Vec C-285/02

Edeltraud Elsner-Lakeberg

proti

Spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, podaný Verwaltungsgericht Minden)

„Článok 141 ES – Smernica 75/117/EHS – Vnútroštátne opatrenia ustanovujúce, že pedagógovia s riadnym pracovným časom a pedagógovia s kratším pracovným časom sú povinní odpracovať rovnaký počet hodín nadčas pre to, aby im vznikol nárok na plat – Nepriama diskriminácia žien zamestnaných na kratší pracovný čas“

Abstrakt rozsudku

Sociálna politika – Muži a ženy – Rovnaká odmena – Vnútroštátna právna úprava neupravujúca plat za prácu nadčas pre pedagógov s riadnym pracovným časom a tých s kratším pracovným časom iba pri prekročení rovnakého počtu hodín pri obidvoch kategóriách pedagógov – Neprípustnosť – Podmienky – Nepriama diskriminácia žien zamestnaných na kratší pracovný čas

(Článok 141 ES; Smernica Rady 75/117, článok 1) 

Článok 141 ES a článok 1 smernice 75/117 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej pedagógovia pracujúci v pracovnom pomere s kratším pracovným časom, takisto ako tí s riadnym pracovným časom, nemajú nárok na žiadny plat za prácu nadčas, pokiaľ jej rozsah nepresiahne tri vyučovacie hodiny za mesiac, ak tento rozdiel v zaobchádzaní postihuje podstatne viac žien ako mužov a ak tieto rozdiely v zaobchádzaní nie sú odôvodnené okolnosťami, ktoré nemajú nič spoločné s príslušnosťou k určitému pohlaviu alebo nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie určeného cieľa, je v rozpore s nimi.

(pozri bod 19 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 27. mája 2004 (*)

„Článok 141 ES – Smernica 75/117/EHS – Vnútroštátne opatrenia ustanovujúce, že pedagógovia s riadnym pracovným časom a pedagógovia s kratším pracovným časom sú povinní odpracovať rovnaký počet hodín nadčas pre to, aby im vznikol nárok na plat – Nepriama diskriminácia žien zamestnaných na kratší pracovný čas“

Vo veci C-285/02,

ktorej predmetom je návrh predložený Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES, ktorým Verwaltungsgericht Minden (Nemecko) navrhuje, vo vzťahu ku konaniu začatému pred vnútroštátnym súdom, medzi

Edeltraud Elsner-Lakeberg

a

Spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko,

aby rozhodol o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu článku 141 ES a smernice Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, s. 19),

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia A. La Pergola, S. von Bahr,  R. Silva de Lapuerta a K. Lenaerts,

generálny advokát: F. G. Jacobs,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

–        Elsner-Lakeberg, v zastúpení: H. Bubenzer, Rechtsanwalt,

–        spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko, v zastúpení: A. Machwirth, splnomocnený zástupca,

–        nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma, splnomocnený zástupca,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: N. Yerrell a H. Kreppel, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na správu sudcu-spravodajcu,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. októbra 2003,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Uznesením z 26. júla 2002 doručeným Súdnemu dvoru 2. augusta 2002 Verwaltungsgericht Minden položil, v zmysle článku 234 ES, prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 141 ES a smernice Rady 75/117/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, s. 19).

2        Táto otázka bola položená v rámci sporu medzi pani Elsner-Lakeberg a jej zamestnávateľom spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko vo veci žiadosti pani Elsner-Lakeberg o vyplatenie platu za prácu nadčas.

 Právny rámec

 Právo Spoločenstva

3        V zmysle článku 1 smernice Rady 75/117:

„Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy ustanovená v článku 119 zmluvy (ďalej len ‚zásada rovnakej odmeny‘), znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.

[...]“

 Vnútroštátna právna úprava

4        V zmysle článku 78a Beamtengesetz für das Land Nordrhein-Westfalen (zákon o služobnom poriadku zamestnancov verejnej služby spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko), v znení uverejnenom 1. mája 1981 (GV NRW, s. 234), sú zamestnanci verejnej služby povinní vykonávať prácu nadčas, pokiaľ si to práca vyžaduje. Ak práca nadčas presiahne päť hodín mesačne, zamestnanec verejnej služby má nárok na náhradné voľno v rozsahu odpracovaných hodín práce nadčas. Pokiaľ je poskytnutie náhradného voľna v rozpore s potrebami práce, možno poskytnúť niektorým zamestnancom verejnej služby namiesto náhradného voľna plat za prácu vykonanú nadčas.

