Vec T‑70/05

Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE

proti

Európskej námornej bezpečnostnej agentúre (EMSA)

„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb – Verejné obstarávania EMSA – Poskytovanie informatických služieb – Zamietnutie ponuky – Žaloba o neplatnosť – Právomoc Všeobecného súdu – Nesúlad ponuky s podmienkami – Rovnosť zaobchádzania – Dodržanie kritérií hodnotenia ponúk určených v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania – Určenie čiastkových kritérií pre kritériá hodnotenia ponúk – Zjavne nesprávne posúdenie – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu

(Článok 230 ES; článok 263 prvý odsek ZFEÚ)

2.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Verejné obstarávanie – Povinnosť dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi

(Nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 89 ods. 1 a článok 98 ods. 1; nariadenie Komisie č. 2342/2002, článok 143 ods. 2)

3.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Verejné obstarávanie – Uzavretie zmlúv – Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka – Kritériá hodnotenia ponúk

(Nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 97 ods. 1 a 2; nariadenie Komisie č. 2342/2002, článok 138 ods. 2 a 3)

4.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Verejné obstarávanie – Uzavretie zmlúv – Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka – Kritériá hodnotenia ponúk

(Nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 89 ods. 1 a článok 97; nariadenie Komisie č. 2342/2002, článok 138 ods. 3)

5.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o neprijatí ponuky v rámci postupov verejného obstarávania

(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 100 ods. 2; nariadenie Komisie č. 2342/2002, článok 149)

6.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Uzavretie zmluvy v rámci verejného obstarávania – Uzavretie zmlúv

(Nariadenie Komisie č. 2342/2002, článok 146 ods. 1 a článok 147 ods. 3)

1.      Európske spoločenstvo je spoločenstvom práva a Zmluva vytvorila úplný systém žalôb a konaní s cieľom zveriť Súdnemu dvoru preskúmavanie zákonnosti aktov inštitúcií. Systém Zmluvy poskytuje možnosť priamej žaloby proti všetkým opatreniam prijatým inštitúciami, ktoré majú vyvolávať právne účinky.

Akýkoľvek akt vydaný takým subjektom, akým je Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), ktorý má vyvolávať právne účinky voči tretím osobám, teda musí podliehať súdnemu preskúmaniu.

Je pravda, že EMSA nepatrí medzi inštitúcie vymenované v článku 230 ES. Také subjekty však majú právomoc prijímať akty s právnymi účinkami voči tretím osobám, čo nepochybne platí v prípade, keď tieto subjekty v rámci postupov verejného obstarávania prijímajú rozhodnutia o odmietnutí ponuky jedného uchádzača a o uzavretí zmluvy s iným uchádzačom. V spoločenstve práva teda nemôže byť prijateľné, aby takéto akty boli úplne vyňaté zo súdneho preskúmania.

Z toho vyplýva, že rozhodnutia, ktoré EMSA prijíma v rámci postupov verejného obstarávania a ktoré majú právne účinky voči tretím osobám, predstavujú napadnuteľné akty. Tento záver okrem toho potvrdzuje aj článok 263 prvý odsek ZFEÚ, podľa ktorého Súdny dvor Európskej únie preskúmava zákonnosť aktov orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, ktoré majú právne účinky voči tretím stranám.

(pozri body 64 – 67, 75)

2.      Obstarávateľ je povinný dbať v každej fáze verejného obstarávania na dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a v dôsledku toho aj na rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov. Systém nenarušenej hospodárskej súťaže, aký je upravený v Zmluve, totiž môže byť zaručený len vtedy, ak je zabezpečená rovnosť príležitostí medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi. Na základe tejto zásady ponuku, ktorú poslal uchádzač poštou a verejnému obstarávateľovi bola doručená po stanovenom najneskoršom dátume bez poštovej pečiatky a bez dôkazu, že išlo o doporučenú zásielku v súlade s požiadavkami príslušného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, nemôže obstarávateľ otvoriť ani prijať, keďže vzhľadom na chýbajúcu poštovú pečiatku a dôkaz o jej zaslaní doporučenou zásielkou musí byť takáto ponuka považovaná za doručenú obstarávateľovi v deň jej prijatia.

Procesná vada vedie k zrušeniu celého rozhodnutia alebo jeho časti len vtedy, ak sa preukáže, že v prípade neexistencie tejto vady mohlo správne konanie dospieť k inému výsledku a v dôsledku toho mohlo mať napadnuté rozhodnutie iný obsah. Keďže však ponuku podanú za podmienok opísaných vyššie nakoniec obstarávateľ vybral, muselo by správne konanie viesť k inému výsledku, pretože uvedená ponuka by hodnotiacou komisiou nebola hodnotená a obsah rozhodnutia o uzavretí zmluvy by musel byť odlišný.

Okrem toho, ak na konci verejného obstarávania ostane len jedna ponuka, verejný obstarávateľ, keďže nemôže vykonať porovnanie cien a ostatných vlastností jednotlivých ponúk na účely uzavretia zmluvy s uchádzačom, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, nie je povinný uzavrieť zmluvu s jediným uchádzačom, ktorý bol posúdený ako spôsobilý zúčastniť sa na konaní, a môže takéto verejné obstarávanie zrušiť a vyhlásiť nové.

(pozri body 85, 90, 92, 96, 99, 102 – 105)

3.      Pokiaľ sa zmluva uzaviera s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, verejný obstarávateľ musí v súťažných podkladoch vymedziť a spresniť kritériá hodnotenia ponúk umožňujúce vyhodnotenie obsahu ponúk. Tieto kritériá okrem toho musia byť podľa článku 138 ods. 2 nariadenia č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia, odôvodnené predmetom zmluvy. Podľa odseku 3 toho istého ustanovenia musí tiež verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo súťažných podkladoch spresniť váhu, ktorú priznáva každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Účelom týchto ustanovení je zaručiť dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti v štádiu hodnotenia ponúk na účely uzavretia zmluvy.

Cieľom týchto ustanovení je teda umožniť všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným uchádzačom vykladať kritériá hodnotenia ponúk rovnakým spôsobom a mať v dôsledku toho rovnaké šance pri formulovaní znenia svojej ponuky.

Hoci je pravda, že kritériá, ktoré môžu obstarávatelia stanoviť, nie sú v článku 138 ods. 2 vykonávacích pravidiel vymenované taxatívne, a toto ustanovenie teda ponecháva obstarávateľovi možnosť výberu kritérií hodnotenia ponúk, ktoré chce stanoviť, nič to nemení na tom, že tento výber sa môže týkať iba kritérií, ktorých cieľom je určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

Okrem toho kritériá stanovené obstarávateľom na zistenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky nemusia mať nevyhnutne kvantitatívnu povahu alebo byť orientované výlučne na cenu. Aj keď sú v súťažných podkladoch uvedené kritériá hodnotenia ponúk, ktoré nie sú vyjadrené kvantitatívne, môžu byť použité objektívnym a jednotným spôsobom tak, aby mohli byť ponuky porovnané, a sú jednoznačne relevantné na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

(pozri body 129 – 132)

4.      Podľa článku 97 nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, a článku 138 ods. 3 nariadenia č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia, pokiaľ sa zmluva uzaviera s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, verejný obstarávateľ musí v súťažných podkladoch alebo oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť použiteľné kritériá hodnotenia ponúk a ich váhu.

Tieto ustanovenia, vykladané s ohľadom na zásady rovnosti zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi a transparentnosti uvedené v článku 89 ods. 1 rozpočtového nariadenia, vyžadujú, aby potenciálni uchádzači v čase prípravy svojej ponuky poznali všetky prvky, ktoré obstarávateľ zohľadní pri určovaní ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, a ich príslušnú váhu.

Z toho vyplýva, že obstarávateľ nemôže uplatniť čiastkové kritériá pre kritériá hodnotenia ponúk, ktoré predtým uchádzačom neboli oznámené.

Je však možné, aby obstarávateľ po uplynutí lehoty na predloženie ponuky určil váhové koeficienty pre čiastkové kritériá skôr stanovených kritérií hodnotenia ponúk, ak sú splnené tri podmienky, a to že toto neskoršie určenie po prvé nemení kritériá hodnotenia ponúk určené v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, po druhé neobsahuje také prvky, ktoré by, ak by boli známe v čase prípravy ponúk, mohli túto prípravu ovplyvniť, a po tretie nebolo prijaté so zohľadnením skutočností, ktoré by mohli byť diskriminačné voči niektorému z uchádzačov.

(pozri body 145 – 148)

5.      Obstarávateľ nie je v rámci svojej povinnosti odôvodnenia rozhodnutia o odmietnutí ponuky povinný viesť diskusiu o prednostiach ponuky uchádzača v porovnaní s prednosťami vybranej ponuky.

Z článku 100 ods. 2 nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, a z článku 149 nariadenia č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia, vyplýva, že v oblasti verejného obstarávania si obstarávateľ splní povinnosť odôvodnenia, keď sa uspokojí najskôr s okamžitým oznámením dôvodov odmietnutia ponúk všetkým vylúčeným uchádzačom a potom oznámením charakteristík a pomerných výhod súvisiacich s vybranou ponukou, ako aj mena úspešného uchádzača uchádzačom, ktorí predložili prípustnú ponuku a výslovne o to požiadajú, v lehote pätnástich kalendárnych dní od prijatia písomnej žiadosti.

Tento postup je v súlade s účelom povinnosti odôvodnenia zakotveným v článku 253 ES, podľa ktorého treba jasne a jednoznačne uviesť úvahy autora aktu, jednak aby mohli dotknuté osoby spoznať dôvody prijatého opatrenia a uplatniť na základe toho svoje práva, jednak aby súd mohol uskutočniť svoje preskúmanie.

Dodržanie povinnosti odôvodnenia treba posudzovať v závislosti od informácií, ktorými žalobkyňa disponuje v okamihu podania žaloby. Požiadavku odôvodnenia treba posudzovať v závislosti od okolností veci, najmä obsahu aktu, povahy uplatňovaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktoré sú aktom priamo a osobne dotknuté, na získaní vysvetlení.

(pozri body 166 – 171)

6.      Konečné rozhodnutie o uzavretí zmluvy vo verejnom obstarávaní prijme obstarávateľ v súlade s článkom 147 ods. 3 nariadenia č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

Rozhodnutie hodnotiacej komisie vymenúvanej príslušným povoľujúcim úradníkom na účely vydania poradného stanoviska v súlade s článkom 146 ods. 1 druhým pododsekom vykonávacích pravidiel, pokiaľ ide o návrh budúcej zmluvnej strany a odôvodnenie tejto voľby, je kolektívne, keďže hodnotenie každého člena tejto komisie sa premieta do konečného rozhodnutia. Akýkoľvek argument smerujúci k uplatneniu existencie zjavne nesprávneho posúdenia musí teda prípadne smerovať len proti hodnotiacej správe prijatej hodnotiacou komisiou, a to len vtedy, ak sa konečné rozhodnutie obstarávateľa skutočne zakladá na tejto správe.

(pozri body 204 – 206)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 2. marca 2010 (*)

„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb – Verejné obstarávania EMSA – Poskytovanie informatických služieb – Zamietnutie ponuky – Žaloba o neplatnosť – Právomoc Všeobecného súdu – Nesúlad ponuky s podmienkami – Rovnosť zaobchádzania – Dodržanie kritérií hodnotenia ponúk určených v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania – Určenie čiastkových kritérií pre kritériá hodnotenia ponúk – Zjavne nesprávne posúdenie – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑70/05,

Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: N. Korogiannakis, advokát,

žalobkyňa,

proti

Európskej námornej bezpečnostnej agentúre (EMSA), v zastúpení: W. de Ruiter a J. Menze, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Stuyck, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutí EMSA o zamietnutí ponúk predložených žalobkyňou v rámci verejných obstarávaní EMSA C‑1/01/04, ktoré sa týka zmluvy nazvanej „Validácia a ďalší vývoj systému SafeSeaNet“, a EMSA C‑2/06/04, ktoré sa týka zmluvy nazvanej „Špecifikácia a vývoj databázy, siete a riadiacieho systému v oblasti námorných nehôd“, a o uzavretí uvedených zmlúv s inými uchádzačmi,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona (spravodajkyňa) a S. Frimodt Nielsen,

tajomník: C. Kantza, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. januára 2009,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002 (Ú. v. ES L 208, s. 1; Mim. vyd. 07/007, s. 3). Jej poslaním je zabezpečovať vysokú, jednotnú a efektívnu úroveň námornej bezpečnosti a brániť znečisťovaniu loďami v Európskej únii.

2        Podľa článku 5 ods. 1 tohto nariadenia je EMSA agentúrou Spoločenstva s právnou subjektivitou.

3        Článok 8 nariadenia č. 1406/2002 stanovuje:

„1.      Zmluvné záruky [zmluvná zodpovednosť – neoficiálny preklad] [EMSA] sa riadia právom uplatniteľným na príslušnú zmluvu.

2.      Súdny dvor je kompetentný rozhodnúť podľa arbitrážnej klauzuly obsiahnutej v každej zmluve uzavretej [EMSA].

3.      V prípade mimozmluvnej záruky [mimozmluvnej zodpovednosti – neoficiálny preklad] [EMSA] v súlade so všeobecnými princípmi, ktoré sú spoločné pre právne predpisy členských štátov, uhradí akúkoľvek škodu spôsobenú svojimi pracoviskami alebo zamestnancami pri výkone ich povinností.

4.      Súdny dvor je kompetentný rozhodovať v sporoch o náhradu škody podľa odseku 3.

5.      Osobné ručenie zamestnancov voči [EMSA] sa riadi ustanoveniami uvedenými v štatúte alebo v podmienkach zamestnávania, ktoré sú na ne uplatniteľné.“

4        Článok 185 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74, ďalej len „rozpočtové nariadenie“) stanovuje:

„Komisia prijme rámcové rozpočtové nariadenie pre subjekty zriadené spoločenstvami, ktoré majú právnu subjektivitu, a ktoré skutočne prijímajú granty, ktoré idú na ťarchu rozpočtu. Rozpočtové pravidlá týchto orgánov sa nemôžu odchyľovať od tohto rámcového nariadenia okrem prípadov, keď si to vyžadujú ich osobitné prevádzkové potreby a po predchádzajúcom súhlase Komisie.“

5        Článok 74 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 23. decembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 rozpočtového nariadenia (Ú. v. ES L 357, s. 72; Mim. vyd. 01/004, s. 216) v znení platnom v čase vzniku skutkových okolností uvádza:

„V súvislosti s verejným obstarávaním sa uplatňujú príslušné ustanovenia všeobecného rozpočtového nariadenia a podrobné pravidlá na vykonávanie uvedeného nariadenia.“

6        Toto ustanovenie je prevzaté do článku 74 rozpočtového nariadenia EMSA prijatého jej správnou radou 3. júla 2003.

7        Verejné obstarávanie služieb subjektmi uvedenými v článku 185 rozpočtového nariadenia teda podlieha ustanoveniam hlavy V prvej časti rozpočtového nariadenia, ako aj ustanoveniam nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145, ďalej len „vykonávacie pravidlá“). Tieto ustanovenia vychádzajú zo smerníc upravujúcich danú oblasť, konkrétne pokiaľ ide o verejné obstarávanie služieb, zo smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001 s. 322), v znení zmien a doplnení.

8        Podľa článku 89 ods. 1 rozpočtového nariadenia:

„Všetky verejné zmluvy financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu sú v súlade so zásadami transparentnosti, proporcionality, rovnakého prístupu a nediskriminácie.“

9        Článok 97 rozpočtového nariadenia v znení platnom v čase vzniku skutkových okolností uvádza:

„1.      Výberové kritériá pre hodnotenie schopnosti záujemcov alebo uchádzačov verejnej súťaže a kritériá na uzavretie zmluvy vo vzťahu k hodnoteniu obsahu ponúk sa vymedzia vopred a sú ustanovené v oznámení o vyhlásení verejnej súťaže.

2.      Zmluvy je možné uzavrieť automatickým výberom ponuky alebo prijatím ponuky, ktorá je finančne [ekonomicky – neoficiálny preklad] najvýhodnejšia.“

10      Článok 138 vykonávacích pravidiel v znení platnom v čase vzniku skutkových okolností v tomto ohľade spresňuje:

„…

2.      Ponukou, ktorá je finančne [ekonomicky – neoficiálny preklad] najvýhodnejšia, je súťažný návrh s najlepším pomerom cena/kvalita, pritom sa berie do úvahy kritériá odôvodnené predmetom zmluvy, ako je uvádzaná cena, technický prínos, estetické a funkčné charakteristiky, environmentálne charakteristiky, prevádzkové náklady, rentabilita alebo dodacie lehoty, popredajný servis a technická pomoc.

3.      Verejný obstarávateľ musí v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania alebo v technickej špecifikácii [v súťažných podkladoch – neoficiálny preklad] presne uviesť váhu, akú priznáva každému z kritérií na určenie finančne najvýhodnejšej ponuky.

Váženie, ktoré sa vzťahuje na cenu vo vzťahu k iným kritériám nesmie viesť k neutralizácii ceny pri výbere zmluvnej strany.

Ak vo výnimočných prípadoch je váženie technicky nemožné, a to s ohľadom na predmet zmluvy, verejný obstarávateľ iba uvedie v klesajúcom poradí dôležitosť, akou sa majú kritériá uplatňovať.“

11      Článok 98 rozpočtového nariadenia stanovuje:

„1.      Opatrenia na predloženie ponuky zabezpečia, aby bola verejná súťaž spravodlivá a obsah ponúk mal dôverný charakter dovtedy, kým sa všetky súčasne neotvoria.

…

3.      S výnimkou zmlúv na malé sumy…, žiadosti a ponuky otvára výbor vymenovaný na tento účel. Každá ponuka alebo žiadosť, ktorú výbor vyhlási za nevyhovujúcu ustanoveným podmienkam, sa zamietne.

4.      Všetky žiadosti alebo ponuky, ktoré výbor vyhlási za vyhovujúce ustanoveným podmienkam, vyhodnotí na základe výberových kritérií a kritérií na uzavretie zmluvy, ktoré sú ustanovené v dokumentoch týkajúcich sa oznámenia o vyhlásení verejnej súťaže, výbor vymenovaný na tento účel s cieľom navrhnúť, ktorý návrh na uzavretie zmluvy sa prijme.“

12      Článok 143 ods. 2 vykonávacích pravidiel v znení platnom v čase vzniku skutkových okolností stanovoval:

„Uchádzači môžu súťažné návrhy predkladať:

a)      poštou, pričom na tento účel musí byť v dokumentoch o výzve na predloženie súťažných návrhov uvedené, že príslušným dátumom je dátum odoslania doporučenou poštovou zásielkou uvedený na poštovej pečiatke; alebo

b)      osobným doručením do priestorov orgánu uchádzačom alebo jeho zástupcom, vrátane kuriérnej služby; na tento účel musí byť v dokumentoch týkajúcich sa výzvy na predloženie súťažných návrhov uvedené, popri informáciách uvedených v článku 130 ods. 2 písm. a), útvar, ktorému sa súťažné návrhy majú doručiť proti podpisu a potvrdeniu s uvedením dátumu.“

13      Článok 100 ods. 2 finančného nariadenia stanovuje:

„Verejný obstarávateľ oznámi uchádzačom alebo účastníkom verejnej súťaže, ktorých žiadosti alebo ponuky sú zamietnuté dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie prijaté a všetkým účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuky sú prípustné, a ktorí o to písomne požiadajú, charakteristiky a pomerné výhody úspešnej ponuky a meno účastníka verejnej súťaže, s ktorým sa zmluva uzatvorila.

Niektoré podrobnosti však nemusia byť zverejnené v prípade, že ich zverejnenie by bránilo uplatneniu práva, bolo by v protiklade s verejným záujmom alebo by poškodilo oprávnené obchodné záujmy verejných alebo súkromných podnikov, alebo by obmedzovalo spravodlivú hospodársku súťaž medzi týmito podnikmi.“

14      V tomto ohľade článok 149 vykonávacích pravidiel, v znení platnom v čase vzniku skutkových okolností, spresňuje:

„1.      Verejní obstarávatelia sú povinní bez zbytočného odkladu informovať záujemcov a uchádzačov o prijatých rozhodnutiach týkajúcich sa uzatvorenia zmluvy, vrátane dôvodov akéhokoľvek rozhodnutia o neuzatvorení zmluvy, s ohľadom na ktorú sa uskutočnilo súťažné výberové konanie, alebo o začatí nového konania.

2.      Verejný obstarávateľ je povinný do pätnástich kalendárnych dní od dátumu prijatia písomnej žiadosti oznámiť informácie uvedené v článku 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

15      Žalobkyňa, Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE, je spoločnosť založená podľa gréckeho práva, ktorá pôsobí v oblasti informačných technológií a komunikácií.

16      V prejednávanej veci ide o dve verejné obstarávania, ktoré sa týkajú jednak „validácie a ďalšieho vývoja systému SafeSeaNet“, pod označením EMSA C‑1/01/04‑2004 (ďalej len „verejné obstarávanie C‑1/01/04“), a jednak „špecifikácie a vývoja databázy, siete a riadiaceho systému v oblasti námorných nehôd (informačná platforma o námorných nehodách)“, pod označením EMSA C‑2/06/04 (ďalej len „verejné obstarávanie C‑2/06/04“).

1.     Verejné obstarávanie EMSA C‑1/01/04

17      Oznámením o vyhlásení verejného obstarávania z 1. júla 2004, uverejneným v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. 2004, S 126), EMSA začala verejné obstarávanie C‑1/01/04. Lehota na predloženie ponúk bola stanovená na 9. august 2004.

18      Bod 13 súťažných podkladov nazvaný „Kritériá hodnotenia ponúk“ znie takto:

„Zmluva sa uzavrie s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku vyhodnotenú na základe nasledujúcich kritérií:

a)      Kritériá technického hodnotenia podľa dôležitosti založené na percentuálnej váhe:

1.      Navrhovaná metodika projektu – zahŕňa podrobné návrhy, ktoré sa týkajú spôsobu realizácie projektu, ako aj kľúčových etáp a poskytovaných služieb [ako sú definované v bode 3 (súťažných podkladov)] (40 %).

2.      Porozumenie špecifikáciám súťažných podkladov a stručná prezentácia potvrdzujúca toto porozumenie (20 %).

3.      Kvalita operatívnych služieb (Helpdesk) (10 %).

b)      Celková cena (30 %)

Pri uzavieraní zmluvy budú zohľadnené len ponuky, ktorých celkový výsledok dosiahne aspoň 70 % a výsledok za každé kritérium aspoň 60 %.“

19      Pokiaľ ide o prvé z týchto troch kritérií hodnotenia ponúk, súťažné podklady vo svojom bode 3 nazvanom „Predkladané správy a dokumenty“ stanovili, že ponuka musí obsahovať podrobné údaje o pláne realizácie projektu (project implementation structure), pričom musí byť jasne definovaná každá skupina prác (work package), a že tento plán realizácie projektu musí obsahovať (aspoň) tieto údaje: horizontálne činnosti (bod 3.1); opis riadiacieho tímu projektu a rozdelenia zodpovednosti (bod 3.2); kontrola kvality (bod 3.3); služby súvisiace s riadením projektu (deliverables on project management level) (bod 3.4) a opis skupín prác a vzťahov medzi nimi (work package description and relations) (bod 3.5), ako aj ďalšie relevantné informácie o predkladaní správ (bod 3.6).

20      Dňa 1. júla 2004 bola žalobkyni zaslaná výzva na predloženie ponuky a súťažné podklady.

21      Žalobkyňa tvrdí, že zaslala EMSA faxom z 31. júla 2004 žiadosť o doplňujúce informácie. Túto žiadosť zopakovala faxom z 1. augusta 2004.

22      E-mailom z 2. augusta 2004 EMSA informovala žalobkyňu, že fax z 1. augusta 2004, ktorý obsahoval uvedenú žiadosť o informácie, bol neúplný, a vyzvala ju, aby svoje otázky znovu poslala e-mailom, čo žalobkyňa ešte v ten istý deň urobila. V tomto e-maile žalobkyňa tvrdila, že sa pokúšala poslať uvedený fax 31. júla 2004 a potom znova 1. augusta 2004, ale že pravdepodobne došlo k prenosovým problémom pri zasielaní faxu. Požiadala preto, aby sa jej žiadosti vyhovelo, lebo posledný deň na jej predloženie, teda sobota 31. júla 2004, nebol pracovným dňom.

23      E‑mailom z 3. augusta 2004 EMSA informovala žalobkyňu, že v súlade s bodom 8 výzvy na predloženie ponuky na jej otázky neodpovie, lebo boli predložené oneskorene. E‑mailom z toho istého dňa žalobkyňa ešte raz zdôraznila, že sa neúspešne pokúšala zaslať uvedenú žiadosť o informácie v uvedené dni a že v každom prípade mala byť lehota na predloženie otázok, ktorá uplynula v sobotu 31. júla 2004, predĺžená do nasledujúceho pracovného dňa, teda do pondelka 2. augusta 2004.

24      Dňa 9. augusta 2004 žalobkyňa predložila svoju ponuku v tomto verejnom obstarávaní.

25      Listom zo 6. decembra 2004 ju EMSA informovala, že jej ponuka nebola vybraná, lebo pomer kvalita/cena bol horší než v prípade ponuky vybraného uchádzača.

26      Faxom zo 7. decembra 2004 žalobkyňa požiadala EMSA, aby jej oznámila meno vybraného uchádzača, vlastnosti a relatívne výhody, ako aj známky udelené jej ponuke a ponuke vybraného uchádzača za každé z kritérií hodnotenia ponúk, kópiu správu hodnotiacej komisie, ako aj porovnanie medzi jej finančnou ponukou a finančnou ponukou vybraného uchádzača.

27      Listom zo 16. decembra 2004, ktorý bol žalobkyni podľa jej tvrdenia doručený až 7. januára 2005, EMSA oznámila žalobkyni známky, ktoré získala jej ponuka za každé z kritérií hodnotenia ponúk, ako aj celkovú známku vybranej ponuky. Pokiaľ ide o vlastnosti vybranej ponuky, EMSA spresnila:

„Jasný prístup, pokiaľ ide o metodiku riadenia celého projektu. Opis úloh je realistický (a vhodne doplnený tabuľkami preukazujúcimi úsilie a vyčlenené zdroje, Ganttovým diagramom a rozdelením úloh); navrhovaný počet osobodní je dostatočný; poskytované služby boli vymedzené podľa druhu úloh [‚deliverables have been assigned per type of task‘]; dobré porozumenie projektu a dobrý prístup riadiaceho plánu; navrhovaná dohoda o úrovni služieb [‚Service Level Agreement‘] je v súlade s požiadavkami projektu.“

28      Dňa 5. januára 2005 žalobkyňa zaslala EMSA fax, v ktorom uviedla, že nebola informovaná o výsledku oboch verejných obstarávaní v lehotách stanovených rozpočtovým nariadením. Sťažovala sa aj na skutočnosť, že EMSA podpísala zmluvy s vybranými uchádzačmi a uverejnila túto informáciu v úradnom vestníku.

29      EMSA odpovedala listom a faxom zo 7. januára 2005, ku ktorým pripojila kópiu svojho listu zo 16. decembra 2004.

30      Faxom z 18. januára 2005 žalobkyňa poukázala na oneskorenie, s ktorým dostala list EMSA zo 16. decembra 2004. Okrem toho vytýkala EMSA, že porušila rozpočtové nariadenie, keďže neodpovedala na žiadosť o informácie v stanovenej lehote, neoznámila meno vybraného uchádzača, výšku jeho finančnej ponuky, ako aj technické hodnotenie tejto ponuky v porovnaní s jej ponukou a rozhodla o podpísaní zmluvy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že odkaz EMSA v jej liste zo 16. decembra 2004 na známku udelenú jej ponuke hodnotiacou komisiou za každé z kritérií hodnotenia ponúk nebol podrobný a neobsahoval odôvodnenie jej rozhodnutia. Nakoniec požiadala o niekoľko vysvetlení, pokiaľ ide o hodnotenie vykonávané hodnotiacou komisiou.

31      Faxom z 9. februára 2005 EMSA odpovedala žalobkyni, pričom jej oznámila meno vybraného uchádzača a uviedla, že už dostala výsledok hodnotenia jeho ponuky a že podrobnejšie informácie, ako sú finančné a obchodné informácie o vybranom uchádzačovi, by porušovali jeho oprávnené záujmy a nemôžu byť preto sprístupnené.

2.     Verejné obstarávanie EMSA C‑2/06/04

32      Oznámením o vyhlásení verejného obstarávania z 3. júla 2004, zverejnenom v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. 2004, S 128), EMSA začala verejné obstarávanie C‑2/06/04. Lehota na predloženie ponúk bola stanovená na 9. august 2004.

33      Bod 13 súťažných podkladov nazvaný „Kritériá hodnotenia ponúk“ znie:

„Zmluva sa uzavrie s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, posúdenú na základe nasledujúcich kritérií s príslušnou percentuálnou váhou:

a)      Kritériá technického hodnotenia: celkovo 70 %

Kritériá technického hodnotenia zoradené podľa dôležitosti:

–        navrhovaná metodika – musí obsahovať podrobné návrhy na úspešné splnenie všetkých úloh, ako aj na nimi poverené osoby (určené osoby), vrátane kľúčových etáp a poskytovaných služieb (40 %);

–        porozumenie špecifikáciám súťažných podkladov a stručná prezentácia potvrdzujúca toto porozumenie a predchádzajúce skúsenosti s porovnateľnou prácou (20 %);

–        kvalita navrhovaných nástrojov, programov a modulov (10 %).

b)      Celková cena: (30 %)

Len ponuky, ktorých celkový výsledok dosiahne aspoň 70 % a výsledok za každé kritérium aspoň 60 %, budú zohľadnené pri uzavieraní zmluvy.“

34      Dňa 9. júla 2004 boli žalobkyni zaslané výzva na predloženie ponuky a súťažné podklady.

35      E-mailom z 26. júla 2004 zaslaným všetkým podnikom, ktoré prejavili záujem o verejné obstarávanie, poskytla osoba zodpovedná za projekt v rámci EMSA niektoré doplňujúce informácie o dotknutom verejnom obstarávaní.

36      Ako bolo uvedené v bode 21 vyššie, žalobkyňa tvrdí, že faxom z 31. júla 2004 zaslala EMSA žiadosť o doplňujúce informácie súvisiace tiež s týmto verejným obstarávaním. Túto žiadosť zopakovala faxom z 1. augusta 2004.

37      Dňa 2. augusta 2004 EMSA dostala e-mailom uvedenú žiadosť o informácie. V tomto e-maile žalobkyňa tvrdí, že sa pokúšala zaslať pripojené dokumenty 31. júla 2004 a potom znova 1. augusta 2004, ale že došlo k prenosovým problémom pri zasielaní faxu. Žiadala preto, aby sa pripojeným žiadostiam vyhovelo, keďže posledný deň na ich predloženie, teda sobota 31. júla 2004, nebol pracovným dňom.

38      E-mailom z 3. augusta 2004 EMSA reagovala na žiadosti o objasnenie niektorých bodov súťažných podkladov a zaslala žalobkyni a ostatným dotknutým podnikom doplňujúce informácie o verejnom obstarávaní C‑2/06/04.

39      Dňa 5. augusta 2004 EMSA informovala žalobkyňu, že v súlade s bodom 8 výzvy na predkladanie ponúk na jej otázky neodpovie z dôvodu, že boli predložené oneskorene.

40      Dňa 9. augusta 2004 žalobkyňa predložila ponuku v rámci verejného obstarávania C‑2/06/04.

41      Dňa 25. augusta 2004 komisia pre otváranie ponúk – zložená zo štyroch osôb vymenovaných EMSA 16. júla 2004 – otvorila ponuky, pričom predovšetkým uviedla, že ponuka predložená spoločnosťou SSPA Sweden AB (ďalej len „SSPA“), ktorá bola doručená 10. augusta 2004, teda deň po skončení lehoty stanovenej na predkladanie ponúk, vyžaduje písomné potvrdenie o jej odoslaní, keďže na obálke, ktorá ponuku obsahovala, sa nenachádzala nijaká poštová pečiatka.

42      Dňa 26. augusta 2004 predseda komisie pre otváranie ponúk napísal list spoločnosti SSPA, v ktorom ju požiadal o predloženie dôkazu o tom, že pri odoslaní ponuky bola dodržaná tak stanovená lehota, ako aj podmienky spresnené vo výzve na predkladanie ponúk.

43      Po preskúmaní dokumentov predložených spoločnosťou SSPA sa komisia pre otváranie ponúk 21. septembra 2004 rozhodla prijať ponuku predloženú touto spoločnosťou.

44      V liste z 30. novembra 2004, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že ho dostala až 13. decembra 2004, ju EMSA informovala, že jej ponuka nebola vybraná, lebo pomer kvalita/cena bol horší ako v prípade ponuky vybraného uchádzača.

45      Dňa 7. decembra 2004 žalobkyňa zaslala EMSA fax, ktorý sa týkal verejného obstarávania C‑1/01/04 a v ktorom ju predovšetkým žiadala, aby ju informovala o vybraní alebo odmietnutí jej ponuky v rámci verejného obstarávania C‑2/06/04 a zaslala jej rovnaké informácie, aké požadovala v rámci prvého verejného obstarávania.

46      Faxom z 5. januára 2005 žalobkyňa oznámila EMSA, že nedostala informácie o výsledku oboch verejných obstarávaní v lehote stanovenej rozpočtovým nariadením. Žalobkyňa sa sťažovala aj na skutočnosť, že EMSA podpísala zmluvy s vybranými uchádzačmi a uverejnila túto informáciu v úradnom vestníku.

47      EMSA odpovedala listom zo 6. januára 2005, ktorý bol takisto zaslaný faxom zo 7. januára 2005, a oznámila v ňom známky udelené ponuke žalobkyne, ako aj celkovú známku vybranej ponuky a kópiu oznámenia o uzavretí verejnej zmluvy uverejneného v úradnom vestníku, v ktorom je uvedené meno vybraného uchádzača. Pokiaľ ide o charakteristiky ponuky vybraného uchádzača, EMSA uviedla:

„Ponuka vybraného uchádzača obsahovala informácie o požadovaných skúsenostiach a bola prezentovaná ako dobre premyslený návrh. Povinnosti a úloha vedúceho projektu boli opísané primerane. Vedúci tímu by riadil tím, ktorý má rozsiahle odborné znalosti nadobudnuté v predošlých projektoch, dokonale zodpovedajúce projektu, ktorý je predmetom verejného obstarávania. Bolo preukázané veľmi dobré porozumenie projektu. Navrhované nástroje už boli úspešne použité a sú zlučiteľné s IT prostredím EMSA.“

48      V odpovedi na posledný uvedený list žalobkyňa 18. januára 2005 zaslala EMSA fax, v ktorom jej vytýkala, že porušila rozpočtové nariadenie, keďže žalobkyni neodpovedala na žiadosť o informácie v stanovenej lehote, neoznámila jej meno vybraného uchádzača, výšku jeho finančnej ponuky, ako ani technické hodnotenie tejto ponuky v porovnaní s jej ponukou, a rozhodla sa podpísať zmluvu. Žalobkyňa nakoniec požiadala o viaceré vysvetlenia súvisiace s posudzovaním vykonaným hodnotiacou komisiou.

49      EMSA odpovedala žalobkyni listom z 9 februára 2005, v ktorom jej oznámila, že relevantné informácie má už k dispozícii a že podrobnejšie informácie, ako sú niektoré finančné a obchodné údaje o vybranom uchádzačovi, by poškodzovali jeho oprávnené záujmy a nemôžu byť preto sprístupnené.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

50      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. februára 2005 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

51      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby predložili určité dokumenty, a EMSA, aby písomne odpovedala na jednu otázku. Účastníci konania týmto žiadostiam vyhoveli v stanovenej lehote.

52      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 20. januára 2009.

53      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil rozhodnutia EMSA o nevybraní jej ponúk a o uzavretí zmlúv s vybranými uchádzačmi,

–        zrušil všetky neskoršie rozhodnutia EMSA týkajúce sa dotknutých verejných obstarávaní,

–        zaviazal EMSA na náhradu trov konania, a to aj v prípade, že žaloba bude zamietnutá.

54      EMSA navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhlásil žalobu za neprípustnú, subsidiárne, aby ju zamietol ako nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 O prípustnosti

55      EMSA síce formálne nevzniesla námietku neprípustnosti, uvádza však dva dôvody neprípustnosti založené jednak na absencii právomoci Všeobecného súdu rozhodovať o žalobe podanej na základe článku 230 ES proti aktu EMSA, jednak na formálnych nezrovnalostiach žaloby. Všeobecný súd najskôr preskúma prvý dôvod neprípustnosti.

1.     O právomoci Všeobecného súdu rozhodovať o žalobe podanej na základe článku 230 ES proti aktu EMSA

 Tvrdenia účastníkov konania

56      EMSA tvrdí, že jej akty nemožno z dôvodu jej postavenia napadnúť žalobou na základe článku 230 ES. Keďže tento článok neobsahuje nijaký výslovný alebo implicitný odkaz na akty iných agentúr alebo orgánov Únie, než sú v ňom uvedené inštitúcie, Všeobecný súd nemôže preskúmavať zákonnosť týchto aktov. Rozsudok Súdneho dvora z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlement, nazvaný „Les Verts“ (294/83, Zb. s. 1339), podľa nej nie je v prejednávanej veci použiteľný, lebo sa týkal súdneho preskúmavania rozhodnutia inštitúcie, a nie agentúry.

57      Článok 8 nariadenia č. 1406/2002 tým, že sa obmedzuje na stanovenie právomoci Súdneho dvora rozhodovať o sporoch týkajúcich sa zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti EMSA, podľa EMSA a contrario potvrdzuje, že ani Všeobecný súd, ani Súdny dvor nemajú právomoc preskúmavať zákonnosť jej aktov. Keďže toto ustanovenie navyše hovorí iba o Súdnom dvore, treba z neho vyvodiť, že pokiaľ by bol niektorý súd predsa len kompetentný, potom by to musel byť Súdny dvor, a nie Všeobecný súd.

58      Neprípustnosť žaloby o neplatnosť rozhodnutia prijatého agentúrou je okrem toho potvrdená rozsudkom Súdneho dvora z 15. marca 2005, Španielsko/Eurojust (C‑160/03, Zb. s. I‑2077, body 35 až 37 a 40), ako aj uznesením Súdu prvého stupňa z 8. júna 1998, Keeling/ÚHVT (T‑148/97, Zb. s. II‑2217).

59      Keďže tento rozsudok a toto uznesenie zavádzajú dvojaké kritérium na určenie toho, či sa uplatní článok 230 ES – a to uvedenie subjektu v uvedenom článku a neexistenciu účinného súdneho preskúmania –, znamená to, že musia byť splnené obe tieto podmienky, pričom EMSA v prejednávanej veci nespĺňa prvú z nich, lebo nie je v článku 230 ES uvedená. Okrem toho, aj keby každá z týchto podmienok stačila sama osebe, druhá podmienka by nebola splnená, keďže článok 8 nariadenia 1406/2002 síce stanovuje súdne preskúmanie, ale zároveň obmedzuje jeho dosah na spory týkajúce sa zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti EMSA.

60      Žalobkyňa tento dôvod neprípustnosti spochybňuje.

 Posúdenie Všeobecným súdom

61      Na úvod treba konštatovať, že agentúry zriadené na základe sekundárneho práva, akou je EMSA, nie sú uvedené medzi inštitúciami vymenovanými v článku 230 prvom odseku ES.

62      Treba tiež uviesť, že nariadenie č. 1406/2002 v článku 8 stanovuje, že Súdny dvor je kompetentný rozhodovať v sporoch o náhradu škody v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti EMSA, ako aj rozhodovať podľa arbitrážnej klauzuly prípadne obsiahnutej v zmluve uzavretej touto agentúrou. Naopak, toto nariadenie nestanovuje, že by mal Súdny dvor právomoc rozhodovať o žalobách o neplatnosť podaných proti ostatným rozhodnutiam prijatým EMSA.

63      Tieto závery však nebránia tomu, aby Všeobecný súd preskúmaval zákonnosť aktov EMSA, ktoré nie sú uvedené v článku 8 nariadenia č. 1406/2002.

64      Ako totiž uviedol Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 8. októbra 2008, Sogelma/AER (T‑411/06, Zb. s. II‑2771, bod 36), s odkazom na rozsudok Les Verts, už citovaný v bode 56 vyššie, Európske spoločenstvo je spoločenstvom práva a Zmluva vytvorila úplný systém žalôb a konaní s cieľom zveriť Súdnemu dvoru preskúmavanie zákonnosti aktov inštitúcií. Systém Zmluvy poskytuje možnosť priamej žaloby proti všetkým opatreniam prijatým inštitúciami, ktoré majú vyvolávať právne účinky. Na základe týchto predpokladov teda Súdny dvor dospel v rozsudku Les Verts, už citovanom v bode 56 vyššie, k záveru, že žaloba o neplatnosť môže byť namierená proti aktom Európskeho parlamentu, ktoré majú vyvolávať právne účinky voči tretím osobám, hoci ustanovenie Zmluvy týkajúce sa žaloby o neplatnosť uvádzalo v znení účinnom v čase skutkových okolností veci len akty Rady a Komisie. Výklad tohto ustanovenia vylučujúci akty Parlamentu spomedzi aktov, ktoré môžu byť napadnuté, by totiž podľa Súdneho dvora viedol k výsledku, ktorý by bol v rozpore tak s duchom Zmluvy, ako je vyjadrený v článku 164 Zmluvy ES (teraz článok 220 ES), ako aj s jej systematikou (pozri v tomto zmysle rozsudok Les Verts, už citovaný v bode 56 vyššie, body 23 až 25).

65      Z tohto rozsudku možno vyvodiť všeobecnú zásadu, že akýkoľvek akt vydaný takým subjektom, akým je EMSA, ktorý má vyvolávať právne účinky voči tretím osobám, musí podliehať súdnemu preskúmaniu.

66      Je pravda, že už citovaný rozsudok Les Verts, bod 56 tohto rozsudku, spomína len inštitúcie, zatiaľ čo EMSA, ako bolo konštatované v bode 61 vyššie, nepatrí medzi inštitúcie vymenované v článku 230 ES. Situácia takých subjektov, aké majú právomoc prijímať akty s právnymi účinkami voči tretím osobám – čo nepochybne platí v prípade, keď tieto subjekty v rámci postupov verejného obstarávania prijímajú rozhodnutia o odmietnutí ponuky jedného uchádzača a o uzavretí zmluvy s iným uchádzačom –, je však rovnaká ako vo veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku Les Verts, bod 56 tohto rozsudku. V spoločenstve práva teda nemôže byť prijateľné, aby takéto akty boli úplne vyňaté zo súdneho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok Sogelma/EAR, už citovaný v bode 64 vyššie, bod 37).

67      Z toho vyplýva, že rozhodnutia, ktoré EMSA prijíma v rámci postupov verejného obstarávania a ktoré majú právne účinky voči tretím osobám, predstavujú napadnuteľné akty.

68      Tento záver nie je spochybnený judikatúrou, ktorú EMSA citovala na podporu svojej argumentácie týkajúcej sa neprípustnosti žaloby.

69      Pokiaľ ide o rozsudok Španielsko/Eurojust, už citovaný v bode 58 vyššie, je pravda, že Súdny dvor v ňom konštatoval, že napadnuté akty sa nenachádzajú na zozname aktov, ktorých zákonnosť môže skúmať na základe článku 230 ES (bod 37 uvedeného rozsudku). V nasledujúcom bode uvedeného rozsudku však Súdny dvor poznamenal, že článok 41 EÚ, použiteľný v prejednávanej veci, nepočíta s uplatňovaním článku 230 ES na ustanovenia o policajnej a súdnej spolupráci v trestných veciach obsiahnuté v hlave VI Zmluvy o Európskej únii, keďže právomoc Súdneho dvora v tejto oblasti je špecifikovaná článkom 35 EÚ, na ktorý odkazuje článok 46 písm. b) EÚ. Okrem toho, pokiaľ ide o právo na účinnú súdnu ochranu, Súdny dvor tiež v bodoch 41 a 42 toho istého rozsudku uviedol, že akty napadnuté v danej veci nie sú úplne vyňaté zo súdneho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok Sogelma/AER, už citovaný v bode 64 vyššie, bod 45).

70      Ani v uznesení Keeling/ÚHVT, už citovanom v bode 58 vyššie, sa Všeobecný súd neobmedzil na to, že v bode 32 konštatoval, že Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) nie je jednou z inštitúcií Spoločenstva uvedených v článku 4 Zmluvy ES (teraz článok 7 ES) ani v článku 173 prvom odseku Zmluvy ES, ale v bode 33 tiež konštatoval, že proti spornému rozhodnutiu predsedu ÚHVT sú potenciálne otvorené ďalšie opravné prostriedky, pričom spomenul najmä článok 179 Zmluvy ES (teraz článok 236 ES). Toto uznesenie teda nemôže brániť tomu, aby bola žaloba podľa článku 230 ES podaná proti rozhodnutiu prijatému subjektom, ktorý nie je v tomto článku uvedený (pozri v tomto zmysle rozsudok Sogelma/AER, už citovaný v bode 64 vyššie, bod 46).

71      Judikatúra, na ktorú sa odvoláva EMSA, teda nespochybňuje zistenie, podľa ktorého akt vydaný takýmto subjektom, ktorý má vyvolávať právne účinky voči tretím osobám, nemôže byť vyňatý zo súdneho preskúmania.

72      Tento záver nemôže byť spochybnený ani výkladom rozsudku Sogelma/EAR, už citovaného v bode 64 vyššie, na ktorý sa EMSA odvolávala na konaní a podľa ktorého sa jej situácia odlišuje od situácie Európskej agentúry pre obnovu (EAO) v tom, že posledná uvedená agentúra bola Komisiou v rámci vykonávania pomoci Spoločenstva pre Srbsko a Čiernu Horu poverená prípravou a vyhodnocovaním verejných obstarávaní a uzavieraním zmlúv. Z toho podľa EMSA vyplýva, že rozhodnutia, ktoré by Komisia prijala sama, pokiaľ by nedelegovala svoje právomoci, nemôžu byť vyňaté zo súdneho preskúmania len preto, že Komisia delegovala svoje právomoci na EAO, inak by totiž hrozilo vytvorenie právneho vákua.

73      Výklad EMSA však neberie do úvahy znenie bodov 39 a 40 rozsudku Sogelma/EAR, už citovaného v bode 64 vyššie, z ktorých vyplýva, že argument založený na povahe právomoci, na základe ktorej EAO koná, bol Všeobecným súdom uvedený len na doplnenie a mal len podporiť záver vychádzajúci z bodu 37 toho istého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd pripomína všeobecnú zásadu, podľa ktorej každý akt vydaný subjektom Spoločenstva, ktorý má vyvolávať právne účinky voči tretím osobám, musí podliehať súdnemu preskúmaniu. V prejednávanej veci by navyše v rozpore s tvrdením EMSA existovalo rovnaké nebezpečenstvo vytvorenia právneho vákua, ak by bolo potrebné vychádzať z toho, že dotknuté akty sú zo súdneho preskúmania vyňaté.

74      Pokiaľ ide nakoniec o argument EMSA, podľa ktorého možno z článku 8 nariadenia č. 1406/2002 odkazujúceho len na Súdny dvor vyvodiť, že pokiaľ by bol v prejednávanej veci nejaký súd príslušný, tak by to musel byť Súdny dvor, a nie Všeobecný súd, stačí uviesť, že výraz „Súdny dvor“ je v tomto prípade použitý všeobecne ako označenie inštitúcie zahŕňajúcej Súdny dvor, Všeobecný súd a Súd pre verejnú službu Európskej únie ako špecializovaný súd. V dôsledku toho treba odkaz na „Súdny dvor“ uvedený v článku 8 nariadenia č. 1406/2002 chápať ako odkaz na túto inštitúciu, a nie na jeden zo súdov, ktoré ju tvoria (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 2005, Komisia/AMI Semiconductor Belgium a i., C‑294/02, Zb. s. I‑2175, bod 49).

75      Z článku 230 prvého odseku ES, ako je vykladaný s ohľadom na rozsudky Les Verts, už citovaný v bode 56 vyššie (body 23 až 25), a Sogelma/EAR, už citovaný v bode 64 vyššie (body 36 a 37), teda vyplýva, že prejednávaná žaloba je prípustná. Tento záver okrem toho potvrdzuje aj článok 263 prvý odsek ZFEÚ, podľa ktorého Súdny dvor Európskej únie preskúmava zákonnosť aktov orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, ktoré majú právne účinky voči tretím stranám. V dôsledku toho treba prvý dôvod neprípustnosti uplatnený EMSA zamietnuť.

2.     O exceptio obscuri libelli

 Tvrdenia účastníkov konania

76      Svojou námietkou neprípustnosti založenou na nejasnom znení žaloby EMSA v podstate tvrdí, že žalobkyňa neupresňuje, ktorý žalobný dôvod sa vzťahuje na ktoré verejné obstarávanie, a že uvedená žaloba, ktorá zmiešava obe verejné obstarávania, teda neobsahuje stručný, dostatočne jasný a presný opis uplatňovaných žalobných dôvodov, čo je v rozpore so štatútom Súdneho dvora a rokovacím poriadkom Všeobecného súdu, ako aj relevantnou judikatúrou.

77      Žalobkyňa toto tvrdenie spochybňuje.

 Posúdenie Všeobecným súdom

78      Treba pripomenúť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom podľa článku 53 prvého odseku toho istého štatútu, a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každý návrh na začatie konania uvádzať predmet konania a obsahovať stručné vysvetlenie uvádzaných dôvodov. Toto vysvetlenie dôvodov musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu vykonávať súdne preskúmavanie i bez ďalších dodatočných informácií. S cieľom zaručiť právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti je na to, aby žaloba bola prípustná, potrebné, aby hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa žaloba zakladá, vyplývali aspoň stručne, ale koherentne a zrozumiteľne, zo znenia samotnej žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1996, Asia Motor Francúzsko a i./Komisia, T‑387/94, Zb. s. II‑961, body 106 a 107; z 11. januára 2002, Biret et Cie/Rada, T‑210/00, Zb. s. II‑47, bod 34, a zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, body 55 a 56 a tam citovanú judikatúru).

79      V prejednávanej veci treba uviesť, že žaloba spĺňa požiadavky stanovené procesnými pravidlami, lebo umožňuje tak žalovanému, ako aj Všeobecnému súdu určiť konanie vytýkané EMSA, ako aj skutočnosti a okolnosti, ktoré sú základom sporu. Zo spisu okrem toho vyplýva, že EMSA bola schopná účinne zorganizovať svoju obranu a rozvinúť podrobnú argumentáciu v odpovedi na každú výhradu vznesenú žalobkyňou.

80      Námietku neprípustnosti založenú na formálnych vadách žaloby preto treba zamietnuť.

 O veci samej

81      Žalobkyňa uvádza na podporu svojich návrhov na zrušenie štyri dôvody. Prvý je založený na porušení zásad dobrej viery, riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti. Druhý je založený na porušení rozpočtového nariadenia, vykonávacích pravidiel, ako aj smernice 92/50. Tretí vychádza zo zjavne nesprávnych posúdení, ktorých sa dopustila EMSA. Štvrtý je založený na absencii relevantných informácií a na nedostatku odôvodnenia. Žalobkyňa okrem toho po tom, ako EMSA vo forme príloh k svojmu vyjadreniu k žalobe predložila správne spisy súvisiace s oboma dotknutými verejnými obstarávaniami, rozvinula v štádiu repliky sériu výhrad na podporu žalobných dôvodov uvedených v jej žalobe, týkajúcich sa viacerých údajných porušení, ktoré vyplývali z týchto správnych spisov, ako aj, pokiaľ ide o verejné obstarávanie C‑2/06/04, samostatný žalobný dôvod založený na nesúlade ponuky predloženej vybraným uchádzačom s podmienkami predkladania ponúk stanovenými v bode 2 výzvy na predloženie ponuky. Všeobecný súd preskúma najskôr návrh na zrušenie rozhodnutí prijatých EMSA v rámci verejného obstarávania C‑2/06/04.

1.     O návrhu na zrušenie rozhodnutí prijatých EMSA v rámci verejného obstarávania C‑2/06/04

 O žalobnom dôvode založenom na nesúlade ponuky predloženej vybraným uchádzačom

 Tvrdenia účastníkov konania

82      Žalobkyňa vo svojej replike uvádza nový žalobný dôvod založený na tom, že ponuka vybraného uchádzača nemohla byť považovaná za ponuku spĺňajúcu požiadavky bodu 2 písm. a) výzvy na predkladanie ponúk. Zo spisu totiž vyplýva, že vybraný uchádzač, ktorý nemal dôkaz o zaslaní svojej ponuky, sa obmedzil na to, že dodatočne predložil potvrdenie zamestnanca švédskej pošty o tom, že zásielka bola skutočne odoslaná v lehote. Podľa žalobkyne nemôže list zamestnanca pošty nahradiť „poštovú pečiatku“ a „byť preukazný“; nemôže teda predstavovať dostatočný dôkaz. Prijatie takej nezrovnalosti môže podľa žalobkyne predstavovať nebezpečný precedens a vytvárať neistotu, pokiaľ ide o dodržiavanie lehôt v odvetví verejných zmlúv.

83      EMSA namieta, že cieľom bodu 2 písm. a) uvedenej výzvy na predkladanie ponúk bolo stanoviť prostriedok na overenie toho, že všetci uchádzači predložili svoju ponuku pred uplynutím lehoty. Rozhodnutie hodnotiacej komisie prijať iný dôkaz je preto rozumné, keďže v prejednávanej veci pošta v rozpore so svojou obvyklou praxou neoznačila zásielku svojou pečiatkou.

 Posúdenie Všeobecným súdom

84      Na úvod treba uviesť, že žalobný dôvod založený na nesúlade ponuky predloženej vybraným uchádzačom v rámci verejného obstarávania C‑2/06/04 s podmienkami predkladania ponúk uvedenými v bode 2 výzvy na predloženie ponuky, ktorý žalobkyňa uplatnila vo fáze repliky, predstavuje nový žalobný dôvod. Možno ho však pripustiť na základe článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretože je založený na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a to na zápisnici komisie pre otváranie ponúk týkajúcej sa uvedeného verejného obstarávania, ktorú EMSA vložila do spisu ako prílohu k svojmu vyjadreniu k žalobe.

85      Podľa ustálenej judikatúry je však obstarávateľ povinný dbať v každej fáze verejného obstarávania na dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a v dôsledku toho aj na rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P, Zb. s. I‑3801, bod 108; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. júla 2007, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑250/05, neuverejnený v Zbierke, bod 45 a tam citovanú judikatúru, a z 12. marca 2008, European Service Network/Komisia, T‑332/03, neuverejnený v Zbierke, bod 122). Systém nenarušenej hospodárskej súťaže, aký je upravený v Zmluve, totiž môže byť zaručený len vtedy, ak je zabezpečená rovnosť príležitostí medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi (rozsudok Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný, bod 46).

86      Treba tiež pripomenúť, že podľa článku 98 ods. 1 rozpočtového nariadenia „opatrenia na predkladanie ponúk zabezpečia, aby bola verejná súťaž spravodlivá a obsah ponúk mal dôverný charakter dovtedy, kým sa všetky súčasne neotvoria“.

87      V prejednávanej veci stanovilo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania ako najneskorší dátum na predloženie ponúk 9. august 2004. Okrem toho výzva na predloženie ponuky, ktorá musí podľa článku 130 ods. 2 písm. a) vykonávacích pravidiel upresňovať prinajmenšom „pravidlá, ktorými sa spravuje predkladanie a prezentácia súťažných návrhov [ponúk – neoficiálny preklad], vrátane konečného termínu a lehoty na predkladanie“, v bode 2 uvádzala, že ponuky sa môžu podávať doporučenou zásielkou zaslanou na uvedenú adresu najneskôr 9. augusta 2004 (čo má potvrdzovať poštová pečiatka) alebo ich doručením do vlastných rúk na uvedenej adrese, kam musia byť doručené najneskôr 9. augusta 2004 o 16.00 hod., pričom v tomto prípade sa podanie ponuky osvedčuje pomocou potvrdenia o prevzatí podpísaného a datovaného úradníkom EMSA. Výzva na predkladanie ponúk tiež upresňovala, že každý iný spôsob doručenia ponuky než doporučená zásielka, vrátane jej doručenia prostredníctvom „kuriérskej“ služby, sa bude považovať za „doručenie do vlastných rúk“.

88      Tieto spôsoby doručenia sú v súlade s článkom 143 ods. 2 vykonávacích pravidiel, už citovaných v bode 12 vyššie, podľa ktorého „uchádzači môžu podávať ponuky… poštou, pričom na tento účel musí byť v dokumentoch o výzve na predloženie súťažných návrhov uvedené, že príslušným dátumom je dátum odoslania doporučenou poštovou zásielkou uvedený na poštovej pečiatke, alebo… osobným doručením do priestorov orgánu uchádzačom alebo jeho zástupcom, vrátane kuriérnej služby; na tento účel musí byť v dokumentoch týkajúcich sa výzvy na predloženie súťažných návrhov uvedené… útvar, ktorému sa súťažné návrhy [ponuky – neoficiálny preklad] majú doručiť proti podpisu a potvrdeniu s uvedením dátumu“. V tomto ohľade treba uviesť, že v zmysle článku 2 bodu 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14; Mim. vyd. 06/003, s. 71) sa „doporučenou zásielkou“ rozumie služba, ktorá za paušálny poplatok poskytuje záruku proti riziku straty, krádeže alebo poškodenia a dôkaz pre odosielateľa, podľa potreby na jeho žiadosť, o podaní poštovej zásielky a/alebo jej doručení adresátovi.

89      Okrem toho, stále podľa bodu 2 výzvy na predkladanie ponúk, malo byť dôsledkom nesúladu s uvedenými formálnymi podmienkami odmietnutie ponuky pri jej otváraní.

90      Podľa prvej zápisnice vypracovanej komisiou pre otváranie ponúk 25. augusta 2004 chýbal ponuke SSPA – teda ponuke, ktorá bola neskôr vybraná – dôkaz o jej odoslaní a na to, aby mohla byť vyhlásená za vyhovujúcu, teda bolo nevyhnutné, aby uchádzač predložil písomné potvrdenie o jej odoslaní. Z druhej zápisnice z 21. septembra 2004 vyplýva, že na základe listu komisie pre otváranie ponúk, ktorým bola vyzvaná na predloženie uvedeného písomného potvrdenia, zaslala SSPA EMSA potvrdenie zamestnanca švédskej pošty osvedčujúce, že ponuka bola odoslaná v lehote. Komisia pre otváranie ponúk tak považovala ponuku SSPA za vyhovujúcu.

91      Dokumenty pripojené k poslednej uvedenej zápisnici vložila do spisu EMSA v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania nariadené Všeobecným súdom. Ide najmä o kópie obálok obsahujúcich ponuku zaslanú spoločnosťou SSPA, tak ako boli EMSA doručené, kópie ich vzájomnej korešpondencie, kópiu potvrdenky poštového úradu v Göteborgu zo 6. augusta 2004 a vyhlásenie podpísané zamestnancom toho istého poštového úradu z 2. septembra 2004, v ktorom sa v podstate tvrdí, že obálka, ktorá mala údajne obsahovať dotknutú ponuku, bola uvedeným poštovým úradom skutočne odoslaná 6. augusta 2004.

92      Z týchto dokumentov pritom po prvé vyplýva, že ponuka spoločnosti SSPA bola EMSA doručená 10. augusta 2004, teda deň po uplynutí lehoty stanovenej na predloženie ponúk, a na obálkach obsahujúcich uvedenú ponuku sa nenachádzala nijaká poštová pečiatka, ktorá by potvrdzovala ich odoslanie alebo prijatie.

93      Po druhé treba poznamenať, že bez ohľadu na to, že EMSA v liste zaslanom spoločnosti SSPA 26. augusta 2004 uviedla, že „na obálke sa nenachádza údaj o tom, že bola zaslaná doporučenou zásielkou, ani dátum podania na poštovom úrade“, pričom ju vyzvala, aby jej dodala „akýkoľvek neskorší dôkaz, [že ponuka bola predložená] v lehote a forme požadovanej vo výzve na predloženie ponuky“, SSPA jej zaslala len potvrdenku z poštového úradu v Göteborgu.

94      V tomto ohľade nemôže obstáť argument, ktorý uviedla EMSA na pojednávaní a podľa ktorého uvedený doklad preukazuje podanie listu, ktoré možno do určitej miery považovať za odoslanie doporučenou zásielkou. Taký doklad nemôže byť po prvé v žiadnom prípade považovaný za podací lístok k doporučenej zásielke, ktorý je nezávisle od odtlačenia poštovej pečiatky na obálku spravidla odosielateľovi vydávaný ako doklad o podaní poštovej zásielky, ako bolo uvedené v bode 88 vyššie. Na tomto doklade totiž nie je uvedené meno odosielateľa ani príjemcu, a dokonca ani miesto určenia listu alebo akýkoľvek iný údaj, ktorý by potvrdzoval, že sa tento doklad týka doporučenej zásielky. Zo spisu okrem toho vyplýva, že EMSA považovala ponuku iného uchádzača za vyhovujúcu len na základe toho, že sám predložil podací lístok uvádzajúci dátum podania doporučenej zásielky a číselný kód zodpovedajúci údaju na obálke obsahujúcej ponuku, hoci bola táto ponuka najprv vyradená z dôvodu, že na obálke, ktorá ju obsahovala, nebola pečiatka s dátumom prijatia. Po druhé, na rozdiel od názoru, ktorý sa EMSA pokúsila presadiť na pojednávaní, zo spisu jasne vyplýva, že nie uvedený doklad, ale vyhlásenie zamestnanca švédskej pošty bolo tým, čo ju s konečnou platnosťou doviedlo k názoru, že ponuka SSPA je vyhovujúca, zatiaľ čo v prípade vyššie uvedeného uchádzača považovala EMSA za dostatočný dôkaz podací lístok, ktorý predložil po tom, ako sa dozvedel o odmietnutí svojej ponuky.

95      Po tretie treba konštatovať, že v potvrdení od zamestnanca poštového úradu v Göteborgu sa upresňuje: „Týmto potvrdzujem…, po preskúmaní kópie pripojenej potvrdenky…, ako aj fotokópie doručenej obálky, že táto obálka bola odoslaná vyššie uvedeným poštovým úradom v piatok 6. augusta 2004“. Zamestnanec švédskej pošty tak vyhlásil, že odoslal obálku, ktorá mala obsahovať ponuku spoločnosti SSPA, 6. augusta 2004, pričom však jednak nevysvetlil, prečo sa na uvedenej obálke nenachádzala nijaká poštová pečiatka, jednak neuviedol, či išlo o doporučenú zásielku. Keď bola EMSA v tomto ohľade na pojednávaní položená otázka, nebola schopná preukázať, že zásielka bola zaslaná doporučene.

96      V spise sa teda nenachádza nič, z čoho by vyplývalo, že k predloženiu ponuky spoločnosti SSPA došlo doporučenou zásielkou.

97      Vynára sa preto otázka, či ponuka spoločnosti SSPA mohla byť najskôr otvorená komisiou pre otváranie ponúk a potom posúdená hodnotiacou komisiou, hoci bola EMSA doručená deň po konečnom dátume na podanie ponúk.

98      V tomto ohľade treba pripomenúť, že konečný deň a hodina na doručenie ponúk boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovené na 9. augusta 2004 o 16.00 hod. Z bodu 2 výzvy na predloženie ponuky pritom jasne vyplýva, že ponuky mali byť vo všeobecnosti doručené EMSA najneskôr v uvedený deň a hodinu, či už išlo o ponuky odovzdané do vlastných rúk alebo ponuky doručené prostredníctvom „kuriérskej“ služby, keďže jedinou výnimkou z tohto pravidla bolo zaslanie doporučenou poštovou zásielkou, ktoré malo byť uskutočnené najneskôr v uvedený deň, pričom k doručeniu mohlo dôjsť neskôr, keďže deň odoslania mala preukazovať poštová pečiatka. Z toho vyplýva, že možnosť doručenia ponúk po stanovenom najneskoršom dni a hodine musí byť ako výnimka v zásade vykladaná reštriktívne.

99      Treba ďalej poznamenať, že bod 2 písm. a) výzvy na predloženie ponuky uvádza dve rôzne formálne podmienky, ktoré museli spĺňať uchádzači, ktorí chceli predložiť svoju ponuku poštou, a to najneskorší dátum odoslania ponuky a spôsob jej zaslania doporučenou zásielkou. Aj keď sa tieto dve podmienky navzájom dopĺňajú, majú samostatný význam pri posudzovaní zlučiteľnosti odovzdania ponuky s ustanoveniami obsiahnutými v dokumentoch o vyhlásení verejného obstarávania, ako aj v článku 143 vykonávacích pravidiel.

100    Dodržanie týchto dvoch podmienok, ktorých význam EMSA výslovne pripomenula v liste zaslanom spoločnosti SSPA 26. augusta 2004, musí teda overiť verejný obstarávateľ, konkrétne komisiou pre otváranie ponúk, pred ich otvorením a nasledujúcim posúdením. V tomto ohľade komisia pre otváranie ponúk nedisponuje nijakou mierou voľnej úvahy: hneď ako konštatuje, že ponuka doručená po uplynutí lehoty nebola zaslaná v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z výzvy na predloženie ponuky, ako aj z vykonávacích pravidiel, musí ju odmietnuť, ako bolo pripomenuté v bode 86 vyššie.

101    Fázu otvárania ponúk – ktorej pravidlá priebehu sú stanovené v článku 145 vykonávacích pravidiel – okrem toho charakterizuje práve jej formálna povaha a jej cieľom je umožniť komisii, zloženej z minimálne troch osôb, posúdiť a zabezpečiť dodržanie pravidiel, ktorými sa riadia predovšetkým spôsoby odovzdania ponúk, a to vzhľadom na dôležitosť, ktorú majú tieto pravidlá vo verejných obstarávaniach. Členovia tejto komisie parafujú predovšetkým dokumenty preukazujúce dátum a hodinu odoslania každej ponuky a podpisujú zápisnicu z otvárania doručených ponúk, v ktorej sa uvádzajú vyhovujúce a nevyhovujúce ponuky a ktorá odôvodňuje odmietnutie pre nezlučiteľnosť s podmienkami na podávanie uvedenými v článku 143 vykonávacích pravidiel. Ide teda o formality, ktorých dodržiavanie je na účely verejného obstarávanie zásadné.

102    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorej dodržiavanie musí byť, ako bolo uvedené v bode 85 vyššie, zabezpečené v každej fáze verejného obstarávania, nemala byť ponuka predložená spoločnosťou SSPA v prejednávanej veci komisiou pre otváranie ponúk otvorená ani prijatá, keďže vzhľadom na chýbajúcu poštovú pečiatku a dôkaz o jej zaslaní doporučenou zásielkou mala byť považovaná za doručenú EMSA v deň jej prijatia, a to 10. augusta 2004, teda oneskorene. Z toho vyplýva, že ponuka spoločnosti SSPA bola komisiou pre otváranie ponúk otvorená a potom hodnotiacou komisiou vyhodnotená a zaradená na prvé miesto neoprávnene.

103    Podľa judikatúry však procesná vada vedie k zrušeniu celého rozhodnutia alebo jeho časti len vtedy, ak sa preukáže, že v prípade neexistencie tejto vady mohlo správne konanie dospieť k inému výsledku a v dôsledku toho mohlo mať napadnuté rozhodnutie iný obsah (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. marca 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑345/03, Zb. s. II‑341, bod 147, a European Service Network/Komisia, už citovaný v bode 85 vyššie, bod 130 a tam citovanú judikatúru).

104    Pokiaľ by v prejednávanej veci EMSA nezohľadnila ponuku spoločnosti SSPA z dôvodu jej nesúladu s podmienkami na predkladanie uvedenými v bode 2 výzvy na predloženie ponuku, ako aj s článkom 143 vykonávacích pravidiel, muselo by správne konanie viesť k inému výsledku, pretože ponuka spoločnosti SSPA by hodnotiacou komisiou nebola hodnotená a obsah rozhodnutia o uzavretí zmluvy, ktorý vychádza najmä z porovnávacieho preskúmania ponúk, by musel byť odlišný.

105    Okrem toho vzhľadom na okolnosť, že v prejednávanej veci prekročili minimálnu hranicu uvedenú v bode 13.1 súťažných podkladov len dva podniky, pokiaľ by bola ponuka spoločnosti SSPA odmietnutá už vo fáze otvárania ponúk, na konci dotknutého verejného obstarávania by ostala len jedna ponuka. Keďže za týchto okolností by verejný obstarávateľ nemohol vykonať porovnanie cien a ostatných vlastností jednotlivých ponúk na účely uzavretia zmluvy s uchádzačom, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, nebol by povinný uzavrieť zmluvu s jediným uchádzačom, ktorý bol posúdený ako spôsobilý zúčastniť sa na konaní (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 16. septembra 1999, Fracasso a Leitschutz, C‑27/98, Zb. s. I‑5697, body 31 až 33). Táto úvaha okrem toho neumožňuje vylúčiť, že by EMSA, ako uznala na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú v tomto zmysle Všeobecným súdom, mohla dotknuté verejné obstarávanie zrušiť a vyhlásiť nové. Je teda z právneho hľadiska dostatočne preukázané, že v prípade neexistencie tejto vady by správne konanie mohlo viesť k odlišnému výsledku.

106    Je preto potrebné zrušiť rozhodnutie EMSA o uzavretí zmluvy s vybraným uchádzačom, keďže porušilo článok 143 vykonávacích pravidiel a bod 2 výzvy na predloženie ponuky, pričom nie je potrebné sa vyjadriť k ostatným žalobným dôvodom uplatneným žalobkyňou, pokiaľ ide o verejné obstarávanie C‑2/06/04.

107    Všeobecný súd teda bude pokračovať v prieskume žalobných dôvodov a argumentov uplatnených žalobkyňou len v rozsahu, v akom sú uplatňované proti rozhodnutiam EMSA o zamietnutí ponuky žalobkyne a uzavretí zmluvy s iným uchádzačom prijatým po skončení verejného obstarávania C‑1/01/04.

2.     O návrhu na zrušenie rozhodnutí prijatých EMSA v rámci verejného obstarávania C‑1/01/04

108    Ako bolo vysvetlené v bode 81 vyššie, žalobkyňa uvádza na podporu svojho návrhu na zrušenie štyri žalobné dôvody založené po prvé na porušení zásad dobrej viery, riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti, po druhé na porušení rozpočtového nariadenia, vykonávacích pravidiel, ako aj smernice 92/50, po tretie na zjavne nesprávnych posúdeniach a po štvrté na neexistencii relevantných informácií a na nedostatku odôvodnenia. Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr prvý žalobný dôvod, potom druhý žalobný dôvod, ďalej štvrtý žalobný dôvod a nakoniec tretí žalobný dôvod.

 O prvom dôvode založenom na porušení zásad dobrej viery, riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti

 Tvrdenia účastníkov konania

109    Podľa žalobkyne EMSA porušila zásady dobrej viery, riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti tým, že konala so značným oneskorením a neposkytla primerané odpovede na otázky položené uchádzačmi pred predložením ich ponuky, čo podľa judikatúry môže predstavovať dôvod na zrušenie rozhodnutia, pokiaľ by toto rozhodnutie bolo v prípade neexistencie vady odlišné.

110    Pripomína, že zaslala otázky, na ktoré EMSA odmietla odpovedať na základe tvrdenia, že neboli zaslané v lehote, teda pred 31. júlom 2004. V tomto ohľade zdôrazňuje, že sa neúspešne pokúšala odoslať tieto otázky faxom 31. júla 2004 a že ich EMSA nedostala, pravdepodobne v dôsledku poruchy na jej telefaxe, čo EMSA uznala vo svojom e‑maile z 2. augusta 2004. Okrem toho zdôrazňuje, že EMSA nakoniec otázky dostala v nedeľu 1. augusta 2004. V každom prípade mala EMSA vzhľadom na to, že lehota na predloženie žiadosti o doplňujúce informácie uplynula v sobotu, predĺžiť lehotu do nasledujúceho pracovného dňa, teda do pondelka 2. augusta 2004. EMSA tým, že odmietla na otázky žalobkyne odpovedať, nielenže porušila zásady dobrej viery, riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti, ale aj zabránila žalobkyni v tom, aby predložila konkurencieschopnejšiu ponuku.

111    Nakoniec žalobkyňa spresňuje, že v rozpore s tým, čo naznačuje EMSA, sa nikdy nepokúšala získať informácie, ktoré by nemali k dispozícii aj ostatní uchádzači, keďže, ako tvrdí, všetky odpovede na žiadosti o doplňujúce informácie sa zasielajú všetkým uchádzačom. V tomto ohľade zdôrazňuje, že obstarávateľ je povinný odpovedať na žiadosti o doplňujúce informácie, pokiaľ súťažné podklady obsahujú nepresnosti.

112    Na pojednávaní žalobkyňa okrem toho prvýkrát tvrdila, že EMSA porušila článok 141 vykonávacích pravidiel tým, že vo výzve na predloženie ponuky stanovila kratšiu lehotu na predloženie žiadostí o doplňujúce informácie, než stanovuje uvedený článok 141.

113    EMSA argumenty žalobkyne spochybňuje.

 Posúdenie Všeobecným súdom

114    Žalobkyňa vytýka EMSA jednak to, že konala so značným oneskorením, jednak, že neposkytla primerané odpovede na žiadosti uchádzačov o doplňujúce informácie. Ďalej dodáva, že 31. júla 2004 položila otázky smerujúce k objasneniu údajne nepresných bodov verejných obstarávaní, na ktoré EMSA odmietla odpovedať.

115    Najskôr treba konštatovať, že žalobkyňa nielenže nijako nepodložila tvrdenie, že EMSA konala oneskorene a neposkytla primerané odpovede na žiadosti uchádzačov, ale neuviedla ani to, aké odpovede EMSA poskytla, ani dôvody, pre ktoré by mali byť považované za neprimerané. Z toho vyplýva, že tento žalobný dôvod treba napriek jeho dosť nepresnej formulácii v podstate chápať tak, že žalobkyňa vytýka EMSA, že neodpovedala na jej otázky, hoci ich položila v lehote, a to jej zabránilo v predložení ponuky, ktorá by bola konkurencieschopnejšia tak z technického, ako aj z finančného hľadiska.

116    V tomto ohľade treba po prvé uviesť, že žalobkyňa svoje tvrdenia nepodložila. Hoci sa totiž odvoláva na niekoľko svojich pokusov odoslať žiadosti o informácie tak v sobotu 31. júla, ako aj v nedeľu 1. augusta 2004, nepredložila nijakú správu o prenose, ktorá by mohla preukázať buď prenos (úplný alebo neúplný) týchto dokumentov EMSA, alebo poruchu prenosu pri jej zasielaní. Žalobkyňa nevysvetlila ani to, aký vplyv by mohla mať táto údajná nezrovnalosť na rozhodnutie o uzavretí zmluvy.

117    Po druhé treba konštatovať, že podľa bodu 8 výzvy na predloženie ponuky mohli byť ďalšie informácie získané na písomnú žiadosť zaslanú najneskôr desať dní pred uplynutím lehoty stanovenej na predloženie ponuky. Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne však tento bod výzvy na predloženie ponuky nemožno vykladať v tom zmysle, že deň predkladania ponúk sa nemá zohľadniť pri výpočte lehoty. Keďže táto lehota bola v zmysle bodu 2 výzvy na predloženie ponuky stanovená na 9. august 2004, lehota na predloženie žiadosti o doplňujúce informácie mohla uplynúť len v piatok 30. júla 2004, a nie v sobotu 31. júla 2004, ako to tvrdí žalobkyňa.

118    Ako však správne zdôrazňuje EMSA, žalobkyňa sa – ako to sama pripustila vo svojich písomných vyjadreniach – pokúšala odoslať svoju žiadosť o doplňujúce informácie od soboty 31. júla 2004, teda po uplynutí lehoty stanovenej na jej predloženie. Keďže uvedená žiadosť bola oneskorená, EMSA na ňu, pokiaľ ju vôbec dostala, oprávnene neodpovedala.

119    Pokiaľ nakoniec ide o údajné porušenie článku 141 ods. 2 vykonávacích pravidiel, Všeobecný súd uvádza, že tento žalobný dôvod bol prvýkrát uplatený v priebehu ústnej časti konania. Podľa článku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku možno počas konania predkladať nové dôvody len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod alebo argument, ktorý je doplnením dôvodu uvedeného skôr, či už priamo alebo nepriamo, v návrhu na začatie konania a úzko s ním súvisí, však nepredstavuje nový žalobný dôvod v zmysle článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 28. novembra 2002, Scan Office Design/Komisia, T‑40/01, Zb. s. II‑5043, bod 96, a z 21. mája 2008, Belfass/Rada, T‑495/04, Zb. s. II‑781, bod 87).

120    V prejednávanej veci treba poznamenať, že žalobný dôvod založený na porušení článku 141 ods. 2 vykonávacích pravidiel, uplatnený žalobkyňou na pojednávaní, nemožno považovať ani za výhradu založenú na právnych alebo skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo počas písomnej časti konania, keďže je založený na údajnej nezákonnosti, ktorá mohla byť známa a uplatňovaná už pri podávaní žaloby, ani za rozšírenie skôr uvedeného žalobného dôvodu, lebo žalobkyňa sa odvolávala na údajne porušené právne pravidlo až v priebehu ústnej časti konania, a takto uvedený dôvod na zrušenie nebol uvedený ani priamo, ani nepriamo v návrhu na začatie konania, keďže prejednávaný žalobný dôvod je založený na údajnom porušení zásad dobrej viery, riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 1982, Amylum/Rada, 108/81, Zb. s. 3107, bod 25). Žalobkyňa okrem toho neuvádza nijakú právnu alebo skutkovú okolnosť, ktorá by vyšla najavo počas konania a na ktorej by táto výhrada mohla byť založená. Z toho vyplýva, že táto výhrada je neprípustná pre omeškanie v zmysle článku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku.

121    Vo svetle vyššie uvedených úvah treba dospieť k záveru, že prvý žalobný dôvod musí byť v rozsahu, v akom sa týka verejného obstarávania C‑1/01/04, zamietnutý ako nedôvodný.

 O druhom dôvode založenom na porušení rozpočtového nariadenia, vykonávacích pravidiel, ako aj smernice 92/50

 Tvrdenia účastníkov konania

122    Týmto žalobným dôvodom žalobkyňa v podstate tvrdí, že EMSA porušila rozpočtové nariadenie, vykonávacie pravidlá a smernicu 92/50 tým, že použila nepresné kritériá, ktoré neboli vo verejnom obstarávaní správne vymedzené. Okrem toho vo fáze repliky uvádza, že hodnotiaca komisia tým, že sa rozhodla rozdeliť kritéria hodnotenia ponúk na čiastkové kritériá, nielenže otvorene uznala, že uvedené kritériá nie sú správne vymedzené a musia byť vyjasnené a/alebo nahradené, čo uznala aj EMSA vo svojom vyjadrení k žalobe, ale tiež porušila rozpočtové nariadenie.

123    Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že niektoré prvky verejného obstarávania, ako sú skutočná dĺžka trvania zmluvy, počet členských štátov, ktoré už zaviedli aplikácie, úloha konkrétnych technikov (help desk), obsah a dĺžka trvania ich služieb atď., ktoré boli nevyhnutné na predloženie konkurencieschopnej ponuky, boli tiež uvedené nepresne, čo je v rozpore s článkom 97 ods. 1 rozpočtového nariadenia a článkom 17 ods. 1 smernice 92/50. Na podporu svojej argumentácie odkazuje na verejné obstarávania inštitúcií, v ktorých bola dokumentácia úplnejšia a jasnejšia.

124    Žalobkyňa nakoniec EMSA vytýka, že jej vo svojom liste zo 16. decembra 2004 s odkazom na predpisy o verejnom obstarávaní odmietla oznámiť meno vybraného uchádzača, hoci o niekoľko týždňov neskôr jej ten istý zamestnanec, ktorý tento list podpísal, zavolal a ponúkol jej osobné stretnutie na účely vysvetlenia výsledku verejného obstarávania, ktoré žalobkyňa odmietla.

125    EMSA argumenty žalobkyne spochybňuje.

 Posúdenie Všeobecným súdom

126    Na úvod treba poznamenať, že žalobkyňa sa neoprávnene odvoláva na porušenie článku 17 smernice 92/50. Podľa článku 105 rozpočtového nariadenia sa totiž od 1. januára 2003 – dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia – smernice o koordinácii postupov verejného obstarávania tovarov, služieb a prác použijú na verejné obstarávania vyhlásené orgánmi, úradmi a agentúrami na ich vlastný účet len na otázky, ktoré sa týkajú limitov určujúcich spôsoby uverejnenia, výber metód a príslušné lehoty. Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o verejnú zmluvu na poskytnutie služieb uzatvorenú takou agentúrou, ako je EMSA, musí byť časť žalobného dôvodu žalobkyne, ktorá sa týka sporných kritérií hodnotenia ponúk, preskúmaná, podobne ako pravidlá použiteľné na orgány, iba s ohľadom na ustanovenia rozpočtového nariadenia a vykonávacích pravidiel.

127    V tomto ohľade treba uviesť, že článok 97 ods. 1 rozpočtového nariadenia ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť vopred vymedziť a spresniť kritériá hodnotenia ponúk v dokumentoch o vyhlásení verejného obstarávania. Túto povinnosť, spočívajúcu v zabezpečení úrovne uverejnenia zodpovedajúcej kritériám a podmienkam upravujúcim každú zmluvu, upresňuje aj článok 138 vykonávacích pravidiel.

–       O časti žalobného dôvodu založenej na nepresnosti kritérií hodnotenia ponúk

128    Pokiaľ ide o časť žalobného dôvodu, podľa ktorej EMSA porušila rozpočtové nariadenie a vykonávacie pravidlá, pretože použila kritéria, ktoré neboli správne vymedzené v dokumentoch o vyhlásení verejného obstarávania, treba najskôr pripomenúť, že spôsob uzavretia dotknutej zmluvy spočíval v súlade s článkom 97 ods. 2 rozpočtového nariadenia, ako aj článkom 138 ods. 1 vykonávacích pravidiel v uzavretí zmluvy s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku (pozri bod 13 súťažných podkladov, už citovaných v bode 18 vyššie).

129    Pokiaľ sa zmluva uzaviera s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, verejný obstarávateľ musí v súťažných podkladoch vymedziť a spresniť kritériá hodnotenia ponúk umožňujúce vyhodnotenie obsahu ponúk. Tieto kritériá okrem toho musia byť podľa článku 138 ods. 2 vykonávacích pravidiel odôvodnené predmetom zmluvy. Podľa odseku 3 toho istého ustanovenia musí tiež verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo súťažných podkladoch spresniť váhu, ktorú priznáva každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Účelom týchto ustanovení je zaručiť dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti v štádiu hodnotenia ponúk na účely uzavretia zmluvy (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 1988, Beentjes, 31/87, Zb. s. 4635, body 21 a 22, a z 12. decembra 2002, Universale‑Bau a i., C‑470/99, Zb. s. I‑11617, body 90 až 92; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. novembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑406/06, neuverejnený v Zbierke, bod 85 a tam citovanú judikatúru).

130    Cieľom týchto ustanovení je teda umožniť všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným uchádzačom vykladať kritériá hodnotenia ponúk rovnakým spôsobom (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 18. októbra 2001, SIAC Construction, C‑19/00, Zb. s. I‑7725, bod 42) a mať v dôsledku toho rovnaké šance pri formulovaní znenia svojej ponuky (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Universale‑Bau a i., už citovaný v bode 129 vyššie, bod 93).

131    Hoci je pritom pravda, že kritériá, ktoré môžu obstarávatelia stanoviť, nie sú v článku 138 ods. 2 vykonávacích pravidiel vymenované taxatívne, a toto ustanovenie teda ponecháva obstarávateľovi možnosť výberu kritérií hodnotenia ponúk, ktoré chce stanoviť, nič to nemení na tom, že tento výber sa môže týkať iba kritérií, ktorých cieľom je určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 2008, Lianakis a i., C‑532/06, Zb. s. I‑251, bod 29 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. februára 2003, Renco/Rada, T‑4/01, Zb. s. II‑171, bod 66, a Strabag Benelux/Rada, T‑183/00, Zb. s. II‑135, body 73 a 74).

132    Okrem toho kritériá stanovené obstarávateľom na zistenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky nemusia mať nevyhnutne kvantitatívnu povahu alebo byť orientované výlučne na cenu. Aj keď sú v súťažných podkladoch uvedené kritériá hodnotenia ponúk, ktoré nie sú vyjadrené kvantitatívne, môžu byť použité objektívnym a jednotným spôsobom tak, aby mohli byť ponuky porovnané, a sú jednoznačne relevantné na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (pozri v tomto zmysle rozsudok Renco/Rada, už citovaný v bode 131 vyššie, body 67 a 68).

133    V prejednávanej veci EMSA v bode IV.2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ako aj v bode 13 súťažných podkladov uviedla kritériá hodnotenia ponúk, ktoré chcela použiť na účely uzavretia zmluvy s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, a to jednak tri kvalitatívne kritériá s príslušnou váhou, ktorú chcela priznať každému z týchto kritérií, jednak kritérium kvantitatívne, teda celkovú cenu ponuky s jej váhou v celkovom hodnotení ponuky.

134    Tieto tri kvalitatívne kritéria a ich príslušná váha sú prezentované takto:

„1.      navrhovaná metodika projektu – zahŕňa podrobné návrhy na realizáciu projektu, ako aj kľúčové etapy a poskytované služby (ako sú definované v bode 3 [súťažných podkladov]) (40 %);

2.      porozumenie špecifikáciám súťažných podkladov a stručná prezentácia potvrdzujúca toto porozumenie (20 %);

3.      kvalita operatívnych služieb (helpdesk) (10 %).“

135    Žalobkyňa sa však obmedzuje na tvrdenie o nepresnosti týchto kritérií, pričom sa pýta, akým spôsobom mohla EMSA objektívne vyhodnotiť kvalitu ponúk vo vzťahu ku každému z týchto kritérií. Na podporu svojich tvrdení nepredkladá nijaký dôkaz, ktorý by umožňoval domnievať sa, že EMSA pri vymedzovaní týchto kritérií porušila zásady transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

136    V tomto ohľade treba uviesť, že dotknuté kvalitatívne kritériá, ako sú plánovaná organizácia a metodika poskytovania služieb, správne porozumenie špeficikáciám súťažných podkladov a kvalita požadovaných služieb, môžu vo svetle svojho kontextu, a to spresnení uvedených v bode 3 súťažných podkladov (pozri bod 19 vyššie), podmieňovať riadne poskytovanie požadovaných služieb, a teda samotnú hodnotu ponúk. Sú teda relevantnými kritériami na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Ako bolo navyše pripomenuté v bode 132 vyššie, okolnosť, že tieto kritériá nemajú kvantitatívnu povahu, nestačí sama osebe na vyvodenie záveru, že ich obstarávateľ neuplatnil objektívnym a jednotným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok Renco/Rada, už citovaný v bode 131 vyššie, body 67 a 68). Nakoniec treba uviesť, že EMSA v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami uviedla príslušnú váhu priznanú každému z týchto kvalitatívnych kritérií prostredníctvom percentuálnej hodnoty, čím uchádzačov informovala o význame, ktorý chce priznať každému kritériu pri porovnávacom hodnotení ponúk.

137    V rozpore s tvrdením žalobkyne sa v spise nenachádza nijaká skutočnosť, ktorá by umožňovala vytýkať EMSA, že pri výbere a vymedzovaní kritérií hodnotenia ponúk na účely určenia ekonomicky najvýhodnejšej ponuky prekročila hranice, ktoré vyplývajú z vyššie uvedených právnych ustanovení.

138    S ohľadom na vyššie uvedené úvahy treba dospieť k záveru, že žalobkyňa dostatočne z právneho hľadiska nepreukázala, že EMSA nesplnila svoju povinnosť vymedziť a spresniť v dokumentoch o vyhlásení verejného obstarávania kritériá hodnotenia ponúk v súlade so zásadami transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

139    Tento záver nemôže byť vyvrátený tvrdením žalobkyne, ktoré sa týka znenia dokumentov o vyhlásení verejného obstarávania iných orgánov v rámci iných postupov verejného obstarávania.

140    V tomto ohľade treba pripomenúť, že normotvorca sa tým, že priznal obstarávateľom možnosť slobodne zvoliť kritériá hodnotenia ponúk, ktoré chcú stanoviť, usiloval umožniť im zohľadniť povahu, predmet a osobitosti každej zmluvy v rámci výberu a formulácie kritérií hodnotenia ponúk. Žalobkyňa sa teda na účely preukázania nepresnosti kritérií hodnotenia ponúk použitých v prejednávanej veci nemôže s úspechom odvolávať na formuláciu kritérií hodnotenia ponúk zvolenú niektorými orgánmi v rámci iných verejných obstarávaní. Odkaz na dokumenty o vyhlásení verejného obstarávania z iných verejných obstarávaní nepredstavuje ani relevantný, ani dostatočný dôkaz na tento účel.

141    Nakoniec, pokiaľ ide o argument, že hodnotiaca komisia tým, že sa rozhodla rozdeliť tieto kritériá na čiastkové kritériá, otvorene uznala, že zvolené kritériá hodnotenia ponúk nie sú dostatočne vymedzené a musia byť vyjasnené a/alebo nahradené, treba poznamenať, že bez ohľadu na to, či v prejednávanej veci došlo k takému rozdeleniu kritérií, existencia čiastkových kritérií v rámci hlavného kritéria nijako nepreukazuje, že hlavné kritériá sú nepresné.

142    Časť žalobného dôvodu založenú na nepresnosti kritérií hodnotenia ponúk preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

–       O časti žalobného dôvodu založenej na nepresnosti niektorých prvkov verejného obstarávania

143    Pokiaľ ide o argument založený na údajnej nepresnosti niektorých prvkov verejného obstarávania, treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bode 78 vyššie, žaloba musí obsahovať predmet sporu a stručné vysvetlenie uvádzaných dôvodov. Toto vysvetlenie dôvodov musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe i bez ďalších dodatočných informácií. Žalobkyňa sa však v prejednávanej veci obmedzuje na odkaz na údajné porušenie rozpočtového nariadenia vyplývajúce z nepresnosti niektorých prvkov verejného obstarávania, pričom na podporu svojej tézy nerozvinula nijakú argumentáciu a predovšetkým nespresnila, na ktoré verejné obstarávanie odkazuje. S ohľadom na vyššie uvedené zásady preto musí byť tento argument odmietnutý ako neprípustný.

–       O časti žalobného dôvodu založenej na protiprávnosti rozdelenia kritérií hodnotenia ponúk na čiastkové kritériá

144    Na úvod treba uviesť, že hoci bola táto časť žalobného dôvodu žalobkyňou uplatnená v štádiu repliky, možno ju pripustiť na základe článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretože sa zakladá na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a to na správe povoľujúcemu úradníkovi (Report to the authorising officer) z 19. novembra 2004, ako aj na hodnotiacich technických hárkoch, ktoré do spisu vložila EMSA ako prílohy k svojmu vyjadreniu k žalobe.

145    Ako bolo vysvetlené v bode 129 vyššie, podľa článku 97 rozpočtového nariadenia a článku 138 ods. 3 vykonávacích pravidiel, pokiaľ sa zmluva uzaviera s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, verejný obstarávateľ musí v súťažných podkladoch alebo oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť použiteľné kritériá hodnotenia ponúk a ich váhu.

146    Posledné uvedené ustanovenia, vykladané s ohľadom na zásady rovnosti zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi a transparentnosti uvedené v článku 89 ods. 1 rozpočtového nariadenia, vyžadujú, aby potenciálni uchádzači v čase prípravy svojej ponuky poznali všetky prvky, ktoré obstarávateľ zohľadní pri určovaní ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, a ich príslušnú váhu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora z 24. novembra 2005, ATI EAC e Viaggi di Maio a i., C‑331/04, Zb. s. I‑10109, bod 24, a Lianakis a i., už citovaný v bode 131 vyššie, bod 36).

147    Z toho vyplýva, že obstarávateľ nemôže uplatniť čiastkové kritériá pre kritériá hodnotenia ponúk, ktoré predtým uchádzačom neboli oznámené (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Lianakis a i., už citovaný v bode 131 vyššie, bod 38).

148    Podľa ustálenej judikatúry je však možné, aby obstarávateľ po uplynutí lehoty na predloženie ponuky určil váhové koeficienty pre čiastkové kritériá skôr stanovených kritérií hodnotenia ponúk, ak sú splnené tri podmienky, a to že toto neskoršie určenie po prvé nemení kritériá hodnotenia ponúk určené v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, po druhé neobsahuje také prvky, ktoré by, ak by boli známe v čase prípravy ponúk, mohli túto prípravu ovplyvniť, a po tretie nebolo prijaté so zohľadnením skutočností, ktoré by mohli byť diskriminačné voči niektorému z uchádzačov (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky ATI EAC e Viaggi di Maio a i., už citovaný v bode 146 vyššie, bod 32, a Lianakis a i., už citovaný v bode 131 vyššie, body 42 a 43).

149    V prejednávanej veci treba pripomenúť, že bod 13.1 súťažných podkladov uvádzal ako prvé kritérium hodnotenia ponúk „navrhovanú metodiku projektu“ a že táto metodika musela obsahovať „podrobné návrhy na realizáciu projektu“, vrátane kľúčových etáp a poskytnutých služieb, ako sú definované v bode 3 súťažných podkladov. Súťažné podklady priznávali tomuto kritériu 40 bodov zo 100.

150    Podľa bodu 3 súťažných podkladov mali uchádzači vo svojej ponuke uviesť podrobné údaje o pláne realizácie projektu, pričom každá skupina prác mala byť jasne definovaná, a tento plán mal obsahovať aspoň určitý počet údajov (pozri bod 19 vyššie). Medzi tieto údaje patrili najmä horizontálne činnosti (bod 3.1), opis riadiaceho tímu projektu a rozdelenia zodpovednosti (bod 3.2), služby súvisiace s riadením projektu (bod 3.4) a opis skupín prác a vzťahov medzi nimi (bod 3.5). Predovšetkým v bode 3.2, ktorý sa týka opisu riadiaceho tímu projektu, sa uvádza, že uchádzači mali „v ponuke jasne vymedziť presné služby a… poskytnúť podrobné informácie o čase odozvy [a] pripojiť k svojej ponuke podrobný životopis každého člena personálu zodpovedného za vykonávanie prác, vrátane jeho vzdelania, vysokoškolských titulov a diplomov, odbornej praxe, výskumných prác, publikačnej činnosti a jazykových znalostí“. V bode 3.4, ktorý sa týka služieb súvisiacich s riadením projektu, sa okrem toho uvádza, že uchádzač musí vo svojej ponuke uviesť podrobný opis podmienok vymenovaných v tom istom bode, ako aj Ganttov diagram súvisiaci s organizáciu projektu. Nakoniec v bode 3.5 sa upresňuje, že pre každú skupinu prác musí byť predložený úplný prehľad o osobodňoch a nákladoch na ne.

151    Zo správy povoľujúceho úradníka z 19. novembra 2004 pritom vyplýva, že hodnotiaca komisia chcela rozčleniť prvé kritérium, ktoré sa týka navrhovanej metodiky projektu (ktorá musela obsahovať podrobné návrhy na realizáciu projektu, ako aj kľúčové etapy a poskytnuté služby, ako sú definované v bode 3 súťažných podkladov), na dve čiastkové kritériá: „rozdelenie úloh, ponúkaná kvalita pracovných síl a osobodni (roadmap) – 20 %; poskytované služby – 20 %“.

152    Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne nerozdelila hodnotiaca komisia uvedené kritérium hodnotenia ponúk na čiastkové kritériá, s ktorými by uchádzači neboli najskôr oboznámení. Tieto čiastkové kritériá totiž v podstate zodpovedajú opisu prvého kritéria, ktoré sa týka metodiky, ako je podrobne opísané v bode 13.1 súťažných podkladov v spojení s bodom 3 týchto podkladov (pozri body 149 a 150 vyššie). Treba preto konštatovať, že hodnotiaca komisia sa obmedzila na to, že rovnomerne rozložila 40 bodov, ktoré mohli byť udelené za prvé kritérium hodnotenia ponúk, tak, že ich spravodlivo rozdelila medzi uvedené čiastkové kritériá.

153    S ohľadom na tieto úvahy treba určiť, či hodnotiaca komisia takým rozdelením porušila rozpočtové nariadenie a jeho vykonávacie pravidlá.

154    Z judikatúry uvedenej v bode 148 vyššie pritom vyplýva, že obstarávateľ neporuší rozpočtové nariadenie a vykonávacie pravidlá, pokiaľ rozdelí medzi čiastkové kritériá jedného z vopred stanovených kritérií hodnotenia ponúk počet bodov stanovený pre toto kritérium pri vypracúvaní súťažných podkladov, pokiaľ toto rozdelenie nemení kritériá hodnotenia ponúk vymedzené v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, neobsahuje také prvky, ktoré by, ak by boli známe v čase prípravy ponúk, mohli túto prípravu ovplyvniť, a nebolo prijaté so zohľadnením skutočností, ktoré by mohli byť diskriminačné voči niektorému z uchádzačov.

155    V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyňa tým, že sa uspokojila s všeobecným uvedením okolnosti, že obstarávateľ rozdelil jedno z kritérií na dve čiastkové kritériá, nepreukázala, že by rozhodnutie obstarávateľa o vykonaní takého rozdelenia viedlo k zmene kritérií hodnotenia ponúk vopred vymedzených v dokumentoch o vyhlásení verejného obstarávania, ani že by obsahovalo také prvky, ktoré by mohli ovplyvniť prípravu ponúk, alebo bolo diskriminačné voči žalobkyni či niektorému z uchádzačov.

