Vec C‑463/01

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Spolkovej republike Nemecko

„Životné prostredie – Voľný pohyb tovaru – Obaly a odpady z obalov – Smernica 94/62/ES – Ťažba a uvádzanie prírodných minerálnych vôd na trh – Smernica 80/777/EHS – Povinnosť zálohovania a spätného odberu jednorazových obalov v závislosti od celkového percentuálneho podielu opätovne použiteľných obalov“

Abstrakt rozsudku

1.        Životné prostredie – Odpad – Obaly a odpady z obalov – Smernica 94/62 – Možnosť poskytnutá členským štátom zvýhodňovať systémy opätovného použitia obalov – Smernica neobsahujúca presné kritériá týkajúce sa organizácie týchto systémov – Posudzovanie týchto systémov z pohľadu ustanovení Zmluvy týkajúcich sa voľného pohybu tovaru

(Články 28 ES a 30 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62, článok 5)

2.        Voľný pohyb tovaru – Množstevné obmedzenia – Opatrenia s rovnocenným účinkom – Vnútroštátna právna úprava nahrádzajúca globálny systém zberu odpadov z obalov systémom individuálneho zálohovania a spätného odberu – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Ochrana životného prostredia – Podmienka – Dodržiavanie zásady proporcionality

(Články 28 ES a 30 ES)

1.        Článok 5 smernice 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov poskytujúci členským štátom možnosť zvýhodňovať v súlade so Zmluvou systémy opätovného použitia obalov, ktoré môžu byť opätovne použité environmentálne vhodným spôsobom, formuluje takúto možnosť všeobecným spôsobom bez toho, že by špecifikovala kritériá zohľadňované členskými štátmi, ktoré ju využijú. Keďže smernica neupravuje, čo sa týka členských štátov, ktoré môžu použiť túto možnosť, organizáciu systémov podporujúcich opätovne použiteľné obaly, takéto systémy sa môžu posudzovať podľa ustanovení Zmluvy týkajúcich sa voľného pohybu tovaru.

(pozri body 41, 43, 45, 50)

2.        Členský štát, ktorý čo sa týka jednorazových obalov, nahrádza globálny systém zberu obalov systémom individuálneho zálohovania a spätného odberu nútiacim výrobcov zmeniť určité údaje na ich obaloch a prinášajúcim dodatočné náklady pre každého výrobcu a predajcu bez poskytnutia im postačujúcej lehoty na to, aby sa mohli prispôsobiť požiadavkám nového systému pred nadobudnutím ich účinnosti, si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo spojených ustanovení článku 5 smernice 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov a článku 28 ES.

Takáto vnútroštátna právna úprava, ktorá je spôsobilá brániť obchodovaniu vo vnútri Spoločenstva môže byť odôvodnená naliehavými požiadavkami týkajúcimi sa ochrany životného prostredia, iba ak prostriedky, ktoré zavádza, sú spôsobilé realizovať sledované ciele a nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie jej cieľov.

(pozri body 59, 62, 68, 75, 78 – 79 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 14. decembra 2004 (*)

„Životné prostredie – Voľný pohyb tovaru – Obaly a odpady z obalov – Smernica 94/62/ES – Ťažba a uvádzanie prírodných minerálnych vôd na trh – Smernica 80/777/EHS – Povinnosť zálohovania a spätného odberu jednorazových obalov v závislosti od celkového percentuálneho podielu opätovne použiteľných obalov“

Vo veci C‑463/01,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES,

podaná 3. decembra 2001,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. zur Hausen, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporujú:

Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, E. Puisais a D. Petrausch, splnomocnení zástupcovia,

a

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne P. Ormond, neskôr C. Jackson, splnomocnené zástupkyne,

vedľajší účastníci konania,

proti

Spolkovej republike Nemecko, v zastúpení: W.-D. Plessing a T. Rummler, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Sellner, Rechtsanwalt,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann a K. Lenaerts (spravodajca), sudcovia C. Gulmann, J.-P. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr a J. N. Cunha Rodrigues,

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,

tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. marca 2004,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. mája 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev žiada Súdny dvor, aby určil, že zavedením prostredníctvom paragrafu 8 ods. 1 a paragrafu 9 ods. 2 nariadenia z roku 1998 o zamedzovaní a o zhodnocovaní odpadov z obalov, systému majúceho za cieľ opätovné použitie obalov pre výrobky, ktoré v súlade so smernicou Rady 80/777/EHS z 15. júla 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a uvádzanie na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. ES L 229, s. 1), musia byť balené pri zdroji, si Spolková republika Nemecko nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, s. 10) v spojení s ustanoveniami článku 3 a prílohy II bodu 2 písm. d) smernice 80/777.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

2        Článok 3 smernice 80/777 odkazuje, čo sa týka podmienok ťažby zdrojov prírodných minerálnych vôd a noriem týkajúcich sa ich balenia, na prílohu II tejto smernice.

3        Táto príloha v bode 2 stanovuje:

„Zariadenie na využívanie vody musí byť inštalované tak, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť znečistenia a aby sa zachovali vlastnosti pripisované vode na zdroji.

Za týmto účelom najmä:

...

d)      preprava prírodnej minerálnej vody v obaloch iných ako schválených na dodávku konečnému spotrebiteľovi je zakázaná.“

4        Smernica 94/62 má podľa svojho článku 1 za cieľ zharmonizovať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa hospodárenia s obalmi a s odpadmi z obalov, aby sa na jednej strane zabránilo ich vplyvu na životné prostredie všetkých členských štátov, ako aj iných krajín alebo sa takýto vplyv znížil, a to vysokou úrovňou ochrany životného prostredia a na druhej strane, aby sa zabezpečil funkčný vnútorný trh, aby sa vyhlo prekážkam v obchodovaní a deformácii a obmedzovaniu hospodárskej súťaže v Spoločenstve.

5        Článok 5 predmetnej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu podporovať systémy opätovného použitia obalov, ktoré môžu byť opätovne použité environmentálne vhodným spôsobom v súlade so zmluvou.“

6        Článok 7 smernice 94/62 stanovuje:

„Členské štáty urobia potrebné opatrenia, aby zabezpečili vytvorenie systémov, ktoré zabezpečia:

a)      návrat [spätný odber – neoficiálny preklad] a/alebo zber použitých obalov a/alebo odpadov z obalov od spotrebiteľa, iného konečného užívateľa alebo z prúdu odpadov s cieľom ukončiť ho najvhodnejšou alternatívou odpadového hospodárstva;

b)      opätovné použitie alebo zhodnotenie vrátane recyklácie zozbieraných obalov a/alebo odpadov z obalov,

aby dosiahli ciele stanovené touto smernicou.

