Vec T‑28/02

First Data Corp. a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Článok 81 ES – Systém platobných kariet Visa – Pravidlo ‚niet akvizície bez vydávania‘ – Negatívny atest – Pravidlo zrušené v priebehu konania – Záujem na konaní – Zastavenie konania“

Uznesenie Súdu prvého stupňa (tretia komora) zo 17. októbra 2005 

Abstrakt uznesenia

1.     Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Zánik na základe skutočnosti, ktorá nastala po podaní žaloby – Zastavenie konania

2.     Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Rozhodnutie Komisie priznávajúce negatívny atest podľa ustanovení o hospodárskej súťaži – Návrh na čiastočné zrušenie ustanovenia dohody priznávajúcej atest – Zrušenie dotknutého ustanovenia v priebehu konania – Absencia skutočne existujúceho záujmu pokračovať v konaní – Záujem vzťahujúci sa na budúce a neisté situácie – Vylúčenie

(Článok 81 ods. 1 ES, články 230 ES a 233 ES)

1.     Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak táto osoba má právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Na to, aby taký právny záujem mohol existovať, musí byť samotné zrušenie aktu spôsobilé vyvolať právne následky alebo inými slovami, žaloba musí byť spôsobilá, v prípade úspešného výsledku, priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal.

V tomto smere podmienky prípustnosti žaloby sa posudzujú v momente jej podania. V záujme riadneho výkonu spravodlivosti však Súd prvého stupňa môže aj bez návrhu konštatovať, že už nie je dôvod na vydanie rozhodnutia v prípade, keď žalobca, ktorý mal pôvodne záujem na konaní, stratil osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia vzhľadom na udalosti, ktoré nastali po podaní uvedenej žaloby. Na to, aby žalobca mohol pokračovať v žalobe smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia, je totiž potrebné, aby si zachoval osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia.

(pozri body 34 – 38)

2.     Žalobca v konaní o zrušení negatívneho atestu priznaného Komisiou na základe článku 2 nariadenia č. 17 už nemá pretrvávajúci a skutočný záujem pokračovať v konaní, ak sa jeho žaloba týka tohto atestu vo vzťahu k ustanoveniu dohody medzi podnikmi a toto ustanovenie bolo medzitým zmluvnými stranami dohody zrušené.

Na jednej strane prípadný rozsudok Súdu prvého stupňa, v ktorom sa vyhovelo navrhovanému zrušeniu, by skutočne nemohol viesť k následkom stanoveným v článku 233 ES, a Komisia už nemohla prijať znova iné rozhodnutie o ustanovení, ktoré už neexistuje.

Na druhej strane možnosť, že nabudúce bude do dohody doplnené ustanovenie podobné zrušenému ustanoveniu nestačí na to, aby sa žalobca mohol odvolávať na skutočne existujúci, a nie čisto hypotetický záujem pokračovať v konaní smerujúcom k navrhovanému zrušeniu ustanovenia.

Napokon navrhované zrušenie nie je potrebné na eventuálne podanie žaloby o náhradu škody žalobcom proti zmluvným stranám dohody na vnútroštátne súdy. Negatívny atest totiž nie je záväzný pre vnútroštátne súdy, aj keď predstavuje skutkovú okolnosť, ktorú musia vnútroštátne súdy vziať do úvahy. Vyjadruje len stanovisko Komisie, že na základe jej známych skutočností nie je dôvod zasiahnuť. Nevyjadruje konečné posúdenie, ani osobitné zaujatie stanoviska, ktoré by patrilo do výlučnej právomoci Komisie. Článok 81 ods. 1 ES je priamo použiteľný, jednotlivci sa ho môžu dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi a vyvodzovať z neho práva a keďže vnútroštátne súdy môžu tiež prípadne disponovať ďalšími informáciami o podrobnostiach tohto prípadu, sú prirodzene povinné vytvoriť si vlastný názor na základe poznatkov, ktoré majú o použiteľnosti článku 81 ods. 1 ES na určité dohody. V každom prípade vnútroštátnym súdom prislúcha, v prípade pochybnosti o platnosti negatívneho atestu, podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania, takže žalobca by v každom prípade nebol v prípade sporu žiadnym spôsobom zbavený možnosti uplatniť svoje práva pred vnútroštátnym súdom.

