Vec T‑50/05

Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE

proti

Európskej komisii

„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb – Verejné obstarávanie Spoločenstvom – Poskytovanie informatických služieb týkajúcich sa telematických systémov kontroly pohybu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani – Zamietnutie ponuky uchádzača – Žaloba o neplatnosť – Konzorcium uchádzačov – Prípustnosť – Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a zásada transparentnosti – Kritériá hodnotenia ponúk – Zásady riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti – Povinnosť odôvodnenia – Zjavne nesprávne posúdenie“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Aktívna legitimácia

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

2.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Verejné obstarávanie – Povinnosť dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi

(Nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 89 ods. 1)

3.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Verejné obstarávanie – Uzavretie zmlúv – Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka – Kritériá hodnotenia ponúk

(Nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 97 ods. 1 a 2; nariadenie Komisie č. 2342/2002, článok 138 ods. 2 a 3)

4.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o neprijatí ponuky v rámci postupov verejného obstarávania

(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 100 ods. 2; nariadenie Komisie č. 2342/2002, článok 149)

1.      V rámci žaloby o neplatnosť rozhodnutia obstarávateľa určeného konzorciu uchádzačov, ktoré nikdy nemalo právnu subjektivitu, o neprijatí jeho ponuky a uzavretí dotknutej verejnej zmluvy s iným uchádzačom, treba dotknuté spoločnosti, členov konzorcia, považovať za adresátov uvedeného rozhodnutia. Za týchto podmienok je teda spoločnosť, ktorá je členom uvedeného konzorcia, oprávnená toto rozhodnutie ako jeho adresát napadnúť v súlade s podmienkami stanovenými článkom 230 ES.

(pozri bod 40)

2.      Obstarávateľ je povinný v každej fáze verejného obstarávania dbať na dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania, a teda aj na rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov. Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorej cieľom je podporovať rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní, prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov.

Zo zásady rovnosti zaobchádzania vyplýva tiež povinnosť transparentnosti, aby sa mohlo overiť jej dodržiavanie. Cieľom tejto zásady transparentnosti je v zásade zaručiť absenciu rizika uprednostňovania a svojvoľného konania zo strany obstarávateľa. Vyžaduje, aby boli všetky podmienky a pravidlá verejného obstarávania vyjadrené jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch. Zásada transparentnosti teda vyžaduje, aby boli všetky technické informácie relevantné na riadne pochopenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo súťažných podkladov čo najskôr poskytnuté všetkým podnikom, ktoré sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní, aby sa na jednej strane umožnilo všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným uchádzačom pochopiť ich presný zmysel a vykladať ich rovnakým spôsobom a na druhej strane aby bol obstarávateľ schopný overiť, či ponuky uchádzačov skutočne zodpovedajú kritériám, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie.

Narušenie rovnosti príležitostí a zásady transparentnosti predstavuje vadu konania pred podaním žaloby narušujúcu právo dotknutých strán na informácie. Táto vada konania by však mohla viesť k zrušeniu dotknutého rozhodnutia len vtedy, ak by sa preukázalo, že v prípade neexistencie tejto vady by správne konanie mohlo dospieť k inému výsledku, pokiaľ by v tomto ohľade existovala čo len obmedzená šanca, že mohol žalobca doviesť správne konanie k inému výsledku.

(pozri body 55 – 59, 61)

3.      Článok 97 ods. 1 nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, obstarávateľovi nariaďuje, že pokiaľ sa má zmluva uzavrieť s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, musí v dokumentoch o vyhlásení verejného obstarávania vymedziť a spresniť kritériá hodnotenia ponúk umožňujúce vyhodnotenie obsahu ponúk. Tieto kritériá musia byť podľa článku 138 ods. 2 nariadenia č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia, odôvodnené predmetom zmluvy. Podľa odseku 3 toho istého ustanovenia musí obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch uviesť váhu, ktorú priznáva každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Tieto ustanovenia však obstarávateľovi ponechávajú možnosť výberu kritérií hodnotenia ponúk, s ohľadom na ktoré budú ponuky hodnotené. Stanovené kritériá nemusia mať nevyhnutne kvantitatívnu povahu alebo byť orientované výlučne na cenu. Aj keď sú v súťažných podkladoch uvedené kritériá hodnotenia ponúk, ktoré nie sú vyjadrené kvantitatívne, môžu byť použité objektívnym a jednotným spôsobom tak, aby mohli byť ponuky porovnané, a sú jednoznačne relevantné na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

(pozri body 106 – 108)

4.      Ustanoveniami, ktoré upravujú obsah povinnosti odôvodnenia, ktorú má obstarávateľ voči uchádzačovi, ktorý nebol vybratý v rámci postupu daného verejného obstarávania, sú článok 100 ods. 2 nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, a článok 149 nariadenia č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia. Z týchto článkov vyplýva, že v oblasti verejného obstarávania si obstarávateľ splní povinnosť odôvodnenia, keď sa uspokojí najskôr s okamžitým oznámením dôvodov odmietnutia ponúk všetkým vylúčeným uchádzačom a potom s oznámením charakteristík a pomerných výhod súvisiacich s vybranou ponukou, ako aj mena úspešného uchádzača uchádzačom, ktorí predložili prípustnú ponuku a výslovne o to požiadajú, v lehote pätnástich kalendárnych dní od prijatia písomnej žiadosti. Tento postup je v súlade s účelom povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES, podľa ktorého treba jasne a jednoznačne uviesť úvahy autora aktu tak, aby jednak dotknuté osoby mohli spoznať dôvody prijatia opatrenia na účely uplatnenia svojich práv, jednak aby súd mohol vykonať svoje preskúmanie.

(pozri body 132 – 134)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 19. marca 2010 (*)

„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb – Verejné obstarávanie Spoločenstvom – Poskytovanie informatických služieb týkajúcich sa telematických systémov kontroly pohybu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani – Zamietnutie ponuky uchádzača – Žaloba o neplatnosť – Konzorcium uchádzačov – Prípustnosť – Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a zásada transparentnosti – Kritériá hodnotenia ponúk – Zásady riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti – Povinnosť odôvodnenia – Zjavne nesprávne posúdenie“

Vo veci T‑50/05,

Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: N. Korogiannakis, advokát,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne L. Parpala a K. Kańska, neskôr L. Parpala a E. Manhaeve, a napokon L. Parpala, E. Manhaeve a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev z 18. novembra 2004, ktorým bola zamietnutá ponuka predložená konzorcia vytvoreného žalobkyňou a ďalšou spoločnosti v rámci verejného obstarávania na poskytovanie informatických služieb týkajúcich sa špecifikácie, vývoja, údržby a podpory telematických systémov kontroly pohybu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani na úrovni Európskeho spoločenstva v súlade s režimom podmienečného oslobodenia od spotrebných daní, a ktorým bola zmluva uzavretá s iným uchádzačom,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona (spravodajkyňa) a S. Frimodt Nielsen,

tajomník: C. Kantza, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. marca 2009,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Verejné obstarávanie služieb Komisiou Európskych spoločenstiev podlieha ustanoveniam piatej hlavy prvej časti nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74, ďalej len „rozpočtové nariadenie“), ako aj ustanoveniam nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145, ďalej len „vykonávacie pravidlá“), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti prejednávanej veci.

 Skutkové okolnosti

I –  Systém informatizácie prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (EMCS)

2        Dňa 16. júna 2003 Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali rozhodnutie č. 1152/2003/ES o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (Ú. v. EÚ L 162, s. 5; Mim. vyd. 09/001, s. 386), v ktorom vyhlásili za nevyhnutné vytvoriť elektronický systém kontroly pohybu výrobkov podliehajúcich spotrebným daniam (EMCS), ktorý umožní členským štátom získavať informácie o uvedených pohyboch v reálnom čase a vykonávať potrebné kontroly (odôvodnenie č. 3 rozhodnutia č. 1152/2003).

3        Článok 1 rozhodnutia č. 1152/2003 tak upravuje vytvorenie EMCS.

4        Článok 3 ods. 2 rozhodnutia č. 1152/2003 okrem toho stanovuje:

„Komisia zabezpečí, aby sa pri práci na súčastiach počítačového systému venovala maximálna pozornosť čo najvyššiemu využitiu jestvujúceho NCTS a zabezpečeniu toho, aby počítačový systém bol kompatibilný a, ak je to technicky možné, integrovaný do NCTS s cieľom vytvorenia integrovaného počítačového systému na kontrolu tak tovarov podliehajúcich spotrebnej dani vo vnútri spoločenstva, ako aj tovarov podliehajúcich spotrebnej dani a tovarov podliehajúcich ostatným daniam a poplatkom, ktoré prichádzajú z tretích krajín alebo do nich smerujú.“

5        Zo spisu vyplýva, že EMCS mal byť zavedený v štyroch fázach v období rokov 2002 až 2009 (fáza 0 súčasne s fázami 1, 2 a 3).

6        Fáza 0 mala predstavovať prechodnú fázu pred definitívnym zavedením EMCS. Počas tejto fázy mali byť ponechané v prevádzke a podporované existujúce počítačové systémy v oblasti spotrebných daní až do okamihu, kým budú integrované do EMCS po jeho sprevádzkovaní. Táto fáza 0 mala prebiehať zároveň s ostatnými fázami EMCS a mala byť ukončená potom, ako začne fungovať tento systém. Úlohy spojené s fázou 0 mali byť vykonané zmluvným partnerom zmluvy na Fiscalis Information Technology Systems, špecifikácia, vývoj, údržba a podpora (FITS‑DEV).

7        Fáza 1 mala zahŕňať zavedenie EMCS a vymedzenie jeho špecifikácií. Tieto špecifikácie mali byť vypracované zmluvným partnerom zmluvy na EMCS System Specifications (ESS) (ďalej len „zmluva na ESS“). Práca uvedeného zmluvného partnera mala byť dokončená do polovice roka 2005.

8        Nakoniec fázy 2 a 3 mali byť fázami vývoja a sprevádzkovania a mali byť spojené s činnosťami vykonávanými zmluvným partnerom zmluvy nazvanej „Špecifikácia, vývoj, údržba a podpora telematických systémov prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani v rámci Európskeho spoločenstva v súlade s režimom podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane (EMCS DEV) (TAXUD/2004/AO-004)“ (ďalej len „dotknuté verejné obstarávanie“).

II –  Dotknuté verejné obstarávanie

9        Oznámením o vyhlásení verejného obstarávania z 20. júla 2004, uverejneným v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ S 139), zverejnilo generálne riaditeľstvo Komisie pre dane a colnú úniu (ďalej len „dotknuté GR“ alebo „obstarávateľ“) výzvu na predkladanie ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania. Zmluva v rámci tohto verejného obstarávania sa mala uzavrieť s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, teda ponuku, ktorá bude vykazovať najlepší pomer kvality a ceny. Konečný termín na doručenie ponúk bol stanovený na 31. august 2004.

10      Bod 10 špecifikácií pripojených k výzve na predkladanie ponúk vymedzoval kritériá hodnotenia ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania takto:

„10.      Kritériá hodnotenia ponúk

Zmluva sa uzavrie s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponukou. Pri hodnotení ponúk sa zohľadnia nasledujúce kritériá:

1.      Kvalita navrhnutého riešenia:

1. – vhodnosť navrhovanej stratégie na vykonanie požadovaných úloh (40/100)

2. – vhodnosť metód a nástrojov, prostredia kvality a kvalitatívnych postupov na vykonanie požadovaných úloh (30/100)

3. – vhodnosť navrhovanej organizácie tímu na vykonanie požadovaných úloh (20/100)

4. – štruktúra, zrozumiteľnosť a dôkladnosť ponuky (10/100)

Ponuky, ktoré získajú minimálne 50 % za každé z kvalitatívnych kritérií a celkový výsledok 60 % za všetky tieto kritériá ako celok budú ďalej vyhodnotené na základe ceny.

2.      Cena

Ponuka s najlepším pomerom kvality a ceny sa zistí takto:

–        ponuka, ktorá vykázala najlepší technický výsledok, bude ohodnotená indikátorom kvality vo výške 100 bodov. Zostávajúce ponuky získajú nižšie indikátory kvality v závislosti od ich technického výsledku;

–        ponuka, v ktorej bude navrhnutá najnižšia cena, získa indikátor ceny vo výške 100 bodov. Zostávajúce ponuky získajú vyššie indikátory ceny v závislosti od ich ceny.

Pomer kvality a ceny sa vypočíta pre každú ponuku vydelením indikátora kvality indikátorom ceny. Najvyššiu výslednú známku získa ponuka vykazujúca najlepší pomer kvality a ceny.“

11      Faxom z 27. augusta 2004 žalobkyňa, Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE, spoločnosť založená podľa gréckeho práva pôsobiaca v oblasti informačných a komunikačných technológií, vyjadrila výhrady k postupu dotknutého verejného obstarávania založené na možnej neexistencii objektívnosti verejného obstarávania v prospech uchádzačov, ktorí už boli dodávateľmi dotknutého GR, na neexistencii jasných špecifikácií toho istého verejného obstarávania a na neexistencii presných a objektívnych kritérií hodnotenia uchádzačov. Tým istým faxom požiadala obstarávateľa aj o predĺženie lehoty na predkladanie ponúk až dovtedy, kým budú napravené vyššie uvedené nedostatky.

12      Dňa 31. augusta 2004 žalobkyňa predložila svoju ponuku spoločne s francúzskou spoločnosťou Steria SA (ďalej len „ponuka konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria“).