5        Článok 5 ods. 2 bod 1 Verordnung über die Gewährung von Mehrarbeitsvergütung für Beamte (nariadenie o plate za prácu nadčas vykonávanú zamestnancami verejnej služby) z 13. marca 1992 (BGBl. 1992 I, s. 528) v znení z 3. decembra 1998 (BGBl. 1998 I, s. 3494) uvádza, že v prípade výkonu práce nadčas v školstve sa tri vyučovacie hodiny odučené v rámci výkonu práce nadčas počítajú ako päť riadnych vyučovacích hodín.

 Konanie pred vnútroštátnym súdom a prejudiciálna otázka

6        Pani Elsner-Lakeberg je zamestnankyňou verejnej služby, ktorá pracuje ako pedagogička v pracovnom pomere s kratším pracovným časom na strednej škole v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Pedagógovia pracujúci v pracovnom pomere s riadnym pracovným časom odučia na tejto strednej škole 24 a pol vyučovacej hodiny za týždeň, čo predstavuje 98 hodín mesačne počítané priemerne za 4 týždne. Pani Elsner-Lakeberg učí 15 vyučovacích hodín týždenne, čo predstavuje celkovo 60 hodín mesačne.

7        V decembri 1999 musela pani Elsner-Lakeberg odučiť 2 a pol vyučovacej hodiny nadčas. Jej žiadosť o vyplatenie platu za hodiny práce vykonanej nadčas bola zamietnutá z dôvodu, že platná právna úprava uvádza, že práca nadčas vykonaná pedagógom zamestnaným vo verejnej službe je odmeňovaná len vtedy, ak jej rozsah presiahne 3 hodiny mesačne. Pani Elsner-Lakeberg tak nedostala žiadny plat za 2 a pol vyučovacích hodín odpracovaných nadčas.

8        Potom, čo nebolo vyhovené jej sťažnosti v rámci správneho konania, podala pani Elsner-Lakeberg žalobu na Verwaltungsgericht Minden.

9        Keďže Verwaltungsgericht Minden dospel k názoru, že prejednanie veci si vyžaduje výklad európskeho práva, prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je skutočnosť, že pedagogičky a pedagógovia zamestnaní v pracovnom pomere s kratším pracovným časom, takisto ako tí s riadnym pracovným časom, nemajú nárok na žiadny plat za prácu nadčas, pokiaľ jej rozsah nepresiahne tri vyučovacie hodiny za mesiac, v súlade s článkom 141 ES a so smernicou 75/117?“

 O prejudiciálnej otázke

10      Svojou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 141 o ES a článok 1 smernice 75/117 majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej pedagógovia pracujúci v pracovnom pomere s kratším pracovným časom, takisto ako tí s riadnym pracovným časom, nemajú nárok na žiadny plat za prácu nadčas, pokiaľ jej rozsah nepresiahne tri vyučovacie hodiny za mesiac, je v rozpore s nimi.

11      Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko a nemecká vláda tvrdia, že s pedagógmi pracujúcimi v pracovnom pomere s kratším pracovným časom sa zaobchádza rovnako ako s pedagógmi pracujúcimi v pracovnom pomere s riadnym pracovným časom. Všetci pedagógovia majú nárok na plat za prácu vykonanú nadčas, pokiaľ jej rozsah presiahne tri hodiny. V takomto prípade sa pri odmeňovaní za výkon práce nadčas postupuje rovnako. Rovnosť odmeňovania je zaručená tak pri práci vykonanej v pracovnej dobe, ako aj pri práci nadčas.

12      Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry zásada rovnakého odmeňovania medzi mužmi a ženami, ako je vyjadrená v článku 141 ES a článku 1 smernice 75/117, znamená, že akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota, je zakázaná, pokiaľ rozdiely v zaobchádzaní nie sú odôvodnené okolnosťami, ktoré nemajú nič spoločné s príslušnosťou k určitému pohlaviu, alebo nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie určeného cieľa (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 30. marca 2000 JämO, C-236/98, Zb. s. I-2189, bod 36 a z 26. júna 2001 Brunnhofer, C-381/99, Zb. s. I-4961, body 27 a 28).

13      Vo veci zamestnancov pracujúcich v pracovnom pomere so zníženou dĺžkou pracovného času Súdny dvor rozhodol, že na mužov alebo ženy patriacich do znevýhodnenej skupiny sa musí, primerane ich pracovnému času, uplatňovať rovnaký režim ako na ostatných zamestnancov (rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 1990 Kowalska, C-33/89, Zb. s. I-2591, bod 19).

14      Pojem „odmena“ uvedený v článku 141 ES a článku 1 smernice 75/117 zahŕňa, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, všetky súčasné a budúce peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty (naturálna odmena) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu, ktorú pre neho vykonáva (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora zo 17. mája 1990 Barber, C-262/88, Zb. s. I-1889, bod 12 a Brunnhofer, bod 33).

