Vec C‑138/05

Stichting Zuid-Hollandse Milieufederatie

proti

Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

College van Beroep voor het bedrijfsleven)

„Povolenie na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov na trh – Smernica 91/414/EHS – Článok 8 – Smernica 98/8/ES – Článok 16 – Právomoc členských štátov počas prechodného obdobia“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Biocídne výrobky – Smernica 98/8

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/8, článok 16 ods. 1; smernica Rady 91/414, článok 8 ods. 2)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Prípravky na ochranu rastlín – Smernica 91/414

(Smernica Rady 91/414, článok 8 ods. 2)

3.        Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

(Smernica Rady 91/414, článok 8 ods. 2)

4.        Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

(Smernica Rady 91/414, článok 8 ods. 3)

5.        Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

(Smernica Rady 91/414, článok 8 ods. 3)

1.        Článok 16 ods. 1 smernice 98/8 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh, ktorý stanovuje prechodné obdobie, počas ktorého sú členské štáty oprávnené naďalej používať svoje vnútroštátne systémy, aj keď nie sú v súlade s uvedenou smernicou, má rovnaký význam ako článok 8 ods. 2 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, ktorý umožňuje členskému štátu, aby počas prechodného obdobia povolil na svojom území uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky neuvedené v prílohe I tejto smernice, ktoré už boli na trhu dva roky od dátumu oznámenia smernice.

(pozri bod 37, bod 1 výroku)

2.        Článok 8 ods. 2 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, ktorý umožňuje členskému štátu, aby počas prechodného obdobia povolil na svojom území uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky neuvedené v prílohe I tejto smernice, ktoré už boli na trhu dva roky od dátumu oznámenia smernice, nezakladá povinnosť „standstill“. Článok 10 druhý odsek ES a článok 249 tretí odsek ES, ako aj smernica 91/414 však ukladajú povinnosť, aby sa počas prechodného obdobia stanoveného v článku 8 ods. 2 tejto smernice členské štáty zdržali prijímania rozhodnutí, ktoré by mohli vážne ohroziť dosiahnutie výsledku stanoveného uvedenou smernicou. Členské štáty najmä nemôžu počas uvedeného prechodného obdobia meniť uplatniteľnú právnu úpravu spôsobom, ktorý by im dovoľoval povoliť prípravok na ochranu rastlín, ktorý patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, bez náležitého zohľadnenia možných účinkov tohto prípravku na zdravie ľudí a zvierat, ako aj na životné prostredie. Rozhodnutie o povolení možno rovnako prijať iba na základe dokumentácie obsahujúcej informácie potrebné na to, aby tieto účinky mohli byť skutočne zhodnotené.

(pozri bod 48, bod 2 výroku)

3.        Článok 8 ods. 2 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh sa má vykladať v tom zmysle, že ak členský štát povolí na svojom území uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky neuvedené v prílohe I tejto smernice, ktoré už boli na trhu dva roky od dátumu oznámenia uvedenej smernice, nie je povinný dodržať ustanovenia článkov 4 alebo 8 ods. 3 tej istej smernice.

(pozri bod 51, bod 3 výroku)

4.        Preskúmanie v zmysle smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh predpokladá, že predmetnému prípravku na ochranu rastlín už bolo udelené povolenie a že toto povolenie je v okamihu preskúmania stále platné. Okrem toho zo znenia článku 4 ods. 5 v spojení s článkom 8 ods. 3 uvedenej smernice vyplýva, že predmetom tohto preskúmania nie je nové hodnotenie samotnej účinnej látky, ale skôr finálneho prípravku na ochranu rastlín a že k tomuto preskúmaniu sa pristupuje na základe iniciatívy vnútroštátnych orgánov a nie dotknutých jednotlivcov. Je na vnútroštátnom súde, aby posúdil, či hodnotenie vykonávané pri uplatňovaní vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá vyníma alebo oslobodzuje niektoré prípravky na ochranu rastlín obsahujúce účinnú látku zo zákazov stanovených touto právnou úpravou, zodpovedá všetkým charakteristikám preskúmania v zmysle článku 8 ods. 3 smernice 91/414, najmä tým, ktoré sú takto presne uvedené.

(pozri body 53 – 55, bod 4 výroku)

5.        Článok 8 ods. 3 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, ktorý stanovuje, že ak pristúpia k preskúmaniu prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinnú látku neuvedenú v prílohe I tejto smernice, ktorá už bola na trhu dva roky od dátumu oznámenia smernice a ešte pred realizáciou takéhoto preskúmania, členské štáty budú uplatňovať požiadavky uvedené v článku 4 ods. 1 písm. b) bodoch i) až v) a článku 4 písm. c) až f) v súlade s národnými ustanoveniami týkajúcimi sa údajov, ktoré sa musia poskytnúť, sa má vykladať v tom zmysle, že obsahuje iba ustanovenia, ktoré sa týkajú poskytovania údajov pred preskúmaním.

