NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER

prednesené 12. februára 2004 (1)

Vec C-443/02

Procura della Repubblica

proti

Nicolas Schreiber

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Pordenone)

„Článok 28 ES – Smernica 98/8/ES – Biocídne výrobky – Uvádzanie na trh – Požiadavka povolenia na predaj drevených doštičiek z červeného cédru s prirodzenou odolnosťou voči moliam“

1.        Tribunale di Pordenone, taliansky súd prvého stupňa v trestných veciach, položil Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES päť prejudiciálnych otázok, ktorými požiadal o výklad niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh(2) v spojení s článkom 28 ES.

Konkrétne je predmetom prejudiciálnych otázok výklad pojmov „biocídny výrobok“, „biocídny výrobok s nízkym stupňom rizika“ a „základná látka“, použitých v prípade drevených doštičiek z červeného cédru, ktoré sú uvádzané na trh v ich prirodzenom stave ako ochranný prostriedok proti moliam. Vnútroštátny súd sa okrem toho pokúša zistiť, či tieto predmety, ktoré sú v určitom členskom štáte legálne uvádzané na trh bez požiadavky na povolenie alebo registráciu, možno podriadiť týmto požiadavkám, ak sa majú predávať v inom členskom štáte.

I –    Skutkové okolnosti vnútroštátneho konania

2.        Dňa 13. marca 2001 zabavili úradníci Nucleo Antisofisticazioni (jednotky karabinierov na boj proti falšovaniu) v supermarkete LIDL-Italia v Cordenons (provincia Pordenone) 20 balení, z ktorých každé obsahovalo 24 drevených doštičiek s označením „proti moliam“.

3.        Procura della Repubblica (prokuratúra) potvrdila tento úkon o tri dni neskôr a začala trestné stíhanie proti pánovi Schreiberovi, ktorý bol výkonným riaditeľom LIDL-Italia Srl, dcérskej spoločnosti LIDL Stiftung KG so sídlom v Nemecku. V priebehu konania vypracoval Dr. R. Flego 23. apríla znalecký posudok, na ktorý sa odvolala prokuratúra vo svojom návrhu na vydanie trestného rozkazu, tomuto návrhu Tribunale di Pordenone 15. marca 2002 vyhovel.

4.        O tri dni neskôr podal pán Schreiber proti trestnému rozkazu odpor, preto bolo otvorené hlavné pojednávanie, kde bol obžalovaný z konania v rozpore s článkom 189 Real Decreto (kráľovského dekrétu) č. 1265/1934, ktorého sa dopustil tým, že výrobok pochádzajúci z Nemecka s označením „drevené doštičky s odolnosťou voči moliam“, považovaný za zdravotnícko-chirurgický prostriedok, ponúkal na predaj bez získania potrebného povolenia. Dňa 20. novembra sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom Tribunale rozhodol položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky.

II – Prejudiciálne otázky

5.        Taliansky súd formuloval otázky takto:

„1.      Treba vykladať článok 2 ods. 1 písm. a) a b) smernice 98/8/ES v zmysle všeobecnej právnej úpravy, ktorú táto smernica zaviedla do právneho poriadku Spoločenstva tak, že pojmy „biocídny výrobok“ a „biocídny výrobok s nízkym stupňom rizika“ zahŕňajú výlučne výrobky, ktorých funkcia pesticídu je založená na aktívnych látkach, ktoré boli do neho pridávané chemickým alebo biologickým postupom, ktorého výslovným účelom je dať týmto výrobkom funkciu pesticídu?

2.      Treba vykladať článok 2 ods. 1 písm. c) smernice 98/8/ES v zmysle všeobecnej právnej úpravy, ktorú táto smernica zaviedla do právneho poriadku Spoločenstva tak, že sa pojem „základná látka“ vzťahuje na látky, ktoré nie sú do výrobku pridávané preto, aby výrobok mohol plniť funkciu pesticídu, ale funkcia pesticídu sa skôr pripája k normálnej funkcii výrobku pri jeho použití (napríklad tekutý čistiaci prostriedok na umývanie riadu, ktorý vďaka pridaniu látky zlepšujúcej jeho čistiace vlastnosti pôsobí aj ako baktericíd)?

3.      Možno drevenú doštičku z červeného cédru výlučne z dôvodu, že bola uvedená na trh ako „ochrana proti moliam“ kvalifikovať ako „biocídny výrobok“ alebo ako „biocídny výrobok s nízkym stupňom rizika“, alebo ako „základnú látku“ v zmysle smernice 98/8, ak a) drevo nebolo nijako chemicky alebo biologicky upravené, b) látka, od ktorej sú závislé účinky dreva, sa vo výrobku prirodzene vyskytuje, c) výrobok sa uvádza na trh hlavne v stave, v akom sa voľne vyskytuje v prírode?

4.       Treba vykladať článok 2 ods. 1 písm. c) smernice 98/8/ES v tom zmysle, že len vtedy, ak je základná látka zaradená do zoznamu prílohy IB, je oslobodená od povolenia a registrácie, ktoré sú stanovené pre uvádzanie výrobkov uvedených v článku 2 na trh v členských štátoch, t. j. že zaradenie do zoznamu má v každom ohľade konštitutívny účinok?

5.      Treba vykladať článok 4 smernice 98/8/ES v spojení s článkami 28 ES a 30 ES v tom zmysle, že výrobok špecifikovaný v tretej otázke, ktorý bol v členskom štáte legálne uvedený na trh bez toho, aby potreboval povolenie alebo registráciu, je možné v inom členskom štáte, kde bol uvedený na trh neskôr, podrobiť takémuto konaniu z dôvodu, že nie je zaradený do zoznamu podľa prílohy IB k smernici 98/8?“

III – Vnútroštátna právna úprava

6.        Pán Schreiber bol v Taliansku trestne stíhaný z dôvodu porušenia vnútroštátneho práva, ktorého sa dopustil tým, že pred uvedením pesticídov na trh v tomto štáte nepožiadal ministerstvo o vydanie príslušného povolenia.

