Vec T‑443/03

Sociedad Operadora de Telecomunicaciones       de Castilla y León, SA (Retecal) a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Sťažnosť týkajúca sa údajného nesplnenia povinnosti španielskymi orgánmi – Rozhodnutie o odložení sťažnosti – Neprípustnosť“

Uznesenie Súdu prvého stupňa (piata komora) z 25. mája 2005 

Abstrakt uznesenia

1.     Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Postúpenie preskúmania koncentrácie príslušným orgánom členského štátu – Účinky – Výlučná právomoc vnútroštátnych orgánov na vydanie rozhodnutia o koncentrácii – Nemožnosť Komisie vykonať priamu kontrolu – Možnosť kontroly začatím konania o nesplnení povinnosti

(Článok 226 ES; nariadenie Rady č. 4064/89, článok 9 ods. 8)

2.     Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Odmietnutie Komisie začať konanie o nesplnení povinnosti – Vylúčenie

(Články 226 ES a 230 štvrtý odsek ES)

1.     Nariadenie č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi nestanovuje osobitný režim rozdelenia právomocí po rozhodnutí o postúpení koncentrácie príslušným orgánom členského štátu, ktorý by predstavoval výnimku zo systému stanoveného Zmluvami. Článok 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89 totiž výslovne nevylučuje právomoc Komisie kontrolovať rešpektovanie povinností stanovených v pravidlách Spoločenstva týkajúcich sa hospodárskej súťaže členskými štátmi, pričom postúpenie nezbavuje členské štáty týchto povinností. Pokiaľ totiž tento článok ukladá dotknutému členskému štátu určitú povinnosť, ani Zmluvy, ani sekundárne právo neupravujú osobitný spôsob kontroly, ktorú by Komisia musela vykonávať.

Komisia preto nemôže dozerať na rešpektovanie tejto povinnosti inak ako spôsobom stanoveným Zmluvami pre prípad koncentrácie patriacej do právomoci tohto členského štátu. Vo vzťahu ku koncentrácii, nad ktorou po jej postúpení vnútroštátnym orgánom nevykonáva Komisia priamu kontrolu, môže Komisia ďalej konať len v rámci článku 226 ES tým spôsobom, že prípadne podá žalobu o nesplnenie povinnosti proti tomuto členskému štátu.

(pozri body 40, 42, 43)

2.     Nie je prípustné, aby jednotlivci namietali proti odmietnutiu Komisie začať konanie o nesplnení povinnosti proti členskému štátu. Komisia totiž nie je povinná začať konanie o nesplnení povinnosti, keďže má diskrečnú právomoc, ktorá vylučuje právo jednotlivcov požadovať, aby zaujala stanovisko určitým spôsobom, a ich právo podať žalobu proti jej odmietnutiu konať vo veci.

(pozri bod 44)

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

z 25. mája 2005 (*)

„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Sťažnosť týkajúca sa údajného nesplnenia povinnosti španielskymi orgánmi – Rozhodnutie o odložení sťažnosti – Neprípustnosť“

Vo veci T‑443/03,

Sociedad Operadora de Telecomunicaciones de Castilla y León, SA (Retecal), so sídlom v Boecillo (Španielsko),

Euskaltel, SA, so sídlom v Zamudio-Vizcaya (Španielsko),

Telecable de Asturias, SA, so sídlom v Oviede (Španielsko),

R Cable y Telecomunicaciones Galicia, SA, so sídlom v La Corogne (Španielsko),

Tenaria, SA, so sídlom v Cordoville (Španielsko),

v zastúpení: J. Jiménez Laiglesia, advokát,

žalobkyne,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: L. Fraguas Gadea, splnomocnená zástupkyňa,

a

Sogecable, SA, so sídlom v Tres Cantos, Madrid (Španielsko), v zastúpení S. Martínez Lage a H. Brokelmann, advokáti,

a

Telefónica, SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: pôvodne M Merola a S. Moreno Sánchez, neskôr M. Merola, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 21. októbra 2003 o odložení sťažnosti žalobkýň týkajúcej sa údajného porušenia článku 9 ods. 8 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (korigendum v Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31) španielskymi orgánmi v rámci koncentrácie medzi Vía Digital a Sogecable (vec COMP/M.2845 – Sogecable/Canal Satélite Digital/Vía Digital),

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora),

v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Šváby,

tajomník: H. Jung,

vydal toto

Uznesenie

 Právny rámec

1       Nariadenie Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s.1; Mim. vyd. 08/001, s. 31) v znení korigenda (Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13) a zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164) (ďalej len „nariadenie č. 4064/89“) upravuje systém kontroly koncentrácií s „význam[om] pre celé spoločenstvo“ Komisiou (článok 1 ods. 2 a 3).

2       Článok 9 nariadenia č. 4064/89 umožňuje Komisii postúpiť preskúmanie koncentrácie na členské štáty. Toto ustanovenie stanovuje najmä toto:

„1. Komisia môže formou rozhodnutia oznámeného bezodkladne účastníkom koncentrácie [dotknutým podnikom – neoficiálny preklad] a príslušným úradom ostatných členských štátov dať na vedomie koncentráciu oznamovanú [postúpiť prípad oznámenej koncentrácie – neoficiálny preklad] príslušným orgánom dotknutého členského štátu za nasledujúcich podmienok.

2. Do troch týždňov od dátumu prijatia kópie oznámenia členský štát môže informovať Komisiu, ktorá informuje dané podniky, že:

a)       koncentrácia hrozí vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia, v dôsledku ktorého by bola výrazne narušená efektívna hospodárska súťaž na trhu v tomto členskom štáte, ktorý má všetky charakteristiky osobitného trhu,

alebo

b)       koncentrácia má vplyv na hospodársku súťaž na trhu v tomto členskom štáte, ktorý má všetky charakteristiky osobitného trhu a ktorý nepredstavuje podstatnú časť spoločného trhu.

3. Ak je názorom Komisie, že vzhľadom na trh príslušných výrobkov alebo služieb a na geografický referenčný trh v zmysle odseku 7 takýto relevantný trh [osobitný trh – neoficiálny preklad] existuje a takéto nebezpečenstvo existuje, potom buď:

a)      bude konať v tomto prípade sama s cieľom udržať alebo obnoviť účinnú [efektívnu – neoficiálny preklad] hospodársku súťaž na dotknutom trhu, alebo

b)      postúpi celý prípad alebo jeho časť príslušným orgánom daného členského štátu s cieľom uplatnenia vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu pokiaľ ide o hospodársku súťaž.

Ak však je názorom Komisie, že takýto relevantný trh [osobitný trh – neoficiálny preklad] alebo nebezpečenstvo neexistuje, prijme v tom zmysle rozhodnutie, ktoré adresuje dotknutému členskému štátu.

V prípadoch, keď členský štát informuje Komisiu, že koncentrácia má vplyv na hospodársku súťaž na osobitnom trhu na území, ktoré netvorí podstatnú časť spoločného trhu, Komisia postúpi celý prípad alebo jeho časť týkajúcu sa daného osobitného trhu, ak sa domnieva, že je dotknutý takýto osobitný trh.

…

6. Zverejnenie každej správy alebo oznámenie výsledkov preskúmania koncentrácie príslušným orgánom dotknutého členského štátu nadobúda platnosť najneskôr štyri mesiace po postúpení Komisiou.

…

8. Pri uplatňovaní ustanovení tohto článku môže dotknutý členský štát prijať iba opatrenia nevyhnutne potrebné na ochranu alebo obnovu účinnej [efektívnej – neoficiálny preklad] hospodárskej súťaže na dotknutom trhu.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

3       Dňa 3. júla 2002 obdržala Komisia na základe nariadenia č. 4064/89 oznámenie o koncentrácii spočívajúcej v zlúčení Distribuidora de Televisión Digital, SA (ďalej len „Vía Digital“) do Sogecable, SA, na základe zmluvy uzavretej 8. mája 2002 medzi Sogecable a Grupo Admira Media, SA, spoločnosťou ovládanou Telefónica, SA.

4       Dňa 14. augusta 2002 prijala Komisia rozhodnutie o postúpení prípadu koncentrácie španielskym orgánom, ktoré túto koncentráciu 29. novembra 2002 povolili, pričom jej uskutočnenie podmienili splnením určitých podmienok.

5       Žalobkyne podali proti rozhodnutiu o postúpení žalobu, ktorá však bola zamietnutá rozsudkom Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia (T‑346/02 a T‑347/02, Zb. s. II‑4251, ďalej len „rozsudok Cableuropa“).

