ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

z 10. júna 2004

Spojené veci T‑153/01 a T‑323/01

Mercedes Alvarez Moreno

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Pomocný zamestnanec – Konferenčný tlmočník – Článok 74 PZOZ – Skončenie pracovného pomeru“

Úplné znenie vo francúzštine II - 0000

Predmet:         Žaloby, ktorých predmetom je jednak návrh na zrušenie listov Komisie z 13. a 23. februára 2001, ktorými bolo žalobkyni oznámené, že nie je možné ďalej zamestnávať konferenčných tlmočníkov vo veku prevyšujúcom 65 rokov, jednak návrh na náhradu škody.

Rozhodnutie:         Žaloba podaná vo veci T‑153/01 sa zamieta ako neprípustná. V konaní o žalobe podanej vo veci T‑323/01 sa rozhodnutie z 23. februára 2001 zrušuje. Vo zvyšnej časti sa žaloba vo veci T‑323/01 zamieta. Každý účastník znáša svoje vlastné trovy konania vzniknuté v súvislosti so žalobou podanou vo veci T‑153/01. Komisia je povinná nahradiť všetky trovy vzniknuté v súvislosti so žalobou podanou vo veci T‑323/01.

Abstrakt

1.     Úradníci ─ Žaloba ─ Akt spôsobujúci ujmu ─ Pojem ─ List považovaný za vyjadrenie odmietnutia zamestnať v budúcnosti externého konferenčného tlmočníka ako pomocného zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje článok 78 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.     Úradníci ─ Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov ─ Pomocní zamestnanci ─ Externí tlmočníci, na ktorých sa vzťahuje článok 78 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov ─ Stanovenie neopodstatneného vekového limitu pri zmluvách obmedzených na určité dni ─ Neuplatniteľnosť článku 74 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 74 a 78)

3.     Úradníci ─ Žaloba ─ Žaloba o náhradu škody, podaná pri absencii konania pred podaním žaloby podľa služobného poriadku ─ Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.     Úradníci ─ Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií ─ Nesprávny služobný postup ─ Nepresný výklad ustanovenia služobného poriadku, ktorý sám osebe nepredstavuje nesprávny služobný postup

5.     Úradníci ─ Žaloba ─ Žaloba o náhradu škody ─ Zrušenie napadnutého nezákonného aktu ─ Primerané odškodnenie morálnej ujmy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.     Jedine opatrenia spôsobujúce záväzné právne účinky, ktoré môžu priamo a okamžite ovplyvniť záujmy žalobcu zrejmou zmenou jeho právnej situácie, predstavujú akty a rozhodnutia, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť.

V prípade listu posielaného správou ako odpoveď na žiadosť osobe, ktorá mala uzatvorenú zmluvu ako externý konferenčný tlmočník podľa článku 78 podmienok zamestnávania, aj keď sa tento list jednotlivo nevzťahuje na osobitnú situáciu dotknutej osoby, tento musí byť objektívne chápaný ako vyjadrujúci odmietnutie inštitúcie opätovne zamestnať túto osobu z dôvodu jej veku.

(pozri body 56, 61 a 62)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. októbra 1995, Obst/Komisia, T‑562/93, Zb. VS s. I‑A-247 a II‑737, bod 23; rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 2000, Hendrickx/Cedefop, T‑87/99, Zb. VS s. I‑A-147 a II‑679, bod 37

2.     Zo spoločného výkladu prvého a tretieho odseku článku 78 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vyplýva, že ustanovenia hlavy III uvedených podmienok sa uplatňujú na pomocných zamestnancov zamestnaných ako konferenční tlmočníci, ktorí boli prijatí podľa tohto článku, len pokiaľ predstavujú podmienky, ktoré nie sú pokryté podmienkami prijímania a odmeňovania stanovenými dohodou uzatvorenou podľa prvého odseku.