Systémy sú otvorené pre účasť hospodárskych operátorov dotknutých sektorov a pre účasť príslušných verejných inštitúcií. Takisto sa vzťahujú na dovážané výrobky, nediskriminujú ich ani podrobnými opatreniami ani poplatkami za prístup do systému a sú navrhnuté tak, aby nevytvárali bariéry v obchode alebo nedeformovali hospodársku súťaž v súlade so zmluvou.“

 Vnútroštátna právna úprava

7        Verordnung über die Vermeidung und Verwertung von Verpackungsabfällen (nariadenie o zamedzovaní a o zhodnocovaní odpadov z obalov) z 21. augusta 1998 (BGBl. 1998 I, s. 2379, ďalej len „VerpackV“) uvádza rôzne systémy predchádzania a znižovania vplyvu odpadov z obalov na životné prostredie. Majúc za cieľ konkrétne prebrať smernicu 94/62, VerpackV nahradil Verordnung über die Vermeidung von Verpackungsabfällen (nariadenie o zamedzovaní odpadov z obalov) z 12. júna 1991 (BGBl. 1991 I, s. 1234).

8        Paragraf 6 ods. 1 a 2 VerpackV ukladajú nasledujúce povinnosti:

„1.      Predajca je povinný v skutočnom nákupnom mieste alebo v bezprostrednej blízkosti zadarmo spätne odoberať prázdne predajné obaly použité konečným spotrebiteľom, zhodnocovať ich v súlade s požiadavkami definovanými v bode 1 prílohy I a splniť požiadavky definované v bode 2 prílohy I. Požiadavky zhodnotenia môžu byť tiež splnené opätovným použitím alebo odoslaním obalov predajcovi alebo výrobcovi podľa paragrafu 2. Predajca je povinný upriamiť pozornosť súkromného spotrebiteľa na možnosť prebratia uvádzanú v prvej vete prostredníctvom jasne viditeľných a čitateľných oznamov. Povinnosť ustanovená prvou vetou sa obmedzuje na typy, formy a rozmery obalov, rovnako ako na obaly tovarov, ktoré sú súčasťou sortimentu predajcu. Pre predajcov disponujúcich predajnou plochou menšou ako 200 m² sa povinnosť spätného odberu obmedzuje na obaly značiek uvádzaných na trh predajcom. V zásielkovom predaji tento spätný odber musí byť zaručený primeranou možnosťou spätného odberu v dostatočnej blízkosti konečného spotrebiteľa. Možnosť prebratia musí byť oznámená pri odoslaní tovarov a v katalógoch. Ak predajné obaly nepochádzajú od súkromných spotrebiteľov, môžu byť uzavreté zmluvy stanovujúce odchylne miesto prebratia a režim nákladov. Pokiaľ predajca spätne odoberajúc obaly v mieste dodania nesplní povinnosti uložené prvou vetou, musí zabezpečiť dodržanie systému uvádzaného odsekom 3. Na predajcov obalov, pre ktorých je účasť na systéme uvádzanom odsekom 3 vylúčená, sa požiadavky zhodnotenia uvádzané paragrafom 4 ods. 2 použijú mutatis mutandis, ako výnimka z prvej vety.

2.      Výrobcovia a predajcovia sú povinní zadarmo spätne odoberať v skutočnom nákupnom mieste obaly odovzdávané predajcami, za použitia odseku 1, zhodnocovať ich v súlade s požiadavkami definovanými v bode 1 prílohy I a splniť požiadavky definované v bode 2 prílohy I. Požiadavky zhodnotenia môžu byť tiež splnené opätovným použitím obalov. Povinnosti uložené prvou vetou sa obmedzujú na typy, formy a rozmery obalov, rovnako ako na balenia tovarov, ktoré výrobcovia alebo predajcovia uvádzajú na trh. Prvý odsek ôsma až desiata veta sa použijú mutatis mutandis.“

9        Podľa odseku 3 toho istého paragrafu tieto povinnosti spätného odberu a zhodnocovania môžu v zásade byť tiež splnené účasťou výrobcu alebo predajcu na globálnom systéme zberu použitých predajných obalov. Tento odsek ukladá príslušným regionálnym orgánom posúdiť v rámci svojej pôsobnosti, či tento systém spĺňa podmienky uložené VerpackV.

10      Podľa paragrafu 8 ods. 1 VerpackV predajcovia, ktorí uvádzajú na trh tekuté potravinárske výrobky balené do opätovne nepoužiteľných nápojových obalov, sú povinní vybrať od kupujúceho zálohu v minimálnej sume 0,25 EUR za obal vrátane dane z pridanej hodnoty. Minimálna suma zálohy sa zvyšuje na 0,50 EUR vrátane dane z pridanej hodnoty, keď objem obalu presahuje 1,5 litra. Záloha musí byť vybratá každým nasledujúcim predajcom vo všetkých štádiách uvedenia na trh až po predaj konečnému spotrebiteľovi. Záloha je vrátená pri prebratí obalov v súlade s paragrafom 6 ods. 1 a 2 VerpackV.

11      Podľa paragrafu 9 ods. 1 VerpackV toto povinné zálohovanie sa nepoužije na obaly, pri ktorých je predajca alebo výrobca oslobodený od povinnosti spätného odberu z dôvodu jeho účasti na globálnom systéme zberu uvedenom v paragrafe 6 ods. 3 citovanom vyššie.

12      VerpackV predsa vo svojom paragrafe 9 ods. 2 stanovuje okolnosti, za ktorých je pre určité nápoje použitie paragrafu 6 ods. 3 vylúčené. Znenie tohto ustanovenia je:

„Ak na území platnosti tohto predpisu podiel nápojov balených do opätovne použiteľných obalov, či už ide o pivo, minerálne vody (vrátane pramenitých vôd, stolových vôd a minerálnych vôd) osviežujúce šumivé nápoje, ovocné šťavy... alebo vína..., celkovo v priebehu roka klesne pod 72 %, bude potrebné pristúpiť k novému posúdeniu relevantného podielu opätovne použiteľných obalov na obdobie dvanástich mesiacov nasledujúcich po oznámení o tom, že podiel opätovne použiteľných obalov nie je dosahovaný. Ak podiel opätovne použiteľných obalov na federálnom území je nižší ako podiel uvedený v prvej vete, rozhodnutie na základe paragrafu 6 ods. 3 sa považuje pre nápoje, u ktorých podiel opätovne použiteľných obalov stanovený pre rok 1991 nebol dosiahnutý, za zrušené na celom federálnom území od prvého dňa šiesteho mesiaca nasledujúceho po zverejnení uvedenom v odseku 3...“.

