UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)

z 9. júna 2004

Vec T‑96/03

Manel Camós Grau

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Vyšetrovanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), týkajúce sa riadenia a financovania Inštitútu pre európske a latinsko-americké vzťahy – Možný konflikt záujmov v prípade jedného vyšetrovateľa – Rozhodnutie o vylúčení vyšetrovateľa z tímu – Žaloba o neplatnosť – Prípravné akty – Neprípustnosť“

Úplné znenie vo francúzštine II - 0000

Predmet:         Žaloba, ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) zo 17. mája 2002 o vylúčení z vyšetrovania jedného z vyšetrovateľov Inštitútu pre európske a latinsko-americké vzťahy s cieľom zamedziť akúkoľvek možnosť konfliktu záujmov bez toho, aby sa zrušili úkony vykonané týmto vyšetrovateľom, ako aj implicitného rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti žalobcu, podanej 29. júla 2002, proti tomuto rozhodnutiu, jednak žiadosť o odškodnenie, zameranú na náhradu morálnej a profesionálnej škody údajne utrpenej na základe týchto rozhodnutí.

Rozhodnutie:         Žaloba sa zamieta z dôvodu neprípustnosti. Každý účastník znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.     Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Prípravný akt – Interné vyšetrovanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) – Rozhodnutie odmietajúce spochybniť úkony vykonané vyšetrovateľom, pričom nedošlo k jeho odvolaniu z vyšetrovania z dôvodu možného konfliktu záujmov – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1073/1999, článok 14; rozhodnutie Komisie 1999/396, článok 4)

2.     Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti – Jednoznačné zamietnutie – Potvrdzujúci akt – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

3.     Úradníci – Žaloba – Návrh na náhradu škody spojený s návrhom na zrušenie – Neprípustnosť návrhu na zrušenie spôsobujúca neprípustnosť návrhu na náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.     Ustanovenia článku 4 rozhodnutia 1999/396 o podmienkach vnútorných vyšetrovaní v boji proti podvodu, korupcii a ostatným protiprávnym konaniam poškodzujúcim záujmy Spoločenstva stanovujú podmienky, pri ktorých je dodržiavanie práv na obranu dotknutého úradníka možné zosúladiť s požiadavkou dôvernosti, ktorá sa vzťahuje na vyšetrovanie tohto druhu. Ich nedodržanie preto predstavuje porušenie základných predpisov platných pre vyšetrovanie. Z týchto ustanovení však nevyplýva, že prípravné alebo dočasné opatrenia, ktorými sú pre tohto úradníka začatie a pokračovanie vo vnútornom vyšetrovaní, môžu byť predmetom samostatnej žaloby, odlišnej od žaloby, ktorú môže oprávnená osoba podať proti konečnému rozhodnutiu administratívy. Pri podaní takejto žaloby proti konečnému rozhodnutiu administratívy sa oprávnená osoba môže odvolávať na porušenie základných predpisov, čo podľa nej malo za následok vady vyšetrovania.

Osobitne, rozhodnutie o odvolaní vyšetrovateľa z vyšetrovania z dôvodu možného konfliktu záujmov, ktoré však nespochybňuje úkony už vykonané týmto vyšetrovateľom, nie je iba dočasným opatrením, ktoré nemôže byť predmetom samostatnej žaloby. Okrem toho, toto rozhodnutie nie je aktom, ktorý je možné oddeliť od vyšetrovania, pretože nie je súčasťou osobitného konania. V tomto ohľade odkaz na ustanovenia služobného poriadku, ktoré sa týkajú sťažností a žalôb úradníkov, uvedené v článku 14 nariadenia č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom(OLAF), neznamená, že existuje osobitné konanie, rozdielne od vyšetrovania, ale si kladie za cieľ umožniť uplatňovanie niektorých ustanovení služobného poriadku o opravných prostriedkoch, voči námietkam proti aktom Úradu spôsobujúcim ujmu oprávneným osobám, ako sa to výslovne uvádza. Tento odkaz však v žiadnom prípade neumožňuje predložiť sudcovi akty, ktoré nespôsobujú ujmu dotknutým úradníkom.

(pozri body 32, 33 a 35 až 37)

Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2003, Gómez-Reino/Komisia, C‑471/02 P (R), Zb. s. I‑3207, body 63, 64 a 65

2.     Každá otázka zamietnutia sťažnosti, či je implicitná, alebo výslovná, za predpokladu, že je jasná, buď potvrdzuje akt alebo zdržanie sa, na čo sa sťažovateľ sťažuje, a nepredstavuje, položená samostatne, akt, ktorý možno napadnúť.

(pozri bod 40)

Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora zo 16. júna 1988, Progoulis/Komisia, 371/87, Zb. s. 3081, bod 17 a citovanú judikatúru

3.     V žalobách úradníkov návrhy na náhradu škody sú neprípustné v časti, v ktorej sú priamo spojené s návrhmi na zrušenie, vyhlásenými za neprípustné.

(pozri bod 44)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. marca 1993, Benzler/Komisia, T‑72/92, Zb. s. II‑347, bod 21 a citovanú judikatúru