7.        Vnútroštátny súd uvádza vo svojom uznesení, že v zmysle obžaloby drevené doštičky s odolnosťou voči moliam spadajú pod definíciu pojmu „zdravotnícko-chirurgické prostriedky“ podľa dekrétov prezidenta republiky. 223/1988 a 392/1998, pretože druhý predpis v článku 1 písm. c) za takéto prostriedky považuje prostriedky s ničiacim účinkom voči hmyzu.

8.        V zmysle článku 2 Decreto-legislativo č.174/2000(3), ktorý verne odráža článok 2 ods. 1 smernice 98/8, možno prostriedok proti moliam kvalifikovať ako „biocídny výrobok“, pretože neutralizuje činnosť škodlivých organizmov, bráni im alebo ich iným spôsobom kontroluje, ako „biocídny výrobok s nízkym stupňom rizika“ alebo ako „základnú látku“. Príloha IV tohto vnútroštátneho predpisu zodpovedá prílohe V k smernici 98/8 a obsahuje zoznam 23 typov biocídnych výrobkov. V bode 19 prílohy IV sú rovnako ako v bode 19 prílohy V k smernici 98/8 uvedené repelenty a atraktanty.

9.        Článok 3 ods. 1 tohto predpisu vyžaduje pred uvedením na trh výrobku, ktorý je kvalifikovaný ako biocídny výrobok, získanie povolenia ministerstva, zatiaľ čo článok 4 vyžaduje pre biocídny výrobok s nízkym stupňom rizika iba registráciu. Podľa článku 5 sú základné látky obsiahnuté v prílohe IB k smernici 98/8 oslobodené od akéhokoľvek konania, pričom tento zoznam ešte musí schváliť Spoločenstvo.

10.       Podľa článku 17 ods. 1 je ministerstvo zdravotníctva v rámci výnimky z pravidla, že aktívne látky musia byť v zozname zostavenom Európskou úniou, oprávnené na obdobie desiatich rokov počnúc 14. májom 2000 ďalej aplikovať vnútroštátnu právnu úpravu o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh, ktorá bola schválená dekrétom prezidenta republiky č. 392 zo 6. októbra 1998(4). Ministerstvo predovšetkým v súlade s článkom 2 schvaľuje predaj biocídnych výrobkov s aktívnymi látkami, ktoré neboli zapísané do zoznamu výrobkov článku 11, ak sa látky nachádzali na trhu v máji 2000.

Podľa článku 1 posledného menovaného dekrétu, upravuje tento dekrét povoľovacie konanie pre výrobu a uvádzania zdravotnícko-chirurgických prostriedkov na trh. Podľa článku 2 je potrebné podať žiadosť na ministerstve zdravotníctva a jednu kópiu zaslať Instituto Superior de Sanitá. Povolenie udelí ministerstvo zdravotníctva na návrh Instituto Superior de Sanitá do šiestich mesiacov. V prípade zamietnutia žiadosti sa rozhodnutie s odôvodnením doručí v tej istej lehote.

IV – Právna úprava Spoločenstva

11.      Otázky položené Tribunale di Pordenone sa týkajú výkladu článku 28 ES a článku 30 ES, ktoré znejú:

„Množstvové obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.“

„Ustanovenia článkov 28 a 29 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy a obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.“

12.      Okrem toho sa otázky vnútroštátneho súdu dotýkajú článku 2 smernice 98/8, ktorý uvádza:

„1. Pri používaní tejto smernice platia nasledujúce definície:

a)      Biocídne výrobky

sú aktívne látky a prípravky obsahujúce jednu alebo viacero aktívnych látok, upravené do formy, ktorá je dodávaná užívateľovi s cieľom ničenia, zastrašovania, zneškodnenia, zabránenia škodlivého účinku alebo spôsobenia iného inhibičného účinku na ľubovoľný škodlivý organizmus chemickými alebo biologickými prostriedkami.

Úplný zoznam 23 typov výrobkov so súborom popisov každého typu je uvedený v prílohe V.

b)      Biocídny výrobok s nízkym stupňom rizika

je biocídny výrobok, ktorý obsahuje aktívnu/-e látku/-y zo zoznamu v prílohe I A a ktorý neobsahuje žiadnu/-e potenciálne škodlivú/-é látku/-y.

Podmienky používania stanovia, že biocídny výrobok smie predstavovať len nízke riziko pre človeka, zvieratá a životné prostredie.

c)      Základná látka

je látka, ktorá je zahrnutá do zoznamu prílohy I B a ktorá sa nepoužíva ako pesticíd, ale môže sa zriedkavo použiť ako biocíd buď priamo, alebo vo výrobku pozostávajúcom z tejto látky a jednoduchého riedidla. Riedidlo nemôže byť látkou potenciálne škodlivou a nemôže sa predávať ako biocídna látka.

[...]“

13.      Posledná prejudiciálna otázka sa vzťahuje na článok 4 smernice 98/8, ktorý upravuje vzájomné uznávanie povolení a registrácie biocídnych výrobkov a biocídnych výrobkov s nízkym stupňom rizika medzi členskými štátmi. Odsek 1 stanovuje:

„1. Bez účinku na článok 12 bude biocídny výrobok, ktorý bol už autorizovaný alebo registrovaný v jednom členskom štáte, autorizovaný alebo registrovaný v inom členskom štáte v lehote [neoficiálny preklad] 120 dní, resp. 60 dní od obdržania žiadosti o autorizáciu iným členským štátom za predpokladu, že aktívna látka biocídneho výrobku je zahrnutá do prílohy I alebo I A a zodpovedá jeho požiadavkám.

[...]“

V –    Konanie pred Súdnym dvorom

14.      Pán Schreiber, belgická vláda a Komisia predložili svoje písomné pripomienky v predmetnom konaní v lehote stanovenej v článku 23 Protokolu o štatúte Súdneho dvora.

Na pojednávaní 8. januára 2004 Súdny dvor vypočul právneho zástupcu pána Schreibera a splnomocneného zástupcu Komisie.

VI – Posúdenie prejudiciálnych otázok

A –    Predbežné úvahy

15.      Napriek značnému významu otázok, ktoré položil Tribunale di Porenone, budú odpovede Súdneho dvora na ne málo uspokojivé. Je to dané tým, ako Komisia vo svojich písomných pripomienkach výstižne poznamenala, že harmonizácia v oblasti uvádzania biocídnych výrobkov na trh, ktorá bola začatá smernicou 98/8, ešte zďaleka nie je ukončená.

Ako sa uvádza v druhom a treťom bode odôvodnenia smernice 98/8, biocídne výrobky – predtým známe pod označením pesticídy využívané na iné ako poľnohospodárske účely – sú potrebné na kontrolu organizmov, ktoré sú škodlivé pre zdravie človeka a ktoré zapríčiňujú poškodenie prírodných alebo priemyselných výrobkov; môžu znamenať nebezpečenstvá pre ľudí, zvieratá a životné prostredie rôznymi spôsobmi vzhľadom na svoje vlastnosti a spôsoby použitia. Previerka uskutočnená Komisiou v členských štátoch v 90-tych rokoch jasne poukázala na rozdiely v ich právnych úpravách, ktoré môžu predstavovať obchodné prekážky tak pre biocídne výrobky, ako aj pre oblasti s tým súvisiace, a ktoré sú spôsobilé narušiť riadne fungovanie vnútorného trhu.

16.      S cieľom zabezpečiť voľný pohyb takýchto výrobkov zaviedla smernica 98/8 v článku 4 vzájomné uznávanie povolení a to tak, že biocídny výrobok, ktorý bol už povolený alebo registrovaný v jednom členskom štáte, bude povolený alebo registrovaný v inom členskom štáte v lehote 120 dní, resp. 60 dní, za predpokladu, že aktívna látka biocídneho výrobku je zahrnutá do prílohy I alebo prílohy IA a zodpovedá stanoveným požiadavkám. Okrem toho sa smernica vzťahuje tiež na povolenie a uvádzanie biocídnych výrobkov na trh na účely použitia v členských štátoch a na vypracovanie kladného zoznamu aktívnych látok, ktoré tieto výrobky obsahujú.

17.      Vzhľadom na dosiahnutý stupeň vývoja táto smernica vyvoláva viacero problémov. Po prvé, prílohy I a IA, ktoré majú obsahovať zoznamy aktívnych látok spoločne s požiadavkami na ich použitie v biocídnych výrobkoch, resp. v biocídnych výrobkoch s nízkym stupňom rizika, a príloha IB, ktorá má obsahovať zoznam základných látok, dosiaľ neboli kompletne vypracované. Tieto zoznamy má vypracovať stály výbor pre biocídne výrobky v lehote desiatich rokov.

18.      Po druhé, prechodné ustanovenia článku 16 umožňujú členským štátom ponechať si v lehote taktiež desiatich rokov vlastnú právnu úpravu alebo prax platnú pre oblasť uvádzania biocídnych výrobkov na trh, a najmä na základe vlastných vnútroštátnych predpisov povoliť predaj biocídnych výrobkov s aktívnymi látkami, ktoré pre tento typ výrobku nie sú uvedené v prílohe I alebo IA, pokiaľ sa v určitom čase už nachádzali na trhu ako aktívne látky biocídneho výrobku, ktorý nie je určený na vedecký alebo aplikovaný výskum a vývoj(5).

19.      Komisia začala v súlade s článkom 16 ods. 2 smernice 98/8 desaťročný pracovný program. V druhom bode odôvodnenia nariadenia č. 1896/2000 sa uvádza, že prvá fáza programu revízie je zameraná na to, aby mohla Komisia na základe informácií od výrobcu alebo žiadateľa identifikovať už existujúce účinné látky v biocídnych výrobkov a určiť tie, ktoré sa majú vyhodnotiť na účely ich zaradenia do príloh I, IA alebo IB. Článok 4 ods. 1 tohto nariadenia stanovil lehotu, ktorá uplynula 28. marca 2002, v rámci ktorej výrobcovia, výrobcovia prípravkov a združenia, ktoré chcú požiadať o zaradenie už účinnej látky nachádzajúcej sa v jednom alebo vo viacerých typoch výrobkov do prílohy I alebo prílohy IA smernice, to oznámia Komisii. Podobné riešenie bolo zvolené vo vzťahu k prílohe IB. Nariadenie č. 1687/2002(6) však zakotvilo dodatočnú lehotu, ktorá uplynula na konci januára 2003.

Na rok 2002 bolo oznámené začatie ďalšej fázy revízie. Nariadenie (ES) č. 2032/2003(7) stanovilo podrobné pravidlá realizácie druhej fázy pracovného programu a systematického skúmania všetkých aktívnych látok, ktoré už boli k 14. máju 2000 uvedené na trh ako aktívne látky v biocídnych výrobkoch. V písomných pripomienkach predložených v tomto konaní Komisia oznámila, že podľa jej odhadov by malo byť posudzovanie možného začlenenia týchto látok do príloh aktívnych látok ukončené niekedy v rokoch 2006 až 2010.

20.      Na zozname aktívnych látok z 8. apríla 2003 sa nachádza cédrový olej (Cedar Oil, Cedernholzöl Texas 22 %) pod číslom CAS 68990-83-0 na strane 20 a olej z cédrového dreva (Cedarwood oil) pod číslom CAS 8000-27-9 na strane 22(8). V zmysle poznámok k tomuto zoznamu obsahujúcemu celkovo 645 látok bol cédrový olej, uvedený na prvom mieste, predmetom spoločného oznámenia, schváleného a overeného, zatiaľ čo zápis druhého uvedeného oleja neobsahuje žiadne dodatočné vysvetlenie. Napriek tomu, že v treťom bode odôvodnenia nariadenia č. 1687/2002 sa uvádza, že predbežný zoznam oznamovaných existujúcich aktívnych látok určuje pre každú látku prílohu smernice 98/8, do ktorej má byť aktívna látka zaradená, táto skutočnosť nevyplýva jednoznačne z uverejneného zoznamu.

