Vec C‑28/05

G. J. Dokter a i.

proti

Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

rozhodnutím College van Beroep voor het bedrijfsleven)

„Poľnohospodárstvo – Boj proti slintačke a krívačke – Smernica 85/511/EHS – Smernica 90/425/EHS – Vyšetrenia na účely odhalenia slintačky a krívačky vykonané laboratóriom neuvedeným v prílohe smernice 85/511/EHS – Miera voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov – Zásada proporcionality – Zásada rešpektovania práva na obhajobu“

Abstrakt rozsudku

1.        Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Boj proti slintačke a krívačke – Smernica 85/511

(Smernica Rady 85/511, zmenená a doplnená smernicou 90/423, článok 11 ods. 1 prvá zarážka, článok 13 ods. 1 druhá zarážka a článok 17)

2.        Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Boj proti slintačke a krívačke – Smernica 85/511

(Smernica Rady 85/511, zmenená a doplnená smernicou 90/423, a smernica Rady 90/425, článok 10 ods. 1)

3.        Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Boj proti slintačke a krívačke – Smernica 85/511

(Smernica Rady 85/511, zmenená a doplnená smernicou 90/423)

4.        Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Boj proti slintačke a krívačke – Smernica 85/511

(Smernica Rady 85/511, zmenená a doplnená smernicou 90/423, článok 5, a článok 90/425, článok 10 ods. 1; rozhodnutie Komisie 2001/246, článok 2)

1.        Smernica 85/511/EHS, ktorou sa zavádzajú opatrenia spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky, zmenená a doplnená smernicou 90/423/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že zmeny údajov laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511, ktoré tam neboli zapísané v súlade s postupom podľa článku 17 tejto smernice, majú za následok, že toto laboratórium stratí štatút laboratória podľa predmetnej prílohy, len ak sa tieto zmeny môžu odraziť na bezpečnosti laboratória s ohľadom na riziko rozšírenia vírusu slintačky a krívačky počas vyšetrení vykonaných týmto laboratóriom a ak zvyšujú riziko nakazenia chovaných zvierat, ktoré sú na vírus vnímavé.

Požiadavku zápisu zmien týkajúcich sa laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511 je totiž potrebné skúmať vo svetle základného cieľa tejto smernice, ktorým je účinný boj proti slintačke a krívačke, zahŕňajúci najmä prijatie opatrení pri vzniku tejto choroby. V tomto ohľade, účinnosť daného boja vyžaduje, aby verejné orgány mali možnosť včas zabezpečiť diagnostiku na zistenie tejto choroby. Ak by nezapísanie zmien týkajúcich sa spomínaného laboratória do uvedenej prílohy B znamenalo vždy stratu štatútu zapísaného laboratória, vnútroštátne orgány by vzhľadom na článok 11 ods. 1 prvá zarážka a článok 13 ods. 1 druhá zarážka smernice 85/511 nemohli nechať toto laboratórium vykonávať vyšetrenia až do okamihu zápisu predmetnej zmeny. Následkom takejto požiadavky by bol formalizmus brániaci vnútroštátnym orgánom v prístupe k blízkemu laboratóriu na účely včasného zistenia vírusu, čo by nebolo v súlade s cieľom účinného boja proti slintačke a krívačke. Požiadavka zápisu uvedených zmien preto nemôže prekračovať to, čo je nevyhnutné na ochranu záujmov, ktoré zabezpečuje, to znamená prevenciu proti riziku rozšírenia vírusu počas laboratórneho vyšetrenia.

(pozri body 34 – 36, 59, bod 1 výroku)

2.        Smernici 85/511, ktorou sa zavádzajú opatrenia spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky, zmenenej a doplnenej smernicou 90/423 neodporuje to, aby členský štát prijal opatrenia na boj proti slintačke a krívačke stanovené v článku 10 ods. 1 smernice 90/425, týkajúcej sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu, na základe výsledku vyšetrenia laboratória, ktoré nie je uvedené v prílohe B smernice 85/511.

Vzhľadom na cieľ účinného boja proti slintačke a krívačke totiž musia byť diagnostické prostriedky uvedené v článku 2 druhom odseku písm. c) smernice 85/511 vykladané v širšom zmysle. Uvedený článok 2 druhý odsek písm. c) uplatňuje pojem „laboratórium“ bez akéhokoľvek ďalšieho upresnenia a toto ustanovenie iba naznačuje, že opatrenia môžu byť prijaté len na základe výsledkov laboratória uvedeného v zozname prílohy B smernice 85/511.

Takto môžu byť opatrenia na boj proti slintačke a krívačke stanovené článkom 5 uvedenej smernice prijaté na základe výsledku laboratória, ktoré nie je uvedené v prílohe B tejto smernice. Doplňujúci charakter opatrení na boj proti tejto chorobe, ktoré majú príslušné orgány právomoc prijať na základe článku 10 ods. 1 smernice 90/425, znamená, že uvedené orgány môžu prijať podobné opatrenia, ako sú opatrenia stanovené článkom 5 smernice 85/511, na základe rovnakého laboratórneho výsledku, ako boli prijaté tieto opatrenia, a tiež na základe výsledku laboratória, ktoré nie je uvedené v prílohe B smernice 85/511.

(pozri body 51, 52, 54, 59, bod 1 výroku)

3.        Podľa smernice 85/511, ktorou sa zavádzajú opatrenia spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky, zmenenej a doplnenej smernicou 90/423/EHS príslušný vnútroštátny orgán je povinný postupovať na základe výsledkov vyšetrení poskytnutých laboratóriom, ktoré má štatút laboratória uvedeného v prílohe B uvedenej smernice 85/511 a v zásade prijať opatrenia stanovené touto smernicou alebo iné vhodné opatrenia vzhľadom na potrebu rýchleho a účinného boja proti slintačke a krívačke. Príslušný orgán sa môže zdržať okamžitého prijatia predmetných opatrení len v prípade, ak má vážne pochybnosti o spoľahlivosti výsledku tohto laboratória. V takomto prípade môže najmä použiť inú diagnostiku, ktorá potvrdí alebo vyvráti tento výsledok.

Príslušný orgán je povinný na účely prijatia vhodných opatrení stanovených právnou úpravou Spoločenstva zohľadniť aj výsledok poskytnutý laboratóriom, ktoré nemá štatút laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511. No vzhľadom na to, že toto laboratórium neposkytuje rovnakú záruku spoľahlivosti ako laboratórium uvedené v prílohe B, sa príslušný orgán musí pred prijatím vhodných opatrení presvedčiť o spoľahlivosti daného výsledku.

V každom prípade však príslušný orgán môže prijať opatrenia na boj proti slintačke a krívačke iba pri dodržaní všeobecných zásad práva Spoločenstva, ako sú najmä zásada proporcionality a zásada rešpektovania základných práv.

