Vec C-16/03

Peak Holding AB

proti

Axolin-Elinor AB, pôvodne Handelskompaniet Factory Outlet i Löddeköpinge AB

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hovrätten över Skåne och Blekinge)

„Ochranné známky – Smernica 89/104/EHS – Článok 7 ods. 1 – Vyčerpanie práv z ochrannej známky – Uvedenie výrobkov na trh v EHP majiteľom ochrannej známky – Pojem – Výrobky ponúknuté na predaj spotrebiteľom a neskôr stiahnuté – Predaj podnikateľskému subjektu usadenému v EHP s povinnosťou uvedenia výrobkov na trh mimo EHP – Ďalší predaj výrobkov podnikateľskému subjektu usadenému v EHP – Obchodovanie v EHP“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Smernica 89/104 – Výrobok uvedený na trh v Spoločenstve alebo v Európskom hospodárskom priestore majiteľom ochrannej známky – Pojem „uvedenie na trh“ – Jednotný výklad v právnom poriadku Spoločenstva

(Smernica Rady 89/104, článok 7 ods. 1)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Smernica 89/104 – Výrobok uvedený na trh v Spoločenstve alebo v Európskom hospodárskom priestore majiteľom ochrannej známky – Pojem „výrobky uvedené na trh“ – Výrobky dovezené alebo ponúknuté na predaj v Európskom hospodárskom priestore majiteľom ochrannej známky, ktoré sa však nepredali – Vylúčenie

(Smernica Rady 89/104, článok 7 ods. 1)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Smernica 89/104 – Výrobok uvedený na trh v Spoločenstve alebo v Európskom hospodárskom priestore majiteľom ochrannej známky – Predaj podnikateľskému subjektu usadenému v Európskom hospodárskom priestore – Podmienka zákazu ďalšieho predaja v Európskom hospodárskom priestore – Ďalší predaj v rozpore so zákazom – Vyčerpanie výlučných práv majiteľa ochrannej známky

(Smernica Rady 89/104, článok 7 ods. 1)

1.        Pojem „uvedenie na trh“ v Európskom hospodárskom priestore použitý v článku 7 ods. 1 prvej smernice 89/104 o ochranných známkach, zmenenej a doplnenej Dohodou o Európskom hospodárskom priestore, predstavuje určujúcu skutočnosť zániku výlučného práva majiteľa ochrannej známky upraveného v článku 5 tejto smernice. Musí byť teda v právnom poriadku Spoločenstva vykladaný jednotne.

(pozri body 31 – 32)

2.        Článok 7 ods. 1 prvej smernice 89/104 o ochranných známkach, zmenenej a doplnenej Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (EHP), má byť vykladaný v tom zmysle, že výrobky označené ochrannou známkou nemožno považovať za uvedené na trh v EHP, ak ich majiteľ ochrannej známky doviezol do EHP s cieľom predať ich v ňom, alebo ak ich ponúkol na predaj spotrebiteľom v EHP vo svojich vlastných obchodoch alebo v obchodoch inej spoločnosti tej istej skupiny bez toho, aby ich skutočne predal.

Je síce pravda, že predaj, ktorý umožňuje majiteľovi ochrannej známky mať ekonomický prospech z jeho ochrannej známky, vyčerpáva výlučné práva dané smernicou, naproti tomu, ak majiteľ ochrannej známky dovezie tieto výrobky s cieľom predať ich v EHP alebo ponúknuť ich v EHP na predaj, neuvádza ich na trh v zmysle citovaného ustanovenia, podobné úkony nemajú za následok prevod práva disponovať s výrobkami označenými ochrannou známkou na tretie osoby a neprinášajú majiteľovi ochrannej známky ekonomický prospech z ochrannej známky. Okrem toho aj po takýchto úkonoch má majiteľ záujem na tom, aby si zachoval úplnú kontrolu nad výrobkami označenými jeho ochrannou známkou najmä preto, aby zabezpečil ich kvalitu.