(pozri bod 58, bod 5 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 14. septembra 2006 (*)

„Povolenie na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov na trh – Smernica 91/414/EHS – Článok 8 – Smernica 98/8/ES – Článok 16 – Právomoc členských štátov počas prechodného obdobia“

Vo veci C‑138/05,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím College van Beroep voor het bedrijfsleven (Holandsko) z 22. marca 2005 a doručený Súdnemu dvoru 25. marca 2005, ktorý súvisí s konaním:

Stichting Zuid‑Hollandse Milieufederatie

proti

Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit,

za účasti:

LTO Nederland,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Schintgen, R. Silva de Lapuerta, J. Klučka (spravodajca) a L. Bay Larsen,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Stichting Zuid-Hollandse Milieufederatie, v zastúpení: J. Rutteman, splnomocnený zástupca,

–        holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster a M. de Mol, splnomocnené zástupkyne,

–        dánska vláda, v zastúpení: A. Rahbøl Jacobsen, splnomocnený zástupca,

–        grécka vláda, v zastúpení: V. Kontolaimos a S. Papaioannou, splnomocnení zástupcovia,

–        francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a R. Loosli-Surrans, splnomocnení zástupcovia,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: B. Doherty a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 4. mája 2006,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu prechodných ustanovení smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (Ú. v. ES L 123, s. 1; Mim. vyd. 03/023, s. 3).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Stichting Zuid‑Hollandse Milieufederatie (ďalej len „Stichting“) a Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit (minister poľnohospodárstva, životného prostredia a kvality potravín, ďalej len „minister“), ktorého predmetom je konanie o vydanie povolení na uvedenie pesticídnych výrobkov na trh, upravené holandským právom.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

 Smernica 91/414

3        Podľa deviateho odôvodnenia smernice 91/414:

„… predpisy, ktorými sa riadi schvaľovanie [povoľovanie – neoficiálny preklad], musia zabezpečiť vysoký štandard ochrany, ktorý musí najmä zamedziť schvaľovaniu [povoleniu – neoficiálny preklad] takých prípravkov na ochranu rastlín, ktorých riziká vzhľadom na zdravie, spodnú vodu a životné prostredie a zdravie ľudí a zvierat by mohli nadobudnúť prevahu nad hlavným cieľom, ktorým je zlepšenie ochrany rastlín“.

4        V súlade s článkom 2 ods. 1 smernice 91/414 sa „prípravk[ami] na ochranu rastlín“ rozumejú „aktívne [účinné – neoficiálny preklad] látky a prípravky obsahujúce jednu alebo viaceré aktívne [účinné – neoficiálny preklad] látky, zostavené vo forme, v ktorej sa dodávajú užívateľovi“, ktoré sú určené hlavne na ochranu rastlín alebo rastlinných výrobkov proti škodlivým organizmom. Podľa článku 2 ods. 4 smernice sú účinné látky definované ako „látky alebo mikroorganizmy vrátane vírusov so všeobecným alebo špecifickým účinkom“ na škodlivé organizmy alebo na rastliny, časti rastlín alebo rastlinné výrobky.

5        Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice členské štáty zabezpečia, že prípravok na ochranu rastlín nebude povolený, „pokiaľ jeho účinné látky nebudú uvedené v prílohe I a nebude splnená niektorá podmienka uvedená v nej“, ako aj podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) až f) toho istého článku.

6        Článok 8 smernice 91/414 upravuje prechodné opatrenia a výnimky. Podľa odseku 2 tohto článku:

„Na základe výnimky z článku 4 a bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 3 alebo smernica 79/117/EHS, členský štát môže počas obdobia 12 rokov nasledujúcich po oznámení tejto smernice povoliť uvedenie na trh na svojom území prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, ktoré sú už na trhu dva roky po dátume oznámenia tejto smernice.

…“

7        Podľa odseku 3 toho istého článku 8, „ak skúmajú prípravky na ochranu rastlín obsahujúce účinnú látku [ak pristúpia k preskúmaniu prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinnú látku – neoficiálny preklad] v súlade s odsekom 2 a ešte pred realizáciou takéhoto skúmania [preskúmania – neoficiálny preklad], členské štáty budú uplatňovať požiadavky uvedené v článku 4 ods. 1 písm. b) i) až v) a písm. c) až f) v súlade s národnými ustanoveniami týkajúcimi sa údajov, ktoré sa musia poskytnúť“.

8        V súlade s článkom 13 ods. 6 smernice 91/414 „pre účinné látky, ktoré sú na trhu už dva roky po oznámení tejto smernice, členské štáty môžu – s patričným zreteľom na ustanovenia zmluvy – naďalej uplatňovať predchádzajúce národné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na údaje dovtedy, kým takéto látky nebudú zaradené do prílohy I“.