13      Listom z 3. septembra 2004 obstarávateľ vyjadril názor, že pochybnosti žalobkyne formulované vo faxe z 27. augusta 2004 nie sú opodstatnené, a odmietol vyhovieť jej žiadosti o predĺženie lehoty na predkladanie ponúk.

14      V odpovedi na vyššie uvedený list z 3. septembra 2004 žalobkyňa faxom zo 6. septembra 2004 vyjadrila výhrady k súladu výzvy na predkladanie ponúk s článkom 92 rozpočtového nariadenia a článkom 131 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia.

15      Listom z 5. októbra 2004 obstarávateľ odpovedal, že podmienky článku 92 rozpočtového nariadenia a článku 131 ods. 1 a 2 vykonávacích pravidiel boli dodržané.

16      K otváraniu ponúk došlo 8. septembra 2004. Obstarávateľovi bolo doručených päť ponúk a všetky boli vyhlásené za platné. Jedna z ponúk bola vylúčená v štádiu vylučovacích kritérií. Ďalšia bola vylúčená pri kvalitatívnom hodnotení. Len tri ponuky vrátane ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria boli podrobené konečnému hodnoteniu pomeru kvality a ceny.

17      Hodnotiaca komisia navrhla uzavrieť zmluvu so spoločnosťou Intrasoft International SA (ďalej len „Intrasoft“), ktorej ponuka vykazovala najlepší pomer kvality a ceny. Hodnotiaca komisia sa domnievala, že ponuku konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria treba zaradiť na tretie miesto.

18      Návrh hodnotiacej komisie bol schválený obstarávateľom, ktorý rozhodnutím z 18. novembra 2004 pristúpil k uzavretiu dotknutej zmluvy.

19      Výsledok verejného obstarávania bol žalobkyni oznámený listom z 18. novembra 2004. V tomto liste sa uvádza, že „jej ponuka nebola vybratá na uzavretie zmluvy, lebo po vyhodnotení vybraných ponúk a s ohľadom na kritériá hodnotenia ponúk uvedené v súťažných podkladoch nepredstavovala najlepšiu ponuku z hľadiska pomeru kvality a ceny“.

20      Doporučeným listom a faxom z 22. novembra 2004 žalobkyňa požiadala obstarávateľa o nasledujúce informácie a dokumenty: meno vybraného uchádzača a v prípade, že mal spoločníka (alebo spoločníkov) alebo subdodávateľa (alebo subdodávateľov), jeho meno (ich mená) a percentuálny podiel na zmluve, ktorá s ním (nimi) bola uzavretá; známku udelenú technickej ponuke žalobkyne a vybranej ponuke za každé z kritérií hodnotenia ponúk; kópiu správy hodnotiacej komisie a podrobnosti porovnania finančnej ponuky žalobkyne s vybranou finančnou ponukou, a najmä známky udelené každej z oboch vyššie uvedených ponúk. Faxom z 8. decembra 2004 žalobkyňa svoju žiadosť zopakovala.

21      Obstarávateľ odpovedal listom z 10. decembra 2004, v ktorom žalobkyni zaslal výťah zo správy hodnotiacej komisie. Tento výťah obsahuje najmä poznámky uvedenej komisie k ponukám spoločnosti Intrasoft a konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria, ktoré sa týkajú každého z kritérií hodnotenia ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania. Tieto poznámky znejú takto:

„A.      Intrasoft…

Celková poznámka

Vynikajúca ponuka preukazujúca hlboké pochopenie dotknutých otázok s premysleným a podrobným prístupom k riadeniu projektu. Úroveň detailov, starostlivý prístup k analýze možných problémov a pozornosť venovaná otázkam zabezpečovania kvality prispievajú ku kvalite tejto ponuky ako celku. Jedinou slabinou je absencia analýzy architektúry, čo však vo významnej miere neznižuje celkovú kvalitu ponuky. Ponuka je založená na dôkladnom porozumení oblasti spotrebných daní a jej politického a organizačného prostredia na úrovni Komisie a členských štátov. Metódy a organizácia tímu majú veľmi veľkú kvalitu a preukazujú, že sa budú môcť vysporiadať s celým rozsahom úloh, vrátane [podania dôkazu o] potrebnej pružnosti. Z toho vyplýva, že tento návrh je zjavne úplne vhodný na prevzatie zodpovednosti za projekt.

Kritérium: Vhodnosť navrhovanej stratégie na vykonanie požadovaných úloh

Táto spoločnosť preukazuje vynikajúce porozumenie problémom, ktoré treba riešiť v rámci EMCS a jasné porozumenie spôsobu, akým sú prepojené jednotlivé súčasti projektu. Ponuka prezentuje úplný a podrobný opis ich stratégie, ich prístupu k realizácii, ako aj veľmi podrobný opis jednotlivých položiek. Ich vízia a stratégia sú podporované mimoriadne dôkladným a podrobným plánom projektu. Ponuka obsahuje dobrú analýzu možností opätovného využitia súčastí NCTS. Ponuka obsahuje dôkladný grafikon kontroly plnenia požiadaviek, čo preukazuje hlboké pochopenie cieľov projektu, ako aj prijatie požiadaviek „najvyššej úrovne“ definovaných v súťažných podkladoch verejného obstarávania. Ponuka obsahuje dobrý súbor indikátorov kvality pokrývajúcich všetky činnosti, ktoré dopĺňajú indikátory navrhované v súťažných podkladoch. Mierna slabina tejto ponuky spočíva v nedostatočne dôkladnej analýze otázok architektúry (stabilita, rozšíriteľnosť a výkonnosť).

Kritérium: Vhodnosť navrhovaných metód a nástrojov, prostredia kvality a kvalitatívnych postupov na vykonanie požadovaných úloh

Mimoriadne podrobný opis navrhovaných metód a nástrojov. Celkový prístup, ktorý kombinuje RUP [Rational Unified Process] pre fázu špecifikácie, a potom TEMPO pre fázu vývoja, preukazuje dobré pochopenie rozdielov medzi týmito dvoma etapami vývoja spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi. Prístup k zabezpečeniu kvality je mimoriadne premyslený v tom, že navrhuje indikátory kvality tak pre proces, ako aj pre produkt, a je odvodený od ‚kľúčových faktorov hodnotenia‘. Uchádzač disponuje dobrým pochopením zásad Cosmic-FFP [vynechaná poznámka pod čiarou], opis je však trochu teoretický a v jeho ponuke chýba pragmatická implementácia (napríklad: nespresňuje nástroje, ktoré sa majú použiť). Napriek veľmi dobrému vymedzeniu vývoja infraštruktúry nie je venovaná dostatočná pozornosť bezpečnostným opatreniam v prevádzkových priestoroch uchádzača.

Kritérium: Vhodnosť navrhovanej organizácie tímu na vykonanie požadovaných úloh

Štruktúra tímu, ako aj jeho organizácia sú mimoriadne dobre definované vďaka štruktúre deľby zodpovednosti, veľmi presnému stanoveniu profilov (celkovo 23) a ich opisu, a kompletnému zoznamu schopností potrebných pre každý profil. Zloženie tímu je dobre vyvážené medzi profilmi manažérov, obchodníkov, obchodných analytikov, vývojárov, projektantov, pracovníkov technickej podpory atď. Úlohy a zodpovednosť na úrovni tímu sú veľmi dobre vymedzené. Veľkosť tímu (približne 60 osôb) je logická a koherentná vo vzťahu k rozsahu vykonávaných činností. Ponuka zaručuje malú premenlivosť zloženia tímu, v ktorom stabilne pracuje približne 80 % celkového počtu jeho členov, a bráni tomu, aby bola zamestnancom prideľovaná práca na iných projektoch.

Kritérium: Štruktúra, zrozumiteľnosť a dôkladnosť ponuky

Prezentácia ponuky je úplná a podrobná, pokiaľ ide o celkové spracovanie činností projektu. Celková prezentácia je dobre štruktúrovaná a vybavená viacerými vysvetľujúcimi schémami. Informácie možno ľahko nájsť a vďaka zrozumiteľnému jazykovému vyjadreniu sa dobre čítajú. Jediná vec, ktorá tejto ponuke chýba, je tabuľka skratiek.

B.      [Evropaïki Dynamiki-Steria]

Celková poznámka

Hoci táto ponuka obsahuje niekoľko zaujímavých návrhov z hľadiska architektúry, je príliš generická: opis procesu špecifikácie a vývoja nekladie dostatočný dôraz na špecifické riešenie [zavedenia EMCS]. Navrhovaná metodika obsiahnutá v ponuke predstavuje dobre vypracovaný prehľad najlepších postupov a literatúry, ktoré sa týkajú vývoja počítačových systémov. O konkrétnych aspektoch vývoja EMCS sa však opäť hovorí veľmi všeobecným spôsobom a navrhovaná analýza nie je vôbec kompletná. Opis organizácie tímu je dobrý, nepreukazuje však zodpovedajúce pochopenie nevyhnutnosti značnej podpory užívateľov v priebehu činností špecifikácie [projektu zavádzania EMCS]. Ponuka obsahuje určité protirečenia, čo vzbudzuje pochybnosti o spoľahlivosti tohto návrhu.

Kritérium: Vhodnosť navrhovanej stratégie na vykonanie požadovaných úloh

Uchádzač priložil prehľad týkajúci sa technickej architektúry EMCS, podal zaujímavý návrh, pokiaľ ide o architektúru (napríklad použitie webových služieb), predstavil prvú verziu návrhov technických riešení, ako aj návrh týkajúci sa zavádzania infraštruktúry. Ponuka prezentuje podrobný zoznam položiek v relevantnom poradí – mechanizmy žiadosti, plánovania, dodávky/akceptácie, ako aj indikátory kvality. Celkový prístup je však mimoriadne generický a skúmanie špecifických aspektov EMCS je veľmi povrchné. Navrhovaná stratégia je trochu zjednodušujúca. Obsahuje početné výťahy pochádzajúce z vonkajších zdrojov (napríklad dlhé výťahy z dokumentácie IBM-Rational RUP) bez vysvetlenia ich relevantnosti v rámci projektu. Ponuka odhaľuje nedostatočné pochopenie súťažných podkladov, keďže odkazuje na činnosti, ktoré už boli dokončené alebo budú dokončené v okamihu vstupu zmluvy do platnosti. Navrhuje tiež prvky architektúry, ktoré sa nehodia do prostredia EMCS v zmysle výkonnosti alebo rozšíriteľnosti. Ponuka vykazuje určité protirečenia, najmä pokiaľ ide o plánovanie: napríklad niektoré vývojové činnosti začínajú dokonca pred začatím špecifikácií.

Kritérium Vhodnosť navrhovaných metód a nástrojov, prostredia kvality a kvalitatívnych postupov na vykonanie požadovaných úloh

Navrhované metódy sú vo všeobecnosti dobre prezentované. Ponuka predstavuje presný opis vývoja infraštruktúry informačnej technológie, ako aj dobrý opis relevantných aspektov týkajúcich sa bezpečnosti. Sú v nej uvedené viaceré štandardné odkazy [podobné odkazom v užívateľských príručkách] týkajúce sa architektúry, noriem, nástrojov informačnej technológie a súčastí infraštruktúry (príklad: XML, X509, J2EE). Sprevádza ich niekoľko stoviek strán užívateľských príručiek a brožúr HP, Oracle, CISCO, atď., ale väčšinou bez akéhokoľvek dôvodu alebo výslovnej súvislosti s cieľmi EMCS. Ponuka obsahuje podrobný opis Cosmic FFP, ale nástroje navrhované pre odhady (Calico a Costar) sú vhodné len pre odhady založené na metodike Cocomo II, čo je nekoherentné (pozri oddiel 4.1.3.5.1). RUP sa v celej ponuke považuje za ‚jedinú správnu‘ metódu riadenia projektu, ale v ich návrhu softvéru pre vývojové prostredie sa neobjavuje žiadna licencia IBM-Rational.

Kritérium: Vhodnosť navrhovanej organizácie tímu na vykonanie požadovaných úloh

Dobrý opis organizácie tímu, čo preukazuje pochopenie vývoja jeho zloženia v priebehu postupu projektu od špecifikácie k vývoju, výrobe a odovzdaniu, vrátane zabezpečenia, testovania a technickej podpory. Vzájomná súčinnosť členov tímu je dobre opísaná. Veľkosť tímu, ktorý sa skladá zo 67 osôb, je primeraná. Napriek skutočnosti, že skúsenosti v oblasti ciel a spotrebných daní sú v ich ponuke označené ako nevyhnutné v zmysle praktických znalostí, v praxi ich návrh znalosti tohto druhu nepreukazuje.

