Vec C‑241/05

Nicolae Bot

proti

Préfet du Val-de-Marne

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d’État (Francúzsko)]

„Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda – Článok 20 ods. 1 – Podmienky pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú vízovú povinnosť – Maximálna dĺžka pobytu v trvaní troch mesiacov počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa prvého vstupu do schengenského priestoru – Za sebou nasledujúce pobyty – Pojem ‚prvý vstup‘“

Abstrakt rozsudku

Víza, azyl, prisťahovalectvo – Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda – Podmienky pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú vízovú povinnosť

(Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, článok 20 ods. 1)

Článok 20 ods. 1 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „prvý vstup“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje okrem vôbec prvého vstupu na územie zmluvných štátov tejto dohody na prvý vstup na tieto územia po uplynutí šesťmesačného obdobia od tohto vôbec prvého vstupu, ako aj na všetky ostatné prvé vstupy po uplynutí každého nového obdobia šiestich mesiacov od predchádzajúceho dňa prvého vstupu. Toto ustanovenie tak štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nemajú vízovú povinnosť, umožňuje pobyt v schengenskom priestore v maximálnej dĺžke troch mesiacov v priebehu za sebou nasledujúcich období šiestich mesiacov, pod podmienkou, že každé z týchto období sa začne takýmto prvým vstupom.

Okrem toho takto vyložený pojem „prvého vstupu“ nijako neoberá príslušné vnútroštátne orgány o možnosť sankcionovať, v súlade s právom Spoločenstva, štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého pobyt v schengenskom priestore prekročil maximálnu dobu troch mesiacov v priebehu predchádzajúceho obdobia šiestich mesiacov aj ak v čase kontroly tohto štátneho príslušníka neprekračuje jeho pobyt tri mesiace odo dňa posledného prvého vstupu.

(pozri body 29, 31, 43 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 3. októbra 2006 (*)

„Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda – Článok 20 ods. 1 – Podmienky pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú vízovú povinnosť – Maximálna dĺžka pobytu v trvaní troch mesiacov počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa prvého vstupu do schengenského priestoru – Za sebou nasledujúce pobyty – Pojem ‚prvý vstup‘“

Vo veci C‑241/05,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článkov 68 ES a 234 ES, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Francúzsko) z 9. mája 2005 a doručený Súdnemu dvoru 2. júna 2005, ktorý súvisí s konaním:

Nicolae Bot

proti

Préfet du Val-de-Marne,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans a A. Rosas, sudcovia J.‑P. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric, P. Kūris, E. Juhász, U. Lõhmus, E. Levits, A. Ó Caoimh (spravodajca) a L. Bay Larsen,

generálny advokát: A. Tizzano,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a J.‑C. Niollet, splnomocnení zástupcovia,

–        česká vláda, v zastúpení: T. Boček, splnomocnený zástupca,

–        slovenská vláda, v zastúpení: R. Procházka, splnomocnený zástupca,

–        fínska vláda, v zastúpení: T. Pynnä, splnomocnená zástupkyňa,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: C. O’Reilly a A.‑M. Rouchaud‑Joët, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. apríla 2006,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 20 ods. 1 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9, ďalej len „DVSD“), podpísaného 19. júna 1990 v Schengene (Luxembursko).

2        Tento návrh bol predložený v súvislosti so žalobou, ktorú podal rumunský štátny príslušník pán Bot, a ktorá sa týkala zrušenia výnosu prefekta Val-de Marne (Francúzsko) o jeho vyhostení.

 Právny rámec

 Schengenské acquis

 Schengenské dohody

3        Dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoločných hraniciach podpísaná 14. júna 1985 v Schengene (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 13; Mim. vyd. 19/002, s. 3, ďalej len „Schengenská dohoda“) bola konkretizovaná podpísaním DVSD.

4        Článok 1 DVSD definuje pojem „cudzinec“ ako „osobu, ktorá nie je štátnym príslušníkom jedného z členských štátov Európskych spoločenstiev“.

5        V rámci hlavy II DVSD s názvom „Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb“ upravuje článok 5 ods. 1 podmienky vstupu cudzincov na územie zmluvných štátov Schengenského dohovoru („schengenský priestor“) na účely pobytu, ktorý neprekračuje tri mesiace.