6       Dňa 29. januára 2003 Sogecable a Telefónica uzavreli novú dohodu o zlúčení Vía Digital do Sogecable, dohodu, proti ktorej žalobkyne podali sťažnosť, pričom tvrdili, že ide o novú koncentráciu, ktorá mala byť oznámená Komisii. Komisia svojím rozhodnutím zo 14. marca 2003 ich sťažnosť zamietla.

7       Žalobkyne preto podali proti tomuto rozhodnutiu žalobu (vec T‑180/03). Následne vzali túto žalobu späť a uznesením Súdu prvého stupňa zo 4. decembra 2003, Auna Operadores de Telecomunicaciones a i./Komisia (T‑180/03, neuverejnené v Zbierke) došlo k vymazaniu žaloby.

8       Listom z 22. apríla 2003 podali žalobkyne Komisii novú sťažnosť. Navrhovali jej, aby okamžite požiadala španielske orgány o kópiu podrobného plánu uskutočnenia dohôd o koncentrácii, aby na základe článku 10 ES a článku 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89 nariadila španielskym orgánom, aby okamžite zmenili podmienky, ktoré stanovili na účely vykonania týchto dohôd s cieľom zaručiť efektívnu hospodársku súťaž na relevantných trhoch v Španielsku a v prípade ich odmietnutia, aby na základe článku 226 ES podala žalobu proti Španielskemu kráľovstvu.

9       Vzorovým listom z 8. mája 2003 Komisia žalobkyniam oznámila, že ich sťažnosť zapísala pod číslom 2003/4504 SG (2003) A/4540. Súčasťou tohto listu bola príloha opisujúca konanie o nesplnení povinnosti proti členskému štátu.

10     Dňa 11. júla 2003 zaslali žalobkyne Komisii nový list, v ktorom zdôraznili, že ich sťažnosť nemožno vykladať ako výlučne smerujúcu proti Španielskemu kráľovstvu pre nesplnenie povinností, ktoré mu prináležia na základe článku 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89. Ďalej uviedli, že ich sťažnosť vyzývala Komisiu, aby konala v súlade s týmto článkom nariadenia. Žalobkyne taktiež Komisii pripomenuli jej povinnosť posudzovať sťažnosti obozretne a nestranne a prípadne odôvodniť jej rozhodnutie nezasiahnuť.

11     Listom zo 14. júla 2003 odpovedala Komisia na tri návrhy uvedené v sťažnosti žalobkýň z 22. apríla 2003. V odpovedi na prvý návrh oznámila žalobkyniam, že skutočne požiadala španielske orgány o kópiu podrobného plánu vykonania dohôd o koncentrácii. V súvislosti s druhým návrhom Komisia uviedla, že ani článok 10 ES, ani článok 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89 jej neukladajú, aby členskému štátu nariadila okamžite zmeniť akt prijatý jeho vládou. Zdôraznila, že rozhodnutie, ktoré povoľovalo koncentráciu medzi Sogecable a Vía Digital, bolo len o štyri mesiace staršie ako rozhodnutie Newscorp/Telepiù (COMP/M.2876), a preto bolo pre španielske orgány ťažké uložiť rovnaké podmienky, ako prijala Komisia v tejto veci. Komisia taktiež pripomenula, že obe tieto rozhodnutia boli výsledkom posúdenia, ktoré je pre každý trh špecifické. Nakoniec, v súvislosti s tretím návrhom žalobkýň, Komisia zdôraznila, že nebola povinná začať konanie podľa článku 226 ES, keďže má v tomto ohľade diskrečnú právomoc. Komisia ukončila svoj list tým, že uviedla, že má v úmysle spis odložiť a poskytla žalobkyniam lehotu jedného mesiaca na podanie ich pripomienok.

12     Žalobkyne na túto výzvu odpovedali listom z 25. júla 2003, v ktorom sa bod po bode venovali otázkam predostretým Komisiou. Najmä v ňom vysvetlili dôsledky podmienok stanovených španielskou vládou a dôvody, pre ktoré tieto podmienky nemohli zaručiť efektívnu hospodársku súťaž na dotknutých trhoch. Pripomenuli Komisii jej povinnosť posúdiť ich sťažnosť obozretne a nestranne a najmä odôvodniť rozhodnutie neprešetriť existenciu prípadného porušenia článku 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89. Žalobkyne nakoniec vyzvali Komisiu, aby v lehote dvoch mesiacov začala konať.