(pozri body 67, 79, bod 2 výroku)

4.        Vzhľadom na dôležité následky, ktoré majú pre chovateľov rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi na základe článku 5 smernice 85/511, ktorou sa zavádzajú opatrenia spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky, zmenenej a doplnenej smernicou 90/423, článku 2 rozhodnutia 2001/246, ktorým sa stanovujú podmienky týkajúce sa boja proti slintačke a krívačke a jej eradikácie v Holandsku podľa článku 13 smernice 85/511 a článku 10 ods. 1 smernice 90/425, týkajúcej sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu zásada rešpektovania práva na obhajobu v rámci boja proti slintačke a krívačke vyžaduje, aby adresátom takýchto rozhodnutí bolo umožnené užitočne vyjadriť svoj názor týkajúci sa obviňujúcich dôkazov, na ktorých sa sporné opatrenie zakladá.

Vzhľadom na to, že základné práva, akým je dodržiavanie práva na obhajobu, môžu obsahovať obmedzenia pod podmienkou, že tieto skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré predmetné opatrenie sleduje, a z hľadiska sledovaného cieľa nie sú neprimeraným a neadekvátnym zásahom do samotnej podstaty takto zabezpečených práv, ochrana verejného zdravia preto v zásade odôvodňuje, aby príslušný orgán prijal vhodné opatrenia proti slintačke a krívačke aj bez získania predbežného stanoviska dotknutých osôb o prvkoch, na ktorých sa tieto opatrenia zakladajú. Takéto obmedzenie by bolo neprimeraným a neadekvátnym zásahom do samotnej podstaty práva na obhajobu, len ak by dotknutým osobám bola odobratá možnosť namietať tieto opatrenia a užitočne uplatniť svoje stanovisko v neskoršom konaní. Okrem iného, vzhľadom na potrebu rýchle konať proti slintačke a krívačke, zásada dodržiavania práva na obhajobu nevyžaduje pozastavenie výkonu uvedených opatrení až do ukončenia tohto konania.

(pozri body 74 – 77)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 15. júna 2006 (*)

„Poľnohospodárstvo – Boj proti slintačke a krívačke – Smernica 85/511/EHS – Smernica 90/425/EHS – Vyšetrenia na účely odhalenia slintačky a krívačky vykonané laboratóriom neuvedeným v prílohe smernice 85/511/EHS – Miera voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov – Zásada proporcionality – Zásada rešpektovania práva na obhajobu“

Vo veci C‑28/05,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím College van Beroep voor het bedrijfsleven (Holandsko) z 18. januára 2005 a doručený Súdnemu dvoru 28. januára 2005, ktorý súvisí s konaním:

G. J. Dokter,

Maatschap Van den Top,

W. Boekhout

proti

Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský (spravodajca), A. Borg Barthet, U. Lõhmus a A. Ó Caoimh,

generálny advokát: M. Poiares Maduro,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. decembra 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        G. J. Dokter, v zastúpení: N. W. A. Tollenaar, advocaat,

–        holandská vláda, v zastúpení: H. Sevenster a C. ten Dam, splnomocnené zástupkyne,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: T. van Rijn, F. Erlbacher a M. van Heezik, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. januára 2006,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 85/511/EHS z 18. novembra 1985, ktorou sa zavádzajú opatrenia spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky (Ú. v. ES L 315, s. 11; Mim. vyd. 03/006, s. 265), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 90/423/EHS z 26. júna 1990 (Ú. v. ES L 224, s. 13; Mim. vyd. 03/010, s. 122, ďalej len „smernica 85/511“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi G. J. Dokter, Maatschap Van den Top a W. Boekhout (ďalej len „žalobcovia vo veci samej“) a Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit vo veci usmrcovania zvierat patriacich žalobcom vo veci samej.

 Právny rámec

3        Podľa článku 2 druhého odseku písm. c) až e) smernice 85/511 sa používajú nasledujúce definície:

„c)      ‚nakazené zviera‘ je zviera vnímavého druhu, u ktorého:

–        boli zistené klinické príznaky alebo postmortálne zmeny zodpovedajúce zmenám pri slintačke a krívačke

alebo

–        výskyt slintačky a krívačky bol úradne potvrdený laboratórnym vyšetrením;

d)      ‚zviera podozrivé z nákazy‘ je zviera vnímavého druhu vykazujúce také klinické príznaky alebo postmortálne zmeny, ktoré oprávňujú na podozrenie zo slintačky a krívačky;

e)      ‚zviera podozrivé z nakazenia‘ je zviera vnímavého druhu, ktoré mohlo podľa získaných epizootologických informácií prísť priamo alebo nepriamo do styku so slintačkovým a krívačkovým vírusom“.

4        Podľa článku 4 ods. 1 tejto smernice:

„Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa v hospodárstve vyskytne jedno alebo viac zvierat podozrivých z nákazy alebo z nakazenia slintačkou a krívačkou, bolo okamžite vykonané úradné vyšetrenie, ktoré potvrdí alebo vylúči prítomnosť slintačky a krívačky, a najmä, aby úradný veterinárny lekár odobral alebo nechal odobrať príslušné vzorky na laboratórne vyšetrenie.

…“

5        Podľa článku 5 uvedenej smernice „len čo sa potvrdí, že sa v podniku nachádza jedno alebo viac zvierat definovaných v článku 2, písmeno c)“, nariadi príslušný úrad opatrenia ustanovené v tomto článku a najmä všetky zvieratá vnímavých druhov v podniku sa pod úradným dohľadom na mieste usmrtia spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek šíreniu slintačkového a krívačkového vírusu.

6        Článok 11 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby:

–        laboratórne vyšetrenia zamerané na dôkaz slintačky a krívačky boli vykonávané v národnom laboratóriu, ktoré je uvedené v prílohe; zoznam laboratórií môže byť upravený alebo doplnený postupom uvedeným v článku 17. Toto laboratórne vyšetrenie musí v prípade nutnosti a predovšetkým v prípade prvého výskytu nákazy upresniť typ, podtyp a prípadne variant vyvolávajúceho vírusu a môže byť v prípade potreby potvrdené referenčným laboratóriom určeným spoločenstvom,

…“

7        Podľa článku 13 ods. 1 a 2 tejto istej smernice:

„1.      Členské štáty zabezpečia, aby:

–        …

–        manipulácia s vírusom slintačky a krívačky na výskum, diagnostiku a/alebo na prípravu očkovacích látok sa vykonávala len v schválených zariadeniach a laboratóriách uvedených v prílohe A a B,

–        …

–        zariadenia a laboratóriá uvedené v druhej zarážke boli schválené len vtedy, keď spĺňajú minimálne normy odporučené FAO pre laboratória, ktoré pracujú s vírusmi slintačky a krívačky in vitro a in vivo.

2.      Veterinárni odborníci Komisie v spolupráci s príslušnými úradmi členských štátov vykonajú kontroly na mieste, aby zistili, či bezpečnostné systémy používané v zariadeniach a laboratóriách uvedených v prílohách A a B vyhovujú minimálnym normám FAO.

Komisia vykoná tieto kontroly najmenej jeden raz za rok...

…“

8        V prílohe B smernice 85/511 nazvanej „Štátne laboratóriá, ktoré sú oprávnené narábať so živým vírusom slintačky a krívačky“ sa v ustanovení „Holandsko“ uvádza „Centraal Diergeneeskundig Instituut, Lelystad“.

