Vec C‑275/02

Engin Ayaz

proti

Spolkovej krajine Bádensko-Württembersko

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Verwaltungsgericht Stuttgart)

„Asociácia EHS‑Turecko – Voľný pohyb pracovníkov – Článok 7 prvý odsek rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 – Osobná pôsobnosť – Pojem ‚rodinný príslušník‘ tureckého pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v niektorom členskom štáte – Nevlastný syn takéhoto pracovníka“

Abstrakt rozsudku

Medzinárodné dohody – Asociačná dohoda EHS-Turecko – Asociačná rada zriadená asociačnou dohodou EHS-Turecko – Rozhodnutie o voľnom pohybe pracovníkov – Spájanie rodín – Rodinný príslušník tureckého pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v niektorom členskom štáte – Pojem – Nevlastný syn, ktorý má menej ako 21 rokov alebo je odkázaný – Začlenenie

(Rozhodnutie č. 1/80 Asociačnej rady EHS-Turecko, článok 7 ods. 1)

Článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 Asociačnej rady EHS‑Turecko sa má vykladať v tom zmysle, že nevlastný syn, ktorý má menej ako 21 rokov, alebo je odkázaný na tureckého pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v členskom štáte, je rodinným príslušníkom tohto pracovníka v zmysle tohto ustanovenia a požíva práva, ktoré mu toto rozhodnutie priznáva, len čo riadne získal oprávnenie pripojiť sa k tomuto pracovníkovi v prijímajúcom členskom štáte.

(pozri bod 48 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 30. septembra 2004 (*)

„Asociácia EHS‑Turecko – Voľný pohyb pracovníkov – Článok 7 prvý odsek rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 – Osobná pôsobnosť – Pojem ‚rodinný príslušník‘ tureckého pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v niektorom členskom štáte – Nevlastný syn takéhoto pracovníka“

Vo veci C‑275/02,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES,

podaný rozhodnutím Verwaltungsgericht Stuttgart (Nemecko) z 11. júla 2002 a doručený Súdnemu dvoru 26. júla 2002, ktorý súvisí s konaním:

Engin Ayaz

proti

Spolkovej krajine Bádensko-Württembersko,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann, J. N. Cunha Rodrigues, R. Schintgen (spravodajca) a F. Macken,

generálny advokát: L. A. Geelhoed,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        spolková krajina Bádensko-Württembersko, v zastúpení: S. Karajan, splnomocnený zástupca,

–        nemecká vláda, v zastúpení: W.-D. Plessing, splnomocnený zástupca,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Martin, splnomocnený zástupca,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. mája 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 prvého odseku rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie (ďalej len „rozhodnutie č. 1/80“). Asociačná rada bola zriadená Asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom podpísaná v Ankare 12. septembra 1963 Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na druhej strane, ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES 217, 1964, s. 3685, ďalej len „asociačná dohoda“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Ayaz, tureckým štátnym príslušníkom, a spolkovou krajinou Bádensko‑Württembersko vo veci rozhodnutia tejto krajiny odmietnuť predĺženie jeho dočasného povolenia na pobyt v Nemecku a nariadiť jeho vyhostenie z územia tohto členského štátu.

 Právny rámec

 Asociácia EHS‑Turecko

3        V súlade s článkom 2 ods. 1 má asociačná dohoda za cieľ podporovať a posilniť plynulé a vyvážené obchodné a hospodárske vzťahy medzi zmluvnými stranami, zahŕňajúc aj oblasť voľného pohybu pracovníkov (článok 12), ako aj odstránenie obmedzení práva usadiť sa (článok 13) a slobodného poskytovania služieb (článok 14) s cieľom zlepšiť životnú úroveň tureckého ľudu a uľahčiť neskoršie prijatie Turecka do Spoločenstva (štvrté odôvodnenie a článok 28).

4        Na tento účel asociačná dohoda zahŕňa prípravnú etapu, ktorá umožní Tureckej republike posilniť jej hospodárstvo s pomocou Spoločenstva (článok 3), prechodnú etapu, v priebehu ktorej je zabezpečené postupné zavedenie colnej únie a zbližovanie hospodárskych politík (článok 4), a záverečnú etapu, ktorá je založená na existencii colnej únie a zahŕňa posiľňovanie koordinácie hospodárskych politík zmluvných strán (článok 5).

