EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62003TJ0216

Rozsudok Súdu prvého stupňa (samosudca) z 28. septembra 2004.
Mario Paulo Tenreiro proti Komisii Európskych spoločenstiev.
Úradníci.
Vec T-216/03.

Zbierka rozhodnutí – Verejná služba 2004 I-A-00245; II-01087

ECLI identifier: ECLI:EU:T:2004:276

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (samosudca)

z 28. septembra 2004

Vec T‑216/03

Mario Paulo Tenreiro

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Mobilita – Odmietnutie povýšenia – Porovnávacie hodnotenie zásluh“

Úplné znenie vo francúzštine II - 0000

Predmet:         Žaloba, ktorej predmetom je v podstate návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie o zostavení zoznamu úradníkov povýšených do triedy A 4 v hodnotenom období 2002, ktoré bolo uverejnené 14. augusta 2002, pretože neobsahuje meno žalobcu.

Rozhodnutie:         Žaloba sa zamieta. Každý účastník znáša svoje trovy konania.

Abstrakt

1.     Úradníci ─ Žaloba ─ Predchádzajúca administratívna sťažnosť ─ Zhoda predmetu a dôvodu ─ Dôvody a tvrdenia neobsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisiace ─ Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.     Úradníci ─ Žaloba ─ Akt spôsobujúci ujmu ─ Pojem ─ Zamietnutie zápisu do zoznamu povýšených úradníkov ─ Prípravný akt za absencie vylúčenia povýšenia nezapísaných úradníkov

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.     Úradníci ─ Povýšenie ─ Správna úvaha správneho orgánu ─ Súdna kontrola ─ Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

4.     Úradníci ─ Povýšenie ─ Porovnávacie hodnotenie zásluh ─ Dôkazné bremeno

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

5.     Úradníci ─ Povýšenie ─ Porovnávacie hodnotenie zásluh ─ Postupy ─ Voľná úvaha správneho orgánu ─ Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

6.     Úradníci ─ Povýšenie ─ Kritériá ─ Zásluhy ─ Zohľadnenie započítanej praxe a veku ─ Subsidiárna povaha

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

7.     Úradníci ─ Povýšenie ─ Porovnávacie hodnotenie zásluh ─ Automatické povýšenie úradníkov s najväčšími zásluhami, ktorí sa nachádzajú na zozname predchádzajúceho hodnoteného obdobia na povýšenie ─ Nezákonnosť ─ Zohľadnenie uvedenia na tomto zozname ─ Prípustnosť ─ Podmienka

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

8.     Úradníci ─ Povýšenie ─ Zásada zákazu diskriminácie ─ Úradníci, ktorí boli preložení

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

9.     Úradníci ─ Povýšenie ─ Porovnávacie hodnotenie zásluh ─ Postupy ─ Žaloba na metódy zamerané na zrušenie subjektivity vyplývajúcej z hodnotení rôznych hodnotiacich ─ Zákonnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

1.     Podľa pravidla súladu medzi správnou sťažnosťou v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku a nadväzujúcou žalobou je námietka uplatňovaná pred sudcom Spoločenstva prípustná len vtedy, ak už bola prednesená v rámci konania pred podaním žaloby, takže orgán poverený menovaním bol oboznámený s výhradami dotknutého proti spornému rozhodnutiu. Toto pravidlo je odôvodnené rovnakou účelnosťou, ako konanie pred podaním žaloby, ktorého predmetom je umožniť zmier sporov, ktoré vznikli medzi úradníkmi a správnym orgánom.

Hoci návrhy prednesené sudcovi Spoločenstva môžu obsahovať len námietky, ktoré spočívajú v rovnakom dôvode ako dôvod, na ktorom spočívajú námietky uvedené v sťažnosti, predsa môžu byť tieto námietky pred sudcom Spoločenstva ďalej rozvinuté prostredníctvom žalobných dôvodov a tvrdení, ktoré sťažnosť nutne neobsahovala, ale ktoré s ňou úzko súvisia.

(pozri body 38 až 40)

Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 20. mája 1987, Geist/Komisia, 242/85, Zb. s. 2181, bod 9; rozsudok Súdneho dvora z 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, Zb. s. 99, bod 10; rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 1989, Del Amo Martinez/Parlament, 133/88, Zb. s. 689, body 9 a 10; rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. marca 1990, Alexandrakis/Komisia, T‑57/89, Zb. s. II‑143, bod 8; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. júla 2004, Schmitt/EAR, T‑175/03, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 42, a tam citovaná judikatúra

2.     Zápis úradníka do zoznamu úradníkov s najväčšími zásluhami na získanie povýšenia počas profesijnej kariéry je prípravným aktom, a teda nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu. Totiž za okolností, keď orgán poverený menovaním nie je striktne povinný povýšiť úradníka zapísaného na tomto zozname, tento zápis ako taký nemá priamy dosah na právne postavenie záujemcu, rozhodnutie týkajúce sa prípadného povýšenia zostáva ešte nerozhodnuté. Pokiaľ ide o vylúčených úradníkov, zápis iného úradníka nemení viac ich právne postavenie, ktoré bude dotknuté skutočným povýšením posledne menovaného. Regulárnosť tohto zoznamu môže byť teda napadnutá v rámci žaloby proti rozhodnutiu prijatému počas hodnoteného obdobia na povýšenie.

Bolo by to tak iba vtedy, ak by uvedený orgán poverený menovaním považoval zoznam zostavený v dôsledku prác hodnotiacej komisie za záväzný v tom zmysle, že by vylúčil povýšenie osôb nenachádzajúcich sa na tomto zozname, tak rozhodnutie zamietajúce zápis úradníka na tento zoznam by menilo priamo právne postavenie vylúčeného úradníka a vytváralo, v súvislosti s jeho postavením, akt spôsobujúci ujmu.

(pozri body 47 a 48)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 1990, Marcato/Komisia, T‑82/89, Zb. s. II‑735, body 40 a 52; rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. októbra 2000, Cubero Vermurie/Komisia, T‑187/98, Zb. VS s. I‑A‑195 a II‑885, bod 3

3.     V rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh kandidátov na povýšenie požíva orgán poverený menovaním širokú právomoc správnej úvahy a v tejto oblasti sa kontrola zo strany sudcu Spoločenstva musí obmedziť na zistenie toho, či s ohľadom na vývoj a dôvody, ktoré mohli ovplyvniť správny orgán pri jeho úvahe, sa tento orgán držal v medziach, ktoré sa nemôžu spochybniť, a nevykonal svoju právomoc zjavne chybným spôsobom. Sudca preto nemôže nahradiť posúdenie kvalifikácie a zásluh kandidáta uvedeným orgánom svojím posúdením.

(pozri bod 50)

Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1989, Bevan/Komisia, 140/87, Zb. s. 701, bod 34; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júna 1996, Baiwir/Komisia, T‑262/94, Zb. VS s. I‑A‑257 a II‑739, body 66 a 138; rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. marca 1998, Manzo‑Tafaro/Komisia, T‑221/96, Zb. VS s. I‑A‑115 a II‑307, bod 16; rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 2000, Griesel/Rada, T‑157/99, Zb. VS s. I‑A‑151 a II‑699, bod 41

4.     Pokiaľ ide o dôkazné bremeno skutočného porovnávacieho hodnotenia zásluh predbežne povýšených úradníkov prijatím rozhodnutia o povýšení, žalobca, ktorý spochybňuje uskutočnenie tohto hodnotenia musí aspoň predložiť súhrn indícií, ktoré zhodne podporia jeho tvrdenia týkajúce sa absencie uvedeného hodnotenia, tak aby pripadlo na dotknutú inštitúciu predložiť dôkaz o tom, že porovnávacie hodnotenie naozaj uskutočnila.

(pozri bod 59)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 1992, Schönherr/HSV, T‑25/90, Zb. s. II‑63, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. marca 2003, Tsarnavas/Komisia, T‑188/01 až T‑190/01, Zb. VS s. I‑A‑95 a II‑495, bod 115

5.     Orgán poverený menovaním požíva voľnosť pri uplatňovaní metódy, ktorú bude považovať za najvhodnejšiu pri porovnávacom hodnotení hodnotiacich správ a príslušných zásluh kandidátov prichádzajúcich do úvahy pre povýšenie, berúc do úvahy, že zvolená metóda musí zaručiť, že porovnávacie hodnotenie zásluh kandidátov bude vedené zo služobných dôvodov, na základe rovnosti a vychádzať z porovnateľných informačných zdrojov.

(pozri bod 68)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. novembra 1993, Perakis/Parlament, T‑78/92, Zb. s. II‑1299, bod 14; rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 1995, Rasmussen/Komisia, T‑557/93, Zb. VS s. I‑A‑195 a II‑603, bod 20

6.     Ak tvoria zásluhy úradníkov prichádzajúcich do úvahy pre povýšenie určujúce kritérium celého povýšenia, orgán poverený menovaním môže v prípade rovnosti zásluh subsidiárne zohľadniť aj iné prvky, akými sú vek kandidátov a ich započítanú prax v triede alebo službe.

(pozri bod 79)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. apríla 2003, Tejada Fernández/Komisia, T‑134/02, Zb. VS s. I‑A‑125 a II‑609, bod 42, a tam citovaná judikatúra

7.     Prax spočívajúca v automatickom povýšení úradníka s najväčšími zásluhami, ktorý je uvedený na zozname v predchádzajúcom hodnotenom období na povýšenie, bez toho, aby bol skutočne povýšený, porušuje zásadu porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy pre povýšenie stanovenú v článku 45 služobného poriadku.

Požiadavka porovnávacieho hodnotenia zásluh však nevylučuje, že orgán poverený menovaním môže zobrať do úvahy okolnosti, že kandidát už bol uvedený na zozname úradníkov s najväčšími zásluhami za predchádzajúce hodnotiace obdobie, keďže zásluhy každého kandidáta sú posudzované s ohľadom na zásluhy iných kandidátov na povýšenie. Z toho vyplýva, že zobratie do úvahy „zostatku“ z predchádzajúceho hodnotiaceho obdobia na povýšenie nemôže byť ako také odmietnuté, za okolností, že orgán poverený menovaním mu nepridelí prílišnú váhu.

(pozri body 82 a 84)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. marca 1999, Hamptaux/Komisia, T‑76/98, Zb. VS s. I‑A‑59 a II‑303, bod 44

8.     Inštitúcie Spoločenstva musia zaistiť, že mobilita neporušuje služobný postup úradníkov, ktorí sú jej objektom. Týmto inštitúciám tiež prináleží preskúmať, či úradník, ktorý bol preložený, nebol s ohľadom na svoje preloženie v rámci hodnotiaceho obdobia na povýšenie potrestaný.

No úradník nemôže právoplatne z pohľadu vzniku porušenia zásady zákazu diskriminácie porovnať svoje súčasné postavenie s postavením, ktoré tvrdí, že by mal, ak by nebol preložený. Pokiaľ ide o vyslovene hypotetickú situáciu úradníka, nie je možné určiť konkrétnym spôsobom, aké možnosti postupu by mal tento úradník, ktorého možnosti postupu boli príliš neisté.

(pozri body 92 a 95)

Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 1977, Giry/Komisia, 126/75, 34/76 a 92/76, Zb. s. 1937, body 27 a 28; rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1983, Pizziolo/Komisia, 785/79, Zb. s. 1343, bod 16; Cubero Vermurie/Komisia, už citovaný, body 68 a 69

9.     Metóda použitá orgánom povereným menovaním na udelenie povýšenia je považovaná za zákonnú a pozostávajúcu z porovnania priemeru analytických hodnotení úradníkov prináležiaceho dvom rozdielnym všeobecným smerom, a to jednak z priemeru analytických hodnotení ich príslušných všeobecných riaditeľstiev a jednak z okolností, kedy má táto metóda sklon zrušiť subjektivitu vyplývajúcu z hodnotení rôznych hodnotiacich.

(pozri bod 97)

Odkaz na: Cubero Vermurie/Komisia, už citovaný, bod 85

Top