EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 1. 2024

COM(2024) 23 final

2024/0017(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o preverovaní zahraničných investícií v Únii a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452

{SWD(2024) 23 final} - {SWD(2024) 24 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

1.1.Dôvody a ciele návrhu

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií (ďalej len „PZI“) do Únie (ďalej len „nariadenie“) bolo prijaté v roku 2019 a uplatňovať sa začalo 11. októbra 2020. Nariadenie je reakciou na čoraz väčšie obavy z určitých zahraničných investorov, ktorí sa usilujú o získanie kontroly nad podnikmi v EÚ, ktoré poskytujú kritické technológie, infraštruktúru alebo vstupy alebo držia citlivé informácie a ktorých činností sú kľúčové pre bezpečnosť alebo verejný poriadok na úrovni EÚ. Cieľom nariadenia bolo pomôcť určiť a riešiť riziká pre bezpečnosť alebo verejný poriadok súvisiace s priamymi zahraničnými investíciami s vplyvom aspoň na dva členské štáty alebo na celú EÚ, keďže vysoká miera integrácie vnútorného trhu znamená, že priame zahraničné investície do podniku z EÚ môžu vytvárať riziko presahujúce hranice členského štátu, ktorý je cieľom priamych zahraničných investícií. Na dosiahnutie tohto cieľa nariadenie umožňuje členským štátom preskúmať priame zahraničné investície na ich území z dôvodu bezpečnosti a verejného poriadku a vymieňať si informácie s Komisiou a ďalšími členskými štátmi. Zároveň ich oprávňuje na prijatie opatrení na riešenie osobitných rizík. V rámci nariadenia sa navyše vytvoril mechanizmus spolupráce medzi Európskou komisiou a preverovacími orgánmi členských štátov pre jednotlivé priame zahraničné investície. Tento mechanizmus umožňuje výmenu informácií, vďaka ktorej Komisia aj ďalšie členské štáty môžu poukazovať na možné riziká pre ďalšie členské štáty alebo kritické programy na úrovni EÚ v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku vyplývajúce z priamych zahraničných investícií. Tým sa podporilo posúdenie priamych zahraničných investícií príslušnými orgánmi členských štátov a uľahčilo konečné rozhodnutie „hostiteľského“ členského štátu o tom, či sa má transakcia povoliť a či sú v prípade povolenia transakcie potrebné určité podmienky.

Od prijatia nariadenia vzrástol význam otázky bezpečnosti a verejného poriadku. V dôsledku pandémie COVID-19, útočnej vojny Ruska voči Ukrajine a ďalšieho geopolitického napätia sa zdôraznila potreba schopnosti určovať riziká pre určité investície a lepšie chrániť kritické aktíva EÚ pred určitými investíciami. To zároveň prispelo k značnému zvýšeniu počtu členských štátov, ktoré prijali vnútroštátny mechanizmus preverovania, a k rozšíreniu počtu odvetví podliehajúcich preverovaniu v niektorých členských štátoch 1 . Značný podiel priamych zahraničných investícií v EÚ však stále smeruje do členských štátov, ktoré nemajú mechanizmus preverovania 2 , v dôsledku čoho vznikajú zraniteľnosti, keďže potenciálne kritické priame zahraničné investície ostávajú neodhalené.

Spolupráca medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou však zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní informovanosti a pri určovaní a riešení rizikových priamych zahraničných investícií, ktoré by inak ostali bez povšimnutia 3 . Riadenie oznámení týkajúcich sa viacerých jurisdikcií (t. j. transakcií, ktoré sa týkajú toho istého podniku vo viacerých členských štátoch) je však náročné a vyvoláva otázky o efektívnosti (najmä v prípade zahraničných investorov, cieľových subjektov v Únii a preverovacích orgánov).

Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia musí Komisia do 12. októbra 2023 (teda najneskôr tri roky po jej úplnom vykonaní) zhodnotiť fungovanie a účinnosť nariadenia a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade.

1.2.Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Cieľom návrhu je chrániť bezpečnosť a verejný poriadok EÚ v súvislosti so zahraničnými investíciami. Tento cieľ je v súlade s celkovými cieľmi politiky EÚ uvedenými v článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii, a to najmä potvrdzovať hodnoty a záujmy EÚ v jej vzťahoch so zvyškom sveta a prispievať k ochrane jej občanov, k mieru, k bezpečnosti a k voľnému a spravodlivému obchodu.

Návrh je úplne v súlade s oznámením o hospodárskej bezpečnosti z roku 2023 4 , v ktorom sa poukázalo na preverovanie priamych zahraničných investícií ako na jeden z nástrojov, ktoré EÚ zavádza na svoju ochranu pred spoločne identifikovanými rizikami ohrozujúcimi jej hospodársku bezpečnosť. V uvedenom spoločnom oznámení Komisia znovu vyzvala členské štáty, ktoré ešte nezaviedli vnútroštátne mechanizmy preverovania priamych zahraničných investícií, aby tak bezodkladne urobili. Komisia takisto oznámila legislatívny návrh na revíziu nariadenia o preverovaní PZI.

V navrhovanom nariadení sa predostiera primeraný kompromis medzi cieľom riešiť opodstatnené obavy vzniknuté v súvislosti s určitými zahraničnými investíciami na jednej strane a potrebou zachovať otvorený a ústretový režim pre takéto investície do EÚ na druhej strane. Nariadenie je zároveň plne zlučiteľné s právom EÚ a medzinárodnými záväzkami.

1.3.Súlad s ostatnými politikami Únie

Navrhované nariadenie doplní ostatné politiky a iniciatívy EÚ, je s nimi v súlade a nemá na ne žiadny vplyv. Určité transakcie môžu podliehať iným postupom udeľovania povolení na úrovni EÚ alebo členských štátov, medzi týmto návrhom a uvedenými nástrojmi, ktorých účel sa líši od účelu návrhu, však neexistujú žiadne rozpory. Namiesto toho sa navrhované nariadenie a nástroje EÚ uplatňované v odvetviach alebo v rámci opatrení relevantných pre bezpečnosť alebo verejný poriadok do určitej miery navzájom dopĺňajú.

