NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

L. A. GEELHOED

prednesené 18. mája 2006 ¹(1)

Vec C‑244/05

Bund Naturschutz in Bayern a i.

proti

Slobodnému štátu Bavorsko

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bayerischer Verwaltungsgerichtshof (Nemecko)]

„Výklad článku 3 ods. 1 smernice 92/43/EHS, ako aj článku 10 druhého odseku Zmluvy ES – Ochranné opatrenia, ktoré je potrebné prijať vo vzťahu k lokalitám, ktoré prichádzajú do úvahy ako lokality európskeho významu, sú uvedené vo vnútroštátnom zozname zaslanom Komisii, ale nie sú ešte zapísané do zoznamu prijatého Komisiou – Možnosť vnútroštátnej právnej úpravy dočasne zakázať zmenu stavu týchto lokalít – Diaľničná trasa“

I –    Úvod

1.        Súdny dvor je v predmetnej veci žiadaný o výklad článku 3 ods. 1 smernice 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica“)(2) v spojení so šiestym odôvodnením tejto smernice. Verwaltungsgerichtshof sa predovšetkým pýta, aký režim ochrany musí byť prijatý vo vzťahu k lokalitám, v ktorých sa vyskytujú prioritné typy prirodzených biotopov alebo prirodzených druhov, ktoré Komisia ešte nezapísala do zoznamu lokalít európskeho významu v zmysle článku 4 ods. 2 tretieho pododseku smernice.

II – Právny rámec

A –    Právna úprava Spoločenstva

2.        V zmysle šiesteho odôvodnenia smernice je v snahe zabezpečiť obnovenie a udržanie prirodzených biotopov a druhov európskeho významu v priaznivom stave ochrany potrebné označiť osobitne chránené územia, aby sa vytvorila súvislá európska ekologická sústava podľa špecifikovaného časového rozvrhu.

3.        Podľa ustanovenia článku 3 ods. 1 smernice sa vytvorí súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

4.        Článok 4 smernice stanovuje postup, na základe ktorého sú lokality, v ktorých sa nachádzajú druhy a biotopy chránené smernicou, označené ako osobitne chránené územia. Odseky 1 až 5 uvádzajú:

„1. Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 1) a príslušných vedeckých informácií každý členský štát navrhne zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II, ktoré sú udomácnené na jeho území, sa v týchto lokalitách nachádzajú…

Tento zoznam sa predloží Komisii do troch rokov od oznámenia tejto smernice, spolu s informáciami o každej lokalite…

2. Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 2) a v rámci ktoréhokoľvek z piatich biogeografických regiónov uvedených v článku 1 písm. c) bode iii) a tiež celého územia uvedeného v článku 2 ods. 1 zriadi Komisia po dohode s každým členským štátom návrh zoznamu lokalít európskeho významu, navrhnutých členskými štátmi, uvádzajúci tie lokality, v ktorých sa vyskytuje jeden alebo viac typov prioritných prirodzených biotopov alebo prioritných druhov.

Členské štáty, ktorých lokality s výskytom jedného alebo viacerých typov prioritných prirodzených biotopov a prioritných druhov predstavujú viac ako 5 % celkovej rozlohy ich štátneho územia, môžu po dohode s Komisiou požadovať, aby sa kritériá uvedené v prílohe III (etapa 2) pri výbere všetkých lokalít európskeho významu uplatňovali na ich území pružnejšie.

Zoznam lokalít vybraných ako lokality európskeho významu, identifikujúci tie lokality, ktoré predstavujú jeden alebo viac typov prirodzeného miesta výskytu alebo prioritné druhy prijme Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

3. Zoznam uvedený v odseku 2 sa vypracuje do šiestich rokov od oznámenia tejto smernice.

4. Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie, najneskôr však do šiestich rokov…

5. Len čo je lokalita zaradená do zoznamu podľa tretieho pododseku odseku 2, podlieha článku 6 ods. 2, ods. 3 a ods. 4.“

5.        Na účely posúdenia európskeho významu lokalít, ktoré sú uvedené v vnútroštátnych zoznamoch, príloha III stanovuje (etapa 2):

„1. Všetky lokality označené členskými štátmi v etape 1 ako lokality s prioritnými typmi prirodzených biotopov a/alebo prioritnými druhmi sa budú považovať za lokality európskeho významu.

2. Hodnotenie významu ďalších lokalít uvedených v zoznamoch členských štátov pre spoločenstvo, t. j. podiel na zachovaní alebo obnovení typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II v priaznivom stave ochrany a/alebo na koherencii sústavy Natura 2000, bude zohľadňovať nasledujúce kritériá:

…“

6.        Článok 6 ods. 2 smernice stanovuje, že členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

7.        Na základe článku 6 ods. 3 tejto smernice akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

8.        Článok 6 ods. 4 smernice stanovuje, že ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu. Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.

B –    Vnútroštátna právna úprava

9.        § 48 ods. 2 Bayerische Naturschutzgesetz (bavorský zákon o ochrane prírody a krajiny a o oddychu vo voľnej prírode) stanovuje:

„Samospráva alebo orgány poverené ochranou prírody v zmysle článku 45 môžu až do prijatia vykonávacích dekrétov v zmysle oddielu III vyhlásiť na základe dekrétu alebo individuálneho aktu zákazy úprav stanovené v odseku 3 na obdobie najviac dvoch rokov s cieľom zabezpečiť dočasnú ochranu území a prvkov, ktoré majú byť chránené, ak je dôvod na obavu, že zmeny ohrozia ciele sledovaných ochranných opatrení; ak si to osobitné okolnosti vyžadujú, táto lehota môže byť predĺžená najviac o jeden rok.

Toto opatrenie nemožno prijať, ak orgány zodpovedné za ochranu prírody alebo príslušná samospráva neuplatnia súčasne alebo bezprostredne po ňom postup na zabezpečenie konečnej ochrany.“

III – Skutkový rámec a prejudiciálne otázky

10.      Žalobcovia vo veci samej namietajú proti výstavbe časti novej diaľnice A 94, ktorá spojí Mníchov s juhovýchodnou oblasťou Bavorska a zabezpečí tým spojenie s Rakúskom. Podľa plánov výstavby a zhodnotenia potrieb pre diaľnice v Spolkovej republike Nemecko bola táto diaľnica kvalifikovaná ako „prioritná potreba“. Okrem toho je diaľnica A 94 ako projekt cestného spojenia zaradená do orientačného plánu transeurópskej dopravnej siete.

11.      Namietaný úsek diaľnice prechádza cez oblasti, ktoré Spolková republika Nemecko v liste z 29. novembra 2004 navrhla Komisii ako lokality európskeho významu pre európsku ekologickú sústavu Natura 2000. Z ekologických údajov, ktoré tvoria prílohu k tomuto návrhu, vyplýva, že v lokalite sa okrem iného nachádza prioritný typ biotopu, ktorý je uvedený v zozname prílohy I smernice ako „aluviálne (lužné) lesy Alnus glutinosa a Fraxinus excelsior“. Lokality, o ktoré ide, ešte neboli Komisiou zapísané do zoznamu lokalít európskeho významu v zmysle článku 4 ods. 2 tretieho pododseku smernice.

12.      Vnútroštátny súd sa domnieva, že prípadné ochranné opatrenia musia byť prijaté v súlade s cieľmi sledovanými smernicou. Keďže v súčasnom štádiu konania nemožno vylúčiť, že uvedený projekt môže mať závažné následky predovšetkým pre prioritný typ biotopu „aluviálne (lužné) lesy“, zásah do tohto územia by mohol byť v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice.

13.      Verwaltungsgerichtshof prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru tri prejudiciálne otázky:

1.         Aký režim ochrany vyžaduje článok 3 ods. 1 smernice 92/43/EHS v spojení so šiestym odôvodnením tejto smernice, berúc do úvahy zákaz prijať opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Zmluvy, uvedený v článku 10 druhom odseku Zmluvy ES a potom, ako bol vyhlásený rozsudok Súdneho dvora z 13. januára 2005 vo veci [Dragaggi a i., C‑117/03 (Zb. s. I‑167)], pre lokality prichádzajúce do úvahy ako lokality európskeho významu, predovšetkým tie, v ktorých sa vyskytujú prioritné typy prirodzených biotopov a/alebo prioritných druhov, predtým, ako sú zapísané v zozname lokalít európskeho významu vydanom Komisiou Európskych spoločenstiev podľa postupu uvedeného v článku 21 citovanej smernice?

2.         Aký dôsledok má pre tento režim ochrany okolnosť, že vyššie uvedené lokality sa už nachádzajú vo vnútroštátnom zozname, ktorý bol Komisii zaslaný podľa článku 4 ods. 1 smernice 92/43/EHS?

3.         Spĺňa vnútroštátny režim ochrany dotknutých lokalít za okolností stanovených v článku 48 ods. 2 Bayerische Naturschutzgesetz [bavorský zákon o ochrane prírody a krajiny a o oddychu vo voľnej prírode] pravidlá Spoločenstva uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 92/43/EHS v spojení so šiestym odôvodnením tejto smernice a berúc do úvahy zákaz uvedený v článku 10 druhom odseku ES?

14.      Bund Naturschutz in Bayern, J. Märkl a i., Friederike Nischwitz a i. (ďalej len „žalobcovia vo veci samej“), Slobodný štát Bavorsko a Komisia predložili svoje písomné pripomienky. Na pojednávaní zo 6. apríla 2006 sa ústne vyjadrili všetci účastníci konania.

IV – Posúdenie

15.      Prvými dvoma otázkami vnútroštátny súd žiada vysvetlenia týkajúce sa úrovne ochrany, ktorá musí byť uplatnená predovšetkým na tie lokality, v ktorých sa vyskytujú prioritné typy prirodzených biotopov a/alebo prioritné druhy a ktoré prichádzajú do úvahy ako lokality európskeho významu, ale ktoré Komisia ešte nezapísala do zoznamu lokalít európskeho významu, ktorý musí prijať v súlade s článkom 4 ods. 2 tretím pododsekom smernice.

16.      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania okrem toho vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta, či lokality, ktoré ešte nie sú zapísané do zoznamu lokalít európskeho významu prijatého Komisiou, musia byť chránené režimom ochrany Spoločenstva, alebo či členské štáty musia zabezpečiť ochranu daného územia prostredníctvom vhodných ochranných opatrení prijatých výlučne v rámci vnútroštátneho režimu ochrany. Podľa odpovede na túto otázku bude môcť vnútroštátny súd určiť pravidlá a podmienky, na základe ktorých treba posúdiť predpokladané zásahy spojené s projektom.

17.      Predovšetkým je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť členských štátov, vyplývajúca zo smernice, dosiahnuť výsledok, ktorý táto smernica sleduje, rovnako ako ich záväzok stanovený v článku 10 ES prijať všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy pre splnenie tejto povinnosti, platia pre všetky orgány členských štátov, vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomoci.(3)

18.      Z toho vyplýva, že pri uplatnení vnútroštátneho práva musí vnútroštátny súd vykonať svoj výklad čím vernejšie vo vzťahu k zmyslu textu a k cieľu danej smernice, aby dosiahol výsledok, ktorý táto sleduje a konal tak v súlade s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy ES.(4)

19.      Položená otázka je zameraná na zistenie toho, aká úroveň ochrany v zmysle smernice je vhodná pre lokality, ktoré prichádzajú do úvahy ako lokality európskeho významu, ale ktoré Komisia ešte nezapísala do zoznamu lokalít európskeho významu, ktorý musí prijať.

20.      Cieľom smernice je vytvorenie súvislej európskej ekologickej sústavy pre zabezpečenie udržania, alebo v prípade potreby obnovenia prirodzených biotopov, ako aj voľne žijúcich živočíchov a rastlín na území členských štátov v priaznivom stave ochrany.(5) Na dosiahnutie tohto cieľa je stanovené označenie osobitne chránených území(6) v súlade s postupom uvedeným v článku 4 smernice.

21.      Postup, týkajúci sa označenia osobitne chránených území stanovený v článku 4, prebieha v štyroch etapách. Každý členský štát navrhne zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II sa nachádzajú v týchto lokalitách (článok 4 ods. 1). Na základe zoznamov členských štátov a po dohode s každým členským štátom Komisia vypracuje návrh zoznamu lokalít európskeho významu (článok 4 ods. 2 prvý a druhý pododsek). Komisia následne prijme zoznam lokalít európskeho významu v súlade s postupom stanoveným v článku 21 (článok 4 ods. 2 tretí pododsek a článok 4 ods. 3). Členské štáty nakoniec označia lokality európskeho významu ako osobitne chránené územia (článok 4 ods. 4).

22.      Podľa časového rozvrhu stanoveného smernicou členské štáty musia do troch rokov – teda do 10. júna 1995 – navrhnúť Komisii všetky lokality prichádzajúce do úvahy ako lokality, ktoré by mohli byť súčasťou Natura 2000. Komisia musí na základe týchto návrhov vypracovať zoznam lokalít európskeho významu, ktoré budú zaradené do sústavy Natura 2000, do šiestich rokov od oznámenia smernice – teda do 10. júna 1998. Nakoniec, členské štáty musia do 6 rokov – teda do 10. júna 2004 – označiť lokality európskeho významu ako osobitne chránené územia.

23.      V prejednávanej veci nemecká vláda okrem iného Komisii 29. novembra 2004 predložila zoznam lokalít európskeho významu podľa článku 4 ods. 1 smernice. Tieto lokality ešte neboli Komisiou zapísané do zoznamu Spoločenstva.

24.      V rozsudku Società Italiana Dragaggi(7), v ktorom mal Súdny dvor rozhodnúť o uplatnení článku 6 smernice, obstarávateľ zrušil konanie o verejnom obstarávaní pre výkon bagrovacích prác v prístave, keďže územie, na ktorom mal byť zhromaždený sediment, sa nachádzalo v lokalite, ktorú Taliansko navrhlo Komisii ako osobitne chránené územie. V danej veci sa kládla otázka, či režim ochrany stanovený článkom 6 smernice môže byť uplatnený, aj keď postup týkajúci sa označenia lokality, stanovený v článku 4 smernice, ešte nebol ukončený. V citovanom rozsudku Súdny dvor vyhlásil, že:

„… článok 4 ods. 5 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ochranné opatrenia uvedené v článku 6 ods. 2 a ods. 4 smernice sa vyžadujú len v prípade lokalít, ktoré boli v súlade s článkom 4 ods. 2 tretím pododsekom smernice zaradené do zoznamu lokalít vybraných ako lokality európskeho významu, ktorý prijala Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 21 smernice.

To neznamená, že členské štáty nemajú chrániť lokality od chvíle, kedy ich podľa článku 4 ods. 1 smernice navrhnú zaradiť na vnútroštátny zoznam, ktorý sa predloží Komisii, ako lokality prichádzajúce do úvahy ako lokality európskeho významu.

V skutočnosti v prípade nedostatku primeranej ochrany takýchto lokalít od tejto chvíle môže byť ohrozené dosiahnutie cieľov ochrany prirodzených biotopov, ako aj voľne žijúcich živočíchov a rastlín tak, ako je to uvedené predovšetkým v šiestom odôvodnení smernice a v jej článku 3 ods. 1…“(8)

25.      Ako vyplýva z už citovaného rozsudku, režimu ochrany stanovenému v článku 6 ods. 2 až 4 tejto smernice podliehajú iba oblasti, ktoré Komisia zapísala do zoznamu lokalít európskeho významu.

26.      Žalobcovia vo veci samej rovnako ako Komisia však zdôrazňujú, že členské štáty nesmú v priebehu postupného vytvárania sústavy Natura 2000 zhoršiť ani iným spôsobom zasiahnuť do kvality týchto lokalít. Aj keď tieto štáty nie sú povinné prijať opatrenia smerujúce k prebratiu smernice pred uplynutím lehoty stanovenej na tento účel, z ustanovenia článku 10 druhého odseku ES v spojení s článkom 249 tretím odsekom ES a zo samotnej smernice vyplýva, že počas tejto lehoty sa musia zdržať prijatia ustanovení, ktoré by mohli závažným spôsobom ohroziť výsledok sledovaný touto smernicou.(9) To platí aj v prípade, keď postup označenia lokalít európskeho významu, stanovený v článku 4 smernice, ešte len prebieha.

27.      Povinnosť členských štátov zdržať sa činností, ktoré môžu vážne ohroziť výsledok sledovaný smernicou, musí byť prísne dodržiavaná, keďže časový rozvrh stanovený smernicou nebol splnený. Podľa tohto rozvrhu mala byť ekologická európska sústava vytvorená do 10. júna 2004. Ak by bol tento termín dodržaný, na dotknuté lokality by sa už vzťahovala ochrana, ktorú im priznáva článok 6 smernice. Komisia vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že časový rozvrh nebol dodržaný z dôvodu, že členské štáty navrhli jednotlivé lokality s veľkým oneskorením.(10)

28.      Čím viac členský štát mešká s predložením zoznamu lokalít európskeho významu a s označením osobitne chránených území, tým radikálnejšia bude ochrana požadovaná pre tieto oblasti. V tomto smere nie je podstatné, či ide o lokality, ktoré už sú zapísané vo vnútroštátnom zozname zaslanom Komisii podľa článku 4 ods. 1 smernice, alebo o oblasti, ktoré by na základe ich vlastností mohli byť zapísané do tohto zoznamu, ale členský štát ich Komisii ešte nenavrhol ako lokality európskeho významu pre ekologickú sústavu Natura 2000. V oboch prípadoch musí členský štát zabezpečiť, aby bol relevantný ekologický záujem, ktorý lokalita predstavuje na vnútroštátnej úrovni, chránený, až kým ju Komisia nezapíše do zoznamu lokalít európskeho významu.

29.      Žalobcovia vo veci samej uviedli, že z povinnosti členských štátov zdržať sa činností, ktoré by mohli vážne ohroziť výsledok sledovaný smernicou, vyplýva absolútny zákaz zmeny dotknutých lokalít.

30.      Bund Naturschutz in Bayern, J. Märkl a i. a F. Nischwitz a i. uviedli, že členské štáty majú povinnosť udržať tieto lokality v priaznivom stave ochrany dovtedy, kým sa Komisia bude môcť vyjadriť k otázke, či dané lokality majú byť zapísané do zoznamu lokalít s významom na úrovni Spoločenstva. Mal by preto platiť zákaz poškodzovania týchto lokalít. To znamená, že členské štáty v nich nemôžu vykonať zmeny, ktoré by mohli ohroziť ich hodnotu. Žalobcovia vo veci samej tvrdia, že menej radikálne opatrenie než absolútny zákaz zmeny lokalít by nebolo schopné zabezpečiť ekologický význam týchto lokalít.

31.      Slobodný štát Bavorsko sa naopak domnieva, že aj keď cieľ sledovaný smernicou nemôže byť ohrozený alebo inak zmarený, nemalo by to viesť k absolútnemu zákazu zmeny lokality. Zákaz poškodzovania lokalít uvedených vo vnútroštátnom zozname, ktorý bol predložený Komisii, neznamená zákaz akejkoľvek zmeny.

32.      V článku 6 smernice sú uvedené ochranné opatrenia, ktoré musia byť prijaté pre lokality zapísané do zoznamu lokalít európskeho významu vypracovaného Komisiou. Odsek 4 tohto ustanovenia uvádza: „Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu. Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.“

33.      Ako vyplýva z formulácie článku 6 ods. 4 smernice, tento článok nestanovuje absolútny zákaz zmeny. Realizácia plánov a projektov je však podriadená prísnym podmienkam. Určité plány a projekty možno uskutočniť iba za prítomnosti nevyhnutných dôvodov všeobecného záujmu. Okrem toho, pre osobitné lokality, v ktorých sa nachádzajú prioritné typy prirodzených biotopov a /alebo prioritné druhy, sú stanovené ešte prísnejšie kritériá.

34.      Domnievam sa, že kritériá stanovené v článku 6 ods. 4 smernice musia byť analogicky uplatnené až do chvíle, kedy Komisia prijme zoznam. To znamená, že vypracovanie plánov a projektov môže zohľadniť iné záujmy. Vo svetle tohto ustanovenia predstavuje absolútny zákaz zmeny opatrenie, ktoré ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre ochranu lokality.

35.      Členské štáty však musia zabezpečiť, aby uskutočnenie cieľov, stanovených predovšetkým v šiestom odôvodnení a v článku 3 ods. 1 smernice a týkajúcich sa udržania prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, nebolo vážne ohrozené. Plány a projekty môžu byť preto vykonané len pod podmienkou, že neohrozia relevantný ekologický záujem, ktorý lokalita predstavuje na vnútroštátnej úrovni. Na tento účel musia členské štáty prijať predpisy, ktoré sú spôsobilé zaručiť, že konečný dopad na dotknuté lokality bude minimálny a musia vykonať čo najmenej škodlivé opatrenia, ktoré v ich komplexnosti nebudú pre lokalitu znamenať stratu jej skutočnej hodnoty.

36.       Je potrebné predovšetkým prísne dodržiavať kritériá stanovené v článku 6 ods. 4 smernice pre osobitné oblasti, v ktorých sa nachádzajú prioritné typy prirodzených biotopov a/alebo prioritných druhov. Tieto lokality musia byť predmetom ochrany z dôvodu hrozieb, ktorým sú vystavené. V preambule je zdôraznené, že na európskom území členských štátov sa podmienky prirodzených biotopov ďalej zhoršujú a je vážne ohrozená existencia čoraz väčšieho počtu voľne žijúcich druhov; keďže vzhľadom na to, že ohrozené prirodzené biotopy a druhy tvoria súčasť dedičstva Spoločenstva a riziká, ktoré im hrozia, často prekračujú hranice štátov, je potrebné prijať opatrenia na úrovni spoločenstva pre ich zachovanie. Ako je uvedené v piatom odôvodnení smernice, urýchlený výkon opatrení smerujúcich k ich zachovaniu je preto veľmi dôležitý.(11)

37.      Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či realizácia projektu A 94 môže zhoršiť kvalitu danej oblasti a či ohrozí relevantný ekologický záujem, ktorý táto lokalita predstavuje na vnútroštátnej úrovni.

38.      Vzhľadom na vyššie uvedené nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku.

V –    Návrh

39.      Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto:

V zmysle smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, v spojení predovšetkým s článkom 10 ES a článkom 249 ES, sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby realizácia plánov a projektov nemala negatívny vplyv na ekologický význam lokalít, ktoré navrhli, alebo lokalít, ktoré by na základe ich vlastností mali byť zapísané do zoznamu Spoločenstva, čo by mohlo vážne ohroziť dosiahnutie cieľov sledovaných smernicou; je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či sa to týka projektov v prejednávanej veci.

---

1 – Jazyk prednesu: holandčina.

---

2 – Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102.

---

3 – Pozri okrem iných rozsudky z 10. apríla 1984, Von Colson a Kamann, 14/83, Zb. s. 1891, bod 26, a z 13. novembra 1990, Marleasing, C‑106/89, Zb. s. I‑4135, bod 8.

---

4 – Pozri v tomto zmysle rozsudky Von Colson a Kamann, už citovaný, bod 26, a Marleasing, už citovaný, bod 8.

---

5 – Prvé, tretie, štvrté, piate a šieste odôvodnenie.

---

6 – Šieste a siedme odôvodnenie.

---

7 – Rozsudok z 13. januára 2005, C‑117/03, Zb. s. I‑167.

---

8 –      Rozsudok Società Italiana Dragaggi, už citovaný, body 25 – 27.

---

9 – Rozsudok z 18. decembra 1997, Inter‑Environnement Wallonie, C‑129/96, Zb. s. I‑7411, bod 45.

---

10 – Súdny dvor vyhlásil, že Spolková republika Nemecko si tým, že Komisii nepredložila v stanovenom termíne zoznam lokalít uvedených v článku 4 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice, ako aj informácie týkajúce sa týchto lokalít v súlade s článkom 4 ods. 1 druhým pododsekom danej smernice, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice. Rozsudok z 11. septembra 2001, Komisia/Nemecko, C‑71/99, Zb. s. I‑5811. Pozri tiež rozsudky z 11. septembra 2001, Komisia/Írsko, C‑67/99, Zb. s. I‑5757, a Komisia/Francúzsko, C‑220/99, Zb. s. I‑5831.

---

11 – Napokon, opatrenia nemôžu byť včas vykonané, keďže členské štáty navrhli jednotlivé lokality s výrazným oneskorením. Podľa časového rozvrhu stanoveného smernicou mala byť európska ekologická sústava vytvorená do 10. júna 2004.