—

Viamex Agrar Handels GmbH, v zastúpení: W. Schedl, Rechtsanwalt,

—

Zuchtvieh-Kontor GmbH (ZVK), v zastúpení: K. Landry, Rechtsanwalt,

—

Haupzollamt Hamburg-Jonas, v zastúpení: G. Seber, splnomocnená zástupkyňa,

—

švédska vláda, v zastúpení: A. Falk, splnomocnená zástupkyňa,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: F. Erlbacher, splnomocnený zástupca,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú platnosti článkov 1 a 5 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 615/98 z 18. marca 1998, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá uplatňovania režimu vývozných náhrad vzhľadom na blaho živého hovädzieho dobytka počas prepravy [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 82, s. 19).

2

Tieto návrhy boli predložené v rámci sporov medzi Viamex Agrar Handels GmbH (ďalej len „Viamex“) a Zuchtvieh-Kontor GmbH (ZVK) (ďalej len „ZVK“) na strane jednej a Hauptzollamt Hamburg-Jonas (ďalej len „Hauptzollamt“) na strane druhej týkajúcich sa vývozných náhrad na žijúci hovädzí dobytok vyvážaný v prvom prípade do Libanonu a v druhom do Egypta.

3

Článok 13 ods. 9 druhý pododsek nariadenia Rady (EHS) č. 805/68 z 27. júna 1968 o spoločnej organizácii trhov v sektore hovädzieho mäsa [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 148, s. 24), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2634/97 z 18. decembra 1997 (Ú. v. ES L 356, s. 13, ďalej len „nariadenie č. 805/68“) stanovuje, že platba vývoznej náhrady na živé zvieratá je podmienená dodržaním právnej úpravy Spoločenstva týkajúcej sa blaha zvierat a najmä ochrany zvierat počas prepravy.

4

Pravidlá uplatňovania nariadenia č. 805/68 sú upresnené nariadením č. 615/98.

5

Článok 1 nariadenia č. 615/98 stanovuje, že platba vývozných náhrad na živý hovädzí dobytok je podmienená tým, že počas prepravy zvierat až po prvé vyloženie v tretej krajine určenia musí byť dodržaný súlad so smernicou Rady 91/628/EHS z 19. novembra 1991 o ochrane zvierat počas prepravy, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 90/425/EHS a 91/496/EHS (Ú. v. ES L 340, s. 17; Mim. vyd. 03/012, s. 133), zmenenou a doplnenou smernicou Rady 95/29/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 148, s. 52; Mim. vyd. 03/017, s. 466, ďalej len „smernica 91/628“), ako aj s ustanoveniami uvedeného nariadenia.

6

Podľa článku 2 tohto nariadenia sa pri opustení colného územia Európskeho spoločenstva uskutočňuje kontrola zvierat. Úradný veterinárny lekár overí a osvedčí, že zvieratá sú spôsobilé prekonať určenú cestu v súlade so smernicou 91/628, že dopravné prostriedky, na ktorých zvieratá opúšťajú colné územie Spoločenstva, sú v súlade s ustanoveniami tejto smernice a že boli prijaté opatrenia na zabezpečenie starostlivosti o zvieratá počas cesty v súlade s uvedenou smernicou.

7

Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 615/98 musia byť žiadosti o platbu vývozných náhrad doplnené dôkazom o dodržaní ustanovení článku 1 tohto nariadenia, pričom takýto dôkaz predstavuje predloženie kontrolnej kópie T 5 a správy o kontrole kontrolného orgánu sprevádzanej veterinárnym certifikátom.

8

Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 však uvádza, že vývozná náhrada sa nevyplatí na zvieratá, ktoré počas prepravy uhynuli, ani na zvieratá, pri ktorých sa príslušný orgán na základe dokumentov uvedených v odseku 2 článku 5, správ o kontrolách uvedených v článku 4 tohto nariadenia a/alebo na základe všetkých ostatných informácií, ktoré má k dispozícii a ktoré sa týkajú dodržania ustanovení článku 1, domnieva, že smernica 91/628 nebola dodržaná.