9        Podľa článku 23 uvedenej smernice musí byť táto smernica prebratá „do dvoch rokov po jej oznámení“.

 Smernica 98/8

10      Smernica 98/8 sa týka výrobkov, predtým známych ako pesticídy na iné ako poľnohospodárske použitie, ktoré sú používané na boj proti organizmom, ktoré sú škodlivé pre zdravie ľudí alebo zvierat, a organizmom, ktoré poškodzujú prírodné alebo priemyselné výrobky.

11      Článok 5 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že členské štáty autorizujú biocídny výrobok, len ak „aktívna(e) látka(y) [účinná(é) látka(y) – neoficiálny preklad] nachádzajúca(e) sa v ňom sú zahrnuté do prílohy I alebo I A a všetky požiadavky stanovené v týchto prílohách [sú – neoficiálny preklad] splnené“ a ak sú splnené niektoré ďalšie podmienky.

12      Článok 16 ods. 1 smernice 98/8 o prechodných opatreniach stanovuje, že „členský štát [môže] používať svoj súčasný systém alebo prax uvádzania biocídnych výrobkov na trh po dobu 10 rokov… Môže, najmä, podľa svojich národných pravidiel, autorizovať umiestnenie biocídneho výrobku na trh na svojom území, ktorý obsahuje aktívne [účinné – neoficiálny preklad] látky, ktoré nie sú obsiahnuté v prílohe I a I A pre tento typ výrobku“. Tieto účinné látky sa však musia nachádzať na trhu najneskôr do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti smernice ako účinné látky biocídneho výrobku na iné účely ako vedecký výskum a vývoj alebo výskum a vývoj orientovaný na procesy.

 Vnútroštátna právna úprava

13      Článok 2 ods. 1 zákona o pesticídoch (Bestrijdingsmiddelenwet) z roku 1962 (Stb. 1962, č. 288) v znení zákona zo 6. februára 2003 (Stb. 2003, č. 62, ďalej len „Bmw“) stanovuje:

„Zakazuje sa dodávať, držať alebo skladovať, dovážať alebo používať v Holandsku akýkoľvek pesticíd, o ktorom nie je preukázané, že bol autorizovaný podľa tohto zákona alebo, ak ide o biocídny výrobok s nízkym rizikom, že bol registrovaný.“

14      Článok 3 ods. 1 Bmw má hlavne prebrať ustanovenia článku 4 ods. 1 smernice 91/414. Tento článok 3 ods. 1 predovšetkým upravuje na jednej strane v písmene a) bodoch 1 až 10 podmienky, ktoré v podstate zodpovedajú podmienkam uvedeným v článku 4 ods. 1 písm. b) bodoch i) až v) tejto smernice a na druhej strane v písmenách b) až d) podmienky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v článku 4 ods. 1 písm. c) až e) uvedenej smernice. Cieľom článku 3 ods. 2 písm. a) Bmw je prebrať ustanovenia článku 4 ods. 1 písm. a) tej istej smernice.

15      Článok 16aa Bmw, ktorý nadobudol účinnosť 8. februára 2003, znie takto:

„1.      Keď to naliehavo vyžadujú záujmy poľnohospodárstva, príslušný minister môže udeliť výnimku alebo oslobodenie z ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 10 ods. 1 a 2 prípravku na ochranu rastlín, ktorý obsahuje účinnú látku:

a)      ktorá bola dodaná pred 26. júlom 1993;

b)      ktorá nebola označená opatrením Spoločenstva uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a); a

c)      vo vzťahu ku ktorej bolo po 26. júli 2003 začaté alebo ďalej vykonávané skúmanie uvedené v článku 8 ods. 2 smernice [91/414].

2.      Tieto výnimky alebo oslobodenia môžu podliehať určitým podmienkam. Môžu byť udelené v obmedzenom rozsahu a kedykoľvek odvolané.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

16      Dňa 21. apríla 2004 prijal minister na základe článku 16aa Bmw vyhlášku o oslobodeniach prípravkov na ochranu rastlín na rok 2004 (besluit „Vrijstellingen gewasbeschermingsmiddelen 2004“, Stcrt. 2004, č. 77, ďalej len „vyhláška z 21. apríla 2004“), ktorou oslobodil od zákazov vyjadrených v článku 2 ods. 1 a v článku 10 ods. 1 Bmw používateľov uvedených v tejto vyhláške a plodiny v nej opísané pri dodávke, držbe, skladovaní, dovoze alebo používaní v Holandsku prípravkov na ochranu rastlín vymenovaných v kapitole I prílohy k tejto vyhláške, pokiaľ boli dodržané pravidlá používania stanovené v tej istej kapitole I. Účinnosť vyhlášky z 21. apríla 2004 skončila 1. januára 2005.