(pozri body 40 – 42, 44, bod 1 výroku)

3.        Ustanovenie v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi majiteľom ochrannej známky a podnikateľským subjektom usadeným v Európskom hospodárskom priestore (EHP), zakazujúce ďalší predaj v EHP, sa týka výlučne vzťahu medzi zmluvnými stranami tejto zmluvy. Nevylučuje, že dôjde k uvedeniu na trh v EHP v zmysle článku 7 ods. 1 prvej smernice 89/104 o ochranných známkach, zmenenej a doplnenej Dohodou o EHP, a teda nie je prekážkou vyčerpania výlučných práv majiteľa ochrannej známky v prípade ďalšieho predaja v EHP v rozpore s týmto zákazom.

(pozri body 54, 56 a bod 2 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 30. novembra 2004 (*)

„Ochranné známky – Smernica 89/104/EHS – Článok 7 ods. 1 – Vyčerpanie práv z ochrannej známky – Uvedenie výrobkov na trh v EHP majiteľom ochrannej známky – Pojem – Výrobky ponúknuté na predaj spotrebiteľom a neskôr stiahnuté – Predaj podnikateľskému subjektu usadenému v EHP s povinnosťou uvedenia výrobkov na trh mimo EHP – Ďalší predaj výrobkov podnikateľskému subjektu usadenému v EHP – Obchodovanie v EHP“

Vo veci C-16/03,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Hovrätten över Skåne och Blekinge (Švédsko) z 19. decembra 2002 a doručený Súdnemu dvoru 15. januára 2003, ktorý súvisí s konaním:

Peak Holding AB

proti

Axolin-Elinor AB, predtým Handelskompaniet Factory Outlet i Löddeköpinge AB,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, R. Silva de Lapuerta, sudcovia C. Gulmann (spravodajca), J.-P. Puissochet, R. Schintgen a J. N. Cunha Rodrigues,

generálna advokátka: C. Stix-Hackl,

tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. marca 2004,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Peak Holding AB, v zastúpení: G. Gozzo, advokat,

–        Axolin-Elinor AB, v zastúpení: K. Azelius, advokat, a M. Palm, jur. kand.,

–        švédska vláda, v zastúpení: K. Wistrand a A. Kruse, splnomocnení zástupcovia,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: N. B. Rasmussen a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 27. mája 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1) zmenenej a doplnenej Dohodou o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, ďalej len „smernica“).

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Peak Holding AB (ďalej len „Peak Holding“) a Axolin-Elinor AB (ďalej len „Axolin-Elinor“), predtým, v rozhodnom čase, Handelskompaniet Factory Outlet i Löddeköpinge AB (ďalej len „Factory Outlet“), v súvislosti so spôsobmi, akými Factory Outlet obchodoval s dodávkou odevov označených ochrannou známkou Peak Performance, ktorej majiteľom je Peak Holding.

 Právny rámec

3        Článok 5 smernice nazvaný „Práva z ochrannej známky“ znie takto:

„1. Zapísaná ochranná známka dáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

a)      akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná,

...

3. V rámci odsekov 1 a 2 možno okrem iného zakázať toto:

...

b)      ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh, alebo na tieto účely skladovať pod týmto označením, alebo ponúkať alebo poskytovať takto označené služby,

c)      dovážať alebo vyvážať takto označený tovar,

...“

4        Článok 7 smernice v pôvodnom znení, nazvaný „Vyčerpanie práv z ochrannej známky“, stanovuje:

„1. Ochranná známka neoprávňuje majiteľa, aby zakázal jej používanie na tovary, ktoré boli pod touto ochrannou známkou uvedené majiteľom alebo s jeho súhlasom na trh v spoločenstve.

...“

5        V súlade s článkom 65 ods. 2 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“) v spojení s prílohou XVII bodom 4 tejto dohody bolo pôvodné znenie článku 7 ods. 1 smernice zmenené na účely tejto dohody tak, že výraz „v Spoločenstve“ bol nahradený slovami „na území niektorej zmluvnej strany.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

6        Peak Holding, spoločnosť dánskej skupiny IC-Companys, je okrem iného majiteľkou ochrannej známky Peak Performance. Právo používať túto ochrannú známku bolo poskytnuté Peak Performance Production AB (ďalej len „Peak Performance Production“), spoločnosti patriacej do tejto skupiny. Táto spoločnosť vyrába a predáva odevy a doplnky pod touto ochrannou známkou vo Švédsku a v iných krajinách.