9

Článok 3 ods. 1 smernice 91/628 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby dĺžka trvania jazdy, prestávky na odpočinok a prestávky na kŕmenie a napájanie boli v súlade s kapitolou VII prílohy smernice.

10

V prípade cestnej prepravy živého hovädzieho dobytka vyžaduje bod 48 ods. 4 písm. d) kapitoly VII prílohy smernice 91/628, aby bola po 14. hodinách cesty dodržaná dostatočná prestávka na odpočinok trvajúca aspoň 1 hodinu. Po tejto prestávke na odpočinok sa môžu zvieratá prepravovať ďalších 14 hodín. Maximálne trvanie prepravy je teda stanovené na 29 hodín. Odsek 8 uvedeného bodu 48 však stanovuje, že v záujme zvierat je možné dĺžku trvania cesty predĺžiť o dve hodiny, berúc do úvahy najmä blízkosť cieľového miesta.

11

Podľa bodu 48 ods. 5 kapitoly VII prílohy smernice 91/628 po stanovenej dĺžke trvania cesty musia zvieratá odpočívať najmenej 24 hodín.

12

V konaní o prvej veci Viamex deklaroval na Hauptzollamt Kiel vývoz 35 kusov hovädzieho dobytku do Libanonu. Hauptzollamt rozhodnutím z 1. februára 2001 najmä na základe článkov 1 a 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 zamietol žiadosť o vývoznú náhradu, ktorú mu predložil Viamex, a to z dôvodu, že v priebehu preskúmania plánu prepravy predloženého touto spoločnosťou vyšlo najavo, že doba odpočinku v trvaní 24 hodín, ktorá je upravená v bode 48 ods. 5 kapitoly VII prílohy smernice 91/628, nebola dodržaná. Viamex však tvrdí, že nedodržanie tohto ustanovenia bolo spôsobené skutočnosťou, že úradný veterinárny lekár nariadil pokračovanie prepravy pred uplynutím doby odpočinku v trvaní 24 hodín. Hauptzollamt sa napriek tomu domnieva, že Viamex sa mal informovať o dobách odpočinku, ktoré vyplývajú zo smernice 91/628. Viamex okrem toho z dôvodu vypracovania protokolu o nehode a kontroly ťažkotonážneho vozidla nedodržal maximálne trvanie druhej fázy prepravy, ktorá je upravená v bode 48 ods. 4 písm. d) kapitoly VII prílohy smernice 91/628.

13

V konaní o druhej veci ZVK deklaroval na Hauptzollamt Bamberg vývoz 32 kusov žijúceho hovädzieho dobytka do Egypta a z toho dôvodu požiadal o vývoznú náhradu vo forme preddavku, ktorú mu Hauptzollamt priznal. Rozhodnutím o zmene z 1. septembra 2003 sa však Hauptzollamt rozhodol požiadať o vrátenie tejto náhrady zvýšenej o 10 %, a to najmä z dôvodu, že zvieratá boli prepravované počas viac ako 14 hodín v rozpore so smernicou 91/628. Druhá fáza prepravy totiž trvala 15 hodín a 45 minút. Prekročenie maximálnej doby druhej fázy prepravy malo okrem iného za následok, že ZVK porušil pravidlo uvedené v bode 48 ods. 5 kapitoly VII prílohy smernice 91/628, podľa ktorého sa po maximálnej dobe prepravy v trvaní 29 hodín zvieratá musia vyložiť, nakŕmiť a napojiť a musia odpočívať najmenej 24 hodín.