13     Listom z 21. októbra 2003 zaslala Komisia žalobkyniam svoje rozhodnutie o odložení ich sťažnosti. Zdôraznila, že nebola povinná začať konanie podľa článku 226 ES, ale že v tomto ohľade disponuje diskrečnou právomocou, čo vylučuje právo jednotlivcov podať žalobu proti odmietnutiu konať. Ďalej uviedla, že najvhodnejším riešením pre žalobkyne je použiť vnútroštátne opravné prostriedky.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

14     Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 31. decembra 2003 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

15     Navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

–       vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

–       zrušil rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2003,

–       zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

16     Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 15. marca 2004 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti podľa článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–       vyhlásil žalobu za neprípustnú,

–       zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

17     Samostatnými podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. apríla 2004 Španielske kráľovstvo a Sogecable podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Predseda tretej komory Súdu prvého stupňa vyhovel ich návrhu uznesením z 15. júna 2004, respektíve uznesením z 9. júla 2004. Španielske kráľovstvo, ako aj Sogecable predložili svoje vyjadrenia vedľajších účastníkov konania 4. októbra 2004.

18     Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. apríla 2004 podala Telefónica návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Predseda tretej komory Súdu prvého stupňa vyhovel jej návrhu uznesením z 27. júla 2004. Svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania predložila Telefónica 15. novembra 2004.

 O prípustnosti

19     V zmysle znenia článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak o to niektorý účastník konania požiada, Súd prvého stupňa rozhodne o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Podľa odseku 3 tohto článku, ak Súd prvého stupňa nerozhodne inak, žiadosť sa ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania. Prejednávanú vec považuje Súd prvého stupňa za dostatočne objasnenú spisovými písomnosťami na to, aby žiadosť prejednal bez začatia ústnej časti konania.

 Tvrdenia účastníkov konania

20     Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania tvrdí, že Súd prvého stupňa už skúmal situáciu, ktorá je predmetom tohto konania, vo svojich rozsudkoch z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia (T‑119/02, Zb. s. II‑1433) a Cableuropa. Z týchto rozsudkov vyplýva, že jediným právnym prostriedkom, ktorý by Komisia mohla použiť proti členskému štátu, ktorý porušil článok 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/86, je žaloba o nesplnenie povinnosti. Žalobkyne však mali možnosť podať žalobu na vnútroštátny súd, čo aj urobili.

21     Podľa Komisie podporovanej vedľajšími účastníkmi konania nie je podľa ustálenej judikatúry prípustné, aby jednotlivci namietali proti odmietnutiu Komisie začať konanie o nesplnení povinnosti proti členskému štátu. Komisia má totiž v tomto ohľade diskrečnú právomoc.

22     Komisia uvádza, že tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého má Komisia všeobecnú povinnosť obozretnosti pri prešetrovaní sťažností, je v úplnom rozpore s touto judikatúrou. Komisia, podporovaná Telefónica a Sogecable, ďalej uvádza, že procesné postavenie účastníkov konania, ktorí jej podali sťažnosť, je v zásade odlišná v rámci konania podľa článku 226 ES a v rámci konania podľa nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3).

23     Komisia tvrdí, že rozlišovanie žalobkyňami medzi údajným odmietnutím preskúmať, či španielska vláda porušila nariadenie č. 4064/89, a odmietnutím začať konanie o porušení proti Španielskemu kráľovstvu nemá právny základ a chýba mu akákoľvek logika. Právna úprava, potom ako dôjde k uskutočneniu prešetrenia, nerozoznáva dve odlišné rozhodnutia, jedno o odmietnutí prešetrenia a druhé o odmietnutí začať konanie. V oboch prípadoch je jediným možným rozhodnutím odloženie sťažnosti.

24     Žalobkyne tvrdia, že námietka neprípustnosti podaná Komisiou spočíva v „účelovom skreslení“ žaloby a na osobitnom výklade článku 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89.

25     Komisia podľa žalobkýň nielen zanedbala riadne a nestranné preskúmanie ich sťažnosti, ale aj priamo konala proti záujmu Spoločenstva, keď umožnila, aby priamym následkom postúpenia upraveného článkom 9 nariadenia č. 4064/89 bolo rozdelenie vnútroštátnych trhov, a to v rozpore s jej povinnosťou zabezpečiť koherentné uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktorú toto nariadenie stanovuje.