17      Vyhláškou z 28. apríla 2004, ktorou sa menila vyhláška z 21. apríla 2004 (besluit „Wijziging Besluit vrijstellingen gewasbeschermingsmiddelen 2004“, Stcrt. 2004, č. 82, ďalej len „vyhláška z 28. apríla 2004“), minister doplnil do prílohy I k vyhláške z 21. apríla 2004 riadok číslo 13. Toto ustanovenie sa týkalo osobitných použití niektorých prípravkov na ochranu rastlín, pre ktoré boli udelené výnimky z uvedených zákazov.

18      Listom z 9. júna 2004 podali Stichting a Stichting Natuur en Milieu (ďalej spolu len „nadácie“) sťažnosť proti vyhláške z 28. apríla 2004.

19      Minister rozhodnutím z 18. októbra 2004 vyslovil, že výhrady nadácií sú čiastočne neprípustné a čiastočne nedôvodné.

20      Dňa 28. októbra 2004 podal Stichting proti tomuto poslednému rozhodnutiu žalobu na College van Beroep voor het bedrijfsleven ktorý, rozhodujúci v podstate o probléme týkajúcom sa súladu článku 16aa Bmw s právom Spoločenstva, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Môže vnútroštátny súd pristúpiť k uplatneniu článku 8 smernice [91/414] po uplynutí lehoty uvedenej v článku 23 tejto smernice?

2.      Má sa článok 16 smernice [98/8] vykladať v tom zmysle, že má rovnaký význam ako článok 8 ods. 2 smernice [91/414]?

3.      Má sa článok 8 ods. 2 smernice [91/414] vykladať v tom zmysle, že zakladá záväzok status quo (povinnosť ‚standstill‘), teda že členský štát môže meniť svoj existujúci systém alebo prax iba v rozsahu, v akom táto zmena vedie k hodnoteniu týkajúcemu sa povoľovania prípravkov na ochranu rastlín v súlade s touto smernicou?

4.      V prípade zápornej odpovede na tretiu otázku:

Ukladá článok 8 ods. 2 smernice [91/414] obmedzenia pri zmenách vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa uvedenia biocídnych výrobkov na trh a ak áno, aké sú tieto obmedzenia?

5.      V prípade zápornej odpovede na štvrtú otázku:

Pomocou akých kritérií treba posúdiť, či ide o opatrenia, ktoré vážne ohrozujú dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou [91/414]?

6.      V prípade zápornej odpovede na druhú otázku:

a)      Má sa článok 8 ods. 2 smernice [91/414] vykladať v tom zmysle, že ak členský štát povolí na svojom území uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín, obsahujúcich účinné látky neuvedené v prílohe I tejto smernice, ktoré už boli na trhu dva roky od dátumu oznámenia tejto smernice, je povinný dodržať ustanovenia článku 4 uvedenej smernice?

b)      Má sa článok 8 ods. 2 smernice [91/414] vykladať v tom zmysle, že ak členský štát povolí na svojom území uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín, obsahujúcich účinné látky neuvedené v prílohe I tejto smernice, ktoré už boli na trhu dva roky od dátumu oznámenia tejto smernice, je povinný dodržať ustanovenia článku 8 ods. 3 uvedenej smernice?

7.      Má sa článok 8 ods. 3 smernice [91/414] vykladať v tom zmysle, že pojem preskúmanie, ktorý obsahuje, zahŕňa aj hodnotenie nového používania prípravku na ochranu rastlín, ktorý sa už nachádza na trhu, v rámci ktorého treba určiť, či existujú neprípustné riziká pre užívateľa alebo pracovníka, pre verejné zdravie a životné prostredie v rámci prechodného opatrenia v zmysle článku 16aa zákona o pesticídoch?

8.      Má sa článok 8 ods. 3 smernice [91/414] vykladať v tom zmysle, že obsahuje iba ustanovenia týkajúce sa poskytnutia údajov pred preskúmaním, alebo sa má vykladať v tom zmysle, že v ňom uvedené požiadavky sú dôležité aj pre spôsob, akým má byť organizované a vykonané preskúmanie?“

 O žiadosti o opätovné otvorenie ústnej časti konania

21      Listom z 18. mája 2006 požiadala holandská vláda Súdny dvor, aby nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania podľa článku 61 rokovacieho poriadku z dôvodu, že návrhy generálnej advokátky týkajúce sa piatej otázky spočívajú na nesprávnom výklade holandskej právnej úpravy a právnej úpravy Spoločenstva.