14

Keďže sťažnosti podanej Viamex proti rozhodnutiu Hauptzollamt z 1. februára 2001 ani sťažnosti podanej ZVK proti rozhodnutiu Hauptzollamt z 1. septembra 2003 sa nevyhovelo, tieto spoločnosti sa rozhodli podať žalobu na Finanzgericht Hamburg, ktorý usúdil, že vyriešenie sporov, o ktorých rozhoduje, závisí na výklade ustanovení Spoločenstva, a preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky formulované v oboch uvedených veciach rovnakým spôsobom:

15

Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 17. februára 2006 boli veci C-37/06 a C-58/06 spojené na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

16

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je článok 1 nariadenia č. 615/98 platný, pokiaľ platbu vývoznej náhrady na živé zvieratá podmieňuje dodržaním smernice 91/628. Vnútroštátny súd sa osobitne zaujíma o existenciu vzťahu medzi režimom vývozných náhrad, ktorý patrí do spoločnej poľnohospodárskej politiky, a právom Spoločenstva týkajúcom sa ochrany zvierat.

17

Z článku 1 nariadenia č. 615/98, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá uplatňovania režimu vývozných náhrad vzhľadom na blaho živého hovädzieho dobytka počas prepravy, vyplýva, že na uplatnenie článku 13 ods. 9 druhého pododseku nariadenia č. 805/68, je platba vývozných náhrad na živý hovädzí dobytok, ktorý patrí do položky 0102 kombinovanej nomenklatúry, podmienená predovšetkým dodržaním ustanovení smernice 91/628.

18

Ako v bodoch 28 až 33 svojich návrhov uviedol generálny advokát, je v prvom rade potrebné pripomenúť, že odkaz na smernicu 91/628, ktorý je uvedený v článku 1 nariadenia č. 615/98 a ktorý spája režim vývozných náhrad s ochranou zvierat v priebehu prepravy, vyplýva z voľby Rady Európskej únie uskutočnenej v nariadení č. 805/68 a ku ktorému Komisia Európskych spoločenstiev v nariadení č. 615/98 upresňuje pravidlá uplatňovania.

19

Článok 1 nariadenia č. 615/98 má za cieľ vykonanie článku 13 ods. 9 nariadenia č. 805/68, podľa ktorého je platba vývoznej náhrady na žijúce zvieratá podmienená dodržaním ustanovení právnej úpravy Spoločenstva týkajúcej sa blaha zvierat a najmä ochrany zvierat v priebehu prepravy. Uvedený článok 13 ods. 9 vznikol s cieľom nápravy praxe, ktorá blaho zvierat počas ich prepravy nie vždy zohľadňovala.

20

Z dvoch odôvodnení nariadenia č. 2634/97, ktoré do článku 13 ods. 9 nariadenia č. 805/68 doplnilo posledný pododsek vyplýva, že skúsenosti nadobudnuté v priebehu uplatňovania smernice 91/628 ukázali, že blaho žijúcich zvierat nebolo pri ich vývoze vždy rešpektované a že z praktických dôvodov bolo potrebné Komisii zveriť úlohu upraviť pravidlá uplatňovania v tejto oblasti. Piate odôvodnenie nariadenia č. 615/98 v tejto súvislosti upresňuje, že ak sa na základe fyzického stavu a/alebo zdravia viacerých zvierat rovnakého súboru ukáže, že neboli dodržané ustanovenia o ochrane zvierat v priebehu prepravy, musia sa jednotným spôsobom prijať a uplatniť dodatočné odrádzajúce opatrenia.

21

Práve takéto úvahy priviedli inštitúcie Spoločenstva k nahradeniu smernice 91/628 nariadením Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 3, 2005, s. 1).