Kritérium: Štruktúra, zrozumiteľnosť a dôkladnosť ponuky

Prezentácia ponuky je zrozumiteľná. Jej štruktúra a celkový prehľad sú dobré. Neuveriteľne generická povaha dokumentácie, ako aj nízka úroveň detailov sú však prekážkou čitateľnosti ponuky.“

22      Výťah zo správy hodnotiacej komisie zaslaný žalobkyni obsahuje aj hodnotiacu tabuľku porovnávajúcu kvalitu ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki-Steria a ponuku spoločnosti Intrasoft, ako aj hodnotiacu tabuľku porovnávajúcu pomer kvality a ceny týchto dvoch ponúk. Nižšie sú uvedené obe tieto tabuľky:

Porovnávacia hodnotiaca tabuľka ITT TAXUD/2004/AO-004 EMCS-DEV
Kritériá						…	Intrasoft	Evropaïki Dynamiki-Steria		…	…
Kvalita
Vhodnosť navrhovanej stratégie na vykonanie požadovaných úloh (/40)							35,1	23,2
Vhodnosť navrhovaných metód a nástrojov, prostredia kvality a kvalitatívnych postupov na vykonanie požadovaných úloh (/30)								24,5	16,7
Vhodnosť navrhovanej organizácie tímu na vykonanie požadovaných úloh (/20)									17,6	14,5
Štruktúra, zrozumiteľnosť a dôkladnosť ponuky (/10)										8,5	5,8
Celková kvalita							85,7	60,2
Indikátor kvality (maximálna hodnota je 100)							100	70

Porovnávacia hodnotiaca tabuľka ITT TAXUD/2004/AO-004 EMCS-DEV
Kritériá					…	Intrasoft		Evropaïki Dynamiki-Steria		…	…
Celková kvalita						85,7		60,2
Indikátor kvality (maximálna hodnota je 100)						100		70
Navrhovaná cena TBP/(IS+EI) (v eurách) (Služby IT a zaistenie vývoja infraštruktúry)						11 634 533		15 078 693
Normalizovaný indikátor ceny (minimálna hodnota je 100)						100		130
Indikátor kvality/Indikátor ceny						1		0,54

23      Doporučeným listom a faxom z 30. decembra 2004 žalobkyňa vyjadrila svoje pripomienky k výťahu zo správy hodnotiacej komisie, ktorý jej bol doručený a zopakovala svoj názor, že dotknuté verejné obstarávanie je v rozpore s rozpočtovým nariadením a príslušnými právnymi predpismi.

24      V liste zo 14. januára 2005 obstarávateľ uviedol, že pozorne preskúmal otázky vznesené žalobkyňou v liste z 30. decembra 2004 a že žalobkyňa dostane podrobnú odpoveď v najbližšom čase.

25      Listom zo 17. februára 2005 obstarávateľ odpovedal na pripomienky žalobkyne uvedené v liste z 30. decembra 2004.

26      Oznámenie o výsledkoch dotknutého verejného obstarávania bolo uverejnené 2. marca 2005 v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ S 43).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

27      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 28. januára 2005 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

28      Listom z 30. októbra 2006 Súd prvého stupňa v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval žalobkyňu, aby písomne odpovedala na otázky týkajúce sa prípustnosti žaloby. Žalobkyňa tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote.

29      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

30      Listom z 3. februára 2009 Súd prvého stupňa v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval účastníkov konania, aby písomne odpovedali na otázky. Tým istým listom tiež vyzval Komisiu, aby predložila dokumenty. Účastníci konania vyhoveli týmto výzvam v stanovenej lehote.

31      Listom z 2. marca 2009 Súd prvého stupňa v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval každého z účastníkov konania, aby predložili svoje písomné pripomienky k odpovediam poskytnutým druhým účastníkom konania na písomné otázky Súdu prvého stupňa položené listom z 3. februára 2009. Účastníci konania vyhoveli týmto výzvam v stanovenej lehote.

32      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 17. marca 2009.

33      Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zrušil rozhodnutie Komisie odmietnuť jej ponuku a uzavrieť zmluvu s vybraným uchádzačom,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, a to aj v prípade, že žaloba bude zamietnutá.

34      Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

I –  O prípustnosti

A –  Tvrdenia účastníkov konania

35      Komisia bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, upozorňuje Všeobecný súd na skutočnosť, že spoločnosť Steria, ďalší člen konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria, nenapadla rozhodnutie obstarávateľa zamietnuť ponuku uvedeného konzorcia a uzavrieť dotknutú zmluvu s iným uchádzačom, a okrem toho zo žaloby nevyplýva, že žalobkyňa napadla toto rozhodnutie aj v mene spoločnosti Steria. Z toho vyplýva, že žalobkyňa napáda uvedené rozhodnutie len vo svojom vlastnom mene.

36      Žalobkyňa v replike odpovedá, že ako vedúci člen konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria a ako jeho člen plne zodpovedný za prípravu a písomné vypracovanie ponuky má aktívnu legitimáciu, a ani právna úprava alebo judikatúra Spoločenstva nevyžadujú, aby všetci členovia konzorcia uchádzačov napadli sporné rozhodnutie o uzavretí zmluvy. Žalobkyňa okrem toho túto argumentáciu zreteľne formulovala vo svojich písomných odpovediach na otázky Súdu prvého stupňa (pozri bod 28 vyššie).

37      Komisia vyššie uvedené stanovisko žalobkyne nespochybnila.

B –  Posúdenie Všeobecným súdom

38      Všeobecný súd sa domnieva, že v prejednávanej veci je vhodné preskúmať aktívnu legitimáciu žalobkyne voči rozhodnutiu obstarávateľa, ktoré jej bolo oznámené listom z 18. novembra 2004, odmietnuť ponuku konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria a v dôsledku toho uzavrieť dotknutú zmluvu s iným uchádzačom (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

39      Podľa článku 230 štvrtého odseku ES „každá fyzická alebo právnická osoba môže za rovnakých podmienok podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej určené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe“.

40      V prejednávanej veci je síce napadnuté rozhodnutie z formálneho hľadiska určené uchádzačovi, teda konzorciu Evropaïki Dynamiki‑Steria, nič to však nemení na tom, že ako vyplýva z písomných odpovedí žalobkyne na otázky Súdu prvého stupňa (pozri bod 28 vyššie), ktoré Komisia nespochybnila a na ktorých spochybnenie nemá tento súd nijaký dôvod, konzorcium Evropaïki Dynamiki-Steria nikdy nemalo právnu subjektivitu. Keďže z hľadiska článku 230 ES bola táto ad hoc štruktúra voči jej členom transparentná, treba obe dotknuté spoločnosti považovať za adresátov napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa teda bola ako adresát napadnutého rozhodnutia oprávnená toto rozhodnutie napadnúť v súlade s podmienkami stanovenými článkom 230 ES.

41      Z toho vyplýva, že žaloba podaná žalobkyňou je prípustná.

II –  O veci samej

42      Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu diskriminácie a zásady slobodnej hospodárskej súťaže. Druhý žalobný dôvod vychádza z porušenia ustanovení rozpočtového nariadenia, vykonávacích pravidiel, smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132). Tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustil obstarávateľ pri hodnotení ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria. Štvrtý žalobný dôvod je založený na neexistencii relevantných informácií a na nedostatku odôvodnenia. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásad riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti.

43      Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr prvý žalobný dôvod, potom druhý žalobný dôvod, ďalej piaty žalobný dôvod, potom štvrtý žalobný dôvod a nakoniec tretí žalobný dôvod. Toto poradie si vyžaduje skutočnosť, že prvý, druhý a piaty žalobný dôvod sa týkajú postupu dotknutého verejného obstarávania, zatiaľ čo štvrtý a tretí žalobný dôvod sa týkajú samotného napadnutého rozhodnutia.

A –  O prvom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie a zásady slobodnej hospodárskej súťaže

1.     Tvrdenia účastníkov konania

44      Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásady zákazu diskriminácie a slobodnej hospodárskej súťaže uchádzačov tým, že jej neposkytla – napriek žiadosti, ktorú v tomto ohľade formulovala pred konečným dátumom na predloženie ponúk – dve kategórie technických informácií, ktoré boli potrebné na vypracovanie ponúk v rámci sporného verejného obstarávania, a to po prvé presné špecifikácie EMCS a po druhé technické informácie týkajúce sa existujúcich počítačových aplikácií spojených s EMCS, a najmä zdrojový kód nového elektronického tranzitného systému (NCTS). Z tohto údajného pochybenia Komisie mali prospech uchádzači, ktorí boli bývalými, či súčasnými zmluvnými partnermi dotknutého GR alebo boli spojení s takými zmluvnými partnermi a teda mali výlučný prístup k vyššie uvedeným informáciám. Títo uchádzači, medzi ktorých patrí aj vybraný uchádzač, tak mohli predložiť konkurencieschopnejšie ponuky než žalobkyňa, a to tak z technického, ako aj z finančného hľadiska.

45      Pokiaľ ide po prvé o špecifikácie EMCS, žalobkyňa zdôrazňuje, že tieto špecifikácie ešte neboli k dispozícii v priebehu postupu dotknutého verejného obstarávania, ale boli pripravované iným zmluvným partnerom v rámci plnenia inej zmluvy. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nevysvetľuje, ako mohol uchádzač zodpovedajúcim spôsobom zohľadniť ciele a požiadavky počítačového systému, pre ktorý mu neboli poskytnuté nijaké podrobné špecifikácie, a pýta sa, ako mohla byť jeho ponuka „lepšia“ ako ponuka súčasného zmluvného partnera, ktorý mal ako jediný uvedené špecifikácie k dispozícii.

46      Pokiaľ ide po druhé o zdrojový kód NCTS, žalobkyňa zdôrazňuje, že Komisia jej bez závažného dôvodu a napriek jej žiadosti predloženej v tomto ohľade odmietla k tomuto kódu prístup. Naopak vybraný uchádzač mal k uvedenému kódu prístup, keďže bol jedným zo zmluvných partnerov Komisie pre NCTS, a mohol teda predložiť konkurencieschopnejšiu ponuku ako žalobkyňa.

47      Na preukázanie významu prístupu k zdrojovému kódu NCTS pre formuláciu ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania žalobkyňa uvádza nasledujúce skutočnosti.

48      Po prvé sa odvoláva na článok 3 ods. 2 rozhodnutia č. 1152/2003, ktorý požaduje, aby zmluvný partner dotknutej zmluvy v najväčšej možnej miere opätovne využil NCTS, pričom cieľom je vytvoriť integrovaný počítačový systém na kontrolu prepravy tovarov podliehajúcich spotrebnej dani vo vnútri spoločenstva. Žalobkyňa z obsahu tohto článku vyvodzuje, že vyššie uvedené rozhodnutie vyžaduje, aby zmluvný partner spornej zmluvy opätovne využil zdrojový kód NCTS a jeho architektúru.

49      Po druhé sa odvoláva na opis položky č. 7.1 obsiahnutý v technickej prílohe súťažných podkladov, v ktorom sa odkazovalo na zdrojový kód NCTS.

50      Po tretie sa odvoláva na poznámku hodnotiacej komisie k ponuke vybraného uchádzača, podľa ktorej táto ponuka obsahovala dobrú analýzu možnosti opätovného využitia súčastí („components“) NCTS. Žalobkyňa tvrdí, že výraz „súčasti“ v prejednávanej veci odkazuje „jednoznačne na rôzne súčasti zdrojového kódu“.

51      Po štvrté, pokiaľ ide o finančné hľadisko, žalobkyňa s cieľom preukázať nevyhnutnosť znalosti zdrojového kódu NCTS na stanovenie ceny svojej ponuky uvádza, že Komisia od uchádzačov požadovala, aby vo svojich ponukách uviedli nielen ceny za jednotku, ako to tvrdí Komisia, ale najmä tiež rozpočet výdavkov a celkovú cenu za dodanie EMCS a všetkých súvisiacich služieb. Táto požiadavka Komisie od uchádzačov vyžadovala, aby presne vyhodnotili rozsah a zložitosť projektu, a na to bola potrebná znalosť zdrojového kódu. Skutočnosť, že žalobkyňa zdrojový kód nepoznala, viedla k tomu, že musela zvýšiť cenu svojej ponuky, aby zohľadnila riziko vyplývajúce z tejto neznalosti. Naopak vybraný uchádzač, ktorý tento kód poznal, mohol predložiť konkurencieschopnejšiu ponuku, ktorá predstavovala len 50 % rozpočtu oznámeného pre dotknuté verejné obstarávanie.

52      Nakoniec žalobkyňa poznamenáva, že v rámci iného verejného obstarávania [verejné obstarávanie na pokrytie špecifikácie, vývoja, údržby a podpory colných informačných systémov pre IT projekty dotknutého GR (CUST‑DEV) (TAXUD/2005/AO‑001)], ktoré bolo začaté nedlho po vyhlásení dotknutého verejného obstarávania a v ktorom bolo obstarávateľom tiež dotknuté GR, bol zdrojový kód NCTS uchádzačom poskytnutý. Žiada teda Komisiu, aby toto rozdielne zaobchádzanie vysvetlila. Žalobkyňa okrem toho na pojednávaní tvrdila, že prejednávaná vec sa podobá veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 12. marca 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia (T‑345/03, Zb. s. II‑341), v ktorom Súd prvého stupňa uznal žalobný dôvod žalobkyne založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a preto zrušil rozhodnutie o uzavretí zmluvy prijaté Komisiou.

53      Komisia tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

54      Podľa článku 89 ods. 1 rozpočtového nariadenia musia byť všetky verejné zmluvy, ktoré sú úplne alebo čiastočne financované z rozpočtu, v súlade so zásadami transparentnosti, proporcionality, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

55      Podľa ustálenej judikatúry je teda obstarávateľ povinný v každej fáze verejného obstarávania dbať na dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania, a teda aj na rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P, Zb. s. I‑3801, bod 108; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1998, Embassy Limousines & Services/Parlament, T‑203/96, Zb. s. II‑4239, bod 85, a zo 17. marca 2005, AFCon Management Consultants a i./Komisia, T‑160/03, Zb. s. II‑981, bod 75).

56      Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorej cieľom je podporovať rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní, prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 18. októbra 2001, SIAC Construction, C‑19/00, Zb. s. I‑7725, bod 34, a z 12. decembra 2002, Universale‑Bau a i., C‑470/99, Zb. s. I‑11617, bod 93).

57      Z judikatúry tiež vyplýva, že zo zásady rovnosti zaobchádzania vyplýva povinnosť transparentnosti, aby sa mohlo overiť jej dodržiavanie (rozsudky Súdneho dvora z 18. júna 2002, HI, C‑92/00, Zb. s. I‑5553, bod 45, a Universale‑Bau a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 91).