26     Žalobkyne uvádzajú, že Komisia zakladá svoju námietku neprípustnosti na obiter dictum Súdu prvého stupňa v rozsudku Cableuropa. Tento rozsudok sa podľa nich netýka uplatnenia článku 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89 a Komisia z neho nemohla vyvodiť, že Súd prvého stupňa zastával názor, že jediným právnym prostriedkom, ktorý Komisia mohla použiť proti členskému štátu, ktorý porušil článok 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89, je žaloba o nesplnenie povinnosti. Komisia preto nemôže na podporu svojej námietky neprípustnosti tvrdiť, že návrh žalobkýň má vplyv na už rozhodnutú vec.

27     V súvislosti s tvrdením Komisie, podľa ktorého by nimi podaná žaloba na Tribunal Supremo mala zabezpečiť účinnú ochranu ich práv, sa žalobkyne odvolávajú na jednej strane na judikatúru, podľa ktorej podmienky prípustnosti žaloby na základe článku 230 ES nie sú nijakým spôsobom dotknuté existenciou či neexistenciou vnútroštátnych opravných prostriedkov. Na druhej strane tvrdia, že nie je isté, či môžu účinne namietať proti porušeniu článku 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89 v rámci vnútroštátneho konania. Vnútroštátne konanie sa totiž obmedzuje na otázku platnosti správneho aktu týkajúceho sa povolenia koncentrácie ako celku bez toho, aby bolo možné jednotlivo uznať alebo zrušiť podmienky uložené španielskymi orgánmi.

28     V súvislosti s povinnosťou obozretnosti a nestrannosti Komisie v rámci skúmania porušenia článku 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89 vnútroštátnymi orgánmi žalobkyne uvádzajú, že je pravda, že právomoc členského štátu je výlučná akonáhle sa mu vec postúpi, z čoho vyplýva, že uplatňuje vnútroštátne právo, čo však neznamená, že je zbavený povinnosti rešpektovať právo Spoločenstva. Preto podľa žalobkýň prináleží Komisii, aby v súlade s nariadením kontrolovala plnenie tejto povinnosti.

29     Žalobkyne sa domnievajú, že vyhlásenie ich žalôb za neprípustné by znamenalo negáciu ich práva na súdnu ochranu a ich práva na obozretné a nestranné preskúmanie ich sťažnosti týkajúcej sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

30     Na úvod je potrebné si všimnúť, že účastníci konania sa nezhodujú vo veci predmetu žaloby. Komisia sa odvoláva na článok 226 ES, kým žalobkyne sa dovolávajú uplatnenia článku 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89 a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže, ako aj povinnosti obozretného a nestranného preskúmania sťažností.

31     Žalobkyne upriamujú svoje žaloby na odmietnutie Komisie preskúmať, či španielske orgány rešpektujú svoje povinnosti. V tomto ohľade sa odvolávajú na povinnosť obozretného a nestranného preskúmania sťažností v oblasti hospodárskej súťaže, z čoho by mohla vyplývať prípustnosť ich žaloby v časti týkajúcej sa nesplnenia tejto povinnosti Komisiou.

32     Argumentácia žalobkýň v tomto ohľade spočíva predovšetkým na rozsudku Súdu prvého stupňa z 30. januára 2002, max.mobil/Komisia (T‑54/99, Zb. s. II‑313). V tomto rozsudku Súd prvého stupňa vyhlásil žalobu za prístupnú tak, že povinnosť obozretného a nestranného preskúmania potvrdenú judikatúrou vo vzťahu k článkom 81 ES a 82 ES na jednej strane a k článkom 87 ES a 88 ES na strane druhej rozšíril na článok 86 ES. Každopádne však vo svojom rozsudku z 22. februára 2005, Komisia/max.mobil (C‑141/02 P, Zb. s. I‑1283) vyhlásenom v konaní o odvolaní, Súdny dvor zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa a zamietol žalobu max.mobil podanú proti rozhodnutiu Komisie.

33     Z toho vyplýva, že judikatúra uvádzaná žalobkyňami je v prejednávanej veci úplne irelevantná.

34     Okrem toho sa táto vec týka koncentrácie a ku konaniu v tejto veci dochádza až po rozhodnutí o postúpení prípadu koncentrácie vnútroštátnym orgánom.

35     Žalobkyne podali proti tomuto rozhodnutiu o postúpení žalobu, Súd prvého stupňa ju však vo svojom rozsudku Cableuropa zamietol. Proti tomuto rozsudku nebolo podané žiadne odvolanie. Postúpenie prípadu koncentrácie vnútroštátnym orgánom je preto konečné.

36     V rámci svojho posúdenia týkajúceho sa prípustnosti uvedenej žaloby Súd prvého stupňa v bodoch 56 až 59 tohto rozsudku uviedol:

„56      Komisia tým, že v tejto veci postúpila preskúmanie predmetnej koncentrácie španielskym orgánom príslušným v oblasti hospodárskej súťaže, ukončila konanie podľa nariadenia č. 4064/89, ktoré začalo oznámením dohody upravujúcej zlúčenie Vía Digital do Sogecable. Na základe článku 9 ods. 3 prvého pododseku písm. b) nariadenia č. 4064/89 totiž príslušné orgány dotknutého členského štátu po postúpení uplatňujú svoje vnútroštátne právo hospodárskej súťaže.

57      Z toho vyplýva, že dôsledkom napadnutého rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto žaloby, je postúpenie tejto koncentrácie na výlučnú kontrolu španielskymi orgánmi príslušnými v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré vo veci rozhodujú na základe svojho vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže.

58      Je potrebné konštatovať, že týmto spôsobom napadnuté rozhodnutie ovplyvňuje právne postavenie žalobkýň…

59      Napadnuté rozhodnutie totiž tým, že odkazom na vnútroštátne právo hospodárskej súťaže stanovilo kritériá na posúdenie zákonnosti predmetnej koncentrácie, ako aj konania a prípadných uplatniteľných sankcií, mení právne postavenie žalobkýň, pretože ich zbavuje možnosti preskúmania zákonnosti predmetnej koncentrácie Komisiou z hľadiska nariadenia č. 4064/89…“

37     S cieľom vyhlásiť žalobu podanú žalobkyňami za prípustnú Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že posúdenie predmetnej koncentrácie bolo postúpené vnútroštátnym orgánom uplatňujúcim svoje vnútroštátne právo, čo bránilo Komisii v preskúmaní zákonnosti koncentrácie z hľadiska nariadenia č. 4064/89.

38     Z bodu 198 rozsudku Cableuropa navyše jasne vyplýva, že po rozhodnutí o postúpení prípadu koncentrácie vnútroštátnym orgánom, môže Komisia konať len v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti smerujúcej proti týmto orgánom. Jednotlivci sa však v prípade, že chcú namietať proti akémukoľvek rozhodnutiu prijatému po postúpení vnútroštátnymi orgánmi, musia obrátiť na vnútroštátne súdy.

39     Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyne skutočne napadli rozhodnutie španielskych orgánov na španielskom súde. Nemôžu preto namietať, že ich súdna ochrana nie je zaručená.

40     Po rozhodnutí o postúpení prípadu koncentrácie vnútroštátnym orgánom prináleží práve týmto orgánom, aby uplatňovali svoje vnútroštátne právo v súlade s právom Spoločenstva. Žalobkyne správne tvrdia, že skutočnosť, že právomoc členského štátu je výlučná akonáhle sa mu vec postúpi, z čoho vyplýva, že členský štát uplatňuje vnútroštátne právo, čo však neznamená, že je zbavený povinnosti rešpektovať právo Spoločenstva týkajúce sa hospodárskej súťaže. Žalobkyne taktiež správne uvádzajú, že prináleží Komisii, aby kontrolovala plnenie tejto povinnosti vnútroštátnymi orgánmi.

41     V každom prípade, ak si vnútroštátne orgány v rámci systému zavedenom Zmluvami nesplnia svoje povinnosti, článok 226 ES stanovuje, že Komisia môže predložiť vec na posúdenie Súdnemu dvoru. Nie je však povinná tak urobiť.

42     Ešte je potrebné zdôrazniť, že nariadenie č. 4064/89 nestanovuje osobitný režim rozdelenia právomocí po rozhodnutí o postúpení, ktorý by predstavoval výnimku zo systému stanoveného Zmluvami. Ako totiž tvrdia žalobkyne, článok 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89 výslovne nevylučuje právomoc Komisie kontrolovať rešpektovanie povinností stanovených v pravidlách Spoločenstva týkajúcich sa hospodárskej súťaže členskými štátmi. Pokiaľ totiž tento článok ukladá dotknutému členskému štátu určitú povinnosť, ani Zmluvy, ani sekundárne právo neupravujú osobitný spôsob kontroly, ktorú by Komisia musela vykonávať.

43     Komisia preto nemôže dozerať na rešpektovanie tejto povinnosti inak, ako spôsobom stanoveným Zmluvami pre prípad koncentrácie patriacej do právomoci tohto členského štátu. Vo vzťahu ku koncentrácii, nad ktorou Komisia po jej postúpení na vnútroštátne orgány členského štátu nevykonáva priamu kontrolu, môže Komisia ďalej konať len v rámci článku 226 ES tým spôsobom, že prípadne podá žalobu o nesplnenie povinnosti proti tomuto členskému štátu.

44     Ako to vyplýva z ustálenej judikatúry (rozsudky Súdneho dvora zo S 14. februára 1989, Star Fruit/Komisia, 247/87, Zb. s. 291; zo 17. mája 1990, Sonito a i./Komisia, C‑87/89, Zb. s. I‑1981, body 6 až 9, a z 20. februára 1997, Bundesverband der Bilanzbuchhalter/Komisia, C‑107/95 P, Zb. s. I‑947, bod 19; uznesenia Súdu prvého stupňa z 29. novembra 1994, Bernardi/Komisia, T‑479/93 a T‑599/93, Zb. s. II‑1115, body 27 a 28; z 23. januára 1995, Bilanzbuchhalter/Komisia, T‑84/94, Zb. s. II‑101, body 23 až 26, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. januára 1996, Koelman/Komisia, T‑575/93, Zb. s. II‑1, body 71 a 72), nie je prípustné, aby jednotlivci namietali proti odmietnutiu Komisie začať konanie o nesplnení povinnosti proti členskému štátu. Komisia nie je povinná začať konanie o nesplnení povinnosti, keďže má diskrečnú právomoc, ktorá vylučuje právo jednotlivcov požadovať, aby určitým spôsobom zaujala stanovisko, a ich právo podať žalobu proti jej odmietnutiu konať vo veci.

45     V tomto ohľade je nutné uviesť, že sťažnosť žalobkýň jasne smerovala k tomu, aby Komisia prikázala španielskym orgánom príslušným v oblasti hospodárskej súťaže zmeniť určité podmienky a prípadne podala žalobu o nesplnenie povinnosti. Je preto potrebné pripomenúť, že žalobkyne navrhovali Komisii, aby po prvé okamžite požiadala španielske orgány o kópiu podrobného plánu splnenia podmienok prijatých španielskou vládou v jej rozhodnutí z 29. novembra 2002, po druhé, aby nariadila španielskym orgánom, aby okamžite zmenili podmienky, ktoré stanovili vo veci COMP/M.2845, a po tretie, v prípade ich odmietnutia, aby na základe článku 226 ES začala konanie proti Španielskemu kráľovstvu v snahe zaručiť rešpektovanie povinností vyplývajúcich tomuto štátu z článku 9 ods. 8 nariadenia č. 4064/89.

46     Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy Komisia teda správne v napadnutom akte odložila sťažnosť žalobkýň z dôvodu, že nebola povinná začať konanie na základe článku 226 ES, keďže mala v tomto ohľade diskrečnú právomoc.

47     Je preto potrebné vyhovieť návrhom Komisie a vyhlásiť žalobu za neprípustnú.

 O trovách

48     Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania, ktoré vznikli Komisii v súlade s jej návrhom. Keďže Sogecable a Telefónica navrhli zaviazať žalobkyne na náhradu trov konania spojených s ich vstupom do konania ako vedľajších účastníkov, je opodstatnené zaviazať žalobkyne na náhradu trov konania, ktoré vznikli každému z týchto vedľajších účastníkov konania.

49     Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Preto Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

nariadil:

1.      Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.      Žalobkyne znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii a spoločnostiam Telefónica, SA a Sogecable, SA.

3.      Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

V Luxemburgu 25. mája 2005

Tajomník

Predseda komory

H. Jung

M. Vilaras

---

* Jazyk konania: španielčina.