(pozri body 40, 42, 43, 47 – 51)

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

zo 17. októbra 2005 (*)

„Hospodárska súťaž – Článok 81 ES – Systém platobných kariet Visa – Pravidlo ‚niet akvizície bez vydávania‘ – Negatívny atest – Pravidlo zrušené v priebehu konania – Záujem na konaní – Zastavenie konania“

Vo veci T‑28/02,

First Data Corp., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené štáty),

FDR Ltd, so sídlom v Doveri, Delaware (Spojené štáty),

First Data Merchant Services Corp., so sídlom v Sunrise, Florida (Spojené štáty),

v zastúpení: pôvodne P. Bos a M. Nissen, neskôr P. Bos, advokáti

žalobcovia,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: pôvodne R. Wainwright, W. Wils a V. Superti, neskôr R. Wainwright a T. Christoforou, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie článku 1 piatej zarážky rozhodnutia Komisie 2001/782/ES z 9. augusta 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/29.373 – Visa International) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 293, s. 24),

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),

v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a O. Czúcz,

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil toto

Uznesenie

 Skutkové okolnosti

1       First Data Corp. je prostredníctvom svojej pobočky First Data Resources Inc. materskou spoločnosťou FDR Ltd. Takisto je prostredníctvom svojej pobočky First Financial Management Corp. materskou spoločnosťou First Data Merchant Services Corp. Tieto spoločnosti spolu tvoria skupinu First Data (ďalej len „First Data“).

2       FDR vykonáva svoju činnosť v oblasti platobných kariet v Európe pod názvom First Data Europe. V Spojených štátoch amerických je jej materská spoločnosť First Data Resources jedným z hlavných dodávateľov služieb pre emitentov uvedených kariet. Okrem toho, First Data Merchant Services je jedným z najdôležitejších aktérov na americkom trhu vykonávania obchodných operácií nazývaných „akvizičné“.

3       Visa International Service Association (ďalej len „Visa“) je súkromný podnik zriadený na účely zisku vlastnený asi 20 000 finančnými spoločnosťami z celého sveta, ktoré sú jej členmi. Prevádzkuje systém kariet s rovnakým názvom (ďalej len „systém kariet Visa“).

4       Dňa 31. januára 1977 Visa (pod svojím pôvodným názvom, Ibanco Ltd) oznámila Komisii viaceré predpisy a právne úpravy, ktorými sa riadi Visa a jej členovia s cieľom obdržať buď negatívny atest alebo oslobodenie na základe článku 81 ods. 3 ES.

5       Potom, čo 29. apríla 1985 Komisia zaslala uvedenému podniku registračný list, začala na základe sťažnosti proti mnohostranným manipulačným poplatkom pri medzinárodných platbách v systéme kariet Visa vyšetrovanie a 4. decembra 1992 vzala registračný list späť.

6       Dňa 14. októbra 2000 zverejnila Komisia na základe článku 19 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho články [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) oznámenie, v ktorom vyzvala tretie dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky k zámeru Komisie zaujať kladné stanovisko, predovšetkým vo vzťahu k zásade zákazu diskriminácie, zmeneným predpisom uplatňovaným na cezhraničné služby a pravidlu „niet akvizície bez vydávania“ (no-acquiring-without issuing rule) (Ú. v. ES C 293, s. 18). Žalobcovia po tomto oznámení žiadne pripomienky nepredložili.

7       Dňa 22. mája 2001 sa zástupcovia First Data stretli so zástupcami Visa, aby predložili svoj plán vyvíjať akvizičné aktivity v Európe a získať štatút člena Visa. Pri tejto príležitosti Visa naznačila spoločnosti First Data, že na získanie štatútu člena musia byť splnené dve podmienky. Jednak musí žiadateľ byť finančnou inštitúciou a jednak predtým, ako začne nakupovať, musí byť emitentom.

8       Dňa 11. júla 2001 sa First Data písomne obrátila na spoločnosť Visa s prosbou o zaslanie formulára o pristúpení k Visa.

9       Dňa 20. júla 2001 Visa odpovedala spoločnosti First Data a pripomenula podmienky potrebné na obdržanie štatútu člena, ktoré prezentovala počas stretnutia 22. mája 2001.

10     Dňa 9. augusta 2001 prijala Komisia rozhodnutie 2001/782/ES týkajúce sa konania o uplatnení článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/29.373 – Visa International) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 293, s. 24, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

11     Výrok napadnutého rozhodnutia uvádza:

„Prvý článok

Komisia sa na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícií, domnieva, že nie je dôvod na začatie konania podľa článku 81 ods. 1 Zmluvy ES alebo článku 53 Dohody o EHP vzhľadom na ustanovenia predpisov a právnych úprav, ktorými sa riadi systém platobných kariet Visa International:

…

–       pravidlo, ktoré spája akvizíciu s vydávaním (no-acquiring-without-issuing rule) uvedené v článku 2.04-2.07 stanov… [ďalej len ‚sporné pravidlo‘]“.