Podľa piateho bodu odôvodnenia nariadenia č. 2032/2003 už existujúce aktívne látky, ktoré boli len identifikované (medzi nimi je v prílohe III uvedený cédrový olej, ako aj olej z cédrového dreva), nebudú posudzované v rámci programu revízie a nebudú ani zaradené do príloh I, IA alebo IB k smernici 98/8. Podľa článku 4 ods. 2 s účinnosťou od 1. septembra 2006 členské štáty zrušia existujúce povolenia alebo registrácie biocídnych výrobkov obsahujúcich aktívne látky uvedené v prílohe III, ktorá obsahuje existujúce a identifikované aktívne látky, vo vzťahu ku ktorým nebolo prijaté žiadne oznámenie a prejavenie záujmu, a zabezpečia, aby sa tieto biocídne výrobky viac neuvádzali na trh na ich území.

21.      Cédrový olej bol v tomto zmysle pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 2032/2003 považovaný za „existujúcu látku“, pretože sa v máji 2000 nachádzal na trhu(9). Za týchto okolností článok 16 ods. 1 smernice 98/8 dovoľoval členským štátom uplatňovať na obdobie desiatich rokov vlastnú právnu úpravu uvádzania biocídnych výrobkov na trh, platnú v tom čase. Nič teda nebráni tomu, aby Taliansko pri predaji výrobkov určených na boj proti hmyzu a obsahujúcich uvedený olej uplatňovalo právne predpisy platné v tomto období.

To bolo zrejme aj snahou tohto členského štátu, keď prijal Decreto-Legislativo č. 174/2000, a teda uviedol vnútroštátnu právnu úpravu do súladu so smernicou 98/8, pričom sa vzhľadom na uvádzanie biocídnych výrobkov na trh počas prechodného obdobia odvolal na ustanovenia dekrétu prezidenta republiky č. 392/98, ktorý upravuje povoľovacie konanie a predaj zdravotnícko-chirurgických prostriedkov vrátane prípravkov na ničenie hmyzu.

22.      Na záver treba poukázať na dôsledky nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 2032/2003 pre túto oblasť. U aktívnych látok nezaradených do prílohy I tohto nariadenia sa predpokladá, že pred 14. májom 2000 neboli uvedené na trh. Podmienka, ktorú stanovuje článok 16 ods. 1 smernice 98/8 pre povolenie predaja biocídnych výrobkov vnútroštátnymi úradmi, spočívala v tom, že aktívne látky týchto výrobkov ako také sa v tomto čase museli nachádzať na trhu. Povolené biocídne výrobky je preto možné až do 1. septembra 2006 ďalej predávať, avšak vnútroštátne predpisy už nie je možné uplatniť na ich registráciu, ak obsahujú niektorú aktívnu látku nezaradenú do tejto prílohy.

B –    Odpoveď na prvú otázku a na časť tretej otázky

23.      Úvodné tri otázky položené Tribunale di Pordenone vzájomne súvisia natoľko, že znenie tretej otázky sa čiastočne zhoduje so znením prvej otázky a čiastočne so znením druhej otázky.

Z tohto dôvodu je ich vhodné preformulovať a najprv sa zaoberať otázkou, či drevené doštičky z červeného cédru, ktoré sa predávajú v prirodzenom stave bez chemického alebo biologického spracovania, keďže ich ochranný účinok voči moliam má svoj pôvod v štruktúre tohto dreva ako takého, je treba kvalifikovať ako biocídny výrobok, resp. ako biocídny výrobok s nízkym stupňom rizika v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) a b) smernice 98/8 a podriadiť ich povoľovaciemu alebo registračnému konaniu, alebo či sa tieto pojmy skôr vzťahujú na výrobky, ktorých biocídna povaha je podmienená pridanými aktívnymi látkami.

24.      Pán Schreiber je toho názoru, že taliansky zákonodarca nesprávne prebral smernicu 98/8 do vnútroštátneho poriadku tým, že sa odvolal na dekrét prezidenta republiky č. 392/98, konkrétne na zjednodušené povoľovacie konanie, nezohľadnil skutočnosť, že definícia pojmu „biocídne výrobky“ podľa práva Spoločenstva nie je úplne totožná s pojmom „zdravotnícko-chirurgické prostriedky“. Zo znenia článku 2 ods. 1 písm. a) vyvodzuje, že biocídne výrobky pôsobia prostredníctvom aktívnych látok, ktoré získali chemickým alebo biologickým postupom, pričom za biocídne výrobky nemožno považovať výrobky, ktoré obsahovali tieto aktívne látky už vo svojom prirodzenom stave.

25.      Belgická vláda je toho názoru, že tieto výrobky sú biocídnymi výrobkami za predpokladu, že účinky pesticídu sú zreteľne uvedené na etikete, a ten istý názor zastáva aj v prípade biocídnych výrobkov s nízkym stupňom rizika. Pojem aktívna látka sa preto nevzťahuje iba na látku získanú priemyselným postupom, ale aj na látku, ktorá sa nachádza voľne v prírode.

26.      Komisia je toho istého názoru.

27.      Článok 2 ods. 1 písm. a) smernice 98/8 definuje biocídne výrobky ako aktívne látky a prípravky obsahujúce jednu alebo viacero aktívnych látok, upravené do formy, ktorá je dodávaná užívateľovi s cieľom ničenia, zastrašovania, zneškodnenia, zabránenia škodlivého účinku alebo spôsobenia iného inhibičného účinku na ľubovoľný škodlivý organizmus chemickými alebo biologickými prostriedkami. Tento predpis sa odvoláva na prílohu V, obsahujúcu vyčerpávajúci zoznam 23 typov výrobkov s orientačným popisom. Príloha je rozdelená do štyroch hlavných skupín. Tretia skupina zahŕňa pesticídy a obsahuje šesť typov výrobkov: výrobky typu 14 – rodenticídy, výrobky typu 15 – avicídy, výrobky typu 16 – moluscicídy, výrobky typu 17 – piscicídy, výrobky typu 18 – insekticídy, akaricídy a produkty na kontrolu iných článkonožcov a výrobky typu 19 – repelenty a atraktanty, t. j. výrobky ktoré sa používajú na kontrolu škodlivých organizmov (bezstavovcov ako blchy, stavovcov ako vtáky) prostredníctvom odpudzovania alebo vábenia, vrátane tých, ktoré sa používajú v ľudskej alebo veterinárnej hygiene buď priamo, alebo nepriamo.

