Vec C‑286/04 P

Eurocermex SA

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu

(ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Odvolanie – Ochranná známka Spoločenstva – Článok 7 ods. 1 písm. b) a článok 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 40/94 – Trojrozmerný tvar fľaše s predĺženým hrdlom, v ktorom je umiestnený plátok citróna – Absolútny dôvod zamietnutia – Rozlišovacia spôsobilosť“

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 30. júna 2005 

Abstrakt rozsudku

1.     Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Absolútne dôvody zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti označenia – Ochranná známka zložená z viacerých prvkov – Možnosť príslušného orgánu podrobiť skúmaniu každý prvok tvoriaci ochrannú známku – Potreba zohľadnenia celkového vnímania spojenia príslušnou skupinou verejnosti

[Nariadenie Rady č. 40/94, článok 7 ods. 1 písm. b)]

2.     Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Súdu prvého stupňa – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť

[Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 112 ods. 1 prvý pododsek písm. c)]

1.     Pri posudzovaní, či ochranná známka má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, treba zohľadniť celkový dojem, ktorý vyvoláva. To však neznamená, že príslušný orgán, ktorý skúma, či verejnosť vníma prihlasovanú ochrannú známku ako označenie pôvodu, nemôže najprv skúmať postupne jednotlivé prvky vzhľadu použité pri tejto ochrannej známke. Môže byť totiž účelné, ak uvedený orgán v rámci celkového posúdenia bude skúmať každý jednotlivý prvok tvoriaci dotknutú ochrannú známku.

V tomto kontexte treba vychádzať z celkového vnímania tejto ochrannej známky priemerným spotrebiteľom a nie z predpokladu, že keďže samostatne posudzované prvky nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, ani ich kombinácia nemôže mať rozlišovaciu spôsobilosť, a tým odoprieť akúkoľvek relevanciu niektorým aspektom, ako napr. existencii fantazijného prvku, ktoré sa majú v rámci tohto skúmania zohľadniť.

(pozri body 22 – 23, 26 – 27)

2.     Z článku 225 ES, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) rokovacieho poriadku vyplýva, že v odvolaní sa musia presne označiť napadnuté časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne dôvody, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera.

Odvolanie, kde sa iba opakujú žalobné dôvody a tvrdenia už raz uvedené pred Súdom prvého stupňa, a ktoré neobsahuje argumentáciu smerujúcu osobitne k odstráneniu právnych vád, ktoré má napadnutý rozsudok, túto požiadavku nespĺňa. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti sleduje iba opakované posúdenie žaloby podanej na Súd prvého stupňa, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora.

(pozri body 42, 49 – 50)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 30. júna 2005 (*)

„Odvolanie – Ochranná známka Spoločenstva – Článok 7 ods. 1 písm. b) a článok 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 40/94 – Trojrozmerný tvar fľaše s predĺženým hrdlom, v ktorom je umiestnený plátok citróna – Absolútny dôvod zamietnutia – Rozlišovacia spôsobilosť“

Vo veci C‑286/04 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Protokolu Štatútu Súdneho dvora, podané 29. júna 2004,

Eurocermex SA, so sídlom v Evere (Belgicko), v zastúpení: A. Bertrand, advokát,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Rassat, splnomocnený zástupca,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, K. Schiemann, E. Juhász a M. Ilešič (spravodajca),

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Eurocermex SA navrhla podaným odvolaním zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 29. apríla 2002, Eurocermex/ÚHVT (tvar pivovej fľaše) (T‑399/02, Zb. s. II‑1391, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd prvého stupňa zamietol jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ďalej len „ÚHVT“) z 21. októbra 2002 (vec R 188/2002-1), ktorým bola zamietnutá prihláška trojrozmernej ochrannej známky tvorenej tvarom fľaše s predĺženým hrdlom, v ktorom je umiestnený plátok citróna s požadovanou žltou a zelenou farbou (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

 Právny rámec

2       Článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) s názvom „Absolútne dôvody zamietnutia“ stanovuje:

„1.      Do registra sa nezapíšu:

...

b)      ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť;

...

3.      Odsek 1 b), c) a d) sa nebude uplatňovať, ak ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o tovary alebo služby, o ktorých zápis sa žiada v dôsledku spôsobu ich [v dôsledku jej – neoficiálny preklad] používania.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

3       Odvolateľka, ktorej predmetom činnosti je predaj a distribúcia mexického piva CORONA v Európe, podala 27. novembra 1998 v súlade s nariadením č. 40/94 na ÚHVT prihlášku trojrozmernej ochrannej známky.

4       Prihlasovanú ochrannú známku tvorí trojrozmerný tvar priehľadnej fľaše naplnenej žltou tekutinou s predĺženým hrdlom, v ktorom je umiestnený plátok citróna so zelenou šupkou.

5       Výrobky a služby uvedené v prihláške patria do tried 16, 25, 32 a 42 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.

6       Rozhodnutím z 21. decembra 2001 prieskumový pracovník ÚHVT zamietol prihlášku pre výrobky triedy 32 „pivá, minerálne a sýtené vody, ovocné nápoje a šťavy“ a pre služby triedy 42 „reštaurácie, bary, bufety“ s odôvodnením, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a odvolateľka nepreukázala, že ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku jej používania.

7       Sporným rozhodnutím prvý odvolací senát ÚHVT zrušil rozhodnutie prieskumového pracovníka v časti, v ktorej sa táto prihláška zamietla vo vzťahu k výrobkom triedy 32 „minerálne vody“. V zostávajúcej časti potvrdil rozhodnutie prieskumového pracovníka.

 Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok

8       Žalobou podanou na Súd prvého stupňa odvolateľka navrhla zrušiť sporné rozhodnutie v časti, v ktorej sa zamietla jej prihláška spornej ochrannej známky vo vzťahu k výrobkom „pivá, sýtené vody, ovocné nápoje a šťavy“ a službám „reštaurácie, bary, bufety“.

9       Predmetom prvého žalobného dôvodu odvolateľky bolo tvrdenie, že prihlasovanej ochrannej známke Spoločenstva nechýba rozlišovacia spôsobilosť podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, a predmetom druhého žalobného dôvodu tvrdenie, že ochranná známka v každom prípade získala rozlišovaciu spôsobilosť v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94 v dôsledku jej používania.

10     Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, Súd prvého stupňa v bode 18 napadnutého rozsudku, odvolávajúc sa predovšetkým na rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. júla 2002, SAT.1/ÚHVT (SAT.2) (T‑323/00, Zb. s. II‑2839), konštatoval, že ochrannými známkami bez rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 sú najmä „ochranné známky, ktoré sa z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti v obchodnom styku bežne používajú na prezentáciu predmetných výrobkov alebo služieb alebo pri ktorých sa na základe konkrétnych indícií možno prinajmenšom domnievať, že ich možno takýmto spôsobom používať“.

11     V bode 25 toho istého rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že hoci zloženú ochrannú známku, akou je prihlasovaná ochranná známka, je na účely posúdenia jej rozlišovacej spôsobilosti potrebné posudzovať ako celok, nevylučuje to ešte možnosť postupne preskúmať jednotlivé prvky, z ktorých ochranná známka pozostáva.

12     Pokiaľ ide, po prvé, o výrobky „pivá, sýtené vody, ovocné nápoje a šťavy“, Súd prvého stupňa po preskúmaní fľaše zobrazenej v ochrannej známke v bodoch 26 a 27 napadnutého rozsudku, citrónového plátku v bode 28 a použitých farieb v bode 29, došiel v bode 30 k záveru, že „prihlasovaná ochranná známka je tvorená kombináciou prvkov, ktoré ako celok možno v obchodnom styku bežne používať na prezentáciu výrobkov, na ktoré sa prihláška vzťahuje, a ktoré preto vo vzťahu k týmto výrobkom nemajú rozlišovaciu spôsobilosť“.