13      V súlade s paragrafom 9 ods. 3 VerpackV nemecká vláda publikuje každý rok relevantný podiel uvedený v odseku 2 tohto paragrafu pre nápoje balené do obalov podporovaných z ekologického hľadiska. Podľa odseku 4 toho istého paragrafu príslušné úrady pristúpia na žiadosť alebo ex offo k novému ohodnoteniu v súlade s paragrafom 6 ods. 3, ak po zrušujúcom rozhodnutí je relevantný podiel pre nápoje balené do takýchto obalov opäť dosiahnutý.

14      Z týchto vnútroštátnych ustanovení vyplýva, že výrobcovia minerálnych vôd strácajú možnosť splniť si svoju povinnosť spätného odberu obalov účasťou na globálnom systéme zberu obalov, ak celkový podiel nápojov balených do opätovne použiteľných obalov klesne v priebehu dvoch za sebou idúcich rokov pod 72 % a ak v tom istom období nie je dosiahnutý podiel minerálnych vôd balených do opätovne použiteľných obalov za rok 1991. V takomto prípade nápoje balené do opätovne nepoužiteľných obalov sú podriadené systému individuálneho zálohovania a spätného odberu uvádzanému v paragrafe 8 ods. 1 VerpackV.

15      Podľa oznámenia nemeckej vlády, podiel opätovne použiteľných nápojových obalov sa od roku 1997 prvýkrát znížil pod 72 %, predstavujúc 71,33 %. Následne tento podiel ďalej klesal z dôvodu podstatného nárastu množstva jednorazových nápojových obalov. V tomto kontexte vláda v priebehu písomnej časti konania pred Súdnym dvorom od 1. januára 2003 zaviedla vyberanie zálohy za jednorazové obaly minerálnych vôd, pív a osviežujúcich šumivých nápojov.

 Konanie pred podaním žaloby

16      Dňa 12. decembra 1995 Komisia zaslala Spolkovej republike Nemecko výzvu, v ktorej uvádzala, že ustanovenia týkajúce sa vyberania zálohy za určité opätovne nepoužiteľné obaly predstavujú prekážku v obchodovaní vo vnútri Spoločenstva. Po uplynutí lehoty na prebratie smernice 94/62 a prijatí VerpackV Komisia 11. decembra 1998 zaslala tomuto členskému štátu dodatočnú výzvu obsahujúcu viacero výhrad založených na nezlučiteľnosti novej nemeckej právnej úpravy so spojenými ustanoveniami smernice 94/62 a článkom 30 Zmluvy ES (teraz článok 28 ES).

17      Keďže Komisia nebola uspokojená vysvetleniami predloženými nemeckou vládou v jej odpovedi na výzvy, Komisia adresovala nemeckej vláde 27. júla 2000 odôvodnené stanovisko, konštatujúce, že Spolková republika Nemecko si nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 5 smernice 94/62 a článku 28 ES v spojení s ustanoveniami článku 3 a prílohy II bod 2 písm. d) smernice 80/777, keďže zaviedla prostredníctvom VerpackV pre prírodné minerálne vody, ktoré musia byť v zmysle smernice 80/777 balené pri zdroji, systém opätovného používania obalov. V tomto stanovisku Komisia uvádza, že čo sa týka prírodných minerálnych vôd, nemecká právna úprava predstavuje prekážku obchodovania pre výrobcov, ktorí musia spätne expedovať prázdne obaly do miesta výroby, keďže tieto obaly sa nemôžu použiť na iné tovary. Nemecká právna úprava nemôže byť odôvodnená dôvodmi ochrany životného prostredia, pretože ignorujúc zvláštnu situáciu tovarov, ktoré sa musia prevážať na dlhé vzdialenosti, jej účinok ide nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

18      V reakcii na toto odôvodnené stanovisko nemecká vláda listom z 10. novembra 2000 poprela existenciu prekážky obchodovania vo vnútri Spoločenstva. Tvrdila, že nemecká právna úprava poskytuje výrobcom minerálnych vôd so sídlom v inom členskom štáte možnosť uvádzania na trh ich výrobky buď za využitia opätovne použiteľných obalov, konkrétne v rámci systému štandardizovaných fliaš, alebo za uchýlenia sa k opätovne nepoužiteľným obalom. Dokonca predpokladajúc, že predmetná právna úprava predstavuje prekážku obchodovania vo vnútri Spoločenstva, táto úprava by bola odôvodnená dôvodmi ochrany životného prostredia, pretože opätovne použiteľné nápojové obaly predstavujú v porovnaní s jednorazovými obalmi, z ekologického hľadiska výhodu napriek eventuálnej potrebe zabezpečovania ich prepravy na dlhé vzdialenosti.

19      Dňa 16. marca 2001 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii návrh úpravy VerpackV. Keďže sa však tento návrh stretol v priebehu legislatívneho konania s ťažkosťami, toto oznámenie bolo vzaté späť 3. júla 2001.

20      Domnievajúc sa, že Spolková republika Nemecko si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z právneho poriadku Spoločenstva, Komisia podala túto žalobu.

21      Uznesením predsedu Súdneho dvora z 29. mája 2002 Francúzska republika a Spojené kráľovstvo vstúpili do konania ako vedľajší účastníci podporujúci v konaní Komisiu. Listom z 26. septembra 2002 Spojené kráľovstvo oznámilo, že nepodá vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

 O predmete a prípustnosti žaloby

22      Je potrebné hneď upresniť, že Komisia napáda nemeckú právnu úpravu, pretože paragraf 8 ods. 1 a paragraf 9 ods. 2 VerpackV zavedením povinností individuálneho zálohovania a spätného odberu jednorazových obalov v závislosti od pomeru opätovne použiteľných obalov na nemeckom trhu ukladajú výrobcom prírodných minerálnych vôd pochádzajúcim z iných členských štátov osobitnú povinnosť. Podľa Komisie uchýlenie sa k opätovne použiteľným obalom, ku ktorému táto právna úprava výrobcov, používajúcich jednorazové obaly motivuje, so sebou prináša pre výrobcov prírodných minerálnych vôd so sídlom v iných členských štátoch dodatočné náklady.