28.       Pojem aktívnej látky je definovaný v článku 2 ods. 1 písm. d) tak, že ide o látku alebo mikroorganizmus vrátane vírusu alebo huby (plesne), ktorá má všeobecný alebo špecifický účinok proti škodlivým organizmom.

29.      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že doštičky z cédrového dreva boli predávané ako ochranný prostriedok proti moliam. Obsahujú cédrový olej, resp. olej z cédrového dreva, ktorý má pri vyparovaní sa ničiaci účinok na lepidoptery. Z toho teda vyplýva, že sporné drevené doštičky, ktoré boli s týmto určením uvedené na trh, sú biocídnymi výrobkami v zmysle smernice 98/8, kde sú v prílohe V zaradené medzi výrobky typu 19.

30.      Tribunale di Pordenone vyjadril k tomuto riešeniu určité výhrady, a to z troch dôvodov. Prvý dôvod spočíva v tom, že výrobok nebol podrobený predchádzajúcemu chemickému alebo biologickému procesu. Zo znenia tohto predpisu však takáto požiadavka nevyplýva.

31.      Druhý dôvod spočíva v tom, že repelentná látka sa uvoľňuje z dreva prirodzeným spôsobom. Táto vlastnosť však nie je rozhodujúca, pretože jedným z hlavných cieľov smernice 98/8, ako sa uvádza v prvom a treťom bode odôvodnenia smernice, je na úrovni Spoločenstva korigovať nebezpečenstvo, ktoré predstavuje použitie biocídnych výrobkov pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. Ako je známe, nie všetky látky nachádzajúce sa v prírode sú neškodné, a preto tento dôvod nepostačí na to, aby ich uvádzanie na trh bolo vyňaté spod akejkoľvek úradnej kontroly.

32.      Tretí dôvod spočíva v tom, že v prípade drevených doštičiek ide o kúsky dreva v prirodzenom stave. Opätovne treba poukázať na znenie uvedeného ustanovenia, lebo odhliadnuc od balenia na predaj spotrebiteľom, nevyžaduje žiadne priemyselné spracovanie týchto aktívnych látok.

V tomto kontexte sú biocídne výrobky v zmysle odkazu článku 2 ods. 2 písm. a) na definíciu v článku 2 smernice 67/548/EHS(10) kvalifikované ako chemické prvky a ich zlúčeniny, ako sa nachádzajú v prirodzenom stave alebo ako sú priemyselne vyrábané.

33.      Bolo samozrejme možné kvalifikovať sporné drevené doštičky ako biocídne výrobky s nízkym stupňom rizika, t. j. ako také výrobky, ktoré obsahujú jednu alebo viacero aktívnych látok uvedených v prílohe IA, pretože neobsahujú žiadne nebezpečné zložky a sotva predstavujú nebezpečenstvo pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. V predbežných úvahách som však objasnil, že cédrový olej a olej z cédrového dreva, keďže sú uvedené v prílohe III nariadenia č. 2032/2003, sa v rámci programu revízie nebudú skúmať a nebudú zaradené do prílohy I, IA alebo IB k smernici 98/8, v dôsledku čoho od septembra 2006 nebudú môcť byť uvádzané na trh Spoločenstva ako biocídne výrobky.

34.      Preto treba konštatovať, že drevené doštičky z červeného cédru, ktoré sú predávané v prirodzenom stave bez chemickej alebo biologickej úpravy, lebo ich ochranný účinok proti moliam je odvodený od štruktúry dreva, sú biocídnymi výrobkami, resp. biocídnymi výrobkami s nízkym stupňom rizika v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) a b) smernice 98/8, ktoré podliehajú povoleniu alebo registrácii.

C –    Odpoveď na druhú otázku a časť tretej otázky

35.      Vzhľadom na vzájomnú súvislosť týchto otázok je vhodné preformulovať druhú otázku a dosiaľ neskúmanú časť tretej otázky. Potom ostáva rozhodnúť, či článok 2 ods. 1 písm. c) smernice 98/8 treba vykladať v tom zmysle, že pojem základná látka zahŕňa látku obsiahnutú vo výrobku (v tomto prípade v drevených doštičkách z červeného cédru), ktorý sa predáva v prirodzenom stave, bez pridania iných látok zabezpečujúcich funkciu pesticídu, a ktorá túto funkciu plní popri funkcii, ktorú za normálnych okolností plniť má.

36.      Pán Schreiber charakterizoval základnú látku pomocou akcesorickej povahy funkcie pesticídu, ktorú plní samostatne alebo v spojení s inou látkou, aj keď jej integráciou do konečného výrobku sa nesledovalo jeho použitie na ničenie škodlivých organizmov. Nie je preto nevyhnutné ju podriaďovať obmedzujúcim opatreniam, akým je predchádzajúce povolenie alebo registrácia, ktoré sa uplatňujú pri biocídnych výrobkoch a biocídnych výrobkoch s nízkym stupňom rizika. V prípade červeného cédrového dreva využívaného v priemysle hlavne pri výrobe nábytku, je možné jeho vedľajšiu funkciu odvodiť len z označenia na etikete. Vzhľadom na to, že toto drevo nebolo upravované, že už v prirodzenom stave obsahuje látku ničiacu hmyz a že je predávané v prirodzenom stave, spĺňa podľa jeho názoru podmienky, ktoré vyžaduje pojem „základná látka“ vymedzený právom Spoločenstva v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 98/8. 

37.      Belgická vláda zastáva názor, že pojem základná látka vylučuje, aby takáto látka bola ako pesticíd uvádzaná na trh. Ak je cédrové drevo predávané ako ochranný prostriedok voči moliam, potom je zjavné, že posledná požiadavka nebola splnená. Komisia dospela podobnými úvahami k rovnakému záveru.

38.      Článok 2 ods. 1 písm. c) smernice 98/8 uvádza požiadavky, ktoré má základná látka spĺňať: po prvé, musí byť uvedená v prílohe IB, po druhé, jej hlavnou úlohou nie je úloha pesticídu, ale môže sa zriedkavo použiť ako biocíd buď priamo, alebo vo výrobku pozostávajúcom z tejto látky a riedidla, pričom riedidlo nemôže byť látkou potenciálne škodlivou a po tretie, nemôže sa predávať ako biocídna látka.