13     V bode 31 tohto rozsudku Súd prvého stupňa konštatoval, že „skutočnosť, že zložená ochranná známka pozostáva len z prvkov nemajúcich vo vzťahu k dotknutým výrobkom alebo službám rozlišovaciu spôsobilosť, odôvodňuje záver, že táto ochranná známka posudzovaná ako celok je spôsobilá na to, aby sa bežne používala v obchodnom styku pri prezentácii týchto výrobkov alebo služieb (rozsudok [Súdu prvého stupňa SAT.1/ÚHVT (SAT.2)], už citovaný, bod 49)“, a že „tento záver možno vyvrátiť iba v prípade, ak by existovali konkrétne indície, ako napr. spôsob kombinácie rozličných prvkov, z ktorých by vyplývalo, že zložená ochranná známka ako celok predstavuje niečo viac ako súhrn jednotlivých prvkov, z ktorých pozostáva“.

14     V bode 32 uvedeného rozsudku Súd prvého stupňa vyjadril názor, že takéto indície neexistujú najmä z toho dôvodu, že „pokiaľ... ide o štruktúru prihlasovanej ochrannej známky, ktorá sa vyznačuje tým, že plátok citróna je umiestnený v hrdle fľaše,... iné možnosti kombinácie týchto prvkov do jediného trojrozmerného celku sú ťažko predstaviteľné“ a že „ide o jediný spôsob, akým možno ozdobiť nápoj plátkom alebo kúskom citróna, ak sa nápoj pije priamo z fľaše“. V bodoch 33 a 34 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa dodal, „že prípadné rozdiely v tvare a farbe prihlasovanej ochrannej známky a iných fliaš, ktoré slúžia ako obal dotknutých výrobkov, nemajú vplyv na záver, [že ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť]“.

15     Súd prvého stupňa v tomto zmysle v bode 35 napadnutého rozsudku rozhodol, že prihlasovaná ochranná známka nie je spôsobilá individualizovať výrobky „pivá, sýtené vody, ovocné nápoje a šťavy“ a rozlíšiť ich od výrobkov s iným obchodným pôvodom a že teda vo vzťahu k týmto výrobkom nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

16     Pokiaľ ide, po druhé, o služby „reštaurácie, bary, bufety“, Súd prvého stupňa v bode 36 napadnutého rozsudku konštatoval, že predmetom týchto služieb je najmä predaj výrobkov „pivá, sýtené vody, ovocné nápoje a šťavy“, a že okolnosť, že prihlasovanú ochrannú známku možno v obchodnom styku bežne používať na prezentáciu týchto výrobkov, predstavuje konkrétnu indíciu odôvodňujúcu záver, že túto ochrannú známku možno v obchodnom styku bežne používať na prezentáciu takýchto služieb, čím teda ani pre tieto služby nemá ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť.

17     K druhému žalobnému dôvodu Súd prvého stupňa v bodoch 50 až 54 napadnutého rozsudku uviedol, že odvolateľka nepreukázala, že prihlasovaná ochranná známka v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94 v dôsledku jej používania získala v rámci celého Spoločenstva rozlišovaciu spôsobilosť.

 Odvolanie

18     Odvolaním, ktoré sa opiera o dva žalobné dôvody, odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

–       zrušil napadnutý rozsudok,

–       zrušil sporné rozhodnutie.

19     ÚHVT navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a odvolateľku zaviazal na náhradu trov konania.

 O prvom dôvode odvolania založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94

 O prvej časti týkajúcej sa zohľadnenia celkového dojmu vyvolaného prihlasovanou ochrannou známkou

20     V prvej časti prvého dôvodu odvolania odvolateľka poukazuje na to, že Súd prvého stupňa v rámci skúmania rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky nezohľadnil celkový dojem, ktorý táto ochranná známka vyvoláva, napriek tomu, že tak bol povinný urobiť, ale zvolil nesprávnu metódu postupu spočívajúcu v tom, že sa ochranná známka rozloží na jednotlivé prvky a oddelene sa skúma tvar fľaše, plátok citróna a použité farby.

21     ÚHVT k tomu uviedol, že z bodov 25 a 31 až 36 napadnutého rozsudku vyplýva, že Súd prvého stupňa dospel na základe skúmania ochrannej známky ako celku k záveru, že prihlasovaná ochranná známka nemá vo vzťahu k dotknutým výrobkom a službám rozlišovaciu spôsobilosť.

22     Ako to Súdny dvor už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval a Súd prvého stupňa v bode 25 napadnutého rozsudku pripomenul, priemerný spotrebiteľ obyčajne vníma ochrannú známku ako celok a rozličné detaily si nevšíma. Pri posudzovaní, či ochranná známka má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, treba teda zohľadniť celkový dojem, ktorý vyvoláva (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑468/01 P až C‑472/01 P, Zb. s. I‑5141, bod 44, a zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, C‑136/02 P, Zb. s. I‑9165, bod 20).

23     To však neznamená, že príslušný orgán, ktorý skúma, či verejnosť vníma prihlasovanú ochrannú známku ako označenie pôvodu, nemôže najprv skúmať postupne jednotlivé prvky vzhľadu použité pri tejto ochrannej známke. Môže byť totiž účelné, ak uvedený orgán v rámci celkového posúdenia bude skúmať každý jednotlivý prvok tvoriaci dotknutú ochrannú známku (pozri najmä rozsudok Procter & Gamble/ÚHVT, už citovaný, bod 45).

24     V predmetnom spore Súd prvého stupňa najprv v bodoch 26 až 29 napadnutého rozsudku postupne skúmal fľašu zobrazenú v prihlasovanej ochrannej známke, plátok citróna a použité farby, a potom v bode 30 tohto rozsudku dospel k záveru, že táto ochranná známka je tvorená kombináciou prvkov, ktoré jednotlivo nemajú vo vzťahu k výrobkom „pivá, sýtené vody, ovocné nápoje a šťavy“ rozlišovaciu spôsobilosť.

25     V bode 31 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa usúdil, že „zo skutočnosti, že zložená ochranná známka [ako v tomto prípade prihlasovaná ochranná známka] pozostáva iba z prvkov, ktoré vo vzťahu k dotknutým výrobkom a službám nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, vyplýva, že ochrannú známku ako celok možno takisto v obchodnom styku bežne používať na prezentáciu predmetných výrobkov alebo služieb“.

26     Ako to už Súdny dvor skonštatoval v rozsudku zo 16. septembra 2004, SAT.1/ÚHVT (C‑329/02 P, Zb. s. I‑8317, bod 35), pri posudzovaní, či zloženej ochrannej známke nechýba rozlišovacia spôsobilosť, treba vychádzať z celkového vnímania tejto ochrannej známky priemerným spotrebiteľom a nie z predpokladu, že keďže samostatne posudzované prvky nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, ani ich kombinácia nemôže mať rozlišovaciu spôsobilosť.

27     V tejto veci týkajúcej sa zápisu slovného spojenia „SAT.2“ ako ochrannej známky Súdny dvor zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa SAT.1/ÚHVT (SAT.2) s odôvodnením, že zamietnutie prihlášky tohto slovného spojenia sa opieralo o uvedený predpoklad. Súdny dvor konštatoval, že Súd prvého stupňa skúmal celkový dojem, ktorý slovné spojenie vyvoláva, iba podporne, a tým odoprel akúkoľvek relevanciu niektorým aspektom, ako napr. existencii fantazijného prvku, ktoré sa majú v rámci tohto skúmania zohľadniť (rozsudok Súdneho dvora SAT.1/ÚHVT, už citovaný, bod 35).

28     V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa po oddelenom skúmaní každého jednotlivého prvku prihlasovanej ochrannej známky dospel k záveru, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Na rozdiel od skúmania v rozsudku SAT.1/ÚHVT (SAT.2) však v predmetnom spore v skúmaní pokračoval tak, že podrobne zisťoval, či prihlasovaná ochranná známka má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, ak je vnímaná ako celok.