22

Po druhé je potrebné pripomenúť, že ochrana blaha zvierat predstavuje legitímny cieľ všeobecného záujmu, ktorého význam sa prejavil najmä v prijatí Protokolu o ochrane a blahu zvierat, ktorý je prílohou Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 340, 1997, s. 110), a tiež v podpísaní Európskeho dohovoru o ochrane zvierat počas medzinárodnej prepravy (revidovaný) [Rozhodnutie Rady 2004/544/ES z 21. júna 2004 o podpísaní Európskeho dohovoru o ochrane zvierat počas medzinárodnej prepravy (revidovaný), Ú. v. ES L 241, s. 21]. Význam tohto cieľa sa tiež odráža vo vyhlásení č. 24 o ochrane zvierat, ktoré je prílohou záverečného aktu Zmluvy o Európskej únii.

23

Súdny dvor okrem toho už niekoľkokrát konštatoval záujem, ktorý má Spoločenstvo na zdraví a ochrane zvierat (rozsudky z 1. apríla 1982, Holdijk a i., 141/81 až 143/81, Zb. s. 1299, bod 13, a z 23. februára 1988, Spojené kráľovstvo/Rada, 131/86, Zb. s. 905, bod 17). Rozhodol najmä, že sledovanie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky nemôže obchádzať požiadavky všeobecného záujmu, akými sú ochrana zdravia a života zvierat, teda požiadavky, ktoré musia inštitúcie Spoločenstva brať pri výkone svojich právomocí a najmä v rámci spoločnej organizácie trhu do úvahy.

24

Z toho vyplýva, že spojením platby vývozných náhrad na živý hovädzí dobytok s dodržaním právnej úpravy Spoločenstva v oblasti blaha zvierat zákonodarca Spoločenstva sleduje zabezpečenie požiadaviek všeobecného záujmu, čo je cieľ, ktorého realizácia sama osebe nemôže viesť ku konštatovaniu neplatnosti článku 1 nariadenia č. 615/98. Takéto spojenie okrem toho prináša výhodu, ktorou je zabezpečenie, že rozpočet Spoločenstva nefinancuje vývozy, uskutočnené v rozpore s ustanoveniami Spoločenstva o blahu zvierat.

25

Vnútroštátny súd sa však v podstate domnieva, že nariadenie č. 615/98 a smernica 91/628 sledujú odlišné ciele a nariadenie teda nemôže všeobecne odkazovať na smernicu, ktorá je okrem toho „poľutovaniahodne nepresná“.

26

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že len skutočnosť, že platba vývozných náhrad na živý hovädzí dobytok podlieha na základe nariadenia č. 615/98 dodržiavaniu istého počtu podmienok definovaných právnou úpravou, ktorá sleduje svoje vlastné ciele, nemožno ako takú považovať za dôvod neplatnosti tohto nariadenia, pretože ako Súdny dvor konštatoval v bodoch 22 až 24 tohto rozsudku, takto sledované ciele sú nielen plne legitímne, ale okrem toho predstavujú povinnosti, ktorým v zmysle práva Spoločenstva podliehajú nepretržite a trvale všetky členské štáty a inštitúcie pri vytváraní a uplatňovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

27

Je nepochybné, že podľa ustálenej judikatúry zo smernice nemôžu vyplývať povinnosti pre jednotlivcov (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723, bod 48; z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až C-403/01, Zb. s. I-8835, bod 108; z 3. mája 2005, Berlusconi a i., C-387/02, C-391/02 a C-403/02, Zb. s. I-3565, bod 73, ako aj zo 7. júna 2007, Carp, C-80/06, Zb. s. I-4473, bod 20).

28

V zásade však nemožno vylúčiť, že ustanovenia smernice sa môžu uplatniť prostredníctvom výslovného odkazu nariadenia na jej ustanovenia a to pri dodržaní všeobecných právnych zásad a najmä zásady právnej istoty.

29

Okrem toho je nutné uviesť, že cieľom všeobecného odkazu na smernicu 91/628 vyplývajúceho z nariadenia č. 615/98 je zabezpečiť na účely uplatnenia článku 13 ods. 9 nariadenia č. 805/68 dodržiavanie relevantných ustanovení tejto smernice v oblasti blaha žijúcich zvierat a najmä ochrany zvierat počas prepravy. Tento odkaz, ktorým sa stanovujú podmienky priznania náhrad, teda nemožno vykladať tak, že pokrýva všetky ustanovenia smernice 91/628 a najmä ustanovenia, ktoré nemajú vzťah k hlavnému cieľu, ktorý uvedená smernica sleduje.