23      Nemecká vláda zdôrazňuje, že Komisia jej v rámci konania pred podaním žaloby nevyčítala skutočnosť, že paragrafy 8 a 9 VerpackV vytvárajú na výrobcov prírodných minerálnych vôd tlak, aby títo výrobcovia používali opätovne použiteľné obaly. V tomto bode jej Komisia nedala príležitosť odôvodniť jej stanovisko alebo prípadne dobrovoľne sa podrobiť požiadavkám právneho poriadku Spoločenstva, vylúčiac vyčíslenie nákladov uvádzaných paragrafom 9 ods. 2 VerpackV výrobcami prírodných minerálnych vôd so sídlom v inom členskom štáte.

24      V tomto smere je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry konanie pred podaním žaloby má za cieľ dať dotknutému členskému štátu možnosť na jednej strane podrobiť sa jeho povinnostiam vyplývajúcim z právneho poriadku Spoločenstva a na druhej strane užitočne uplatniť jeho prostriedky obrany voči výhradám formulovaným Komisiou (pozri najmä rozsudky z 15. januára 2002, Komisia/Taliansko, C‑439/99, Zb. s. I‑305, bod 10, a z 20. júna 2002, Komisia/Nemecko, C‑287/00, Zb. s. I‑5811, bod 16).

25      Regulárnosť konania pred podaním žaloby predstavuje nielen základnú záruku ochrany práv predmetného členského štátu, ale rovnako zabezpečenia toho, aby eventuálne sporové konanie malo jasne definovaný predmet (pozri rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 17).

26      Predmet žaloby podanej podľa článku 226 ES je teda vymedzený konaním pred podaním žaloby uvádzaným na tento účel. Z toho vyplýva, že žaloba musí byť založená na rovnakých motívoch a dôvodoch, ako odôvodnené stanovisko (pozri najmä rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 11).

27      V danom prípade je potrebné konštatovať, že Komisia nerozšírila predmet konania, tak ako bol vymedzený v priebehu konania pred podaním žaloby.

28      V skutočnosti už v prvej výzve Komisia kritizovala skutočnosť, že nemecká právna úprava sa zakladá na pomere opätovne použiteľných obalov, majúc za následok ustálenie situácie na trhu, ktorá existovala počas daného obdobia. Vo svojej odpovedi na túto výzvu nemecká vláda vysvetľovala dôvody, pre ktoré predmetný podiel bol určený, tvrdiac, že predmetná právna úprava neukladá výrobcom určitý spôsob balenia.

29      Vo svojej dodatočnej výzve Komisia tiež kritizovala neprimerané účinky VerpackV na situáciu výrobcov prírodných minerálnych vôd, zdôrazňujúc, že pravidlo určujúce pomer opätovne použiteľných obalov môže brániť predaju nových tovarov balených do jednorazových obalov v Nemecku. V odpovedi na túto výzvu nemecká vláda zopakovala svoje stanovisko, podľa ktorého predmetná právna úprava nevytvára prekážku tomu, aby výrobcovia so sídlom v inom členskom štáte používali jednorazové obaly.

30      Nakoniec v štádiu odôvodneného stanoviska, v ktorom tieto výhrady boli obmedzené na dosah paragrafov 8 a 9 VerpackV na predaj prírodných minerálnych vôd, Komisia tvrdila, že tieto ustanovenia motivovali výrobcov nezvyšovať pomer jednorazových obalov tak, aby podiel určený na opätovne použiteľné obaly nebol dosiahnutý. VerpackV umožňuje výrobcom, ktorých sídlo je veľmi vzdialené od miesta predaja, zvyšovať ich podiel na trhu tovarov balených do jednorazových obalov iba za podmienky, ak iní výrobcovia so sídlom bližšie k miestam predaja budú pripravení znížiť svoj podiel na trhu.

31      Z odpovede na odôvodnené stanovisko vyplýva, že nemecká vláda pochopila, že toto stanovisko odhaľuje konkrétne účinok nemeckej právnej úpravy na výber spôsobu balenia. V skutočnosti nemecká vláda v tejto odpovedi spomína rôzne možnosti otvorené pre výrobcov so sídlom v inom členskom štáte pre uvádzanie na trh ich tovarov na nemeckom trhu, opakujúc svoje stanovisko, podľa ktorého nemôže byť namietaná žiadna prekážka uvádzania na trh tovarov balených do jednorazových obalov.

32      Z toho vyplýva, že tvrdenie, podľa ktorého nemecká právna úprava motivovala výrobcov prírodných minerálnych vôd so sídlom v inom členskom štáte k uchýleniu sa k opätovne použiteľným obalom, sa skutočne vyskytovalo medzi dôvodmi uvádzanými Komisiou v priebehu konania pred podaním žaloby na podporu toho, že VerpackV nie je zlučiteľný s predmetnými ustanoveniami Spoločenstva.

33      Žaloba je teda prípustná.

 O veci samej

34      Medzi účastníkmi konania je nesporné, že paragrafy 8 a 9 VerpackV zapadajú do rámca právnej úpravy, ktorej účelom je prebratie smernice 94/62.

35      Naopak, medzi účastníkmi konania je rozpor v bode, či pokiaľ ide o podporu opätovného používania obalov, paragrafy 8 a 9 VerpackV sa môžu rovnako posudzovať meradlami článku 28 ES. Komisia podporovaná francúzskou vládou je názoru, že nemecká právna úprava môže byť zlučiteľná s článkom 5 smernice 94/62, iba ak je zlučiteľná s článkom 28 ES, zatiaľ čo nemecká vláda tvrdí, že tento článok 5 obsahuje úplnú harmonizáciu problematiky, vylučujúc akékoľvek posudzovanie paragrafov 8 a 9 VerpackV z pohľadu ustanovení Zmluvy týkajúcich sa voľného pohybu tovaru.

36      S ohľadom na okolnosť, že pokiaľ je určitá oblasť predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Spoločenstva, každé vnútroštátne opatrenie, ktoré sa jej týka, sa musí posudzovať s ohľadom na ustanovenia tohto harmonizačného opatrenia a nie s ohľadom na primárne právo (rozsudky z 12. októbra 1993, Vanacker a Lesage, C‑37/92, Zb. s. I‑4947, bod 9; z 13. decembra 2001, DaimlerChrysler, C‑324/99, Zb. s. I‑9897, bod 32, a z 11. decembra 2003, Deutscher Apothekerverband, C‑322/01, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 64), je potrebné stanoviť, že harmonizácia vykonaná smernicou 94/62 vylučuje skúmanie zlučiteľnosti predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy s článkom 28 ES.

 O uplatniteľnosti článku 28 ES

37      Čo sa týka podporovania opätovného používania obalov, tak ako je toto uvádzané smernicou 94/62, je potrebné hneď pripomenúť, že ako z prvého odôvodnenia, tak aj článku 1 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že táto smernica sleduje dva ciele spočívajúce na jednej strane v zabránení alebo znížení vplyvu odpadov z obalov na životné prostredie spôsobom zabezpečenia vysokej úrovne ochrany životného prostredia a na druhej strane v zabezpečení funkčného vnútorného trhu a vyhnutí sa prekážkam v obchodovaní a deformáciám hospodárskej súťaže v Spoločenstve (pozri rozsudok z 19. júna 2003, Mayer Parry Recycling, C‑444/00, Zb. s. I‑6163, bod 71).

38      Hoci smernica 94/62 uvádza vo svojom článku 1 ods. 2 ako „prvú prioritu“ predchádzanie vzniku odpadov z obalov vymenovaných v smernici, „stanovuje základný princíp“ princíp opätovného použitia, recyklácie a iných spôsobov zhodnotenia odpadov z obalov.

39      Ôsme odôvodnenie tejto smernice stanovuje, že „pokiaľ sa neuskutoční vedecký a technický pokrok zhodnocovacích postupov, opätovné používanie a recyklácia by sa mali uprednostňovať, pokiaľ ide o environmentálne vplyvy; keďže to vyžaduje od členských štátov vytvorenie systémov zaručujúcich návrat použitých obalov i odpadov z obalov; keďže posudzovania životných cyklov by sa mali čo najskôr ukončiť, aby sa mohlo zdôvodniť zreteľné rozčlenenie na opätovne použiteľné, recyklovateľné a zhodnocovateľné obaly“.

40      V rozpore s tým, čo tvrdí nemecká vláda, smernica 94/62 teda nestanovuje hierarchiu medzi opätovným použitím obalov na jednej strane a zhodnocovaním odpadov z obalov na strane druhej.

41      Čo sa týka opätovného použitia obalov, článok 5 tejto smernice sa obmedzuje na umožnenie členským štátom podporovať v súlade so Zmluvou systémy opätovného použitia obalov, ktoré môžu byť opätovne použité environmentálne vhodným spôsobom.

42      Podľa článku 7 ods. 1 predmetnej smernice sú členské štáty okrem iného povinné urobiť potrebné opatrenia, aby zabezpečili vytvorenie systémov, ktoré zabezpečia nielen návrat a/alebo zber použitých obalov a/alebo odpadov z obalov s cieľom ukončiť ho najvhodnejšou alternatívou odpadového hospodárstva, ale tiež opätovné použitie alebo zhodnotenie vrátane recyklácie zozbieraných obalov a/alebo odpadov z obalov.

43      Nad rámec definície pojmu „opätovn[é] použi[tie]“ obalov v niektorých všeobecných ustanoveniach o opatreniach na prevenciu vzniku odpadov z obalov a ustanoveniach týkajúcich sa systémov spätného odberu, zberu a zhodnocovania uvádzaných v jej článku 3 bod 5 a článkoch 4 a 7, smernica 94/62 neupravuje, čo sa týka členských štátov, ktoré môžu použiť možnosť uvádzanú jej článkom 5, organizáciu systémov podporujúcich opätovne použiteľné obaly.

44      Na rozdiel od prípadu označovania a identifikácie obalov a požiadaviek týkajúcich sa zloženia a opätovne použiteľnej alebo zhodnotiteľnej povahy týchto obalov upravovanej prílohou II smernice 94/62, organizácia vnútroštátnych systémov opätovného použitia nie je predmetom úplnej harmonizácie.

45      Takéto systémy sa môžu následne posudzovať podľa ustanovení Zmluvy týkajúcich sa voľného pohybu tovaru.

46      Článok 5 smernice 94/62 okrem toho dovoľuje členským štátom zvýhodňovať systémy opätovného použitia obalov iba „v súlade so zmluvou“.

47      V rozpore s tým, čo tvrdí nemecká vláda, už citovaný rozsudok DaimlerChrysler nemôže viesť k inému záveru. Iste, v bode 44 tohto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že použitie formulácie „v súlade so zmluvou“ v ustanovení právneho poriadku Spoločenstva sa nemôže chápať ako vyjadrenie toho, že vnútroštátne opatrenie, ktoré zodpovedá požiadavkám tohto ustanovenia, musí okrem toho byť predmetom osobitného skúmania jeho zlučiteľnosti s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa voľného pohybu tovaru.

48      V každom prípade, v tomto rozsudku bolo predmetom nariadenie Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 30, s. 1). Toto nariadenie harmonizuje na úrovni Spoločenstva otázku prepravy odpadov na účel zabezpečenia ochrany životného prostredia (rozsudok DaimlerChrysler, už citovaný, bod 42). Ako teda bolo konštatované vyššie, takýmto nie je prípad smernice 94/62, čo sa týka opätovného použitia obalov.

49      Navyše článok 4 ods. 3 písm. a) bod i) tohto nariadenia umožňuje členským štátom upraviť zásielky odpadov určených na likvidáciu „v súlade so zmluvou“, formulujúc rad zásad, ako zásada blízkosti miesta, prednostného zhodnotenia, sebestačnosti na úrovni Spoločenstva a úrovniach členských štátov, ktoré členské štáty musia zohľadňovať pri použití tejto možnosti.

50      Výklad formulácie „v súlade so zmluvou“, ktorý Súdny dvor dal v už citovanom rozsudku DaimlerChrysler, sa nemôže prebrať do tohto kontextu, v ktorom možnosť poskytnutá členským štátom podporovať opätovné použitie obalov je formulovaná všeobecným spôsobom bez toho, že by špecifikovala kritériá zohľadňované členskými štátmi, ktoré ju využijú.

51      Je ešte potrebné poznamenať, že Súdny dvor v bode 45 toho istého rozsudku konštatoval, že formulácia „v súlade so zmluvou“ tiež neznamená, že všetky vnútroštátne obmedzenia obmedzujúce prepravu odpadov uvedené v článku 4 ods. 3 písm. a) bode i) nariadenia sa musia systematicky považovať za obmedzenia v súlade s právom Spoločenstva len preto, že ich cieľom je uplatnenie jednej alebo viacerých zásad uvedených v tomto nariadení. Tento výraz by sa mal skôr vykladať v tom zmysle, že spomínané vnútroštátne opatrenia okrem toho, že musia byť v súlade s nariadením, musia tiež rešpektovať všeobecné pravidlá alebo zásady Zmluvy, ktoré nie sú priamo upravené v norme prijatej v oblasti prepravy odpadov.

52      Je teda potrebné skúmať zlučiteľnosť predmetných vnútroštátnych právnych predpisov s článkom 28 ES.

 O existencii prekážky v obchodovaní vo vnútri Spoločenstva

53      Komisia podporovaná francúzskou vládou tvrdí, že paragraf 8 ods. 1 a paragraf 9 ods. 2 VerpackV robia distribúciu prírodných minerálnych vôd pochádzajúcich z iných členských štátov zložitejšou alebo nákladnejšou a že teda predstavujú opatrenie s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu v zmysle článku 28 ES.

54      Nemecká vláda je názoru, že tieto všeobecné ustanovenia sa nemôžu považovať za opatrenia s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu, pretože neslúžia na jednostrannú ochranu vnútroštátnych záujmov, ale majú za cieľ výlučne zaviesť povinnosti vyplývajúce zo smernice Spoločenstva.

55      V tomto smere postačuje poznamenať, že hoci Súdny dvor konštatoval, že vnútroštátne právne predpisy, ktorými si členský štát plní povinnosti vyplývajúce mu zo smernice, nemôžu byť kvalifikované za prekážku obchodovaniu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 1977, Bauhuis, 46/76, Zb. s. 5, body 28 až 30; z 23. marca 2000, Berendse-Koenen, C‑246/98, Zb. s. I‑1777, body 24 a 25, a rozsudok Deutscher Apothekerverband, už citovaný, body 52 až 54), je nutné konštatovať, že článok 5 smernice 94/62 členským štátom iba umožňuje podporovať systémy opätovného použitia obalov v súlade so Zmluvou, neukladajúc v tomto smere žiadnu povinnosť.

56      Nemecká vláda následne popiera skutočnosť, že paragrafy 8 a 9 VerpackV vedú k akejkoľvek priamej alebo nepriamej diskriminácii vo vzťahu k výrobcom so sídlom v inom členskom štáte.

57      V tomto smere je potrebné pripomenúť, že paragraf 9 ods. 2 VerpackV zavádza zmenu systému správy odpadov z jednorazových obalov za špecifikovaných okolností. Hoci VerpackV zakladá túto zmenu na skutočnosti, že na vnútroštátnom trhu nie je dosahovaný určitý podiel opätovne použiteľných obalov, podriaďuje zavedenie tejto zmeny do skutočnej účinnosti novému posúdeniu tohto podielu oproti naposledy vykonanému posúdeniu. Tak teda pre určité nápoje vrátane prírodných minerálnych vôd sa už výrobcovia a predajcovia nemôžu viac uchyľovať ku globálnemu systému zberu a musia teda zaviesť systém individuálneho zálohovania a spätného odberu svojich jednorazových nápojových obalov, ak počas dvoch za sebou nasledujúcich rokov podiel nápojov balených do opätovne použiteľných obalov v Nemecku klesne pod 72 % a ak, pri predmetných nápojov nie je dosahovaný podiel opätovne použiteľných obalov roku 1991.

58      Je teda nutné konštatovať, že paragraf 8 ods. 1 a paragraf 9 ods. 2 VerpackV, hoci sa uplatňujú skutočne na všetkých výrobcov a predajcov pôsobiacich na štátnom území, neovplyvňujú rovnakým spôsobom obchodovanie s nápojmi vyrobenými v Nemecku a nápojmi vyrobenými v iných členských štátoch.

59      Následne, pokiaľ prechod z jedného systému správy obalov k inému so sebou prináša všeobecným spôsobom náklady, čo sa týka značkovania alebo označovania obalov, právna úprava, akou je úprava v tomto prípade, ktorá zaväzuje výrobcov a predajcov používajúcich jednorazové obaly zmeniť ich účasť v globálnom systéme zberu prijatím systému individuálneho zálohovania a spätného odberu, má pre každého výrobcu a predajcu používajúceho takéto obaly za následok dodatočné náklady spojené s organizáciou spätného odberu obalov, vracania súm záloh a eventuálneho kompenzovania týchto súm medzi predajcami.

60      Ako poznamenala Komisia bez toho, že by odporovala nemeckej vláde, výrobcovia prírodných minerálnych vôd pochádzajúci z iných členských štátov používajú podstatne viac jednorazových plastových obalov ako nemeckí výrobcovia. V skutočnosti podľa štúdie vykonanej roku 2001 zo strany Gesellschaft für Verpackungsmarktforschung nemeckí výrobcovia používali roku 1999 približne 90 % opätovne použiteľných obalov a približne 10 % jednorazových obalov, zatiaľ čo tento pomer bol obrátený, čo sa týka prírodných minerálnych vôd predávaných v Nemecku zahraničnými výrobcami s používaním približne 71 % jednorazových plastových obalov.

61      V tomto smere je potrebné poznamenať, že výrobcovia prírodných minerálnych vôd, ktorí predávajú svoje výrobky v Nemecku ďaleko od miesta zachytávania (plnenia) ich vôd a ktorých veľká časť má sídlo v inom členskom štáte, by v prípade používania opätovne použiteľných obalov znášali dodatočné náklady. V skutočnosti z ustanovení článku 3 v spojení s prílohou II smernice 80/777 vyplýva, že prírodné minerálne vody musia byť plnené do fliaš pri zdroji, z čoho vyplýva, že opätovné používanie ich obalov ukladá, aby tieto obaly boli dovážané až k bodu zachytávania (plnenia). Hoci je pravdou, ako tvrdí nemecká vláda, že výrobca prírodných minerálnych vôd môže znížiť svoje náklady účasťou na systéme štandardizovaných opätovne použiteľných fliaš, skutočnosťou zostáva, že výrobca prírodných minerálnych vôd uvádzajúci svoje výrobky na viacerých trhoch, vrátane nemeckého trhu, ako je tomu v prípade výrobcu so sídlom v inom členskom štáte, ktorý exportuje do Nemecka, je nútený prispôsobiť distribúciu svojich tovarov špecifickým požiadavkám nemeckého trhu.

62      Z toho vyplýva, že čo sa týka jednorazových obalov, zmena globálneho systému zberu obalov na systém individuálneho zálohovania a spätného odberu je povahy brániacej uvádzaniu nápojov dovážaných z iných členských štátov na nemeckom trhu (pozri v tomto zmysle, čo sa týka opätovne použiteľných nápojových obalov, rozsudok z 20. septembra 1988, Komisia/Dánsko, 302/86, Zb. s. 4607, bod 13).

63      V tomto smere je irelevantné, že predmetné ustanovenia majú na zreteli povinnosť individuálneho zálohovania a spätného odberu jednorazových obalov bez toho, že by zakazovali dovoz nápojov balených do takýchto obalov a že okrem toho existuje pre výrobcov možnosť používať opätovne použiteľné obaly. V skutočnosti opatrenie spôsobilé brániť dovozu sa musí kvalifikovať za opatrenie s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu, hoci je prekážka nepatrná a hoci existujú iné možnosti prúdenia tovarov (rozsudok z 5. apríla 1984, Van de Haar a Kaveka de Meern, 177/82 a 178/82, Zb. s. 1797, bod 14).

64      V rozpore s tým, čo tvrdí nemecká vláda, prekážka obchodovania uvádzaná v tejto žalobe nemá svoj pôvod v ustanovení smernice 80/777, podľa ktorej prírodné minerálne vody musia byť balené pri zdroji. Hoci nemôže byť vylúčené, že pre výrobcov prírodných minerálnych vôd toto ustanovenie môže mať určitý dosah na výber týkajúci sa balenia ich tovarov, je predsa potrebné pripomenúť, že nahradenie globálneho systému zberu systémom individuálneho zálohovania a spätného odberu predstavuje dodatočné náklady nielen pre výrobcov prírodných minerálnych vôd, ale rovnako aj pre výrobcov a predajcov iných nápojov uvedených v paragrafe 9 ods. 2 VerpackV, ktorí majú sídlo v iných členských štátoch a ktorí používajú jednorazové obaly.

65      Nie je tiež relevantné tvrdiť, ako to robí nemecká vláda, že zvyšovanie dovozu prírodných minerálnych vôd balených v jednorazových obaloch do Nemecka preukazuje absenciu diskriminácie voči výrobcom prírodných minerálnych vôd používajúcich jednorazové obaly. V skutočnosti, hoci táto tendencia bola na nemeckom trhu pozorovaná, nie je povahy vyvracajúcej skutočnosť, že paragraf 8 a 9 VerpackV vytvárajú pre výrobcov prírodných minerálnych vôd so sídlom v inom členskom štáte prekážku uvádzania ich výrobkov na trhu v Nemecku.

66      Nakoniec v rozpore s tým, čo tvrdila nemecká vláda, paragrafy 8 a 9 VerpackV nemôžu unikať z oblasti použitia článku 28 ES z dôvodu, že upravujú nie spôsob balenia prírodných minerálnych vôd, ale výlučne ich podmienky predaja v zmysle rozsudku z 24. novembra 1993, Keck a Mithouard (C‑267/91 a C‑268/91, Zb. s. I‑6097, body 16 a nasledujúce).

67      V skutočnosti Súdny dvor konštatoval, že potreba zmeny obalu alebo označenia dovážaných tovarov vyplývajúca z predmetných opatrení vylučuje, aby sa tieto opatrenia týkali spôsobu predaja týchto tovarov v zmysle už citovaného rozsudku Keck a Mithouard (pozri rozsudky z 3. júna 1999, Colim, C‑33/97, Zb. s. I 3175, bod 37; zo 16. januára 2003, Komisia/Španielsko, C‑12/00, Zb. s. I‑459, bod 76, a z 18. septembra 2003, Morellato, C‑416/00, Zb. s. I‑9343, bod 29).

68      Ako bolo poznamenané v bode 59 tohto rozsudku, zmena účasti na globálnom systéme zberu zavedením systému individuálneho zálohovania a spätného odberu núti dotknutých výrobcov zmeniť určité údaje na ich obaloch.

69      V každom prípade, pretože ustanovenia VerpackV neovplyvnili rovnakým spôsobom uvádzanie na trh nápojov vyrobených v Nemecku a nápojov pochádzajúcich z iných členských štátov, nemôžu uniknúť z oblasti použitia článku 28 ES (pozri rozsudok Keck a Mithouard, už citovaný, body 16 a 17).

 O odôvodnení založenom na ochrane životného prostredia

70      Je teda potrebné skúmať, či paragraf 8 ods. 1 a paragraf 9 ods. 2 VerpackV môžu byť, pokiaľ predstavujú prekážku obchodovaniu, odôvodnené dôvodmi týkajúcimi sa ochrany životného prostredia.

71      Komisia podporovaná francúzskou vládou tvrdila, že čo sa týka prírodných minerálnych vôd, ktoré musia byť balené pri zdroji, táto právna úprava nie je odôvodnená dôvodmi spojenými s politikou ochrany životného prostredia a v žiadnom prípade nespĺňa kritérium proporcionality.

72      Na svojej strane nemecká vláda podotýka, že paragrafy 8 a 9 VerpackV sú odôvodnené rozličnými cieľmi spojenými s ochranou životného prostredia, konkrétne s predchádzaním vzniku odpadov, definovaním najvhodnejších riešení správy odpadov z jednorazových obalov a ochranou krajiny proti hromadeniu odpadov v prírode. Nemecká vláda tvrdí, že dokonca sledujúc pozíciu, podľa ktorej predmetné ustanovenia majú iba všeobecný účel predchádzať vzniku odpadov, ekologické výhody vyplývajúce zo systému zálohovania jednorazových nápojových obalov výrazne prevažujú nad možnými nevýhodami spojenými so skutočnosťou, že niektoré obaly musia byť k miestu výroby prevážané na dlhé vzdialenosti.