Pokiaľ ide o zmluvu obmedzenú na určité dni, skončenie pracovného pomeru predstavuje charakteristickú a nevyhnutnú podmienku prijatia tlmočníka, ktorá je stanovená v takejto zmluve. Z toho vyplýva, že článok 74 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, týkajúci sa predpokladov, za akých dochádza k ukončeniu pracovného pomeru pomocného zamestnanca, nevyhnutne predstavuje jedno z ustanovení hlavy III uvedených podmienok, od ktorých sa odchyľuje právna úprava uplatniteľná na pomocných tlmočníkov, ktorí pracujú v období trvania prác schôdzí.

Okrem toho, s ohľadom na osobitosť zamestnávania uvedených tlmočníkov, ich vek nemôže predstavovať závažnú okolnosť pre výkon ich práce, keďže ich zamestnávanie musí zahŕňať vekový limit, ktorý, pokiaľ nie je výslovne stanovený, musí byť taký, ako ho uvádza už citovaný článok 74.

(pozri body 82, 84 až 86 a 89)

3.     V rámci systému opravných prostriedkov zavedeného článkami 90 a 91 služobného poriadku žaloba o náhradu škody, ktorá predstavuje samostatný právny prostriedok vo vzťahu k žalobe o neplatnosť, je prípustná len ak jej predchádzalo konanie pred podaním žaloby v súlade s ustanoveniami služobného poriadku. Toto konanie sa líši podľa toho, či škoda, ktorej náhrada sa požaduje, vyplýva z aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, alebo zo správneho postupu, ktorý nemá rozhodovací charakter.

V prvom prípade dotknutá osoba môže v stanovených lehotách predložiť orgánu poverenému menovaním sťažnosť na predmetný akt. Naproti tomu v druhom prípade sa správne konanie musí začať predložením žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku s cieľom získať odškodnenie a prípadne pokračovať podaním sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť zamietnutá.

Keď existuje priama súvislosť medzi žalobou o neplatnosť a žalobou o náhradu škody, tak žaloba o náhradu škody sa pripúšťa ako akcesorická k žalobe o neplatnosť bez toho, aby jej muselo nevyhnutne predchádzať predloženie žiadosti orgánu poverenému menovaním na náhradu údajne utrpenej ujmy, či podanie sťažnosti namietajúcej dôvodnosť priameho alebo nepriameho zamietnutia žiadosti. Naproti tomu, ak uplatňovaná ujma nevyplýva z aktu, ktorého zrušenie sa sleduje, ale z viacerých údajných pochybení a opomenutí zo strany správy, konanie pred podaním žaloby sa musí jednoznačne začať predložením žiadosti orgánu poverenému menovaním na náhradu ujmy.

(pozri body 99, 100 a 102)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júla 1993, Camara Alloisio a i./Komisia, T‑17/90, T‑28/91 a T‑17/92, Zb. s. II‑841, bod 46; rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. júna 1996, Y/Súdny dvor, T‑500/93, Zb. VS s. I‑A-335 a II‑977, body 64 a 66

4.     Prijatie nepresného výkladu ustanovenia služobného poriadku a analogicky aj podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov zo strany správy nepredstavuje samo osebe nesprávny služobný postup.

(pozri bod 105)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 1972, Heinemann/Komisia, 79/71, Zb. s. 579, bod 11; rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júna 1994, X/Komisia, T‑94/92, Zb. VS s. I‑A-149 a II‑481, bod 52

5.     Zrušenie napadnutého aktu môže predstavovať samo osebe primeranú a v zásade aj dostatočnú náhradu akejkoľvek morálnej ujmy, akú mohla žalobkyňa utrpieť. Zrušenie rozhodnutia inštitúcie ďalej už nezamestnávať pomocných konferenčných tlmočníkov starších ako 65 rokov, ktoré neobsahuje žiadne negatívne posúdenie schopností žalobkyne, treba považovať za primerané odškodnenie morálnej ujmy, akú mohla táto utrpieť.

(pozri bod 106)

Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, Zb. s. I‑225, body 25 až 29; rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. januára 1995, Pierrat/Súdny dvor, T‑60/94, Zb. VS s. I‑A-23 a II‑77, bod 62