5        Na základe článku 12 asociačnej dohody, začlenenej do hlavy II, nazvanej „Vykonávanie v prechodnej etape“ [neoficiálny preklad]:

„Zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať články 48, 49 a 50 Zmluvy o založení Spoločenstva pri postupnom uskutočňovaní vzájomného voľného pohybu pracovníkov.“ [neoficiálny preklad]

6         Článok 22 ods. 1 asociačnej dohody znie:

„Na uskutočnenie cieľov stanovených v dohode a v prípadoch v nej uvedených Asociačná rada má rozhodovaciu právomoc. Každá zo zmluvných strán je povinná prijať opatrenia na vykonanie prijatých rozhodnutí. ...“ [neoficiálny preklad]

7        Dodatkový protokol, podpísaný 23. novembra 1970 v Bruseli, uzavretý, schválený a potvrdený Spoločenstvom nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1970 (Ú. v. ES L 293, s. 1, ďalej len „dodatkový protokol“) určuje vo svojom článku 1 podmienky, pravidlá a harmonogram realizácie prechodnej etapy uvedenej v článku 4 asociačnej dohody. Podľa článku 62 dodatkový protokol tvorí integrálnu súčasť tejto dohody.

8        Dodatkový protokol obsahuje hlavu II nazvanú „Pohyb osôb a služieb“, ktorej článok I je venovaný pracovníkom.

9        Článok 36 dodatkového protokolu, ktorý je súčasťou tejto kapitoly I, stanovuje, že voľný pohyb pracovníkov medzi členskými štátmi Spoločenstva a Tureckom sa bude uskutočňovať postupne v súlade so zásadami uvedenými v článku 12 asociačnej dohody, medzi koncom dvanásteho a dvadsiateho druhého roka po vstupe tejto dohody do platnosti a že asociačná rada rozhodne o možných spôsoboch nevyhnutných na jeho realizáciu.

10      Dňa 19. septembra 1980 asociačná rada prijala rozhodnutie č. 1/80. Články 6, 7 a 14 tohto rozhodnutia sú uvedené v kapitole II tohto rozhodnutia nazvanej „Sociálne ustanovenia“ v oddiele 1 týkajúcom sa otázok zamestnania a voľného pohybu pracovníkov.

11      Článok 6 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 znie:

„S výhradou ustanovení článku 7 o slobodnom prístupe rodinných príslušníkov k zamestnaniu, turecký pracovník, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v členskom štáte:

–        má právo, v tomto členskom štáte, po roku legálneho zamestnania na obnovu svojho pracovného povolenia u toho istého zamestnávateľa, ak tento má voľné pracovné miesto,

–        má právo, v tomto členskom štáte, po troch rokoch legálneho zamestnania a s výhradou prednosti poskytovanej pracovníkom z členských štátov Spoločenstva, odpovedať na pracovnú ponuku v rovnakej profesii u zamestnávateľa podľa svojho výberu, urobenú za normálnych podmienok, zaregistrovanú na úrade práce v tomto členskom štáte,

–        požíva v tomto členskom štáte, po štyroch rokoch legálneho zamestnania, výhodu slobodného prístupu ku každej pracovnej činnosti podľa svojho výberu“.

12      Článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 stanovuje:

„Rodinní príslušníci tureckého pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v tomto členskom štáte, ktorí získali povolenie sa k nemu pripojiť:

–        majú právo odpovedať, s výhradou prednosti poskytovanej pracovníkom z členských štátov Spoločenstva, na každú pracovnú ponuku, ak tam bývajú legálne aspoň tri roky,

–        tam požívajú slobodný prístup ku každej pracovnej aktivite podľa svojho výberu, ak tam legálne bývajú aspoň päť rokov.“

13      Článok 14 ods. 1 rovnakého rozhodnutia stanovuje:

„Ustanovenia tohto oddielu sa aplikujú, s výhradou obmedzení, odôvodnených zaistením verejného poriadku, bezpečnosti a verejného zdravia.“

 Ďalšie dôležité ustanovenia práva Spoločenstva

14      Článok 10 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2434/92 z 27. júla 1992 (Ú. v. ES L 245, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 1612/68“), je nasledujúceho znenia:

„Spolu s pracovníkom, ktorý je štátnym príslušníkom jedného členského štátu a je zamestnaný na území iného členského štátu, majú bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť právo usadiť sa:

a)      jeho manželka/jej manžel a potomkovia, ak majú menej ako 21 rokov alebo sú závislými osobami;

b)      závislí príbuzní pracovníka/pracovníčky a jeho manželky/manžela vo vzostupnej línii.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

15      Zo spisov sporu vo veci samej vyplýva, že pán Ayaz, narodený 24. septembra 1979, slobodný, prišiel roku 1991 za svojím nevlastným otcom do Nemecka, sprevádzaný svojou matkou.

