Vec C‑313/04

Franz Egenberger GmbH Molkerei und Trockenwerk

proti

Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

Verwaltungsgericht Frankfurt am Main)

„Mlieko a mliečne výrobky – Nariadenie (ES) č. 2535/2001 – Novozélandské maslo – Konanie o vydanie dovozných licencií – Certificat Inward Monitoring Arrangement (IMA 1)“

Návrhy prednesené 1. decembra 2005 – generálny advokát L. A. Geelhoed 

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. júla 2006 

Abstrakt rozsudku

Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Mlieko a mliečne výrobky – Režim dovozu a otvorenie colných kvót

Článok 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1255/1999 o dohodách týkajúcich sa dovozu mlieka a mliečnych výrobkov a otvorenia colných kvót, je neplatný z toho dôvodu, že žiadosti o vydanie dovoznej licencie na novozélandské maslo so zníženým clom môžu byť podané len na príslušných úradoch Spojeného kráľovstva. Dovozcovia novozélandského masla usadení v Spojenom kráľovstve sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, v akej sú dovozcovia usadení v inom členskom štáte. Tým, že ukladá dovozcom usadeným v inom členskom štáte povinnosť podať žiadosti o vydanie dovoznej licencie v inom členskom štáte, ako je ten, kde sú usadení, článok 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 vedie k rozdielu v zaobchádzaní medzi týmito možnými dovozcami a dovozcami usadenými v Spojenom kráľovstve.

Rovnako články 25 a 32 nariadenia č. 2535/2001 v spojení s prílohami III, IV a XII tohto nariadenia sú neplatné, keďže umožňujú diskrimináciu pri vydávaní dovozných licencií na novozélandské maslo so zníženým clom. V tejto súvislosti totiž Komisia tým, že zverila úlohu vydávať certifikáty IMA 1 (Inward Monitoring Arrangement), ktoré sú nevyhnutné na vydanie dovozných licencií, novozélandským úradom aj napriek účinnosti zákona z roku 2001 zakladajúcim vývozný monopol, neprijala nevyhnutné opatrenia s cieľom zabrániť diskriminácii pri vydávaní dovozných licencií, hoci takýto záväzok jej výslovne vyplýva z článku 29 ods. 2 nariadenia č. 1255/1999 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami.

(pozri body 34, 35, 42, 57, 58, body 1, 2 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 11. júla 2006 (*)

„Mlieko a mliečne výrobky – Nariadenie (ES) č. 2535/2001 – Novozélandské maslo – Konanie o vydanie dovozných licencií – Certificat Inward Monitoring Arrangement (IMA 1)“

Vo veci C‑313/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Nemecko) z 24. júna 2004 a doručený Súdnemu dvoru 26. júla 2004, ktorý súvisí s konaním:

Franz Egenberger GmbH Molkerei und Trockenwerk

proti

Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung,

za účasti:

Fonterra (Logistics) Ltd,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas a J. Malenovský, sudcovia J.-P. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric, J. Klučka, U. Lõhmus a E. Levits (spravodajca),

generálny advokát: L. A. Geelhoed,

tajomník: K. Sztranc, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. septembra 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       Franz Egenberger GmbH Molkerei und Trockenwerk, v zastúpení: C. Bittner a J. Gündisch, Rechtsanwälte,

–       Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung, v zastúpení: K.-D. Lutz, Verwaltungsangestellter,

–       Fonterra (Logistics) Ltd, v zastúpení: E. Gibson-Bolton, solicitor, A. Rinne, Rechtsanwalt, C. Firth a C. Humpe, solicitors,

–       nemecká vláda, v zastúpení: C. Schulze-Bahr, splnomocnená zástupkyňa,

–       francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, S. Ramet a A. Colomb, splnomocnení zástupcovia,

–       poľská vláda, v zastúpení: T. Nowakowski, splnomocnený zástupca,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: C. Cattabriga, F. Erlbacher a F. Hoffmeister, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 1. decembra 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Predmetom tohto návrhu na začatie konania o prejudiciálnej otázke je platnosť článku 25 ods. 1 prvého pododseku a článku 35 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2535/2001 zo 14. decembra 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o dohodách týkajúcich sa dovozu mlieka a mliečnych výrobkov a otvorenia colných kvót (Ú. v. ES L 341, s. 29; Mim. vyd. 03/034, s. 256).

