1.

Keď Komisia schváli štátnu pomoc alebo v tejto súvislosti neuplatní pripomienky, vynára sa otázka, za akých podmienok môžu prípadní konkurenti príjemcu pomoci podať žalobu proti takémuto rozhodnutiu. Zvyčajne je problematické určiť, či sa schválenie pomoci osobne týka konkurenta.

2.

Rovnako je aj v tomto odvolaní proti rozsudku Súdu prvého stupňa medzi účastníkmi konania sporné, či sa Sociedad nacional de Industrias y Aplicaciones de Celulosa Española SA (ďalej len „Sniace“) osobne týka rozhodnutie Komisie 2001/102/ES z 19. júla 2000 o štátnej pomoci Rakúska v prospech Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG (ďalej len „Lenzing Lyocell“) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). ( 2 ) Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku ( 3 ) uviedol, že Sniace sa toto rozhodnutie osobne netýka.

3.

Súd prvého stupňa v bodoch 1 a 2 napadnutého rozsudku predstavuje dotknuté podniky takto:

4.

Od roku 1995 poskytovali niektoré rakúske organizácie v prospech Lenzing Lyocell pomoc na výstavbu továrne produkujúcej lyocell v spolkovej krajine Burgenland. Komisia najskôr neuplatnila žiadne námietky, ale následne v roku 1998 začala konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, aby zistila, či je pomoc zlučiteľná s právom Spoločenstva. V priebehu tohto konania Sniace predložil dve vyjadrenia so svojimi pripomienkami.

5.

Komisia prijala 19. júla 2000 napadnuté rozhodnutie. ( 4 ) Na základe tohto rozhodnutia si môže LGG zachovať rôzne výhody. Výrok tohto rozhodnutia znie:

„Článok 1

Pomoc, ktorú Rakúsko poskytlo Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG (LLG) v Heiligenkreuz vytvorením záruk vo výške 35,80 miliónov eur [záruka konzorcia komerčných bánk a štátnych bánk vo výške 21,8 miliónov eur a tri záruky Wirtschaftspark Heiligenkreuz Servicegesellschaft mbH (WHS) vo výške 1,4 milióna eur, 10,35 milióna eur a 2,25 milióna eur], ako aj cena 4,4 eur za meter štvorcový na kúpu priemyselného pozemku s rozlohou 120 ha, záruky pevných cien spolkovej krajiny Burgenland na poskytovanie kolektívnych služieb a pomoc v neznámej výške vo forme výstavby vlastnej infraštruktúry podniku, nie je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

Článok 2

Pomoc poskytnutá Rakúskom v prospech LLG vytvorením záruky vo výške 14,5 milióna eur zo strany WiBAG je v súlade s pravidlom s referenčným číslom N 542/95 o zárukách a bola schválená Komisiou.

Pomoc na environmentálne účely vo výške 5,37 milióna eur je v súlade s pravidlom s referenčným číslom N 93/148 o financovaní ochrany životného prostredia a bola schválená Komisiou.

Článok 3

Individuálna pomoc schválená Rakúskom vo výške 0,4 milióna eur vo forme pomoci pri nadobudnutí pozemku a vo výške 21,8 milióna eur vo forme tichého účastníctva je zlučiteľná so spoločným trhom.“

6.

Sniace podal na Súd prvého stupňa žalobu proti uvedenému rozhodnutiu. Na podporu žalovanej Komisie vstúpili do konania ako vedľajší účastníci Lenzing Lyocell, rakúska spolková krajina Burgenland a Rakúsko.

7.

Súd prvého stupňa túto žalobu zamietol ako neprípustnú, keďže Sniace sa schválenie pomoci osobne netýka. Podľa Súdu prvého stupňa totiž Sniace hral v konaní pred podaním žaloby len malú úlohu a jeho postavenie na trhu nebolo podstatne ovplyvnené, keďže lyocell, ktorý vyrába iba Lenzing Lyocell, nekonkuruje viskóze, ktorú vyrába Sniace.

8.

Svojím odvolaním proti rozsudku Súdu prvého stupňa Sniace navrhuje, aby Súdny dvor:

9.

Komisia naopak navrhuje, aby Súdny dvor:

10.

Lenzing Fibers GmbH (ďalej len „Lenzing Fibers“), právny nástupca spoločnosti Lenzing Lyocell a Rakúska republika navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

11.

Sniace uvádza štyri odvolacie dôvody. Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia predovšetkým tým, že podľa jeho názoru nepredstavovalo rozhodnutie podstatný zásah do postavenia Sniace na trhu a v druhom rade tým, že účasť Sniace v konaní vo veci formálneho zisťovania bola len malá. V treťom rade napadnutý rozsudok porušuje právo na účinnú súdnu ochranu. V štvrtom rade napokon Sniace vytýka údajné porušenie zásady procesnej rovnosti voči Lenzing Lyocell, keďže Súd prvého stupňa vyhovel žalobe materskej spoločnosti Lenzing AG (ďalej len „skupina Lenzing“) týkajúcej sa schválenia pomoci poskytnutej v prospech Sniace. ( 5 )

12.

Pred dôkladným preskúmaním uvedených dôvodov je potrebné uviesť niektoré úvodné pripomienky o osobnom záujme.

13.

Na základe ustálenej judikatúry môžu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené (legitímne) tvrdiť, že sa ich rozhodnutie v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES osobne týka iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené. ( 6 )

14.

V práve v oblasti práva štátnej pomoci sa podmienky existencie osobného záujmu konkurenta zjavne odlišujú podľa štádia konania, v ktorom sa podáva žaloba, ako aj podľa jej účelu.

15.

Nedávno Súdny dvor v rozsudku ARE zhrnujúco uviedol, aké sú podmienky, po ktorých splnení môžu (potenciálni) konkurenti príjemcov pomoci podať žalobu proti rozhodnutiam Komisie, keď sama Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES a nenamietala proti opatreniam prijatým členským štátom. ( 7 ) V takom prípade existujú tieto alternatívy: na jednej strane sa môže sledovať dosiahnutie začatia konania vo veci formálneho zisťovania, na druhej strane môže mať za cieľ vecne napadnúť rozhodnutia Komisie.

16.

Keď má žaloba za cieľ začatie konania vo veci formálneho zisťovania, stačí, ak sú žalobcovia osobami, podnikmi alebo združeniami, ktorých záujmy sú prípadne dotknuté, a teda najmä konkurujúce podniky príjemcov tejto pomoci a profesijné združenia. ( 8 ) Oprávnenosť podať žalobu sa teda relatívne rozsiahlym spôsobom rozširuje na účely dodržania záruk konania potenciálnych konkurentov, ktoré sa im priznávajú v rámci konania podľa článku 88 ods. 2 ES. ( 9 )

17.

Inak je to v prípade, keď žaloba, ktorou sa namieta proti rozhodnutiu prijatému bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania sleduje dosiahnutie zrušenia rozhodnutia vo veci samej. V takom prípade nestačí, aby sa žalobca mohol považovať za potenciálne dotknutého podľa článku 88 ods. 2 ES. Musí naopak preukázať, že sa ho to osobne dotýka. To predpokladá, že jeho postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené systémom pomoci, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. ( 10 )

18.

Toto prísnejšie kritérium platí aj po skončení konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES. V tomto prípade sa podľa rozsudku Cofaz schválenie pomoci poskytnutej ako výsledok konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES osobne týka žalujúceho konkurenta, pokiaľ hral aktívnu úlohu v rámci tohto konania a pokiaľ je jeho postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. ( 11 ) Na základe tohto kritéria sa teda musí posúdiť osobný záujem Sniace.

19.

Prvým odvolacím dôvodom sa namieta proti tvrdeniu Súdu prvého stupňa, podľa ktorého Sniace nepreukázal, že dotknutá pomoc pre neho predstavovala podstatný zásah. Požiadavka podstatného zásahu umožňuje určiť konkurentov, ktorí sú schválenou pomocou individualizovaní tak, že môžu splniť podmienky prípustnosti uvedené v rozsudku Plaumann. ( 12 ) Preto sú oprávnení podať žalobu tí konkurenti, ktorí sú prostredníctvom pomoci vyňatí z okruhu všetkých ostatných osôb, a takto sú individualizovaní podobným spôsobom ako adresáti napadnutého rozhodnutia. Tento individualizujúci účinok umožňuje odlíšiť podstatný zásah do postavenia na trhu, ktorý na základe rozsudku Cofaz oprávňuje podať žalobu, od zásahu, ktorý sa nemôže považovať za podstatný.

20.

V zásade každá výhoda selektívne poskytnutá určitým subjektom na trhu ovplyvňuje postavenie všetkých ostatných konkurentov na trhu, ktorí z nej nemajú prospech. Postavenie konkurentov na trhu však kladne alebo záporne ovplyvňujú aj mnohé iné faktory. Preto len okolnosť, že opatrenie je spôsobilé ovplyvniť existujúce konkurenčné vzťahy na relevantnom trhu sama osebe nepostačuje na vytvorenie záveru, že toto opatrenie sa osobne týka akéhokoľvek hospodárskeho subjektu, ktorý sa nejakým spôsobom nachádza v konkurenčnom vzťahu s príjemcom opatrenia. ( 13 )

21.

Účinok pomoci spôsobilý individualizovať konkurenta sa môže považovať za splnený len v prípade, keď táto pomoc do takej miery zvýhodňuje príjemcu oproti konkurentovi, že tento faktor nadobúda osobitnú úlohu. Táto osobitná úloha musí súdu Spoločenstva umožniť odlíšiť účinky výhody pre príjemcu od všetkých ostatných okolností, ktoré ovplyvňujú postavenie žalujúceho konkurenta na trhu a umožniť posúdenie ich osobitného dosahu na konkurenta. Takto sa dá rozumieť formulácii, ktorú Súd prvého stupňa použil v uznesení Deutsche Post a DHL, podľa ktorej musí žalobca preukázať rozsah zásahu do jeho postavenia na trhu. ( 14 )

22.

Preto Komisia správne zdôrazňuje, že podstatný zásah do postavenia žalujúceho konkurenta na trhu sa nemôže zamieňať s narušením alebo prípadne iba s hrozbou narušenia hospodárskej súťaže podľa článku 87 ES, ktoré charakterizuje zakázanú pomoc. Zákaz pomoci totiž nie je obmedzený len na pomoc, ktorej účinok narušenia hospodárskej súťaže identifikuje určitých konkurentov. ( 15 )

23.

V dôsledku toho je potrebné vziať do úvahy štruktúru predmetného trhu a účinok údajnej pomoci. ( 16 ) Súd prvého stupňa v bode 61 napadnutého rozsudku vychádza z konštatovania, že pomoc zvýhodňuje výlučne továreň určenú na výrobu lyocellu a že Sniace nevyrába tento typ vlákna ani to nemá v budúcnosti v úmysle. Okrem toho v bodoch 62 až 78 Súd prvého stupňa uvádza, že lyocell a viskóza, ktorú vyrába Sniace, nie sú vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu. V dôsledku toho pomoc udelená spoločnosti Lenzing Lyocell na výrobu lyocellu nemôže podstatne ovplyvniť postavenie Sniace na trhu. ( 17 ) Súd prvého stupňa v podstate vychádza z rôznych vlastností týchto dvoch vlákien a najmä z vyššej ceny lyocellu, ktoré už Sniace nespochybnil.

24.

Sniace však namieta, ako to už urobil v konaní na prvom stupni, že Lenzing Lyocell predáva podpriemerný lyocell, a teda výrobok nižšej kvality, ako aj takzvanú proviskózu, vlákno pozostávajúce zo zmesi lyocellu a viskózy. Tieto dva výrobky si konkurujú s viskózou, ktorú vyrába Sniace.

25.

Ako Sniace výslovne uznáva, odvolanie sa podľa článku 225 ES a článku 58 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora obmedzuje len na právne otázky. Len Súd prvého stupňa má teda právomoc zisťovať a posudzovať skutkové okolnosti, ako aj hodnotiť dôkazy. Posúdenie skutkových okolností a dôkazov teda nie je právnou otázkou, ktorá je ako taká podriadená preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, s výnimkou prípadu skreslenia týchto skutkových okolností a dôkazov. ( 18 )

26.

Námietky Sniace týkajúce sa konkurencie medzi lyocellom a viskózou sa však výlučne týkajú, ako to tiež zdôraznila Komisia a Rakúsko, zistenia skutkových okolností, ktoré vykonal Súd prvého stupňa. Môžu sa teda považovať za prípustné len v rozsahu, v akom Sniace namieta, že Súd prvého stupňa sa dopustil skresľujúceho posúdenia skutkových okolností alebo dôkazov.

27.

Súdny dvor nedávno upresnil, že o takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez odvolávania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne. ( 19 )

28.

Po tejto úvahe sa zdá byť dôvodná pripomienka Sniace, podľa ktorej Súd prvého stupňa v bode 72 nesprávne uviedol, že dôkazy uvedené v spise neumožňujú dospieť k záveru, že jestvujú rôzne vlastnosti lyocellu. Z článku týkajúceho sa kongresu Lenzing Lyocell, ktorý predložil Sniace ako prílohu 17 svojej žaloby, totiž vyplýva, že Lenzing Lyocell vypracovala rôzne druhy vlákien lyocellu, ktoré majú navzájom odlišné vlastnosti.

29.

Toto pochybenie však nemá rozhodujúci vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku, keďže existencia rôznych druhov lyocellu nepotvrdzuje tvrdenie, podľa ktorého Lenzing Lyocell skutočne predáva lyocell nižšej kvality, ktorý svojou cenou konkuruje viskóze.

30.

Sniace tiež namieta, že Súd prvého stupňa v bodoch 74 až 77 nesprávne posúdil údajnú konkurenciu, ktorá jestvuje medzi viskózou a proviskózou, vláknom, ktoré je zmesou lyocellu a viskózy. Argumentácia v tejto súvislosti sa však vyčerpáva len konštatovaním existencie proviskózy. Sniace naopak nepreukázal, že už dôkazy predložené na prvom stupni potvrdzujú konkurenciu, ktorá jestvuje medzi proviskózou a viskózou.

31.

Nič iné nevyplýva ani z rozhodnutia Komisie uverejneného v marci 2004 vo veci postupu koncentrácie týkajúceho sa skupiny Lenzing, na ktoré poukazuje Sniace. Je pravda, že v priebehu tohto postupu koncentrácie sa skupina Lenzing pokúšala preukázať, že lyocell a viskóza patria do toho istého trhu. Tento pokus však jasne zlyhal, keďže Komisia v uvedenom rozhodnutí uviedla, že existuje samostatný trh vlákien lyocellu, v rámci ktorého okrem skupiny Lenzing pôsobí len jedna ďalšia skupina, a to Acordis. ( 20 )

32.

V tomto konaní sa nemôže prihliadať na pripomienky, ktoré pri príležitosti nadobudnutia tejto konkurenčnej výroby lyocellu skupinou Lenzing uviedol orgán pre kontrolu koncentrácií v Spojenom kráľovstve. Uvedený orgán následne uznal, že lyocell sa môže nahradiť inými vláknami. ( 21 ) Sniace však na tieto okolnosti podrobne nepoukázal a ani ich nepoužil na preukázanie, že vo vzťahu k rôznym možnostiam použitia bolo jeho postavenie na trhu podstatne ovplyvnené. Tieto pripomienky preto nie sú predmetom tohto konania.

33.

Nedá sa teda domnievať, že Súd prvého stupňa sa tým, že poprel existenciu priameho konkurenčného vzťahu medzi viskózou a lyocellom, dopustil skreslenia dôkazov. Po tejto úvahe sa musí prvý odvolací dôvod zamietnuť.

34.

Okrem toho Sniace tvrdí, že Súd prvého stupňa vôbec neposúdil rôzne okolnosti, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že schválenie pomoci sa ho osobne týkalo. Podľa Sniace totiž rovnako ako skupina Lenzing patrí do úzkeho okruhu výrobcov celulózových vlákien a je jedným z troch konkurujúcich podnikov, ktoré sa zúčastnili na konaní na účely zisťovania týkajúcom sa pomoci poskytnutej v prospech Lenzing Lyocell, ktoré sa uskutočnilo podľa článku 88 ods. 2 ES. Sama Komisia okrem toho v odôvodnení č. 45 svojho rozhodnutia uznala, že pomoc poskytnutá v prospech Lenzing Lyocell mohla prípadne ovplyvniť konkurujúce podniky so sídlom v iných členských štátoch. Komisia potom ešte konštatovala prebytok kapacít existujúcich na tomto trhu. ( 22 ) Napokon Sniace v konaní na prvom stupni preukázal, že utrpel straty z dôvodu pomoci poskytnutej v prospech Lenzing Lyocell.

35.

Tieto tvrdenia však nie sú podstatné. Nedostatok ich výslovného posúdenia preto nie je nedostatkom odôvodnenia. ( 23 )

36.

Je totiž potrebné pripomenúť, že pomoc priamo zvýhodnila len výrobu lyocellu, že Sniace nevyrába tento výrobok, ale viskózu, a že medzi viskózou a lyocellom nie je priamy konkurenčný vzťah.

37.

Pripomienky, ktoré predniesol Sniace, sa netýkajú trhu s lyocellom. Mohli by mať význam len v prípade, keby mohla pomoc v prospech výroby lyocellu podstatne ovplyvniť postavenie na trhu výrobcu, ktorý vyrába celulózové vlákna pre iné trhy. Na ten účel by bolo potrebné, aby pomoc, hoci poskytnutá na trhu, na ktorom konkurent príjemcu nepôsobí, vytvárala na iných trhoch tak relevantný účinok na konkurenta, aby ho individualizoval podobným spôsobom, ako je vyčlenený adresát rozhodnutia o schválení pomoci.

38.

Tvrdenia, ktoré uvádza Sniace, však neobsahujú žiadne okolnosti, na základe ktorých by sa dalo domnievať, že pomoc v prospech výroby lyocellu skutočne takým spôsobom ovplyvnila iné trhy. Zlyhal najmä pokus o preukázanie existencie strát v obchodovaní s viskózou, ktoré sú dôsledkom konkurencie lyocellu. Ako totiž zdôrazňuje aj Komisia, písomnosti, ktoré v tejto súvislosti predložil Sniace v konaní na prvom stupni, sa opierajú o nepreukázaný predpoklad, že lyocell je skutočne v priamom konkurenčnom vzťahu s viskózou.

39.

Na to, aby sa preukázalo, že pomoc poskytnutá na výrobu lyocellu podstatne, a teda aj osobne ovplyvnila Sniace, hoci bol konkurentom skupiny Lenzing na iných trhoch, bolo potrebné, aby Sniace preukázal účinky vyvolané na týchto iných trhoch. Tieto účinky mohli vyplývať napríklad z krížových subvencií, ktoré sú určite ťažko preukázateľné, medzi zvýhodnenou vetvou činnosti a inými činnosťami príjemcu pomoci. Sniace však neposkytol žiaden užitočný dôkaz na tento účel.

40.

Ovplyvnenie by mohlo vyplývať aj z účinkov portfólia ( 24 ), ktoré spočívajú v skutočnosti, že príjemca ponúka výrobky z trhu zvýhodnených činností spolu s výrobkami z iných trhov, na ktorých je v konkurenčnom postavení voči odvolateľovi. Týmto smerom poukazuje tvrdenie týkajúce sa proviskózy a iných zmesových vlákien, vyrobených s použitím lyocellu. Sniace však nepreukázal ani to, že tieto zmesové vlákna sú v priamom konkurenčnom vzťahu s viskózou, ktorú predáva, ani to, že jeho konkurenčné postavenie bolo ovplyvnené prípadnými účinkami portfólia vyplývajúcimi z výhod poskytnutých výrobe lyocellu.

41.

V dôsledku toho nebol Súd prvého stupňa povinný vyjadriť sa k pripomienkam Sniace týkajúcim sa všeobecného konkurenčného vzťahu, ktorý jestvuje medzi výrobcami celulózových vlákien.

42.

Aj táto časť prvého odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnuť.

43.

Druhým odvolacím dôvodom Sniace namieta proti zisteniu uvedenému v bode 59 napadnutého rozsudku, podľa ktorého hral v konaní pred podaním žaloby len malú úlohu.

44.

Tento dôvod však nie je relevantný, pretože ide o „moyen inopérant“, a teda o dôvod, ktorý nie je vhodný na účely dosiahnutia cieľa odvolania. Je preto nedôvodný.

45.

Z rozsudku ARE totiž vyplýva, že výkon procesných práv, ktoré oprávneným subjektom priznáva článok 88 ods. 2 ES sám osebe nepostačuje na to, aby ich individualizoval obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie určené. ( 25 ) Je pravda, že účasťou na tomto konaní prejavuje subjekt svoj osobitný záujem v súvislosti s prospechom, ktorý získal príjemca pomoci. Tento záujem však sám osebe tento subjekt neindividualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie určené. Preto nestačí ani intenzívna účasť na konaní vo veci formálneho zisťovania.

46.

O to viac preto v tomto prípade nie je potrebné riešiť otázku, o ktorej diskutovali Sniace, Komisia a Lenzing Fibers, či je naopak individualizovanie možné aj pri predchádzajúcej neúčasti žalujúceho konkurenta na konaní vo veci formálneho zisťovania, ktoré vykonala Komisia. ( 26 ) To isté platí pre otázku, či sa od Sniace dala očakávať intenzívnejšia účasť na tomto konaní.

47.

V odvolaní Sniace okrem iného tvrdí, že bol individualizovaný aspoň z hľadiska potreby ochrany svojich procesných práv v rámci konania na účely zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES. Komisia totiž tým, že prijala napadnuté rozhodnutie, poškodila procesné práva Sniace. Keďže Komisia zásadne zmenila svoje posúdenie opatrení podliehajúcich zisťovaniu oproti oznámeniu o začatí konania a oproti oznámeniu o rozšírení zisťovania o ďalšie opatrenia, mala dať ešte pred prijatím konečného rozhodnutia opätovne možnosť Sniace, aby predložil pripomienky.

48.

Táto námietka je však v zmysle článku 113 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustná. Na základe tohto ustanovenia totiž odvolaním nemožno meniť predmet sporu pred Súdom prvého stupňa. Sniace však v priebehu konania na prvom stupni nenamietal proti tejto údajnej procesnej vade. Sniace kritizoval zmenu názoru Komisie iba z hľadiska jeho nedostatočného odôvodnenia. Námietka nedostatku odôvodnenia a námietka, že neboli opätovne vypočuté dotknuté osoby však predstavujú odlišné odvolacie dôvody. Preto prerokovanie tejto námietky v rámci odvolacieho konania proti rozsudku Súdu prvého stupňa rozširuje predmet konania.

49.

Okrem toho až dosiaľ nebolo určené, že konkurenti oprávnených subjektov podľa článku 88 ods. 2 ES musia byť opätovne vypočutí. Ich práva sa naopak na základe článkov 6 a 20 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES] ( 27 ) obmedzujú na oznámenie pomoci, na predloženie pripomienok po začatí konania a na právo byť informovaní vo veci rozhodnutia Komisie.

50.

Okrem toho, ako zdôrazňuje Lenzing Fibers, Sniace mal dokonca príležitosť predložiť pripomienky k zmenenému posúdeniu Komisie vo veci rozdielu medzi trhmi viskózy a lyocellu. V doplňujúcom oznámení týkajúcom sa konania na účely zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES už totiž Komisia oznámila, že viskóza a lyocell predstavujú dva rozdielne výrobky a dala príležitosť predložiť nové pripomienky k veci samej. ( 28 )

51.

V dôsledku toho sa musí aj druhý odvolací dôvod zamietnuť.

52.

Tretím odvolacím dôvodom Sniace subsidiárne tvrdí, že keby sa jeho žaloba považovala za neprípustnú, bola by porušená jeho účinná súdna ochrana.

53.

Keďže sa však Sniace domnieva, že preukázal splnenie podmienok prípustnosti svojej žaloby, je potrebné poukázať na dosiaľ vykonané úvahy. Sniace nepreukázal, že je osobne dotknutý; okrem toho jeho procesné postavenie v konaní pred Komisiou ho neoprávňuje podať žalobu.

54.

Aj keby rozhodnutie Komisie porušilo práva Sniace napriek nedostatku jeho individualizácie, nepostačovalo by to na odôvodnenie prípustnosti jeho žaloby na súd Spoločenstva. ( 29 ) Naopak, prináleží členským štátom, aby pre také prípady určili systém súdnych opravných prostriedkov a postupov, ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie práva na účinnú súdnu ochranu. ( 30 ) V tejto súvislosti sú vnútroštátne súdy v súlade so zásadou lojálnej spolupráce upravenej v článku 10 ES povinné, pokiaľ je to možné, vykladať a uplatňovať vnútroštátne procesné právne predpisy, ktoré upravujú podanie opravných prostriedkov spôsobom, ktorý zabezpečí potrebnú ochranu. ( 31 )

55.

Je pravda, že jednotlivci nemôžu len na základe článku 87 ES namietať zlučiteľnosť pomoci s právom Spoločenstva pred vnútroštátnymi súdmi ani žiadať, aby tieto súdy zásadným alebo incidenčným spôsobom rozhodli o prípadnej nezlučiteľnosti. ( 32 ) Na základe článkov 87 ES a 88 ES môže totiž takéto posúdenie urobiť iba Komisia. ( 33 )

56.

Od tohto prípadu je však potrebné odlíšiť možnosť namietať pred vnútroštátnymi súdmi zákonnosť rozhodnutia Komisie, ktorým schvaľuje pomoc. Táto možnosť v zásade ( 34 ) existuje, ak jednotlivec nebol povinný podať žalobu na súdy Spoločenstva v lehote ustanovenej na podanie žaloby. ( 35 ) V tomto prípade však táto situácia nenastala, a to už len z toho dôvodu, že na základe toho, čo bolo dosiaľ zistené, nebola žaloba prípustná. V tomto prípade sa vnútroštátny súd bude musieť prípadne obrátiť na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, aby preskúmal legitimitu namietaného rozhodnutia. ( 36 )

57.

Z toho vyplýva, že podmienky, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť žaloby podanej žalobcom proti rozhodnutiu v oblasti pomoci pred súdmi Spoločenstva neporušujú zásadu účinnej súdnej ochrany.

58.

Sniace sa napokon domnieva, že zamietnutie jeho žaloby z dôvodu neprípustnosti predstavuje porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. Jeho konkurentovi, skupine Lenzing, bolo totiž umožnené podať žalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým schválila opatrenia prijaté v prospech Sniace.

59.

Bez toho, aby bolo potrebné uvádzať ďalšie okolnosti tohto druhého konania postačuje v tejto súvislosti uviesť, že pomoc poskytnutá Sniace zvýhodňovala aj jeho výrobu viskózy a skupina Lenzing obchoduje aj s viskózou. Súd prvého stupňa mohol konštatovať existenciu osobného záujmu práve preto, že rozhodnutie sa týkalo priameho konkurenčného vzťahu. ( 37 ) Keďže teda tieto dve konania nie sú vo svojej povahe porovnateľné, nie je možné konštatovať neprípustné porušenie zásady procesnej rovnosti.

60.

Napokon sa nemôže vyhovieť ani odvolaciemu dôvodu Sniace, podľa ktorého Súd prvého stupňa nevyhovel jeho návrhom na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dôkazných prostriedkov. V tejto súvislosti je totiž výlučne právomocou Súdu prvého stupňa posúdiť, či údaje, ktoré má k dispozícii vo veciach, v ktorých koná, prípadne potrebuje doplniť. Z procesných dokumentov vyplýva, že posúdenie dôkaznej sily procesných dokumentov je súčasťou nezávislého posudzovania skutkových okolností, ktoré podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor neskúma v rámci odvolania, s výnimkou prípadov skreslenia dôkazných prostriedkov predložených Súdu prvého stupňa alebo prípadov vecnej nesprávnosti záverov Súdu prvého stupňa vyplývajúcej z listín pripojených v spise. ( 38 )

61.

Aj tento odvolací dôvod je teda potrebné zamietnuť.

62.

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa sa preto musí zamietnuť v celom rozsahu.

63.

Podľa článku 122 v spojení s článkom 118 a článkom 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Sniace nemal úspech vo svojich odvolacích dôvodoch, musí znášať svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie.

64.

Podľa článku 69 ods. 4 členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania vrátane trov odvolacieho konania. ( 39 ) Podľa tretieho pododseku citovaného ustanovenia Súdny dvor môže rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastníci konania ako členské štáty a inštitúcie znášajú vlastné trovy konania. V tomto prípade sa javí vhodné takéto rozhodnutie vo vzťahu k Lenzing Fibers. Preto Rakúsko a Lenzing Fibers musia znášať svoje vlastné trovy konania.

65.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor rozhodol takto: