Vec C‑185/04

Ulf Öberg

proti

Försäkringskassan, länskontoret Stockholm

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný länsrätten i Stockholms län)

„Voľný pohyb pracovníkov – Úradníci a zamestnanci Európskych spoločenstiev – Rodičovské príspevky – Zohľadnenie obdobia poistenia v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev“

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. februára 2006 

Abstrakt rozsudku

Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Rovnosť zaobchádzania

(Článok 39 ES)

Článok 39 ES treba vykladať v tom zmysle, že v prípade uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy o poskytovaní rodičovských príspevkov, ktorá stanovuje určité minimálne obdobie poistenia v systéme zdravotného poistenia na účely výpočtu výšky týchto príspevkov, sa má zohľadniť obdobie činnosti, počas ktorého bol pracovník poistený v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev.

(pozri bod 26 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 16. februára 2006 (*)

„Voľný pohyb pracovníkov – Úradníci a zamestnanci Európskych spoločenstiev – Rodičovské príspevky – Zohľadnenie obdobia poistenia v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev“

Vo veci C‑185/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím länsrätten i Stockholms län (Švédsko) z 20. apríla 2004 a doručený Súdnemu dvoru 22. apríla 2004, ktorý súvisí s konaním:

Ulf Öberg

proti

Försäkringskassan, länskontoret Stockholm, pôvodne Stockholms läns allmänna försäkringskassa,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Schintgen, R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), G. Arestis a J. Klučka,

generálny advokát: A. Tizzano,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. novembra 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       pán Öberg, sám a v zastúpení: J. Hettne,

–       švédska vláda, v zastúpení: A. Kruse, splnomocnený zástupca,

–       fínska vláda, v zastúpení: T. Pynnä, splnomocnená zástupkyňa,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Martin a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ES, článku 17 ods. 2 ES, článkov 18 ES a 39 ES, článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15), ako aj smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285).

2       Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Öberg a sociálnou poisťovňou v Štokholme (Försäkringskassan, länskontoret Stockholm, pôvodne Stockholms läns allmänna försäkringskassa) v súvislosti so zohľadnením obdobia činnosti pána Öberg, počas ktorého bol poistený v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev, na účely výpočtu výšky rodičovských príspevkov.

 Právny rámec

3       Kapitola 4 švédskeho zákona o systéme sociálneho zabezpečenia [lag (1962:381) om allmän försäkring, ďalej len „AFL“] obsahuje ustanovenia o rodičovských príspevkoch.

4       Podľa kapitoly 4 článku 3 AFL sa rodičovské príspevky poskytujú rodičom po dobu nepresahujúcu 450 dní po narodení dieťaťa, a to najneskôr do veku 8 rokov dieťaťa alebo do ukončenia prvého roku školskej dochádzky, ak v čase tohto ukončenia je dieťa staršie ako 8 rokov.

5       Podľa kapitoly 4 článku 6 AFL je minimálna výška rodičovského príspevku 60 SEK na deň (ďalej len „zaručená úroveň“). Okrem toho sa uvádza, že v priebehu prvých 180 dní výška rodičovského príspevku zodpovedá dennej nemocenskej dávke, ak bol rodič poistený v zdravotnej poisťovni vo výške presahujúcej zaručenú úroveň, a to najmenej počas 240 po sebe nasledujúcich dní pred narodením dieťaťa alebo pred predpokladaným dátumom jeho narodenia.

6       V súlade s kapitolou 3 článkom 2 AFL sa denné nemocenské dávky vypočítavajú na základe ročného príjmu, ktorý môže plynúť poistencovi, ak nedôjde k zmene jeho postavenia, z odmien za pracovnú činnosť vo Švédsku.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

7       Pán Öberg, ktorý je švédskym štátnym príslušníkom, pracoval v rokoch 1995 až 2000 na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev a potom sa vrátil do Švédska. Je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo 22. septembra 1999.

8       Sociálna poisťovňa v Štokholme rozhodnutiami z 28. augusta a 16. novembra 2001 zamietla pánovi Öberg poskytnutie rodičovských príspevkov zodpovedajúcich denným nemocenským dávkam v priebehu prvých 180 dní rodičovskej dovolenky, pretože pred narodením jeho dieťaťa pracoval na Súdnom dvore, a teda nebol poistený vo vnútroštátnom systéme zdravotného poistenia vo výške presahujúcej zaručenú úroveň a to najmenej počas 240 po sebe nasledujúcich dní pred narodením dieťaťa alebo predpokladaným dátumom jeho narodenia.