58      Cieľom tejto zásady transparentnosti je v zásade zaručiť absenciu rizika uprednostňovania a svojvoľného konania zo strany obstarávateľa. Vyžaduje, aby boli všetky podmienky a pravidlá verejného obstarávania vyjadrené jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch (rozsudok Komisia/CAS Succhi di Frutta, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 111).

59      Zásada transparentnosti teda vyžaduje, aby boli všetky technické informácie relevantné na riadne pochopenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo súťažných podkladov čo najskôr poskytnuté všetkým podnikom, ktoré sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní, aby sa na jednej strane umožnilo všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným uchádzačom pochopiť ich presný zmysel a vykladať ich rovnakým spôsobom a na druhej strane aby bol obstarávateľ schopný overiť, či ponuky uchádzačov skutočne zodpovedajú kritériám, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie (rozsudok Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, bod 145).

60      V prejednávanej veci žalobkyňa vytýka Komisii, že jej neposkytla dve kategórie technických informácií, ktoré boli podľa nej nevyhnutné na vypracovanie ponúk a ktoré mali ostatní uchádzači na rozdiel od nej k dispozícii. Vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 55 až 58 vyššie by toto údajné pochybenie Komisie, pokiaľ by sa preukázalo, viedlo k narušeniu rovnosti príležitostí uchádzačov, ako aj zásady transparentnosti ako priameho dôsledku zásady rovnosti zaobchádzania.

61      Ako Súd prvého stupňa rozhodol v rozsudku Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovanom v bode 52 vyššie (bod 147), ak by sa také narušenie rovnosti príležitostí a zásady transparentnosti preukázalo, predstavovalo by vadu konania pred podaním žaloby narušujúcu právo dotknutých strán na informácie. Táto vada konania by však mohla viesť k zrušeniu dotknutého rozhodnutia len vtedy, ak by sa preukázalo, že v prípade neexistencie tejto vady by správne konanie mohlo dospieť k inému výsledku za predpokladu, že by žalobkyňa mala prístup k dotknutým informáciám a pokiaľ by v tomto ohľade existovala čo len obmedzená šanca, že mohla žalobkyňa doviesť správne konanie k inému výsledku (pozri rozsudok Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, bod 147 a tam citovanú judikatúru).

62      Treba preto po prvé preskúmať, či v prejednávanej veci došlo k nerovnomernému poskytnutiu informácií v tom zmysle, že niektorí uchádzači vrátane vybraného uchádzača mali v rámci verejného obstarávania k dispozícii informácie, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že ich nemala. Za predpokladu, že by sa taká nerovnomernosť preukázala, treba po druhé preskúmať, či dotknutá informácia bola užitočná pri formulácii ponúk. Len za tohto predpokladu mal uchádzač, ktorý mal k týmto informáciám prístup, výhodu na ujmu ostatných uchádzačov. Po tretie treba preskúmať, či údajná nerovnomernosť poskytnutia užitočnej informácie vyplýva z vady konania, ktorej sa dopustila Komisia. Za predpokladu existencie takej vady treba po štvrté preskúmať, či by v prípade jej neexistencie mohol postup verejného obstarávania viesť k inému výsledku. Z tohto pohľadu by taká vada mohla predstavovať porušenie rovnosti príležitostí uchádzačov len vtedy, ak by z vysvetlení poskytnutých žalobkyňou prijateľne a dostatočne podrobne vyplývalo, že výsledok konania by vo vzťahu k nej mohol byť odlišný (pozri v tomto zmysle rozsudok Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, body 148 a 149).

63      Táto úvaha sa uplatní vo vzťahu k obom kategóriám technických informácií, ktoré neboli žalobkyni poskytnuté, teda vo vzťahu k špecifikáciám EMCS (prvá časť tohto žalobného dôvodu) a zdrojovému kódu NCTS (druhá časť žalobného dôvodu).

a)     O prvej časti tohto žalobného dôvodu týkajúcej sa neexistencie špecifikácií EMCS

64      Žalobkyňa v podstate tvrdí, že neexistencia presných špecifikácií EMCS v priebehu postupu verejného obstarávania zvýhodnila uchádzačov, ktorí už boli poskytovateľmi služieb pre dotknuté GR – ku ktorým patril aj vybraný uchádzač – a ktorým z tohto dôvodu boli uvedené špecifikácie známe. Títo uchádzači boli preto schopní predložiť presnejšie, a teda aj konkurencieschopnejšie ponuky ako žalobkyňa.

65      Ako bolo uvedené v bode 62 vyššie, treba najskôr preskúmať, či v prejednávanej veci došlo k nerovnomernému poskytnutiu informácií v tom zmysle, že určití uchádzači, vrátane vybraného uchádzača, mali na rozdiel od žalobkyne k dispozícii špecifikácie EMCS.

66      Zo súťažných podkladov dotknutého verejného obstarávania vyplýva (pozri bod 7 vyššie), že súčasťou projektu zavedenia EMCS, do ktorého rámca uvedené verejné obstarávanie patrí, bola fáza 1, počas ktorej mal zmluvný partner zmluvy na ESS vykonať vymedzenie špecifikácií EMCS. Komisia spresnila, že ide o „všeobecné“ špecifikácie EMCS (high level specifications). Vyššie uvedené súťažné podklady tiež spresňujú, že zmluvný partner zmluvy na ESS má tieto špecifikácie predložiť pred predložením špecifikácií zmluvným partnerom dotknutej zmluvy a čiastočne zároveň s ním. Komisia spresnila, že špecifikácie pripravené v rámci dotknutého verejného obstarávania sa týkajú aplikácie EMCS („aplikačné“ špecifikácie) (application related specifications), na rozdiel od „všeobecných“ špecifikácií tohto systému pripravených v rámci zmluvy na ESS. Vyššie uvedené súťažné podklady nakoniec spresňujú, že zmluvný partner zmluvy na ESS je povinný dokončiť svoju prácu do polovice roku 2005.

67      Z argumentácie žalobkyne vyplýva, že jej výhrada sa týka údajného neoznámenia „všeobecných“ špecifikácií EMCS uchádzačom.

68      Komisia okrem toho tvrdila, pričom žalobkyňa jej v tom neodporovala, že zmluvný partner zmluvy na ESS, teda spoločnosť Siemens, začala pracovať na špecifikáciách EMCS v júni 2004 (a skončila v apríli 2005), zatiaľ čo výzva na predkladanie ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania bola zverejnená v júli 2004, a že lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do 31. augusta 2004. S ohľadom na argumentáciu Komisie, ktorú žalobkyňa nespochybnila, je teda potrebné konštatovať, že medzi začiatkom práce spoločnosti Siemens týkajúcej sa špecifikácií EMCS a konečným termínom stanoveným na predkladanie ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania uplynuli len tri mesiace, čo znamená, že v priebehu verejného obstarávania neboli k dispozícii špecifikácie EMCS na využiteľnej úrovni, ktorých znalosť mohla poskytnúť výhodu uchádzačovi, ktorý by mal k týmto špecifikáciám prístup.

69      Nakoniec tak žalobkyňa, ako aj Komisia spresnili, že aj Siemens, zmluvný partner zmluvy na ESS, predložil ponuku v rámci dotknutého verejného obstarávania.

70      Z vyššie uvedených okolností treba vyvodiť nasledujúce závery.

71      Po prvé sa zdá, že nijaký z uchádzačov – ani vybraný uchádzač – nemohol mať k dispozícii viac informácií ako žalobkyňa, pokiaľ ide o špecifikácie EMCS, pretože tieto špecifikácie neexistovali alebo sa nachádzali v štádiu zárodku. Nerovnomernosť poskytnutia informácií, ktorá by viedla porušeniu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, sa teda nepreukázala.

72      Po druhé skutočnosť, že špecifikácie EMCS v okamihu začatia postupu dotknutého verejného obstarávania neexistovali, nebola dôsledkom vady konania spôsobenej Komisiou, ale dôsledkom samotného plánu zavádzania EMCS, ktorý predpokladal vypracovanie týchto špecifikácií v rámci zmluvy na ESS, ktorá sa od dotknutej zmluvy odlišuje a predchádza jej.

73      Po tretie aj za predpokladu, že by sa spoločnosti Siemens podarilo v rámci zmluvy na ESS, ktorej bola zmluvným partnerom, vypracovať špecifikácie, ktoré by mohli byť využité na účely formulácie ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania, ukazuje sa, že taká okolnosť nie je rozhodujúca, lebo ponuka, ktorú spoločnosť Siemens predložila v rámci dotknutého verejného obstarávania, nebola vybratá. Navyše skutočnosť, že spoločnosť Siemens predložila ponuku v rámci dotknutého verejného obstarávania a vstúpila teda do priamej hospodárskej súťaže s vybraným uchádzačom na získanie uvedenej zmluvy, zvádza k myšlienke, že táto spoločnosť neposkytla uvedenému uchádzačovi svoje údajné znalosti špecifikácií EMCS. Nič teda neumožňuje tvrdiť, že ktorýkoľvek uchádzač mal výhodu z akéhokoľvek privilegovaného prístupu k uvedeným špecifikáciám.

74      Keďže žalobkyňa nepreukázala, že niektorí uchádzači vrátane vybraného uchádzača mali k dispozícii viac informácii ako ona, pokiaľ ide o špecifikácie EMCS, treba dospieť k záveru, že nedošlo k nerovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, čo sa týka tejto kategórie technických informácií. Prvú časť tohto žalobného dôvodu preto treba zamietnuť.

b)     O druhej časti tohto žalobného dôvodu týkajúcej sa neoznámenia zdrojového kódu NCTS

75      Žalobkyňa v podstate tvrdí, že skutočnosť, že jej obstarávateľ odmietol oznámiť zdrojový kód NCTS, zvýhodnila vybraného uchádzača, ktorý bol zmluvným partnerom Komisie aj pri zavádzaní uvedeného NCTS a mal preto nevyhnutne prístup k tomuto zdrojovému kódu. Keďže vybraný uchádzač mal túto informáciu k dispozícii, mohol predložiť konkurencieschopnejšiu ponuku ako žalobkyňa, a to tak z technického, ako aj z finančného hľadiska.

 O nerovnomernosti poskytnutia informácií v prospech vybraného uchádzača

76      Komisia nespochybňuje skutočnosť, že obstarávateľ mal k dispozícii zdrojový kód NCTS pred dňom začatia postupu dotknutého verejného obstarávania a neoznámil ho uchádzačom. Tvrdí, že ho nepovažovala za potrebný na formuláciu ponúk.

77      Sporná nie je ani skutočnosť, že vybraný uchádzač poznal zdrojový kód NCTS pri príprave svojej ponuky, keďže bol zmluvným partnerom dotknutého GR, pokiaľ ide o NCTS.

78      Z toho vyplýva, že vybraný uchádzač v okamihu začatia postupu dotknutého verejného obstarávania a až do konečného dátumu na predkladanie ponúk disponoval technickými informáciami, ktoré žalobkyňa nemala, lebo bol zmluvným partnerom dotknutého GR pre NCTS.

 O užitočnosti zdrojového kódu NCTS pri formulácii ponúk

79      Na to, aby mohla konštatovaná nerovnomernosť poskytnutia informácií zakladať výhodu v prospech vybraného uchádzača pri vypracúvaní jeho ponuky, je ešte potrebné, aby dotknutá informácia bola užitočná pri vypracúvaní ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania v tom zmysle, že jej neexistencia by mohla ponuku znevýhodniť tak z kvalitatívneho, ako aj z finančného hľadiska.

80      V prejednávanej veci a vo svetle argumentácie účastníkov konania treba posúdiť užitočnosť zdrojového kódu NCTS pri formulácií ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania. V tejto súvislosti treba uviesť dve úvodné poznámky.

81      Ako predovšetkým vyplýva z argumentácie účastníkov konania, zdrojový kód predstavuje súbor písomných inštrukcií napísaných v programovacom jazyku, ktorý umožňuje vypracovanie počítačového programu. Z tejto argumentácie tiež vyplýva, že zdrojový kód predstavuje jednu z prvých materiálnych fáz celkového životného cyklu softvéru.

82      Komisia ďalej na pojednávaní spresnila, pričom žalobkyňa to nespochybnila, že medzi NCTS a EMCS sa navzájom výrazne líšia, keďže NCTS sa týka oblasti ciel, zatiaľ čo EMCS sa týka oblasti spotrebných daní. V rámci NCTS sú ústredným činiteľom konania colníci, zatiaľ čo v rámci EMSC sú to hospodárske subjekty. Z toho vyplýva, že „ciele“ oboch týchto systémov sú rozdielne, a teda nie sú totožné ani ich funkcie.

83      Po prvé sa žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia o užitočnosti prístupu k zdrojovému kódu NCTS odvoláva na článok 3 ods. 2 rozhodnutia č. 1152/2003, už citovaného v bode 4 vyššie.

84      V tomto ohľade treba uviesť, že vyššie uvedené rozhodnutie predstavuje právny základ zavedenia EMCS a článok 3 ods. 2 tohto rozhodnutia vymedzuje vzťahy medzi EMCS a NCTS. Úloha zverená Komisii spočívala v zaistení integrácie – v rámci technických možností – systému EMCS do NCTS, pričom cieľom bolo vytvoriť integrovaný elektronický systém zameraný na prepravu výrobkov podliehajúcich spotrebným daniam v rámci Spoločenstva. Komisia vyhlásila dotknuté verejné obstarávanie na účely splnenia tejto úlohy zverenej zákonodarcom Spoločenstva. V rámci tohto verejného obstarávania sa Komisia ako obstarávateľ domnievala, že z výrazu „opätovne využiť v čo najväčšom rozsahu… NCTS“ obsiahnutého v už citovanom článku 3 ods. 2 nevyplýva, že uchádzačom sa oznámi zdrojový kód NCTS na účely formulácie ich ponúk. Túto „správu“ oznámila uchádzačom v dokumentácii týkajúcej sa dotknutého verejného obstarávania.