6        Kapitola 3 rovnakej hlavy obsahuje pravidlá týkajúce sa víz.

7        Článok 11 ods. 1 DVSD, ktorý je súčasťou oddielu 1 tejto kapitoly s názvom „Víza pre krátkodobý pobyt“ znie:

„Vízum uvedené v článku 10 môže byť:

a)      cestovné vízum platné pre jeden alebo niekoľko vstupov, pričom ani trvanie jedného nepretržitého pobytu, ani celkové obdobie niekoľkých za sebou idúcich pobytov, nesmie byť odo dňa prvého vstupu viac ako 3 mesiace za pol roka.

…“

8        Článok 18 DVSD, ktorý je súčasťou oddielu 2 rovnakej kapitoly s názvom „Víza pre dlhodobý pobyt“ stanovuje:

„Víza k pobytu dlhšiemu ako 3 mesiace sú vnútroštátne víza, ktoré udeľuje každá zmluvná strana v súlade s ustanoveniami svojho vnútroštátneho práva…“

9        Kapitola 4 hlavy II DVSD uvádza vo svojich článkoch 19 až 24 podmienky pohybu cudzincov. Stanovuje najmä:

„Článok 19

1.      Cudzinci, ktorí sú držiteľmi jednotného víza a zákonne pricestovali na územie jednej zo zmluvných strán, sa môžu voľne pohybovať na území všetkých zmluvných strán počas doby platnosti víza a pokiaľ spĺňajú podmienky k vstupu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e).

…

Článok 20

1.      Cudzinci, ktorí nepodliehajú vízovej povinnosti sa môžu voľne pohybovať na území zmluvných strán, najviac však 3 mesiace počas doby 6 mesiacov odo dňa prvého vstupu a pokiaľ spĺňajú podmienky vstupu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e).

…

Článok 23

1.      Cudzinec, ktorý nespĺňal alebo už nespĺňa podmienky pre krátkodobý pobyt platné na území jednej zo zmluvných strán, musí v zásade okamžite opustiť územie zmluvných strán.“

…

 Schengenský protokol

10      Podľa článku 1 protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie a ktorý bol Amsterdamskou zmluvou pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Schengenský protokol“), je trinásť členských štátov Európskej únie vrátane Francúzskej republiky oprávnených založiť medzi sebou užšiu spoluprácu v rámci pôsobnosti Schengenského acquis tak, ako je uvedené v prílohe k tomuto protokolu. Táto spolupráca sa vykonáva v rámci inštitucionálneho a právneho rámca Európskej únie, ako aj Zmlúv EÚ a ES.

11      Podľa prílohy Schengenského protokolu je súčasťou takto definovaného schengenského acquis najmä Schengenská dohoda a DVSD.

12      Podľa článku 2 ods. 1 prvého pododseku Schengenského protokolu sa od dátumu nadobudnutia účinnosti Amsterdamskej zmluvy, teda od 1. mája 1999 schengenské acquis okamžite uplatňuje v trinástich členských štátoch uvedených v článku 1 tohto protokolu.

13      Na základe článku 2 ods. 1 druhej vety druhého pododseku Schengenského protokolu vydala Rada 20. mája 1999 rozhodnutie 1999/436/ES, ktorým sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii stanovuje právny základ pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria schengenské acquis (Ú. v. ES L 176, s. 17; Mim. vyd. 19/001, s. 152). Z článku 2 tohto rozhodnutia v spojení s jeho prílohou A vyplýva, že Rada zvolila ako právny základ článku 20 DVSD článok 62 ods. 1 pododsek 3 ES, ktorý je súčasťou hlavy IV Zmluvy ES s názvom „Vízová, azylová, prisťahovalecká a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb“.

 Nariadenie (ES) č. 539/2001

14      Podľa článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, s. 1; Mim. vyd. 19/004 s. 65), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2414/2001 zo 7. decembra 2001 (Ú. v. ES L 327, s. 1; Mim. vyd. 19/004 s. 172), sú rumunskí štátni príslušníci oslobodení od povinnosti mať víza pri prechode vonkajších hraníc členských štátov pre pobyty, ktorých celkové trvanie nepresahuje spolu tri mesiace.

