NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

J. KOKOTT

prednesené 18. novembra 2003 (1)

Vec C‑304/01

Španielske kráľovstvo

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Rybolov – Nariadenie (ES) č. 1162/2001 – Obnova násady merlúzy európskej – Kontrola činností rybárskych lodí – Právny základ – Zásada zákazu diskriminácie – Povinnosť odôvodnenia“

I –    Úvod

1.        Predmetom tohto konania je žaloba o neplatnosť, ktorú podalo Španielske kráľovstvo a ktorou sa domáha zrušenia nariadenia Komisie (ES) č. 1162/2001 zo 14. júna 2001(2) (ďalej len „napadnuté nariadenie“ alebo „nariadenie č. 1162/2001“). Napadnutým nariadením sa určujú opatrenia na obnovu násady merlúzy európskej v podoblastiach ICES(3) III, IV, V, VI, VII a divíziách ICES VIII a, b, d, e, ako aj súvisiace podmienky na kontrolu činností rybárskych lodí.

2.        Španielske kráľovstvo zastáva názor, že napadnuté nariadenie vychádza z nesprávneho právneho základu a jeho prijatie nepatrí do príslušnosti Komisie, ale Rady. Podľa Španielskeho kráľovstva je článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1162/2001 okrem toho v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie z dôvodu, že pre určité lode stanovuje výnimku. Navyše je porušená aj povinnosť odôvodnenia, pretože Komisia nevysvetlila, prečo zaviedla túto výnimku.

II – Skutkový stav a právny rámec

3.        Politika Spoločenstva v oblasti zachovania a rozumného využívania rybných zdrojov je založená na ročnom stanovení prípustného množstva výlovu (= TAC, odvodené z anglického pojmu „Total Allowable Catches“ resp. z francúzskeho pojmu „Totaux Admissibles des Captures“). Je rozčlenené podľa druhov rýb a oblastí rybolovu na základe vedeckých posudkov. TAC je rozdelené na kvóty pre členské štáty.

4.        Táto politika pokračuje v predchádzajúcej tradícii uskutočňovania rybolovu, aká bola v čase zavedenia spoločnej politiky v oblasti rybolovu nariadením Rady (EHS) č. 170/83 z 25. januára 1983, ktorým sa vytvára systém Spoločenstva pre zachovanie a riadenie zdrojov rybolovu.(4) Nariadenie č. 170/83 bolo neskôr zmenené a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 3760/92 z 20. decembra 1992, ktorým sa zavádza systém Spoločenstva pre rybolov a akvakultúru(5) (ďalej len „nariadenie č. 3760/92“).

5.        Nariadenie č. 3760/92 upravuje základné otázky rybného hospodárstva v Spoločenstve. Zakotvuje okrem iného pre každý rybolov alebo druh rybolovu nasledujúce opatrenia: zriadenie oblastí, v ktorých je rybolov zakázaný alebo obmedzený, vymedzenie stupňa výlovu, obmedzenie rozsahu výlovu, obmedzenie času stráveného na mori, prípadne so zreteľom na vzdialenosť oblastí rybolovu, stanovenie počtu a typov rybárskych lodí povolených na výlov rýb, stanovenie technických opatrení vo vzťahu k nástrojom na výlov, ako aj ich použitie, stanovenie minimálnej prípustnej veľkosti alebo váhy rýb povolených na výlov a návnady, hoci aj hospodárskej povahy, pre selektívny rybolov. Nariadenie č. 3760/92 bolo zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002(6), ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2003.

6.        Po tom, ako ICES v novembri 2000 upozornila na úbytok merlúzy európskej, Rada a Komisia na zasadnutí Rady pre rybolov 14. a 15. decembra 2000 určili, že je potrebné naliehavo prijať plán na obnovu násady merlúzy európskej. Dňa 14. júna 2001 Komisia prijala napadnuté nariadenie, pričom vychádzala z článku 15 nariadenia č. 3760/92, ktoré stanovuje:

„1.      V prípade vážnych a nečakaných narušení, ktoré by mohli ohroziť zachovanie zdrojov, Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu prijme nevyhnutné opatrenia, ktoré budú platiť maximálne šesť mesiacov. Opatrenia budú oznámené členským štátom a Európskemu parlamentu a sú okamžite použiteľné.

2.      Ak je Komisii predložená príslušná žiadosť členského štátu, Komisia o nej rozhodne do desiatich pracovných dní.

3.      Členské štáty môžu rozhodnutie Komisie podľa odseku 1 predložiť Rade v lehote desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

4.      Rada môže prijať iné rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou v lehote jedného mesiaca.“ [neoficiálny preklad]

7.        Štvrté odôvodnenie nariadenia č. 1162/2001 znie:

„(4) je potrebné okamžite znížiť úlovky mláďat merlúzy európskej:

–        určením všeobecného zväčšenia oka vlečných sietí, používaných na lov merlúzy európskej, čo vyžaduje odchýliť sa od podmienok týkajúcich sa veľkosti oka vlečného náradia, určených v prílohách I a II nariadenia Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 pre zachovanie zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov(7), naposledy zmeneného a doplneného nariadením 973/2001(8),

–        určením zemepisných oblastí, v ktorých sa hojne vyskytujú mláďatá merlúzy európskej, a uviesť, že rybolov pomocou vlečných sietí sa môže uskutočňovať v týchto oblastiach, len ak tieto siete majú veľké oká;

–        určením ďalších podmienok s cieľom zabezpečiť obmedzenie lovu mláďat merlúzy európskej pomocou vlečných sietí s rozporným brvnom.“

8.        Článok 1 nariadenia č. 1162/2001 určuje, že toto nariadenie platí pre rybárske lode pôsobiace v podoblastiach ICES V, VI a divíziách ICES VII b, c, f, g, h, j, k a divíziách ICES VIII a, b, d, e.(9)

9.        Článok 2 stanovuje:

„1. Napriek podmienkam, určeným v článku 4 ods. 4 a článku 15 nariadenia (ES) č. 850/98, úlovky merlúzy európskej (Merluccius merluccius), nachádzajúce sa na palube lode vezúcej vlečné náradie s veľkosťou oka 55 mm až 99 mm, nesmú presiahnuť 20 % hmotnosti celkového úlovku morských organizmov, nachádzajúcich sa na palube.