39.      Pokiaľ ide o prvú požiadavku, Komisia vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že pojem základná látka dosiaľ nebol úplne harmonizovaný. V každom prípade je po uverejnení nariadenia č. 2032/2003 zjavné, že aktívna látka dreva z červeného cédru sa nezaradí do prílohy IB.

40.      Pokiaľ ide o druhú požiadavku, nemožno zdieľať názor, že cédrové drevo sa využíva predovšetkým na výrobu nábytku; toto tvrdenie sa stále viac vzďaľuje súčasnej realite v stolárskom priemysle(11); okrem toho, po rozpílení kmeňa na doštičky už nemožno toto drevo ďalej použiť na tento účel. Aj za predpokladu, že si skriňu z cédrového dreva zakúpil niekto, komu boli ochranné vlastnosti tejto suroviny voči moliam známe, jej účinok je obmedzený, pretože aktívna látka časom vyprchá. Nie je preto vhodné zastávať názor, že sporné drevené doštičky sa používajú ako biocídne výrobky iba v nepatrnej miere, keďže slúžia v prvom rade na iné účely.

41.      Uvedené drevené doštičky nespĺňajú ani tretiu požiadavku. Podľa popisu skutkových okolností v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa predávajú práve pre ich špecifickú vlastnosť, ktorou je ničiaci účinok proti moliam; tento účel je uvedený pri type výrobku 19 v prílohe V k smernici 98/8.

42.      Z týchto dôvodov pojem základná látka v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) – s výhradou, že látky, ktoré majú byť zaradené do prílohy IB, dosiaľ neboli určené – nezahŕňa látku obsiahnutú v drevenej doštičke z červeného cédru, ktorej primárnym účelom z hľadiska formy, v ktorej je výrobok uvedený na trh, je funkcia biocídneho výrobku, pričom je ako taká uvádzaná na trh aj vtedy, ak aktívna látka je prirodzenou súčasťou dreva a je predávaná bez úpravy stavu, v ktorom sa nachádza voľne v prírode.

D –    Štvrtá otázka

43.      Touto otázkou má byť objasnené, či v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 98/8 za základné látky, ktorých uvedenie na trh v členských štátoch je oslobodené od povolenia alebo registrácie, je možné považovať iba látky nachádzajúce sa v prílohe IB.

44.      Pán Schreiber je toho názoru, že uvedené ustanovenie poskytuje širokú a nezávislú definíciu tohto pojmu, bez ohľadu na zaradenie látky do jednej z príloh. Ide o vyčerpávajúcu definíciu, v ktorej sa uvádza všetko, čo je na zaradenie do príslušnej prílohy, ktoré nemá konštitutívny účinok, nevyhnutné.

45.      Belgická vláda a Komisia sa naproti tomu vyslovili za kladnú odpoveď na túto otázku.

46.      Smernica 98/8 stanovuje rozdielny režim uvádzania výrobkov na trh a použitia týchto výrobkov, upravených takto: podľa článku 3 ods. 1 biocídne výrobky podliehajú povoleniu; ods. 2 písm. i) vyžaduje pre biocídne výrobky s nízkym stupňom rizika iba registráciu; napokon, podľa písm. ii) sú členské štáty povinné povoliť predaj a použitie základných látok ako biocídov z dôvodu, že boli zaradené do prílohy IB.

47.      Na druhej strane definuje článok 2 ods. 1 písm. c), ako bolo zdôraznené v rámci analýzy druhej otázky, základné látky ako látky, ktoré sú uvedené v prílohe IB. Je však možné, že až do dokončenia tejto prílohy nám nebudú známe látky, ktorých uvedenie na trh v členských štátoch je oslobodené od povolenia alebo registrácie.

48.      Komisia pripustila, že až do ukončenia revízie niekedy v rokoch 2006 až 2010 nebude možné zaradiť látky do príloh. Až do dokončenia prílohy preto aplikujú členské štáty svoje vnútroštátne predpisy o uvádzaní týchto látok na trh a o ich používaní; iba v prípade, že látku nemožno zaradiť do žiadnej z príloh, predloží Komisia v súlade s článkom 16 ods. 4 návrhy na obmedzenie uvádzania na trh a používania tejto látky.

49.      Z toho dôvodu treba konštatovať, že iba látky uvedené v prílohe IB sú základnými látkami v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 98/8, ktorých uvedenie na trh v členských štátoch nepodlieha povoleniu alebo registrácii.

E –    Piata otázka

50.      Nakoniec žiada Tribunale di Pordenone o výklad článku 4 smernice 98/8 v spojení s článkami 28 ES a 30 ES, aby mohol rozhodnúť, či výrobok, akým je drevená doštička z červeného cédru, ktorý bol v určitom členskom štáte legálne uvedený na trh bez toho, aby musel byť povolený alebo registrovaný, je možné v inom členskom štáte Únie, kde bude potom uvedený na trh alebo používaný, podriadiť povoleniu alebo registrácii z dôvodu, že nie je zaradený do prílohy IB.

51.      Pán Schreiber zastáva názor, že vzhľadom na skutočnosť, že sporný výrobok je predávaný v členskom štáte bez takýchto požiadaviek, vnútroštátne úrady ho nekvalifikovali ako biocídny výrobok ani ako biocídny výrobok s nízkym stupňom rizika, ale ako základnú látku. Keďže ide o výrobok pochádzajúci z Nemecka, princíp vzájomného uznávania vyžaduje jeho voľný pohyb na území Spoločenstva a nepripúšťa obmedzenia zo strany ostatných štátov. V danom prípade je rozhodnutie vnútroštátnych úradov, ktoré podmieňuje uvedenie výrobku na trh povolením, opatrením s rovnocenným účinkom ako možstvové obmedzenia dovozu, ktoré je navyše vo vzťahu k sledovanému cieľu neprimerané.

52.      Tak belgická vláda, ako aj Komisia, sa prikláňajú ku kladnej odpovedi, Komisia síce uznáva obmedzujúcu povahu tohto vnútroštátneho opatrenia, považuje ho však za dôvodné aj napriek tomu, že výrobok bol legálne uvedený na trh v inom členskom štáte.