2       Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou založenou podľa nemeckého práva Franz Egenberger GmbH Molkerei und Trockenwerk (ďalej len „Egenberger“) a Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung (Nemecký spolkový úrad pre poľnohospodárstvo a výživu, ďalej len „BLE“), ktorého predmetom je vydanie dovoznej licencie na novozélandské maslo so zníženým clom.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

 Nariadenie č. 1255/1999

3       Článok 26 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami (Ú. v. ES L 160, s. 48; Mim. vyd. 03/025, s. 366) ustanovuje, že dovozy akýchkoľvek výrobkov uvedených v článku 1 do Spoločenstva – teda aj maslo – podliehajú predloženiu dovoznej licencie.

4       Článok 26 ods. 2 tohto nariadenia je sformulovaný takto:

„Licencie vydávajú členské štáty každému žiadateľovi nezávisle na mieste jeho usadenia sa v spoločenstve...

Dovozné a vývozné licencie platia pre celé spoločenstvo. Výdaj takýchto licencií podlieha zloženiu záruky, ktorá zaručuje, že výrobky sa dovezú alebo vyvezú počas doby platnosti licencie; ak sa dovoz alebo vývoz počas tohto obdobia nevykoná alebo sa vykoná iba čiastočne, celá záruka alebo jej časť prepadá s výnimkou prípadov zásahu vyššej moci.“

5       V zmysle článku 26 ods. 3 písm. c) tohto nariadenia Komisia Európskych spoločenstiev prijme iné podrobné pravidlá na uplatňovanie tohto článku.

6       Článok 29 ods. 2 nariadenia č. 1255/1999 určuje metódy, ktoré môžu byť uplatňované na spravovanie colných kvót, a upresňuje, že tieto metódy musia predchádzať akejkoľvek diskriminácii prevádzkovateľov.

 Nariadenie č. 2535/2001

7       Článok 25 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2535/2001 stanovuje:

„Dovozné licencie pre produkty uvedené v prílohe III pri uvedenej colnej sadzbe sa budú vydávať iba po predložení príslušného certifikátu IMA 1, pre celé netto množstvo uvedené v certifikáte IMA 1.“

8       V tejto súvislosti príloha III uvedeného nariadenia stanovuje obsah kvóty a sadzby dovozných ciel pre maslo s pôvodom z Nového Zélandu. Ďalej z odôvodnenia č. 9 tohto nariadenia vyplýva, že certifikát IMA 1 vydaný príslušnými orgánmi vyvážajúcich štátov potvrdzuje, že sú splnené podmienky na uplatnenie znížených sadzieb na dovážané výrobky do Európskeho spoločenstva.

9       V súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 certifikáty IMA 1 sú platné iba vtedy, ak sú vydané orgánom vyvážajúcej krajiny uvedeným v prílohe XII. Pokiaľ ide o Nový Zéland, zmienená príloha označuje ako vydávajúci orgán Food Assurance Authority (Úrad pre potravinový dohľad) pri Ministerstve poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Okrem toho príloha IV tohto nariadenia vymedzuje spôsoby kontroly váhy a obsahu mastných zložiek v novozélandskom masle, ako aj podmienky vydania a overovania certifikátu IMA 1, pokiaľ ide o tento výrobok.

10     Z článku 34 nariadenia č. 2535/2001 vyplýva, že ustanovenia článkov 34 až 42 tohto nariadenia sa uplatňujú na novozélandské maslo. Článok 35 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Žiadosti o dovoznú licenciu sa môžu predkladať iba v Spojenom kráľovstve.