2. Podmienky odseku 1 neplatia pre loď s celkovou dĺžkou menšou ako 12 metrov, ktorá sa vracia do prístavu do 24 hodín od svojho posledného vyplávania z prístavu.“

10.      Napadnuté nariadenie v článkoch 3 a 4 upravuje, aké siete a časti sietí sú zakázané používať pri rybolove. Článok 5 stanovuje určité zemepisné oblasti a podmienky, za ktorých je rybolov tam povolený. Okrem toho nariadenie obsahuje vykonávacie a kontrolné ustanovenia.

11.      Španielske kráľovstvo uplatnilo možnosť stanovenú v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 3760/92 a 22. júna 2001 predložilo Rade pozmeňovací návrh nariadenia č. 1162/2001, aby bol vypustený článok 2 ods. 2 nariadenia. Tento návrh Rada na zasadnutí 20. júla 2001 zamietla.

12.      Následne Španielske kráľovstvo podalo 2. augusta 2001 žalobu o neplatnosť nariadenia č. 1162/2001.

III – Návrhy účastníkov konania

13.      Španielske kráľovstvo navrhuje:

1.      zrušiť nariadenie Komisie (ES) č. 1162/2001 zo 14. júna 2001, ktorým sa určujú opatrenia na obnovu násady merlúzy európskej v podoblastiach ICES III, IV, V, VI a VII a divíziách ICES VIII a, b, d, e, ako aj súvisiace podmienky na kontrolu činností rybárskych lodí;

2.      zaviazať Komisiu nahradiť trovy konania.

14.      Komisia navrhuje:

1.      zamietnuť žalobu ako nedôvodnú;

2.      zaviazať žalobcu nahradiť trovy konania.

IV – Tvrdenia účastníkov konania a posúdenie

A –    O žalobnom dôvode nesprávneho právneho základu a nepríslušnosti Komisie

1.      Španielske kráľovstvo

15.      Španielska vláda tvrdí, že nariadenie má nesprávny právny základ. Zo znenia článku 15 ods. 1 nariadenia č. 3760/92 vyplýva, že na to, aby Komisia mohla prijať predmetné opatrenia, musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky. Musí ísť o vážne a nečakané narušenia, ktoré by mohli ohroziť zachovanie zdrojov. Opatrenia prijímané Komisiou musia byť nevyhnutné a budú platné maximálne šesť mesiacov. Musia sa oznámiť členským štátom a Európskemu parlamentu a sú okamžite použiteľné. V tomto prípade nie sú splnené všetky podmienky.

16.      Ak by bola pravda, že násada merlúzy európskej sa nachádza v kritickom stave, ako to potvrdila Rada pre rybolov na svojom zasadnutí 14. a 15. decembra 2000, prijaté opatrenia neboli bez splnenia ďalších podmienok nevyhnutné. Oprávnenia, ktoré článok 15 nariadenia č. 3760/92 prenáša na Komisiu, umožňujú prijať súrne a mimoriadne opatrenia, aby sa zabránilo vážnym narušeniam. Opatrenia, ktoré Komisia stanovila v napadnutom nariadení, neboli ani súrne, ani mimoriadne.

17.      Nariadenie č. 1162/2001 Komisia prijala až 14. júna 2001, hoci Rada pre rybolov požadovala jeho prijatie už 15. decembra 2000. Do prijatia opatrenia Komisiou, ktoré teoreticky bolo potrebné súrne prijať, uplynulo teda šesť mesiacov. To ukazuje, že v skutočnosti nešlo o súrne opatrenie a že v tomto čase mohla Rada konať. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Rada má v zásade zákonodarnú kompetenciu v oblasti rybolovu podľa článku 37 ES a že článok 15 nariadenia č. 3760/92 je odôvodnenou výnimkou z dôvodu naliehavosti. V prípade, že neexistuje táto naliehavosť, podľa všeobecného ustanovenia článku 4 nariadenia č. 3760/92 opatrenia mala prijať Rada. Aby boli ohrozené zdroje skutočne ochránené, Komisia mala okrem toho prijať iné opatrenia, ako napríklad úplný zákaz rybolovu v určitých oblastiach. Prijaté opatrenia nie sú vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

18.      Článok 15 nariadenia č. 3760/92 stanovuje, že opatrenia môžu platiť maximálne šesť mesiacov. Napadnuté nariadenie neobsahuje žiadne časové obmedzenie platnosti, a preto by mohlo byť neobmedzene uplatniteľné. To odporuje článku 15 nariadenia č. 3760/92 a z toho je možné vyvodiť záver, že toto ustanovenie nie je dostatočným právnym základom pre prijatie napadnutého nariadenia.

2.      Komisia

19.      Komisia vo vyjadrení k návrhu uvádza, že z biologického hľadiska optimálnym riešením na obnovu násady by bol absolútny zákaz všetkých rybolovných činností. Musí sa ale zohľadniť, že treska a merlúza európska by boli lovené v rámci rybolovu viacerých druhov a že úplný zákaz rybolovu by nutne viedol k zákazu rybolovu mnohých iných druhov. Úplný zákaz rybolovu by mal závažné sociálne a hospodárske následky. Preto bolo potrebné nájsť alternatívu, ktorá by na jednej strane znížila tlak rybolovu na násady tresky a merlúzy európskej a na strane druhej by zaručovala rybolov iných druhov v možnom rozsahu.

20.      Článok 15 nariadenia č. 3760/92 priznáva Komisii širokú diskrečnú právomoc a priestor na konanie. Ona musí posúdiť, či nastali vážne a nečakané narušenia, ktoré by mohli ohroziť zachovanie zdrojov, čo zahŕňa aj vyhodnotenie komplexnej ekonomickej a hospodárskej situácie. Podľa znenia ustanovenia Komisia prijme nevyhnutné opatrenia, čo znamená, že môže prijať všetky druhy opatrení, ktoré sa zdajú byť potrebné v konkrétnej situácii. Článok 15 nehovorí o súrnych a mimoriadnych opatreniach, ako to robí Španielske kráľovstvo. Podľa názoru Komisie prijaté opatrenia sú nevyhnutné, aby čelili kritickej situácii, v akej sa nachádzala násada merlúzy európskej.

