúzku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy ES (2) týkajúce sa oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého v regióne Gardanne. V náväznosti na toto konanie Komisia 7. decembra 2005 vydala sporné rozhodnutie (3), v ktorom konštatovala, že oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého v regiónoch Gardanne, Shannon a na Sardínii, ktoré uskutočnili Francúzsko, Írsko a Taliansko, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ktorá je čiastočne nezlučiteľná so spoločným trhom, a vyzvala preto dotknuté členské štáty, aby zabezpečili vrátenie tejto štátnej pomoci.

Predmetnou žalobou Francúzsko navrhuje čiastočne zrušiť toto rozhodnutie v rozsahu, v ktorom sa týka oslobodenia poskytnutého Francúzskom v regióne Gardanne.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza niekoľko žalobných dôvodov, pričom prvý z nich sa opiera o nesprávny výklad pojmu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Uvádza, že Komisia sa dopustila právneho omylu, keď predpokladala existenciu štátnej pomoci, hoci neboli splnené všetky podmienky potrebné pre kvalifikáciu ako štátnej pomoci, tak ako sú uvedené v rozsudku Altmark (4), najmä podmienka narušenia hospodárskej súťaže alebo narušenia fungovania vnútorného trhu. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nie je oprávnená navrhnúť Rade, aby táto na základe smernice 92/81/EHS vydala rozhodnutie dovoľujúce oslobodenie od spotrebnej dane a nebránila sa predĺženiu jeho platnosti a súčasne konštatovať, že toto oslobodenie predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

Druhý žalobný dôvod žalobkyne sa opiera o chýbajúce odôvodnenie, keďže napadnuté rozhodnutie je v rozpore s odôvodnením Komisie týkajúcom sa zistenia narušenia hospodárskej súťaže.

V treťom žalobnom dôvode, ktorý je podporný, žalobkyňa uvádza, že požiadavka vrátenia štátnej pomoci obsiahnutá v článku 5 napadnutého rozhodnutia je v rozpore so zásadou legitímnej dôvery, zásadou právnej istoty a zásadou dodržania primeranej lehoty. Tvrdí, že osoby, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie, by sa mali môcť odvolávať na zásadu právnej istoty a zásadu legitimnej dôvery do okamihu vydania dotknutého rozhodnutia, a teda nie ako sa Komisia domnieva, do okamihu uverejnenia rozhodnutia o začatí formálneho šetrenia. Žalobkyňa okrem toho uvádza, že nečinnosť Komisie po dobu štyroch rokov od vydania rozhodnutia o začatí konania až do vydania konečného rozhodnutia je rovnako v rozpore so zásadou legitímnej dôvery, zásadou právnej istoty a zásadou dodržania primeranej lehoty.

(1)  Smernica Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov (Ú. v. ES L 316, s. 12).

(2)  Uverejnené v Ú. v. ES C 30, 2. februára 2002, s. 21.

(3)  Rozhodnutie K (2005) 4436 konečné znenie, štátne pomoci č. C 78-79-80/2001.

(4)  Rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2004, Altmark Trans, C-280/00, Zb. s. I-7747.