Spojené kráľovstvo musí monitorovať všetky vydané, zrušené, pozmenené a opravené IMA 1 certifikáty a certifikáty, ku ktorým boli vystavené kópie. Musí zabezpečiť, aby celkové množstvo na ktoré sa vydali dovozné licencie nebolo vyššie ako je kvóta za akýkoľvek dovozný rok.“

 Právna úprava Svetovej obchodnej organizácie

11     Článok XVII ods. 1 bod a) všeobecnej dohody o clách a obchode z 30. októbra 1947 v znení uplatniteľnom od 1. marca 1969 (ďalej len „GATT“) stanovuje:

„Každá zmluvná strana, ktorá zriadi alebo udržuje štátny podnik umiestnený kdekoľvek alebo ktorá udelí ktorémukoľvek podniku formálne alebo skutočné výlučné alebo zvláštne výsady, sa zaväzuje, že takýto podnik bude pri svojich nákupoch a predajoch zahŕňajúcich dovoz alebo vývoz postupovať v súlade so všeobecnými zásadami o nediskriminačnom zaobchádzaní stanovenými v tejto dohode pre zákonné a administratívne opatrenia, ktoré sa vzťahujú na dovoz alebo vývoz súkromnými obchodníkmi.“ [neoficiálny preklad]

12     V zmysle článku 1 ods. 3 dohody o dovoznom licenčnom konaní, ktorá je prílohou k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie z 1994 (ďalej len „WTO“) prijatej v rámci Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 151), sa budú pravidlá dovozného licenčného konania uplatňovať neutrálne a používať nestranne a spravodlivo.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13     Novozélandský zákonodarca na základe zákona o reštrukturalizácii mliekarenského priemyslu (Dairy Industry Restructuring Act 2001, ďalej len „zákon z roku 2001“), ktorý nadobudol účinnosť 27. septembra 2001, schválil výlučnú licenciu pre vývoz novozélandského masla so zníženým colným poplatkom do Európskej únie výrobcovi New Zealand Dairy Board (ďalej len „NZDB“), ktorý nedávno splynul s ďalšími výrobcami mlieka, a tým vznikla nová spoločnosť Fonterra Cooperative Group Ltd (ďalej len „Fonterra“), družstevná agentúra pre obchodovanie založená podľa novozélandského práva. Zákon z roku 2001 zakazuje akýkoľvek prevod tejto vývoznej licencie na tretiu osobu. Fonterra vyváža novozélandské maslo do Európskej únie výlučne prostredníctvom NZMP Logistics (ďalej len „NZMP“), ktorá je jednou z jej dcérskych spoločností a je usadená vo Veľkej Británii. Z toho vyplýva, že NZMP je výlučným dovozcom novozélandského masla so zníženým clom do Európskej únie.

14     V tejto súvislosti dovozné konanie možno opísať takto: certifikát IMA 1 vydá Food Assurance Authority pre NZDB, ktorý ho prevedie na NZMP po tom, čo jej predal maslo. Táto dcérska spoločnosť podá vo Veľkej Británii žiadosť o vydanie dovoznej licencie v súlade s nariadením č. 2535/2001, ku ktorej priloží certifikát IMA 1, ďalej dovezie novozélandské maslo do Európskej únie, predá ho preclené a zdanené a získa takto rozdiel medzi dovoznou cenou a vyššou cenou Spoločenstva.

15     Dňa 25. augusta 2003 Egenberger podala BLE žiadosť o vydanie dovoznej licencie na novozélandské maslo so zníženým clom. Rozhodnutím z 2. októbra 2003 BLE zamietol túto žiadosť z toho dôvodu, že Egenberger mu nepredložila certifikát IMA 1 a že žiadosť o vydanie dovoznej licencie na novozélandské maslo so zníženým clom môže byť podaná len v Spojenom kráľovstve.

16     Egenberger napadla žalobou toto rozhodnutie na Verwaltungsgericht Frankfurt am Main tvrdiac, že určité ustanovenia nariadenia č. 2535/2001 sú v rozpore s článkom 28 ES, článkom 34 ods. 2 druhým pododsekom ES a článkom 82 ES. V tejto súvislosti Egenberger pripomína, že už predložila ponuku na kúpu novozélandského masla spoločnosti Fonterra v apríli 2001. Táto ponuka však bola zamietnutá z toho dôvodu, že Fonterra vyvážala maslo so zníženým clom do Európskej únie len výlučne prostredníctvom NZMP. V dôsledku toho Egenberger nemohla získať vyžadovaný certifikát IMA 1 a nemohla nakupovať maslo na účely jeho vývozu.