9        V súlade s článkom 13 ods. 2 druhým pododsekom smernice 85/511 sa uskutočňuje pravidelná aktualizácia zoznamu laboratórií uvedených v tejto prílohe, a to podľa postupu komitológie stanoveného v článku 17 tejto smernice. V rámci tohto postupu Komisia predloží návrh opatrení, ktoré sa majú prijať, Stálemu veterinárnemu výboru zloženému zo zástupcov členských štátov prípadne Rade Európskej únie.

10      Podľa tretieho odôvodnenia smernice 90/423:

„štúdia Komisie... ukázala, že... existuje riziko z manipulácie s vírusom v laboratóriách a následný možný únik na vnímavé domáce zvieratá z použitia očkovacej látky, ak je nezabezpečene inaktivovaná“.

11      Článok 10 ods. 1 smernice Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990, týkajúcej sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (Ú. v. ES L 224, s. 29; Mim. vyd. 03/010, s. 138) stanovuje:

„Každý členský štát bezodkladne informuje ostatné členské štáty a Komisiu, ak by na jeho území prepukli okrem nákaz, na ktoré sa odvoláva smernica 82/894/EHS [smernica Rady z 21. decembra 1982, týkajúca sa hlásenia nákaz zvierat v spoločenstve (Ú. v. ES L 378, s. 58; Mim. vyd. 03/005, s. 191)], akékoľvek zoonózy, choroby alebo iné príčiny, ktoré by pravdepodobne predstavovali vážne riziko pre zdravie zvierat alebo zdravie ľudí.

Vyvážajúci členský štát bezodkladne zavedie do praxe kontrolné alebo preventívne opatrenia upravené podľa predpisov spoločenstva, obzvlášť vymedzenie ochranných pásiem uvedených v týchto predpisoch, alebo prijme akékoľvek iné opatrenia, ktoré považuje za vhodné.

…“

12      Podľa bodu 4 odôvodnenia rozhodnutia Komisie 2001/246/ES z 27. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podmienky týkajúce sa boja proti slintačke a krívačke a jej eradikácie v Holandsku uplatnením článku 13 smernice 85/511/ES [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 88, s. 21):

„Okrem opatrení prijatých v rámci smernice 85/511/EHS Holandsko z dôvodu obozretnosti uplatňuje preventívne usmrcovanie vnímavých zvierat podnikov nachádzajúcich sa v bezprostrednej blízkosti podnikov nakazených alebo podozrivých z nákazy, s ohľadom na epidemiologickú situáciu a na vysokú hustotu vnímavých zvierat na určitých častiach územia.“ [neoficiálny preklad]

13      Podľa článku 1 tohto rozhodnutia:

„V zmysle predmetného rozhodnutia sa používajú nasledujúce definície:

1.      ‚Preventívne usmrcovanie‘ znamená usmrcovanie vnímavých zvierat v podnikoch nachádzajúcich sa v stanovenom pásme okolo podnikov podliehajúcich obmedzeniam definovaným v článkoch 4 alebo 5 smernice 85/511/EHS.

…

2.      ‚Supresívne očkovanie‘ znamená núdzové očkovanie zvierat vnímavých druhov určitých podnikov v stanovenej oblasti, teda v tzv. očkovacom pásme; toto očkovanie sa vykonáva výlučne v spojení s preventívnym usmrcovaním definovaným v odseku 1.

…“ [neoficiálny preklad]

14      Podľa článku 2 ods. 1 tohto rozhodnutia:

„Bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 85/511/EHS a najmä jej články 4, 5 a 9, môže Holandsko rozhodnúť o vykonaní supresívneho očkovania za podmienok stanovených v prílohe.“ [neoficiálny preklad]

15      Táto príloha najmä stanovuje že „oblasť, v rámci ktorej musí byť vykonané očkovanie“ zodpovedá okruhu s polomerom až dva kilometre okolo podniku podliehajúceho obmedzeniam definovaným v článkoch 4 a 5 smernice 85/511. Očkovacie pásmo sa musí nachádzať v častiach holandského územia uvedených v prílohe 1 rozhodnutia Komisie 2001/223/ES z 21. marca 2001, ktoré sa týka určitých opatrení na ochranu proti slintačke a krívačke v Holandsku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 82, s. 29), to znamená v provinciách Gelderland, Overijssel, Flevoland a Noord-Brabant.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

16      Po informovaní holandskej správy o podozrení na slintačku a krívačku v podniku Teunissen nachádzajúcom sa bližšie ako 2 kilometre od podnikov žalobcov vo veci samej, skupina odborníkov z Rijksdienst voor de keuring van Vee en Vlees (štátna správa inšpekcie dobytka a dobytčieho mäsa, ďalej len „RVV“) vykonala 20. a 22. marca 2001 inšpekciu v tomto podniku, počas ktorej boli odobraté viaceré vzorky následne zaslané na analýzu do laboratória ID-Lelystad BV (ďalej len „ID-Lelystad“). Táto skupina tiež vykonala klinické vyšetrenia, usmrtenie štrnástich zvierat a 27. marca 2001 evakuáciu tohto podniku.

17      ID-Lelystad oznámil RVV faxom z 28. marca 2001, že vzorky z podniku Teunissen sú pozitívne.

18      Následne riaditeľ RVV vyhlásil podnik Teunissen za infikovaný a rozhodnutiami z 29. marca 2001 oznámil žalobcom vo veci samej, že všetky párnokopytníky v podnikoch musia byť považované za podozrivé z nakazenia z dôvodu, že bol v blízkosti zaznamenaný prípad slintačky a krívačky. Následkom týchto rozhodnutí, proti ktorým bol uvedenými žalobcami podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia a tento bol neskôr zamietnutý, boli v ich podnikoch prijaté opatrenia na boj proti vírusu, to znamená najskôr očkovanie zvierat a následne ich usmrtenie.

19      Žalobcovia vo veci samej podali proti týmto rozhodnutiam sťažnosti riaditeľovi RVV, ktorý ich zamietol. Preto podali na vnútroštátny súd žalobu proti daným rozhodnutiam o zamietnutí.

20      Žalobcovia uviedli, že riaditeľ RVV nemohol založiť svoje rozhodnutia z 29. marca 2001 iba na obsahu faxovej správy od ID-Lelystad uvádzajúcej výsledky laboratórnych vyšetrení. V skutočnosti si mal podľa žalobcov vyžiadať laboratórny záznam, preštudovať ho a presvedčiť sa, či toto laboratórium vykonalo vyšetrenia správne. Ďalej na základe rozhodnutí z 29. marca 2001 o analýze vykonanej ID-Lelystad riaditeľ RVV porušil podľa žalobcov smernicu 85/511, pretože ID-Lelystad sa neuvádza v prílohe B tejto smernice, a teda nie je laboratóriom v zmysle článku 11 ods. 1 prvej zarážky predmetnej smernice. V tejto prílohe sa uvádza Centraal Diergeneeskundig Instituut, Lelystad (ďalej len „CDI“), ktorý má v porovnaní s ID-Lelystad odlišný názov aj právnu formu.