21.      Doba, ktorá uplynula do prijatia nariadenia, sa podľa Komisie dá ľahko vysvetliť a odôvodniť. V novembri 2000 bolo oznámené, že násada merlúzy európskej sa v dotknutých oblastiach nachádza v kritickej situácii. Aby mohlo byť následne prijaté nariadenie s vhodnými opatreniami, Komisia zvolala dve vedecké zasadnutia o tejto problematike, jedno v januári 2001 v Španielsku a jedno vo februári 2001 v Bruseli. Potom sa ešte uskutočnili neformálne porady s dotknutými kruhmi a vedeckými pracovníkmi.

22.      K časovej platnosti napadnutého nariadenia Komisia uvádza, že bolo prijaté na základe článku 15 nariadenia č. 3760/92, kde je stanovená maximálna platnosť šesť mesiacov. Žiadne ustanovenie napadnutého nariadenia nie je v rozpore s touto úpravou. Naopak, Komisia opakovane zdôrazňovala časovo obmedzenú platnosť opatrení, ako napr. v jej oznámení Rade a Európskemu parlamentu z 12. júna 2001 o obnove násady tresky a merlúzy európskej vo vodách Spoločenstva a susediacich vodách. [neoficiálny preklad](10)

3.      Posúdenie

23.      Podľa článku 37 ods. 2 tretieho pododseku ES normotvornú právomoc v poľnohospodárskej politike, kam patrí aj rybolov, má Rada. Článkom 15 nariadenia č. 3760/92 preniesla Rada na Komisiu právomoc, aby prijala nevyhnutné opatrenia v prípade vážnych a nečakaných narušení, ktoré by mohli ohroziť zachovanie zdrojov.

24.      Aby mohla Komisia konať podľa článku 15, musia byť splnené nasledujúce predpoklady. Po prvé musia nastať vážne a nečakané narušenia, ktoré by mohli ohroziť zachovanie zdrojov. Po druhé opatrenia, ktoré Komisia prijme, musia byť nevyhnutné a po tretie, doba ich platnosti nesmie presiahnuť maximálnu hranicu šiestich mesiacov. Okrem toho sa opatrenia musia oznámiť členským štátom a Európskemu parlamentu. Ďalej teda treba preskúmať, či napadnuté nariadenie spĺňa predpísané požiadavky.

25.      Ako uvádzajú prvé dve odôvodnenia nariadenia č. 1162/2001, Medzinárodná rada pre výskum mora poukázala na to, že násada merlúzy európskej v oblastiach ICES III, IV, V, VI a VII, ako aj VIII a, b, d, e je vážne ohrozená a že väčšia časť tejto násady merlúzy európskej žije v oblastiach ICES V, VI a VII, ako aj VIII a, b, d, e. Reakciou na to bolo, že Komisia a Rada na zasadnutí Rady 14. a 15. decembra 2000 konštatovali, že je potrebné pre násadu merlúzy európskej naliehavo prijať ozdravný plán.

26.      Ako uvádza Komisia vo svojom oznámení z 12. júna 2001 adresovanom Rade a Európskemu parlamentu(11), pri ozdravných plánoch ide o opatrenia, ktoré sú stanovené na dlhšie obdobie. „Pomocou nich sa má úroveň biomasy násad generačných rýb pozdvihnúť, aby podľa názoru vedeckých pracovníkov bol s veľkou pravdepodobnosťou zabezpečený rast násad.“(12) Na strane 6 oznámenia Komisia uvádza, „že samotné členské štáty sa s ohľadom na.... zjavnú kritickú situáciu nemohli dohodnúť na opatreniach, ktoré by boli ešte viac založené na vedeckých posudkoch. Komisia uplatňuje svoje zvláštne oprávnenia, ktoré má k dispozícii na základe nariadenia Rady (ES) č. 3760/92 a 850/98. V krátkom čase prijme dodatočné opatrenia na obnovu násady tresky a merlúzy európskej.“ [neoficiálny preklad]

27.      Z týchto výpovedí jasne vyplýva, že prvá podmienka na prijatie napadnutého nariadenia je splnená, teda že nastali vážne a nečakané narušenia, ktoré mohli ohroziť zachovanie zdrojov.

28.      Narušenia boli vážne, lebo Medzinárodná rada pre výskum morí konštatovala, že násada merlúzy európskej je vážne ohrozená. Ak násada je vážne ohrozená, väčšinou nie je schopná zregenerovať sa vlastnými silami. Skôr sa musia rýchlo prijať drastické opatrenia, obyčajné opatrenia na zachovanie násady nestačia, lebo každým oneskorením hrozí, že budú spôsobené nenapraviteľné škody.

29.      Skutočnosť, že medzi prvými varovaniami a prijatím napadnutého nariadenia uplynulo asi šesť mesiacov, nevylučuje existenciu vážnych a nečakaných narušení. Naopak, je dokonca pravdepodobné, že sa situácia v tomto období ďalej zhoršovala.

30.      Aj keď už existovali znaky vážneho narušenia, nemožno Komisii vytýkať, že pred prijatím ochranného opatrenia, ktoré kladie obmedzenia veľkému počtu hospodárskych subjektov, si najprv nechala objasniť situáciu vypočutím odborníkov. To platí v každom prípade vtedy, keď ako v tomto prípade, sa tým nestratí neprimerane veľa času.

31.      Článok 15 nariadenia č. 3760/92 viaže oprávnenie Komisie konať ďalej na podmienku, že vzniknuté narušenia sú nečakané. Zmyslom tohto ustanovenia je, že Rade pri predvídaných narušeniach spravidla zostáva dostatok času na riešenie narušení zodpovedajúcou úpravou prostredníctvom plánov hospodárenia alebo stanovením rozsahu výlovu podľa článku 8 nariadenia č. 3760/92. Len keď na to nie je čas, má Komisia konať.

32.      Kritérium „nečakané“ nesmie byť v žiadnom prípade vykladané úzko, keď hrozia nenapraviteľné škody. Komisii udelené zvláštne oprávnenia na základe článku 15 nariadenia č. 3760/92 slúžia totiž na ochranu ohrozenej násady rýb a zaručujú tým ochranu životného prostredia, ako to prikazuje článok 6 ES aj v rámci politiky rybolovu. Vo svetle článku 6 ES je následne narušenie považované za nečakané, keď Rada napriek istej potrebe konať nie je schopná včas mu čeliť vlastnými opatreniami. V takejto situácii nie je relevantné, prečo Rada nemohla včas konať. Dôvodom preto môže byť, že situácia sa zhoršila len na krátku dobu, ale aj, že Rada v dôsledku nedosiahnutia politických dohôd nedospela k rozhodnutiu.

33.      V tomto prípade Rada nekonala, hoci sama uznala potrebu zasiahnuť. Preto Komisia mohla uplatniť svoje oprávnenie podľa článku 15 nariadenia č. 3760/92, aby dočasným opatrením čelila hroziacemu kolapsu násady merlúzy európskej.

34.      Španielske kráľovstvo okrem toho vytýka Komisii, že neobmedzila časovú pôsobnosť nariadenia. Je pravdou, že v texte napadnutého nariadenia sa nenachádza ustanovenie, ktoré by stanovovalo, že nariadenie stráca svoju platnosť najneskôr po šiestich mesiacoch.

35.      Z oprávňujúceho ustanovenia článku 15 nariadenia č. 3760/92 ale vyplýva, že opatrenia prijaté na jeho základe môžu byť platné maximálne šesť mesiacov. Ak vykladáme napadnuté nariadenie so zreteľom na jeho právny základ, už z neho vyplýva platnosť obmedzená na šesť mesiacov.

36.      Komisia by mohla vyhovieť požiadavke dočasnej platnosti opatrenia tým, že by prijatú právnu úpravu výslovne opäť zrušila ďalším právnym aktom pred uplynutím šiestich mesiacov.

37.      Hoci Komisia napadnuté nariadenie formálne nezrušila, konala opäť pred uplynutím šiestich mesiacov a napokon prijala nariadenie (ES) č. 2602/2001(13). Toto nariadenie však pred jeho účinnosťou 1. marca 2002 vyhlásila za neplatné.(14) Na jeho miesto nastúpilo nariadenie (ES) č. 494/2002(15). V podstate obsahuje tie isté obmedzenia, ako má napadnuté nariadenie, ale jeho základom je článok 45 nariadenia č. 850/98(16), ktorý na rozdiel od článku 15 nariadenia č. 3760/92 neobsahuje časové obmedzenie ochranných opatrení. Nariadenie (ES) č. 494/2002 nadobudlo účinnosť 1. marca 2002, takže bezprostredne nadväzuje na časovú platnosť príslušných ustanovení napadnutého nariadenia (šesť mesiacov od 1. septembra 2001 do 28. februára 2002).

38.      Komisia odkazuje v treťom, štvrtom a piatom odôvodnení nariadenia (ES) č. 494/2002 na to, že technické opatrenia obsiahnuté v nariadení č. 1162/2001 sú platné len do 1. marca 2002, a preto, kým Rada prijme opatrenia, sú potrebné ďalšie prechodné opatrenia.

39.      Výsledne treba konštatovať, že nariadenie č. 1162/2001 nie je v rozpore s článkom 15 ods. 1 nariadenia č. 3760/92 tým, že neobsahuje výslovné časové obmedzenie. Komisia skôr dodržala časové obmedzenie stanovené v právnom základe tým, že napadnuté nariadenie pred uplynutím doby šiestich mesiacov nahradila novou právnou úpravou.

B –    O žalobnom dôvode porušenia zásady zákazu diskriminácie

1.      Španielske kráľovstvo

40.      Španielska vláda zastáva názor, že Komisia ustanovením článku 2 ods. 2 napadnutého nariadenia porušila zásadu zákazu diskriminácie. Toto ustanovenie totiž hovorí, že právna úprava stanovená v článku 2 ods. 1 neplatí „pre loď s celkovou dĺžkou menšou ako 12 metrov, ktorá sa vracia do prístavu do 24 hodín od svojho posledného vyplávania z prístavu“. Tým tieto lode nepodliehajú obmedzeniam stanoveným v odseku 1 týkajúce sa veľkosti oka sietí a celkového úlovku morských organizmov nachádzajúcich sa na palube.

41.      Podľa jej vyjadrenia toto rozdielne zaobchádzanie je diskriminujúce pre španielskych rybárov v porovnaní s rybármi z iných členských štátov. Výnimka znevýhodňuje skoro výlučne alebo minimálne vo veľmi širokom rozsahu španielsku flotilu. V oblastiach dotknutých smernicou lovia výlučne španielske lode s dĺžkou presahujúcou 12 metrov, ktoré vykonávajú plavby dlhšie ako jeden deň. Je to podmienené tým, že oblasti rybolovu sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti od španielskeho pobrežia. Flotily iných členských štátov pozostávajú naproti tomu aj z lodí kratších ako 12 metrov, a teda môžu z ustanovenia o výnimke profitovať.

42.      Španielska vláda ďalej uvádza, že diskriminujúce zaobchádzanie so španielskou flotilou nie je objektívne odôvodnené, pretože neexistuje súvislosť medzi veľkosťou oka sietí a dĺžkou lode. Okrem toho malé lode podnikajú len krátke plavby v blízkosti pobrežia, kde je výskyt mláďat rýb mimoriadne veľký. To viac a priamo negatívne ovplyvňuje zachovanie ohrozenej násady. Komisia by mala preto preukázať, že rozdielne zaobchádzanie je objektívne odôvodnené.

