Vec C‑339/04

Nuova società di telecomunicazioni SpA

proti

Ministero delle Comunicazioni

a

ENI SpA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Consiglio di Stato)

„Telekomunikačné služby – Smernica 97/13/ES – Poplatky a úhrady uplatniteľné na individuálne licencie“

Návrhy prednesené 27. októbra 2005 – generálny advokát D. Ruiz‑Jarabo Colomer 

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. júla 2006 

Abstrakt rozsudku

1.     Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Spoločný rámec pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie – Smernica 97/13

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13)

2.     Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Spoločný rámec pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie – Smernica 97/13

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13, článok 11)

1.     Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 97/13/ES o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb sa v podstate uplatňuje nielen na verejné telekomunikačné siete a služby, ale aj na súkromné telekomunikačné siete, ktoré nie sú otvorené pre verejnosť a ktoré sú vyhradené pre uzavretú skupinu užívateľov, a na služby poskytované na týchto sieťach.

(pozri bod 28)

2.     Článku 11 smernice 97/13 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá majiteľovi individuálnej licencie na poskytovanie verejnej telekomunikačnej siete, za ktorú zaplatil poplatok stanovený v tomto článku, aby zaplatil dodatočný poplatok za súkromné používanie uvedenej siete vypočítaný podľa kritérií, ktoré nezodpovedajú kritériám stanoveným v uvedenom článku.

Členské štáty totiž nemôžu vyberať iné poplatky alebo úhrady z dôvodu povoľovacích postupov ako tie, ktoré sú upravené v smernici 97/13.

(pozri body 35, 38 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 18. júla 2006 (*)

„Telekomunikačné služby – Smernica 97/13/ES – Poplatky a úhrady uplatniteľné na individuálne licencie“

Vo veci C‑339/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Taliansko) z 24. februára 2004 a doručený Súdnemu dvoru 9. augusta 2004, ktorý súvisí s konaním:

Nuova società di telecomunicazioni SpA

proti

Ministero delle Comunicazioni,

ENI SpA,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J.‑P. Puissochet, S. von Bahr (spravodajca), U. Lõhmus a A. Ó Caoimh,

generálny advokát: D. Ruiz‑Jarabo Colomer,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. septembra 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       Nuova società di telecomunicazioni SpA, v zastúpení: A. Santa Maria a F. G. Scoca, avvocati,

–       talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: E. Traversa a M. Shotter, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. októbra 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho Parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 117, s. 15).

2       Tento návrh bol podaný v rámci konania medzi Nuova società di telecomunicazioni SpA (ďalej len „NST“) a Ministerio delle Comunicazioni (ministerstvo komunikácií) v súvislosti so zaplatením úhrady za súkromné používanie telekomunikačnej siete.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3       Smernica 97/13 upravuje spoločný rámec uplatniteľný na režimy povolení, ktoré majú značným spôsobom zjednodušiť vstup nových operátorov na trh.

4       Podľa článku 3 ods. 3 tejto smernice členské štáty dbajú o to, aby sa telekomunikačné služby a/alebo siete mohli poskytovať bez povolenia alebo na základe povolenia. Táto smernica stanovuje dva rozličné druhy povolenia, a to všeobecné povolenie a individuálnu licenciu.

5       Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) prvej zarážky smernice 97/13 všeobecné povolenie, či už ho upravuje „triedna licencia“, alebo ustanovenia všeobecnej právnej úpravy, nezaväzuje dotknutý podnik na získanie výslovného rozhodnutia národného regulačného orgánu.

6       V súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) druhou zarážkou tejto smernice udeľuje individuálnu licenciu národný regulačný orgán, pričom sa v nej podniku priznajú osobitné práva alebo sa jeho činnosť podriadi špecifickým povinnostiam.

7       Podľa článku 7 ods. 1 smernice 97/13 členské štáty môžu udeliť individuálne licencie len z určitých vymedzených dôvodov, najmä na priznanie majiteľovi prístupu k rádiovým frekvenciám a číslam.

8       Článok 7 ods. 2 uvedenej smernice však stanovuje, že predmetom individuálnych licencií môže byť zriaďovanie a poskytovanie verejných telekomunikačných sietí, ako aj iných sietí používajúcich rádiové frekvencie.