85      V tomto ohľade sa Komisia odvoláva najmä na bod 4.2.1 plánu zavádzania EMCS nazvaný „The EMCS development based on NCTS experience“ (vývoj EMCS na základe skúseností s NCTS), pričom tento plán bol poskytnutý všetkým uchádzačom a teda aj žalobkyni; v ňom obsiahnutý opis „skúseností s NCTS“, ktoré treba zohľadniť pri vývoji EMCS, nehovorí o zdrojovom kóde NCTS a už vôbec nie o nevyhnutnosti mať k nemu prístup pri formulovaní ponuky. Navyše vo vysvetlení č. 46 poskytnutom v rámci postupu dotknutého verejného obstarávania obstarávateľ spresnil, že hneď ako bude dotknutá verejná zmluva uzavretá, „úlohou zmluvného partnera [jedného z zmluvných partnerov] [dotknutej zmluvy bude] navrhnúť a úlohou [dotknutého] GR rozhodnúť, aká časť architektúry a zdrojového kódu aplikácií… NCTS bude opätovne využitá“ a že „táto informácia [teda zdrojový kód NCTS] bude prístupná iba vybranému uchádzačovi“.

86      Žalobkyňa sa preto v prejednávanej veci nemôže dovolávať článku 3 ods. 2 rozhodnutia č. 1152/2003 na podporu svojho tvrdenia o užitočnosti prístupu k zdrojovému kódu NCTS, keďže požiadavka týkajúca sa „opätovného využitia… NCTS v čo najväčšej možnej miere“ obsiahnutá v uvedenom článku bola obstarávateľom splnená konkrétnym a transparentným spôsobom prostredníctvom dotknutého verejného obstarávania, a to tak, že uchádzači nepotrebovali na formulovanie svojej ponuky získať prístup k uvedenému zdrojovému kódu.

87      Po druhé sa žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia odvoláva na opis položky č. 7.1 nachádzajúci sa v technickej prílohe súťažných podkladov. Tento opis znie takto:

„položka 7.1: Vývoj aplikácie

Táto položka zahŕňa vývoj a údržbu centralizovane vyvinutých aplikácií (CDA), aplikácií týkajúcich sa skúšok a aplikácií pre centrálne služby (napríklad MCC, ETA, SETA, CS/RD a CS/MIS).

Vyvinuté aplikácie budú v čo najväčšej možnej miere využívať architektúru, a teda zdrojový kód aplikácií NCTS:

…“

88      V opise tejto položky sa výslovne spomína zdrojový kód NCTS. Tento opis však nepreukazuje užitočnosť uvedeného kódu na prípravu ponúk, ako to tvrdí žalobkyňa, ale jeho užitočnosť na prácu, ktorá má byť vykonaná v neskoršom štádiu nasledujúcom po uzavretí dotknutej zmluvy, teda v štádiu plnenia tejto zmluvy vybraným uchádzačom.

89      Táto skutočnosť napokon jasne vyplýva z vyššie uvedeného vysvetlenia č. 46 (pozri bod 85 vyššie).

90      Z toho vyplýva, že tak opis položky č. 7.1, ako aj vysvetlenie č. 46 ani zďaleka nepreukazujú užitočnosť zdrojového kódu NCTS pri formulácii ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania, ale preukazujú, že „správa“, ktorú obstarávateľ chcel poskytnúť uchádzačom spočívala po prvé v tom, že tento kód nie je relevantný na účely formulovania ponúk, ale bude relevantný až v neskoršom štádiu plnenia dotknutej zmluvy vybraným uchádzačom, a po druhé, že obstarávateľovi prináležalo rozhodnúť, aká časť zdrojového kódu bude opätovne využitá. Komisia okrem toho na pojednávaní uviedla, že obstarávateľ sa nakoniec rozhodol nevyužiť nijakú časť zdrojového kódu NCTS na vývoj projektu týkajúceho sa zavedenia EMCS.

91      Argument žalobkyne založený na zmienke o zdrojovom kóde NCTS v opise položky č. 7.1 preto nemožno prijať.

92      Po tretie to platí, aj pokiaľ ide o argument žalobkyne založený na konkrétnej poznámke hodnotiacej komisie k ponuke vybraného uchádzača (pozri bod 50 vyššie). Žalobkyňa totiž nepredkladá nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že sa pojem „súčasti NCTS“ použitý hodnotiacou komisiou týka súčastí zdrojového kódu NCTS. V tomto ohľade z dokumentov týkajúcich sa dotknutého verejného obstarávania vyplýva, že obstarávateľ poskytol uchádzačom určité množstvo referenčných dokumentov týkajúcich sa NCTS, ktoré, ako správne uvádza Komisia, pokrývajú rozsiahlu škálu úloh od metodiky postupov na zabezpečenie kvality, cez špecifikácie systémov skúšobných postupov a funkčného opisu aplikácií NCTS až po špecifikácie centrálnych operácií. Je preto potrebné sa domnievať, že hodnotiaca komisia pri odkaze na možnosť opätovného využitia „súčastí NCTS“ narážala na možnosť opätovného využitia zložiek NCTS obsiahnutých v dokumentácií poskytnutej uchádzačom. V každom prípade žalobkyňa neuvádza nijaký príklad alebo dôkaz, ktorý by mohol túto analýzu spochybniť.

93      Po štvrté žalobkyňa nepreukazuje ani užitočnosť prístupu k zdrojovému kódu NCTS na účely stanovenia ceny ponuky. Treba pripomenúť, že žalobkyňa v podstate tvrdí, že toto stanovenie ceny od uchádzačov vyžadovalo presné vyhodnotenie rozsahu a zložitosti projektu, čo predpokladalo znalosť zdrojového kódu. Skutočnosť, že žalobkyňa nemohla presne vyhodnotiť rozsah a zložitosť projektu, keďže nemala prístup k zdrojovému kódu, ju v podstate donútila zvýšiť cenu jej ponuky.

94      Túto argumentáciu žalobkyne nemožno prijať.

95      Predovšetkým zdrojový kód NCTS nebol nevyhnutný na vyhodnotenie rozsahu a zložitosti projektu zavedenia EMCS. Ako už totiž bolo uvedené, NCTS a EMCS sa navzájom odlišujú (pozri bod 82 vyššie) a obstarávateľ uchádzačom – a teda aj žalobkyni – jasne oznámil, že zdrojový kód NCTS nie je relevantný pri formulácii ponúk (pozri bod 90 vyššie).

96      Ďalej, ako tvrdila Komisia a ako na pojednávaní pripustila žalobkyňa, pokiaľ ide o činnosti, ktorých ocenenie závisí od vyhodnotenia rozsahu a zložitosti projektu, obstarávateľ, ktorý sám stanovil počet dní, ktoré mali byť venované vykonávaniu týchto činností, od uchádzačov požadoval iba to, aby uviedli jednotkové ceny vyjadrené ako denné sadzby pre každý z profilov potrebných zamestnancov (a to najmä vývojový pracovník, programátor a analytik). Tieto jednotkové ceny mali byť na účely výpočtu ceny ponuky vynásobené počtom dní stanoveným obstarávateľom. Obstarávateľ tak stanovením počtu dní potrebných na vykonanie vyššie uvedených činností sám uskutočnil odhad rozsahu požadovaných prác, čím uchádzačov zbavil tejto úlohy a sústredil súťaž medzi uchádzačmi na dennú sadzbu navrhovanú pre každý z profilov potrebných zamestnancov. Žalobkyňa pritom nepreukázala, že by neznalosť zdrojového kódu NCTS mala akýkoľvek vplyv na dennú sadzbu navrhovanú pre jej zamestnancov.

97      Z toho vyplýva, že užitočnosť prístupu k zdrojovému kódu NCTS pri stanovení ceny ponuky žalobkyne sa nepreukázala.

98      Nakoniec argumentácia žalobkyne týkajúca sa užitočnosti prístupu k zdrojovému kódu NCTS nemá oporu v rozsudku Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovanom v bode 52 vyššie. Na rozdiel od prejednávanej veci, v ktorej sa počítačový systém tvoriaci predmet dotknutého verejného obstarávania – EMCS – odlišuje od systému, ktorého zdrojový kód nebol poskytnutý – NCTS – (pozri už citovaný v bode 82 vyššie), sa totiž vec, ktorá viedla k vydaniu rozsudku uvádzaného žalobkyňou, vzťahuje na počítačový systém – systém Cordis –, ktorý bol len novou verziou toho istého systému Cordis, ktorého zdrojový kód nebol poskytnutý (rozsudok Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, bod 7). Pokiaľ ide o užitočnosť zdrojového kódu NCTS v prejednávanej veci, nemožno nájsť žiadnu analógiu medzi prejednávanou vecou a vecou, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaného v bode 52 vyššie.

99      To platí aj pokiaľ ide o argument žalobkyne založený na zmluve na CUST‑DEV (pozri bod 52 vyššie). V tomto ohľade Komisia vo svojich pripomienkach predložených v odpovedi na list Súdu prvého stupňa z 2. marca 2009 (pozri bod 31 vyššie) uviedla, že zmluva na CUST‑DEV sa týkala počítačových aplikácií v oblasti ciel, do ktorej patrí aj NCTS, a preto bolo opodstatnené poskytnúť uchádzačom zdrojový kód tohto systému. To však nie je prípad dotknutej zmluvy, ktorá sa týka počítačových aplikácií v oblasti spotrebných daní, teda v inej oblasti než je oblasť ciel. Žalobkyňa toto tvrdenie Komisie na pojednávaní nespochybnila a Všeobecný súd nemá nijaký dôvod o ňom pochybovať.

100    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba dospieť k záveru, že užitočnosť zdrojového kódu NCTS pri formulácii ponúk v rámci postupu dotknutého verejného obstarávania sa nepreukázala. Druhú časť tohto žalobného dôvodu žalobkyne preto treba zamietnuť.

101    Z toho vyplýva, že tento žalobný dôvod treba zamietnuť ako celok.

B –  O druhom dôvode založenom na porušení rozpočtového nariadenia, vykonávacích pravidiel a smerníc 92/50 a 2004/18

1.     Tvrdenia účastníkov konania

102    Žalobkyňa tvrdí, že kritériá hodnotenia ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania nie sú dostatočne špecifikované a kvantifikovateľné a hodnotiaca komisia ich preto nemohla objektívne preskúmať. Toto pochybenie zo strany obstarávateľa je porušením článku 97 ods. 1 rozpočtového nariadenia, článku 138 vykonávacích pravidiel, článku 17 ods. 1 smernice 92/50 a ustanovení smernice 2004/18.

103    Komisia tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

2.     Posúdenie Všeobecného súdu

104    Na úvod treba poukázať na to, že podľa článku 105 rozpočtového nariadenia 105 rozpočtového nariadenia sa od 1. januára 2003 – dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia – smernice o koordinácii postupov verejného obstarávania tovarov, služieb a prác použijú na verejné obstarávania vyhlásené orgánmi, úradmi a agentúrami na ich vlastný účet len na otázky, ktoré sa týkajú limitov určujúcich spôsoby uverejnenia, výber metód a príslušné lehoty. Z toho vyplýva, že časť žalobného dôvodu žalobkyne smerujúca proti kritériám hodnotenia ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania musí byť preskúmaná iba s ohľadom na ustanovenia rozpočtového nariadenia a vykonávacích pravidiel.

105    Treba okrem toho pripomenúť, že podľa článku 97 ods. 2 rozpočtového nariadenia a článku 138 ods. 1 písm. b) vykonávacích pravidiel sa dotknutá zmluva uzavrie prijatím ponuky, ktorá je ekonomicky najvýhodnejšia.

106    Ďalej treba pripomenúť, že na zabezpečenie súladu so zásadami transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie v štádiu výberu ponúk na účely uzavretia zmluvy článok 97 ods. 1 rozpočtového nariadenia obstarávateľovi nariaďuje, že pokiaľ sa má zmluva uzavrieť s uchádzačom, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, musí v dokumentoch o vyhlásení verejného obstarávania vymedziť a spresniť kritériá hodnotenia ponúk umožňujúce vyhodnotenie obsahu ponúk. Tieto kritériá musia byť podľa článku 138 ods. 2 vykonávacích pravidiel odôvodnené predmetom zmluvy. Podľa odseku 3 toho istého ustanovenia musí obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch uviesť váhu, ktorú priznáva každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

107    Tieto ustanovenia však obstarávateľovi ponechávajú možnosť výberu kritérií hodnotenia ponúk, s ohľadom na ktoré budú ponuky hodnotené. Kritériá hodnotenia ponúk, ktoré chce obstarávateľ stanoviť, však musia v každom prípade smerovať k určeniu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. februára 2003, Renco/Rada, T‑4/01, Zb. s. II‑171, bod 66, a Strabag Benelux/Rada, T‑183/00, Zb. s. II‑135, bod 74).

108    Okrem toho kritériá stanovené obstarávateľom na zistenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky nemusia mať nevyhnutne kvantitatívnu povahu alebo byť orientované výlučne na cenu. Aj keď sú v súťažných podkladoch uvedené kritériá hodnotenia ponúk, ktoré nie sú vyjadrené kvantitatívne, môžu byť použité objektívnym a jednotným spôsobom tak, aby mohli byť ponuky porovnané, a sú jednoznačne relevantné na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (pozri v tomto zmysle rozsudok Renco/Rada, už citovaný v bode 107 vyššie, body 67 a 68).