 Vnútroštátna právna úprava

15      Nariadenie č. 45‑2658 z 2. novembra 1945 o podmienkach vstupu a pobytu cudzincov vo Francúzsku (JORF zo 4. novembra 1945, s. 7225) v znení najmä zákona č. 2003-1119 z 26. novembra 2003 o kontrole imigrácie, pobyte cudzincov vo Francúzsku a štátnej príslušnosti (JORF z 27. novembra 2003, s. 20136, ďalej len „nariadenie č. 45‑2658“) vo svojom článku 22 stanovuje:

„I. – Zástupca štátu v rámci departementu a v Paríži policajný prefekt môžu na základe odôvodneného výnosu rozhodnúť o vyhostení cudzinca v týchto prípadoch:

1°      ak cudzinec nemôže preukázať svoj zákonný vstup na francúzske územie, s výnimkou prípadu, že má platný doklad o pobyte;

…

II. – Ustanovenia ods. I pododseku 1° sa uplatňujú na cudzincov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskeho spoločenstva:

a)      ak nespĺňajú podmienky vstupu upravené v článku 5 [DVSD];

b)      alebo ak pochádzajú priamo z územia štátu, ktorý je zmluvnou stranou tejto dohody a nemôžu preukázať svoj vstup na francúzske územie v súlade s ustanoveniami článku 19 ods. 1 alebo 2, článku 20 ods. 1, článku 21 ods. 1 alebo 2 [DVSD].“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

16      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že rumunský štátny príslušník pán Bot sa zdržiaval v schengenskom priestore, a najmä vo Francúzsku, od 15. augusta do 2. novembra 2002, potom od konca novembra 2002 do konca januára 2003. Po tom, ako prešiel Maďarskom 23. februára 2003 a následne podľa svojho vyjadrenia Rakúskom a Nemeckom, sa vrátil do Francúzska, kde bol 25. marca 2003 predvedený na políciu.

17      Dňa 26. marca 2003 prijal prefekt vo Val‑de‑Marne v súvislosti s týmto štátnym príslušníkom výnos o vyhostení na základe článku 22 ods. II písm. b) nariadenia č. 45‑2658.

18      Pán Bot podal návrh na zrušenie tohto výnosu, ktorý bol zamietnutý rozsudkom tribunal administratif de Melun (správny súd v Melune) 1. apríla 2003 s odôvodnením, že tým, že sa pán Bot vrátil do Francúzska, aj keď obdobie 6 mesiacov stanovených v článku 20 ods. 1 DVSD ešte neuplynulo, nedodržal opakovane toto ustanovenie, a preto nemožno prijať tvrdenie, že preukázal svoj zákonný vstup do Francúzska v zmysle tohto nariadenia.

19      Pán Bot podal 5. mája 2003 návrh na zrušenie tohto rozsudku na Conseil d’État.

20      Keďže Conseil d’État sa domnievala, že odpoveď na otázku, či bola situácia, v ktorej sa pán Bot nachádzal v čase výnosu o vyhostení, v súlade so zákonom z pohľadu článku 20 ods. 1 DVSD, závisí od toho, ako je potrebné chápať výraz „deň prvého vstupu“ v zmysle tohto ustanovenia, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Ako je potrebné chápať pojem ‚deň prvého vstupu‘ v zmysle ustanovenia… článku 20 prvého odseku [DVSD], a najmä, má sa za ‚prvý vstup‘ na územie signatárskych štátov tohto dohovoru považovať každý vstup, ktorý sa uskutoční po uplynutí doby šiestich mesiacov, počas ktorej sa neuskutočnil žiadny iný vstup na toto územie, ako aj, v prípade cudzinca, ktorý uskutoční viacero vstupov na účely krátkodobých pobytov, každý vstup bezprostredne nasledujúci po uplynutí doby šiestich mesiacov počítanej odo dňa predchádzajúceho známeho ‚prvého vstupu‘?“

 O prejudiciálnej otázke

21      Svojou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na výklad pojmu „prvý vstup“ uvedeného v článku 20 ods. 1 DVSD, aby mohol určiť, či právo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá vízovú povinnosť, voľne sa pohybovať v schengenskom priestore v súlade s týmto ustanovením, najviac 3 mesiace počas obdobia 6 mesiacov, bolo v prípade žalobcu vo veci samej vyčerpané.