21      Riaditeľ RVV tvrdil, že on sám bol viazaný laboratórnymi výsledkami a ich presnosť nemohol overiť. Nedisponoval preto žiadnou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o konštatovanie slintačky a krívačky v predmetných podnikoch. Preto po zistení výskytu vírusu laboratóriom musel prijať opatrenia na boj proti tejto chorobe. Potom považoval za vhodné vykladať prílohu B smernice 85/511 v tom zmysle, že zahŕňa tiež ID-Lelystad. V skutočnosti transformácia CDI na ID-Lelystad sa týkala len zmeny právnej formy. Podľa jeho tvrdenia ide od roku 1995 o to isté laboratórium založené na tej istej adrese, vybavené tými istými zariadeniami a poverené tými istými úlohami.

22      Za týchto podmienok College van Beroep voor het bedrijfsleven rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Má povinnosť členských štátov vyplývajúca z ustanovení článku 11 ods. 1 prvej zarážky v spojení s článkom 13 ods. 1 druhou zarážkou smernice 85/511... zabezpečiť, aby laboratórne vyšetrenia zamerané na dôkaz slintačky a krívačky boli vykonávané v národnom laboratóriu, ktoré je uvedené v prílohe B tejto smernice, priamy účinok?

2.      a)     Má sa článok 11 ods. 1 smernice 85/511 vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že výskyt slintačky a krívačky bol zistený laboratóriom, ktoré nie je uvedené v prílohe B smernice, má právne následky?

b)      V prípade kladnej odpovede na druhú otázku písm. a):

Je cieľom článku 11 ods. 1 smernice 85/511 chrániť záujmy jednotlivcov, ako sú žalobcovia vo veci samej? V prípade že tomu tak nie je, môžu sa takíto jednotlivci dovolávať prípadného nesplnenia povinností orgánmi členských štátov, ktoré im vyplývajú z tohto ustanovenia?

c)      V prípade, že z odpovede na druhú otázku písm. b) vyplynie, že jednotlivci sa môžu dovolávať článku 11 ods. 1 smernice 85/511:

Aké právne následky majú byť vyvodené zo skutočnosti, že výskyt slintačky a krívačky bol zistený laboratóriom, ktoré nie je uvedené v prílohe B tejto smernice?

3.      Má sa príloha smernice 85/511 so zreteľom na ustanovenia článkov 11 a 13 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že pojem ‚Centraal Diergeneeskundig Instituut, Lelystad‘ môže alebo musí zahŕňať aj ID-Lelystad BV?

4.      V prípade, že z odpovedí na predchádzajúce otázky vyplynie, že výskyt slintačky a krívačky môže byť zistený laboratóriom, ktoré nie je uvedené v prílohe B smernice 85/511, alebo že príloha smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ‚Centraal Diergeneeskundig Instituut, Lelystad‘ môže alebo musí zahŕňať aj ID-Lelystad BV:

Má sa smernica 85/511 vykladať v tom zmysle že stanovuje, že vnútroštátny správny orgán poverený rozhodovaním je viazaný výsledkami vyšetrení vykonaných laboratóriom, ktoré je uvedené v prílohe B tejto smernice, alebo v prípade, že z odpovede na druhú otázku písm. a) vyplynie, že správny orgán môže svoje opatrenia na eradikáciu slintačky a krívačky založiť na výsledkoch laboratória, ktoré nie je uvedené v prílohe B smernice, alebo toto určenie patrí do procesnej autonómie členského štátu tak, že sudca v konaní vo veci samej má skúmať, či príslušné predpisy sa uplatňujú nezávisle na tom, či laboratórne vyšetrenia sa uskutočňujú na základe povinností stanovených právom Spoločenstva alebo vnútroštátnym právom, a či uplatnenie vnútroštátneho právneho rámca značne nesťažuje alebo dokonca neznemožňuje uplatnenie predpisov práva Spoločenstva?

5.      V prípade, že z odpovede na štvrtú otázku vyplynie, že smernica 85/511 stanovuje rozsah, v akom sú vnútroštátne orgány viazané výsledkami zistenými laboratóriom:

Sú vnútroštátne orgány bezpodmienečne viazané výsledkami laboratórneho vyšetrenia na výskyt slintačky a krívačky? V prípade, že nie sú, akú mieru voľnej úvahy im smernica 85/511 necháva?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej, druhej a tretej otázke

23      Týmito otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta jednak, aké zmeny údajov laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511, ktoré nenastali v súlade s postupom podľa článku 17 tejto smernice, majú za následok, že toto laboratórium stratí štatút laboratória podľa predmetnej prílohy a jednak, či príslušný vnútroštátny orgán môže založiť opatrenia na boj proti slintačke a krívačke na výsledku analýz vykonaných laboratóriom, ktoré nemá takýto štatút. Ďalej sa vnútroštátny súd pýta, či smernici 85/511 odporuje to, aby členský štát prijal za rovnakých podmienok, ako sú tie vo veci samej, opatrenia na boj proti slintačke a krívačke založené na výsledkoch laboratória, ktoré nie je uvedené v prílohe smernice, či sa následne jednotlivci môžu dovolávať porušenia ustanovení smernice 85/511 na vnútroštátnom súde a či takéto porušenie má právne následky.

24      Na úvod je potrebné uviesť, že 27. marca 2001, teda dva dni pred prijatím sporných vnútroštátnych rozhodnutí, prijala Komisia rozhodnutie 2001/246 založené na článku 10 smernice 90/425 a článku 13 ods. 3 smernice 85/511. Týmto rozhodnutím Komisia povolila supresívne očkovanie a preventívne usmrcovanie zvierat, pričom toto posledné uvedené opatrenie ukladalo podľa článku 1 rozhodnutia usmrcovanie vnímavých zvierat podnikov nachádzajúcich sa v určenom okruhu okolo podnikov podliehajúcich obmedzeniam stanoveným v článkoch 4 alebo 5 smernice 85/511. Podľa bodu 4 odôvodnenia rozhodnutia 2001/246 malo Holandské kráľovstvo okrem opatrení prijatých v rámci smernice 85/511 z dôvodu obozretnosti začať s preventívnym usmrcovaním vnímavých zvierat v podnikoch v bezprostrednej blízkosti podnikov „infikovaných alebo podozrivých z nákazy“ (pozri rozsudok z 10. marca 2005, Tempelman a van Schaijk, C‑96/03 a C‑97/03, Zb. s. I‑1895, body 37 a 38).

25      Podľa rozhodnutia 2001/246, v spojení s článkom 10 smernice 90/425, ako aj článkami 4 a 2 písm. d) a e) smernice 85/511 boli príslušné holandské orgány oprávnené po supresívnom očkovaní vykonať usmrtenie vnímavých zvierat v podnikoch nachádzajúcich sa v okruhu dvoch kilometrov okolo podniku, v ktorom sa nachádza buď zviera podozrivé z nákazy, teda zviera vykazujúce také klinické príznaky alebo postmortálne zmeny, ktoré oprávňujú na podozrenie zo slintačky a krívačky, alebo zviera podozrivé z nakazenia, teda zviera, ktoré mohlo podľa získaných epizootologických informácií prísť priamo alebo nepriamo do styku so slintačkovým a krívačkovým vírusom.