156    S ohľadom na tieto úvahy treba túto časť žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

157    Pokiaľ ide nakoniec o časť žalobného dôvodu založenú v podstate na oneskorenom oznámení mena vybraného uchádzača – ktoré bolo namiesto toho, aby ho oznámila EMSA v súlade s článkom 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia do pätnástich dní od podania žiadosti žalobkyne, zverejnené až o niekoľko týždňov neskôr prostredníctvom oznámenia o uzavretí zmluvy v úradnom vestníku pripojeného k listu EMSA zo 6. januára 2005 – treba konštatovať, že toto oneskorenie je síce poľutovaniahodné a neopodstatnené, neobmedzilo však možnosť žalobkyne uplatniť svoje práva pred Všeobecným súdom a nemôže tak samo osebe viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑465/04, neuverejnený v Zbierke, bod 52). Žalobkyňa navyše neuvádza, aký dôsledok by mohla táto okolnosť mať na zákonnosť rozhodnutia o uzavretí zmluvy, ani konkrétny dosah, ktorý by mohla mať na jej právo na obranu.

158    S ohľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, treba dospieť k záveru, že druhý žalobný dôvod musí byť v rozsahu, v akom sa týka verejného obstarávania C‑1/01/04, zamietnutý ako celok.

 O štvrtom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia a neexistencii relevantných informácií

 Tvrdenia účastníkov konania

159    Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie EMSA o odmietnutí jej ponuky a o uzavretí zmluvy s iným uchádzačom je postihnuté neexistenciou primeraného odôvodnenia.

160    Žalobkyňa po prvé EMSA vytýka, že ju zbavila možnosti posúdiť zákonnosť jej aktov tým, že neodpovedala na otázky, ktoré jej žalobkyňa položila v stanovenej lehote, a opakovane jej neposkytla písomne požadované vysvetlenia.

161    Po druhé tvrdí, že jej EMSA neposkytla všetky požadované informácie, pokiaľ ide o dôvody odmietnutia jej ponuky. V tejto súvislosti pripomína, že podľa článku 253 ES a článku 8 smernice 92/50 je obstarávateľ povinný dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie o odmietnutí ponuky uchádzača, pokiaľ ho tento uchádzač o uvedenie dôvodov takého odmietnutia požiada, a to do pätnástich dní od podania tejto žiadosti.

162    EMSA však v prejednávanej veci jasne neuviedla dôvody, pre ktoré ponuku žalobkyne odmietla, ale obmedzila sa na to, že jej so značným oneskorením a až po opakovanej žiadosti poskytla obmedzené množstvo informácií, ktoré neboli v súlade s ustanoveniami rozpočtového nariadenia a judikatúrou v oblasti verejného obstarávania. Neuviedla ani nijaký odkaz na charakteristiky a komparatívne výhody vybranej ponuky, čím žalobkyňu zbavila možnosti vyjadriť významné pripomienky, pokiaľ ide o uskutočnený výber, a spochybniť ho, ako aj prípadnej možnosti získať nápravu súdnou cestou.

163    Žalobkyňa na podporu svojej argumentácie predkladá napríklad kópiu správy hodnotiacej komisie, ktorá sa týka iného verejného obstarávania a ktorú jej predtým zaslalo jedno z generálnych riaditeľstiev Komisie. Jednoduché porovnanie tohto dokumentu s listom EMSA zo 16. decembra 2004 stačí na preukázanie toho, že EMSA nesplnila povinnosť odôvodnenia, ktorú jej ukladá legislatíva a judikatúra v oblasti verejného obstarávania.

164    Žalobkyňa ďalej odmieta argument EMSA, že Všeobecný súd môže zrušiť iba rozhodnutie o neodôvodnení, a nie samotné napadnuté rozhodnutia. Prijatie takého argumentu by znamenalo, že obstarávatelia by mohli prijať svojvoľné rozhodnutia bez toho, aby ich odôvodnili, a pristúpiť k podpisu zmluvy.

165    EMSA argumenty žalobkyne spochybňuje.

 Posúdenie Všeobecným súdom

166    Najskôr treba konštatovať, že prvou časťou svojho žalobného dôvodu chce žalobkyňa kritizovať odmietnutie EMSA diskutovať s ňou o prednostiach jej ponuky v porovnaní s prednosťami vybranej ponuky. V tomto ohľade však stačí pripomenúť, že obstarávateľ nie je v rámci svojej povinnosti odôvodnenia rozhodnutia o odmietnutí ponuky povinný viesť takúto diskusiu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. júla 2008, AWWW/FEACVT, T‑211/07, neuverejnený v Zbierke, bod 43). Táto okolnosť okrem toho nemôže sama osebe spochybniť zákonnosť uvedeného rozhodnutia (rozsudok z 12. júla 2007, Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 85 vyššie, bod 78). Žalobkyňa teda nemôže vytýkať EMSA, že nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia preto, lebo odmietla odpovedať na otázky a žiadosti o vysvetlenie, ktoré jej žalobkyňa predložila po tom, ako dostala list zo 16. decembra 2004.

167    Pokiaľ ide o druhú časť tohto žalobného dôvodu, ktorá sa týka porušenia povinnosti odôvodnenia vo vlastnom zmysle slova tým, že jej EMSA neoznámila požadované informácie o dôvodoch odmietnutia jej ponuky, treba spresniť, že v rámci takého verejného obstarávania, o aké ide v prejednávanej veci, sú právnymi ustanoveniami určujúcimi obsah povinnosti odôvodnenia, ktorú má obstarávateľ voči uchádzačovi, ktorého ponuka nebola vybraná, článok 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia a článok 149 vykonávacích pravidiel, a nie ustanovenia smernice 92/50, ako tvrdí žalobkyňa (pozri bod 126 vyššie).

168    Z vyššie uvedených článkov vyplýva, že v oblasti verejného obstarávania si obstarávateľ splní povinnosť odôvodnenia, keď sa uspokojí najskôr s okamžitým oznámením dôvodov odmietnutia ponúk všetkým vylúčeným uchádzačom a potom oznámením charakteristík a pomerných výhod súvisiacich s vybranou ponukou, ako aj mena úspešného uchádzača uchádzačom, ktorí predložili prípustnú ponuku a výslovne o to požiadajú, v lehote pätnástich kalendárnych dní od prijatia písomnej žiadosti (pozri rozsudky z 12. júla 2007, Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 85 vyššie, bod 68, a z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 157 vyššie, bod 47 a tam citovanú judikatúru).

169    Tento postup je v súlade s účelom povinnosti odôvodnenia zakotveným v článku 253 ES, podľa ktorého treba jasne a jednoznačne uviesť úvahy autora aktu, jednak aby mohli dotknuté osoby spoznať dôvody prijatého opatrenia a uplatniť na základe toho svoje práva, jednak aby súd mohol uskutočniť svoje preskúmanie (pozri rozsudok z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 157 vyššie, bod 48 a tam citovanú judikatúru).

170    Treba dodať, že dodržanie povinnosti odôvodnenia treba posudzovať v závislosti od informácií, ktorými žalobkyňa disponuje v okamihu podania žaloby (rozsudky Strabag Benelux/Rada, už citovaný v bode 131 vyššie, bod 58; Renco/Rada, už citovaný v bode 131 vyššie, bod 96, a z 12. novembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 129 vyššie, bod 50).

171    Treba okrem toho uviesť, že požiadavku odôvodnenia treba posudzovať v závislosti od okolností veci, najmä obsahu aktu, povahy uplatňovaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktoré sú aktom priamo a osobne dotknuté, na získaní vysvetlení (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s Francúzsko, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru).

172    V prejednávanej veci treba nakoniec pripomenúť, že súťažné podklady stanovili v bode 13.1 tri kritériá hodnotenia ponúk nazvané „navrhovaná metodika projektu“ – ktoré výslovne odkazuje na bod 3 súťažných podkladov, podľa ktorého musia uchádzači poskytnúť určité množstvo podrobných informácií (pozri bod 19 vyššie) –, „porozumenie špecifikáciám súťažných podkladov“ a „kvalita operatívnych služieb“. Na hodnotenie ponúk v rámci každého z týchto troch kritérií hodnotenia ponúk bol vytvorený bodový systém. Rovnako bol stanovený požadovaný minimálny počet bodov (60 %) pre každé z kritérií a požadovaný minimálny celkový počet bodov vo výške 70 %. Pri uzavieraní zmluvy sa mali zohľadniť len ponuky, ktoré dosiahnu požadovaný minimálny počet bodov.

173    Na určenie toho, či EMSA splnila povinnosť odôvodnenia stanovenú rozpočtovým nariadením, ako aj vykonávacími pravidlami, teda treba preskúmať jej list zo 6. decembra 2004, ako aj list zo 16. decembra 2004 zaslaný ako odpoveď na výslovnú žiadosť žalobkyne zo 7. decembra 2004 smerujúcu k získaniu doplňujúcich informácií o uzavretí dotknutej zmluvy a odmietnutí jej ponuky.

174    V tomto ohľade treba konštatovať, že list zo 6. decembra 2004 informoval žalobkyňu, že jej ponuka nebola v štádiu uzavierania zmluvy vybraná z toho dôvodu, že jej pomer kvalita/cena bol horší než v prípade ponuky vybraného uchádzača. EMSA v tomto liste informovala žalobkyňu aj o tom, že môže požiadať o doplňujúce informácie o dôvodoch odmietnutia jej ponuky, charakteristikách a pomerných výhodách ponuky vybraného uchádzača, ako aj o jeho mene, čo žalobkyňa urobila faxom zo 7. decembra 2004.

175    Pokiaľ ide o list EMSA zo 16. decembra 2004, treba hneď na úvod poznamenať, že žalobkyňa tvrdí, že ho dostala až 7. januára 2005 ako prílohu k faxu zaslanému EMSA v ten istý deň na základe faxu žalobkyne z 5. januára 2005, v ktorom sa žalobkyňa sťažovala, že v súvislosti s uzavretím dotknutej zmluvy nedostala nijaké oznámenie. V tomto ohľade nemá Všeobecný súd nijaký dôvod na pochybnosti o tom, že EMSA skutočne odoslala uvedený list 16. decembra 2004 – túto okolnosť žalobkyňa napokon výslovne nespochybňuje – a domnieva sa, že EMSA nebola na základe nijakého ustanovenia upravujúceho dotknutý postup verejného obstarávania povinná dodržiavať formality súvisiace so zasielaním tohto druhu oznámenia, ktoré by jej umožňovali overiť skutočné doručenie uchádzačom, hoci je poľutovaniahodné, že nepovažovala za vhodné použiť taký spôsob oznámenia, ktorý by jej umožnil zaistiť také overenie (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa z 19. októbra 2007, Evropaïki Dynamiki/EFSA, T‑69/05, neuverejnené v Zbierke, bod 56). Toto omeškanie v žiadnom prípade neobmedzilo možnosť žalobkyne uplatniť svoje práva pred Všeobecným súdom a nemôže samo osebe viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Zo spisu totiž vyplýva, že žalobkyňa pri podávaní prejednávanej žaloby využila všetky informácie uvedené v tomto liste.

176    Ďalej treba uviesť, že EMSA v tomto liste uviedla počet bodov, ktoré ponuka žalobkyne získala za každé z kritérií hodnotenia ponúk, ako aj celkový výsledok týkajúci sa pomeru kvalita/cena jej ponuky, ktorý predstavoval 68,89 bodov zo 100, zatiaľ čo v prípade ponuky vybraného uchádzača dosahoval 79,33 bodov zo 100. Pokiaľ ide o ponuku vybraného uchádzača, list, ktorého obsah je citovaný v bode 27 vyššie, obsahuje podrobnú analýzu uvedenej ponuky.

177    Zo spisu vyplýva, že informácie súvisiace s metodikou riadenia projektu, opisom úloh, navrhovaným počtom osobohodín, ako aj poskytovanými službami sa týkajú hodnotenia ponuky vybraného uchádzača na základe prvého kritéria, zatiaľ čo informácie súvisiace s porozumením projektu a navrhovanou dohodou o úrovni služieb sa týkajú druhého a tretieho kritéria hodnotenia ponúk.

178    Tieto informácie okrem toho treba vykladať s ohľadom na bod 3 súťažných podkladov, ktorý vymenúva určitý počet prvkov, ktoré musia byť v ponuke spresnené a medzi ktoré patria najmä vyčlenené zdroje, Ganttov diagram, rozdelenie úloh, navrhovaný počet osobodní, ako aj poskytované služby vymedzené podľa druhu úloh (pozri bod 150 vyššie). Keďže žalobkyňa má dôkladnú znalosť súťažných podkladov, čo potvrdzuje znenie jej ponuky, bola tiež schopná vyvodiť pomerné výhody vybranej ponuky.

179    S ohľadom na všetky tieto informácie, ako aj údaje o počte bodov udelených jej ponuke za každé kritérium, pritom žalobkyňa bola schopná nielen identifikovať slabiny svojej ponuky a na základe toho aj dôvody jej odmietnutia, teda skutočnosť, že nedosiahla potrebnú kvalitatívnu úroveň v dvoch kritériách hodnotenia ponúk, ale aj porovnať celkový výsledok posúdenia jej ponuky (68,69 bodov zo 100) s celkovým výsledkom posúdenia ponuky vybraného uchádzača (79,33 bodov zo 100) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2007, Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 85 vyššie, bod 75 a tam citovanú judikatúru).

180    Zo všetkých skutočností poskytnutých v uvedenom liste okrem toho jasne vyplýva, že ponuka žalobkyne nielenže nedosiahla požadovaný minimálny počet bodov za prvé („navrhovaná metodika projektu“) a tretie („kvalita operatívnych služieb“) kritérium hodnotenia ponúk, ale nedosiahla ani požadovaný minimálny celkový výsledok 70 bodov zo 100, pričom podľa znenia súťažných podkladov sa pri uzavieraní dotknutej zmluvy zohľadňovali len ponuky, ktoré získali požadovaný minimálny počet bodov.

181    Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, treba dospieť k záveru, že také odôvodnenie umožňovalo žalobkyni uplatniť svoje práva pred Všeobecným súdom a Všeobecnému súdu uskutočniť svoje preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia o odmietnutí ponuky. Tento žalobný dôvod preto treba v rozsahu, v akom sa týka verejného obstarávania C‑1/01/04, zamietnuť ako nedôvodný.

 O treťom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila EMSA

 Tvrdenia účastníkov konania

182    Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdí, že EMSA sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že nevyhodnotila správne a objektívne kvalitu jej ponuky a domnievala sa, že je horšia než ponuka vybraného uchádzača.

183    Okrem toho tvrdí, že vzhľadom na to, že EMSA nepostupovala podľa objektívnej, vopred určenej a uchádzačom známej metodiky, je zjavné, že rozhodnutie hodnotiacej komisie bolo založené na nesprávnych domnienkach.

184    Vo štádiu repliky žalobkyňa spochybňuje najskôr tvrdenie EMSA, že vymedzenie metodiky hodnotenia mohlo zvýhodniť určitých uchádzačov. Podľa žalobkyne jasná metodika neovplyvňuje práva uchádzačov, ale naopak im umožňuje predložiť ponuku s najlepším pomerom kvalita/cena, ako aj Všeobecnému súdu vykonať jeho preskúmavanie. Okrem toho samotná skutočnosť, že hodnotiaca komisia rozdelila kritériá hodnotenia ponúk na čiastkové kritériá, potvrdzuje, že tieto kritériá neboli dostatočne vymedzené.

185    Žalobkyňa ďalej vznáša výhrady vo vzťahu k dokumentom hodnotiacej komisie, ktoré do spisu poskytla EMSA ako prílohy k svojmu vyjadreniu k žalobe.

186    V tomto ohľade podľa nej rozdelenie prvého kritéria hodnotenia ponúk na dve čiastkové kritériá, uskutočnené hodnotiacou komisiou, viedlo túto komisiu k tomu, že sa sústredila na dva konkrétne aspekty verejného obstarávania, ktoré neboli uchádzačom známe pred predložením ich ponuky.

187    Pokiaľ ide o hodnotiacu správu, žalobkyňa po prvé tvrdí, že hoci z tejto správy vyplýva, že ponuka vybraného uchádzača obsahovala „drobné nedostatky“, nemohla sa k dôležitosti týchto nedostatkov vyjadriť, lebo uvedená správa neupresňovala ich povahu. Po druhé, hodnotenie slabých bodov jej ponuky bolo formulované nepresne a poznámky sú príliš všeobecné.

188    Žalobkyňa kritizuje aj niektoré špecifické poznámky uvedené v hodnotiacich hárkoch vypĺňaných každým hodnotiteľom. Pokiaľ ide o ponuku vybraného uchádzača, zdôrazňuje existujúci rozpor medzi tvrdením jedného z hodnotiteľov, podľa ktorého ponuka vybraného uchádzača obsahovala „drobné nedostatky, pokiaľ ide o tok informácií spracúvaných systémom SafeSeaNet a typ podporovaných informácií“, a konštatovaním, že tieto nedostatky nemali „bezprostredný vplyv na jeho porozumenie špecifikáciám“. Žalobkyňa ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že podľa jedného z hodnotiteľov mal vybraný uchádzač vhodnú prax v riadení námorných projektov, hoci prax nebola súčasťou kritérií na vyhodnotenie ponúk.

189    Žalobkyňa spochybňuje aj niektoré poznámky hodnotiteľov, pokiaľ ide o hodnotenie jej ponuky. Konkrétne ide, čo sa týka písmena a) prvého kritéria hodnotenia ponúk, o poznámku prvého hodnotiteľa, podľa ktorej je údaj 833,5 odpracovaných osobodní bez zahrnutia helpdesku zveličený, a poznámky druhého a tretieho hodnotiteľa, ktoré sa týkajú nedostatočnej jasnosti Ganttovho diagramu, nerozlišovania medzi fázou A a fázou B uvedeného diagramu a prehnane dlhej fázy analýz a koncepcie. Podľa žalobkyne sa v jej ponuke jasne uvádzalo, že popri zdrojov vyčlenených na helpdesk použije na projekt určený tím služby špecializovaných inžinierov zahrnutých do 833,5 osobodní. Jej ponuka okrem toho vhodne upresňovala fungovanie helpdesku, jeho jasnú metodiku, použitú informatickú platformu, správu spisov a použitie požadovanej „zmluvy o úrovni služieb“. Hodnotitelia sa teda tým, že tieto prvky nezohľadnili, dopustili zjavne nesprávneho posúdenia.

190    Druhého zjavne nesprávneho posúdenia sa hodnotitelia dopustili tým, že sa domnievali, že tzv. fáza „analýzy a koncepcie“ opísaná v ponuke žalobkyne je príliš dlhá. Žalobkyňa v tomto ohľade zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že súťažné podklady vyžadovali internetovo zameranú aplikáciu (web-oriented), bolo potrebné vyvinúť aplikáciu SSN založenú na iteratívnom modeli podľa zásad UML (Unified Modeling Language), v súlade s metodikou všetkých inštitúcií, ako aj celého trhu. Venovala tak 105 strán svojej ponuky vysvetleniu „metodiky vývoja softvéru“, pričom jeho veľká časť podrobne vysvetľovala zásady UML. Hodnotitelia sa teda dopustili ďalšieho zjavne nesprávneho posúdenia, pretože vhodne nevyhodnotili ponuku žalobkyne, ani nezohľadnili, že použiteľnou metodikou bol UML.

191    Okrem toho, pokiaľ ide o nedostatočnú jasnosť Ganttovho diagramu, žalobkyňa zdôrazňuje, že použitie UML a iteratívneho prístupu k procesu odôvodňuje jej Ganttov diagram. Ako predovšetkým vysvetlila v časti svojej ponuky týkajúcej sa „metodiky preberania“, fáza preberania mala trvať jeden mesiac a validácia mala začať súčasne s preberaním. Tri mesiace by teda na validáciu boli viac než dostatočné. V priebehu tejto doby by tiež realizovala „analýzu a koncepciu“, na ktoré by využila informácie získané vo fáze validácie. Fáza implementácie by bola podľa žalobkyne tiež začatá v rovnakom okamihu. V priebehu prvých dvoch mesiacov by sa tím žalobkyne sústredil na prípravné práce smerujúce k organizácii prostredia pre implementáciu. Ide teda o klasický prístup, ktorý hodnotitelia nemohli považovať na neobvyklý, takže sa teda dopustili ďalšieho zjavne nesprávneho posúdenia.

192    Pokiaľ nakoniec ide o chýbajúce rozlíšenie medzi fázou A a fázou B Ganttovho diagramu v ponuke žalobkyne, na ktoré hodnotitelia ďalej poukázali, žalobkyňa pripomína, že práve v súťažných podkladoch bolo uvedené, že tieto dve fázy spolu súvisia a treba ich považovať za jeden a ten istý projekt. Aj v tomto prípade sa hodnotitelia dopustili zjavne nesprávneho posúdenia.

193    Pokiaľ ide o písmeno b) prvého kritéria hodnotenia ponúk, žalobkyňa spochybňuje poznámky prvého, druhého a tretieho hodnotiteľa, ktoré sa týkajú neuvedenia akejkoľvek konkrétnej metodiky, nedostatočnej presnosti, pokiaľ ide o technické stretnutia, a nedostatočnú jasnosť, pokiaľ ide o poskytované služby. V tomto ohľade tvrdí, že jej ponuka uvádzala všetky stretnutia, ktoré sa majú uskutočniť, obsahovala jasný zoznam poskytovaných služieb a podrobne opisovala metodiku, ktorú navrhovala použiť pre každý z aspektov verejného obstarávania, ako aj metodiku a prístup použité pre každý z realizovaných projektov. Je teda zrejmé, že hodnotitelia sa dopustili ďalšieho zjavne nesprávneho posúdenia.

194    Pokiaľ nakoniec ide o tretie kritérium hodnotenia ponúk, žalobkyňa poznamenáva, že podľa prvého hodnotiteľa nebola činnosť helpdesku funkčne definovaná a nebol predložený nijaký konkrétny návrh organizácie a riadenia helpdesku, zatiaľ čo podľa druhého hodnotiteľa nebol počet osobodní pre helpdesk a podporu členským štátom dostatočný a nebola predložená jasná metodika správy prichádzajúcich hovorov a postupov vedúcich k obmedzovaniu dôb potrebných na zásahy. V tomto ohľade žalobkyňa zdôrazňuje, že z jej ponuky bolo jasné, že služba helpdesku spočíva na službách časti z 833,5 osobodní, hodnoty, ktorú hodnotiaca komisia považovala za zveličenú, a že ponuka okrem toho obsahovala jasný opis metodiky vychádzajúci zo špičkových postupov a pokročilých výpočtových nástrojov riadenia procesu.

195    EMSA argumenty žalobkyne spochybňuje.

 Posúdenie Všeobecným súdom

196    Podľa ustálenej judikatúry disponuje verejný obstarávateľ rozsiahlou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré treba zohľadniť na účely prijatia rozhodnutia o uzavretí zmluvy na základe verejného obstarávania, a preskúmanie Všeobecným súdom sa má obmedziť na overenie toho, či nedošlo k závažnému a zjavnému pochybeniu (rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 1978, Agence européenne d’intérims/Komisia, 56/77, Zb. s. 2215, bod 20; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. júla 2005, TQ3 Travel Solutions Belgium/Komisia, T‑148/04, Zb. s. II‑2627, bod 47, a Belfass/Rada, už citovaný v bode 119 vyššie, bod 63).

197    V prejednávanej veci treba uviesť, že argumentácia rozvinutá žalobkyňou v rámci jej písomných vyjadrení s cieľom preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia je založená v podstate na troch hlavných tvrdeniach.

198    Po prvé sa odvoláva na neexistenciu objektívnej, vopred určenej a uchádzačom známej metodiky vedúcej k stanoveniu konečného poradia. Odvoláva sa aj na skutočnosť, že uchádzači neboli oboznámení s rozdelením kritérií na čiastkové kritériá, a na údajnú všeobecnosť a abstraktnosť kritérií hodnotenia ponúk a vyvodzuje z toho záver, že hodnotenie ponúk muselo byť subjektívne a založené na nesprávnych domnienkach.

199    Treba však konštatovať, že žalobkyňa sa obmedzuje na všeobecné tvrdenia, ktoré nie sú podložené, ani podporené nijakým dôkazom. Prostredníctvom tejto argumentácie sa žalobkyňa v podstate usiluje v rámci tohto žalobného dôvodu opätovne uplatniť argumentáciu, ktorá už bola rozvinutá v rámci druhého žalobného dôvodu, ktorý bol Všeobecným súdom zamietnutý. Žalobkyňa okrem toho nijako nepreukázala, ako všetky údajné zlyhania obstarávateľa, na ktoré sa odvoláva, viedli k jeho nesprávnym domnienkam a subjektívnemu hodnoteniu ponúk. V každom prípade treba uviesť, že metodika použitá hodnotiacou komisiou na stanovenie konečného poradia ponúk bola určená vopred a spresnená v bode IV.2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a bode 13 súťažných podkladov, v ktorých EMSA uviedla kritériá, s ohľadom na ktoré mal byť vykonaný výber ponúk, ako aj váhu pripisovanú každému z uvedených kritérií.

200    Je preto potrebné dospieť k záveru, že o túto prvú kategóriu argumentov sa tento žalobný dôvod nemôže opierať.

201    Po druhé žalobkyňa spochybňuje posúdenie ponuky vybraného uchádzača uskutočnené hodnotiacou komisiou v jeho konečnej správe, keďže napriek existencii drobných nedostatkov zistených v uvedenej ponuke táto komisia povahu týchto nedostatkov nespresnila.

202    Všeobecný súd v tomto ohľade uvádza, že vyššie uvedená poznámka hodnotiacej komisie sa týka druhého kritéria hodnotenia ponúk a znie takto: „uchádzač preukázal dobré porozumenie projektu napriek drobným nedostatkom v diagrame SafeSeaNet“. Taká poznámka však nemôže sama osebe poukazovať na pochybenie, alebo dokonca na vnútorný rozpor. Obstarávateľ sa totiž môže pokojne domnievať, že ponuka vykazuje dobré porozumenie projektu, hoci obsahuje nedostatky označené ako drobné. Žalobkyňa v každom prípade nepreukázala nesprávnosť takej poznámky a už vôbec nie to, že by táto údajne nesprávna poznámka viedla k zjavne nesprávnemu posúdeniu pri hodnotení ponuky vybraného uchádzača.

203    Pokiaľ ide po tretie o argumenty uvádzané žalobkyňou na spochybnenie osobitných poznámok k jej ponuke, uvedených v hodnotiacich technických hárkoch vyplnených každým hodnotiteľom, pokiaľ ide o písmena a) a b) prvého kritéria hodnotenia ponúk dotknutého verejného obstarávania a tretie kritérium (pozri body 188 až 194 vyššie), treba uviesť, že sú neúčinné.

204    Treba totiž poznamenať, že hodnotiaca komisia, zložená minimálne z troch osôb, je vymenúvaná príslušným povoľujúcim úradníkom na účely vydania poradného stanoviska v súlade s článkom 146 ods. 1 druhým pododsekom vykonávacích pravidiel. Hodnotiacu správu vypracúva komisia, ktorej všetci členovia ju podpisujú, pričom táto správa obsahuje najmä mená vylúčených uchádzačov a dôvody odmietnutia ich ponuky, ako aj meno navrhnutej zmluvnej strany a odôvodnenie tejto voľby. Konečné rozhodnutie o uzavretí zmluvy potom prijme obstarávateľ v súlade s článkom 147 ods. 3 vykonávacích pravidiel.

205    Z toho vyplýva, že hodnotiace technické hárky, ktorých účelom je zaznamenanie hodnotenia jednotlivých hodnotiteľov, ktorých pohľad sa môže samozrejme líšiť, nemajú samostatný právny dosah. V dôsledku toho nemôžu byť v prejednávanej veci tieto jednotlivé hodnotiace hárky použité žalobkyňou na to, aby sa oprela o prípadné rozpory v hodnotení obsiahnuté v jednotlivých hárkoch, keďže hodnotiaca komisia vykonala syntézu týchto hodnotení, a prijala tak svoje konečné stanovisko, ktoré je na druhej strane poradným stanoviskom pre obstarávateľa.

206    Rozhodnutie tejto komisie, pokiaľ ide o návrh budúcej zmluvnej strany a odôvodnenie tejto voľby, je kolektívne, keďže hodnotenie každého člena tejto komisie sa premietlo do konečného rozhodnutia. Je teda zrejmé, že akýkoľvek argument smerujúci k uplatneniu existencie zjavne nesprávneho posúdenia musí prípadne smerovať len proti hodnotiacej správe prijatej hodnotiacou komisiou, a to len vtedy, ak sa konečné rozhodnutie obstarávateľa skutočne zakladá na tejto správe.

207    V každom prípade treba uviesť, že žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala, či a ako sa poznámky vyjadrené jednotlivými hodnotiteľmi v hodnotiacich technických hárkoch odrazili v konečnej správe hodnotiacej komisie a viedli k zjavne nesprávnemu posúdeniu jej ponuky zo strany verejného obstarávateľa. V tomto ohľade mala prinajmenšom vysvetliť, akým spôsobom údajne chybné poznámky ovplyvnili známky, ktoré získala jej ponuka, pokiaľ ide o prvé a tretie kritérium hodnotenia ponúk, v ktorých jej ponuka nedosiahla minimálny počet bodov požadovaný súťažnými podkladmi a ktoré sú jedinými kritériami, ku ktorým žalobkyňa predložila svoje výhrady. Stačí pritom konštatovať, že žalobkyňa k takému vysvetleniu nepristúpila.

208    Vzhľadom na tieto úvahy treba túto časť žalobného dôvodu takisto zamietnuť.

209    Je teda potrebné dospieť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu zjavne nesprávnych posúdení, ktorých sa údajne dopustil verejný obstarávateľ, a to ani v rámci hodnotenia ponuky vybraného uchádzača, ani v rámci hodnotenia jej ponuky.

210    Treba teda zamietnuť tretí žalobný dôvod v celom rozsahu, čo sa týka verejného obstarávania C‑1/01/04, ako nedôvodný.

3.     O návrhu na zrušenie neskorších rozhodnutí EMSA

211    V druhej časti svojho žalobného návrhu žalobkyňa žiada Všeobecný súd, aby zrušil všetky neskoršie rozhodnutia EMSA týkajúce sa dotknutého verejného obstarávania.

212    V tomto ohľade treba pripomenúť, ako už bolo uvedené v bode 78 vyššie, že každá žaloba musí obsahovať predmet sporu a stručný opis uplatňovaných žalobných dôvodov. Tento opis musí byť dostatočne jasný a presný, aby umožnil žalovanému pripraviť si svoju obranu a Všeobecnému súdu vykonať jeho súdne preskúmavanie. Na účely zabezpečenia právnej istoty je potrebné, aby hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založená žaloba, vyplývali aspoň stručne, ale ucelene a zrozumiteľne, z textu samotnej žaloby.

213    V prejednávanej veci žalobkyňa neupresňuje, ktorých aktov sa druhá časť jej žalobného návrhu týka, a na podporu svojho návrhu nerozvíja nijakú argumentáciu.

214    Druhú časť žalobného návrhu preto treba odmietnuť ako neprípustnú.

 O návrhu na nariadenie vykonania dokazovania

215    Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd vyzval EMSA na poskytnutie kópie správy hodnotiacej komisie, ako aj relevantných dokumentov, ktoré s touto správou súvisia.

216    Keďže EMSA v prílohe svojho vyjadrenia k žalobe poskytla do spisu dokumenty požadované žalobkyňou a žalobkyňa nevyjadrila žiadne ďalšie pripomienky v tomto ohľade, netreba o tomto návrhu rozhodnúť.

 O trovách

217    Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania. Za daných okolností sa Všeobecný súd domnieva, že vykoná spravodlivé posúdenie veci, ak rozhodne, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozhodnutie Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) o uzavretí zmluvy s uchádzačom vybraným v rámci verejného obstarávania „EMSA C‑2/06/04“ sa ruší.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Azizi

Cremona

Frimodt Nielsen

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. marca 2010.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu

1.  Verejné obstarávanie EMSA C‑1/01/04

2.  Verejné obstarávanie EMSA C‑2/06/04

Konanie a návrhy účastníkov konania

O prípustnosti

1.  O právomoci Všeobecného súdu rozhodovať o žalobe podanej na základe článku 230 ES proti aktu EMSA

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

2.  O exceptio obscuri libelli

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O veci samej

1.  O návrhu na zrušenie rozhodnutí prijatých EMSA v rámci verejného obstarávania C‑2/06/04

O žalobnom dôvode založenom na nesúlade ponuky predloženej vybraným uchádzačom

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

2.  O návrhu na zrušenie rozhodnutí prijatých EMSA v rámci verejného obstarávania C‑1/01/04

O prvom dôvode založenom na porušení zásad dobrej viery, riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O druhom dôvode založenom na porušení rozpočtového nariadenia, vykonávacích pravidiel, ako aj smernice 92/50

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

–  O časti žalobného dôvodu založenej na nepresnosti kritérií hodnotenia ponúk

–  O časti žalobného dôvodu založenej na nepresnosti niektorých prvkov verejného obstarávania

–  O časti žalobného dôvodu založenej na protiprávnosti rozdelenia kritérií hodnotenia ponúk na čiastkové kritériá

O štvrtom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia a neexistencii relevantných informácií

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O treťom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila EMSA

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

3.  O návrhu na zrušenie neskorších rozhodnutí EMSA

O návrhu na nariadenie vykonania dokazovania

O trovách

---

* Jazyk konania: angličtina.