17     Vnútroštátny súd sa stotožňuje s pochybnosťami, ktoré vyjadrila Egenberger, pokiaľ ide o platnosť článku 35 ods. 2 a článku 25 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 2535/2001. V tejto súvislosti zakladá svoju argumentáciu na štyroch bodoch.

18     Po prvé tento súd na jednej strane uvádza, že článok 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 je v rozpore s článkom 34 ods. 2 druhým pododsekom ES, keďže umožňuje prípadným dovozcom novozélandského masla usadeným vo Veľkej Británii podať žiadosť o vydanie dovoznej licencie na úrady pre správu trhov ich štátu, hoci všetci ostatní dovozcovia musia podať takúto žiadosť v inom členskom štáte, to znamená vo Veľkej Británii. Z toho vyplývajú pre týchto dovozcov dodatočné výdavky a zastrašujúci účinok, najmä pokiaľ ide o drobné a stredné podniky. Okrem toho toto ustanovenie je v rozpore s článkom 26 ods. 2 nariadenia č. 1255/1999, ktoré stanovuje, že dovozné licencie vydáva každý členský štát.

19     Na druhej strane článok 25 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2535/2001 je tiež v rozpore so zákazom diskriminácie zakotveným v článku 34 ods. 2 druhom pododseku ES a v článku 29 ods. 2 nariadenia č. 1255/1999, keďže jeho účinkom je prakticky vylúčenie uplatnenia zníženého cla v prípade každého možného dovozcu novozélandského masla v rámci vývoznej kvóty s výnimkou NZMP, ktorá ako jediný podnik môže získať certifikát IMA 1.

20     Po druhé sa vnútroštátny súd domnieva, že sporné ustanovenia nariadenia č. 2535/2001 sú v rozpore s článkom 28 ES.

21     Na jednej strane zastáva názor, že článok 35 ods. 2 uvedeného nariadenia sťažuje prístup k dovoznej kvóte novozélandského masla so zníženým clom v prípade podnikov, ktoré nie sú usadené v Spojenom kráľovstve, a obmedzuje takto slobodný obchod v Spoločenstve.

22     Na druhej strane článok 25 ods. 1 prvý pododsek toho istého nariadenia obmedzuje obeh novozélandského masla v Spoločenstve z toho dôvodu, že Fonterra sa správa v rozpore s hospodárskou súťažou, keďže odmieta predaj týchto výrobkov so zníženým clom iným dovozcom ako NZMP.

23     Po tretie vnútroštátny súd tvrdí, že článok 25 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2535/2001 zavádza do právneho poriadku Spoločenstva novozélandské právne predpisy, ktoré zakladajú monopol Fonterra, pokiaľ ide o vývoz novozélandského masla so zníženým clom. V tejto súvislosti toto ustanovenie je tiež v rozpore s článkom 82 ods. 1 ES.

24     Nakoniec po štvrté sporné ustanovenia nariadenia č. 2535/2001 sú v rozpore s článkom XVII 1 a GATT, ako aj s článkom 1 ods. 3 dohody o dovoznom licenčnom konaní. Vnútroštátny súd sa totižto domnieva, že zámerom zákonodarcu Spoločenstva bolo splniť záväzky založené v rámci WTO tým, že prijal nariadenie č. 2535/2001. Takto podľa judikatúry vyplývajúcej z rozsudku 7. mája 1991 (Nakajima/Rada, C‑69/89, Zb. s. I‑2069) by sa zákonnosť tohto aktu mohla posudzovať podľa práva uplatniteľného na WTO.

25     Na jednej strane článok 25 ods. 1 nariadenia č. 2535/2001 je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie, tak ako je zakotvená v článku XVII 1 a GATT, keďže do odvodeného práva Spoločenstva boli prebaté novozélandské právne predpisy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami GATT.