[neoficiálny preklad]

 Konanie

12     Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. februára 2002 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

13     Samostatným podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. apríla 2002 žalovaný vzniesol námietku neprípustnosti na základe článku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

14     Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. júna 2002 Visa podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

15     Listom zo 4. júla 2002 požiadali žalobcovia v súlade s článkom 116 ods. 2 rokovacieho poriadku o dôverné zaobchádzanie s údajmi uvedenými v odseku 6 štvrtej až siedmej vete, odseku 7 tretej vete a odseku 13 tretej a štvrtej vete ich pripomienok k námietke neprípustnosti, ktoré by mohli byť predmetom obchodného tajomstva.

16     Uznesením Súdu prvého stupňa zo 7. januára 2003 bolo konanie o námietke neprípustnosti spojené s konaním vo veci samej, pričom o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

17     Uznesením z 20. januára 2003 bolo vyhovené návrhu na vstup spoločnosti Visa do konania na podporu návrhov Komisie. Boli jej odovzdané verzie vyjadrení, ktoré neboli dôverné.

18     Podaním podaným 12. februára 2003 Visa predložila námietky k žiadosti o dôverné zaobchádzanie. Podaním zapísaným do registra 10. apríla 2003 predložili žalobcovia svoje pripomienky k uvedeným námietkam.

19     Uznesením Súdu prvého stupňa zo 14. augusta 2003 bolo povolené dôverné zaobchádzanie s údajmi uvedenými v odseku 6 štvrtej až siedmej vete, odseku 7 tretej vete, ako aj v odseku 13 tretej a štvrtej vete pripomienok žalobcov k námietke neprípustnosti. O trovách konania sa malo rozhodnúť v konaní vo veci samej.

20     Zloženie komôr Súdu prvého stupňa bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

21     Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby mu predložili určité dokumenty a písomne im položil niekoľko otázok.

22     Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

–       zrušil napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa sporného pravidla,

–       nariadil Komisii a Visa poskytnúť informácie a/alebo dokumenty týkajúce sa definície primeraného množstva kariet uvedenej v odôvodnení č. 18 a poznámke pod čiarou 21 napadnutého rozhodnutia,

–       nariadil Komisii alebo Visa poskytnúť kópiu „Cross-border Acquiring Planning and Implementation Guide“ (sprievodca plánovaním a realizáciou cezhraničnej akvizície), uvedenú vo vyjadrení k žalobe,

–       zaviazal Komisiu na náhradu trov konania,

–       zaviazal Visa na náhradu trov konania spojených s jej vstupom do konania ako vedľajšieho účastníka.

23     Komisia, podporovaná spoločnosťou Visa, navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–       zamietol túto žalobu ako neprípustnú a/alebo ako nedôvodnú,

–       zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.

24     Listom z 28. januára 2005 Visa oznámila Súdu prvého stupňa svoje rozhodnutie s okamžitou platnosťou zrušiť sporné pravidlo v európskej zóne systému kariet Visa. Okrem toho vzala späť svoj návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

25     Listom z 3. februára 2005 požiadal Súd prvého stupňa účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k späťvzatiu návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania zo strany Visa, ako aj k otázke, či sa žaloba stala bezpredmetnou. Účastníci konania boli tiež informovaní o rozhodnutí predsedu tretej komory odročiť pojednávanie, stanovené na 24. februára 2005, na neskorší termín.

26     Uznesením zo 6. apríla 2005 bola Visa po späťvzatí návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania vymazaná z registra Súdu prvého stupňa ako vedľajší účastník konania.

 Právny stav

27     Na základe článku 113 rokovacieho poriadku Súd prvého stupňa, rozhodujúci v súlade s článkom 114 ods. 3 a 4 toho istého poriadku, môže kedykoľvek aj bez návrhu, po vypočutí účastníkov konania, rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu alebo vysloviť, že návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod rozhodnúť. Článok 114 ods. 3 rokovacieho poriadku stanovuje, že ak Súd prvého stupňa nerozhodne inak, návrh sa ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania.