22      Podľa holandskej vlády návrhy generálnej advokátky v prvom rade nezohľadňujú povinnosť predložiť príslušnému ministrovi podrobnú dokumentáciu, ktorá je uložená podľa holandského práva žiadateľom o povolenie na uvedenie prípravku na ochranu rastlín na trh. V druhom rade holandská vláda tvrdí, že na rozdiel od toho, čo uviedla generálna advokátka, štrnáste odôvodnenie smernice 91/414 sa týka iba možnosti prechodne povoliť prípravky na ochranu rastlín, ktoré obsahujú účinnú látku, ktorá nie je uvedená v prílohe I tejto smernice a ktorá sa ešte nenachádzala na trhu dva roky po oznámení uvedenej smernice.

23      V tomto ohľade môže Súdny dvor z úradnej moci alebo na návrh generálneho advokáta, ako aj na základe žiadosti účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku, pokiaľ sa domnieva, že nemá dostatok informácií, alebo že vec je potrebné rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili (pozri uznesenie zo 4. februára 2000, Emesa Sugar, C‑17/98, Zb. s. I‑665, bod 18, a rozsudok zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, Zb. s. I‑11893, bod 25).

24      V tomto prípade to však tak nie je. Na jednej strane sa totiž holandská vláda v podstate obmedzuje na komentovanie návrhov generálnej advokátky bez toho, aby uviedla skutkové okolnosti alebo ustanovenia právnych predpisov, z ktorých generálna advokátka vychádzala a ku ktorým sa účastníci konania nevyjadrili. Na druhej strane je potrebné uviesť, že so zreteľom na poskytnuté údaje má Súdny dvor dostatok informácií, aby odpovedal na všetky položené otázky.

25      V dôsledku toho je potrebné žiadosť o opätovné otvorenie ústnej časti konania zamietnuť.

 O prejudiciálnych otázkach

 O prípustnosti

26      Vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru francúzska vláda najskôr spochybňuje prípustnosť niektorých položených otázok.

27      Na úvod uvádza, že vnútroštátny súd sa vo svojej prvej otázke odvoláva na celý článok 8 smernice 91/414 bez toho, aby upresnil, ktorý z odsekov tohto článku, upravujúcich značne odlišné prípady, je sporný. Francúzska vláda následne tvrdí, že článok 23 tejto smernice sa týka len uplatnenia jej článku 10 ods. 1 prvého pododseku druhej zarážky o postupoch vzájomného uznávania v súvislosti s niektorými požiadavkami článku 4 uvedenej smernice. Táto otázka je teda neprípustná, keďže odpoveď na ňu nie je potrebná pre riešenie sporu vo veci samej.

28      Táto vláda napokon tvrdí, že druhá otázka je neprípustná z dôvodu, že spor vo veci samej sa týka iba prípravkov na ochranu rastlín a nie biocídnych výrobkov.

29      V tomto ohľade treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 234 ES prináleží iba vnútroštátnemu sudcovi, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa položené prejudiciálne otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C‑415/93, Zb. s. I‑4921, bod 59; z 19. februára 2002, Arduino, C‑35/99, Zb. s. I‑1529, bod 24, a z 10. novembra 2005, Stichting Zuid‑Hollandse Milieufederatie, C‑316/04, Zb. s. I‑9759, bod 29).

30      Súdny dvor však rovnako uviedol, že výnimočne mu prináleží preskúmať podmienky, za ktorých mu vnútroštátny súd predloží vec, na ten účel, aby si overil svoju vlastnú právomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, Zb. s. 3045, bod 21). Odmietnutie rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom je možné iba vtedy, keď je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiadny vzťah k realite alebo k predmetu sporu vo veci samej, keď je problém hypotetický alebo keď Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby poskytol užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené (pozri najmä rozsudky Bosman, už citovaný, bod 61; Arduino, už citovaný, bod 25, a Stichting Zuid‑Hollandse Milieufederatie, už citovaný, bod 30).

31      V tomto prípade nie je zjavné, že otázky položené vnútroštátnym súdom sú jedným z uvedených prípadov.

32      Po prvé, hoci College van Beroep voor het bedrijfsleven neuviedol vo svojej prvej otázke odseky článku 8 smernice 91/414, ktoré mal na mysli, napriek tomu poskytol Súdnemu dvoru všetky informácie potrebné na to, aby mu Súdny dvor mohol dať užitočnú odpoveď. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž nepochybne vyplýva, že College van Beroep voor het bedrijfsleven mal na mysli odseky 2 a 3 tohto článku 8, pretože tieto sa týkajú prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky neuvedené v prílohe I tejto smernice, ktoré už sú na trhu dva roky od dátumu oznámenia tejto smernice, ako aj odsek 1 článku 23 tejto smernice, pretože tento stanovuje lehotu na prebratie v trvaní dvoch rokov od uvedeného oznámenia.