16      Je nesporné, že nevlastný otec pána Ayaza, tureckej národnosti, je od začiatku 80. rokov pracovníkom, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce tohto členského štátu, kde býva legálne.

17      Podľa vnútroštátneho súdu matka pána Ayaza nikdy v Nemecku nezískala pracovné povolenie.

18      Pán Ayaz od svojho príchodu do Nemecka, s výnimkou krátkeho obdobia na konci roka 1999, býval nepretržite u svojej matky a nevlastného otca. Počas svojho pobytu v Nemecku navštevoval doplnkovú školu a získal záverečný diplom, potom technickú školu, ktorá trvala jeden rok. Následne absolvoval dve odborné školenia, ale ich nedokončil. Po období nezamestnanosti vykonával nepravidelne zamestnanie šoféra.

19      Medzi rokmi 1997 a 2001 bol pán Ayaz viackrát odsúdený nemeckými súdmi za rôzne trestné činy.

20      Oprávnená osoba mala v Nemecku dočasné povolenie na pobyt, ktoré uplynulo 31. októbra 1999.

21      Dňa 8. júla 1999 požiadal o udelenie trvalého povolenia na pobyt, ale žiadne výslovné rozhodnutie nebolo prijaté.

22      Dňa 24. marca 2000 pán Ayaz požiadal o predĺženie svojho dočasného povolenia na pobyt.

23      Rozhodnutím z 9. augusta 2000 Landratsamt Rems‑Murr‑Kreis (Rems‑Murr okresný úrad) zamietol jeho žiadosť a nariadil mu opustiť Nemecko v lehote jedného mesiaca po doručení tohto zamietnutia, prípadné nevykonanie tohto rozhodnutia bude mať za následok jeho vyhostenie.

24      Dňa 14. septembra 2000 podal pán Ayaz odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a súčasne požiadal Verwaltungsgericht Stuttgart o dočasnú ochranu jeho práv.

25      Rozhodnutím z 30. októbra 2000 tento súd vyslovil, že toto odvolanie má odkladný účinok.

26      Dňa 8. februára 2002 Regierungspräsidium Stuttgart zamietol odvolanie pána Ayaza ako neopodstatnené, domnievajúc sa, že tento predstavuje závažnú hrozbu pre bezpečnosť a verejný poriadok z dôvodu závažných trestných činov, ktorých sa dopustil, a že ani nemecká ústava, ani Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd neodporujú jeho vyhosteniu.

27      Dňa 5. marca 2002 oprávnená osoba podala odvolanie proti rozhodnutiu Regierungspräsidium Stuttgart na Verwaltungsgericht Stuttgart.

28      Podľa tohto súdu je napadnuté rozhodnutie z 8. februára 2002 v súlade s vnútroštátnym právom, Auslandergesetz (nemecký zákon o cudzincoch), ktorý ustanovuje automatické vyhostenie cudzinca, ktorý ako v danom prípade bol v priebehu posledných piatich rokov odsúdený s konečnou platnosťou ako maloletý na celkovú dobu tri a pol roka.

29      Je dôležité popritom overiť pre pána Ayaza možnosť využiť ochranu proti vyhosteniu, ktorú upravuje článok 14 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80, ako je vyložený v rozsudku z 10. februára 2000, Nazli (C‑340/97, Zb. s. I‑957, bod 50 až 64). Jednak by totiž z tohto rozsudku vyplynulo, že vyššie uvedený článok 14 ods. 1 odporuje vyhosteniu tureckého štátneho príslušníka, ktorý požíva právo, ktoré mu je priamo priznané rozhodnutím č. 1/80, ak je toto opatrenie nariadené následne po odsúdení v trestnom konaní a s cieľom odradiť ostatných cudzincov, bez toho, aby osobné správanie oprávnenej osoby dalo konkrétny dôvod sa domnievať, že sa dopustí ďalších závažných trestných činov, ktoré narušia verejný poriadok v prijímajúcom členskom štáte. Ďalej vnútroštátny súd usudzuje, že v tomto prípade z osobného správania pána Ayaza nevyplýva konkrétne riziko nového a vážneho nerušenia verejného poriadku, takže v súlade s článkom 14 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 je potrebné zrušiť rozhodnutie o vyhostení.

30      Každopádne, aby toto rozhodnutie bolo aplikovateľné v súdnom spore pred vnútroštátnym súdom, treba určiť, či oprávnená osoba patrí k osobám chráneným rozhodnutím č. 1/80.

31      V tomto ohľade pán Ayaz by nemal požívať práva, ktoré článok 6 ods. 1 rozhodnutia č.1/80 priznáva tureckému pracovníkovi, ktorý je súčasťou trhu práce v členskom štáte, z dôvodu, že nespĺňa podmienky, ktoré kladie toto ustanovenie.