26      Rozhodnutie 2001/246 nevyžaduje, aby sa takéto informácie o podniku, v ktorom sa nachádza zviera podozrivé z nákazy alebo nakazenia, opierali výlučne o výsledky laboratórií uvedených v prílohe B smernice 85/511. Preto okolnosť, že informácie boli poskytnuté laboratóriom, ktoré nie je uvedené v prílohe, nemá žiadny dosah na súlad predmetných opatrení s právom Spoločenstva.

27      Okrem iného Súdny dvor v bode 40 už citovaného rozsudku Tempelman a van Schaijk konštatoval, že smernicu 85/511 nemožno vykladať v tom zmysle, že opatrenia, ktoré stanovuje, nemôžu byť doplnené opatreniami Spoločenstva alebo vnútroštátnymi opatreniami prijatými na základe smernice 90/425. Rozhodnutie 2001/246 pritom predstavuje opatrenie Spoločenstva založené najmä na článku 10 tejto smernice.

28      Vnútroštátny súd je príslušný posúdiť vo svetle skutočností uvedených v bode 16 tohto rozsudku, či vnútroštátne orgány prijali opatrenia vo veci samej za podmienok stanovených rozhodnutím 2001/246. V prípade, že to tak je, z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia vo veci samej sa nemôžu dovolávať porušenia článku 11 ods. 1 a článku 13 ods. 1 smernice 85/511 a právu Spoločenstva tieto opatrenia neodporujú.

29      Ďalej je potrebné preskúmať, či sa predmetní žalobcovia môžu opierať o tieto ustanovenia v prípade, ak rozhodnutie holandských orgánov vyhlásiť párnokopytníky nachádzajúce sa v podnikoch za podozrivé z nakazenia, pretože bol v podniku Teunissen zaznamenaný prípad slintačky a krívačky a nariadiť usmrtenie všetkých týchto zvierat, nemohlo byť založené na rozhodnutí 2001/246.

30      Podľa článku 11 ods. 1 prvej zarážky a článku 13 ods. 1 druhej zarážky smernice 85/511 sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby sa manipulácia s vírusom slintačky a krívačky na účely diagnostiky vykonávala len v schválených laboratóriách uvedených v prílohe B tejto smernice.

31      Jediné údaje, ktoré daná príloha uvádza na účely identifikácie týchto laboratórií, sú v zásade ich názov a miesto ich sídla, čo je, pokiaľ ide o Holandsko, „Centraal Diergeneeskundig Instituut“ a „Lelystad“. Táto smernica okrem iného stanovuje vo svojom článku 17 jediný postup pre všetky zmeny týchto údajov.

32      Uvedený postup, ako aj už spomenuté ustanovenia článkov 11 a 13 nachádzajú svoje opodstatnenie, ako upresňuje tiež tretie odôvodnenie smernice 90/423, v skutočnosti, že existuje riziko týkajúce sa manipulácie s vírusom v laboratóriách a možného nakazenia chovaných zvierat, ktoré sú na vírus vnímavé. Tento záver je potvrdený aj bodom 1 odôvodnenia rozhodnutia Komisie 2003/11/CE z 10. januára 2003, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 85/511/EHS (Ú. v. ES L 7, s. 82; Mim. vyd. 03/038, s.72), podľa ktorého „upúšťanie od rutinnej vakcinácie proti vírusu slintačky a krívačky v spoločenstve v roku 1991 zvýšilo náchylnosť stáda na toto ochorenie. Preto je potrebné, aby sa zabezpečilo, že laboratóriá, ktoré manipulujú s týmto vírusom, tak robili v bezpečných podmienkach, aby sa tak zabránilo šíreniu vírusu, ktorý by mohol ohroziť stáda spoločenstva“.

33      Diagnostika choroby musí byť preto vykonávaná zodpovednými laboratóriami, ktorých spoľahlivosť má byť posúdená pred ich zápisom do uvedenej prílohy, a prípadne aj po zápise zmien, ktoré sa ich týkajú.

34      Túto požiadavku zápisu laboratórií je potrebné skúmať vo svetle základného cieľa smernice 85/511, ktorým je účinný boj proti slintačke a krívačke (pozri rozsudok Tempelman a van Schaijk, už citovaný, bod 35), zahŕňajúci najmä prijatie opatrení pri vzniku tejto choroby. V tomto ohľade je potrebné uviesť, že účinnosť daného boja vyžaduje, aby verejné orgány mali možnosť včas zabezpečiť diagnostiku na zistenie tejto choroby.

35      Ak by nezapísanie zmien týkajúcich sa spomínaného laboratória do prílohy B smernice 85/511 znamenalo vždy stratu štatútu zapísaného laboratória, vnútroštátne orgány by vzhľadom na články 11 a 13 nemohli nechať toto laboratórium vykonávať vyšetrenia až do okamihu zápisu predmetnej zmeny. Následkom takejto požiadavky by bol formalizmus brániaci vnútroštátnym orgánom v prístupe k blízkemu laboratóriu na účely včasného zistenia vírusu, čo by nebolo v súlade s cieľom účinného boja proti slintačke a krívačke.

36      Požiadavka zápisu uvedených zmien preto nemôže prekračovať to, čo je nevyhnutné na ochranu záujmov, ktoré zabezpečuje, to znamená prevenciu proti riziku rozšírenia vírusu počas laboratórneho vyšetrenia.

37      Je potrebné posúdiť v jednotlivých prípadoch, či sa zmeny, ktoré nastali, môžu odraziť na bezpečnosti dotknutého laboratória tým, že zvyšujú riziko nakazenia chovaných zvierat, ktoré sú na vírus vnímavé. V prípade, že tomu tak nie je, by dotknuté laboratórium nemalo napriek zmenám svojich údajov stratiť štatút laboratória uvedeného v zozname prílohy B smernice 85/511.

38      Je tomu tak najmä v prípade, ak ide o výlučne formálne zmeny názvu alebo právnej formy laboratória, ktoré nemajú vplyv na jeho bezpečnosť a spoľahlivosť, najmä ak zamestnanci, priestory a zariadenie laboratória zostali bez podstatných zmien.

39      V tomto ohľade, v rozpore s tvrdením žalobcov vo veci samej, nie je dôležité, že laboratórium vzhľadom na zmeny, ktoré nastali, je podľa vnútroštátnych predpisov právne odlišným subjektom od toho, ktorý je uvedený v zozname v prílohe B.

40      V prejednávanej veci je zrejmé, že ID-Lelystad vznikol z CDI následkom série právnych zlúčení a právneho nástupníctva. Žalobcovia vo veci samej potvrdzujú, že ID-Lelystad nemožno stotožňovať s CDI na účely uplatnenia smernice 85/511 najmä z dôvodu, že ide o dva odlišné právne subjekty s rôznou právnou formou a na rozdiel od ID-Lelystad bol CDI povinný zverejniť interné dokumenty týkajúce sa vecí, ktorými sa zaoberá a podliehal príslušnému ministerstvu.

41      Aj keď v rámci prejudiciálneho konania prináleží vnútroštátnemu súdu konštatovať, vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 30 až 39 tohto rozsudku, či má byť ID-Lelystad považovaný napriek takýmto zmenám za laboratórium stanovené článkom 11 ods. 1 a článkom 13 ods. 1 smernice 85/511, Súdny dvor, ktorý bol požiadaný poskytnúť potrebné odpovede, má právomoc poskytnúť informácie na základe spisu konania vo veci samej, ako aj písomných a ústnych vyjadrení, ktoré mu boli predložené, ak pomôžu vnútroštátnemu súdu rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 1996, Freers a Speckmann, C‑278/93, Zb. s. I‑1165, bod 24, a z 11. septembra 2003, Steinicke, C‑77/02, Zb. s. I‑9027, bod 59).

42      V tomto ohľade má vnútroštátny súd rovnako brať do úvahy stanovisko Komisie, ktorá je podľa článku 13 ods. 2 smernice 85/511 oprávnená opakovane vykonať kontroly, aby overila bezpečnostné systémy používané v laboratóriách uvedených v danej prílohe B, a ktorá je tiež osobitne zodpovedná v rámci postupu stanoveného článkom 17 tejto smernice upravujúceho posúdenie spoľahlivosti laboratória na účely uplatnenia danej smernice.

43      Komisia však potvrdila v písomných návrhoch aj na pojednávaní, že nemala nikdy pochybnosti o totožnosti laboratória ID-Lelystad a vždy považovala zmeny medzi CDI a ID-Lelystad iba za formálne.

44      Okrem toho za podmienok vo veci samej je potrebné konštatovať, že samotná skutočnosť, že následkom právnych zlúčení alebo právneho nástupníctva pôvodného subjektu sa tento stáva z právneho hľadiska odlišným subjektom, neznamená, že laboratórium bude mať vzhľadom na riziko rozšírenia vírusu nižšiu úroveň bezpečnosti.

45      Rovnako je namieste uviesť, že neexistuje vzťah medzi rizikom rozšírenia vírusu a povinnosťou laboratória zverejniť interné dokumenty týkajúce sa vecí, ktorými sa zaoberá.

46      Naopak, vzhľadom na okolnosti, že laboratórium už nepodlieha verejným orgánom, nie je povinné dodržiavať ich pokyny a nemusí tiež dodržiavať povinnosti vyplývajúce mu zo smernice 85/511, Súdny dvor nemôže a priori vylúčiť dosah takejto zmeny na bezpečnosť, pokiaľ ide o riziko rozšírenia vírusu a následne prípadnú stratu štatútu laboratória uvedeného v prílohe B tejto smernice. Vnútroštátny súd je príslušný posúdiť vo svetle skutočností v predmetnej veci, či sa takáto zmena odrazila alebo nie na bezpečnosti laboratória v prípade vo veci samej.

47      V prípade, ak by bolo vzhľadom na vyššie spomenuté úvahy rozhodnuté, že ID‑Lelystad stratil štatút laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511, vnútroštátny súd sa tiež pýta, či tejto smernici odporuje to, aby členský štát prijal za podmienok, ako sú tie v prípade vo veci samej, opatrenia na boj proti slintačke a krívačke na základe výsledkov laboratória, ktoré nie je uvedené v tejto prílohe, či sa následne jednotlivci môžu dovolávať tohto porušenia ustanovení smernice 85/511 na vnútroštátnom súde a či takéto porušenie má právne následky.

48      V súvislostiach sporu vo veci samej je potrebné pripomenúť, že článok 10 ods. 1 smernice 90/425 priznáva členským štátom právomoc prijať doplňujúce opatrenia na boj proti slintačke a krívačke k opatreniam stanoveným smernicou 85/511, a najmä, ako je tomu v predmetnej veci, právomoc vykonať usmrtenie zvierat susedného podniku alebo zvierat nachádzajúcich sa v určenom okruhu okolo podniku s nakazenými zvieratami (rozsudok Tempelman a van Schaijk, už citovaný, bod 52).

49      Členské štáty však môžu prijať uvedené opatrenia len pri dodržaní práva Spoločenstva a rešpektovaní cieľov stanovených platnou právnou úpravou Spoločenstva, ako sú najmä ciele stanovené smernicou 85/511 (pozri v tomto zmysle rozsudok Tempelman a van Schaijk, už citovaný, bod 31).

50      Pokiaľ ide o smernicu 85/511, najskôr je potrebné uviesť, že podľa článku 5 v spojení s článkom 2 druhým odsekom písm. c) danej smernice príslušné orgány sú povinné prijať opatrenia vymenované v tomto ustanovení, najmä usmrtiť všetky zvieratá vnímavých druhov vo všetkých podnikoch, kde je potvrdená prítomnosť jedného alebo viacerých zvierat vnímavých druhov, u ktorých:

–        boli zistené klinické príznaky alebo postmortálne zmeny zodpovedajúce zmenám pri slintačke a krívačke alebo

–        výskyt slintačky a krívačky bol úradne potvrdený laboratórnym vyšetrením.

51      Vzhľadom na cieľ účinného boja proti slintačke a krívačke musia byť tieto diagnostické prostriedky vykladané v širšom zmysle.

52      Článok 2 druhý odsek písm. c) smernice 85/511 uplatňuje pojem „laboratórium“ bez akéhokoľvek ďalšieho upresnenia a toto ustanovenie iba naznačuje, že opatrenia môžu byť prijaté len na základe výsledkov laboratória uvedeného v zozname prílohy B tejto smernice.

53      Rovnaké ustanovenie navyše zavádza opatrenia na boj proti tejto chorobe aj v prípade, ak boli zistené u zvieraťa klinické príznaky alebo postmortálne zmeny, ktoré „môžu“ zodpovedať zmenám pri slintačke alebo krívačke. Záver o výskyte vírusu založený na takejto metóde sa však podľa definície zdá byť nižšej dôkaznej sily ako laboratórne vyšetrenie, čo platí aj v prípade, ak laboratórium nebolo uznané Komisiou v rámci postupu podľa článku 17 smernice 85/511 ako laboratórium oprávnené manipulovať s týmto vírusom.

54      Ak príslušné orgány majú právomoc na základe článku 10 ods. 1 smernice 90/425 prijať doplňujúce opatrenia na boj proti slintačke a krívačke k opatreniam stanoveným smernicou 85/511, tento doplňujúci charakter znamená, že uvedené orgány môžu prijať podobné opatrenia, ako sú opatrenia stanovené článkom 5 smernice 85/511, na základe rovnakého laboratórneho výsledku, ako boli prijaté tieto opatrenia, a tiež na základe výsledku laboratória, ktoré nie je uvedené v prílohe B smernice 85/511.

55      Nakoniec je potrebné uviesť, že v rozpore s tvrdením žalobcov vo veci samej ustanovenia článku 11 ods. 1 prvej zarážky a článku 13 ods. 1 druhej zarážky smernice 85/511 nevyvracajú tento záver.