33      Po druhé, hoci článok 16aa Bmw sa v súlade so svojím znením uplatňuje iba na prípravky na ochranu rastlín („gewasbeschermingsmiddelen“), nemožno tvrdiť, že výklad článku 16 smernice 98/8 zjavne nemá žiaden vzťah k realite alebo k predmetu sporu vo veci samej alebo že je nastolený problém hypotetický. Tým, že vnútroštátny súd odkazuje na bod 44 rozsudku z 3. mája 2001, Monsanto (C‑306/98, Zb. s. I‑3279), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že smernica 98/8 obsahuje ustanovenia týkajúce sa uvedenia na trh výrobkov, ktoré vykazujú mnoho podobností s prípravkami podľa smernice 91/414, a tým, že sa v podstate pýta, či sa ustanovenia článku 16 ods. 1 smernice 98/8, podľa ktorých môže členský štát počas prechodného obdobia naďalej uplatňovať svoj existujúci systém alebo prax uvádzania biocídnych výrobkov na trh, nachádzajú aj v článku 8 ods. 2 smernice 91/414, totiž tento súd dostatočne odôvodnil dôvodnosť svojej druhej otázky.

34      Z tohto dôvodu sú všetky položené otázky prípustné.

 O veci samej

 O druhej otázke

35      Svojou druhou otázkou, ktorú je potrebné preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či napriek rozdielnym formuláciám majú prechodné režimy upravené v článku 16 ods. 1 smernice 98/8 na jednej strane a článku 8 ods. 2 smernice 91/414 na druhej strane rovnaký význam.

36      Je dôležité pripomenúť, že v bodoch 59 až 63 už citovaného rozsudku Stichting Zuid‑Hollandse Milieufederatie už Súdny dvor odpovedal kladne na rovnakú otázku.

37      Je preto namieste odpovedať na druhú otázku tak, že článok 16 ods. 1 smernice 98/8 má rovnaký význam ako článok 8 ods. 2 smernice 91/414.

 O tretej až piatej otázke

38      Svojou treťou až piatou otázkou, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či treba článok 8 ods. 2 smernice 91/414 vykladať tak, že zakladá záväzok status quo (povinnosť „standstill“) alebo tak, že obsahuje ďalšie obmedzenia práva členských štátov meniť počas prechodného obdobia vlastné existujúce systémy povoľovania. Kladie najmä otázku, či tomuto článku odporuje prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neupravuje povinnosť žiadateľa o povolenie na uvedenie prípravku na ochranu rastlín na trh počas tohto obdobia predložiť dokumentáciu, a ktorá neukladá príslušnému orgánu povinnosť preskúmať, či dotknutý prípravok na ochranu rastlín a tiež jeho účinné látky nepoškodzujú zdravie ľudí a zvierat, ako aj životné prostredie, keďže jedinou podmienkou povolenia stanovenou právnymi predpismi je existencia naliehavej potreby v záujme poľnohospodárstva.

39      Na úvod treba uviesť, že prípadnú existenciu povinnosti „standstill“ nemožno vyvodiť zo samotného znenia článku 8 ods. 2 smernice 91/414, ktorý neobsahuje žiadnu výslovnú formuláciu v tomto zmysle (pozri analogicky rozsudok Stichting Zuid-Hollandse Milieufederatie, už citovaný, bod 37).

40      Z toho vyplýva, že nie je namieste vykladať článok 8 ods. 2 smernice 91/414 ako zakladajúci povinnosť „standstill“.

41      Právo členských štátov meniť vlastné systémy povoľovania prípravkov na ochranu rastlín počas prechodného obdobia zavedené článkom 8 ods. 2 smernice 91/414 však nemožno považovať za neobmedzené (pozri analogicky rozsudok Stichting Zuid-Hollandse Milieufederatie, už citovaný, bod 41).

42      Treba totiž pripomenúť, že aj keď členské štáty nie sú povinné prijať opatrenia na prebratie smernice pred uplynutím lehoty stanovenej na tento účel, z uplatnenia článku 10 druhého odseku ES v spojení s článkom 249 tretím odsekom ES, ako aj zo samotnej smernice vyplýva, že počas tejto lehoty sa musia zdržať prijímania takých ustanovení, ktoré by mohli vážne ohroziť výsledok stanovený touto smernicou (rozsudok z 18. decembra 1997, Inter‑Environnement Wallonie, C‑129/96, Zb. s. I‑7411, bod 45). To platí aj pre také prechodné obdobie, ako je upravené v článku 8 ods. 2 smernice 91/414 (pozri analogicky rozsudok Stichting Zuid-Hollandse Milieufederatie, už citovaný, bod 42).