26     Na druhej strane pravidlá stanovené článkom 35 ods. 2 a článkom 25 ods. 1 nariadenia č. 2535/2001 nie sú ani neutrálne, ani primerané, a sú teda v rozpore s článkom 1 ods. 3 dohody o dovoznom licenčnom konaní.

27     Za týchto podmienok Verwaltungsgericht Frankfurt am Main rozhodol o prerušení konania a o položení týchto prejudiciálnych otázok:

„1.      Porušuje článok 35 ods. 2 nariadenia... č. 2535/2001... právo Spoločenstva s vyššou právnou silou, obzvlášť zákaz množstevných obmedzení dovozu a opatrení s rovnocenným účinkom uvedený v článku 28 ES, zákaz diskriminácie zakotvený v článku 34 ods. 2 druhom pododseku ES, ako aj v článku 26 ods. 2 nariadenia... č. 1255/1999, a je v dôsledku toho neplatný?

2.      Porušuje článok 25 ods. 1 nariadenia... č. 2535/2001... právo Spoločenstva s vyššou právnou silou, obzvlášť zákaz diskriminácie zakotvený v článku 34 ods. 2 druhom pododseku ES a zákaz diskriminácie zakotvený v článku 29 ods. 2 nariadenia... č. 1255/1999..., článok 28 ES, ako aj článok 82 ods. 1 ES, a je teda neplatný?

3.      Porušujú ustanovenia článku 25 ods. 1 a článku 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001... článok XVII ods. 1, písm. a) GATT a článok 1 ods. 3 dohody o dovoznom licenčnom konaní, a sú teda neplatné?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

28     Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či článok 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 je neplatný, pokiaľ stanovuje, že žiadosť o vydanie dovoznej licencie na novozélandské maslo musí byť povinne podaná v Spojenom kráľovstve, a to z dôvodu rozporu so zásadou zákazu diskriminácie zakotvenou v článku 34 ods. 2 druhom pododseku ES a v článku 26 ods. 2 nariadenia č. 1255/1999, ako aj so zásadou zákazu množstevných obmedzení dovozu a opatrení s rovnocenným účinkom uvedenou v článku 28 ES.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

29     Egenberger, BLE, ako aj nemecká, francúzska a poľská vláda uvádzajú, že predmetná diskriminácia sa týka metódy spravovania dovoznej kvóty, to znamená miesta podania žiadostí (Spojené kráľovstvo) s cieľom získať dovoznú licenciu na novozélandské maslo. Pripomínajú totiž, že pre iné výrobky, na ktoré sa vzťahuje spoločná organizácia trhov v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov, žiadosť o vydanie dovoznej licencie môže byť podaná rôznym vnútroštátnym organizáciám.

30     Koniec koncov skutočnosť, že žiadosť o vydanie dovoznej licencie sa musí podať v Spojenom kráľovstve, znevýhodňuje hospodárske subjekty usadené v inom členskom štáte, keďže takáto požiadavka spôsobuje dodatočné výdavky, ktoré musia vynaložiť tieto hospodárske subjekty. Nič však neodôvodňuje takýto rozdiel v zaobchádzaní.

31     Fonterra a Komisia sú toho názoru, že Komisia má širokú právomoc voľnej úvahy v oblasti poľnohospodárskej politiky. Takto skutočnosť, že to isté opatrenie má rôzne dôsledky pre niektorých dovozcov, nie je diskrimináciou, pokiaľ je toto opatrenie založené na objektívnych kritériách, ktoré sú prispôsobené potrebám celkového fungovania spoločnej organizácie trhov. V tejto súvislosti sporné ustanovenie má za cieľ lepšie zaručiť, že používanie predmetnej colnej kvóty je v súlade s právom, a súčasne uľahčiť jeho kontrolu.