56      Je vhodné pripomenúť, že tieto ustanovenia ukladajú členským štátom povinnosť nechať vykonať diagnostiku v laboratóriách uvedených v prílohe B z dôvodu, že manipulácia s vírusom v iných laboratóriách predstavuje riziko rozšírenia vírusu.

57      Od tejto povinnosti však nezávisí povinnosť nepoužiť pri prijímaní opatrení na boj proti slintačke a krívačke laboratórny výsledok poskytnutý z nevedomosti o tejto prvej povinnosti, a teda s rizikom rozšírenia vírusu laboratóriom neuvedeným v predmetnej prílohe. Ak príslušné orgány môžu nedodržaním prvej povinnosti porušiť smernicu 85/511, takéto porušenie nespochybňuje úvahy uvedené v bodoch 50 až 54 tohto rozsudku, podľa ktorých členské štáty na účely prijatia uvedených opatrení môžu použiť výsledok laboratória neuvedeného v prílohe smernice 85/511.

58      Za týchto podmienok nie je potrebné sa zaoberať otázkou, či sa jednotlivci za okolností, ako sú tie vo veci samej, môžu dovolávať na vnútroštátnom súde porušenia smernice 85/511, vyplývajúceho z použitia výsledku laboratória neuvedeného v tejto prílohe verejnými orgánmi, alebo či takéto porušenie má právne následky.

59      Z predchádzajúceho vyplýva, že je vhodné odpovedať na prvú, druhú a tretiu otázku, že smernica 85/511 sa má vykladať v tom zmysle, že zmeny údajov laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511, ktoré tam neboli zapísané v súlade s postupom podľa článku 17 tejto smernice, majú za následok, že toto laboratórium stratí štatút laboratória podľa predmetnej prílohy, len ak sa uvedené zmeny môžu odraziť na bezpečnosti laboratória s ohľadom na riziko rozšírenia vírusu slintačky a krívačky počas vyšetrení vykonaných týmto laboratóriom a ak zvyšujú riziko nakazenia chovaných zvierat, ktoré sú na vírus vnímavé. Okrem toho smernici 85/511 neodporuje to, aby členský štát prijal opatrenia na boj proti slintačke a krívačke stanovené v článku 10 ods. 1 smernice 90/425 na základe výsledku vyšetrenia laboratória, ktoré nie je uvedené v prílohe B smernice 85/511.

 O štvrtej a piatej otázke

60      Týmito otázkami, ktoré je vhodné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd pýta, v akom rozsahu je príslušný orgán pri prijímaní opatrení na boj proti slintačke a krívačke viazaný výsledkom vyšetrení vykonaných laboratóriom, ktoré je uvedené v prílohe B smernice 85/511, a v akom rozsahu je viazaný výsledkom laboratória, ktoré tento štatút nemá, najmä laboratóriom, ktoré ho stratilo z dôvodov uvedených v bode 46 tohto rozsudku.

61      Na prvom mieste je potrebné preskúmať prípad, keď je výsledok poskytnutý laboratóriom uvedeným v prílohe smernice 85/511.

62      Z článku 5 smernice 85/511 vyplýva, že príslušné vnútroštátne orgány sú povinné prijať opatrenia stanovené týmto článkom hneď, ako sa v podniku potvrdí prítomnosť jedného alebo viacerých zvierat, u ktorých bol výskyt slintačky a krívačky úradne potvrdený laboratórnym vyšetrením.

63      Navyše ostatné ustanovenia, ako sú článok 2 rozhodnutia 2001/246 a článok 10 ods. 1 smernice 90/425, oprávňujú tieto orgány na prijatie doplňujúcich opatrení.

64      Ďalej je potrebné pripomenúť, že boj proti slintačke a krívačke vyžaduje, aby boli rýchle a účinne prijaté vhodné opatrenia.

65      Na tento účel článok 13 smernice 85/511 stanovuje pre laboratóriá uvedené v prílohe B tejto smernice prísne požiadavky týkajúce sa ich systému bezpečnosti, ako aj pravidelných kontrol veterinárnymi odborníkmi Komisie v spolupráci s príslušnými úradmi členských štátov. Organizácia vyšetrení uvedených laboratórií preto poskytuje záruku, že sa orgány poverené na boj proti slintačke a krívačke môžu v zásade spoliehať na ich výsledky.

66      So zreteľom na predchádzajúce ustanovenia je vhodné konštatovať, že príslušný orgán je povinný postupovať na základe týchto výsledkov a prijať opatrenia stanovené smernicou 85/511 alebo iné vhodné opatrenia vzhľadom na potrebu rýchleho a účinného boja proti slintačke a krívačke.

67      Príslušný orgán sa môže zdržať okamžitého prijatia predmetných opatrení len v prípade, ak má vážne pochybnosti o spoľahlivosti výsledku týchto laboratórií. V takomto prípade môže najmä použiť inú diagnostiku, ktorá potvrdí alebo vyvráti tento výsledok.

68      Na druhom mieste je potrebné preskúmať prípad, keď je výsledok poskytnutý laboratóriom, ktoré nemá štatút laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511.

69      Z bodu 54 tohto rozsudku vyplýva, že príslušný orgán sa nemôže zdržať prijatia vhodných opatrení iba z dôvodu, že výskyt slintačky a krívačky v podniku bol zistený laboratóriom, ktoré nemá štatút laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511.

70      Vzhľadom na vysoko nákazlivý charakter slintačky a krívačky a potrebu rýchle a účinne proti nej bojovať, príslušný orgán je povinný zohľadniť výsledok poskytnutý takýmto laboratóriom na účely prípadného prijatia vhodných opatrení stanovených právnou úpravou Spoločenstva. Vzhľadom na to, že toto laboratórium neposkytuje rovnakú záruku spoľahlivosti ako laboratórium uvedené v prílohe B smernice 85/511, príslušný orgán sa pred prijatím vhodných opatrení musí presvedčiť o spoľahlivosti daného výsledku.

71      V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť, že nezávisle od skutočnosti, či výsledok vyšetrení bol poskytnutý laboratóriom, ktoré má štatút laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511, príslušný orgán môže prijať tieto opatrenia iba pri dodržaní všeobecných zásad práva Spoločenstva, ako sú najmä zásada proporcionality a zásada rešpektovania základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok Tempelman a van Schaijk, už citovaný, bod 31).

72      V tomto ohľade je namieste pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zásada proporcionality vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení Spoločenstva boli schopné dosiahnuť sledovaný účel a nezachádzali nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie (rozsudky zo 14. decembra 2004, Arnold André, C‑434/02, Zb. s. I‑11825, bod 45; Swedish Match, C‑210/03, Zb. s. I‑11893, bod 47, a zo 6. decembra 2005, ABNA a i., C‑453/03, C‑11/04, C‑12/04 a C‑194/04, Zb. s. I‑10423, bod 68).

73      Pokiaľ ide o ochranu základných práv, žalobcovia vo veci samej najmä tvrdia, že vnútroštátne orgány prijali opatrenia vo veci samej v rozpore so zásadou dodržiavania práva na obhajobu.