43      V tomto ohľade je potrebné uviesť, že cieľom smernice 91/414 nie je len zlepšenie poľnohospodárskej výroby a odstránenie prekážok obchodu v Spoločenstve, ale aj ochrana zdravia ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2006, Zuid‑Hollandse Milieufederatie a Natuur en Milieu, C‑174/05, Zb. s. I‑2443, bod 30).

44      Za týchto podmienok nemôžu členské štáty, bez toho, aby vážne ohrozili výsledok stanovený touto smernicou, meniť počas prechodného obdobia upraveného v jej článku 8 ods. 2 uplatniteľnú právnu úpravu spôsobom, ktorý by im dovoľoval povoliť prípravok na ochranu rastlín, ktorý patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, bez náležitého zohľadnenia účinkov, ktoré môže mať tento prípravok na zdravie ľudí a zvierat, ako aj na životné prostredie.

45      Takéto zohľadnenie uvedených účinkov orgánmi členského štátu okrem toho vyžaduje, aby bolo rozhodnutie o povolení prijaté iba na základe dokumentácie obsahujúcej informácie potrebné na to, aby tieto účinky mohli byť skutočne zhodnotené.

46      V tomto ohľade článok 13 ods. 6 smernice 91/414, ktorý upravuje, že odchýlením sa od odseku 1 toho istého článku, môžu členské štáty počas prechodného obdobia a pri dodržaní Zmluvy ES naďalej uplatňovať predchádzajúce vnútroštátne pravidlá týkajúce sa požiadaviek na údaje, nemožno vykladať tak, že umožňuje členským štátom úplne oslobodiť osoby žiadajúce o povolenie pre prípravok na ochranu rastlín od povinnosti vytvoriť dokumentáciu.

47      Je na vnútroštátnom súde, aby posúdil, či príslušná vnútroštátna právna úprava vo veci samej rešpektuje podmienky uvedené v bodoch 44 a 45 tohto rozsudku.

48      Je teda potrebné odpovedať na tretiu až piatu otázku tak, že článok 8 ods. 2 smernice 91/414 nezakladá povinnosť „standstill“. Článok 10 druhý odsek ES a článok 249 tretí odsek ES, ako aj smernica 91/414 však ukladajú povinnosť, aby sa počas prechodného obdobia stanoveného v článku 8 ods. 2 tejto smernice členské štáty zdržali prijímania rozhodnutí, ktoré by mohli vážne ohroziť dosiahnutie výsledku stanoveného uvedenou smernicou. Členské štáty najmä nemôžu počas uvedeného prechodného obdobia meniť uplatniteľnú právnu úpravu spôsobom, ktorý by im dovoľoval povoliť prípravok na ochranu rastlín, ktorý patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, bez náležitého zohľadnenia možných účinkov tohto prípravku na zdravie ľudí a zvierat, ako aj na životné prostredie. Rozhodnutie o povolení možno rovnako prijať iba na základe dokumentácie obsahujúcej informácie potrebné na to, aby tieto účinky mohli byť skutočne zhodnotené.

 O šiestej otázke

49      Svojou šiestou otázkou, ktorá sa ďalej delí na dve časti, sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 8 ods. 2 smernice 91/414 vykladať v tom zmysle, že ak členský štát povolí na svojom území uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky neuvedené v prílohe I tejto smernice, ktoré už boli na trhu dva roky od dátumu jej oznámenia, je povinný dodržať ustanovenia článkov 4 alebo 8 ods. 3 uvedenej smernice.

50      V tomto ohľade je namieste pripomenúť, že Súdny dvor už mal príležitosť odpovedať na rovnakú otázku v už citovanom rozsudku Stichting Zuid-Hollandse Milieufederatie. Z bodov 46 až 57 uvedeného rozsudku vyplýva, že Súdny dvor na ňu odpovedal záporne.

51      Je teda potrebné odpovedať na šiestu otázku tak, že článok 8 ods. 2 smernice 91/414 sa má vykladať v tom zmysle, že ak členský štát povolí na svojom území uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky neuvedené v prílohe I tejto smernice, ktoré už boli na trhu dva roky od dátumu oznámenia uvedenej smernice, nie je povinný dodržať ustanovenia článkov 4 alebo 8 ods. 3 tej istej smernice.

 O siedmej otázke

52      Svojou siedmou otázkou sa College van Beroep voor het bedrijfsleven v podstate pýta, či „preskúmaním“ v zmysle článku 8 ods. 3 smernice 91/414 treba rozumieť aj také hodnotenie, aké je vykonávané pri prijatí vyhlášok vo veci samej na základe článku 16aa Bmw, ktorého cieľom je určiť, či nové použitie prípravku na ochranu rastlín, ktorý sa už nachádza na trhu, predstavuje neprípustné riziko pre užívateľov, pracovníkov, verejné zdravie a životné prostredie.