22      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že po tom, ako sa žalobca vo veci samej zdržiaval v schengenskom priestore niekoľkokrát za sebou, a to viac ako tri mesiace počas obdobia šiestich mesiacov od svojho prvého vstupu do tohto priestoru, opäť doňho vstúpil po uplynutí uvedeného šesťmesačného obdobia a bol podrobený kontrole po uplynutí menej ako troch mesiacov po opätovnom vstupe.

23      Za týchto okolností sa vnútroštátny súd pýta, či sa pojem „prvý vstup“ týka každého nového vstupu do schengenského priestoru alebo len, okrem vôbec prvého vstupu na toto územie, následného vstupu uskutočneného po uplynutí doby šiestich mesiacov od tohto vôbec prvého vstupu.

24      Ako vyplýva zo znenia článku 20 ods. 1 DVSD, deň prvého vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá vízovú povinnosť do schengenského priestoru predstavuje začiatok šesťmesačného obdobia, počas ktorého má tento štátny príslušník v súlade s uvedeným ustanovením právo voľne sa pohybovať v tomto priestore najviac tri mesiace.

25      Z toho vyplýva, že ako uviedol vnútroštátny súd, predstavuje vôbec prvý vstup tohto štátneho príslušníka do schengenského priestoru prvý vstup v zmysle článku 20 ods. 1 DVSD, na základe ktorého je potrebné určiť jeho právo na pobyt v maximálnej dĺžke troch mesiacov počas obdobia šiestich mesiacov.

26      Toto ustanovenie, tak ako uznali všetky zúčastnené osoby, ktoré predložili svoje písomné pripomienky Súdnemu dvoru, umožňuje v tejto súvislosti, rovnako, ako to výslovne stanovuje článok 11 ods. 1 písm. c) DVSD, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú vízovú povinnosť na krátkodobé pobyty, jednak neprerušený pobyt trvajúci tri mesiace, jednak za sebou nasledujúce pobyty kratšieho trvania, ktorých celkové trvanie však neprekračuje tri mesiace.

27      Zo znenia článku 20 ods. 1 DVSD, v spojení s jeho článkom 23 ods. 1 vyplýva, že ak bolo toto právo na pobyt v maximálnej dĺžke troch mesiacov vyčerpané v priebehu obdobia šiestich mesiacov, ktoré uplynulo odo dňa vôbec prvého vstupu do schengenského priestoru, musí dotknutý štátny príslušník v zásade bez meškania tento priestor opustiť, ak jeho pobyt nemá presiahnuť toto maximálne obdobie.

28      Aj keď znenie článku 20 ods. 1 DVSD nezakazuje tomu istému štátnemu príslušníkovi následne sa znova pohybovať v schengenskom priestore, čo žiadna zo zúčastnených osôb, ktoré predložili Súdnemu dvoru svoje pripomienky nespochybnila, tento pohyb je podmienený novým vstupom do tohto priestoru a tiež tým, že tento vstup sa uskutoční po uplynutí obdobia šiestich mesiacov odo dňa vôbec prvého vstupu do tohto priestoru.

29      Ako uviedla francúzska, česká a slovenská vláda, takýto nový vstup sa preto musí tiež považovať za prvý vstup v zmysle článku 20 ods. 1 DVSD, rovnako ako vôbec prvý vstup do schengenského priestoru. Toto ustanovenie tak štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nemajú vízovú povinnosť, umožňuje pobyt v tomto priestore v maximálnej dĺžke troch mesiacov v priebehu za sebou nasledujúcich období šiestich mesiacov, pod podmienkou, že každé z týchto období sa začne takýmto prvým vstupom.

30      Tento výklad má oporu v ustanoveniach DVSD, ktoré sa uplatňujú na víza pre krátkodobé pobyty. Podľa článku 11 ods. 1 písm. a) a článku 19 tohto dohovoru štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi cestovných víz a zákonne vstúpili do schengenského priestoru, sa môžu v tomto priestore voľne pohybovať počas obdobia najviac troch mesiacov v priebehu pol roka od prvého vstupu, čím je výslovne umožnený pobyt na tri mesiace počas za sebou nasledujúcich období šiestich mesiacov.