74      Z rovnako ustálenej judikatúry vyplýva, že dodržiavanie práva na obhajobu v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu nepriaznivo zasahujúcemu do jej právneho postavenia, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorú treba zabezpečiť, a to aj pri úplnom nedostatku procesno‑právnej úpravy. Táto zásada vyžaduje, aby osoby, ktorým sú určené rozhodnutia, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú ich záujmy, mohli užitočne vyjadriť svoje stanovisko (pozri najmä rozsudky z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C‑32/95 P, Zb. s. I‑5373, bod 21; z 21. septembra 2000, Mediocurso/Komisia, C‑462/98 P, Zb. s. I‑7183, bod 36, a z 9. júna 2005, Španielsko/Komisia, C‑287/02, Zb. s. I‑5093, bod 37). Vzhľadom na dôležité následky, ktoré majú pre chovateľov rozhodnutia prijaté na základe článku 5 smernice 85/511, článku 2 rozhodnutia 2001/246 a článku 10 ods. 1 smernice 90/425, táto zásada v rámci boja proti slintačke a krívačke vyžaduje, aby adresátom takýchto rozhodnutí bolo umožnené užitočne vyjadriť svoj názor týkajúci sa prvkov, na ktorých sa sporné opatrenie zakladá.

75      Je však potrebné pripomenúť, že základné práva ako dodržiavanie práva na obhajobu nie sú absolútnymi právami, ale môžu obsahovať obmedzenia pod podmienkou, že tieto skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré predmetné opatrenie sleduje, a z hľadiska sledovaného cieľa nie sú neprimeraným a neadekvátnym zásahom do samotnej podstaty takto zabezpečených práv. Medzi ciele odôvodňujúce takéto obmedzenia patrí najmä ochrana verejného zdravia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. apríla 1992, Komisia/Nemecko, C‑62/90, Zb. s. I‑2575, bod 23, a zo 17. októbra 1995, Fishermen’s Organisations a i., C‑44/94, Zb. s. I‑3115, point 55).

76      V tejto súvislosti je namieste konštatovať, že ak by príslušný orgán nemohol prijať vhodné opatrenia proti slintačke a krívačke bez toho, aby sa všetky potenciálne dotknuté osoby predbežne dozvedeli o skutočnostiach a dokumentoch, na ktorých sa tieto opatrenia zakladajú a bez toho, aby tieto osoby zaujali stanovisko k uvedeným skutočnostiam a dokumentom, predstavovalo by to prekážku v rýchlom a účinnom konaní tohto orgánu. Ochrana verejného zdravia preto v zásade odôvodňuje, aby uvedený orgán prijal spomenuté opatrenia aj bez získania predbežného stanoviska dotknutých osôb o prvkoch, na ktorých sa tieto opatrenia zakladajú. Okrem toho takéto obmedzenie by bolo neprimeraným a neadekvátnym zásahom do samotnej podstaty práva na obhajobu, len ak by dotknutým osobám bola odobratá možnosť namietať tieto opatrenia a užitočne uplatniť svoje stanovisko v neskoršom konaní.

77      Okrem iného, vzhľadom na potrebu rýchle konať proti slintačke a krívačke, zásada dodržiavania práva na obhajobu nevyžaduje pozastavenie výkonu uvedených opatrení až do ukončenia tohto konania.

78      Nakoniec je v tomto konaní zrejmé, že orgán poverený bojovať proti slintačke a krívačke môže prijať opatrenia stanovené smernicami 85/511 a 90/425 alebo rozhodnutím 2001/246 aj len na základe laboratórneho výsledku, ktorý obdržal faxom, keďže zásade dodržiavania práva na obhajobu neodporuje to, aby súd, ktorý rozhoduje v danom konaní, založil svoje rozhodnutie len na tomto dokumente, pokiaľ strany mohli o ňom užitočne rokovať.

79      So zreteľom na predchádzajúce ustanovenia je namieste odpovedať na tretiu a štvrtú otázku, že príslušný orgán je povinný postupovať na základe výsledkov vyšetrení poskytnutých laboratóriom, ktoré má štatút laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511 a v zásade prijať opatrenia stanovené touto smernicou alebo iné vhodné opatrenia vzhľadom na potrebu rýchleho a účinného boja proti slintačke a krívačke. Príslušný orgán je povinný na účely prijatia vhodných opatrení stanovených právnou úpravou Spoločenstva zohľadniť aj výsledok poskytnutý laboratóriom, ktoré takýto štatút nemá. No vzhľadom na to, že toto laboratórium neposkytuje rovnakú záruku spoľahlivosti ako laboratórium uvedené v prílohe B, sa príslušný orgán musí pred prijatím vhodných opatrení presvedčiť o spoľahlivosti daného výsledku. V každom prípade však tento orgán môže prijať opatrenia na boj proti slintačke a krívačke iba pri dodržaní všeobecných zásad práva Spoločenstva, ako sú najmä zásada proporcionality a zásada rešpektovania základných práv.

 O trovách

80      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.      Smernica Rady 85/511/EHS z 18. novembra 1985, ktorou sa zavádzajú opatrenia spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky, zmenená a doplnená smernicou Rady 90/423/EHS z 26. júna 1990 sa má vykladať v tom zmysle, že zmeny údajov laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511, ktoré tam neboli zapísané v súlade s postupom podľa článku 17 tejto smernice, majú za následok, že toto laboratórium stratí štatút laboratória podľa predmetnej prílohy, len ak sa tieto zmeny môžu odraziť na bezpečnosti laboratória s ohľadom na riziko rozšírenia vírusu slintačky a krívačky počas vyšetrení vykonaných týmto laboratóriom a ak zvyšujú riziko nakazenia chovaných zvierat, ktoré sú na vírus vnímavé. Okrem toho uvedenej smernici 85/511 neodporuje to, aby členský štát prijal opatrenia na boj proti slintačke a krívačke stanovené v článku 10 ods. 1 smernice Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990, týkajúcej sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu, na základe výsledku vyšetrenia laboratória, ktoré nie je uvedené v prílohe B smernice 85/511.

2.      Príslušný orgán je povinný postupovať na základe výsledkov vyšetrení poskytnutých laboratóriom, ktoré má štatút laboratória uvedeného v prílohe B smernice 85/511 a v zásade prijať opatrenia stanovené touto smernicou alebo iné vhodné opatrenia vzhľadom na potrebu rýchleho a účinného boja proti slintačke a krívačke. Príslušný orgán je povinný na účely prijatia vhodných opatrení stanovených právnou úpravou Spoločenstva zohľadniť aj výsledok poskytnutý laboratóriom, ktoré takýto štatút nemá. No vzhľadom na to, že toto laboratórium neposkytuje rovnakú záruku spoľahlivosti ako laboratórium uvedené v prílohe B, sa príslušný orgán musí pred prijatím vhodných opatrení presvedčiť o spoľahlivosti daného výsledku. V každom prípade však tento orgán môže prijať opatrenia na boj proti slintačke a krívačke iba pri dodržaní všeobecných zásad práva Spoločenstva, ako sú najmä zásada proporcionality a zásada rešpektovania základných práv.

Podpisy

---

* Jazyk konania: holandčina.