32      Pokiaľ ide o aplikáciu článku 7 prvého odseku rozhodnutia č. 1/80, oprávnená osoba by už viac nemala mať právo na pobyt v Nemecku odvodené od svojej matky, keďže táto nikdy nebola zamestnaná v prijímajúcom členskom štáte. Zato nevlastný otec pána Ayaza dobre spĺňa podmienku náležitosti k legálnemu trhu práce v tomto členskom štáte, takže vzniká otázka, či žalobca vo vnútroštátnom súdnom spore má byť pokladaný za „rodinného príslušníka“ v zmysle tohto ustanovenia. Na túto otázku nebola daná jasná odpoveď.

33      Majúc za to, že za týchto podmienok si riešenie sporu vyžaduje výklad práva Spoločenstva, Verwaltungsgericht Stuttgart rozhodol prerušiť vnútroštátne konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je nevlastný syn, ktorý má menej ako 21 rokov, tureckého pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v tomto členskom štáte, považovaný za rodinného príslušníka v zmysle článku 7 [prvého odseku] rozhodnutia [č.] 1/80...?“

 O prejudiciálnej otázke

34      Predtým, ako sa odpovie na položenú otázku, treba na úvod zdôrazniť, ako to vyplýva zo znenia článku 7 prvého odseku rozhodnutia č. 1/80, že požívanie práv upravených v tomto ustanovení je podriadené dvom kumulovaným podmienkam, ktoré sú v ňom uvedené, a to, že dotknutá osoba je rodinným príslušníkom tureckého pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v prijímajúcom členskom štáte, a že dostala oprávnenie od kompetentných orgánov tohto štátu na pripojenie sa k tomuto pracovníkovi.

35      Pokiaľ ide o druhú podmienku, vyplýva z ustálenej súdnej praxe, že za súčasného stavu práva Spoločenstva ustanovenia o asociácii medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckou republikou nepojednávajú o kompetencii členských štátov právne upraviť vstup na svoje územie tureckých štátnych príslušníkov, ako ani o podmienkach ich prvej profesionálnej aktivity, takže prvé prijatie takéhoto štátneho príslušníka v členskom štáte je výslovne upravené vnútroštátnym právom tohto členského štátu (pozri na záver rozsudok z 21. októbra 2003, Abatay a i., C‑317/01 a C‑369/01, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 63 a 65).

36      Každopádne v súdnom spore pred vnútroštátnym súdom otázka položená vnútroštátnym súdom sa dotýka len prvej podmienky uvedenej v bode 34 tohto rozsudku.

37      Pokiaľ ide o túto podmienku, položená otázka sa netýka postavenia pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v členskom štáte, pokiaľ ide o tureckého štátneho príslušníka, ktorý je už prítomný na území tohto štátu – je to prvok, ktorý vnútroštátny súd považuje za nadobudnutý –, ale ide o to vedieť, či nevlastný syn takéhoto pracovníka je „rodinný príslušník“ v zmysle článku 7 prvého odseku rozhodnutia č. 1/80.

38      V tomto zmysle vyššie uvedené ustanovenie neobsahuje definíciu pojmu „rodinný príslušník“ pracovníka.

39      Tento pojem musí byť predmetom jednotného výkladu na úrovni Spoločenstva s cieľom zaistiť jednotnú aplikáciu v členských štátoch.

40      Jeho dosah musí byť presne určený v závislosti od cieľa, ktorý sleduje, ako aj od kontextu, do ktorého je začlenený.

41      Jednak, ako už Súdny dvor rozhodol, systém zavedený článkom 7 prvým odsekom rozhodnutia č. 1/80 sleduje vytvorenie priaznivých podmienok pre spájanie rodín v prijímajúcom členskom štáte, umožniac v prvom období prítomnosť členov rodiny u tohto migrujúceho pracovníka a stabilizujúc po určitom čase právne ich situáciu tým, že sa im umožní prístup k zamestnaniu v tomto členskom štáte (pozri najmä rozsudok zo 17. apríla 1997, Kadiman, C‑351/95, Zb. s. I‑2133, body 34 až 36).

42      Jednak rovnaký cieľ je sledovaný nariadením č 1612/68 – ktoré je určené, tak ako to konštatuje Súdny dvor v bodoch 82 a 83 rozsudku z 8. mája 2003, Wählergruppe Gemeinsam (C‑171/01, Zb. s. I‑4301), na objasnenie ustanovení článku 48 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 39 ES) – a obzvlášť jeho článkom 10 ods. 1.