7        V čase vzniku sporu vo veci samej Factory Outlet, spoločnosť založená podľa švédskeho práva, vo svojich obchodoch vo Švédsku priamo predávala odevy a iný tovar prevažne označený ochrannými známkami a pochádzajúci z paralelných dovozov, opätovných dovozov alebo získaný mimo bežných distribučných sietí majiteľa príslušnej ochrannej známky.

8        Koncom roka 2000 Factory Outlet uviedla na trh dodávku približne 25 000 odevov označených ochrannou známkou Peak Performance potom, ako v tlači uverejnila reklamu, v ktorej ponúkala predaj týchto výrobkov za polovičnú cenu.

9        Tieto výrobky pochádzali z kolekcií Peak Performance Production na roky 1996 až 1998. Boli vyrobené mimo EHP na účet tejto spoločnosti. Na účely ich predaja boli dovezené do EHP.

10      Podľa Factory Outlet boli odevy v rokoch 1996 až 1998 ponúkané na predaj v obchodoch nezávislých predajcov, ale podľa Peak Holding len v butikoch Peak Performance Production.

11      V novembri a v decembri 1999 boli všetky odevy, ktoré boli súčasťou dodávky, ponúknuté na predaj konečným spotrebiteľom v Kodani (Dánsko) v priestoroch Base Camp, teda obchodu, ktorý dala k dispozícii Carli Gry Denmark A/S, sesterská spoločnosť Peak Performance Production. Dodávka teda obsahovala tovary, ktoré sa nepredali vo výpredaji.

12      Peak Performance Production predala túto dodávku podniku COPAD International (ďalej len „COPAD“) usadenému vo Francúzsku. Podľa Peak Holding zmluva uzatvorená pri tejto príležitosti stanovovala, že táto dodávka s výnimkou 5 % celkového objemu, ktoré môžu byť predané vo Francúzsku, nemá byť predaná v iných európskych krajinách ako Rusko a Slovinsko. Factory Outlet spochybňuje existenciu podobného obmedzenia a tvrdí, že v každom prípade o ňom nevedela, keď dodávku kúpila.

13      Factory Outlet potvrdila, že kúpila dodávku od Truefit Sweden AB, spoločnosti založenej podľa švédskeho práva.

14      Je preukázané, že dodávka neopustila EHP od okamihu, ako opustila sklady Peak Performance Production v Dánsku do dodania Factory Outlet vo Švédsku.

15      Peak Holding podala žalobu 9. októbra 2000 na Lunds tingsrätt (Švédsko), tvrdiac, že spôsob uvádzania na trh, ktorý si vybrala Factory Outlet, najmä jej reklamné inzeráty, porušovali jej práva z ochrannej známky. Žiadala tento súd, aby zaviazal Factory Outlet zaplatiť jej náhradu škody, zakázal jej uvádzať na trh, ako aj predávať odevy a iné tovary pochádzajúce z predmetnej dodávky a nariadil zničenie týchto tovarov.

16      Factory Outlet navrhla zamietnuť nároky žalobkyne. Tvrdila, že sporné tovary uviedol na trh EHP Peak Holding, takže táto spoločnosť nemá právo zakázať používanie ochrannej známky pri predaji týchto tovarov.

17      Factory Outlet tvrdí, po prvé, že tovary boli uvedené na trh ich dovozom na vnútorný trh zo strany Peak Performance Production a platbou príslušných ciel s cieľom predať tieto tovary v Spoločenstve. Po druhé tvrdí, že tovary boli uvedené na trh tým, že boli ponúknuté na predaj nezávislými predajcami. Po tretie tvrdí, že boli uvedené na trh tým, že s nimi Peak Performance Production obchodovala v jej vlastných obchodoch, ako aj v obchode Base Camp a že za týchto okolností boli ponúknuté spotrebiteľom. Factory Outlet po štvrté uvádza, že v každom prípade boli tovary uvedené na trh tým, že boli predané spoločnosti COPAD, nezávisle od toho, či sa tak stalo s alebo bez obmedzenia ďalšieho predaja na vnútornom trhu.

18      Peak Holding namieta, že tovary boli uvedené na trh majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom. Podľa nej aj keby došlo k vyčerpaniu práv z ochrannej známky tým, že boli tovary ponúknuté na predaj v obchode Base Camp, toto vyčerpanie bolo prerušené a právo z ochrannej známky obnovené potom, ako boli tovary vrátené do skladu.

19      Tingsrätt zamietol žalobu, pretože usúdil, že výrobky boli skutočne uvedené na trh tým, že boli dané k dispozícii spotrebiteľom v obchode Base Camp a že práva z ochrannej známky nemôžu byť obnovené dodatočne po tejto skutočnosti.

20      Peak Holding podala odvolanie proti rozhodnutiu tingsrätt na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

21      Keďže Hovrätten över Skåne och Blekinge dospel k názoru, že na rozhodnutie sporu medzi Peak Holding a Axolin-Elinor je potrebný výklad výrazu „uvedené na trh“ obsiahnutého v článku 7 ods. 1 smernice, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Majú byť tovary považované za uvedené na trh tým, že majiteľ ochrannej známky:

a)      ich doviezol na spoločný trh a zaplatil za ne dovozné clá s cieľom predať ich na tomto trhu?

b)      ich ponúkol na predaj vo svojich vlastných obchodoch alebo v obchode inej spoločnosti tej istej skupiny bez toho, aby došlo k ich predaju?

2.      Môže majiteľ ochrannej známky v prípade, ak boli tovary uvedené na trh jedným alebo druhým z vyššie uvedených alternatívnych spôsobov a ak sa tým vyčerpalo právo z ochrannej známky bez toho, aby došlo k predaju tovarov, prerušiť vyčerpanie tým, že vráti tento tovar do skladu?

3.      Majú sa tovary považovať za uvedené na trh tým, že ich majiteľ ochrannej známky previedol na iný podnik vo vnútornom trhu aj v prípade, ak si majiteľ ochrannej známky pri predaji vyhradil, že tovary nebudú ďalej predané na spoločnom trhu?

4.      Má okolnosť, že majiteľ ochrannej známky povolil nadobúdateľovi pri prevode dodávky, ktorej súčasťou boli tovary, predať malú časť z nich na spoločnom trhu bez toho, aby výslovne upresnil, na ktoré tovary sa toto povolenie vzťahuje, vplyv na odpoveď na tretiu otázku?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

22      S prihliadnutím na okolnosti vo veci samej sa vnútroštátny súd prvou otázkou v podstate pýta, či má byť článok 7 ods. 1 smernice vykladaný v tom zmysle, že výrobky označené ochrannou známkou sa považujú za uvedené na trh v EHP, ak ich majiteľ ochrannej známky doviezol do EHP s cieľom predať ich v EHP, alebo ak ich ponúkol na predaj spotrebiteľom v EHP vo svojich vlastných obchodoch alebo v obchodoch inej spoločnosti tej istej skupiny bez toho, aby ich skutočne predal.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

23      Peak Holding a Komisia usudzujú, že vyčerpanie práv z ochrannej známky nastane iba v prípade predaja výrobku v EHP majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom. Toto právo sa nevyčerpá v prípadoch uvedených v prvej prejudiciálnej otázke.

24      Axolin-Elinor tvrdí, že vyčerpanie práv majiteľa ochrannej známky nastáva aj dovozom, zaplatením cla a uskladnením výrobku v EHP s cieľom predať ho. Subsidiárne tvrdí, že práva z ochrannej známky sa vyčerpajú, ak jej majiteľ ponúkne výrobok na predaj spotrebiteľom, aj keď sa nepredá.

25      Švédska vláda tvrdí, že rozličné jazykové verzie smernice je potrebné chápať tak, že na to, aby bolo možné tovar považovať za uvedený na trh vyžadujú, aby majiteľ ochrannej známky urobil úkon smerujúci k trhu.

26      Výrobok teda nemožno považovať za uvedený na trh v EHP iba preto, že bol dovezený, preclený a uskladnený v EHP majiteľom ochrannej známky, keďže ani jeden z týchto úkonov nesmeruje k trhu.

27      Vyčerpanie nastane najneskôr, keď majiteľ ochrannej známky alebo každý, kto nadobudol právo používať túto ochrannú známku, ponúkne tovar na predaj spotrebiteľom v EHP.

28      Naproti tomu, vyčerpanie nenastane, ak majiteľ ochrannej známky ponúkne svoje výrobky v EHP ďalším predajcom, pretože ponuka predaja sa často týka iba určitého množstva predmetných výrobkov. V tomto prípade by nebolo možné určiť, pre ktoré výrobky vyčerpanie práv nastalo. Okrem toho ponuku, po ktorej nenasleduje prevod práv, nemožno považovať za dostatočne definitívny dispozičný úkon majiteľa ochrannej známky.

29      Vyčerpanie nastane v prípade skutočného prevodu na ďalšieho predajcu iba vtedy, ak tento úkon zjavne smeruje k trhu. Prevod medzi spoločnosťami tej istej skupiny by mal byť považovaný za vnútorný úkon skupiny, z ktorého nevyplýva vyčerpanie práv.

 Odpoveď Súdneho dvora

30      Je potrebné pripomenúť, že články 5 až 7 smernice úplne harmonizujú pravidlá týkajúce sa práv z ochrannej známky, a tým definujú práva majiteľov ochranných známok v Spoločenstve (rozsudky zo 16. júla 1998, Silhouette International Schmied, C‑355/96, Zb. s. I‑4799, body 25 a 29, a z 20. novembra 2001, Zino Davidoff a Levi Strauss, C‑414/99 až C‑416/99, Zb. s. I‑8691, bod 39).

31      Pojem „uvedenie na trh“ v EHP použitý v článku 7 ods. 1 smernice predstavuje určujúcu skutočnosť zániku výlučného práva majiteľa ochrannej známky upraveného v článku 5 tejto smernice (pozri rozsudok z 8. apríla 2003, Van Doren + Q, C‑244/00, Zb. s. I‑3051, bod 34).

32      Musí byť teda v právnom poriadku Spoločenstva vykladaný jednotne (pozri analogicky rozsudok Zino Davidoff a Levi Strauss, už citovaný, body 41 až 43).

33      Samotné znenie článku 7 ods. 1 smernice neumožňuje určiť, či výrobky dovezené do EHP alebo ponúkané na predaj v EHP majiteľom ochrannej známky majú byť považované za „uvedené na trh“ v EHP v zmysle tohto ustanovenia. Výklad tohto ustanovenia musí byť teda podaný so zreteľom na obsahovú štruktúru a ciele smernice.

34      Článok 5 smernice dáva majiteľovi ochrannej známky výlučné práva, ktoré mu najmä umožňujú zakázať všetkým tretím osobám dovážať výrobky obsahujúce jeho ochrannú známku, ponúkať alebo uvádzať ich na trh, alebo na tieto účely skladovať. Článok 7 ods. 1 obsahuje výnimku z tohto pravidla v tom zmysle, že stanovuje, že právo majiteľa ochrannej známky sa vyčerpá, ak boli výrobky uvedené na trh v EHP majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom (pozri už citované rozsudky Zino Davidoff a Levi Strauss, bod 40, a Van Doren + Q, bod 33).

35      Súdny dvor skonštatoval, že cieľom smernice je najmä zabezpečiť majiteľovi výlučné právo používať ochrannú známku pri prvom uvedení výrobkov ňou označených do obehu (pozri najmä rozsudok z 11. júla 1996, Bristol-Myers Squibb a i., C‑427/93, C‑429/93 a C‑436/93, Zb. s. I‑3457, body 31, 40 a 44).

36      Ďalej zdôraznil, že uvedenie na trh mimo EHP nevyčerpáva práva majiteľa ochrannej známky namietať dovoz týchto výrobkov bez jeho súhlasu, zákonodarca Spoločenstiev takto umožnil majiteľovi ochrannej známky dohliadať na prvé uvedenie na trh v EHP výrobkov označených ochrannou známkou (pozri rozsudky z 1. júla 1999, Sebago a Maison Dubois, C‑173/98, Zb. s. I‑4103, bod 21, a Zino Davidoff a Levi Strauss, už citovaný, bod 33, a Van Doren + Q, už citovaný, bod 26).