53      V tomto ohľade treba pripomenúť, že preskúmanie v zmysle smernice 91/414 predpokladá, že predmetnému prípravku na ochranu rastlín už bolo udelené povolenie a že toto povolenie je v okamihu preskúmania stále platné (rozsudok Stichting Zuid‑Hollandse Milieufederatie, už citovaný, bod 67).

54      Okrem toho zo znenia článku 4 ods. 5 v spojení s článkom 8 ods. 3 smernice 91/414 vyplýva, že predmetom tohto preskúmania nie je nové hodnotenie samotnej účinnej látky, ale skôr finálneho prípravku na ochranu rastlín a že k tomuto preskúmaniu sa pristupuje na základe iniciatívy vnútroštátnych orgánov a nie dotknutých jednotlivcov (rozsudok Stichting Zuid‑Hollandse Milieufederatie, už citovaný, bod 68).

55      Je teda potrebné odpovedať na siedmu otázku tak, že je na vnútroštátnom súde, aby posúdil, či hodnotenie vykonávané pri uplatňovaní článku 16aa Bmw zodpovedá všetkým charakteristikám preskúmania v zmysle článku 8 ods. 3 smernice 91/414, a najmä tým, ktoré sú presne uvedené v bodoch 53 a 54 tohto rozsudku.

 O ôsmej otázke

56      Svojou ôsmou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 8 ods. 3 smernice 91/414 týka iba oznamovania údajov pred preskúmaním alebo či sa má vykladať v tom zmysle, že v ňom uvedené požiadavky majú vplyv aj na spôsob, akým má byť organizované a vykonané preskúmanie.

57      Je dôležité pripomenúť, že rovnaká otázka už bola predmetom skúmania Súdnym dvorom. Tento v bodoch 71 až 74 už citovaného rozsudku Stichting Zuid‑Hollandse Milieufederatie rozhodol, že tento článok sa má vykladať v tom zmysle, že obsahuje iba ustanovenia týkajúce sa poskytovania údajov pred preskúmaním.

58      Je teda potrebné odpovedať na ôsmu otázku tak, že článok 8 ods. 3 smernice 91/414 sa má vykladať v tom zmysle, že obsahuje iba ustanovenia, ktoré sa týkajú poskytovania údajov pred preskúmaním.

 O prvej otázke

59      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či má článok 8 ods. 2 a 3 smernice 91/414 priamy účinok po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice do vnútroštátneho práva.

60      So zreteľom na odpoveď na predchádzajúce otázky nie je potrebné odpovedať na túto prvú otázku.

 O trovách

61      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.      Článok 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh má rovnaký význam ako článok 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh.

2.      Článok 8 ods. 2 smernice 91/414 nezakladá povinnosť „standstill“. Článok 10 druhý odsek ES a článok 249 tretí odsek ES, ako aj smernica 91/414 však ukladajú povinnosť, aby sa počas prechodného obdobia stanoveného v článku 8 ods. 2 tejto smernice členské štáty zdržali prijímania rozhodnutí, ktoré by mohli vážne ohroziť dosiahnutie výsledku stanoveného uvedenou smernicou. Členské štáty najmä nemôžu počas uvedeného prechodného obdobia meniť uplatniteľnú právnu úpravu spôsobom, ktorý by im dovoľoval povoliť prípravok na ochranu rastlín, ktorý patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, bez náležitého zohľadnenia možných účinkov tohto prípravku na zdravie ľudí a zvierat, ako aj na životné prostredie. Rozhodnutie o povolení možno rovnako prijať iba na základe dokumentácie obsahujúcej informácie potrebné na to, aby tieto účinky mohli byť skutočne zhodnotené.

3.      Článok 8 ods. 2 smernice 91/414 sa má vykladať v tom zmysle, že ak členský štát povolí na svojom území uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky neuvedené v prílohe I tejto smernice, ktoré už boli na trhu dva roky od dátumu oznámenia uvedenej smernice, nie je povinný dodržať ustanovenia článkov 4 alebo 8 ods. 3 tej istej smernice.

4.      Je na vnútroštátnom súde, aby posúdil, či hodnotenie vykonávané pri uplatňovaní článku 16aa zákona o pesticídoch (Bestrijdingsmiddelenwet) z roku 1962 v znení zákona zo 6. februára 2003 zodpovedá všetkým charakteristikám preskúmania v zmysle článku 8 ods. 3 smernice 91/414, a najmä tým, ktoré sú presne uvedené v bodoch 53 a 54 tohto rozsudku.

5.      Článok 8 ods. 3 smernice 91/414 sa má vykladať v tom zmysle, že obsahuje iba ustanovenia, ktoré sa týkajú poskytovania údajov pred preskúmaním.

Podpisy

---

* Jazyk konania: holandčina.