2.      Komisia

43.      Komisia vo svojom vyjadrení k návrhu uvádza, že vo fáze, ktorá predchádzala prijatiu napadnutého nariadenia, bola informovaná o tom, že malé lode sa nachádzajú vo zvláštnej situácii. Tieto lode uskutočňujú drobný rybolov a nemajú možnosť vzdialiť sa od pobrežných zón, v ktorých zvyčajne lovia. Okrem toho nie je možné predvídať, z čoho ich úlovky pozostávajú. Ak by sa malo na ne uplatňovať ustanovenie článku 2 ods. 1, museli by tieto lode byť vybavené sieťami s veľkosťou oka nad 100 mm. To by znamenalo vyššie náklady, ale aj značné straty pri love iných druhov rýb.

44.      Opísané vlastnosti sú úplne iné, ako má španielska flotila, pretože tá pozostáva prevažne z väčších lodí s priemernou hmotnosťou 250 ton a dĺžkou viac ako 30 metrov. Tieto lode nemôžu byť porovnávané s menšími člnmi, v prospech ktorých napadnuté nariadenie stanovuje výnimku. Výnimka neobsahuje žiadnu diskrimináciu španielskej flotily. Nie je dokázané, že španielska flotila je jediná z flotíl členských štátov, ktorá nemá lode kratšie ako 12 metrov. Aj francúzska, írska, holandská alebo belgická flotila sa nachádzajú v podobnej situácii.

45.      Okrem toho podiel, aký majú malé lode na celkovom výlove, nehrá dôležitú úlohu pre dosiahnutie cieľa zachovať násadu. To platí aj pri výlove mláďat rýb, lebo väčšie lode sa na ňom podieľajú v oveľa väčšej miere. Tvrdenie Španielska, že v pobrežných oblastiach je väčšia koncentrácia mláďat rýb, nemá žiadny základ. Rozptýlenie mláďat rýb je premenlivé a tieto sa početne vyskytujú tak pri pobreží, ako aj v ďalej vzdialených oblastiach. Preto lov mláďat rýb sa týka všetkých lodí rovnakou mierou.

3.      Posúdenie

46.      Podľa ustálenej judikatúry o diskrimináciu ide vtedy, keď porovnateľné situácie sú rozdielne upravené alebo rozdielne situácie sú podriadené rovnakej úprave.(17) V tejto súvislosti vzniká otázka, či sa výhrada španielskej vlády skutočne vzťahuje na porovnateľné situácie.

47.      Španielska vláda vychádza v podstate z tvrdenia, že španielska flotila je znevýhodnená tým, že väčšie španielske rybárske lode podliehajú obmedzeniam a menšie člny nemôžu využívať osoh výnimky, stanovenej na prospech drobného rybolovu. Dotknuté oblasti ležia totiž tak ďaleko od španielskeho pobrežia, že španielski drobní rybári ich nemôžu dosiahnuť.

48.      Na posúdenie tohto tvrdenia si treba najprv predstaviť geografickú polohu oblastí dotknutých napadnutým nariadením. Podľa článku 1 toto nariadenie platí v podoblastiach ICES V, VI a divíziách ICES VII b, c, f, g, h, j, k a divíziách ICES VIII a, b, d, e. Priestorová pôsobnosť sa teda vzťahuje na oblasti pred islandským, írskym, britským a francúzskym pobrežím Atlantiku. Na oblasti ICES VIII c, IX a a b, ktoré ležia pred pobrežím Španielska a Portugalska, sa nariadenie neuplatňuje, to znamená, že lov merlúzy európskej môže pokračovať bez obmedzení. Asi polovica kvóty rybolovu merlúzy európskej pridelená Španielsku na rok 2001 sa môže vyčerpať výlovom v oblastiach, ktorých sa nariadenie nedotýka.(18)

49.      Ak sa porovnajú situácie lodí s dĺžkou nad 12 metrov, ktoré patria španielskej flotile, s loďami rovnakej veľkosti z iných členských štátov, ukazuje sa, že španielske lode nemajú horšie postavenie. V oblastiach dotknutých nariadením podliehajú rovnakým obmedzeniam, čo sa týka veľkosti oka na sieti, druhu siete a zloženia úlovku, ako lode plávajúce pod inou vlajkou. Pri komplexnom posúdení je možné dokonca povedať, že španielske lode tejto kategórie sa nachádzajú v lepšej situácii, lebo oblasti ICES v blízkosti španielskeho pobrežia nespadajú do pôsobnosti napadnutého nariadenia.

50.      Na základe pozorovania španielskych drobných rybárov, t. j. rybárov, ktorí lovia na lodiach kratších ako 12 metrov, možno vyvodiť, že ani oni nie sú v horšom postavení ako iní drobní rybári z iných členských štátov. Aj keď sa dá pochopiť, že španielski rybári sotva profitujú z článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1162/2001, pretože ich materské prístavy sú príliš vzdialené od dotknutých rybolovných oblastí. To ale neznamená, že sú znevýhodnení, lebo pobrežné pásy Španielska hraničiace s Atlantickým oceánom ktoré, prichádzajúce do úvahy výlučne pre drobný rybolov, v ktorých možno uskutočňovať výlučne drobný rybolov, vôbec nespadajú pod nariadenie č. 1162/2001. Keďže v tomto ohľade neexistuje žiadny zákaz, nemôže existovať ani výnimka z tohto zákazu (pre lode menšie ako 12 metrov). Španielski rybári môžu ďalej bez obmedzení loviť vo svojich tradičných oblastiach. Francúzski, britskí alebo írski drobní rybári by to naopak nemohli, ak by neexistovala výnimka v ich prospech, lebo nariadenie platí pre pobrežné oblasti ich materských štátov.

51.      Komisia stanovila výnimku napádanú Španielskom, aby zo sociálnych dôvodov ochránila drobných rybárov, ktorí by podliehali obmedzeniam, pred uplatnením obmedzení. Ak by sa nariadenie uplatňovalo aj na nich, museli by viac investovať a znášať straty na úlovku, čo by pre prevádzkovateľov drobného rybolovu znamenalo mimoriadnu hospodársku záťaž. Španielsky drobný rybolov však vonkoncom nie je dotknutý týmito obmedzeniami.