43      V rozsudku zo 17. septembra 2002, Baumbast a R (C‑413/99, Zb. s. I‑7091, bod 57), Súdny dvor vyslovil v tomto ohľade názor, že právo usadiť sa s migrujúcim pracovníkom, ktoré požíva „jeho manžel a ich potomkovia, ktorí majú menej ako dvadsaťjeden rokov, alebo sú naňho odkázaní“, na základe tohto ustanovenia nariadenia č 1612/68, sa týka tak potomkov tohto pracovníka, ako aj potomkov jeho manžela.

44      Okrem toho ustálená súdna prax od rozsudku zo 6. júna 1995, Bozkurt (C‑434/93, Zb. s. I‑1475, body 14, 19 a 20), vyvodila závery zo znenia článkov 12 asociačnej dohody a 36 dodatkového protokolu, ako aj z cieľa rozhodnutia č. 1/80, ktorý smeruje k tomu, aby bol postupne realizovaný voľný pohyb pracovníkov, inšpirujúc sa článkami 48 Zmluvy, 49 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 40 ES) a 50 Zmluvy ES (teraz článok 41 ES), že zásady prijaté v rámci týchto posledných článkov musia byť prenesené v maximálne možnej miere na tureckých štátnych príslušníkov, ktorí požívajú práva priznané týmto rozhodnutím (pozri na záver rozsudok Wählergruppe Gemeinsam, už citovaný, bod 72, a analogicky, pokiaľ ide o článok 14 asociačnej dohody týkajúci sa slobodného poskytovania služieb, rozsudok Abatay a i., už citovaný, bod 112).

45      Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o určenie rozsahu pojmu „rodinný príslušník“ v zmysle článku 7 prvého odseku rozhodnutia č. 1/80, treba sa odvolať na výklad tohto pojmu urobený, čo sa týka voľného pohybu pracovníkov, štátnych príslušníkov členských štátov Spoločenstva a ešte špecifickejšie, rozsahu článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1612/68 (pozri analogicky rozsudky Wählergruppe Gemeinsam, už citovaný, a zo 16. septembra 2004, Komisia/Rakúsko, C‑465/01, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, čo sa týka prenesenia pre potreby práva voliteľnosti tureckých pracovníkov do takých orgánov, ako sú pracovné komory, alebo podnikové výbory na výklad článku 8 ods. 1 tohto nariadenia).

46      Ostatne článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 neobsahuje vo svojej podstate taký prvok, ktorý by umožnil myslieť si, že dosah pojmu „rodinný príslušník“ by mal byť obmedzený, pokiaľ ide o pracovníka na jeho pokrvnú rodinu.

47      Výklad, ktorý predchádza, je okrem iného posilnený rozsudkom z 11. novembra 1999, Mesbah (C‑179/98, Zb. s. I‑7955), v ktorom Súdny dvor vyslovil právny názor, že pojem „rodinný príslušník“ migrujúceho marockého pracovníka v zmysle článku 41 ods. 1 Dohody o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom podpísanej v Rabate 27. apríla 1976 a schválenej v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2211/78 z 26. septembra 1978 (Ú. v. ES L 264, s. 1), sa rozširuje na predkov tohto pracovníka a na jeho manžela, ktorý býva s ním v prijímajúcom členskom štáte. Tento výklad, týkajúci sa dohody o spolupráci, musí byť totiž o to skôr uplatnený, keď ide o asociačnú dohodu, ktorá sleduje oveľa ambicióznejší cieľ (pozri bod 3 tohto rozsudku).

48      Berúc do úvahy vyššie uvedené, treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 má byť vykladaný v tom zmysle, že nevlastný syn, ktorý má menej ako 21 rokov, alebo je odkázaný na tureckého pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v členskom štáte, je rodinným príslušníkom tohto pracovníka v zmysle tohto ustanovenia a požíva práva, ktoré mu toto rozhodnutie priznáva, len čo riadne získal oprávnenie pripojiť sa k tomuto pracovníkovi v prijímajúcom členskom štáte.

 O trovách

49      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie, prijatý asociačnou radou zriadenou Asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, sa má vykladať v tom zmysle, že nevlastný syn, ktorý má menej ako 21 rokov, alebo je odkázaný na tureckého pracovníka, ktorý je súčasťou legálneho trhu práce v členskom štáte, je rodinným príslušníkom tohto pracovníka v zmysle tohto ustanovenia a požíva práva, ktoré mu toto rozhodnutie priznáva, len čo riadne získal oprávnenie pripojiť sa k tomuto pracovníkovi v prijímajúcom členskom štáte.

Podpisy

---

* Jazyk konania: nemčina.