53.      Zo znenia otázky je možné vyvodiť, že drevené doštičky z červeného cédru predstavujú jednu zo základných látok uvedených v prílohe IB. V rámci analýzy prvej otázky sa však už konštatovalo, že aktívna látka tohto dreva predstavuje biocídny výrobok, resp. biocídny výrobok s nízkym stupňom rizika, teda kategórie, ktoré budú jedného dňa zaradené do prílohy I, resp. prílohy IA.

Za týchto okolností by nebolo veľmi užitočné, ak by Súdny dvor uskutočnil výklad článku 4 smernice 98/8, týkajúci sa vzájomného uznávania povolení, pretože toto ustanovenie sa bude vzťahovať iba na biocídne výrobky povolené alebo registrované v určitom členskom štáte, ak bude aktívna látka biocídneho výrobku uvedená v prílohe I alebo IA(12).

54.      Súhlasím s tvrdením Komisie, že článok 4, pokiaľ týmto dvom prílohám chýba obsah, nezakazuje Taliansku aplikovať svoje vnútroštátne predpisy regulujúce predaj výrobkov na ničenie hmyzu z dôvodu, že uvádzanie týchto výrobkov na trh v inom členskom štáte, v danom prípade v Nemecku, nepodlieha povoleniu ani registrácii.

Aj keby sme sa v danom prípade odvolali na článok 4, biocídny výrobok povolený alebo registrovaný v určitom členskom štáte by musel byť pred jeho uvedením na trh v ostatných členských štátoch nimi uznaný alebo povolený.

55.      Z toho dôvodu nie je síce možné použiť článok 4, zostáva však ešte objasniť, či vnútroštátne právne predpisy, ktoré podmieňujú uvedenie drevených doštičiek z červeného cédru s biocídnymi vlastnosťami na trh získaním predchádzajúceho povolenia, ak sa tieto doštičky legálne predávajú v inom členskom štáte, sú v súlade s právom Spoločenstva.

56.      V zmysle judikatúry Súdneho dvora právny predpis členského štátu, ktorý zakazuje biocídny výrobok bez predchádzajúceho povolenia uvádzať na trh, nadobúdať, ponúkať, vystavovať alebo ponúkať na kúpu, vlastniť, vyrábať, prepravovať, predávať, za odplatu alebo bezplatne prevážať, dovážať alebo používať, predstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstvové obmedzenia dovozu v zmysle článku 28 ES(13).

57.      Medzi dôvody verejného záujmu vymenované v článku 30 ES, ktoré umožňujú výnimky zo všeobecného pravidla zákazu množstvových obmedzení a opatrení rovnocenného účinku, patrí tiež ochrana zdravia a života ľudí. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že členské štáty v prípade, keď chýba harmonizácia na úrovni Spoločenstva, majú zostatkovú právomoc rozhodovať o stupni ochrany zdravia a života ľudí, pričom môžu pre uvádzanie výrobkov predstavujúcich nebezpečenstvo na trh stanoviť požiadavku predchádzajúceho povolenia.

58.      Pokiaľ ide o biocídne výrobky, v treťom bode odôvodnenia smernice 98/8 sa uvádza, že môžu nastoliť nebezpečenstvo rôzneho druhu pre ľudí, zvieratá a životné prostredie vzhľadom na ich vlastnosti a zodpovedajúce spôsoby použitia. Súdny dvor len nedávno rozhodol, že biocídne výrobky a látky, ktoré môžu byť škodlivé pre prírodné alebo vyrábané produkty, nevyhnutne obsahujú nebezpečné zložky(14).

59.      Zásada proporcionality ale vyžaduje, aby sa členské štáty v prípade, ak uplatnia niektorý z dôvodov verejného záujmu, ktorým možno odôvodniť obmedzenia obchodu v Spoločenstve, obmedzili iba na to, čo je bezpodmienečne nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov ochrany(15).

Súdny dvor konštatoval, že členský štát aj v prípade, keď môže dezinfekčný prostriedok povolený v inom členskom štáte podrobiť opätovnému povoľovaciemu konaniu, je žiaduce, aby obmedzil kontrolu na vnútornom trhu Spoločenstva. Preto členské štáty nesmú, ak to nie je nevyhnutné, vyžadovať uskutočnenie technických alebo chemických analýz alebo laboratórnych testov, ak už boli uskutočnené v inom členskom štáte a ich výsledky sú im k dispozícii(16).

60.      Drevené doštičky z červeného cédru sú podľa všetkého predávané v Nemecku bez predchádzajúceho povolenia, resp. registrácie. Pretože sa, ako bolo povedané v rámci skúmania prvej otázky, považujú za biocídne výrobky, resp. za biocídne výrobky s nízkym stupňom rizika, nič nebráni tomu, aby iný členský štát podmienil ich uvádzanie na vlastný trh uskutočnením jedného z týchto konaní.

Predovšetkým musia členské štáty v súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia č. 2032/2003 zabezpečiť, aby s účinnosťou od 1. septembra 2006 neboli na ich území predávané biocídne výrobky obsahujúce aktívnu látku cédrový olej alebo olej z cédrového dreva. Až do uvedeného dátumu môžu v súlade s článkom 16 smernice 98/8 v spojení s článkom 4 ods. 3 uvedeného nariadenia samé rozhodnúť, či povolia uvedenie výrobkov obsahujúcich tieto aktívne látky, ktoré už boli raz povolené, nesmú však registrovať nové výrobky.

61.      Vnútroštátne právne predpisy, v tomto prípade talianske, ktoré podmieňujú uvedenie drevených doštičiek z červeného cédru s biocídnymi vlastnosťami na trh získaním predchádzajúceho povolenia, teda predstavujú opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstvové obmedzenie dovozu v zmysle článku 28 ES, ktoré je odôvodnené na základe článku 30 ES aj vtedy, ak tieto výrobky boli už v inom členskom štáte legálne uvedené na trh.

VII – Návrhy

62.      Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Tribunale di Pordenone, takto:

„1.      Drevené doštičky z červeného cédru, ktoré sú predávané v prirodzenom stave, bez chemickej alebo biologickej úpravy, lebo ich odolnosťou voči moliam je odvodená od štruktúry dreva, sú biocídnymi výrobkami, resp. biocídnymi výrobkami s nízkym stupňom rizika v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) a b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8 zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh.