29     V tomto kontexte Súd prvého stupňa v bode 32 napadnutého rozsudku uviedol, že „pokiaľ... ide o štruktúru prihlasovanej ochrannej známky, ktorá sa vyznačuje tým, že citrónový plátok je umiestnený v hrdle fľaše,... iné možnosti kombinácie týchto prvkov do jediného trojrozmerného celku sú ťažko predstaviteľné“ a že „ide o jediný spôsob, akým možno ozdobiť nápoj s plátkom alebo kúskom citróna, ak sa nápoj pije priamo z fľaše“, a že preto „spôsob, akým sú časti tejto zloženej ochrannej známky kombinované, nezabezpečuje ochrannej známke rozlišovaciu spôsobilosť“.

30     Súd prvého stupňa v bode 33 napadnutého rozsudku obdobne konštatoval, „že prípadné rozdiely v tvare a farbe prihlasovanej ochrannej známky a iných fliaš, ktoré sa používajú ako obal dotknutých výrobkov,... nemajú vplyv na záver, že ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť“, pretože „sa prihlasovaná ochranná známka, pokiaľ ide o jej celkový dojem, výrazne neodlišuje od základných tvarov balenia dotknutých výrobkov, ktoré sa v obchodnom styku bežne používajú, ale skôr predstavuje jeden z variantov týchto tvarov“.

31     V bode 35 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa nakoniec došiel k záveru, že „prihlasovaná ochranná známka tak, ako ju vníma riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, nie je spôsobilá individualizovať výrobky, na ktoré sa prihláška vzťahuje, a odlíšiť ich od výrobkov s iným obchodným pôvodom“.

32     Súd prvého stupňa preto svoje skúmanie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky správne opieral o celkové vnímanie, ktoré tvar a farba prihlasovanej ochrannej známky vyvolávajú, v súlade s požiadavkami judikatúry spomenutej v bode 22 predmetného rozsudku.

33     Prvú časť prvého dôvodu odvolania je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

 O druhej časti týkajúcej sa uznania rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky

34     V druhej časti prvého dôvodu odvolania poukazuje odvolateľka na to, že z dokumentov skúmaných prvým odvolacím senátom ÚHVT vyplýva, že prihlasovaná ochranná známka dostatočne umožňuje spotrebiteľom rozpoznať pôvod výrobkov označených touto známkou.

35     V prípade fľaše zobrazenej v prihlasovanej ochrannej známke, ktorá sa používa na prezentáciu piva CORONA, odvolateľka uvádza tri tvrdenia. Po prvé, s výnimkou niektorých mexických pív, ktorých výrobcovia boli v tomto smere súdmi sankcionovaní, sa pre pivá predávané na trhu Spoločenstva používajú buď široké fľaše so zavalitým dnom a s hrdlom, ktoré je menšie ako tretina celkovej výšky, alebo v prípade, že tvar týchto fliaš je zhodný s tvarom zobrazenej fľaše, tieto fľaše obvykle nie sú priehľadné. Po druhé, tvar fliaš pôvodne používaných na ovocné šťavy, odhliadnuc od toho, že sú vyrobené z bieleho skla, nevykazuje žiadnu podobnosť so zobrazenou fľašou. Po tretie, priemerný spotrebiteľ nie je zvyknutý na používanie malinovkových 33-centilitrových fliaš, pretože sa tento nápoj ponúka na predaj v 1-litrových alebo 1,5-litrových fľašiach.

36     V každom prípade dodatočné prvky (plátok citróna a žltá a zelená farba) spojené s týmto osobitným tvarom fľaše zabezpečujú prihlasovanej ochrannej známke ako celku rozlišovaciu spôsobilosť. Predovšetkým umiestnenie plátku citróna do hrdla fľaše je osobitosťou výrobkov odvolateľky. Iba pivo predávané pod ochrannou známkou SOL je tiež prezentované s plátkom citróna v hrdle fľaše, pričom tu ale nesporne ide o prevzatie tradície degustácie výrobkov ochrannej známky CORONA.