52.      Výnimka prirodzene vedie k zvýhodneniu drobných rybárov voči prevádzkovateľom väčších rybárskych lodí, nezávisle od ich vlajky, pokiaľ vykonávajú rybolov v geografickej pôsobnosti napadnutého nariadenia. V tomto smere ide o rozdielne situácie, ktoré preto podliehajú aj rozdielnym právnym úpravám. Na jednej strane obmedzenie rybolovu podľa poznatkov Komisie, ktoré španielska vláda nepopierala, by drobných rybárov zasiahlo oveľa viac ako „priemyselný“ rybolov. Na druhej strane podiel drobného rybolovu na celkovom objeme výlovu má len podradný význam.

53.      Navyše drobní rybári majú sami záujem na ochrane násad rýb v ich rybolovných oblastiach, a preto im samotným záleží na zachovaní násady. Z dôvodu ich obmedzeného akčného priestoru nemajú možnosť po zániku násady pôsobiť v iných oblastiach, ako naproti tomu majú prevádzkovatelia väčších rybárskych lodí.

54.      Bolo by potrebné v každom prípade posúdiť, či kritériá pre výnimku sú vecne nesprávne, alebo či priamo znevýhodňujú španielskych rybárov.

55.      Z údajov, ktoré na požiadavku Súdneho dvora poskytla Komisia, vyplýva, že celkový počet dotknutých lodí s dĺžkou menšou ako 12 metrov je rozdelený takto: 33,8 % pláva pod španielskou, 28,8 % pod francúzskou, 11,2 % pod írskou a 26,2 % pod britskou vlajkou. Španielski drobní rybári majú podiel len 15,8 % z celkovej tonáže drobných rybárov v porovnaní s francúzskym podielom vo výške 44,7 %, írskym vo výške 12,8 % a britským 26,7 %. Z toho vyplýva, že španielske rybárske lode s dĺžkou menšou ako 12 metrov sú v priemere kratšie, a ako vyplýva z ďalších údajov Komisie, aj menej motorizované ako rybárske lode z iných dotknutých členských štátov. Španielska vláda však nepreukázala, v akej miere Komisia ustanovením výnimky nesprávne uplatnila svoju diskrečnú právomoc, a tým diskriminovala španielsku flotilu.

56.      Výnimka stanovená v článku 2 ods. 2 napadnutého nariadenia tým nespôsobuje rozdielne zaobchádzanie porovnateľných situácií, a preto nepredstavuje žiadnu diskrimináciu španielskych rybárov.

57.      V súvislosti s porušením zásady zákazu diskriminácie španielska vláda vytýka zároveň porušenie zásady proporcionality.

58.      Článok 15 nariadenia č. 3760/92 priznáva Komisii oprávnenie prijať „nevyhnutné“ opatrenia, t. j. napadnuté nariadenie musí zachovať zásadu proporcionality, ako to vyžaduje článok 5 ods. 3 ES pre každú činnosť orgánov Spoločenstva. To znamená, že právne akty orgánov Spoločenstva nesmú prekročiť hranice toho, čo je na dosiahnutie cieľa, ktorí sledujú, vhodné a nevyhnutné.(19) Pritom ak je k dispozícii viacero vhodných opatrení, treba si vybrať to opatrenie, ktoré obmedzuje najmenej. Okrem toho obmedzenia, ktoré toto opatrenie vyvolá, nesmú byť zjavne neúmerné vo vzťahu k sledovaným cieľom.

59.      Pri preskúmavaní týchto zásad je však potrebné zohľadniť, že normotvorca Spoločenstva podľa ustálenej judikatúry disponuje širokou diskrečnou právomocou v prípadoch, v ktorých má posúdiť komplexnú hospodársku situáciu, ako je to v prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybolovu. Sudca sa preto v takom prípade pri kontrole uplatnenia diskrečnej právomoci musí obmedziť na preskúmanie, či normotvorca diskrečnú právomoc zjavne prekročil alebo ju uplatnil zjavne nesprávne alebo ju zneužil.(20)

60.      Španielske kráľovstvo napokon popiera vhodnosť opatrení a uvádza, že neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi veľkosťou rybárskych lodí a veľkosťou oka sietí. Okrem toho sa mláďatá rýb vyskytujú predovšetkým v pobrežných vodách, v ktorých je rybolov pre drobných rybárov podľa napadnutého nariadenia povolený.

61.      Pri posúdení vhodnosti opatrení má Komisia široký priestor na posúdenie. Je úlohou španielskej vlády preukázať, že Komisia prijala zjavne nevhodné opatrenie.

62.      Komisia namieta španielskej vláde, že výnimka v prospech drobných rybárov vážne nespochybňuje dosiahnutie cieľa chrániť ohrozenú násadu. Z čisto biologického hľadiska úplný zákaz akejkoľvek rybolovnej činnosti by bol optimálnou možnosťou obnovy násady. Z dôvodu malého množstva úlovkov zvýhodnených drobných rybárov (asi 4 % z celkového množstva úlovkov) je ochrana násady aj napriek stanoveniu výnimky dostatočne zabezpečená.

63.      Španielska vláda údaje predložené Komisiou o podiele drobného rybolovu na úlovkoch merlúzy európskej celkovo poprela. Keďže však ona nesie dôkazné bremeno, že opatrenie je nevhodné, popretie nestačí, skôr by mala dokázať, že Komisia vychádzala z nesprávnych skutkových okolností.

64.      Komisia ďalej presvedčivo dokázala, že veľkosť lodí je vhodné a bežné kritérium na vymedzenie drobného rybolovu.

65.      Komisia napokon poprela tvrdenie Španielska, že násady mláďat rýb, ktoré by mali byť zvlášť chránené, sa nachádzajú predovšetkým v pobrežných vodách. Na podporu svojho tvrdenia španielska vláda vo svojej replike síce predložila rôzne mapy z rokov 1997 až 2000, v ktorých sú zaznačené násady mláďat rýb. Napriek tomu presvedčivo nepreukázala, v akej miere sú tieto násady ustanovením napadnutého nariadenia ohrozené a prečo nariadenie je úplne nevhodné na dosiahnutie cieľa zachovania násady. Tento dôkaz chýba predovšetkým aj preto, lebo drobní rybári majú len nepatrný podiel na celkovom množstve úlovkov.