28     Po vypočutí účastníkov konania o vplyve zrušenia sporného pravidla na pokračovanie v konaní sa Súd prvého stupňa pokladal byť dostatočne oboznámený a rozhodol, že začaté ústne konanie má byť ukončené.

 Tvrdenia účastníkov konania

29     Komisia sa domnieva, že dôvod žaloby zanikol a žalobcovia nemajú záujem pokračovať v konaní.

30     Žalobcovia tvrdia, že ani zrušenie sporného pravidla zo strany Visa, ani jeho späťvzatie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania nie sú dostatočnými dôvodmi na zastavenie konania. Opierajú sa o tri tvrdenia.

31     Po prvé tvrdia, že neexistuje žiadna záruka, že Visa znova nezavedie sporné pravidlo alebo neprijme podobné pravidlo, ktoré by malo za následok rovnaký účinok. Podľa žalobcov ponechanie v platnosti napadnutého rozhodnutia by takéto konanie uľahčilo. Domnievajú sa, že bez zásadného rozhodnutia Súdu prvého stupňa sa Visa bude môcť pokúsiť zabrániť vstupu First Data, ako nadobúdateľa, do európskej zóny systému kariet Visa.

32     Po druhé, žalobcovia tvrdia, že majú záujem pokračovať v tejto žalobe, aby mohol Súd prvého stupňa prípadne rozhodnúť v ich prospech, najmä preto, že Komisia nesprávne schválila sporné pravidlo bez toho, aby sama preskúmala jeho cieľ a účinky, vrátane podmienky prijatia, ktorá vyžaduje bankovú licenciu. Žalobcovia upresňujú, že žaloba sa nestala bezpredmetnou, pretože táto posledná požiadavka ostala v platnosti po zrušení sporného pravidla zo strany Visa. Žalobcovia teda predpokladajú, že na to, aby sa niekto mohol stať len nadobúdateľom, nie je požiadavka bankovej licencie odôvodnená.

33     Po tretie sa žalobcovia domnievajú, že rozhodnutie Súdu prvého stupňa, zvlášť rozhodnutie o tom, že tretí odvolací dôvod je dôvodný, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a/alebo nesprávneho posúdenia skutočností zo strany Komisie, podľa ktorej nedošlo k citeľnému obmedzeniu súťaže, môže slúžiť ako základ pre prípadnú žalobu o náhradu škody z ich strany proti Visa. Žalobcovia totiž zastávajú názor, že rozhodnutie Súdu prvého stupňa konštatujúce nedôvodnosť schválenia sporného pravidla Komisiou a následne aj požiadavky bankovej licencie, nevyhnutne dospeje až k záveru, že tieto dve podmienky boli v momente prijatia napadnutého rozhodnutia a aj po jeho prijatí protiprávne.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

34     Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak táto osoba má právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Na to, aby taký právny záujem mohol existovať, musí byť samotné zrušenie aktu spôsobilé vyvolať právne následky alebo inými slovami, žaloba musí byť spôsobilá, v prípade úspešného výsledku, priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T‑310/00, Zb. II‑3253, bod 44 a tam citovanú judikatúru).

35     V tomto smere je vhodné pripomenúť, že podmienky prípustnosti žaloby sa posudzujú, s výhradou odlišnej otázky straty záujmu pokračovať v konaní, v momente podania žaloby (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. marca 2002, Shaw a Falla/Komisia, T‑131/99, Zb. s. II‑2023, bod 29 a tam citovanú judikatúru).

36     V záujme riadneho výkonu spravodlivosti by však táto úvaha týkajúca sa momentu posúdenia prípustnosti žaloby nemala zabrániť Súdu prvého stupňa konštatovať, že už nie je dôvod na vydanie rozhodnutia v prípade, keď žalobca, ktorý mal pôvodne záujem na konaní, stratil osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia vzhľadom na udalosti, ktoré nastali po podaní uvedenej žaloby.

37     Na to, aby žalobca mohol pokračovať v žalobe smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia, je totiž potrebné, aby si zachoval osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. apríla 2001, Torre a i./Komisia, T‑159/98, Zb.VS s. I‑A-83 a II‑395, bod 30 a tam citovanú judikatúru).