32     Nevýhody vyplývajúce z tohto konania pre prípadných dovozcov novozélandského masla, ktorí sú usadení v inom členskom štáte, sú mimoriadne znížené, keďže im nariadenie č. 2535/2001 umožňuje vyhotoviť žiadosť v jazyku podľa ich výberu a výdavky s tým súvisiace neprekročia tie, ktoré sú vynaložené v rámci bežných obchodných vzťahov. Takto toto rozlíšené zaobchádzanie je objektívne odôvodnené a je obmedzené na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

 Posúdenie Súdnym dvorom

33     Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry článok 34 ods. 2 druhý pododsek ES, ktorý zakotvuje zákaz diskriminácie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, je len osobitným vyjadrením všeobecnej zásady rovnosti, ktorá vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rôzne a aby sa rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, ibaže by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudky zo 17. apríla 1997, EARL de Kerlast, C‑15/95, Zb. s. I‑1961, bod 35; z 13. apríla 2000, Karlsson a i., C‑292/97, Zb. s. I‑2737, bod 39; zo 6. marca 2003, Niemann, C‑14/01, Zb. s. I‑2279, bod 49, a z 30. marca 2006, Španielsko/Rada, C‑87/03 a C‑100/03, Zb. s. I‑2915, bod 48).

34     V danom prípade je nepochybné, že dovozcovia novozélandského masla usadení v Spojenom kráľovstve sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, v akej sú dovozcovia usadení v inom členskom štáte.

35     Tým, že ukladá dovozcom usadeným v inom členskom štáte povinnosť podať žiadosti o vydanie dovoznej licencie v inom členskom štáte, ako je ten, kde sú usadení, však článok 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 vedie k rozdielu v zaobchádzaní medzi týmito možnými dovozcami a dovozcami usadenými v Spojenom kráľovstve. Skutočnosť totiž, že dovozcovia musia podať žiadosť v inom členskom štáte, im môže spôsobiť ťažkosti, ktorým nemusia čeliť dovozcovia usadení v Spojenom kráľovstve. V tejto súvislosti to nie je ani tak takto stanovený jazykový režim, keďže tlačivá žiadostí o vydanie dovoznej licencie sú vytlačené vo všetkých úradných jazykoch, ako nevýhody spojené so zahraničným správnym a právnym konaním, ktoré môžu znevýhodniť dovozcov usadených v inom členskom štáte a odradiť ich od podania žiadosti o vydanie dovoznej licencie.

36     Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré uviedli Komisia a Fonterra, podľa ktorého súdna kontrola vykonávaná Súdnym dvorom, ktorej predmetom je ustanovenie prijaté Komisiou v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky, je obmedzená na kontrolu zjavného omylu pri výkone voľnej úvahy alebo zneužitia právomoci alebo prekročenia právomoci, treba pripomenúť, že nariadenie č. 2535/2001 je založené na článku 26 ods. 3 a na článku 29 ods. 1 nariadenia č. 1255/1999 a že Rada výslovne uviedla v druhom odseku uvedeného článku 29, že stanovené metódy na spravovanie colných kvót „musia predchádzať akejkoľvek diskriminácii prevádzkovateľov“.

37     Za týchto podmienok treba skúmať, či napadnuté ustanovenie je tak, ako tvrdí Komisia, objektívne odôvodnené snahou o zaručenie toho, že používanie kvót je v súlade s právom a snahou o uľahčenie ich kontroly.

38     Komisia tvrdí, že skutočnosť, že príslušné úrady iných členských štátov môžu vydať dovozné licencie na novozélandské maslo so zníženým clom, neumožňuje dosiahnuť ciele odôvodňujúce obmedzenie právomoci vydať takéto licencie iba pre jediný členský štát, keďže uvedené ciele možno dosiahnuť len na základe systému zavedeného článkom 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001.

39     V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na dovoz ďalších poľnohospodárskych výrobkov je právomoc na vydávanie dovozných licencií určená v prospech príslušných úradov každého členského štátu (pozri najmä, pokiaľ ide o iné mliekarenské výrobky, na ktoré sa vzťahuje požiadavka certifikátu IMA 1, hlavu 1 kapitolu III oddiel 2 nariadenia č. 2535/2001, ako aj články 11 až 16 uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o mliekarenské výrobky, na ktoré sa nevyžaduje žiaden certifikát IMA 1). Preto nemožno tvrdiť, že obmedzenie právomoci vydávať dovozné licencie na novozélandské maslo iba na jediný členský štát je nevyhnutné na uskutočnenie cieľov, akým je používanie kvót v súlade s právom a tiež uľahčenie kontrol.