73      Podľa názoru nemeckej vlády, systém zálohovania jednorazových obalov je primeraný a nevyhnutný pre dosiahnutie sledovaných cieľov, keďže ide o opatrenie, ktoré má predovšetkým za cieľ zmenu správania spotrebiteľa. Zálohovanie jednorazových obalov by priviedlo spotrebiteľa k stotožňovaniu týchto obalov s opätovne použiteľnými obalmi.

74      Nakoniec zásady ochrany a prevencie uvádzané v článku 174 ods. 2 ES zverujú členským štátom veľkú mieru úvahy v záujme politiky životného prostredia. Podľa nemeckej vlády by bolo nemožné vylúčiť nápoje prevážané na veľké vzdialenosti z povinnosti zálohovania, pretože takáto výnimka by vytvárala nielen deformácie hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré predávajú svoje výrobky v jednorazových obaloch, ale zbavovala by užitočného účinku podporovanie opätovne použiteľných obalov uvedené v článku 5 smernice 94/62. Takáto výnimka by tiež nebola uskutočniteľná z dôvodu skutočnosti, že niektoré miesta predaja umiestnené na nemeckom území by neboli vzdialené od miest výroby prírodných minerálnych vôd uvádzaných na trh v Nemecku nachádzajúcich sa mimo tohto územia.

75      V tomto smere je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry vnútroštátne opatrenia spôsobilé brániť obchodovaniu vo vnútri Spoločenstva môžu byť odôvodnené naliehavými požiadavkami týkajúcimi sa ochrany životného prostredia pokiaľ by predmetné opatrenia boli primerané sledovanému cieľu (rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, body 6 a 9, rovnako ako rozsudok zo 14. júla 1998, Aher-Waggon, C‑389/96, Zb. s. I‑4473, bod 20).

76      Rovnako ako to tvrdí nemecká vláda, zavedenie systému individuálneho zálohovania a spätného odberu je povahy zvyšujúcej podiel vrátenia prázdnych obalov a vedie k separovanému triedeniu odpadov z obalov, prispievajúc rovnako k zlepšeniu ich zhodnocovania. Okrem toho, keďže vrátenie zálohy motivuje spotrebiteľa k vráteniu prázdnych obalov v mieste predaja, prispieva k zníženiu odpadov v prírode.

77      Navyše, pretože predmetná právna úprava podriaďuje zavedenie nového systému správy odpadov z obalov pomeru opätovne použiteľných obalov na nemeckom trhu, vytvára situáciu, v ktorej každý nárast predaja nápojov balených do jednorazových obalov na tomto trhu posilňoval pravdepodobnosť vzniku zmeny systému. Keďže predmetná právna úprava motivuje predmetných výrobcov a predajcov uchyľovať sa k opätovne použiteľným obalom, prispieva k zníženiu odpadov na odstránenie, čo predstavuje jeden z hlavných cieľov politiky ochrany životného prostredia.

78      Predsa však na to, aby takáto právna úprava bola v súlade so zásadou proporcionality, je potrebné preveriť nielen to, či prostriedky, ktoré zavádza, sú spôsobilé realizovať sledované ciele, ale tiež či nejde nad rámec toho, čo je na dosiahnutie jej cieľov potrebné (pozri rozsudok zo 14. júla 1998, Safety Hi-Tech, C‑284/95, Zb. s. I‑4301, bod 57).

79      V tomto smere je potrebné poznamenať, že na splnenie tohto kritéria musí vnútroštátna právna úprava dotknutým výrobcom a predajcom umožňovať pred nadobudnutím účinnosti systému individuálneho zálohovania a spätného odberu prispôsobiť sa požiadavkám nového systému.

80      Lehota šiestich mesiacov medzi oznámením, podľa ktorého musí byť zavedený systém individuálneho zálohovania a spätného odberu, a účinnosťou tohto systému uvedená v paragrafe 9 ods. 2 VerpackV, nie je postačujúca na to, aby výrobcom prírodných minerálnych vôd umožnila prispôsobiť novému systému svoju výrobu a správu odpadov z obalov, pokiaľ tento paragraf nadobudne účinnosť.

81      V tomto smere nepatrí do úvahy obdobie predchádzajúce predmetnému šesťmesačnému obdobiu. V skutočnosti, dokonca po prvom konštatovaní nedostatočnosti podielu opätovne použiteľných obalov zostáva neistota, čo sa týka toho, či systém individuálneho zálohovania a spätného odberu vstúpi do platnosti a prípadne k akému momentu, keďže toto závisí nielen od nového posúdenia týkajúceho sa celkového podielu opätovne použiteľných obalov prítomných na nemeckom trhu a na pomere prírodných minerálnych vôd uvádzaných na tomto trhu v takýchto obaloch, ale rovnako od rozhodnutia nemeckej vlády oznámiť výsledok tohto posúdenia.

82      VerpackV teda vytvára situáciu, keď v priebehu neurčitého obdobia zmena systému správy odpadov z obalov nie je dostatočne určitá na to, aby vyžadovala od hospodárskych operátorov dotknutého odvetvia, aby títo operátori zaviedli systém individuálneho zálohovania a spätného odberu, ktorý by bol k dispozícii krátko po oznámení dátumu nadobudnutia účinnosti nového systému.

83      Za týchto podmienok sa žaloba Komisie musí považovať za dôvodnú.

84      Je teda potrebné určiť, že zavedením systému majúceho za cieľ opätovné použitie obalov pre výrobky, ktoré v súlade so smernicou 80/777 musia byť balené pri zdroji, prostredníctvom paragrafu 8 ods. 1 a paragrafu 9 ods. 2 VerpackV, si Spolková republika Nemecko nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 5 smernice 94/62 v spojení s článkom 28 ES.

 O trovách

85      Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania a Spolková republika Nemecko nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania. V súlade s článkom 69 ods. 4 prvým pododsekom toho istého rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Zavedením prostredníctvom paragrafu 8 ods. 1 a paragrafu 9 ods. 2 Verordnung über die Vermeidung und Verwertung von Verpackungsabfällen (nariadenia o zamedzovaní a o zhodnocovaní odpadov z obalov), systému majúceho za cieľ opätovné použitie obalov pre výrobky, ktoré v súlade so smernicou Rady 80/777/EHS z 15. júla 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a uvádzanie na trh prírodných minerálnych vôd musia byť balené pri zdroji, si Spolková republika Nemecko nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov v spojení s článkom 28 ES.

2.      Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

3.      Francúzska republika a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

---

* Jazyk konania: nemčina.