38     V rovnakom zmysle Súdny dvor rozhodol, pokiaľ ide o prípustnosť žaloby, že aj bez návrhu mohol namietať nedostatok záujmu jedného z účastníkov konania na podaní žaloby alebo nedostatok záujmu pokračovať v konaní vzhľadom na takú skutočnosť, ktorá nastala po vydaní rozsudku Súdu prvého stupňa, ktorá ho zbavila škodlivého charakteru pre podateľa žaloby a z toho dôvodu žalobu vyhlásiť za neprijateľnú alebo bezpredmetnú. Existencia záujmu žiadateľa na konaní totiž predpokladá, že žaloba je spôsobilá získať výhodu pre účastníka konania, ktorý žalobu podal (rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia, C‑19/93 P, Zb. s. I‑3319, bod 13).

39     Treba teda skúmať, či prípadné zrušenie článku 1 piatej zarážky napadnutého rozhodnutia po zrušení sporného pravidla môže mať právne následky na výhody žalobcov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T‑204/97 a T‑27097, Zb. s. II‑2267, bod 154).

40     V tomto prípade treba rozhodnúť, že záujem žalobcov konať, pokiaľ vôbec existoval, zanikol z dôvodu zrušenia sporného pravidla. Prípadný rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorý by zrušil článok 1 piatu zarážku napadnutého rozhodnutia, by skutočne nemohol viesť k následkom stanoveným v článku 233 ES. Takže aj v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia by Komisia nemohla prijať nové rozhodnutie bez prípadných chýb zistených Súdom prvého stupňa, pretože sporné pravidlo už neexistuje (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa z 13. júna 1997, TEAM a Kolprojekt/Komisia, T‑13/96, Zb. s. II‑983, body 27 a 28).

41     Túto úvahu nevyvracajú tvrdenia žalobcov.

42     Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov, podľa ktorých by Visa mohla prijať pravidlo podobné spornému pravidlu, je potrebné pripomenúť, že hospodársky subjekt musí odôvodniť vzniknutý a trvajúci záujem na zrušení napadnutého aktu (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T‑138/89, Zb. s. II‑2181, bod 33) a vo veci samej nejde o tento prípad.

43     Ak sa totiž záujem, ktorý presadzuje žalobca, týka budúceho právneho stavu, musí žalobca preukázať, že už teraz je dosah tejto situácie istý a zaručený. Vo veci samej nejde o tento prípad, pretože prijatie podobného pravidla zo strany Visa je udalosť len možná, ktorá závisí od vôle Visa. Takže ide o záujem len čisto hypotetický, a teda nedostatočný pre konštatovanie, že právna situácia žalobcov by bola dotknutá bez zrušenia napadnutého rozhodnutia.

44     Po druhé, žalobcovia sa domnievajú, že dôsledkom prípadného priaznivého rozhodnutia Súdu prvého stupňa by taktiež bola zmena požiadavky Visa, podľa ktorej musia mať jej členovia bankovú licenciu.

45     V tomto smere stačí pripomenúť, že pravidlo Visa, ktoré vyžaduje bankovú licenciu, nie je predmetom napadnutého rozhodnutia. Aj v prípade, že Komisia mala skúmať sporné pravidlo, berúc na základe situácie na trhu do úvahy existenciu požiadavky bankovej licencie, nemalo by to vplyv na skutočnosť, že táto požiadavka nie je predmetom napadnutého rozhodnutia. Následne aj keby bol článok 1 piata zarážka napadnutého rozhodnutia zrušený a Komisia by mala opätovne preskúmať zlučiteľnosť sporného pravidla s článkom 81 ES, táto situácia by nemala automaticky vplyv na ostatné pravidlá, ktorými sa riadi systém kariet Visa.

46     Okrem toho, žalobcom nič nebráni v tom, aby formou sťažnosti namietali pred Komisiou pravidlá prístupu k systému Visa, hlavne požiadavku, že musia byť bankovou inštitúciou, ako to ostatne uvádza Komisia v pripomienkach k späťvzatiu návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

47     Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov, podľa ktorých zrušenie napadnutého rozhodnutia by bolo nevyhnutné pre zdôvodnenie ich prípadnej žaloby o náhradu škody proti Visa pred vnútroštátnymi súdmi, je predovšetkým potrebné pripomenúť, že takisto ide o skutočnosť budúcu a hypotetickú.

48     Nie je totiž isté, či by vnútroštátny súd, ktorý by rozhodoval o prípadnej žalobe o náhrade škody proti Visa, zohľadnil názor Komisie, pokiaľ ide o použiteľnosť článku 81 ods. 1 ES.