9       Pokiaľ ide o poplatky a úhrady, ktoré sa uplatnia na individuálne licencie, článok 11 ods. 1 smernice 97/13 stanovuje, že cieľom vybratia poplatku môže byť jedine pokrytie administratívnych nákladov súvisiacich s udelením, správou, kontrolou a uplatňovaním dotknutých individuálnych licencií. Ten istý text tiež stanovuje, že tieto poplatky musia byť primerané vzhľadom na vyžadované množstvo práce a že sa uverejňujú príslušným a dostatočne podrobným spôsobom, aby boli informácie ľahko dostupné.

10     V prípade obmedzených zdrojov však členské štáty môžu v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 97/13 splnomocniť svoje národné regulačné orgány na uloženie úhrad, aby sa zohľadnila potreba zabezpečiť optimálne využívanie týchto zdrojov.

 Vnútroštátna právna úprava

11     Pred liberalizáciou telekomunikačného trhu mohli spoločnosti vykonávajúce činnosť vo verejnom záujme používať v rámci režimu koncesie telekomunikačné siete pre vlastnú potrebu v súlade s kódexom pôšt a telekomunikácií schváleným dekrétom prezidenta Talianskej republiky č. 156 (testo unico delle disposizioni legislative in materia postale di bancoposta e di telecomunicazioni approvato con decreto del Presidente della Repubblica n° 156) z 29. marca 1973 (GURI č. 113 z 3. mája 1973, ďalej len „kódex“).

12     V súvislosti s liberalizáciou telekomunikačného trhu stanovil dekrét prezidenta Talianskej republiky č. 318 o pravidlách vykonania smerníc Spoločenstva v sektore telekomunikácií (decreto del Presidente della Repubblica n° 318, Regolamento per l’attuazione di direttive comunitarie nel settore delle telecomunicazioni) z 19. septembra 1997 (riadna príloha ku GURI č. 221 z 22. septembra 1997, ďalej len „dekrét č. 318/97“) pre niektoré spoločnosti možnosť získať individuálnu licenciu na poskytovanie telekomunikačných služieb pre verejnosť.

13     Článok 6 dekrétu č. 318/97 upravuje postup udeľovania všeobecných povolení a individuálnych licencií, ako aj spôsoby vyberania poplatkov. Podľa tohto článku s výnimkou využívania obmedzených zdrojov má poplatok požadovaný od podnikov v súvislosti s postupmi týkajúcimi sa individuálnych licencií pokryť výlučne administratívne náklady spojené s vybavením, ako aj kontrolou správy služby a zachovávania podmienok stanovených v samotných licenciách.

14     Článok 21 ods. 2 až 5 dekrétu č. 318/97, ktorý rozšíril nový režim na siete vyhradené na súkromné používanie, bol zrušený článkom 20 zákona č. 448 o opatreniach verejných financií pre stabilizáciu a rozvoj (legge n° 448, Misure di finanza pubblica per la stabilizzazione e lo sviluppo) z 23. decembra 1998 (riadna príloha ku GURI č. 302 z 29. decembra 1998, ďalej len „zákon č. 448/98“). Tento druhý uvedený článok zároveň stanovil, že ustanovenia kódexu týkajúce sa výpočtu finančných povinností týkajúcich sa súkromných sietí sa uplatňujú až do prijatia nových regulačných a legislatívnych ustanovení v tejto oblasti.

15     Podľa článku 4 ods. 6 zákona č. 249, ktorým sa zriaďuje zodpovedný orgán pre oblasť telekomunikácií a ustanovujú normy telekomunikačného systému a rozhlasového a televízneho vysielania (legge n° 249, Istituzione dell’Autorità per le garanzie nelle comunicazioni e norme sui sistemi delle telecomunicazioni e radiotelevisivo) z 31. júla 1997 (riadna príloha ku GURI č. 177 z 31. júla 1997), sú spoločnosti vykonávajúce činnosť vo verejnom záujme, ktoré pre svoju vlastnú potrebu zriadili súkromné siete, povinné na výkon každej činnosti v tomto sektore založiť samostatnú spoločnosť a podľa článku 20 zákona č. 448/98 musia z tohto dôvodu zaplatiť poplatok.

 Spor vo veci samej

16     Skutočnosti sporu vo veci samej, ako vyplývajú z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, možno zhrnúť takto.

17     Pred liberalizáciou telekomunikačného trhu boli v súlade s článkom 213 kódexu pridelené ENI SpA (ďalej len „ENI“) rádiové frekvencie pre jej vnútorné potreby.