40     Cieľ, ktorý uvádza Komisia, teda nemôže odôvodniť ani nevýhody vyplývajúce z požiadavky podať žiadosť o vydanie dovoznej licencie v Spojenom kráľovstve kladenú hospodárskym subjektom, ktoré nie sú usadené v tomto členskom štáte, ani z toho vyplývajúci rozdiel v zaobchádzaní medzi dovozcami vyplývajúci z článkov 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001.

41     Z toho vyplýva, že toto ustanovenie je diskriminačné, a je preto v rozpore s článkom 34 ods. 2 druhým pododsekom ES.

42     Preto bez toho, aby bolo nutné odpovedať na ďalšie časti prvej otázky, treba určiť, že článok 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 je neplatný z toho dôvodu, že žiadosti o vydanie dovoznej licencie na novozélandské maslo so zníženým clom môžu byť podané len na príslušných úradoch Spojeného kráľovstva.

 O druhej otázke

43     Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ustanovenia nariadenia č. 2535/2001, ktorými sa vykonávajú spôsoby dovozu novozélandského masla so zníženou sadzbou, to znamená články 25 a 32 uvedeného nariadenia v spojení s prílohami III, IV a XII tohto nariadenia, sú neplatné z toho dôvodu, že sú v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie, tak ako je stanovená článkom 34 ods. 2 druhým pododsekom ES a článkom 29 ods. 2 nariadenia č. 1255/1999, ako aj v rozpore s článkami 28 ES a 82 ES, keďže sa v praxi prejavujú systémom spravovania colných kvót tohto výrobku, ktorý ako za okolností vo veci samej ohraničuje možnosť získať dovoznú licenciu na jediný podnik.

44     Egenberger, ako aj nemecká a poľská vláda tvrdia, že ustanovenie článku 25 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 2535/2001 je v rozpore so zákazom diskriminácie zakotveným v článku 34 ods. 2 druhom pododseku ES. V tejto súvislosti Egenberger zdôrazňuje, že dôsledkom tohto ustanovenia je podpora správania spoločnosti Fonterra, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou, a posilnenie jej dominantného postavenia, z čoho vyplýva diskriminácie medzi prípadnými dovozcami Spoločenstva novozélandského masla a európskou dcérskou spoločnosťou Fonterra, NZMP.

45     Komisia a Fonterra sa domnievajú, že na údajné správanie Fonterra, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou, sa nevzťahuje dokonca ani nepriamo normatívny obsah článku 25 ods. 1, keďže toto ustanovenie neobsahuje žiadnu diskrimináciu medzi možnými dovozcami novozélandského masla so zníženým clom v Spoločenstve.

46     Úvodom treba pripomenúť, že článok 34 ods. 2 druhý pododsek ES a článok 29 ods. 2 nariadenia č. 1255/1999 sú výrazom jednej a tej istej zásady, a to zásady zákazu diskriminácie.

47     Z článku 26 ods. 3 a článku 29 nariadenia č. 1255/1999 vyplýva, že Rada poverila Komisiu, aby vymedzila, dodržiavajúc zásadu zákazu diskriminácie, spôsoby spravovania colnej kvóty novozélandského masla so zníženým clom.

48     Z toho dôvodu Komisia použila režim dovozných licencií vydávaných na základe predloženia certifikátu IMA 1. V zmysle odôvodnenia č. 9 nariadenia č. 2535/2001 tento režim, na základe ktorého vyvážajúca krajina poskytuje ubezpečenie, že vyvážané výrobky sú v súlade s ich popisom, podstatne zjednodušuje postup dovozu.

49     Pokiaľ ide o novozélandské maslo, vydávaním certifikátu IMA 1 na dovážané maslo so zníženým clom do Spoločenstva bola v súlade s prílohou XII nariadenia č. 2535/2001 poverená Food Assurance Authority. V súlade s článkom 25 ods. 1 zmieneného nariadenia dovozná licencia na novozélandské maslo so zníženým clom je vydaná len na základe predloženia certifikátu IMA 1 na príslušné úrady.

