ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

z 25. októbra 2007

Vec T‑154/05

Carmela Lo Giudice

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Morálne obťažovanie – Žaloba o neplatnosť – Povinnosť poskytnúť pomoc – Povinnosť odôvodnenia – Legitímna dôvera – Článok 24 služobného poriadku – Povinnosť starostlivosti – Prípustnosť – Návrh na náhradu škody“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je v podstate jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým bola konštatovaná neexistencia morálneho obťažovania, a jednak návrh na náhradu škody smerujúci k náhrade údajne utrpenej nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Morálne obťažovanie – Pojem

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

4.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25)

1.      Úradník, ktorý tvrdí, že je obeťou morálneho obťažovania, musí nezávisle od subjektívneho vnímania skutočností, ktoré tvrdí, predložiť súbor dôkazov, ktoré preukazujú, že bol vystavený správaniu objektívne smerujúcemu k jeho diskreditácii alebo úmyselnému zhoršeniu jeho pracovných podmienok.

Z toho vyplýva, že na preukázanie existencie morálneho obťažovania musí byť dotknuté správanie úmyselné.

Zamietnutie dovolenky na účely zabezpečenia riadneho fungovania služby sa nemôže v zásade považovať za prejav obťažovania. Navyše dotknutý úradník nemôže svojmu nadriadenému platne vytýkať, že zamietol jeho žiadosť o dovolenku, pokiaľ opomenul vybaviť administratívne formality stanovené pokynmi o neprítomnosti v prípade žiadosti o dovolenku.

(pozri body 82, 83 a 107)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 23. februára 2001, De Nicola/EIB, T‑7/87, T‑208/98 a T‑109/99, Zb. VS s. I‑A‑49, II‑185, bod 286; Súd prvého stupňa, 8. júla 2004, Schochaert/Rada, T‑136/03, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑957, bod 41; Súd prvého stupňa, 4. mája 2005, Schmit/Komisia, T‑144/03, Zb. VS s. I‑A‑101, II‑465, body 64, 65 a 78

2.      Pravidlo, podľa ktorého musí existovať zhoda medzi administratívnou sťažnosťou podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku a následnou žalobou, vyžaduje, pod sankciou neprípustnosti, aby žalobný dôvod vznesený pred súdom Spoločenstva už bol uvedený v rámci konania pred podaním žaloby, aby sa menovací orgán mohol dostatočne presne oboznámiť s kritikou, ktorú dotknutá osoba vyjadruje voči napadnutému rozhodnutiu.

(pozri bod 122)

Odkaz: Súdny dvor, 1. júla 1976, Sergy/Komisia, 58/75, Zb. s. 1139, bod 32; Súd prvého stupňa, 14. októbra 2003, Wieme/Komisia, T‑174/02, Zb. VS s. I‑A‑241, II‑1165, bod 18; Súd prvého stupňa, 25. októbra 2005, Cwik/Komisia, T‑96/04, Zb. VS s. I‑A‑343, II‑1523, bod 32

3.      Článok 24 služobného poriadku má za cieľ chrániť úradníkov Spoločenstva pred akýmkoľvek obťažovaním a ponižujúcim zaobchádzaním nielen zo strany tretích osôb, ale aj zo strany ich nadriadených alebo kolegov.