31      Okrem toho je potrebné upresniť, ako to správne uviedla francúzska a česká vláda, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev, že takto vyložený pojem „prvého vstupu“ uvedený v článku 20 ods. 1 DVSD nijako neoberá príslušné vnútroštátne orgány o možnosť sankcionovať, v súlade s právom Spoločenstva, štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého pobyt v schengenskom priestore prekročil maximálnu dobu troch mesiacov v priebehu predchádzajúceho obdobia šiestich mesiacov aj ak v čase kontroly tohto štátneho príslušníka neprekračuje jeho pobyt, rovnako ako v prípade pána Bota, tri mesiace odo dňa posledného prvého vstupu.

32      Komisia však tvrdí, že tento doslovný výklad článku 20 ods. 1 DVSD môže viesť k zneužívaniu s cieľom obísť pravidlá dlhodobého pobytu, aj keď články 62 ES a 63 ES, ako aj ustanovenia DVSD, najmä jeho články 5 a 18 stanovujú jasný rozdiel medzi pobytom dlhším ako tri mesiace, ktorý spadá do oblasti úpravy imigračnej politiky na jednej strane, a pobytom kratším ako tri mesiace, ktorý spadá do oblasti úpravy voľného pohybu osôb na strane druhej.

33      Komisia, rovnako ako fínska vláda tvrdí, že štátny príslušník tretej krajiny bez vízovej povinnosti, ktorý potom, ako opustil schengenský priestor v rovnaký deň, ako bol deň jeho prvého vstupu, realizoval pobyt v trvaní troch mesiacov bez jedného dňa na konci prvého šesťmesačného obdobia, by mohol, tým, že by opustil tento priestor na jeden deň na konci tohto prvého šesťmesačného obdobia a opäť by doňho vstúpil nasledujúci deň, zostať v uvedenom priestore tri mesiace navyše, čo by mu umožnilo voľne sa pohybovať v tomto priestore v období šiestich bezprostredne za sebou nasledujúcich mesiacov bez jedného dňa.

34      Za týchto okolností Komisia spolu s fínskou vládou usudzuje, že článok 20 ods. 1 DVSD by sa v súlade s cieľmi sledovanými týmto dohovorom mal vykladať tak, aby bolo zabezpečené, že všetci štátni príslušníci zamýšľajúci jeden alebo viac za sebou nasledujúcich pobytov, ktorých celkové trvanie prekračuje maximálne tri mesiace v priebehu akéhokoľvek šesťmesačného obdobia, spadajú do rámca pôsobnosti režimu práva Spoločenstva pre dlhodobé pobyty.

35      Podľa Komisie sa preto pojem „prvý vstup“ musí vykladať tak, že sa vzťahuje na každý prvý vstup do schengenského priestoru, ako aj na každý nový vstup pod podmienkou, že medzi posledným odchodom a týmto novým vstupom uplynie obdobie prekračujúce tri mesiace bez pobytu. Ak to tak nie je, je potrebné rozlišovať podľa toho, či bol pobyt v priebehu obdobia šiestich mesiacov, ktoré predchádzali tomuto novému vstupu dlhší alebo kratší ako tri mesiace. V prvom prípade je právo na pobyt vyčerpané. V druhom prípade by sa malo právo na pobyt vypočítať na základe kumulovanej dĺžky pobytu v priebehu uvedeného obdobia šiestich mesiacov.

36      Pokiaľ ide o fínsku vládu, tá sa domnieva, že pojem „prvý vstup“ sa má vykladať ako prvý vstup do schengenského priestoru uskutočnený v priebehu obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcim novému vstupu do tohto priestoru, berúc do úvahy, že každý pobyt, ktorý sa už na tomto území uskutočnil v priebehu tohto obdobia, znížil trojmesačné trvanie povoleného pobytu.

37      Z ustanovenia článku 62 ods. 1 pododseku 3 ES, ktoré v súlade s rozhodnutím 1999/436 predstavuje právny základ článku 20 ods. 1 DVSD, nepochybne vyplýva, že Rada môže prijať na základe tohto ustanovenia Zmluvy ES len opatrenia upravujúce podmienky, za ktorých sa môžu štátni príslušníci tretích krajín voľne pohybovať v schengenskom priestore počas najviac troch mesiacov.