109    V prejednávanej veci treba predovšetkým pripomenúť, že kritériá hodnotenia ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania sú uvedené tak v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania [bod IV 2)], ako aj v špecifikáciách pripojených k výzve na predkladanie ponúk. Podmienka zverejnenia stanovená v článku 97 ods. 1 rozpočtového nariadenia je teda splnená.

110    Ďalej treba pripomenúť, že kritériá hodnotenia ponúk, ktoré žalobkyňa označila za nejednoznačné a subjektívne, znejú takto:

„1.      Kvalita navrhovaného riešenia:

–        vhodnosť navrhovanej stratégie na vykonanie požadovaných úloh (40/100);

–        vhodnosť metód a nástrojov, prostredia kvality a kvalitatívnych postupov na vykonanie požadovaných úloh (30/100);

–        vhodnosť navrhovanej organizácie tímu na vykonanie požadovaných úloh (20/100);

–        štruktúra, zrozumiteľnosť a dôkladnosť ponuky (10/100).“

111    Treba teda konštatovať, že tvrdenie žalobkyne, ktorá nijako nepodložila svoju argumentáciu o údajne neurčitom a subjektívnom charaktere týchto kritérií, je vyvrátené ich jasným znením. Žalobkyňa predovšetkým nepredkladá nijaký dôkaz na podporu svojich tvrdení, ktorý by umožnil konštatovať, že obstarávateľ pri vymedzovaní týchto kritérií porušil povinnosť dodržiavať zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Žalobkyňa naopak určitým spôsobom opakuje svoju argumentáciu rozvinutú v rámci prvého žalobného dôvodu, ktorá sa týka údajnej neexistencie presného opisu požadovaných plnení a presných požiadaviek na prácu, ktorá má byť vykonaná.

112    Zo znenia vyššie uvedených kritérií vyplýva, že sa zameriavajú na tieto prvky: stratégiu navrhovanú uchádzačmi (prvé kritérium), metódy, nástroje, prostredie kvality a kvalitatívne postupy navrhované uchádzačmi (druhé kritérium), navrhovanú organizáciu tímu (tretie kritérium) a štruktúru, zrozumiteľnosť a dôkladnosť ponuky (štvrté kritérium). Žalobkyňa však nevysvetľuje ani nepreukazuje, prečo tieto kritériá nie sú odôvodnené predmetom dotknutého verejného obstarávania. Nič napokon neumožňuje spochybniť relevantnosť týchto kritérií pri určovaní ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, keďže tieto kritériá sú jednoznačne podmienkou riadneho poskytovania služieb, ktorých sa týka dotknuté verejné obstarávanie, a teda aj hodnoty samotnej ponuky.

113    Hoci tieto kritériá nemajú kvantitatívnu povahu, nemožno iba z tejto skutočnosti vyvodiť, že obstarávateľ ich neuplatnil objektívnym a jednotným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok Renco/Rada, už citovaný v bode 107 vyššie, body 67 a 68). Treba uviesť, že žalobkyňa v prejednávanej veci nepredložila nijaký dôkaz v tomto zmysle.

114    Nakoniec a subsidiárne treba poznamenať, že obstarávateľ v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami uviedol pomernú váhu pripísanú každému z kritérií hodnotenia ponúk, čím uchádzačov informoval o dôležitosti, ktorú chce prikladať každému z kritérií pri komparatívnom hodnotení ponúk.

115    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že obstarávateľ si nesplnil povinnosť vymedziť v dokumentoch týkajúcich sa vyhlásenia verejného obstarávania kritériá hodnotenia ponúk v súlade s právnym rámcom a zásadami judikatúry uvedenými v bodoch 104 až 108 vyššie.

116    Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.

C –  O piatom dôvode založenom na porušení zásad riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti

1.     Tvrdenia účastníkov konania

117    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia porušila zásady riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti tým, že neposkytla rýchlu a primeranú odpoveď na jej fax z 27. augusta 2004, v ktorom formulovala výhrady k verejnému obstarávaniu týkajúce sa najmä zásady zákazu diskriminácie.

118    Komisia tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

119    Podľa všeobecnej zásady riadnej správy vecí verejných, ktorá zahŕňa aj povinnosť náležitej starostlivosti, je každá inštitúcia Spoločenstva povinná dodržiavať primeranú lehotu pri vedení administratívnych konaní a konať s náležitou starostlivosťou vo svojich vzťahoch s verejnosťou [rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C‑47/07 P, Zb. s. I‑9761, bod 92, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑95 a II‑A‑2‑441, bod 162].

120    Treba navyše spresniť, že pokiaľ ide o verejné obstarávania Spoločenstvom, kontakty medzi obstarávateľom na jednej strane a potenciálnymi uchádzačmi a uchádzačmi na druhej strane sú upravené článkami 141 a 148 vykonávacích pravidiel.

121    Článok 141 vykonávacích pravidiel stanovuje:

„1.      Za predpokladu, že žiadosť bola podaná včas pred konečným termínom na predloženie súťažných návrhov, technické špecifikácie a ostatné dokumenty sa musia zaslať do šiestich kalendárnych dní od prijatia žiadosti všetkým hospodárskym subjektom, ktoré si vyžiadali technické špecifikácie alebo prejavili záujem predložiť súťažný návrh.

2.      Za predpokladu, že uvedená žiadosť bola podaná včas, ďalšie informácie týkajúce sa technických špecifikácií sa musia dodať súčasne všetkým hospodárskym subjektom, ktoré si vyžiadali technické špecifikácie alebo prejavili záujem predložiť súťažný návrh najneskôr do šiestich dní pred konečným termínom na prijatie súťažných návrhov alebo, v prípade žiadostí o informácie prijatých menej ako osem kalendárnych dní pred konečným termínom na prijatie súťažných návrhov, čo možno najskôr po prijatí žiadosti.

…“

122    Článok 148 vykonávacích pravidiel okrem toho stanovuje:

„1.      Kontakt medzi verejným obstarávateľom a uchádzačmi v priebehu verejného obstarávania sa môže uskutočniť iba výnimočne a za podmienok stanovených v ods. 2 a 3.

2.      Pred konečným termínom na predkladanie súťažných návrhov, s ohľadom na ďalšie dokumenty a informácie uvedené v článku 141, verejný obstarávateľ môže:

a)      na základe žiadosti uchádzačov oznámiť ďalšie informácie len na účely vyjasnenia charakteru zmluvy; takéto informácie sa musia oznámiť v ten istý deň všetkým uchádzačom, ktorí požiadali o technické špecifikácie;

…“

123    Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že kontakty medzi obstarávateľom na jednej strane a potenciálnymi uchádzačmi a uchádzačmi na druhej strane pred konečným dátumom stanoveným na predloženie ponúk sú možné v rozsahu, v akom sa týkajú získania „ďalších informácií“ k súťažným podkladom (článok 141 ods. 2 vykonávacích pravidiel) a „ďalších informácií“ o doplňujúcich dokumentoch a informáciách uvedených v článku 141, a to „len na účely vyjasnenia charakteru zmluvy“ [článok 148 ods. 2 písm. a) vykonávacích pravidiel].

124    Pokiaľ ide o „ďalšie informácie“ uvedené v článku 141 ods. 2 vykonávacích pravidiel obstarávateľ je povinný ich poskytnúť potenciálnym uchádzačom v lehotách stanovených v uvedenom článku. Pokiaľ ide o „ďalšie informácie“ uvedené v článku 148 ods. 2 písm. a) vykonávacích pravidiel, obstarávateľ má možnosť, ale nie povinnosť, poskytnúť ich uchádzačom.

125    V prejednávanej veci treba konštatovať, že fax z 27. augusta 2004, na ktorý odkazuje žalobkyňa, neobsahuje žiadosť o informácie podľa vyššie uvedených ustanovení vykonávacích pravidiel. Ako už bolo uvedené (pozri bod 11 vyššie), žalobkyňa týmto faxom vyjadrila výhrady k postupu dotknutého verejného obstarávania založené na možnej neexistencii objektívnosti verejného obstarávania v prospech uchádzačov, ktorí už boli dodávateľmi dotknutého GR, na neexistencii jasných špecifikácií toho istého verejného obstarávania a na neexistencii presných a objektívnych kritérií hodnotenia uchádzačov. Tým istým faxom tiež požiadala dotknuté GR, aby predĺžilo lehotu na predkladanie ponúk dovtedy, kým budú napravené vyššie uvedené nedostatky. Z toho vyplýva, že Komisia nebola povinná na tento list odpovedať. Komisia to však urobila, a to rýchlo a primerane, listom z 3.septembra 2004, v ktorom vyjadrila názor, že výhrady žalobkyne nie sú dôvodné, a odmietla predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk (pozri bod 13 vyššie). Žalovaná tak nepopierateľne preukázala dodržanie zásady náležitej starostlivosti, ktorá je súčasťou riadnej správy vecí verejných, a to tým skôr, že ako už bolo konštatované vyššie, zákonodarca jej v prejednávanej veci neukladal povinnosť odpovedať. Z toho vyplýva, že spôsob, akým Komisia odpovedala na fax žalobkyne z 27. augusta 2004 nevykazuje žiadne porušenie zásad riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti.

126    Subsidiárne treba uviesť, že žalobkyňa nespochybnila tvrdenie Komisie, podľa ktorého obstarávateľ rýchlo odpovedal na všetky otázky uchádzačov k súťažným podkladom, z ktorých väčšinu položila žalobkyňa.

127    S ohľadom na vyššie uvedené treba tento žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

D –  O štvrtom dôvode založenom na neexistencii relevantných informácií a na nedostatku odôvodnenia

1.     Tvrdenia účastníkov konania

128    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je chybné z dôvodu, že dotknuté GR dostatočne neodôvodnilo svoje akty. Tento žalobný dôvod v sebe zahŕňa dve výhrady.

129    Po prvé dotknuté GR žalobkyni neposkytlo všetky požadované informácie o dôvodoch zamietnutia jej ponuky, čím porušilo článok 253 ES a článok 8 smernice 92/50. Dotknuté GR jasne nevysvetlilo dôvody, pre ktoré odmietlo ponuku žalobkyne a nič neuviedlo o charakteristikách a relatívnych výhodách vybranej ponuky, čím odoprelo žalobkyni možnosť predložiť dôležité poznámky k uskutočnenej voľbe, ako aj prípadnú možnosť dosiahnuť súdnu nápravu. Žalobkyňa tiež poznamenáva, že dotknuté GR sa neodvolávalo na dôvod verejného poriadku, ani na obchodné tajomstvo, aby odôvodnilo skutočnosť, že odmietlo sprístupniť hodnotiacu správu, ktorá je v takýchto prípadoch bežne zasielaná všetkým uchádzačom podľa článku 12 ods. 2 smernice 92/50. Podľa žalobkyne také nedostatočné odôvodnenie, o aké ide v prejednávanej veci, mimoriadne sťažuje, alebo dokonca znemožňuje súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

130    Po druhé žalobkyňa v replike poukazuje na prekročenie pätnásťdňovej lehoty na zaslanie výťahov zo správy hodnotiacej komisie uchádzačom, čo bolo v rozpore s rozpočtovým nariadením a právnymi predpismi v oblasti verejného obstarávania. Toto prekročenie lehoty a úplná neexistencia odôvodnenia niektorých aspektov napadnutého rozhodnutia predstavovali pre žalobkyňu zdroj ťažkostí, pokiaľ ide o podanie jej žaloby na Všeobecnom súde.

131    Komisia navrhuje, aby bol tento žalobný dôvod zamietnutý.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

132    Na úvod treba spresniť, že ustanoveniami, ktoré upravujú obsah povinnosti odôvodnenia, ktorú má obstarávateľ voči uchádzačovi, ktorý nebol vybratý v rámci postupu daného verejného obstarávania, sú článok 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia a článok 149 vykonávacích pravidiel, a nie ustanovenia smernice 92/50, ako tvrdí žalobkyňa (pozri bod 104 vyššie).

133    Z vyššie uvedených článkov vyplýva, že v oblasti verejného obstarávania si obstarávateľ splní povinnosť odôvodnenia, keď sa uspokojí najskôr s okamžitým oznámením dôvodov odmietnutia ponúk všetkým vylúčeným uchádzačom a potom s oznámením charakteristík a pomerných výhod súvisiacich s vybranou ponukou, ako aj mena úspešného uchádzača uchádzačom, ktorí predložili prípustnú ponuku a výslovne o to požiadajú, v lehote pätnástich kalendárnych dní od prijatia písomnej žiadosti (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. júla 2007, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑250/05, neuverejnený v Zbierke, bod 68, a z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑465/04, neuverejnený v Zbierke, bod 47 a tam citovanú judikatúru).

134    Tento postup je v súlade s účelom povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES, podľa ktorého treba jasne a jednoznačne uviesť úvahy autora aktu tak, aby jednak dotknuté osoby mohli spoznať dôvody prijatia opatrenia na účely uplatnenia svojich práv, jednak aby súd mohol vykonať svoje preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. mája 1996, Adia interim/Komisia, T‑19/95, Zb. s. II‑321, bod 32; z 26. februára 2002, Esedra/Komisia, T‑169/00, Zb. s. II‑609, bod 190; Strabag Benelux/Rada, už citovaný v bode 107 vyššie, bod 55, a z 12. júla 2007, Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 133 vyššie, bod 69).

135    Treba dodať, že dodržanie povinnosti odôvodnenia treba posudzovať v závislosti od informácií, ktorými žalobkyňa disponuje v okamihu podania žaloby (rozsudky Strabag Benelux/Rada, už citovaný v bode 107 vyššie, bod 58, a Renco/Rada, už citovaný v bode 107 vyššie, bod 96).

136    Z toho vyplýva, že na určenie toho, či si Komisia v prejednávanej veci splnila povinnosť odôvodnenia, treba preskúmať listy z 18. novembra 2004 a 10. decembra 2004, ktoré Komisia zaslala žalobkyni pred podaním prejednávanej žaloby.

137    List z 18. novembra 2004 informuje žalobkyňu, že jej ponuka (predložená so spoločnosťou Steria v rámci ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria) nebola vybraná. V tomto liste sa uvádza, že uvedená ponuka nebola vybraná, pretože s ohľadom na kritériá hodnotenia ponúk nepredstavuje najlepšiu ponuku v zmysle kvality a ceny. Tento list tiež spresňuje, že žalobkyňa môže získať doplňujúce informácie o dôvodoch odmietnutia svojej ponuky a že ak o to písomne požiada, môže získať informácie o charakteristikách a relatívnych výhodách vybranej ponuky, ako aj o mene vybraného uchádzača. V liste sa nakoniec uvádza, že niektoré podrobnosti vyššie uvedenej ponuky nebudú oznámené, ak by to tvorilo prekážku uplatnenia právnych predpisov, odporovalo verejnému záujmu alebo poškodzovalo oprávnené obchodné záujmy verejných alebo súkromných podnikov alebo ak by to mohlo narušiť korektnú hospodársku súťaž medzi týmito podnikmi. Z toho vyplýva, že hoci má tento list v určitých aspektoch šablónovitú povahu, je v súlade s ustanoveniami článku 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia.

138    Listom Komisie z 10. decembra 2004 bol žalobkyni zaslaný výťah zo správy hodnotiacej komisie. Tento list bol zaslaný ako odpoveď na písomnú žiadosť žalobkyne z 22. novembra 2004, zopakovanú 8. decembra 2004.

139    Vo výťahu zo správy hodnotiacej komisie je uvedené meno vybraného uchádzača. Tento výťah okrem toho obsahuje vyčerpávajúce poznámky hodnotiacej komisie k ponuke vybraného uchádzača a ponuke konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria, pokiaľ ide o každé z kritérií hodnotenia ponúk (pozri bod 21 vyššie). Navyše tento výťah obsahuje tabuľku so známkami udelenými každej z týchto dvoch ponúk, pokiaľ ide o každé z kritérií hodnotenia ponúk, ako aj tabuľku obsahujúcu príslušné ceny oboch ponúk a komparatívne vyhodnotenie pomeru kvality a ceny (pozri bod 22 vyššie).

140    Treba preto konštatovať, že Komisia tým, že žalobkyni najskôr oznámila hlavné dôvody odmietnutia ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria a potom poskytla vyššie uvedený výťah zo správy hodnotiacej komisie, dostatočne z právneho hľadiska odôvodnila odmietnutie ponuky žalobkyne v súlade s článkom 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia a článkom 149 ods. 2 vykonávacích pravidiel. Treba totiž uviesť, že v uvedenom výťahu je uvedené meno osoby, s ktorou bola zmluva uzavretá, a prostredníctvom vyššie uvedených poznámok hodnotiacej komisie a oboch tabuliek aj „charakteristiky a relatívne výhody vybranej ponuky“. List z 18. novembra 2004 a tento výťah, ktorý bol zaslaný listom z 10. decembra 2004, teda umožnili žalobkyni okamžite identifikovať dôvody, pre ktoré jej ponuka nebola vybratá, teda skutočnosť, že bola z ekonomického hľadiska menej výhodná než ponuka vybraného uchádzača, lebo jeho ponuka vykazovala lepší pomer kvality a ceny.

141    Pokiaľ nakoniec ide o výhradu žalobkyne, ktorá sa týka prekročenia pätnásťdňovej lehoty na zaslanie výťahov zo správy hodnotiacej komisie, treba skutočne poznamenať, že tento výťah jej bolo doručený listom z 10. decembra 2004 a dostala ho teda prinajmenšom osemnásť kalendárnych dní po svojej písomnej žiadosti zaslanej Komisii faxom a doporučeným listom z 22. novembra 2004. Toto mierne oneskorenie je síce poľutovaniahodné, nijako však neobmedzilo možnosť žalobkyne uplatniť svoje práva pred Všeobecným súdom a nemôže tak samo osebe viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Zo spisu totiž vyplýva, že žalobkyňa pri podávaní prejednávanej žaloby použila všetky informácie obsiahnuté v tomto výťahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 133 vyššie, bod 52).

142    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné dospieť k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umožnilo žalobkyni uplatniť svoje práva a Všeobecnému súdu vykonať preskúmavanie. Tento žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

E –  O treťom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustil obstarávateľ pri hodnotení ponuky žalobkyne

1.     Tvrdenia účastníkov konania

143    Žalobkyňa tvrdí, že dotknuté GR sa dopustilo zjavne nesprávneho posúdenia tým, že nevyhodnotilo správne a objektívne kvalitu jej ponuky a domnievalo sa, že je horšia než ponuka vybraného uchádzača.

144    V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že keďže dotknuté GR nepoužilo na to, aby dospelo ku konečnému poradiu, objektívnu, vopred určenú a uchádzačom známu metodiku, je zjavné, že rozhodnutie hodnotiacej komisie bolo založené na nesprávnych domnienkach.

145    Ďalej žalobkyňa poukazuje na to, že všeobecnosť použitých kritérií a skutočnosť, že uchádzači nepoznali presnú povahu zmluvnej povinnosti, viedli k subjektívnemu posúdeniu hodnoty ponúk.

146    Nakoniec žalobkyňa kritizuje niektoré konkrétne poznámky hodnotiacej komisie, ktoré odhaľujú existenciu zjavne nesprávnych posúdení pri hodnotení jej ponuky.

147    Komisia tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

148    Podľa ustálenej judikatúry obstarávateľ disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré zohľadní pri rozhodovaní o tom, s kým uzavrie zmluvu v rámci verejného obstarávania, a preskúmanie Všeobecným súdom sa musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá a pravidlá týkajúce sa odôvodnenia, či sa vychádzalo z vecne presne zistených skutkových okolností, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneužitiu právomoci (rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2002, Tideland Signal/Komisia, T‑211/02, Zb. s. II‑3781, bod 33, a zo 6. júla 2005, TQ3 Travel Solutions Belgium/Komisia, T‑148/04, Zb. s. II‑2627, bod 47; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 1978, Agence européenne d’intérims/Komisia, 56/77, Zb. s. 2215, bod 20).

149    V prejednávanej veci treba uviesť, že žalobkyňa sa na účely preukázania existencie zjavne nesprávneho posúdenia na strane obstarávateľa opiera v podstate o dve okolnosti.

150    Po prvé tvrdí, že dotknuté GR nepoužilo na účely dosiahnutia konečného poradia objektívnu, vopred určenú a uchádzačom známu metodiku. Odvoláva sa tiež na to, že uchádzači údajne nepoznali povahu zmluvných úloh, ktoré majú splniť, ako aj na údajnú všeobecnú povahu kritérií hodnotenia ponúk, na základe čoho dospieva k záveru, že hodnotenie ponúk muselo byť nevyhnutne subjektívne a založené na nesprávnych domnienkach.

151    Treba však konštatovať, že žalobkyňa sa obmedzuje na všeobecné tvrdenia, ktoré nie sú podložené a podporené nijakým dôkazom. Jej argumentácia je zopakovaním argumentácie použitej v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu, ktoré Všeobecný súd zamietol. Žalobkyňa okrem toho nijako nevysvetľuje, ako by všetky tieto údajné pochybenia obstarávateľa mohli viesť k nesprávnym domnienkam a subjektívnemu hodnoteniu ponúk. Treba preto dospieť k záveru, že táto argumentácia nemôže slúžiť ako základ tohto žalobného dôvodu.

152    Po druhé žalobkyňa spochybňuje niektoré konkrétne poznámky vyjadrené k ponuke konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria hodnotiacou komisiou.

153    Po prvé žalobkyňa spochybňuje poznámku hodnotiacej komisie, podľa ktorej „ponuka vykazuje nedostatočné pochopenie súťažných podkladov, keďže odkazuje na činnosti, ktoré už boli dokončené alebo budú dokončené v okamihu, keď zmluva vstúpi do platnosti“. Žalobkyňa spochybňuje dôvodnosť tejto poznámky, ktorú označuje za subjektívnu a nespravodlivú, a v podstate tvrdí, že pokiaľ došlo k nedorozumeniu, bolo to preto, že žalobkyňa bola vyzvaná na predloženie ponuky na projekt, ktoré špecifikácie jej neboli známe. Okrem toho sa domnieva, že takáto poznámka je v každom prípade neurčitá a nemožno ju vyvrátiť.

154    Vyššie uvedená poznámka hodnotiacej komisie sa vzťahuje na prvé kritérium hodnotenia ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania, teda na kritérium „vhodnosť navrhovanej stratégie na splnenie požadovaných úloh“. Pokiaľ ide o toto kritérium hodnotenia ponúk, ponuka konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria získala známku 23,2/40, zatiaľ čo vybraná ponuka získala známku 35,1/40.

155    Treba konštatovať, že aj v tomto prípade žalobkyňa v rámci svojej kritiky vyššie uvedenej poznámky znova opakuje argumenty, ktoré uvádzala v rámci prvého žalobného dôvodu, ktorý Všeobecný súd zamietol. Žalobkyňa okrem toho použitím jednoduchých tvrdení nijako nepreukazuje dôvodnosť svojich argumentov o údajnej subjektívnej, nespravodlivej a nejednoznačnej povahe vyššie uvedenej poznámky. Z toho vyplýva, že kritika žalobkyne vyjadrená vo vzťahu k vyššie uvedenej poznámke hodnotiacej komisie nepreukazuje nesprávnosť uvedenej poznámky a už vôbec nie existenciu zjavne nesprávneho posúdenia jej ponuky.

156    Po druhé žalobkyňa spochybňuje poznámku hodnotiacej komisie, podľa ktorej „ponuka vykazuje určité protirečenia, najmä pokiaľ ide o plánovanie: napríklad určité činnosti vývoja začínajú dokonca pred samotným začatím špecifikácií“. Žalobkyňa vo svojej odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupňa uviedla, že pozorné preskúmanie Ganttových diagramov obsiahnutých v jej ponuke preukazuje, že v rozpore s poznámkou hodnotiacej komisie predpokladala, že vývojové činnosti okrem niekoľkých odôvodnených výnimiek začnú po činnostiach spojených so špecifikáciami.

157    Vyššie uvedená poznámka hodnotiacej komisie, ktorú žalobkyňa spochybňuje, sa tiež týka prvého kritéria hodnotenia ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania.

158    Všeobecný súd sa po preskúmaní Ganttových diagramov predložených žalobkyňou a s prihliadnutím k odpovediam účastníkov konania na otázky položené Súdom prvého stupňa na pojednávaní domnieva, že tieto diagramy skutočne vzbudzujú dojem, že žalobkyňa pri svojom plánovaní projektu týkajúceho sa dotknutého verejného obstarávania predpokladala, že prinajmenšom niektoré vývojové činnosti budú začaté pred zodpovedajúcimi špecifikačnými činnosťami, čo teda preukazuje, že poznámka hodnotiacej komisie bola opodstatnená. Je pravda, že žalobkyňa na pojednávaní v podstate tvrdila, že akékoľvek nedorozumenie, ktoré mohlo vzniknúť pri čítaní Ganttových diagramov, bolo dôsledkom skutočnosti, že tieto diagramy, tak ako boli predložené Všeobecnému súdu a obsiahnuté aj v ponuke, boli prezentované vo formáte A 4, čo spôsobilo, že sa určité informácie – nevyhnutné na pochopenie plánovania projektu obsiahnutého v ponuke konzorcia Evropaïki Dynamiki-Steria – stali neviditeľnými. Žalobkyňa tvrdila, že k svojej ponuke pripojila tieto Ganttove diagramy aj vo formáte A 3, čo zviditeľnilo relevantné informácie spojené s plánovaním projektu a preukazovalo, že poznámka hodnotiacej komisie bola neopodstatnená. Bez ohľadu na údajnú dôležitosť týchto vyššie uvedených diagramov je však potrebné konštatovať, že ich Všeobecný súd nemal k dispozícii vo formáte A3.

159    V každom prípade aj za predpokladu, že by táto argumentácia žalobkyne bola opodstatnená, treba poznamenať, že sa týka prvého kritéria hodnotenia ponúk v dotknutom verejnom obstarávaní. Ako však vyplýva z tabuliek uvedených v bode 22 vyššie, aj keby ponuka žalobkyne získala v rámci toho kritéria hodnotenia ponúk maximálny počet bodov, teda 40/40, žalobkyňa by nemohla túto zmluvu získať vzhľadom na počet bodov, ktoré jej ponuka získala v rámci ostatných troch kritérií hodnotenia ponúk.

160    Za týchto okolností treba prísť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala nesprávnosť predmetnej poznámky hodnotiacej komisie a že už vôbec nepreukázala, že táto údajne nesprávna poznámka sa prejavila v zjavne nesprávnom posúdení pri hodnotení jej ponuky.