50     Treba pripomenúť, že Komisia má určitú voľnú úvahu pri výbere administratívnych prostriedkov používaných na splnenie úloh, ktoré jej zveruje Rada na základe článkov 26 a 29 nariadenia č. 1255/1999.

51     Je úlohou Komisie zaručiť pri ich používaní dodržiavanie zásady zákazu diskriminácie, tak ako ju zakotvuje článok 29 ods. 2 nariadenia č. 1255/1999.

52     Vzhľadom na tieto úvahy treba skúmať zlučiteľnosť systému vydávania dovozných licencií na novozélandské maslo so zníženým clom zavedeného dotknutými ustanoveniami nariadenia č. 2535/2001 so zásadou zákazu diskriminácie.

53     Na základe článku 24 ods. 1 zákona z roku 2001 výlučná licencia na vývoz novozélandského masla so zníženým clom do Európskeho spoločenstva je schválená pre NZDB. V tejto súvislosti je tento subjekt jediným podnikom, ktorý môže mať vývozné licencie a certifikáty IMA 1 zodpovedajúce množstvu vyvážaného masla.

54     Je nepochybné, že NZDB predáva maslo spolu s certifikátmi IMA 1, ktoré sa k nemu viažu, na účely jeho dovozu do Európskeho spoločenstva výlučne svojej európskej dcérskej spoločnosti NZMP. NZMP je preto jediný podnik, ktorý môže dovážať novozélandské maslo so zníženým clom.

55     Ak aj voľba konania o certifikáte IMA 1, tak ako ho zavádza nariadenie č. 2535/2001, zodpovedá cieľom zjednodušenia konania o dovoze a najlepšieho zaručenia dodržiavania colných kvót, takýto spôsob spravovania zmienených kvót však nemôže dovoliť vylúčenie všetkých možných dovozcov masla s výnimkou jedného podniku z konania o dovoze masla do Európskeho spoločenstva a viesť k diskriminácii medzi týmito hospodárskymi subjektmi.

56     Režim dovozu novozélandského masla so zníženým clom však tak, ako vyplýva z článkov 25 a 32 nariadenia č. 2535/2001 v spojení s prílohami III, IV a XII tohto nariadenia, dovoľuje takúto diskrimináciu.

57     Komisia totiž tým, že zverila úlohu vydávať certifikát IMA 1 novozélandským úradom aj napriek účinnosti zákona z roku 2001 zakladajúcim vývozný monopol v prospech NZDB, neprijala nevyhnutné opatrenia s cieľom zabrániť diskriminácii pri vydávaní dovozných licencií, hoci takýto záväzok jej výslovne vyplýva z článku 29 ods. 2 nariadenia č. 1255/1999.

58     Preto bez toho, aby bolo nutné odpovedať na ďalšie časti druhej otázky, treba určiť, že články 25 a 32 nariadenia č. 2535/2001 v spojení s prílohami III, IV a XII tohto nariadenia sú neplatné, keďže umožňujú diskrimináciu pri vydávaní dovozných licencií na novozélandské maslo so zníženým clom.

 O tretej otázke

59     Vzhľadom na odpovede na prvé dve otázky, nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku.

 O trovách

60     Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1.      Článok 35 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2535/2001 zo 14. decembra 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o dohodách týkajúcich sa dovozu mlieka a mliečnych výrobkov a otvorenia colných kvót, je neplatný z toho dôvodu, že žiadosti o vydanie dovoznej licencie na novozélandské maslo so zníženým clom môžu byť podané len na príslušných úradoch Spojeného kráľovstva.

2.      Články 25 a 32 nariadenia č. 2535/2001 v spojení s prílohami III, IV a XII tohto nariadenia sú neplatné, keďže umožňujú diskrimináciu pri vydávaní dovozných licencií na novozélandské maslo so zníženým clom.

Podpisy

---

* Jazyk konania: nemčina.