18     Po uvedenej liberalizácii, najmä na základe smernice 97/13, ENI založila NST a tejto spoločnosti zverila správu telekomunikačnej siete používanej do toho času len pre svoje vnútorné potreby.

19     Dňa 12. júna 1998 získala NST na základe dekrétu č. 318/97 vykonávajúceho prebratie smernice 97/13 do vnútroštátneho právneho poriadku individuálnu licenciu na poskytovanie telekomunikačných služieb pre verejnosť prostredníctvom uvedenej siete.

20     Ministero delle Comunicazioni vyzval NST, aby za uvedenú sieť zaplatila dva poplatky, jeden za poskytovanie telekomunikačných služieb verejnosti a druhý za súkromné používanie tejto siete. Druhý poplatok žiadal za rok 1999 prostredníctvom písomného ministerského oznámenia z 26. februára 1999, pričom poplatok zodpovedal sume, ktorú predtým uhradila ENI v súlade s kódexom.

21     NST napadla druhý poplatok pred talianskymi správnymi súdmi.

22     Consiglio di Stato (Štátna rada) má pochybnosti z hľadiska súladu povinnosti NST zaplatiť dva rôzne poplatky za verejné a súkromné používanie telekomunikačnej siete so smernicou 97/13. Consiglio di Stato sa predovšetkým pýta na súlad výpočtu druhého poplatku s článkom 11 tejto smernice.

23     Za týchto okolností Consiglio di Stato rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto otázky:

„1.      Je vnútroštátny režim – ukladajúci spoločnostiam vykonávajúcim činnosť vo verejnom záujme, ktoré v minulosti pre vlastnú potrebu a na základe spoplatnenej koncesie zriadili telekomunikačné siete, aby založili oddelenú spoločnosť na výkon všetkých činností v sektore telekomunikácií, – ktorý stanovuje, že táto oddelená spoločnosť, takisto oprávnená na výkon činnosti vo verejnom záujme, musí počas prechodného obdobia zaplatiť dodatočný poplatok za používanie telekomunikačnej siete materskou spoločnosťou v súlade so zásadami, na ktorých je založená [smernica 97/13]?

2.      Je vnútroštátny právny predpis, ktorý [prechodne] stanovuje druhý dodatočný poplatok, splatný za činnosť vykonávanú v prospech materskej spoločnosti a primeraný sumám, ktoré materská spoločnosť zaplatila za skoršej právnej úpravy v rámci režimu výhradného práva, ktorý rozlišoval medzi koncesiou na telekomunikačný systém určený na verejnoprávne používanie a koncesiou na telekomunikačný systém určenou na súkromné používanie, v súlade s právom Spoločenstva [ako ho vyložil Súdny dvor] v rozsudku z 18. septembra 2003 [Albacom a Infostrada (C‑292/01 a C‑293/01, Zb. s. I‑9449)]?“

 O prejudiciálnych otázkach

24     Týmito dvomi otázkami sa Consiglio di Stato v podstate pýta, či článku 11 smernice 97/13 odporuje vnútroštátna právna úprava, o akú ide v prípade vo veci samej, ktorá ukladá spoločnosti vlastniacej individuálnu licenciu na poskytovanie verejnej telekomunikačnej siete, za ktorú zaplatila poplatok uvedený v tomto článku, aby zaplatila dodatočný poplatok za súkromné používanie uvedenej siete.

25     Talianska vláda tvrdí, že smernica 97/13 sa neuplatní na súkromné telekomunikačné siete alebo služby, ale výlučne na verejné telekomunikačné siete alebo služby. Preto sa domnieva, že uvedená smernica nebráni vyberaniu dodatočného poplatku, akým je druhý poplatok v prípade vo veci samej, v súvislosti so súkromným používaním telekomunikačnej siete.

26     Z tohto hľadiska treba konštatovať, že podľa článku 1 ods. 1 smernice 97/13 sa táto smernica týka postupov udeľovania povolení na účely poskytovania telekomunikačných služieb bez rozlišovania medzi sieťami otvorenými pre verejnosť a súkromnými sieťami.

27     Okrem toho článok 7 ods. 2 tejto smernice oprávňuje členské štáty upraviť systém individuálnych licencií na zriaďovanie a poskytovanie verejných telekomunikačných sietí, ako aj iných sietí používajúcich rádiové frekvencie.