9       Pán Öberg podal žalobu proti týmto rozhodnutiam na länsrätten i Stockholms län, ktorý rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Je požiadavka vnútroštátneho práva, podľa ktorej musí rodič bývať a byť zdravotne poistený v príslušnom členskom štáte počas najmenej 240 dní pred narodením dieťaťa, aby mu vznikol nárok na rodičovské príspevky vo výške dennej nemocenskej dávky, v súlade s článkom 12 ES, článkom 17 ods. 2 ES, článkami 18 ES a 39 ES, článkom 7 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1612/68 a so smernicou 96/34...?

2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, vyžaduje právo Spoločenstva, aby bola pri určení, či pracovník splnil požadovanú dobu poistenia určenú vnútroštátnym právom, započítaná doba, počas ktorej bol pracovník poistený podľa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev v rámci spoločného systému zdravotného poistenia?“

 O prejudiciálnych otázkach

10     Vnútroštátny súd sa svojimi dvoma prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má v prípade uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy, akou je právna úprava sporná vo veci samej, právo Spoločenstva a najmä ustanovenia o voľnom pohybe osôb vykladať v tom zmysle, že obdobie činnosti, počas ktorého bol pracovník poistený v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev, sa má zohľadniť.

11     Podľa ustálenej judikatúry sa na každého štátneho príslušníka členského štátu Spoločenstva, ktorý nezávisle od svojho bydliska alebo národnosti využil právo na voľný pohyb pracovníkov a ktorý vykonával pracovnú činnosť v inom členskom štáte, ako je štát jeho bydliska, vzťahuje uplatnenie článku 39 ES (rozsudky z 12. decembra 2002, De Groot, C‑385/00, Zb. s. I‑11819, bod 76; z 2. októbra 2003, Van Lent, C‑232/01, Zb. s. I‑11525, bod 14, a z 13. novembra 2003, Schilling a Fleck-Schilling, C‑209/01, Zb. s. I‑13389, bod 23).

12     Okrem toho treba pripomenúť, že úradník Európskych spoločenstiev sa považuje za migrujúceho pracovníka. Z ustálenej judikatúry totiž tiež vyplýva, že štátny príslušník členského štátu Spoločenstva, ktorý pracuje v inom členskom štáte, ako je štát jeho pôvodu, nestráca postavenie pracovníka v zmysle článku 39 ods. 1 ES z dôvodu, že vykonáva zamestnanie v medzinárodnej organizácii, aj keď podmienky jeho vstupu a pobytu v krajine, v ktorej pracuje, sú osobitne upravené medzinárodnou zmluvou (rozsudky z 15. marca 1989, Echternach a Moritz, 389/87 a 390/87, Zb. s. 723, bod 11; Schilling a Fleck-Schilling, už citovaný, bod 28, a zo 16. decembra 2004, My, C‑293/03, Zb. s. I‑12013, bod 37).

13     Z toho vyplýva, že pracovníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, tak ako pán Öberg, by nemalo byť odmietnuté požívanie práv a sociálnych výhod, ktoré mu priznáva článok 39 ES (rozsudky Echternach a Moritz, už citovaný, bod 12, a My, už citovaný, bod 38).

14     Súdny dvor tiež rozhodol, že cieľom súhrnu ustanovení Zmluvy ES o voľnom pohybe osôb je uľahčiť pre štátnych príslušníkov členských štátov Spoločenstva výkon akejkoľvek pracovnej činnosti na celom území Spoločenstva a bránia opatreniam, ktoré by mohli znevýhodniť týchto príslušníkov, ak si želajú vykonávať ekonomickú činnosť na území iného členského štátu (rozsudky zo 7. júla 1992, Singh, C‑370/90, Zb. s. I‑4265, bod 16; De Groot, už citovaný, bod 77, a Van Lent, už citovaný, bod 15).

15     V tejto súvislosti ustanovenia, ktoré bránia štátnemu príslušníkovi členského štátu opustiť štát jeho pôvodu, na to, aby vykonal svoje právo na voľný pohyb, alebo ho od toho odrádzajú, predstavujú prekážky tejto slobody, aj keď sa uplatňujú nezávisle od národnosti dotknutých pracovníkov (rozsudky De Groot, už citovaný, bod 78; Van Lent, už citovaný, bod 16, a Schilling a Fleck-Schilling, už citovaný, bod 25).