37     Odvolateľka je toho názoru, že v čase, keď podala svoju prihlášku na ÚHVT, bolo spojenie tohto osobitného tvaru fľaše s plátkom citróna v žltej a zelenej farbe s výrobkami odvolateľky špecifické. Prihlasovaná ochranná známka preto umožňuje priemernému spotrebiteľovi rozpoznať pôvod výrobkov a služieb, ktoré sú touto ochrannou známkou označené.

38     Odvolateľka dodáva, že v každom prípade nemožno povedať, že ozdobovanie ovocných štiav a malinoviek plátkom citróna je úplne bežné.

39     ÚHVT najprv uvádza, že druhá časť prvého dôvodu odvolania je neprípustná.

40     Po prvé, odvolateľka iba opakuje niektoré tvrdenia, ktoré už boli uvedené v konaní v prvom stupni, bez toho, aby napadnutému rozsudku vyčítala konkrétne nedostatky. Takýto dôvod odvolania predstavuje návrh, ktorým sa sleduje len dosiahnutie opätovného preskúmania žaloby podanej na Súd prvého stupňa, čo však podľa článku 58 Štatútu Súdneho dvora nepatrí do právomoci Súdneho dvora.

41     Po druhé, odvolateľka sa svojou argumentáciou snaží spochybniť posúdenie skutkového stavu zisteného Súdom prvého stupňa. Uvedené posúdenie však nepredstavuje, pokiaľ nejde o skreslenie skutkových okolností predložených Súdu prvého stupňa, právnu otázku, na ktorej skúmanie by bol v rámci konania o odvolaní príslušný Súdny dvor. ÚHVT sa domnieva, že zistenia Súdu prvého stupňa nenasvedčujú tomu, že došlo ku skresleniu tvrdení predložených tomuto súdu. Navyše podľa ÚHVT ani odvolateľka neuviedla, že ku skresleniu tvrdení došlo.

42     Z článku 225 ES, 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní sa musia presne označiť napadnuté časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne dôvody, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri najmä rozsudok zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, Zb. s. I‑5291, bod 34, a z 23. marca 2004, Médiateur/Lamberts, C‑234/02 P, Zb. s. I‑2803, bod 76).

43     Okrem toho v súlade s článkom 225 ES a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Súd prvého stupňa je teda jediný príslušný na konštatovanie a posúdenie relevantných skutočností, ako aj na posúdenie dôkazných prostriedkov. Posúdenie týchto skutočností a dôkazných prostriedkov nezakladá, teda s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (rozsudok Mag Instrument/ÚHVT, už citovaný, bod 39).

44     V prejednávanej veci sa odvolateľka v druhej časti prvého dôvodu odvolania obmedzuje na tvrdenie, že Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, že prihlasovanej ochrannej známke chýba rozlišovacia spôsobilosť, pritom nekonkretizuje, akej právnej chyby sa Súd prvého stupňa pri výklade a použití článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 dopustil.

45     V skutočnosti sa žalobkyňa vlastne usiluje, aby Súdny dvor vlastným posúdením skutkových okolností nahradil posúdenie, ktoré vykonal Súd prvého stupňa v rámci skúmania rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.

46     Keďže v prejednávanej veci nemožno konštatovať žiadne skreslenie skutkového stavu alebo dôkazných prostriedkov Súdom prvého stupňa, je potrebné druhú časť prvého dôvodu odvolania z dôvodov uvedených v bode 43 tohto rozsudku vyhlásiť za neprípustnú.

 O tretej časti týkajúcej sa odôvodnenia sporného rozhodnutia vo vzťahu k službám „reštaurácie, bary, bufety“

47     V tretej časti prvého dôvodu odvolania odvolateľka poukazuje na skutočnosť, že prvý odvolací senát ÚHVT neuvádza žiadne dôvody, prečo by mala byť prihlasovaná ochranná známka nespôsobilá rozlíšiť služby poskytované odvolateľkou „reštaurácie, bary a bufety“ od služieb iných podnikov.