66.      Nič teda nenasvedčuje tomu, že by Komisia posúdila vhodnosť zjavne nesprávne.

67.      Komisia obmedzila veľkosť sietí a podiel merlúzy európskej na celkovom úlovku a vylúčila drobných rybárov z týchto obmedzení. Tým zvolila miernejší prostriedok ako totálny zákaz rybolovu a obmedzila svoj zásah na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

68.      Napadnuté nariadenie je napokon aj primerané v užšom zmysle slova. Komisia musela pri prijímaní opatrenia navzájom zosúladiť viaceré ciele. Opatrenie slúži v prvom rade k zachovaniu násady rýb v záujme jej ďalšieho trvalo udržateľného využívania(21) a ochrane životného prostredia, ktoré sa musí zohľadňovať podľa článku 6 ES aj v oblasti rybolovu. Tento cieľ by sa dal dosiahnuť najlepšie úplným zákazom rybolovu.

69.      Na druhej strane podľa článku 33 ods. 1 písm. b) ES cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov. Aby popri ochrane životného prostredia a zdrojov zohľadnila aj záujmy obyvateľstva, ktoré sú vo významnej miere závislé od rybolovu, Komisia sa rozhodla pre miernejší zásah ako úplný zákaz, ktorý síce nie je takou efektívnou ochranou násady merlúzy európskej, ale zohľadňuje záujmy na rybolove iných druhov rýb. Vyvážila silné sociálne a finančné dôsledky, aké by mal úplný zákaz rybolovu merlúzy európskej a potrebu ochrany násady merlúzy európskej. Pritom zohľadnila zvláštne postavenie drobného rybolovu a obe požiadavky dala do primeraného pomeru. Španielska vláda nepreukázala, že požiadavka ochrany životného prostredia ustanovením výnimky bola hrubo nerešpektovaná. Navyše zrušenie celého nariadenia v zmysle návrhu Španielska by viedlo k zrušeniu akejkoľvek ochrany merlúzy európskej.

70.      Na základe uvedeného tento žalobný dôvod o porušení zásady zákazu diskriminácie je nedôvodný.

C –    O žalobnom dôvode neuvedenia odôvodnenia

1.      Španielske kráľovstvo

71.      Španielske kráľovstvo vytýka Komisii, že z napadnutého nariadenia nevyplýva, prečo bolo zavedené rozlišovanie medzi loďami dlhšími a kratšími ako 12 metrov. Odôvodnenia nariadenia neobsahujú žiadny odkaz na ustanovenie o výnimke a ani dôvody pre jej zavedenie. Ďalej uvádza, že nie je možné pochopiť príslušné úvahy Komisie.

2.      Komisia

72.      Komisia k tomuto bodu uvádza, že je potrebné hľadieť na nariadenie a jeho odôvodnenie ako na jeden celok. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že Komisia má svoje rozhodnutia odôvodniť a udať skutočnosti, o ktoré sa opatrenie opiera. Povinnosť odôvodnenia má okrem toho rozličný rozsah v závislosti od druhu právneho aktu. V prípade, že ide o nariadenie, môže sa odôvodnenie obmedziť na udanie celkovej situácie, ktorá viedla k prijatiu nariadenia. Nie je možné požadovať, aby Komisia podrobne uvádzala veľmi početné a široko rozvetvené skutočnosti.(22) Preto Komisia zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého nariadenia dostatočne spĺňa tieto požiadavky. Dodatočne ešte odkazuje na skutočnosť, že na rokovaniach, ktoré predchádzali prijatiu nariadenia č. 1162/2001 sa zúčastňovali aj zástupcovia španielskej správy, ako aj zástupcovia zo sektoru rybolovu.

3.      Posúdenie

73.      Podľa článku 253 ES nariadenia, ktoré Komisia prijme, musia byť odôvodnené. Z odôvodnenia musia byť zrejmé najdôležitejšie právne a skutkové úvahy, ktoré viedli k rozhodnutiu, ale nemusí obsahovať všetky skutkové a právne relevantné skutočnosti.(23) Či odôvodnenie právneho aktu dostatočne spĺňa tieto požiadavky, sa neposudzuje len na základe jeho znenia, ale aj na základe kontextu, ako aj všetkých právnych predpisov, ktoré upravujú príslušnú oblasť.(24)

74.      Od rozsudku vo veci Beus(25) je ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, že rozsah povinnosti uviesť odôvodnenie je závislé od právnej povahy príslušného opatrenia. V prípadoch právnych aktov všeobecnej povahy, ktoré sa dotýkajú veľkého počtu situácií, je stanovených menej požiadaviek ako pri rozhodnutiach v konkrétnych prípadoch. V tomto smere Súdny dvor vo veci C‑284/94 konštatoval, že v prípadoch právnych aktov normatívnej povahy postačuje uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k prijatiu opatrenia a uvedenie cieľov, ktoré sa ním majú dosiahnuť.(26)

75.      Napadnuté nariadenie obsahuje odôvodnenie, prečo je potrebné rýchlo prijať opatrenie a aké opatrenia sú v tejto súvislosti nevyhnutné. Okrem toho tretí bod odôvodnenia odkazuje na to, že z dlhodobého hľadiska musí byť prijatý ozdravný plán.

76.      Samotné nariadenie neobsahuje výklad k odôvodneniu výnimky v článku 2 ods. 2. Ani v oznámení z 12. júna 2001(27) Komisia nič neuvádza k zavedeniu výnimky.

77.      V tomto prípade však vzniká otázka, či zavedenie výnimky vôbec má byť odôvodnené. Pokiaľ napadnuté nariadenie obmedzilo rybolov v dotknutých oblastiach, Komisia uviedla celkové okolnosti a definovala ciele, ktoré sa majú napadnutým nariadením dosiahnuť. Tým si svoju povinnosť uviesť odôvodnenie splnila.