37      Okrem toho zdôraznil, že cieľom článku 7 ods. 1 smernice je umožniť neskoršie obchodovanie s výrobkom označeným ochrannou známkou bez toho, aby ho majiteľ ochrannej známky mohol zakázať (pozri rozsudky z 23. februára 1999, BMW, C‑63/97, s. I‑905, bod 57, ako aj Sebago a Maison Dubois, už citovaný, bod 20).

38      Ďalej rozhodol, že na to, aby sa ochranná známka mohla stať základným prvkom fungujúcej hospodárskej súťaže, ktorú stanovuje Zmluva ES, musí byť garanciou toho, že všetky tovary alebo služby, ktoré označuje, boli vyrobené alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku, ktorý zodpovedá za ich kvalitu (pozri najmä rozsudok z 18. júna 2002, Philips, C‑299/99, Zb. s. I‑5475, bod 30).

39      V tejto veci sa nespochybňuje, že ak majiteľ ochrannej známky predá tretej osobe v EHP výrobky označené jeho ochrannou známkou, uvádza tak svoje výrobky na trh v zmysle článku 7 ods. 1 smernice.

40      Predaj, ktorý umožňuje majiteľovi ochrannej známky mať ekonomický prospech z jeho ochrannej známky, vyčerpáva výlučné práva dané smernicou, najmä právo zakázať tretím osobám, nadobúdateľom, ďalší predaj výrobkov.

41      Naproti tomu, ak majiteľ ochrannej známky dovezie tieto výrobky s cieľom predať ich v EHP alebo ponúknuť ich v EHP na predaj, neuvádza ich na trh v zmysle článku 7 ods. 1 smernice.

42      V skutočnosti podobné úkony nemajú za následok prevod práva disponovať s výrobkami označenými ochrannou známkou na tretie osoby. Neprinášajú majiteľovi ochrannej známky ekonomický prospech z ochrannej známky. Aj po takýchto úkonoch má majiteľ záujem na tom, aby si zachoval úplnú kontrolu nad výrobkami označenými jeho ochrannou známkou najmä preto, aby zabezpečil ich kvalitu.

43      Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že článok 5 ods. 3 písm. b) a c) smernice týkajúci sa obsahu výlučného práva majiteľa ochrannej známky rozlišuje ponuku výrobkov, ich uvádzanie na trh a držbu na tento účel od dovozu. Teda aj znenie tohto ustanovenia potvrdzuje, že dovoz alebo ponuku výrobkov v EHP nemožno stotožňovať s ich uvedením na trh.

44      Je teda potrebné odpovedať na prvú otázku tak, že článok 7 ods. 1 smernice má byť vykladaný v tom zmysle, že výrobky označené ochrannou známkou nemožno považovať za uvedené na trh v EHP, ak ich majiteľ ochrannej známky doviezol do EHP s cieľom predať ich v ňom, alebo ak ich ponúkol na predaj spotrebiteľom v EHP vo svojich vlastných obchodoch alebo v obchodoch inej spoločnosti tej istej skupiny bez toho, aby ich skutočne predal.

 O druhej otázke

45      Druhá otázka bola položená iba za predpokladu, že odpoveď na prvú otázku bude kladná.

46      Nie je teda potrebné na ňu odpovedať.

 O tretej otázke

47      Vnútroštátny súd sa treťou otázkou v podstate pýta, či za okolností, aké existujú vo veci samej, ustanovenie v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi majiteľom ochrannej známky a podnikateľským subjektom usadeným v EHP, zakazujúce ďalší predaj v EHP vylučuje, že dôjde k uvedeniu na trh v EHP v zmysle článku 7 ods. 1 smernice, a je teda prekážkou vyčerpania výlučných práv majiteľa ochrannej známky v prípade ďalšieho predaja v EHP v rozpore s týmto zákazom.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

48      Peak Holding zdôrazňuje, že vyčerpanie práv upravené v článku 7 ods. 1 smernice predpokladá uvedenie na trh samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom. Podmienkou vyčerpania je teda v oboch prípadoch súhlas majiteľa. Z tohto dôvodu k nemu nedôjde napríklad vtedy, ak majiteľ pri predaji výrobku stanoví, že si ponecháva práva z ochrannej známky. Ak toto ustanovenie nie je rešpektované, výrobok nie je uvedený na trh so súhlasom majiteľa ochrannej známky a vyčerpanie práv nenastane.

49      Axolin-Elinor, švédska vláda a Komisia usudzujú, že ustanovenie, akým je to uvedené v tretej otázke, nie je prekážkou vyčerpania práv, ktoré nastane podľa zákona. Takéto ustanovenie sa nemôže uplatniť voči tretím osobám. Nerešpektovanie zákazu ďalšieho predaja predstavuje porušenie zmluvy, ale nie práva duševného vlastníctva. Právne účinky vyčerpania práv voči tretím osobám nemôžu byť upravené zmluvnými stranami bez ohľadu na to, aké sú účinky zmluvy na povinnosti strán. Odlišný výklad by bol v rozpore s cieľom článku 7 ods. 1 smernice.

 Odpoveď Súdneho dvora

50      Článok 7 ods. 1 smernice podmieňuje vyčerpanie práv na území Spoločenstva buď uvedením na trh v EHP samotným majiteľom ochrannej známky alebo uvedením na trh v EHP treťou osobou so súhlasom majiteľa.

51      Z odpovede na prvú otázku vyplýva, že za okolností, aké existujú vo veci samej, uvedenie na trh v EHP majiteľom ochrannej známky predpokladá predaj výrobkov majiteľom ochrannej známky v EHP.

52      V prípade takéhoto predaja článok 7 ods. 1 smernice okrem iného nepodmieňuje, vyčerpanie práv z ochrannej známky súhlasom jej majiteľa s ďalším predajom výrobkov v EHP.

53      Vyčerpanie práv nastane tým, že majiteľ ochrannej známky uviedol výrobky na trh v EHP.

54      Prípadné ustanovenie v kúpnej zmluve, na základe ktorej dochádza k prvému uvedeniu na trh v EHP, o územných obmedzeniach ďalšieho predaja výrobkov sa týka výlučne vzťahu medzi zmluvnými stranami tejto zmluvy.

55      Toto ustanovenie nemôže byť prekážkou vyčerpania práv upraveného v smernici.

56      Je teda potrebné na tretiu otázku odpovedať tak, že za okolností, aké existujú vo veci samej, ustanovenie v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi majiteľom ochrannej známky a podnikateľským subjektom usadeným v EHP, zakazujúce ďalší predaj v EHP, nevylučuje, že dôjde k uvedeniu na trh v EHP v zmysle článku 7 ods. 1 smernice, a teda nie je prekážkou vyčerpania výlučných práv majiteľa ochrannej známky v prípade ďalšieho predaja v EHP v rozpore s týmto zákazom.

 O štvrtej otázke

57      Štvrtá otázka predpokladá, že na tretiu otázku sa odpovedalo tak, že predmetné ustanovenie uvedené v tejto otázke vylučuje, že dôjde k uvedeniu na trh v EHP v prípade ďalšieho predaja v EHP v rozpore s jeho dohodnutým územným obmedzením.

58      Nie je teda potrebné na ňu odpovedať.

 O trovách

59      Švédska vláda a Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1)      Článok 7 ods. 1 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, zmenenej a doplnenej Dohodou o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992, má byť vykladaný v tom zmysle, že výrobky označené ochrannou známkou nemožno považovať za uvedené na trh v Európskom hospodárskom priestore, ak ich majiteľ ochrannej známky doviezol do Európskeho hospodárskeho priestoru s cieľom predať ich v ňom, alebo ak ich ponúkol na predaj spotrebiteľom v Európskom hospodárskom priestore vo svojich vlastných obchodoch alebo v obchodoch inej spoločnosti tej istej skupiny bez toho, aby ich skutočne predal.

2)      Za okolností, aké existujú vo veci samej, ustanovenie v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi majiteľom ochrannej známky a podnikateľským subjektom usadeným v Európskom hospodárskom priestore, zakazujúce ďalší predaj v Európskom hospodárskom priestore, nevylučuje, že dôjde k uvedeniu na trh v Európskom hospodárskom priestore v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 89/104, a teda nie je prekážkou vyčerpania výlučných práv majiteľa ochrannej známky v prípade ďalšieho predaja v Európskom hospodárskom priestore v rozpore s týmto zákazom.

Podpisy

---

* Jazyk konania: švédčina.