2.      Pojem základná látka v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 98/8 – s výhradou, že látky, ktoré majú byť zaradené do prílohy IB dosiaľ neboli určené – nezahŕňa látku obsiahnutú v doštičke z dreva červeného cédru, ktorej primárnym účelom z hľadiska formy, v ktorej je výrobok uvedený na trh, je funkcia biocídneho výrobku, pričom je ako taká uvádzaná na trh, a to aj vtedy, ak je aktívna látka prirodzenou súčasťou dreva a predáva sa bez úpravy stavu, v ktorom sa nachádza voľne v prírode.

3.      Iba látky uvedené v prílohe IB sú základnými látkami v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 98/8, ktorých uvedenie na trh v členských štátoch nepodlieha povoleniu alebo registrácii.

4.      Vnútroštátne právne predpisy, v tomto prípade talianske, ktoré podmieňujú uvedenie drevených doštičiek z červeného cédru s biocídnymi vlastnosťami na trh získaním predchádzajúceho povolenia, predstavujú opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstvové obmedzenie dovozu v zmysle článku 28 ES, ktoré je odôvodnené na základe článku 30 ES aj vtedy, ak tieto výrobky boli už v inom členskom štáte legálne uvedené na trh.“

---

1 – Jazyk prednesu: španielčina.

---

2 – Ú. v. ES L 123, s. 1.

---

3 – GURI č. 149 z 28. júna 2000, Supplemento ordinario č. 101.

---

4 – GURI č. 266 z 13. novembra 1998. Tento dekrét zakotvuje zjednodušenie povoľovacieho konania, pokiaľ ide o výrobu a uvádzanie zdravotnícko-chirurgických prostriedkov na trh.

---

5 – Tak v prípade stanovenia začiatku plynutia desaťročnej lehoty, ako aj v prípade stanovenia dňa, kedy aktívna látka už musela byť na trhu, odkazuje zákonodarca Spoločenstva na článok 34 ods. 1 smernice 98/8. Tento predpis však nestanovuje žiadny dátum, ale iba ukladá členským štátom povinnosť prispôsobiť svoje právne predpisy v lehote 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti smernice; táto smernica nadobudla podľa článku 35 účinnosť dvadsiaty deň po jej uverejnení. Tento špecifický legislatívny postup neobjasňuje, či členské štáty môžu naďalej požívať svoju vlastnú právnu úpravu uvádzania biocídnych výrobkov na trh až do mája 2008, alebo až do mája 2010, ako ani neobjasňuje, či látky museli byť na trhu pred májom 1998, v čase, keď smernica nadobudla účinnosť, alebo pred májom 2000, kedy boli členské štáty povinné prebrať smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku. Nariadenie Komisie (ES) č. 1896/2000 zo 7. septembra 2000 o prvej etape programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice 98/8/ES (Ú. v. ES L 228, s. 6) túto otázku vysvetľuje tak, že ako „existujúca aktívna látka“ je definovaná aktívna látka, ktorá bola uvedená na trh pred 14. májom 2000.

---

6 – Nariadenie Komisie (ES) č. 1687/2002 z 25. septembra 2002 o dodatočnej lehote pre oznámenie niektorých aktívnych látok používaných v biocídnych výrobkoch, ktoré už boli uvedené na trh podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1896/2000 (Ú. v. ES L 258, s. 15).

---

7 –      Nariadenie Komisie (ES) č. 2032/2003 zo 4. novembra 2003 o druhej fáze 10-ročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych prípravkov na trh a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1896/2000 (Ú. v. EÚ L 307, s. 1).

---

8 – Tieto údaje sú k nahliadnutiu na webovej adrese http://ecb.jrc.it/biocides.

---

9 – Podľa článku 4 ods. 3 odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa akákoľvek aktívna látka neuvedená v prílohe I považuje za látku, ktorá nebola uvedená na trh s biocídnymi výrobkami k 14. máju 2000.

---

10 –      Smernica Rady z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES 196, s. 1).

---

11 – Podľa biblie, prvá kniha kráľov, kapitoly 5, 6 a 7, požiadal Šalamún Chirama, kráľa Tyrosu a Sidónie, aby vydal príkaz na rúbanie cédru v Libanone na stavbu jeruzalemského chrámu, ktorý sľúbil jeho otec bohovi, a najal v Izraeli 30 000 mužov a ďalších 70 000 nosičov bremien. Vzácne drevo bolo použité na trámy, spájajúce dookola vybudované chodby s hlavnou loďou, na kazetový strop, na obklady stien a na výzdobu svätostánku. „Vo vnútri bol celý z cédru; v ňom boli vyrezané ornamenty a kalichy kvetov tak, že kameň nebolo vidieť.“ Céder bol použitý aj na oltár a na nádvorie v kombinácii s ďalšími druhmi dreva: olivovým, cyprusovým a jedľovým. Samotný Šalamúnov palác postavený neskôr bol z takého množstva dreva, že bol známy ako dom „Libanonského lesa“, boli v ňom štyri rady cédrových stĺpov a z tohto dreva bola tiež vyzdobená korunovacia sieň, „kde vykonával spravodlivosť, súdna sieň“, kde sa toto drevo nachádzalo od podlahy až po strop.

---

12 –      Pridané zvýraznenie.

---

13 – Rozsudky zo 17. septembra 1998, Harpegnies, C-400/96, Zb. s. I-5121, bod 30 a z 27. júna 1996, Brandsma, C-293/94, Zb. s. I-3159, bod 6.

---

14 – Už citované rozsudky Harpegnies a Brandsma, body 32 a 11.

---

15 – Rozsudky zo 16. mája 2000, Belgicko/Španielsko, C-388/95, Zb. s. I-3123, bod 59; z 20. mája 2003, Ravil, C-469/00, Zb. s. I-5053, bod 51 a Consorzio del Prosciutto di Parma y Salumificio S. Rita, C-108/01, Zb. s. I-5121, bod 66.

---

16 –      Rozsudok zo 17. decembra 1981, Frans-Nederlandse Maatschappij voor biologische Producten, 272/80, Zb. s. 3277, bod 14.