161    Po tretie žalobkyňa spochybňuje nasledujúcu poznámku hodnotiacej komisie:

„Ponuka obsahuje podrobný opis Cosmic FFP, ale nástroje navrhované pre odhady (Calico a Costar) sú vhodné len pre odhady založené na metodike Cocomo II, čo nie je koherentné (pozri oddiel 4.1.3.5.1 [ponuky]).“

162    Táto poznámka sa týka druhého kritéria hodnotenia ponúk v rámci sporného verejného obstarávania, ktorým je „vhodnosť navrhovaných metód a nástrojov, prostredia kvality a kvalitatívnych postupov na vykonanie požadovaných úloh“. Pokiaľ ide o toto kritérium hodnotenia ponúk, vyššie uvedená ponuka získala známku 16,7/30, zatiaľ vybraná ponuka získala známku 24,5/30.

163    Komisia vo svojich písomných dokumentoch a na pojednávaní spresnila, že nekoherentnosť zistená hodnotiacou komisiou spočíva v skutočnosti, že hoci žalobkyňa vo svojej ponuke opísala nástroje, ktoré chce použiť pri využívaní metódy Cocomo, čo nebolo vo výzve na predkladanie ponúk požadované, neposkytla nijakú informáciu o infraštruktúre využívania metódy Cosmic FFP, ktorá bola metódou stanovenou v súťažných podkladoch. Žalobkyňa navyše neuviedla, aká je spojitosť medzi obomi metódami Cocomo a Cosmic FFP spomínanými v jej ponuke a aká spojitosť je medzi metódou Cocomo, uvedenou v jej ponuke bez zjavného dôvodu, a systémom, ktorý bol predmetom dotknutého verejného obstarávania.

164    Žalobkyňa vo svojej odpovedi na písomnú otázku Všeobecného tvrdila, že odkaz na metódu Cocomo uvedený v jej ponuke sa nemá považovať za nekoherentnosť a že konkrétne nástroje pre metodiku Cosmic FFP nenavrhla z dôvodu, že také konkrétne nástroje neboli potrebné. Napokon ani vybraný uchádzač také nástroje vo svojej ponuke nenavrhol.

165    Treba najskôr uviesť, že súťažné podklady dotknutého verejného obstarávania skutočne stanovujú použitie systému Cosmic FFP na vykonávanie relatívnych odhadov nákladov potrebných na vykonanie určitých počítačových činností súvisiacich s dotknutým verejným obstarávaním. Aj z preskúmania oddielu 4.1.3.5.1 ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria vyplýva, že sa v nej nachádza veľmi stručný a všeobecný odkaz na metódu Cocomo a nástroje Calico a Costar. Treba nakoniec poznamenať, že hodnotiaca komisia nevytýka iba vyššie uvedenému konzorciu, ale aj vybranému uchádzačovi, že nespresnil nástroje, ktoré sa budú používať v rámci systému Cosmic FFP.

166    Treba uviesť, že žalobkyňa nepredkladá nijaký argument, ktorý by mohol preukázať, že tieto skutkové okolnosti, ktoré nie sú spochybňované, spôsobujú nesprávnosť poznámky hodnotiacej komisie uvedenej v bode 161 vyššie, a a fortiori umožňujú dospieť k názoru, že uvedená poznámka viedla v tomto ohľade obstarávateľa k zjavne nesprávnemu posúdeniu ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki-Steria, keďže známka udelená uvedenej ponuke, pokiaľ ide o druhé kritérium hodnotenia ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania, predovšetkým ani zďaleka nespočíva len na tejto jedinej analýze, ale vychádza aj z iných poznámok odsúhlasených hodnotiacou komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2007, Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 133 vyššie, bod 106).

167    Po štvrté žalobkyňa spochybňuje poznámku hodnotiacej komisie, podľa ktorej „RUP [bol] v celej ponuke [konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria] považovaný za ‚jedinú správnu‘ metódu riadenia projektu, [hoci v jej] návrhu softvéru pre vývojové prostredie sa neobjavuje žiadna licencia IBM-Rational“. Táto poznámka sa týka aj druhého kritéria hodnotenia ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania.

168    Komisia vo svojich písomných dokumentoch a na pojednávaní spresnila, že hodnotiaca komisia touto poznámkou poukázala na nekoherenciu v ponuke konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria spočívajúcu v tom, že táto ponuka síce niekoľkokrát označuje RUP za „jedinú správnu“ metódu, ktorú treba použiť, ale nespresňuje, či má uvedené konzorcium licenciu na softvér IBM Rational, ktorého použitie je v rámci tejto metódy nevyhnutné, čím necháva nevyriešenou otázku, či náklady na použitie tohto softvéru prevezme žalobkyňa alebo obstarávateľ.

169    Podľa žalobkyne mohla vyššie uvedená poznámka uviesť obstarávateľa do omylu a je tiež irelevantná. Náklady na potrebné licencie mala znášať žalobkyňa, a preto neexistoval nijaký dôvod, aby sa o tom čokoľvek uvádzalo v ponuke, keďže výzva na predkladanie ponúk to nevyžadovala. Podľa žalobkyne bolo zjavné, že by pri vykonávaní svojej práce používala produkty, na ktoré má licenciu.

170    V tomto ohľade stačí uviesť, že táto argumentácia žalobkyne je všeobecná a nie je podopretá nijakým dôkazom. Nie je preto spôsobilá preukázať nesprávnosť vyššie uvedenej poznámky hodnotiacej komisie a už vôbec nie existenciu zjavne nesprávneho posúdenia zo strany verejného obstarávateľa.

171    Po piate žalobkyňa spochybňuje relevantnosť poznámky hodnotiacej komisie, podľa ktorej „napriek skutočnosti, že skúsenosti v oblasti ciel a spotrebných daní sú v [ponuke konzorcia Evropaïki Dynamiki-Steria] označené za nevyhnutné v zmysle praktických znalostí, v praxi jej návrh existenciu znalostí tohto druhu nepreukazuje.“ Táto poznámka sa týka tretieho kritéria hodnotenia ponúk v rámci dotknutého verejného obstarávania, teda „vhodnosti navrhovanej organizácie tímu na vykonanie požadovaných úloh“. Známka udelená ponuke konzorcia Evropaïki Dynamiki-Steria za toto kritérium hodnotenia ponúk bola 14,5/20, zatiaľ čo vybraná ponuka získala známku 17,6/20.

172    Žalobkyňa po prvé uvádza, že vyššie uvedená poznámka nie je opodstatnená, lebo konzorcium Evropaïki Dynamiki-Steria malo skúsenosti v oblasti ciel a spotrebných daní a tieto skúsenosti boli opísané v ponuke. Po druhé žalobkyňa poznamenáva, že neexistoval nijaký dôvod zahrnúť do ponuky podrobné informácie v tejto oblasti, pretože to nebolo požadované vo výzve na predkladanie ponúk a súťažné podklady nevyžadovali, aby uchádzači mali túto „schopnosť“. Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že údajná neexistencia skúseností konzorcia Evropaïki Dynamiki-Steria v oblasti ciel a spotrebných daní bola použitá na odôvodnenie priemerného hodnotenia jej ponuky, predstavuje porušenie výzvy na predkladanie ponúk, lebo tieto skúsenosti v nej neboli uvedené ako jedno z hodnotiacich kritérií.

173    Kritika žalobkyne sa týka tak relevantnosti poznámky hodnotiacej komisie, ako aj jej dôvodnosti.

174    Pokiaľ ide o relevantnosť tejto poznámky, Všeobecný súd poznamenáva, že napriek skutočnosti, že súťažné podklady nevyžadujú od uchádzačov skúsenosti v oblasti ciel a spotrebných daní, hodnotiaca komisia chcela touto poznámkou iba zdôrazniť existenciu nekoherentnosti v ponuke konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria. Táto nekoherentnosť spočívala v skutočnosti, že hoci uvedené konzorcium tvrdilo, že uchádzač musel mať na to, aby bol vybraný, skúsenosti v oblasti ciel a spotrebných daní, jeho ponuka také skúsenosti uvedeného konzorcia nepreukazovala. Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne mohla taká poznámka zo strany hodnotiacej komisie poskytnúť obstarávateľovi užitočné vysvetlenie.

175    Pokiaľ ide o dôvodnosť tejto poznámky, treba uviesť, že Komisia spresnila, že táto poznámka bola vyjadrená vo vzťahu k oddielu 6.3.1 ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria, v ktorom sa uvádzalo, že navrhovaní obchodní analytici (business analysts) majú „preukázané skúsenosti v oblasti spotrebných daní/daní/ciel v EÚ“. Podľa Komisie sa hodnotiaca komisia domnievala, že životopisy predložené žalobkyňou, ktoré sa týkali obchodných analytikov, tieto skúsenosti nepreukazovali. Žalobkyňa nebola schopná vyvrátiť tieto spresnenia poskytnuté Komisiou. Za týchto okolností treba rozhodnúť, že nesprávnosť dotknutej poznámky hodnotiacej komisie nebola preukázaná.

176    Nakoniec treba poznamenať, že žalobkyňa spochybňuje poznámku hodnotiacej komisie, ktorá týka druhého kritéria hodnotenia ponúk a ktorou sa ponuke konzorcia Evropaïki Dynamiki-Steria vytýka, že do nej boli zahrnuté štandardné referencie týkajúce sa najmä použitej architektúry a počítačových nástrojov, ktoré nie sú opodstatnené a nemajú nijakú súvislosť s cieľmi EMCS. Žalobkyňa vyvracia aj poznámku hodnotiacej komisie k štvrtému kritériu hodnotenia ponúk, ktorá sa týka údajnej všeobecnej povahy ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki‑Steria. Treba však konštatovať, žalobkyňa znovu používa jednoduché tvrdenia, argumentuje všeobecne a na podporu týchto tvrdení neuvádza nijaký dôkaz. Tieto výhrady preto treba zamietnuť.

177    Všeobecný súd považuje subsidiárne za dôležité zdôrazniť, že postup žalobkyne smerujúci ku kritike niektorých konkrétnych poznámok hodnotiacej komisie je neúčinný, lebo vôbec nepreukazuje, ako by tieto údajne nesprávne poznámky mohli viesť k zjavne nesprávnemu posúdeniu ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki-Steria. V tomto ohľade mala žalobkyňa predovšetkým vysvetliť, ako táto údajne nesprávna poznámka ovplyvňuje známku, ktorú získala jej ponuka. Žalobkyňa takéto vysvetlenie neposkytla.

178    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba dospieť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu zjavne nesprávneho posúdenia zo strany obstarávateľa pri hodnotení ponuky konzorcia Evropaïki Dynamiki-Steria. Tento žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

179    Z toho teda vyplýva, že žalobu treba zamietnuť.

 O trovách

180    Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania, a to aj v prípade zamietnutia jej žaloby. Žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že dotknuté GR jej včas neoznámilo dostatočné odôvodnenie, jej znemožnilo v plnom rozsahu vyhodnotiť jej šance na spochybnenie napadnutého rozhodnutia a teda bola na zachovanie svojich práv nútená podať túto žalobu.

181    Komisia sa domnieva, že tento návrh nenachádza oporu v práve Spoločenstva.

182    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

183    Článok 87 ods. 3 vyššie uvedeného rokovacieho poriadku okrem toho stanovuje:

„Ak účastníci mali úspech len v časti predmetu konania alebo vo výnimočných prípadoch, môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z nich znáša vlastné trovy.

Všeobecný súd môže zaviazať aj účastníka, ktorý mal vo veci úspech, nahradiť trovy konania, ktoré vznikli druhému účastníkovi a ktoré Všeobecný súd uzná za spôsobené jeho úmyselným zavinením.“

184    V prejednávanej veci bolo najmä konštatované, že štvrtý žalobný dôvod založený na neexistencii relevantných informácií a na nedostatku odôvodnenia nie je dôvodný. Navyše neexistuje nijaký iný dôvod na to, aby sa Všeobecný súd odklonil od pravidla obsiahnutého vo vyššie uvedenom článku 87 ods. 2. Návrh žalobkyne preto treba zamietnuť.

185    Keďže žalobkyňa nemala úspech v žiadnom zo svojich návrhov, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

Azizi

Cremona

Frimodt Nielsen

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. marca 2010.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

Skutkové okolnosti

I –  Systém informatizácie prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (EMCS)

II –  Dotknuté verejné obstarávanie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

I –  O prípustnosti

A –  Tvrdenia účastníkov konania

B –  Posúdenie Všeobecným súdom

II –  O veci samej

A –  O prvom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie a zásady slobodnej hospodárskej súťaže

1.  Tvrdenia účastníkov konania

2.  Posúdenie Všeobecným súdom

a)  O prvej časti tohto žalobného dôvodu týkajúcej sa neexistencie špecifikácií EMCS

b)  O druhej časti tohto žalobného dôvodu týkajúcej sa neoznámenia zdrojového kódu NCTS

O nerovnomernosti poskytnutia informácií v prospech vybraného uchádzača

O užitočnosti zdrojového kódu NCTS pri formulácii ponúk

B –  O druhom dôvode založenom na porušení rozpočtového nariadenia, vykonávacích pravidiel a smerníc 92/50 a 2004/18

1.  Tvrdenia účastníkov konania

2.  Posúdenie Všeobecného súdu

C –  O piatom dôvode založenom na porušení zásad riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti

1.  Tvrdenia účastníkov konania

2.  Posúdenie Všeobecným súdom

D –  O štvrtom dôvode založenom na neexistencii relevantných informácií a na nedostatku odôvodnenia

1.  Tvrdenia účastníkov konania

2.  Posúdenie Všeobecným súdom

E –  O treťom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustil obstarávateľ pri hodnotení ponuky žalobkyne

1.  Tvrdenia účastníkov konania

2.  Posúdenie Všeobecným súdom

O trovách

---

* Jazyk konania: angličtina.