16     Vnútroštátna právna úprava, ktorá nezohľadňuje pri výpočte výšky rodičovských príspevkov obdobie činnosti vykonávané v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev, môže odrádzať štátnych príslušníkov členského štátu od toho, aby ho opustili s cieľom vykonávať pracovnú činnosť v inštitúcii Európskej únie so sídlom na území iného členského štátu, keďže prijatím zamestnania v takejto inštitúcii by stratili nárok na rodinný príspevok podľa vnútroštátneho systému zdravotného poistenia, pričom na tento príspevok by mali právo, keby neprijali toto zamestnanie (pozri v tomto zmysle rozsudok My, už citovaný, bod 47).

17     Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava sporná vo veci samej, predstavuje prekážku voľného pohybu pracovníkov, ktorú v zásade zakazuje článok 39 ES.

18     Treba však preskúmať, či možno túto prekážku odôvodniť s ohľadom na ustanovenia Zmluvy.

19     Podľa judikatúry Súdneho dvora opatrenie obmedzujúce základné slobody zaručené Zmluvou možno odôvodniť iba vtedy, ak sleduje legitímny cieľ zlučiteľný so Zmluvou a dodržiava zásadu proporcionality. Na to je potrebné, aby toto opatrenie bolo spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje, a nešlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (pozri najmä rozsudky z 31. marca 1993, Kraus, C‑19/92, Zb. s. I‑1663, bod 32, a z 26. novembra 2002, Oteiza Olazabal, C‑100/01, Zb. s. I‑10981, bod 43).

20     Švédska vláda uvádza, že AFL vychádza z objektívnych úvah nezávislých od národnosti dotknutých osôb a legitímne proporcionálnych k sledovanému cieľu boja proti zneužívaniu uplatňovania zásady zaúčtovania období poistenia. Podľa tejto vlády priznanie vyšších rodičovských príspevkov, ako je zaručená úroveň migrujúcim pracovníkom, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť v inštitúcii Európskej únie, by predstavovalo významnú finančnú záťaž pre vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia takej povahy, že členské štáty, ktoré ako Švédske kráľovstvo poskytujú vysoké rodičovské príspevky, budú nútené znížiť ich výšku.

21     V tejto súvislosti úvahy čisto ekonomickej povahy nemôžu odôvodniť porušenie práv, ktoré plynú jednotlivcom z ustanovení Zmluvy zaručujúcich voľný pohyb pracovníkov.

22     Okrem toho treba pripomenúť, že k dôvodom, ktoré môže členský štát uviesť, musí byť priložená analýza spôsobilosti a proporcionality obmedzujúceho opatrenia prijatého týmto členským štátom (rozsudok z 18. marca 2004, Leichtle, C‑8/02, Zb. s. I‑2641, bod 45).

23     V prejednávanej veci treba uviesť, že táto analýza chýba. Švédska vláda sa totiž bez toho, aby predložila konkrétne prvky podporujúce jej argumentáciu, obmedzuje na to, že naznačuje hypotetickú finančnú záťaž pre vnútroštátny systém sociálneho zabezpečenia, ak sa zohľadní pri uplatňovaní kapitoly 4 článku 6 AFL obdobie činnosti vykonané migrujúcim pracovníkom v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev.

24     Z uvedeného vyplýva, že prekážka voľného pohybu pracovníkov vyplývajúca z odmietnutia zohľadniť pri výpočte výšky rodičovských príspevkov obdobia činnosti vykonávané migrujúcimi pracovníkmi v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev nie je odôvodnená.

25     So zreteľom na vyššie uvedené nie je potrebné, aby sa Súdny dvor vyslovil k výkladu tak článkov 12 ES, 17 ES a 18 ES, ako aj článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1612/68, alebo k výkladu smernice 96/34.

26     Za týchto okolností treba na prejudiciálne otázky odpovedať tak, že článok 39 ES treba vykladať v tom zmysle, že v prípade uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy, akou je právna úprava sporná vo veci samej, sa má zohľadniť obdobie činnosti, počas ktorého bol pracovník poistený v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev.

 O trovách

27     Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 39 ES treba vykladať v tom zmysle, že v prípade uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy, akou je právna úprava sporná vo veci samej, sa má zohľadniť obdobie činnosti, počas ktorého bol pracovník poistený v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev.

Podpisy

---

* Jazyk konania: švédčina.