28     Z toho vyplýva, že uvedená smernica sa v podstate uplatňuje nielen na verejné telekomunikačné siete a služby, ale aj na súkromné telekomunikačné siete, ktoré nie sú otvorené pre verejnosť a ktoré sú vyhradené pre uzavretú skupinu užívateľov, a služby poskytované na týchto sieťach.

29     Pritom podľa vnútroštátneho súdu bola sieť, o ktorú ide vo veci samej, otvorená pre verejnosť na základe individuálnej licencie povoľujúcej NST poskytovať verejnú telekomunikačnú sieť v súlade s článkom 7 ods. 2 smernice 97/13.

30     Z tohto hľadiska treba pripomenúť, že v súlade s piatym odôvodnením smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepájaní v telekomunikáciách v súvislosti so zabezpečením univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP) (Ú. v. ES L 199, s. 32) sa pojem „verejný“ vzťahuje na každú sieť alebo službu otvorenú pre verejnosť alebo sprístupnenú tretím osobám.

31     Okrem toho z článku 2 bodu 2 druhého odseku smernice Rady 90/387/EHS z 28. júna 1990 o vytvorení vnútorného trhu pre telekomunikačné služby prostredníctvom otvoreného prístupu k sieti [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 192, s. 1) zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/51/ES zo 6. októbra 1997 (Ú. v. ES L 295, s. 23) vyplýva, že „verejnou telekomunikačnou sieťou“ treba rozumieť telekomunikačnú sieť „používanú celú alebo sčasti na poskytovanie telekomunikačných služieb prístupných verejnosti“ [neoficiálny preklad].

32     Z toho vyplýva, že sieť, o akú ide v prípade vo veci samej, ktorá bola verejnosti sprístupnená po jej používaní na výlučne súkromné účely, treba považovať za telekomunikačnú sieť v zmysle smernice 97/13.

33     Preto taká telekomunikačná sieť, ako aj všetky služby na nej poskytované patria v celom rozsahu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

34     Za týchto podmienok treba skúmať, či je vyberanie dvoch rôznych poplatkov za poskytovanie verejnej telekomunikačnej siete a služieb na tejto sieti v súlade s pravidlami uvedenej smernice.

35     Z tohto hľadiska treba pripomenúť, že členské štáty nemôžu vyberať iné poplatky alebo úhrady z dôvodu povoľovacích postupov ako tie, ktoré sú upravené v smernici 97/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Albacom a Infostrada, už citovaný, bod 41).

36     Článok 11 tejto smernice výslovne stanovuje, že členské štáty dozerajú na to, aby jediným účelom poplatkov uložených podnikom z dôvodu uvedených postupov bolo, s výnimkou prípadu využívania obmedzených zdrojov, pokrytie administratívnych nákladov spojených s množstvom práce vzniknutej v súvislosti so systémom licencií (pozri rozsudok Albacom et Infostrada, už citovaný, bod 33).

37     Pritom z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a vyjadrení predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že druhý poplatok bol vypočítaný v súlade s kritériami stanovenými v kódexe pred liberalizáciou telekomunikačného trhu, ktoré nezodpovedajú kritériám stanoveným v článku 11 smernice 97/13.

38     Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článku 11 smernice 97/13 odporuje vnútroštátna právna úprava, o akú ide v prípade vo veci samej, ktorá ukladá majiteľovi individuálnej licencie na poskytovanie verejnej telekomunikačnej siete, za ktorú zaplatil poplatok stanovený v tomto článku, aby zaplatil dodatočný poplatok za súkromné používanie uvedenej siete vypočítaný podľa kritérií, ktoré nezodpovedajú kritériám stanoveným v uvedenom článku.

 O trovách

39     Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článku 11 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997, ktorou sa upravuje spoločný rámec pre všeobecné povolenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb, odporuje vnútroštátna právna úprava, o akú ide v prípade vo veci samej, ktorá ukladá majiteľovi individuálnej licencie na poskytovanie verejnej telekomunikačnej siete, za ktorú zaplatil poplatok stanovený v tomto článku, aby zaplatil dodatočný poplatok za súkromné používanie uvedenej siete vypočítaný podľa kritérií, ktoré nezodpovedajú kritériám stanoveným v uvedenom článku.

Podpisy

---

* Jazyk konania: taliančina.