Navrhované nariadenie sa uplatňuje na investície, ktorými sa vytvárajú alebo udržiavajú trvalé hospodárske väzby medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii. To zahŕňa napríklad nadobudnutie väčšinového alebo celého podielu, ako aj nadobudnutie akcií, ktorým zahraničný investor získa právo na kontrolu cieľového subjektu v Únii alebo na ovplyvňovanie jeho činností, prípadne zriaďovanie zariadení v EÚ (investície na zelenej lúke). Takéto investície, ak sa týkajú pohybu v rámci EÚ, preto zväčša patria do oblasti slobody usadiť sa. Ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktoré sa týkajú slobody usadiť sa, sú články 49 až 55 ZFEÚ. Týmito ustanoveniami sa stanovuje všeobecná zásada, že sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa, pokiaľ nie sú opodstatnené na základe osobitných dôvodov verejného poriadku, bezpečnosti alebo zdravia, ako sa uvádza v článku 52 ods. 1 ZFEÚ. Členské štáty sa môžu odvolávať na dôvody verejného poriadku a verejnej bezpečnosti na obmedzenie investícií len vtedy, ak existuje skutočné a dostatočne závažné ohrozenie základného záujmu spoločnosti a ak na riešenie takejto hrozby nepostačujú menej reštriktívne opatrenia. Súdny dvor objasnil, že koncepcia verejnej bezpečnosti sa vzťahuje na vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť štátu.

Tieto ustanovenia sa však uplatňujú len na fyzické a právnické osoby členských štátov EÚ, a preto sú v prípade priamych zahraničných investícií do EÚ z krajiny mimo EÚ irelevantné. Disciplíny na preverovanie priamych zahraničných investícií do EÚ z krajiny mimo EÚ uvedené v navrhovanom nariadení preto nemajú vplyv na ustanovenia týkajúce sa slobody usadiť sa.

Navrhovaným nariadením sa takisto rozširuje pôsobnosť súčasného nariadenia s cieľom zachytiť určité investície v EÚ týkajúce sa investícií pod kontrolou investorov z krajín mimo EÚ. Ako sa vysvetľuje ďalej, toto rozšírenie je dôležité na to, aby sa do rozsahu pôsobnosti nariadenia zahrnula konkrétna skupina týchto investícií, ak sa nimi vytvárajú alebo udržiavajú trvalé hospodárske väzby medzi investorom z krajiny mimo EÚ a cieľovým subjektom v EÚ. Tieto investície vykonáva subjekt EÚ, ktorý je však pod kontrolou investora z krajiny mimo EÚ, a právomoc rozhodovať o investíciách si ponecháva tento investor z krajiny mimo EÚ. Je preto vhodné zabezpečiť, aby sa s týmito transakciami (a najmä s prvkami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie preverovať transakciu alebo prijať ďalšie opatrenia na zmiernenie vplyvu na otázky bezpečnosti alebo verejného poriadku) zaobchádzalo v čo najväčšej miere rovnako ako s priamymi zahraničnými investíciami s cieľom zabrániť situácii, pri ktorej by sa na účely navrhovaného nariadenia s investíciami, ktoré majú podobné riziká pre EÚ, zaobchádzalo odlišne.

V tejto súvislosti by sa pri posudzovaní pravdepodobného rizika pre bezpečnosť a verejný poriadok mala zachovať dostatočná flexibilita, aby bolo možné zohľadniť špecifický charakter a štruktúru investícií v rámci EÚ, ktoré vykonávajú dcérske podniky zahraničného investora nachádzajúce sa v EÚ. Existencia jasného prepojenia so zahraničným investorom spoločne s ďalšími osobitnými kritériami stanovenými v nariadení, pokiaľ ide o rozsah zahrnutých transakcií (vrátane osobitného zoznamu oblastí, v ktorých sa vykonávajú investície alebo v ktorých sa osobitná pozornosť venuje prítomnosti verejného subjektu vo vlastníckej štruktúre zahraničného investora, ako aj skutočnosti, že zahraničný investor môže byť predmetom preverovania, pretože sa na neho vzťahujú sankcie EÚ), poukazujú na špecifické vlastnosti investície, z ktorých môžu vyplynúť konkrétne obavy v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku a ktoré sa musia riadiť na úrovni EÚ. Takéto obavy sú bežné pri priamych zahraničných investíciách a pri investíciách v rámci EÚ, pri ktorých je subjekt z EÚ pod kontrolou investora z krajiny mimo EÚ. Nie sú však prirodzene spojené s inými investíciami v rámci EÚ, do ktorých nie sú zapojení zahraniční investori, a tento rozdiel by malo byť možné (v opodstatnených a primeraných prípadoch) posúdiť z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku pri posudzovaní investícií.

Na tomto základe je možné rozlišovať medzi uplatňovaním slobôd vnútorného trhu na investície v rámci EÚ, pri ktorých je subjekt z EÚ pod kontrolou investora z krajiny mimo EÚ, a situáciami výlučne v rámci EÚ. Obmedzenia transakcií týkajúcich sa krajiny mimo EÚ sa preto podľa Zmluvy môžu zakladať na odlišných úvahách, čo je takisto primerané vzhľadom na to, že tieto transakcie sa preverujú v rámci mechanizmu spolupráce fungujúceho v rámci celej Únie.

V záujme zabezpečenia konzistentnosti a predvídateľnosti posúdenia vo všetkých členských štátoch je takisto vhodné, aby sa kritériá a prvky, ktoré sa majú použiť na posúdenie zahraničných investícií, stanovili opatrením na úrovni EÚ prostredníctvom aktuálneho nariadenia.

Ustanovenia zmluvy týkajúce sa voľného pohybu kapitálu sa týkajú len malej skupiny transakcií, ako už bolo vysvetlené, a to aj so zreteľom na výslovné vylúčenie portfóliových investícií z rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia. V každom prípade uvedené úvahy sa uplatňujú s ohľadom na potenciálny základ pre obmedzenie voľného obehu kapitálu, ktorý sa uvádza článku 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ a súvisí s verejnou bezpečnosťou, verejným poriadkom alebo so zdravím. V tejto súvislosti je takisto dôležité zabezpečiť, aby sa so základom preverovania transakcií, ktoré sú v podstate zamerané na vytvorenie trvalej väzby s investorom z krajiny mimo EÚ, zaobchádzalo konzistentne (z hľadiska ochrany bezpečnosti a verejného poriadku) a aby sa pri posudzovaní investície zohľadňovali všetky konkrétne obavy, ktoré môžu vyplynúť z transakcie, ktorá sa týka zahraničného investora (a to aj keď sa vykonáva prostredníctvom subjektu usadeného v EÚ, ktorý je však pod kontrolou zahraničného investora).