30

Z toho vyplýva, že nie je možné skutočne tvrdiť, ako to robí vo veci C-58/06 žalobca vo veci samej, že tento odkaz je v rozpore so zásadou právnej istoty, pretože pokrýva všetky ustanovenia smernice 91/628.

31

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že preskúmanie prvej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 1 nariadenia č. 615/98.

32

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je článok 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 v súlade so zásadou proporcionality v rozsahu, v akom je podľa znenia tohto ustanovenia akékoľvek porušenie jedného z ustanovení smernice 91/628 automaticky a nezávisle od preukázaného negatívneho zásahu do blaha zvierat sankcionované úplnou stratou nároku na vývoznú náhradu.

33

Predovšetkým je potrebné upresniť, že zásada proporcionality, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva a ktorá bola niekoľkokrát potvrdená judikatúrou Súdneho dvora najmä v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky (pozri najmä rozsudky z 12. júla 2001, Jippes a i., C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81, ako aj zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, C-310/04, Zb. s. I-7285, bod 97), musí byť ako taká dodržiavaná tak zo strany zákonodarcu Spoločenstva, ako aj zo strany vnútroštátnych zákonodarcov a súdov, ktoré právo Spoločenstva uplatňujú. Túto zásadu tiež musia dodržiavať príslušné vnútroštátne orgány v rámci uplatňovania ustanovení nariadenia č. 615/98.

34

Ďalej je potrebné pripomenúť, že zákonodarca Spoločenstva, ktorý je viazaný zásadou proporcionality, má v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky širokú mieru voľnej úvahy, ktorá zodpovedá politickým úlohám, ktoré mu ukladajú články 34 ES až 37 ES. Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie sa musí obmedziť na overenie, či dotknuté opatrenie nie je postihnuté zjavnou chybou alebo zneužitím právomoci, alebo či dotknutý orgán zjavne neprekročil medze svojej voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok Jippes a i., už citovaný, bod 80).

35

Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, táto vyžaduje, aby akty inštitúcií Spoločenstva neprekračovali medze toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané v pomere k sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, ako aj Jippes a i., už citovaný, bod 81).

36

Čo sa týka súdneho preskúmania podmienok vykonania tejto zásady, vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje zákonodarca Spoločenstva v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky, iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia sleduje, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia (pozri rozsudky Fedesa a i., už citovaný, bod 14, ako aj Jippes a i., už citovaný, bod 82). Nejde preto o zistenie či prijaté opatrenie bolo jediné možné alebo najlepšie z možných, ale či bolo zjavne neprimerané (rozsudok Jippes a i., už citovaný, bod 83).

37

V prejednávanej veci je potrebné pripomenúť, že berúc do úvahy znenie článkov 1 a 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 a cieľ tohto nariadenia, dodržanie ustanovení smernice 91/628 predstavuje prvoradú podmienku platby vývozných náhrad. Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 stanovuje, že dôsledkom nedodržania ustanovení uvedenej smernice je strata nároku na náhradu, a teda jej nezaplatenie. Je preto potrebné overiť, či sú podmienky priznania vývoznej náhrady uvedené v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 v súlade so zásadou proporcionality.

38

V tejto súvislosti treba uviesť, že príslušné orgány členských štátov môžu o sume vývoznej náhrady rozhodnúť len v dvoch jasne vymedzených situáciách uvedených v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98. V prvom prípade ak bola smrť zvieraťa spôsobená nedodržaním ustanovení smernice 91/628, zákonodarca Spoločenstva nepriznáva príslušnému orgánu žiadnu voľnú úvahu, pretože výslovne stanovuje, že náhrada sa nevyplatí. Naopak v druhom prípade, ak sa tento orgán domnieva, že smernica 91/628 síce nebola dodržaná, ale v tomto prípade toto nedodržanie nemalo za následok smrť zvierat, zákonodarca Spoločenstva príslušnému orgánu priznáva istú voľnú úvahu, aby rozhodol či nedodržanie ustanovenia tejto smernice môže spôsobiť stratu, zníženie alebo udržanie vývoznej náhrady.

39

Takáto voľná úvaha však nie je neobmedzená, pretože je vymedzená článkom 5 nariadenia č. 615/98. Príslušný orgán môže dospieť k záveru, že smernica 91/628 nebola dodržaná len na základe dokumentov stanovených v odseku 2 uvedeného článku 5, správ o kontrole uvedených v článku 4 tohto nariadenia a/alebo akejkoľvek inej informácie, ktorú má v súvislosti s dodržaním ustanovení uvedených v článku 1 tohto nariadenia k dispozícii.

40

Dokumenty uvedené v článku 5 nariadenia č. 615/98 a správy uvedené v článku 4 rovnakého nariadenia sa týkajú fyzického stavu a/alebo zdravia zvierat počas ich prepravy. Príslušný orgán sa preto môže domnievať, že smernica 91/628 nebola dodržaná len na základe dokumentov týkajúcich sa zdravia zvierat, ktoré majú byť predložené vývozcom, ako je kontrolná kópia T 5, ktorá umožňuje overiť najmä to, či zvieratá boli spôsobilé prekonať určenú cestu a či použitý dopravný prostriedok bol v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice.

41

Tento výklad nemožno spochybniť znením článku 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98, podľa ktorého sa príslušné orgány môžu tiež domnievať, že smernica 91/628 nebola dodržaná, berúc do úvahy akúkoľvek inú informáciu, ktorú majú k dispozícii. Toto znenie sa totiž takisto musí vykladať v tom zmysle, že sa týka skutočností, ktoré majú vplyv na blaho zvierat.

42

Za týchto okolností sa článok 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 musí vykladať v tom zmysle, že nedodržanie smernice 91/628, ktoré môže spôsobiť zníženie alebo stratu nároku na vývoznú náhradu, sa týka tých ustanovení tejto smernice, ktoré majú dosah na blaho zvierat, teda na ich fyzický stav a/alebo ich zdravie, a nie tých ustanovení, ktoré v zásade takýto dosah nemajú.

43

Podmienky stanovené v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 sú preto v súlade so zásadou proporcionality.

44

Príslušnému orgánu prináleží posúdiť, či nedodržanie ustanovenia smernice 91/628 malo dosah na blaho zvierat, či takéto nedodržanie prípadne môže byť napravené a či má spôsobiť stratu, zníženie alebo udržanie vývoznej náhrady. Úlohou tohto orgánu je tiež rozhodnúť či je vývoznú náhradu potrebné znížiť v pomere k počtu zvierat, ktoré podľa neho mohli trpieť nedodržaním smernice 91/628, alebo či je vhodné túto náhradu nezaplatiť v rozsahu, v akom nedodržanie ustanovenia tejto smernice malo dosah na blaho všetkých zvierat.

45

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je nutné dospieť k záveru, že preskúmanie podmienok priznania vývozných náhrad neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by umožnila konštatovať, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 je zjavne neprimeraný v porovnaní so sledovaným cieľom, ktorým je zabezpečiť v rámci režimu vývozných náhrad ochranu žijúcich zvierat v priebehu prepravy.

46

Z toho vyplýva že preskúmanie druhej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 v súvislosti so zásadou proporcionality. Úlohou vnútroštátneho súdu bude overiť, či príslušné orgány uplatnili relevantné ustanovenia nariadenia č. 615/98 v súlade s touto zásadou.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: