ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

z 23. januára 2007

Vec T‑472/04

Vassilios Tsarnavas

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Článok 45 služobného poriadku – Povýšenie – Rozsudok, ktorým sa ruší rozhodnutie o nepovýšení žalobcu – Preskúmanie zásluh – Odôvodnenie“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 23. decembra 2003 a to v rozsahu, v akom nezahrnulo meno žalobcu ani do zoznamu úradníkov navrhnutých na povýšenie za rok 1999, ani do zoznamu úradníkov, o ktorých sa rozhodlo, že ich zásluhy najviac odôvodňujú ich povýšenie do platovej triedy A 4 na základe povyšovania za roky 1998 a 1999, a ani do zoznamu úradníkov, ktorí boli povýšení do platovej triedy A 4 na základe povyšovania za uvedené roky

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie z 23. decembra 2003, ktorým jednak meno žalobcu nebolo zahrnuté do zoznamu úradníkov, o ktorých sa rozhodlo, že ich zásluhy najviac odôvodňujú ich povýšenie do platovej triedy A 4 na základe povyšovania za roky 1998 a 1999, a jednak ním žalobca nebol povýšený do platovej triedy A 4 na základe povyšovania za uvedené roky, sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 1)

Pokiaľ pri výkone rozsudku zrušujúceho zamietnutie povýšenia žalobcu z dôvodu nevykonania rozšíreného porovnávacieho hodnotenia zásluh v porovnaní so zásluhami úradníkov z iných útvarov, ktorí môžu byť povýšení, administratíva vykoná nové porovnávacie hodnotenie a musí ho vykonať porovnaním situácie každého úradníka povýšeného do predmetnej platovej triedy alebo zapísaného do zoznamu úradníkov, o ktorých sa rozhodlo, že ich zásluhy najviac odôvodňujú ich povýšenie do tejto platovej triedy, ktorý v priebehu dotknutého obdobia dostal porovnateľné alebo horšie hodnotenie ako žalobca. Iba takéto porovnávacie hodnotenie môže spĺňať podmienky starostlivosti a nestrannosti stanovené v článku 45 ods. 1 služobného poriadku, ako aj požiadavky vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádzania.

Administratíva totiž nemá právo obmedziť svoje porovnávajúce hodnotenie iba na úradníkov povýšených v rámci dotknutého obdobia a vylúčiť úradníkov, ktorí bez toho, aby boli povýšení, boli zapísaní do zoznamu úradníkov, o ktorých sa rozhodlo, že ich zásluhy najviac odôvodňujú ich povýšenie. Prípadné rozhodnutie o zaradení mena žalobcu do tohto zoznamu môže viesť k jeho povýšeniu v budúcom období, keďže menovací orgán má v zásade právo v rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh zohľadniť okolnosť, že úradník už bol navrhnutý na povýšenie v predchádzajúcom období.

Podobne administratíva nemôže obmedziť porovnávacie hodnotenie zásluh iba na povýšených úradníkov, pri ktorých je rozdiel medzi ich hodnotením a priemerným hodnotením ich generálneho riaditeľstva výrazne menší ako rozdiel medzi hodnotením žalobcu a priemerným hodnotením jeho generálneho riaditeľstva a vylúčiť úradníkov, ktorých hodnotenie je porovnateľné s hodnotením žalobcu alebo je trošku horšie. Administratíva musí preskúmať, či rozdiel v zaobchádzaní so žalobcom a tými úradníkmi, ktorí dostali porovnateľné alebo horšie hodnotenie je odôvodnené inými aspektmi ich zásluh, akými sú ďalšie informácie týkajúce sa ich administratívnej a osobnej situácie, ktoré môžu relativizovať posúdenie dosiahnuté len na základe hodnotiacich správ. Administratíva musí najmä preskúmať, či tieto iné aspekty ich zásluh umožnili dospieť k záveru, že zásluhy povýšených úradníkov sú skutočne väčšie ako zásluhy žalobcu.

(pozri body 71, 73 – 75, 77, 82 – 85)

Odkaz: Súdny dvor, 8. októbra 1986, Clemen a i./Komisia, 91/85, Zb. s. 2853, bod 10; Súdny dvor, 9. novembra 2000, Komisia/Hamptaux, C‑207/99 P, Zb. s. I‑9485, bod 19; Súd prvého stupňa, 21. októbra 1997, Patronis/Rada, T‑168/96, Zb. VS s. I‑A‑299, II‑833, bod 35; Súd prvého stupňa, 5. marca 1998, Manzo‑Tafaro/Komisia, T‑221/96, Zb. VS s. I‑A‑115, II‑307, bod 18; Súd prvého stupňa, 3. októbra 2000, Cubero Vermurie/Komisia, T‑187/98, Zb. VS s. I‑A‑195, II‑885, bod 85; Súd prvého stupňa, 11. júla 2002, Perez Escanilla/Komisia, T‑163/01, Zb. VS s. I‑A‑131, II‑717, body 28 a 36; Súd prvého stupňa, 19. marca 2003, Tsarnavas/Komisia, T‑188/01 až T‑190/01, Zb. VS s. I‑A‑95, II‑495, body 107, 114, 121 a 122; Súd prvého stupňa, 11. decembra 2003, Breton/Súdny dvor, T‑323/02, Zb. VS s. I‑A‑325, II‑1587, bod 99; Súd prvého stupňa z 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1169, body 55, 69 a 70; Súd prvého stupňa, 22. februára 2006, Standertskjöld-Nordenstam a Heyraud/Komisia, T‑437/04 a T‑441/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑29, II‑A‑2‑127, bod 60