15      Z judikatúry okrem iného vyplýva, že čo sa týka metódy, ktorú si je potrebné osvojiť na kontrolu dodržiavania zásady rovnakého odmeňovania vo vzťahu k dotknutým zamestnancom, je transparentnosť umožňujúca účinnú kontrolu zaručená iba vtedy, ak sa táto zásada uplatňuje na každý aspekt odmeny poskytnutej zamestnancom a zamestnankyniam, s výnimkou všeobecného ohodnotenia plnení poskytnutých predmetným zamestnancom (pozri vyššie citované rozsudky Barber, body 34 a 35 a Brunnhofer, bod 35). Je preto vhodné rozdielne posudzovať odmenu za prácu vykonanú v pracovnom čase a odmenu za prácu vykonanú nadčas.

16      V konaní pred vnútroštátnym súdom odmena za prácu vykonanú nadčas predstavuje plnenie, ktoré poskytla spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko uvedeným pedagógom za vykonanú prácu.

17      Napriek tomu, že toto odmeňovanie sa javí ako rovnaké, čo sa týka vzniku nároku pedagógov pracujúcich v pracovnom pomere so zníženou dĺžkou pracovného času, ako aj pedagógov pracujúcich v pracovnom pomere s riadnym pracovným časom na plat za prácu nadčas až po odpracovaní troch hodín práce nadčas, je potrebné konštatovať, že 3 hodiny práce nadčas predstavujú väčšiu záťaž pre pedagógov pracujúcich v pracovnom pomere s kratším pracovným časom ako pre tých s riadnym pracovným časom. V skutočnosti, pedagóg s riadnym pracovným časom musí pracovať o 3 hodiny viac, ako je jeho celková mesačná pracovná doba v trvaní 98 hodín, aby dostal plat za odpracované hodiny nadčas, čo predstavuje zvýšenie pracovného času o 3 %. Pedagóg s kratším pracovným časom musí rovnako pracovať 3 hodiny viacej, ako je jeho celková mesačná pracovná doba v trvaní 60 hodín, čo však predstavuje zvýšenie pracovného času o 5 %. Keďže pre pedagógov pracujúcich v pracovnom pomere s kratším pracovným časom nie je počet vyučovacích hodín nadčas, ktoré zakladajú nárok na plat, upravený primerane ich pracovnému času, dochádza tu k nerovnakému zaobchádzaniu s nimi vo vzťahu k pedagógom pracujúcim v pracovnom pomere s riadnym pracovným časom, a to v oblasti odmeňovania za hodiny odučené v rámci práce nadčas.

18      Vnútroštátny súd musí určiť, po prvé, či rozdiel v zaobchádzaní zavedený danou vnútroštátnou právnou úpravou postihuje podstatne viac žien ako mužov, po druhé, či tento rozdiel v zaobchádzaní zodpovedá okolnostiam, ktoré nemajú nič spoločné s príslušnosťou k určitému pohlaviu, a či je nevyhnutný pre dosiahnutie určeného cieľa (pozri k tomuto rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 1996 Freers a Speckmann, C-278/93, Zb. s. I-1165, bod 28).

19      Za daných okolností, je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že článok 141 ES a článok 1 smernice 75/117 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej pedagógovia pracujúci v pracovnom pomere s kratším pracovným časom, takisto ako tí s riadnym pracovným časom, nemajú nárok na žiadny plat za prácu nadčas, pokiaľ jej rozsah nepresiahne tri vyučovacie hodiny za mesiac, je v rozpore s nimi, pokiaľ rozdiely v zaobchádzaní postihujú viac žien ako mužov a pokiaľ ich nemožno odôvodniť okolnosťami, ktoré nemajú nič spoločné s príslušnosťou k určitému pohlaviu alebo nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie určeného cieľa.

 O trovách

20      Nemecká vláda ako ani Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR (prvá komora)

v konaní o otázke, ktorú mu predložil Verwaltungsgericht Minden uznesením z 26. júla 2002, rozhodol:

Článok 141 ES a článok 1 smernice 75/117 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej pedagógovia pracujúci v pracovnom pomere s kratším pracovným časom, takisto ako tí s riadnym pracovným časom, nemajú nárok na žiadny plat za prácu nadčas, pokiaľ jej rozsah nepresiahne tri vyučovacie hodiny za mesiac, ak tento rozdiel v zaobchádzaní postihuje podstatne viac žien ako mužov a ak rozdiely v zaobchádzaní nie sú odôvodnené okolnosťami, ktoré nemajú nič spoločné s príslušnosťou k určitému pohlaviu alebo nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie určeného cieľa, je v rozpore s nimi.

Jann

La Pergola

von Bahr

Silva de Lapuerta

Lenaerts

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. mája 2004.

Tajomník

Predseda prvej komory

R. Grass

P. Jann

---

* Jazyk konania: nemčina.