Na základe povinnosti poskytnúť pomoc stanovenej v tomto článku administratíva musí v prípade udalosti, ktorá je nezlučiteľná s riadnym a nerušeným výkonom služby, zasiahnuť s potrebným nasadením a reagovať podľa okolností prípadu s potrebnou rýchlosťou a starostlivosťou s cieľom zistiť skutkový stav a so znalosťou veci vyvodiť vhodné dôsledky. Na to stačí, aby úradník, ktorý žiada o ochranu svoju inštitúciu, predložil neúplné dôkazy, že útoky, ktorým bol údajne vystavený, sa skutočne odohrali. V prípade, že existujú takéto skutočnosti, príslušná inštitúcia má prijať vhodné opatrenia, najmä uskutočniť vyšetrovanie na účely zistenia skutkových okolností, ktoré sú predmetom sťažnosti, v spolupráci s jej autorom.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v situácii spadajúcej pod článok 24 služobného poriadku administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá podlieha súdnemu preskúmaniu v rámci Spoločenstva. Pri výbere opatrení a prostriedkov na uplatnenie uvedeného článku 24 sa súdne preskúmanie v rámci Spoločenstva obmedzuje na otázku, či dotknutá inštitúcia konala v rámci primeraných hraníc a či neuplatnila svoju voľnú úvahu zjavne nesprávnym spôsobom.

(pozri body 135 – 137)

Odkaz: Súdny dvor, 14. júna 1979, V/Komisia, 18/78, Zb. s. 2093, bod 15; Súdny dvor, 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, Zb. s. 99, body 15 a 16; Súd prvého stupňa, 21. apríla 1993, Tallarico/Parlament, T‑5/92, Zb. s. II‑477, bod 31; Súd prvého stupňa, 11. októbra 1995, Baltsavias/Komisia, T‑39/93 a T‑553/93, Zb. VS s. I‑A‑233, II‑695, bod 58; Súd prvého stupňa, 15. septembra 1998, Haas a i./Komisia, T‑3/96, Zb. VS s. I‑A‑475, II‑1395, bod 54; Súd prvého stupňa, 5. decembra 2000, Campogrande/Komisia, T‑136/98, Zb. VS s. I‑A‑267, II‑1225, bod 42; Schochaert/Rada, už citovaný, body 48 a 49; Schmit/Komisia, už citovaný, body 96 a 98

4.      Účelom povinnosti odôvodnenia rozhodnutia spôsobujúce úradníkovi ujmu je poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje na posúdenie, či je rozhodnutie opodstatnené alebo či má vady, pre ktoré bude možné napadnúť jeho zákonnosť, a umožniť súdu Spoločenstva, aby napadnuté rozhodnutie preskúmal.

Rozsah povinnosti odôvodnenia treba v každom prípade posudzovať nielen vzhľadom na úvahy napadnutého rozhodnutia, ale aj vzhľadom na konkrétne okolnosti, ktoré viedli k jeho prijatiu.

Rozhodnutie je teda dostatočne odôvodnené vtedy, ak akt, ktorý tvorí predmet žaloby, bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutému úradníkovi známy a umožňuje mu pochopiť rozsah opatrenia, ktoré sa voči nemu prijalo.

(pozri body 160 – 162)

Odkaz: Súdny dvor, 29. októbra 1981, Arning/Komisia, 125/80, Zb. s. 2539, bod 13; Súdny dvor, 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22; Súdny dvor, 21. júna 1984, Lux/Dvor audítorov, 69/83, Zb. s. 2447, bod 36; rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1989, Prelle/Komisia, C‑169/88, Zb. s. 4335, bod 9; Súd prvého stupňa, 16. decembra 1993, Turner/Komisia, T‑80/92, Zb. s. II‑1465, bod 62; Súd prvého stupňa, 15. februára 1996, Ryan‑Sheridan/FEACVT, T‑589/93, Zb. VS s. I‑A‑27, II‑77, bod 95; Súd prvého stupňa, 2. apríla 1998, Apostolidis/Súdny dvor, T‑86/97, Zb. VS s. I‑A‑167, II‑521, body 73 až 77; Súd prvého stupňa, 6. marca 2001, Campoli/Komisia, T‑100/00, Zb. VS s. I‑A‑71, I‑347, bod 53; Súd prvého stupňa, 20. júla 2001, Brumter/Komisia, T‑351/99, Zb. VS s. I‑A‑165, II‑757, bod 28; Schmit/Komisia, už citovaný, body 115 a 116