78.      Komisia predsa nebola povinná uviesť, prečo určité lode nepodliehajú obmedzeniu. Povinnosťou Komisie je dotknutým subjektom odôvodniť zaťažujúce opatrenia, pretože obmedzuje práva právne podriadených subjektov. Výnimka stanovená v článku 2 ods. 2 napadnutého nariadenia ale nezakotvuje žiadne obmedzenia rybárskych práv, ale naopak, stanovuje zrušenie obmedzení pre určité lode. Len ak by zvýhodnenie jedných spôsobilo znevýhodnenie iných, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, vyžadovalo by si to uvedenie osobitného odôvodnenia. Ako už bolo spomenuté, výnimka nepredstavuje žiadnu diskrimináciu španielskeho drobného rybolovu.

79.      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora stanovené odôvodnenie podľa článku 253 ES musí jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy orgánu Spoločenstva, ktorý napadnutý právny akt prijal, aby dotknutí mohli porozumieť dôvodom príslušného opatrenia a Súdny dvor mohol vykonávať svoju kontrolu. Ak je možné z napadnutého právneho aktu vyrozumieť účel, ktorý sledoval orgán Spoločenstva v jeho základných rysoch, bolo by zbytočné vyžadovať osobitné odôvodnenie pre každé jednotlivé ustanovenie.(28) Napadnuté nariadenie dostatočne spĺňa tieto požiadavky, a preto aj tretí žalobný dôvod Španielskeho kráľovstva treba zamietnuť.

V –    Trovy

80.      Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Komisia navrhla zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania. Španielske kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je preto opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

VI – Návrh

81.      Ako výsledok prednesených úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

---

1 – Jazyk prednesu: nemčina.

---

2 – Ú. v. ES L 159, s. 4.

---

3 – ICES = International Council for the Exploration of the Sea (Medzinárodná rada pre výskum morí).

---

4 – Ú. v. ES L 24, s. 1.

---

5 – Ú. v. ES L 389, s. 1.

---

6 – Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, Ú. v. ES L 358, s. 59.

---

7 – Ú. v. ES L 125, s. 1.

---

8 – Ú. v. ES L 137, s. 1.

---

9 – Z tohto hľadiska sa definícia priestorovej pôsobnosti odlišuje od názvu nariadenia, čo vzbudzuje dojem, že právna úprava sa vzťahuje aj na podoblasti III a IV (Severné a Baltické more).

---

10 – KOM(2001) 326 v konečnom znení.

---

11 – Citované v poznámke pod čiarou 10.

---

12 – KOM(2001) 326 v konečnom znení, citované v poznámke pod čiarou 10, s. 4.

---

13 – Nariadenie Komisie (ES) č. 2602/2001 z 27. decembra 2001 o dodatočných technických opatreniach na obnovu merlúzy európskej v podoblastiach ICES III, IV, V, VI a VII a divíziách ICES VIII a, b, d, e [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 345, s. 49).

---

14 – V oznámení uverejnenom 19. februára 2002 Komisia k tomu uvádza: „Menované nariadenie [č. 2602/2001] bolo prijaté bez stanoviska správneho výboru pre rybolov a akvakultúru, teda inak, ako uvádza siedme odôvodnenie, a je preto nezákonné, lebo nebol dodržaný podstatný procesný predpis. Text s názvom Nariadenie Komisie (ES) č. 2602/2001 z 27. decembra 2001 o dodatočných technických opatreniach na obnovu merlúzy európskej v podoblastiach ICES III, IV, V, VI a VII a divíziách ICES VIII a, b, d, e nemá teda žiadny účinok a hľadí sa naň, ako keby nebol nikdy uverejnený.“ [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 47, 2002, s. 21).

---

15 – Nariadenie Komisie (ES) č. 494/2002 z 19. marca 2002, ktorým sa určujú ďalšie technické opatrenia pre obnovu násady merlúzy európskej v podoblastiach ICES III, IV, V, VI a VII a divíziách ICES VIII a, b, d, e (Ú. v. ES L 77, s. 8).

---

16 – Citované v poznámke pod čiarou 7.

---

17 – Pozri najmä rozsudky z 13. novembra 1984, Racke, 283/83, Zb. s. 3791, bod 7; z 29. apríla 1999, Royal Bank of Scotland, C‑311/97, Zb. s. I‑2651, bod 26, a z 25. októbra 2001, Taliansko/Rada, C‑120/99, Zb. s. I‑7997, bod 80.

---

18 – O rozdelení ročných kvót pre výlov na jednotlivé členské štáty na rok 2001 pozri nariadenie Rady (ES) č. 2848/2000 z 15. decembra 2000, Ú. v. ES L 334, s. 1.

---

19 – Rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C‑331/88, Zb. s. I‑4023, bod 13; zo 16. decembra 1999, UDL, C‑101/98, Zb. s. I‑8841, bod 30, a z 12. marca 2002, Omega Air a i., spojené veci C‑27/00 a C‑122/00, Zb. s. I‑2569, bod 62.

---

20 – Pozri najmä rozsudky z 27. júna 1989, Leukhardt, 113/88, Zb. s. 1991, bod 20; z 19. februára 1998, NIFPO a Northern Ireland Fishermen’s Federation, C‑4/96, Zb. s. I‑681, body 41 a 42; z 5. októbra 1999, Španielsko/Rada, C‑179/95, Zb. s. I‑6475, bod 29, a Taliansko/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 44.

---

21 – Pozri k tomuto cieľu spoločnej rybárskej politiky aj druhé odôvodnenie (základného) nariadenia č. 3760/92.

---

22 – Rozsudok z 13. marca 1968, Beus, 5/67, Zb. s. 125.

---

23 – Rozsudky z 29. februára 1996, Komisia/Rada, C‑122/94, Zb. s. I‑881, bod 29, a z 10. júla 2003, Komisia/EIB, C‑15/00, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 174.

---

24 – Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 29.

---

25 – Rozsudok Beus, už citovaný v poznámke pod čiarou 22.

---

26 – Rozsudok z 19. novembra 1998, Španielsko/Rada, C‑284/94, Zb. s. I‑7309, bod 28.

---

27 – Už citované v poznámke pod čiarou 10.

---

28 – Rozsudky Komisia/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 29, a Komisia/EIB, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 174.