38      Z toho vyplýva, že bez ohľadu na dodržanie požiadavky šesťmesačného obdobia odo dňa prvého vstupu uvedeného v článku 20 ods. 1 DVSD pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny v schengenskom priestore v zmysle tohto ustanovenia nemôže v žiadnom prípade prekročiť celkovú dobu troch bezprostredne za sebou nasledujúcich mesiacov. Pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú vízovú povinnosť, táto absolútna maximálna hranica jasne vyplýva z článku 5 ods. 1 DVSD a z článku 1 ods. 2 nariadenia č. 539/2001.

39      Z toho vyplýva, že v rozpore s tvrdením Komisie a fínskej vlády, výklad pojmu „prvý vstup“ uvedeného v článku 20 ods. 1 DVSD, ako to vyplýva z bodov 28 a 29 tohto rozsudku, nijak neumožňuje, aby sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorí nemajú vízovú povinnosť, voľne pohybovali v schengenskom priestore počas obdobia prekračujúceho tri bezprostredne za sebou nasledujúce mesiace, pretože, ako to bolo v týchto bodoch konštatované, každý „prvý vstup“ v zmysle tohto ustanovenia vyžaduje nevyhnutne nový vstup do tohto priestoru po uplynutí obdobia šiestich mesiacov.

40      Okrem toho, hoci je pravdou, že podľa výkladov, ktoré uprednostnila Komisia a fínska vláda, pojem „prvý vstup“ v podstate zabezpečuje, aby sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorí nemajú vízovú povinnosť, nezdržiavali v schengenskom priestore viac ako tri mesiace v priebehu akéhokoľvek obdobia šiestich mesiacov, je nutné konštatovať, že takéto pravidlo nevyplýva z článku 20 ods. 1 DVSD, ktoré sa obmedzuje na zákaz pobytu, ktorý prekračuje tri mesiace v priebehu obdobia šiestich mesiacov odo dňa zodpovedajúcemu prvému vstupu do tohto priestoru. No tým, že tieto výklady sa pridržiavajú pohyblivých dní prvého vstupu, meniacich sa na základe dňa posledného vstupu, ignorujú skutočnosť, že článok 20 ods. 1 DVSD je založený na pojme „prvý vstup“ a nahrádzajú ho pojmom posledný vstup, ktorý sa v ňom nenachádza.

41      Tieto výklady, ktoré nemajú žiadnu oporu v znení uvedeného ustanovenia a ktorých relatívna komplexnosť by mohla okrem toho ovplyvniť spoločné uplatnenie článku 20 ods. 1 DVSD a ohroziť tak právnu istotu jednotlivcov, nemožno za týchto okolností prijať.

42      Pokiaľ ide o riziko obídenia pravidiel dlhodobého pobytu, ktoré uvádza Komisia, postačí poukázať na to, že ak článok 20 ods. 1 DVSD umožňuje vo svojom súčasnom znení, aby sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý nemá vízovú povinnosť, kumuláciou dvoch nie bezprostredne za sebou nasledujúcich pobytov zdržiaval v schengenskom priestore počas obdobia približujúcemu sa šiestim mesiacom, je úlohou zákonodarcu Spoločenstva, aby podľa okolností zmenil toto ustanovenie, ak sa domnieva, že takáto kumulácia môže porušiť pravidlá o pobyte dlhšom ako tri mesiace.

43      Z toho vyplýva, že na prejudiciálnu otázku je potrebné odpovedať, že článok 20 ods. 1 DVSD sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „prvý vstup“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje okrem vôbec prvého vstupu do schengenského priestoru na prvý vstup do tohoto priestoru po uplynutí šesťmesačného obdobia od tohto vôbec prvého vstupu, ako aj na všetky ostatné prvé vstupy po uplynutí každého nového obdobia šiestich mesiacov od predchádzajúceho dňa prvého vstupu.

 O trovách

44      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 20 ods. 1 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaného 19. júna 1990 v Schengene, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „prvý vstup“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje okrem vôbec prvého vstupu do schengenského priestoru na prvý vstup do tohoto priestoru po uplynutí šesťmesačného obdobia od tohto vôbec prvého vstupu, ako aj na všetky ostatné prvé vstupy po uplynutí každého nového obdobia šiestich mesiacov od predchádzajúceho dňa prvého vstupu.

Podpisy

---

* Jazyk konania: francúzština.