48     ÚHVT k tomuto uviedol, že bod 36 napadnutého rozsudku týkajúci sa zamietnutia zápisu prihlasovanej ochrannej známky po právnej stránke dostatočne odôvodňuje posúdenie Súdom prvého stupňa.

49     K tomu treba poznamenať, ako je to spomenuté v bode 42 tohto rozsudku, že z článku 225 Zmluvy ES, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní sa musia presne označiť napadnuté časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne dôvody, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera.

50     Odvolanie, kde sa iba opakujú žalobné dôvody a tvrdenia už raz uvedené pred Súdom prvého stupňa a ktoré neobsahuje argumentáciu smerujúcu osobitne k odstráneniu právnych vád, ktoré má napadnutý rozsudok, túto požiadavku nespĺňa. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti sleduje iba opakované posúdenie žaloby podanej na Súd prvého stupňa, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky Bergaderm a Goupil/Komisia, už citovaný, bod 35, a Médiateur/Lamberts, už citovaný, bod 77).

51     V prejednávanej veci sa žalobkyňa obmedzuje na opakovanie tvrdení o údajnom nedostatočnom odôvodnení sporného rozhodnutia, ktoré už raz predniesla v prvostupňovom konaní, bez toho, aby uviedla akej právnej chyby sa Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dopustil.

52     Na základe uvedeného je potrebné tretiu časť prvého dôvodu odvolania zamietnuť ako neprípustnú, a teda tento dôvod odvolania v celom rozsahu zamietnuť.

 O druhom dôvode odvolania založenom na porušení článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94

53     Odvolateľka uvádza, že z dokumentov predložených v rámci pojednávania vyplýva, že prihlasovaná ochranná známka bola vo veľkom rozsahu, vážne, trvalo a opakovane prezentovaná, v dôsledku čoho si verejnosť ľahko vytvorí asociáciu tejto známky s podnikom odvolateľky.

54     ÚHVT najprv navrhol vyhlásiť niektoré dokumenty priložené do odvolacieho spisu ako prílohy za neprípustné, pretože tieto dokumenty neboli predložené odvolaciemu senátu ÚHVT ani Súdu prvého stupňa.

55     ÚHVT ďalej tvrdí, že odvolateľka iba zhrnuje skutočnosti, ktoré už raz uviedla pred Súdom prvého stupňa, bez toho, aby poukázala na právnu chybu, ktorej sa Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dopustil, a preto skúmanie tohto dôvodu odvolania nepatrí do právomoci Súdneho dvora.

56     K tomu treba poznamenať, že tvrdenie odvolateľky, že z dokumentov podaných v rámci pojednávania vyplýva, že prihlasovaná ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku spôsobu jej používania, smeruje k tomu, aby Súdny dvor svojím vlastným posúdením skutkových okolností nahradil posúdenie skutkových okolností, ktoré vykonal Súd prvého stupňa v bodoch 48 až 54 napadnutého rozsudku.

57     Keďže v rámci konania o odvolaní sa netvrdilo, že Súd prvého stupňa skreslil skutkový stav alebo predložené dôkazné prostriedky, je tento dôvod odvolania z dôvodov uvedených v bode 43 tohto rozsudku potrebné vyhlásiť za neprípustný bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať návrh ÚHVT, nezohľadniť niektoré dokumenty priložené do odvolacieho spisu ako prílohy z dôvodu, že tieto dokumenty neboli predložené odvolaciemu senátu ÚHVT ani Súdu prvého stupňa.

58     Na základe vyššie uvedeného je potrebné odvolanie ako celok zamietnuť.

 O trovách

59     Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT navrhol zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania a odvolateľka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Odvolanie sa zamieta.

2.      Eurocermex SA je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

---

* Jazyk konania: francúzština.