ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)

z 26. októbra 2004

Vec T‑207/02

Nicoletta Falcone

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Verejné výberové konanie – Nepripustenie na písomnú skúšku na základe výsledku dosiahnutého v štádiu predbežného výberu – Údajná nezákonnosť oznámenia o výberovom konaní“

Úplné znenie v taliančine II - 0000

Predmet:         Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania KOM/A/10/01 z 2. mája 2002 o vylúčení žalobkyne z písomnej skúšky, ktorá nasledovala po predbežných testoch, z dôvodu, že nezískala potrebný počet bodov, aby bola uvedená na zozname 400 úspešných kandidátov, ktorí získali najlepšie známky.

Rozhodnutie:         Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

Abstrakt

1.     Úradníci – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí pripustenia prijatému výberovou komisiou výberového konania – Možnosť odvolávať sa na nezrovnalosti oznámenia o výberovom konaní na účely namietania zamietnutia pripustenia – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.     Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Podmienky pripustenia a postupy – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Postupy a obsah skúšok – Voľná úvaha výberovej komisie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

3.     Úradníci – Výberové konanie – Organizácia – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Výberové konanie charakterizované vysokou účasťou – Použitie predbežných testov – Stanovenie numerus clausus pre úspešné absolvovanie predbežných testov nezávisle na skutočnom umožnení prístupu takto vybratých uchádzačov ku skúškam po overení toho, či splnili podmienky na účasť vo výberovom konaní – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III články 4 a 5)

1.     Uchádzači zúčastňujúci sa výberového konania môžu podať žalobu o neplatnosť niektorých ustanovení oznámenia o výberovom konaní, len ak im tieto ustanovenia spôsobujú ujmu. Títo uchádzači sa okrem toho môžu v každom prípade dovolávať protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní na podporu žaloby proti individuálnemu rozhodnutiu o vylúčení prijatému výberovou komisiou výberového konania, pokiaľ preukážu existenciu priamej súvislosti medzi údajnými nezrovnalosťami oznámenia o výberovom konaní a rozhodnutím o vylúčení. Túto možnosť nemajú len vtedy, ak existencia takejto súvislosti nebola preukázaná.

(pozri body 21 a 22)

Odkaz: Súdny dvor, 19. júna 1975, Küster/Parlament, 79/74, Zb. s. 725, body 5 až 8; Súdny dvor, 11. marca 1986, Adams/Komisia, 294/84, Zb. s. 977, bod 17; Súdny dvor z 8. marca 1988, Sergio a i./Komisia, 64/86, 71/86 až 73/86 a 78/86, Zb. s. 1399, bod 15; Súdny dvor, 6. júla 1988, Simonella/Komisia, 164/87, Zb. s. 3807, bod 19; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát P. Léger, Súdny dvor, 11. augusta 1995, Komisia/Noonan, C‑448/93 P, Zb. s. I‑2323, bod 22; Súd prvého stupňa, 16. októbra 1990, Gallone/Rada, T‑132/89, Zb. s. II‑549, bod 20; Súd prvého stupňa, 16. septembra 1993, Noonan/Komisia, T‑60/92, Zb. s. II‑911, body 21 až 29, potvrdený Súdnym dvorom 11. augusta 1995, Komisia/Noonan, už citovaný, body 17 až 19; Súd prvého stupňa, 17. decembra 1997, Chiou/Komisia, T‑225/95, Zb. VS s. I‑A-423 a II‑1135, bod 62

2.     Základnou úlohou oznámenia o výberovom konaní je čo najpresnejšie informovať dotknuté osoby o povahe podmienok požadovaných na obsadenie predmetného pracovného miesta, aby mohli posúdiť, či je opodstatnené podanie ich prihlášky. Inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri stanovovaní kritérií a v závislosti na týchto kritériách a služobnom záujme pri definovaní podmienok umožnenia prístupu ku skúškam výberového konania a spôsobov organizácie výberového konania. Výberová komisia, ktorá má širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o postupy a podrobný obsah skúšok stanovených v rámci výberového konania, je predsa len viazaná znením tohto oznámenia.

(pozri bod 31)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 16. októbra 1990, Gallone/Rada, T‑132/89, Zb. s. II‑549, bod 27; Súd prvého stupňa, 17. decembra 1997, Moles García Ortúzar/Komisia, T‑216/95, Zb. VS s. I‑A-403 a II‑1083, body 44 a 45

3.     Menovací orgán má širokú mieru voľnej úvahy pri určovaní podmienok a postupov organizovania výberového konania a Súdu prvého stupňa prislúcha posúdenie jeho voľby len v prípade, ak hranice tejto voľnej úvahy neboli dodržané.

V rámci tejto diskrečnej právomoci môže menovací orgán pri organizovaní verejného výberového konania stanoviť v oznámení o výberovom konaní prvé štádium predbežného výberu uchádzačov uskutočnené výberovou komisiou s cieľom vybrať len tých spomedzi nich, ktorí majú v dotknutej oblasti požadovanú kvalifikáciu na to, aby sa mohli zúčastniť výberového konania, aby sa tak vyhovelo požiadavkám racionálnej organizácie výberového konania v súlade so zásadou správneho úradného postupu. V tomto kontexte, najmä pri výberových konaniach charakterizovaných početnou účasťou, postup spočívajúci v overení, či uchádzači spĺňajú osobitné podmienky účasti vo výberovom konaní až po predbežných testoch, je v súlade s článkami 4 a 5 prílohy III služobného poriadku a záujmom inštitúcie mať k dispozícii na účasť na skúškach výberového konania len uchádzačov zodpovedajúcich týmto podmienkam, ako aj so zásadou správneho úradného postupu.

Menovací orgán tak neprekračuje hranice svojej voľnej úvahy, keď považuje za vhodné na účely zostavenia zoznamu 150 úspešných uchádzačov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti v súlade s článkom 27 služobného poriadku stanoviť na pristúpenie ku skúškach výberového konania dvojitú podmienku nachádzať sa medzi 400 uchádzačmi, ktorí dosiahli najlepšie výsledky v predbežných testoch a spĺňajú všetky podmienky účasti vo výberovom konaní, a nie podmienku nachádzať sa medzi 400 uchádzačmi spĺňajúcimi uvedené podmienky po dosiahnutí najlepších výsledkov v predbežných testoch.

(pozri body 38 až 40, 44 a 46)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 2. mája 2001, Giulietti a i./Komisia, T‑167/99 a T‑174/99, Zb. VS s. I‑A-93 a II‑441, bod 77; Súd prvého stupňa, 28. novembra 2002, Pujals Gomis/Komisia, T‑332/01, Zb. VS s. I‑A-233 a II‑1155, body 84 až 86