49     Skutočne je pravda, že na akty inštitúcií Spoločenstva sa v zásade vzťahuje prezumpcia zákonnosti dovtedy, dokiaľ nie sú zrušené alebo vzaté späť (rozsudky Súdneho dvora z 1. apríla 1982, Dürbeck/Komisia, 11/81, Zb. s. 1251, bod 17, a zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, C‑344/98, Zb. s. I‑11369, bod 53). Takže keď sa vnútroštátne súdy vyjadrujú k dohodám alebo k praktikám, ktoré už sú predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím Komisie (rozsudok Masterfoods a HB, už citovaný, bod 52).

50     Negatívny atest však nie je záväzný pre vnútroštátne súdy, aj keď predstavuje skutkovú okolnosť, ktorú vnútroštátne súdy môžu brať do úvahy vo svojich posudkoch. Z článku 2 nariadenia č. 17 totiž vyplýva, že negatívne atesty len vyjadrujú, že podľa Komisie na základe známych skutočností nie je dôvod zasiahnuť. Nevyjadrujú konečné posúdenie, ani osobitné zaujatie stanoviska, ktoré by patrilo do výlučnej právomoci Komisie. Keďže článok 81 ods. 1 ES je priamo použiteľný, ako už Súdny dvor viackrát rozhodol, jednotlivci sa ho môžu dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi a vyvodzovať z neho práva a keďže vnútroštátne súdy môžu tiež prípadne disponovať ďalšími informáciami o podrobnostiach tohto prípadu, sú prirodzene povinné vytvoriť si vlastný názor na základe poznatkov, ktoré majú o použiteľnosti článku 81 ods 1 ES na určité dohody (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Reischl k rozsudku Súdneho dvora z 10. júla 1980, Marty/Lauder, 37/79, Zb. s. 2481, 2502, 2507; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Marty/Lauder, bod 13, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 1999, Prodifarma a i./Komisia, T‑116/89, Zb. s. II‑843, bod 70).

51     Napokon vnútroštátnym súdom prislúcha, v prípade pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia Komisie, podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES s cieľom posúdiť platnosť napadnutého rozhodnutia takým spôsobom, že žalobcovia by v každom prípade neboli v prípade sporu žiadnym spôsobom zbavení možnosti uplatniť ich práva pred vnútroštátnym súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, T‑141/03, Zb. s. II‑1197, bod 40).

52     V každom prípade právne postavenie žalobcov by sa zrušením časti napadnutého rozhodnutia, týkajúcej sa sporného pravidla nezmenilo. Ako uvádzajú samotní žalobcovia vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupňa, prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by žalobcom totiž neumožnilo prístup k akvizičnému systému siete Visa, keďže nemajú bankovú licenciu, ako to vyplýva z ich odpovedí. Teda vzhľadom na to, že požiadavka bankovej licencie, aby bolo možné stať sa členom Visa, nie je predmetom napadnutého rozhodnutia a že Súd prvého stupňa nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie Komisie, prípadné zrušenie časti napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa sporného pravidla, by nemalo priamy účinok na zákonnosť pravidla, podľa ktorého členovia Visa musia byť bankovými inštitúciami. Je totiž potrebné pripomenúť, že v rámci žaloby o neplatnosť stanovenej v článku 230 ES sú Súdny dvor a Súd prvého stupňa príslušné posudzovať nedostatok právomoci, porušenie podstatných procesných predpisov, porušenia Zmluvy alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa uplatňovania alebo zneužitia právomoci. Článok 231 ES stanovuje, že ak je žaloba dôvodná, napadnutý akt bude vyhlásený za neplatný (rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C‑164/98 P, Zb. s. I‑447, bod 38).

53     Za týchto podmienok, bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či mali žalobcovia v momente podania žaloby záujem na výsledku sporu, je potrebné konštatovať, že v každom prípade už žalobcovia nemajú záujem pokračovať v uvedenej žalobe. Z dôvodu nedostatku záujmu konať, ktorý je skutočný a istý, sa konanie zastavuje.

 O trovách

54     Podľa článku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku ak Súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podľa voľnej úvahy.

55     Vo veci samej došlo k zastaveniu konania vzhľadom na okolnosti nezávislé na správaní sa hlavných strán hlavných účastníkov konania, preto každý z účastníkov konania vo veci samej je povinný znášať svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

nariadil:

1.      Konanie sa zastavuje.

2.      Žalobcovia a Komisia znášajú svoje vlastné trovy.

V Luxemburgu 17. októbra 2005

Tajomník

Predseda komory

E. Coulon

M. Jaeger

---

* Jazyk konania: angličtina.