Týmito úvahami nie je dotknutá možnosť členských štátov ďalej obmedziť zahraničné investície nad rámec kritérií a rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia za predpokladu, že sú tieto ďalšie obmedzenia v súlade s článkom 65 ods. 1 písm. b) alebo článkom 52 ods. 1 ZFEÚ (podľa potreby).

Hoci sa pri posudzovaní rizika v rámci preverovania priamych zahraničných investícií môže zohľadniť to, či je zahraničný investor pod priamou alebo nepriamou kontrolou vlády krajiny mimo EÚ (a to aj prostredníctvom vlastníckej štruktúry alebo významného financovania), účelom tohto posúdenia je určiť, či by priama zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok EÚ. Zdá sa však, že zahraničné subvencie v posledných rokoch narúšajú vnútorný trh EÚ a až do nariadenia o zahraničných subvenciách 7 neexistoval žiadny nástroj na posúdenie a vyváženie vplyvu zahraničných subvencií na spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Subvencie poskytované krajinami mimo EÚ sa neoverovali, kým subvencie poskytované členskými štátmi vždy podliehali dôkladnému preskúmaniu podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci, v rámci ktorých je zákaz pravidlom a povolenie výnimkou.

Nariadenie o zahraničných subvenciách sa zaoberá takýmto narušovaním a zapĺňa medzeru v právnych predpisoch, pričom vnútorný trh zostáva otvorený pre obchod a investície.

Komisia má podľa nariadenia o zahraničných subvenciách právomoc prešetrovať finančné príspevky, ktoré podnikom pôsobiacim v EÚ poskytnú vlády krajín mimo EÚ. Ak Komisia zistí, že takéto finančné príspevky predstavujú subvencie narúšajúce hospodársku súťaž, môže uložiť opatrenia na nápravu ich rušivých vplyvov. Nariadením o zahraničných subvenciách sa zavádzajú tri postupy:

·postup na základe oznámenia na prešetrenie koncentrácií zahŕňajúcich finančné príspevky poskytnuté vládami krajín mimo EÚ – pri ktorom nadobudnutý podnik, jeden z účastníkov koncentrácie alebo spoločný podnik majú obrat aspoň 500 miliónov EUR a účastníci za posledné tri roky dostali zo zahraničia finančné príspevky presahujúce 50 miliónov EUR,

·postup na základe oznámenia na prešetrenie ponúk v rámci postupov verejného obstarávania zahŕňajúcich finančné príspevky poskytnuté vládami krajín mimo EÚ – pri ktorom je odhadovaná hodnota zákazky aspoň 250 miliónov EUR a ponuka zahŕňa finančný príspevok zo zahraničia vo výške aspoň 4 milióny EUR na krajinu mimo EÚ za posledné tri roky, a

·postup z vlastnej iniciatívy na prešetrenie všetkých ostatných situácií na trhu, pri ktorom Komisia môže začať preskúmanie z vlastnej iniciatívy.

Ak sa Komisia rozhodne predbežne preskúmať, či skúmaný finančný príspevok predstavuje zahraničnú subvenciu a či narúša vnútorný trh, slúži toto preskúmanie na informovanie členských štátov, ktoré Komisii oznámili na vnútroštátny postup podľa nariadenia.

Pokiaľ sa príslušné rozsahy pôsobnosti týchto dvoch nariadení prekrývajú, dôvodmi na preverovanie uvedenými v článku 1 nariadenia by nemalo byť dotknuté posúdenie Komisiou podľa nariadenia o zahraničných subvenciách týkajúce sa toho, či skúmaný finančný príspevok predstavuje zahraničnú subvenciu a či narúša vnútorný trh.

V smernici Rady 2008/114/ES 8 sa stanovuje postup na označenie európskej kritickej infraštruktúry v odvetviach energetiky a dopravy, ktorých narušenie alebo zničenie by malo významný cezhraničný vplyv na najmenej dva členské štáty, zameriava sa však len na ochranu kritickej infraštruktúry v uvedených dvoch odvetviach. Smernicou o odolnosti kritických subjektov 9 , v ktorej sa uznáva význam komplexného riešenia odolnosti kritických subjektov (t. j. subjektov, ktoré určili členské štáty ako kritické subjekty na svojom území), sa vytvoril zastrešujúci rámec, ktorým sa upravuje odolnosť týchto subjektov, pokiaľ ide o všetky nebezpečenstvá, či už prírodné alebo spôsobené ľudskou činnosťou, náhodné alebo úmyselné. Podľa smernice o odolnosti kritických subjektov majú členské štáty povinnosť prijať osobitné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby služby, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností v 11 odvetviach, boli poskytované nerušeným spôsobom na vnútornom trhu. Smernica o odolnosti kritických subjektov nadobudla účinnosť 16. januára 2023 a členské štáty majú na transpozíciu jej požiadaviek do vnútroštátneho práva čas do 17. októbra 2024.

Pokiaľ sa rozsah pôsobnosti navrhovaného nariadenia prekrýva so smernicou o odolnosti kritických subjektov, určenie cieľového subjektu v Únii ako kritického subjektu by sa malo zohľadniť v posúdení zahraničných investícií na účely navrhovaného nariadenia.

Kybernetická bezpečnosť

Pravidlá EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti zavedené v roku 2016 10 boli aktualizované smernicou o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (ďalej len „smernica NIS 2“) 11 , ktorou sa modernizoval existujúci právny rámec s cieľom udržať krok so stupňujúcou sa digitalizáciou a s vyvíjajúcimi sa hrozbami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to prostredníctvom širšieho rozsahu pôsobnosti, zrozumiteľnejších pravidiel a silnejších nástrojov dohľadu. Smernicou NIS 2 sa rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel v oblasti kybernetickej bezpečnosti tak, aby sa vzťahovali na nové odvetvia a subjekty, a zavádza sa ňou jasný veľkostný prah, čo znamená, že spravidla všetky stredné a veľké podniky vo vybraných odvetviach budú patriť do jej rozsahu pôsobnosti. Smernicou NIS 2 sa takisto posilňujú a zefektívňujú požiadavky na bezpečnosť a oznamovanie pre verejnoprávne a súkromné subjekty, a to zavedením prístupu k riadeniu rizík.

Smernica NIS 2 sa zaoberá bezpečnosťou dodávateľských reťazcov a vzťahov s dodávateľmi, keďže sa v nej od subjektov, ktoré patria do jej rozsahu pôsobnosti, vyžaduje, aby riešili kybernetické riziká vo svojich dodávateľských reťazcoch a vzťahoch s dodávateľmi. Smernicou sa na úrovni EÚ posilňuje kybernetická bezpečnosť dodávateľských reťazcov, pokiaľ ide o kľúčové informačné a komunikačné technológie. Skupina pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti 12 v spolupráci s Komisiou a Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť môže vykonávať koordinované posúdenia bezpečnostných rizík kritických dodávateľských reťazcov na úrovni Únie. Smernica NIS 2 nadobudla účinnosť 16. januára 2023 a členské štáty majú na transpozíciu jej požiadaviek do vnútroštátneho práva čas do 17. októbra 2024.

Pokiaľ sa rozsah pôsobnosti navrhovaného nariadenia prekrýva so smernicou NIS 2, v posúdení zahraničných investícií na účely navrhovaného nariadenia by sa mala zohľadniť skutočnosť, že cieľový subjekt v Únii patrí aj do rozsahu pôsobnosti smernice NIS 2, ako aj výsledky koordinovaných posúdení bezpečnostných rizík kritických dodávateľských reťazcov vykonaných v súlade s článkom 22 smernice (EÚ) 2022/2555.

Ak na zahraničnú investíciu nadväzuje žiadosť o certifikáciu podľa článku 10 smernice o elektrine alebo smernice o zemnom plyne, uplatňovaním navrhovaného nariadenia by nemalo byť dotknuté uplatňovanie príslušnej smernice. Pokiaľ sa príslušné rozsahy pôsobnosti týchto dvoch predpisov prekrývajú, dôvody na preverovanie uvedené v článku 1 navrhovaného nariadenia a koncepcia bezpečnosti dodávok energie by sa mali vykladať konzistentne a tak, aby tým nebolo dotknuté posúdenie podľa príslušnej smernice týkajúce sa toho, či v dôsledku kontroly zo strany osoby alebo osôb z krajiny alebo z krajín mimo EÚ bude bezpečnosť dodávok energie do EÚ vystavená riziku.

Položky s dvojakým použitím predstavujú tovar, softvér a technológie, ktoré možno použiť na civilné aj vojenské účely. EÚ kontroluje vývoz, tranzit, sprostredkovanie a technickú pomoc v súvislosti s týmito položkami, aby mohla prispievať k medzinárodnému mieru a bezpečnosti a zabrániť šíreniu zbraní hromadného ničenia. Nariadenie o kontrolách vývozov položiek s dvojakým použitím 18 bolo revidované v roku 2021 s cieľom lepšie riešiť riziká spojené s rýchlo sa vyvíjajúcim bezpečnostným, technologickým a obchodným prostredím s osobitným zameraním na vývoz citlivých, vznikajúcich technológií. Preverovanie investícií dopĺňa kontrolu vývozov položiek s dvojakým použitím. V oboch prípadoch ide o dôležité nástroje strategickej kontroly obchodu a investícií v záujme bezpečnosti v EÚ.

V navrhovanom nariadení sa požaduje, aby členské štáty preverovali zahraničné investície a oznamovali ich v rámci mechanizmu spolupráce, ak cieľový subjekt v Únii má právomoc rozhodovať o vývoze položiek z colného územia EÚ.

Navrhované nariadenie nebude mať vplyv na vnútroštátne ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa vývozu položiek s dvojakým použitím, ktoré zostávajú samostatným postupom so špecifickými cieľmi.

Nástroj proti nátlaku

Nástroj proti nátlaku 19 predstavuje ďalší dôležitý stavebný blok hospodárskej bezpečnosti EÚ. EÚ vďaka nemu môže reagovať na hospodársky nátlak, a tak môže lepšie brániť svoje záujmy a záujmy svojich členských štátov na celosvetovej úrovni.

Nástroj proti nátlaku je predovšetkým navrhnutý na odrádzanie od akéhokoľvek prípadného hospodárskeho nátlaku. Ak k nemu napriek tomu dôjde, nástroj poskytuje štruktúru na to, aby krajina mimo EÚ zastavila nátlakové opatrenia, a to prostredníctvom dialógu a nadviazania kontaktu. Ak však kontakt zlyhá, nástroj dáva EÚ k dispozícii aj široké spektrum možných protiopatrení proti takejto krajine. Patrí medzi ne uloženie ciel, obmedzení na obchod so službami a obmedzení prístupu k priamym zahraničným investíciám alebo k verejnému obstarávaniu.

Ak by sa navrhované nariadenie malo uplatňovať na zahraničných investorov z krajín mimo EÚ, ktoré podliehajú protiopatreniam podľa nástroja proti nátlaku, posúdenie, či by zahraničné investície mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, by sa muselo vykonať bez toho, aby bola dotknutá koncepcia nátlaku, okrem prípadu, keď by riziká pre bezpečnosť alebo verejný poriadok vznikli v dôsledku nátlaku. Rozhodnutiami členských štátov o preverení z dôvodu bezpečnosti alebo verejného poriadku navyše nesmú byť dotknuté prípadné opatrenia EÚ zamerané na zákrok proti hospodárskemu nátlaku.

Reštriktívne opatrenia EÚ (sankcie)

Reštriktívne opatrenia EÚ sa uplatňujú na široký okruh subjektov vrátane akejkoľvek osoby na území EÚ alebo mimo neho, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, na akúkoľvek právnickú osobu, subjekt alebo orgán na území EÚ alebo mimo neho, ktoré sú založené alebo zriadené podľa práva členského štátu, a na akúkoľvek právnickú osobu, subjekt alebo orgán v súvislosti s akoukoľvek podnikateľskou činnosťou, ktorá sa úplne alebo čiastočne vykonáva v rámci EÚ.

Reštriktívne opatrenia EÚ môžu mať podobu opatrení týkajúcich sa konkrétnych podnikov, skupín, organizácií alebo jednotlivcov (napr. zmrazenie aktív a zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov) alebo môžu mať formu opatrení vzťahujúcich sa na celé odvetvie.

Komisia zastáva názor, že zmrazenie aktív a zákazy sprístupnenia finančných prostriedkov sa vzťahujú aj na aktíva akéhokoľvek neoznačeného subjektu, ktorý je vo vlastníctve alebo pod kontrolou označenej osoby alebo označeného subjektu, pokiaľ nie je možné preukázať, že dotknuté aktíva v skutočnosti nie sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou označenej osoby alebo označeného subjektu.

Je dôležité dôkladne a prísne kontrolovať každý pokus označených alebo inak sankcionovaných osôb o priame alebo nepriame získanie kontroly nad podnikmi v EÚ. Je preto kľúčové, aby sa toto pravidlo uplatňovalo aj vtedy, keď sa na investora nevzťahujú sankcie priamo, je však vo vlastníctve alebo pod kontrolou sankcionovanej osoby alebo subjektu alebo koná v mene či na základe pokynov takejto osoby alebo subjektu. V navrhovanom nariadení by sa preto stanovila požiadavka, podľa ktorej členské štáty musia oznamovať ostatným členským štátom a Komisii všetky zahraničné investície na svojom území, ktoré vykonali investori podliehajúci akémukoľvek druhu reštriktívnych opatrení EÚ, ako aj akákoľvek iná strana, ktorá je vo vlastníctve alebo pod kontrolou takejto osoby alebo subjektu alebo koná v jej mene či na základe jej pokynov.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

2.1.Právny základ

Priame zahraničné investície sa výslovne uvádzajú v rozsahu pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky EÚ, na ktorú sa vzťahuje článok 207 ZFEÚ. Okrem toho sa ako dodatočný právny základ musí použiť článok 114 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje prijímanie opatrení na zabezpečenie vytvorenia a fungovania vnútorného trhu. Toto ustanovenie umožňuje prijať opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktorých cieľom je vytváranie a fungovanie vnútorného trhu. Je vhodným právnym základom na zásah, ktorým sa od členských štátov vyžaduje, aby preverovali určité investície na vnútornom trhu a riešili rozdiely medzi mechanizmami preverovania členských štátov, ktoré môžu brániť základným slobodám a ktoré môžu mať priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

Keďže niektoré členské štáty už uplatňujú mechanizmy preverovania, kým niektoré z nich práve vytvárajú takéto mechanizmy vzťahujúce sa na investície v rámci EÚ, vo vnútroštátnych právnych predpisoch v tejto oblasti existujú rozdiely, ktoré sa zv. Ide o regulačnú fragmentáciu, vzhľadom na to, že sa vnútroštátne mechanizmy preverovania líšia z hľadiska konkrétnych prvkov, ako je ich rozsah pôsobnosti (druhy činností a odvetví, na ktoré sa vzťahujú), ako aj ich lehoty (dĺžka posudzovania a rozhodovania vnútroštátnym orgánom), procedurálne požiadavky a kritériá uplatňované v prípade možného negatívneho vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Toto je mimoriadne dôležité vzhľadom na úroveň integrácie vnútorného trhu, v dôsledku čoho môže dôjsť k tomu, že jedna transakcia ovplyvní viaceré členské štáty v celej EÚ.

Takáto fragmentácia predstavuje prekážky pre slobodu usadiť sa a môže viesť k zvýšeniu počtu členských štátov uplatňujúcich mechanizmus preverovania sa môže ešte ďalej prehĺbiť. Navrhované harmonizované opatrenia sú zamerané na i) vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky členské štáty; ii) zníženie existujúcich nákladov zahraničných investorov na dodržiavanie predpisov; ako aj iii) zabránenie vzniku dodatočných prekážok na vnútornom trhu pre investície.

V súlade s cieľom vnútorného trhu sa v tomto návrhu stanovuje, že určité zahraničné investície sa budú musieť preveriť bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte alebo v ktorých členských štátoch má cieľový subjekt sídlo. Návrhom sa okrem toho stanovuje, že zahraničné investície sa posudzujú na základe harmonizovaných noriem a harmonogramov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vyššia úroveň harmonizácie na úrovni Únie nevyhnutná, a preto článok 114 ZFEÚ predstavuje relevantný právny základ pre túto iniciatívu.

Vďaka použitiu článku 114 ZFEÚ je možné zahrnúť určité investície v rámci EÚ do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia. Cieľom je zabezpečiť riešenie rizík pre bezpečnosť a verejný poriadok, ktoré predstavujú tieto transakcie. Konkrétne by navrhované nariadenie bolo obmedzené na tie investície v rámci EÚ, ktoré:

i)uskutočnil dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii, ak je dcérsky podnik pod priamou alebo nepriamou kontrolou zahraničného investora. Do rozsahu pôsobnosti nepatria subjekty, v ktorých tretia krajina nemá žiadnu účasť alebo v ktorých má zahraničný investor len nekontrolnú účasť (portfóliové investície);

ii)majú za cieľ vytvoriť trvalé hospodárske väzby medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii.

2.2.Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

2.3.Proporcionalita

Z hodnotenia nariadenia vyplýva, že účinnosť rámca EÚ na preverovanie investícií značne znižuje i) neprítomnosť mechanizmov preverovania v niektorých členských štátoch, vďaka ktorým by bolo možné preverovať transakcie skôr, ako sa uskutočnia, a ii) obmedzené pokrytie vnútroštátnymi mechanizmami preverovania investícií 20 . To môže mať vplyv na záujmy v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku v ostatných členských štátoch a na projekty alebo programy v záujme EÚ.

Bez spoločného rozsahu transakcií podliehajúcich preverovaniu alebo bez iných spôsobov harmonizácie podmienok, na základe ktorých by sa malo začať preverovanie na vnútroštátnej úrovni, sa bude počet a rozsah oznámení doručených v rámci mechanizmu spolupráce z členských štátov pravdepodobne naďalej veľmi líšiť. Niektorí zahraniční investori navyše budú môcť pokračovať vo využívaní jurisdikcií v EÚ, v ktorých neexistuje mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií alebo ktorých mechanizmus sa nevzťahuje na dotknuté odvetvie.

Opatrenia v navrhovanom nariadení na vytvorenie mechanizmu spolupráce a stanovenie určitých procesných a vecných požiadaviek na vnútroštátne mechanizmy preverovania, sú primerané, pretože dosahujú cieľ navrhovaného nariadenia a zároveň členským štátom umožňujú zohľadniť v ich mechanizmoch preverovania vnútroštátne špecifiká a prijímať konečné rozhodnutia o všetkých zahraničných investíciách.

2.4.Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

3.1.Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

3.2.Konzultácie so zainteresovanými stranami

3.3.Získavanie a využívanie expertízy

3.4.Posúdenie vplyvu

3.5.Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

3.6.Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Na účinné dosiahnutie cieľov tejto iniciatívy je nevyhnutné financovať niekoľko opatrení na úrovni Komisie. Ročné výdavky na ľudské zdroje dosiahnu približne 5,162 milióna EUR ročne, čím sa má finančne zaistiť celkovo 29 úradníkov (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času) v Komisii. Ďalšie administratívne náklady súvisia s náhradou cestovných nákladov členských štátov na zasadnutia skupiny expertov (článok 5) a výboru (článok 21). Tieto náklady majú podľa odhadov dosiahnuť 0,032 milióna EUR ročne. Prevádzkové náklady, ktoré sa použijú na financovanie potrebnej infraštruktúry IT na podporu priamej spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi prostredníctvom zabezpečených komunikačných kanálov, dosiahnu približne 0,25 až 0,29 milióna EUR ročne. Komisia plánuje zadať externú štúdiu s rozpočtom 0,25 milióna EUR na podporu svojho posúdenia súladu členských štátov po uplynutí prechodného obdobia. Komisia zváži, či vypracuje druhú štúdiu na podporu vlastného vyhodnotenia navrhovaného nariadenia po piatich rokoch.

5.ĎALŠIE PRVKY

5.1.Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Dôležitou súčasťou návrhu je monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie.

Monitorovanie bude kontinuálne a bude založené na operačných cieľoch a špecifických ukazovateľoch. Pravidelné a priebežné monitorovanie sa bude týkať týchto hlavných aspektov:

i)počtu transakcií oznámených v rámci mechanizmu spolupráce a

ii)počtu transakcií, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok vo viac ako jednom členskom štáte alebo prostredníctvom projektu alebo programu v záujme Únie.

Komisia navyše môže monitorovať trendy týkajúce sa konečných rozhodnutí, ktoré na základe dôvernosti Komisii oznamujú členské štáty.

Navrhovaným nariadením sa od členských štátov bude naďalej požadovať, aby Komisii každý rok podávali dôverné správy o činnostiach v rámci mechanizmu preverovania za predchádzajúci kalendárny rok. Členské štáty budú takisto musieť zverejniť výročnú správu s informáciami o relevantnom legislatívnom vývoji a činnostiach preverovacieho orgánu vrátane súhrnných údajov o preverovaných prípadoch a o prijatých rozhodnutiach o preverení. Komisia bude naďalej predkladať Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní navrhovaného nariadenia. Uvedená správa sa bude naďalej zverejňovať.

Navrhované nariadenie sa posúdi v rámci hodnotenia päť rokov po dni, keď sa začalo uplatňovať v plnej miere. Ak je to potrebné, mohla by sa aktivovať doložka o preskúmaní, podľa ktorej by Komisia bola schopná prijať primerané opatrenia vrátane legislatívnych návrhov.

5.2.Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení navrhovaného nariadenia

V kapitole 1 sa uvádzajú všeobecné ustanovenia vrátane predmetu a rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia (článok 1). Navrhovaným nariadením sa stanovuje rámec EÚ na preverovanie investícií členskými štátmi na ich území z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku. Zriaďuje sa ním aj mechanizmus spolupráce s cieľom umožniť členským štátom a Komisii vymieňať si informácie o investíciách, posudzovať ich možný vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok a identifikovať možné obavy, ktoré má riešiť členský štát, ktorý preveruje investíciu. Dôvody na preverovanie investícií sú stanovené v súlade s príslušnými požiadavkami týkajúcimi sa ukladania reštriktívnych opatrení založených na dôvodoch bezpečnosti alebo verejného poriadku, ktoré sa uvádzajú v Dohode o založení WTO [konkrétne aj v článku XIV písm. a) a článku XIV bis Všeobecnej dohody o obchode so službami] a v iných obchodných a investičných dohodách alebo dojednaniach, ktorých sú EÚ alebo jej členské štáty zmluvnými stranami.

V článku 2 sa uvádza vymedzenie niekoľkých platných pojmov. Konkrétne sa v ňom objasňuje, že navrhované nariadenie sa vzťahuje na investície, ktoré sú buď priame zahraničné investície, alebo investície v rámci EÚ so zahraničnou účasťou. Na účely tohto navrhovaného nariadenia sa pojem priama zahraničná investícia vzťahuje na široké spektrum investícií, ktorými sa vytvárajú alebo udržiavajú trvalé a priame väzby medzi investormi z krajín mimo EÚ a podnikmi vykonávajúcimi hospodársku činnosť v členských štátoch. Zahŕňa investície zahraničného investora do cieľového subjektu v Únii, ak je tento subjekt dcérsky podnik zahraničného cieľového subjektu, v ktorom sa uskutočňuje investícia. Pojem investícia v rámci Únie so zahraničnou účasťou sa vzťahuje na široký okruh investícií zahraničného investora uskutočňovaných cez dcérsky podnik tohto zahraničného investora nachádzajúci sa v EÚ s cieľom vytvoriť alebo udržať trvalé a priame väzby medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii na účely vykonávania hospodárskej činnosti v niektorom členskom štáte. Navrhované nariadenie sa nevzťahuje na portfóliové investície.

Kapitola 2 obsahuje pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych mechanizmov preverovania. Podľa článku 3 musia všetky členské štáty vytvoriť a udržiavať mechanizmus preverovania, ktorý je v súlade s požiadavkami navrhovaného nariadenia, a musia tento mechanizmus oznámiť Komisii. Na základe týchto oznámení Komisia musí zverejniť zoznam vnútroštátnych mechanizmov preverovania. V článku 4 sa stanovujú určité požiadavky na vnútroštátne mechanizmy preverovania. Konkrétne sa vyžaduje, aby sa tieto mechanizmy vzťahovali aspoň i) na investície do podnikov z EÚ, ktoré sa zúčastňujú na projektoch alebo programoch v záujme Únie uvedených v prílohe I k navrhovanému nariadeniu, a ii) na investície do podnikov z EÚ pôsobiacich v oblastiach mimoriadneho významu pre záujmy EÚ v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku stanovené v prílohe II k navrhovanému nariadeniu (investície podliehajúce oznamovacej povinnosti). Okrem toho sa v tomto článku stanovuje niekoľko požiadaviek na zabezpečenie účinnosti mechanizmov preverovania.

V kapitole 3 sa stanovuje mechanizmus spolupráce, ktorý členským štátom a Komisii umožňuje výmenu informácií a navrhovať opatrenia v prípadoch, ak by zahraničné investície mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok vo viac ako jednom členskom štáte alebo prostredníctvom projektu alebo programu v záujme Únie. V článkoch 5 a 6 sa uvádzajú pravidlá a postupy súvisiace s oznamovaním zahraničných investícií vrátane osobitného postupu pre zahraničné investície preverované vo viacerých členských štátoch zároveň (transakcie zahŕňajúce viaceré krajiny). V článku 7 sa opisujú podmienky týkajúce sa pripomienok predkladaných členskými štátmi a stanovísk vydávaných Komisiou na základe posúdenia oznámených zahraničných investícií. Členské štáty podľa neho môžu predložiť pripomienky členskému štátu, v ktorom sa uskutočnila zahraničná investícia, ak by takáto zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na ich bezpečnosť alebo verejný poriadok, alebo ak majú informácie týkajúce sa preverovania uvedenej zahraničnej investície. Komisia môže vydať stanovisko určené členskému štátu, v ktorom sa uskutočnila zahraničná investícia, ak sa Komisia domnieva, že takáto zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok vo viac ako jednom členskom štáte alebo na projekty alebo programy v záujme Únie z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku. Komisia môže vydať stanovisko aj vtedy, ak má relevantné informácie týkajúce sa preverovania zahraničnej investície alebo ak niekoľko zahraničných investícií predstavuje podobné riziká pre bezpečnosť alebo verejný poriadok. V článku 7 sa okrem toho stanovujú podrobné postupy poskytovania informácií o rozhodnutiach o preverení, ktoré prijal oznamujúci členský štát, príslušným členským štátom a Komisii. V článku 8 sa uvádzajú lehoty a postupy týkajúce sa predkladania pripomienok a vydávania stanovísk, a to aj v prípadoch transakcií zahŕňajúcich viaceré krajiny. V článku 9 sa stanovuje mechanizmus, ktorý členským štátom a Komisii umožňuje spolupracovať, pokiaľ ide o zahraničné investície, ktoré neoznámil členský štát, v ktorom sa táto zahraničná investícia plánuje uskutočniť. V článku 10 sa stanovujú požiadavky na informácie, ktoré sa majú poskytnúť a ktoré môžu byť vyžiadané v súvislosti so zahraničnými investíciami podliehajúcimi mechanizmu spolupráce. Podľa tohto článku musí Komisia prijať vykonávacie nariadenie s cieľom poskytnúť štandardizovaný formulár na oznamovanie zahraničných investícií. V článku 11 sa stanovujú spoločné požiadavky na vnútroštátne mechanizmy preverovania, ktorých cieľom je zaistiť ich účinnú účasť na mechanizme spolupráce. V článku 12 sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie dôvernosti výmen informácií medzi členskými štátmi a Komisiou.

Kapitola 4 obsahuje pravidlá pre členské štáty a Komisiu týkajúce sa stanovenia pravdepodobného vplyvu zahraničných investícií na bezpečnosť alebo verejný poriadok (článok 13) a pre rozhodnutia členských štátov o preverení (článok 14).

V kapitole 5 sa stanovujú záverečné ustanovenia. V článku 14 sa stanovuje právny základ pre spoluprácu s príslušnými orgánmi krajín mimo EÚ v záležitostiach týkajúcich sa preverovania investícií z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku. Cieľom tejto spolupráce nie je umožnenie výmeny informácií o transakciách, ktoré podliehajú mechanizmu spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou. V záujme zabezpečenia transparentnosti mechanizmov preverovania a spolupráce EÚ v oblasti preverovania zahraničných investícií sa v článku 16 požaduje, aby členské štáty predkladali verejnosti výročné správy o svojich činnostiach v oblasti preverovania a rozhodnutiach o preverení tak, že zverejnia súhrnné a anonymizované informácie. Od Komisie sa takisto požaduje, aby uverejnila výročnú správu o vykonávaní nariadenia. V kapitole 5 sa stanovujú pravidlá, ktorými sa upravuje spracúvanie osobných údajov (článok 17), hodnotenie (článok 18), delegované akty (článok 19), vykonávanie delegovania právomoci (článok 20) a postup výboru pri prijímaní vykonávacích aktov (články 21 až 22). Článkom 22 sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2019/452 a v článku 24 sa stanovuje, že navrhované nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť po uplynutí prechodného obdobia 15 mesiacov. V prechodnom období ostáva nariadenie (EÚ) 2019/452 účinné a naďalej sa uplatňuje.

V prílohe II sa uvádza zoznam technológií, aktív, zariadení, materiálu, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností, ktoré majú osobitný význam pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku. Ak je cieľový subjekt v Únii ekonomicky aktívny v jednej z oblastí uvedených v prílohe II, členské štáty musia zahraničnú investíciu preveriť. Oznámenie tejto zahraničnej investície v rámci mechanizmu spolupráce sa vyžaduje, ak zahraničný investor alebo cieľový subjekt v Únii spĺňa jednu z podmienok založených na riziku stanovených v nariadení. Toto kritérium založené na riziku je primerané na zabezpečenie, aby sa mechanizmus spolupráce EÚ zameriaval iba na zahraničné investície, ktoré majú potenciálny význam z hľadiska bezpečnosti a nevytvárajú zbytočnú záťaž pre vnútroštátnu správu a podniky.

2024/0017 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o preverovaní zahraničných investícií v Únii a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 26 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 27 ,

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z [dátum], s ktorým sa konzultovalo v súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 28 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Investície v Únii prispievajú k jej rastu tým, že zlepšujú jej konkurencieschopnosť, vytvárajú pracovné miesta a úspory z rozsahu a prinášajú kapitál, technológie, inovácie a odborné znalosti.

(2)V článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) sa uvádza, že Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy a prispieva k ochrane svojich občanov. Okrem toho, Únia a jej členské štáty majú otvorené investičné prostredie, ktoré je zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a je pevnou súčasťou medzinárodných záväzkov Únie a jej členských štátov.

(3)V súlade s medzinárodnými záväzkami prijatými vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj v dohodách o obchode a investíciách uzatvorených s tretími krajinami, Únia a členské štáty môžu s výhradou splnenia určitých podmienok obmedziť priame zahraničné investície (ďalej len „PZI“) z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku.

(4)V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 29 sa stanovil rámec na preverovanie PZI smerujúcich do Únie členskými štátmi. V uvedenom nariadení sa konkrétne stanovil mechanizmus spolupráce, ktorý členským štátom a Komisii umožňuje vymieňať si informácie o PZI a upozorňovať na riziká pre bezpečnosť alebo verejný poriadok. V uvedenom mechanizme spolupráce sa od členského štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť PZI alebo v ktorom sa takáto PZI uskutočnila, vyžadovalo, aby vo svojom rozhodnutí o preverení náležite zohľadnil pripomienky predložené inými členskými štátmi a stanovisko vydané Komisiou.

(5)Rámec zriadený v súlade s nariadením (EÚ) 2019/452 splnil svoj cieľ poskytnúť členským štátom a Komisii formálny mechanizmus na výmenu informácií o PZI a na zvyšovanie informovanosti o cezhraničných rizikách pre bezpečnosť alebo verejný poriadok vyplývajúcich z určitých PZI.

(6)Na posilnenie efektívnosti a účinnosti nariadenia (EÚ) 2019/452 a zabezpečenie vyššieho stupňa harmonizácie v celej Únii je však potrebný nový legislatívny nástroj.

(7)Určité investície, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/452, by mohli predstavovať riziká pre bezpečnosť a verejný poriadok Únie. Týka sa to najmä určitých investícií uskutočňovaných v členských štátoch, ktoré nemajú zavedený mechanizmus preverovania, investícií uskutočňovaných v členských štátoch, ktoré majú zavedený mechanizmus preverovania, ktorého rozsah pôsobnosti nezahŕňa určité citlivé investície, a investícií, ktoré uskutočňujú zahraniční investori prostredníctvom dcérskeho podniku so sídlom v Únii a ktoré potenciálne predstavujú rovnaké riziká pre bezpečnosť alebo verejný poriadok ako priame investície uskutočňované z tretích krajín.

(8)Veľká väčšina členských štátov, ale nie všetky, má zavedený legislatívny nástroj, ktorým sa stanovuje mechanizmus na preverovanie priamych zahraničných investícií. V mnohých členských štátoch sa vnútroštátne právne predpisy vzťahujú aj na preverovanie investícií v rámci Únie. Medzi členskými štátmi existujú podstatné rozdiely, pokiaľ ide o rozsah, prahové hodnoty a kritériá používané na posúdenie toho, či by investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Existujú aj rozdiely v postupoch preverovania. V niektorých členských štátoch sa investícia môže uskutočniť pred získaním povolenia, ktoré sa udeľuje po zohľadnení vplyvu na bezpečnosť a verejný poriadok. Iné však vyžadujú, aby sa investícia dokončila až po tom, ako sa v rámci mechanizmu preverovania udelí povolenie. Takéto rozdiely vytvárajú problém pre hladké fungovanie vnútorného trhu. Vytvárajú napríklad nerovnaké podmienky a zvyšujú náklady na dodržiavanie predpisov pre investorov, ktorí oznamujú transakcie vo viac ako jednom členskom štáte. Toto nariadenie pomáha znižovať rozdiely v kľúčových prvkoch mechanizmov zavedených na vnútroštátnej úrovni. Je to nevyhnutné na zabezpečenie predvídateľnosti pre investorov, pokiaľ ide o uplatniteľné vnútroštátne režimy a ich charakteristiky, čím sa znižujú súvisiace náklady na dodržiavanie predpisov. A je to ešte viac dôležité vzhľadom na úroveň integrácie vnútorného trhu, v dôsledku čoho môže dôjsť k tomu, že jedna transakcia ovplyvní viaceré členské štáty v Únii. Je napríklad možné, že transakcia zameraná na nadobudnutie cieľového podniku v jednom členskom štáte takisto ovplyvňuje bezpečnosť a verejný poriadok v inom členskom štáte, a to z dôvodu štruktúry dodávateľského reťazca alebo iných hospodárskych prvkov spájajúcich cieľový subjekt s inými podnikmi, ktoré majú sídlo v rôznych členských štátoch. S cieľom riešiť tieto problémy vnútorného trhu a zabezpečiť väčšiu konzistentnosť a predvídateľnosť je vhodné, aby sa kritériá a prvky, ktoré sa majú použiť na posúdenie zahraničných investícií, stanovili na úrovni Únie.

(9)Aby sa zaistil konzistentný prístup k preverovaniu zahraničných investícií v celej Únii, malo by sa od všetkých členských štátov vyžadovať, aby zahraničné investície preverovali z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Preto by sa mali harmonizovať základné prvky vnútroštátnych mechanizmov preverovania. Uvedená minimálna harmonizácia zahŕňa rozsah investícií, ktoré sa majú preverovať, základné prvky postupu preverovania a interakciu medzi vnútroštátnym mechanizmom a mechanizmom spolupráce na úrovni Únie. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť rozšíriť rozsah pôsobnosti svojho vnútroštátneho mechanizmu preverovania tak, aby zahŕňal aj iné typy zahraničných investícií, zahraničné investície v iných odvetviach, ďalšie cieľové subjekty v Únii alebo hospodárske činnosti, ktoré príslušný členský štát považuje za kritické pre svoju bezpečnosť alebo verejný poriadok. Súčasne by takéto preverovanie malo byť aj v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

(10)Nariadenie (EÚ) 2019/452 sa vzťahuje len na PZI smerujúce do Únie a uskutočňované z tretích krajín. Je však potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti mechanizmu spolupráce aj na investície uskutočňované medzi členskými štátmi, ak je investor v jednom členskom štáte priamo alebo nepriamo kontrolovaný zahraničným subjektom, a to bez ohľadu na to, či sa konečný vlastník nachádza v Únii alebo mimo nej. Tento rozšírený rozsah pôsobnosti je vhodný najmä na zabezpečenie toho, aby sa dôsledne zachytila a posúdila každá investícia vytvárajúca trvalé väzby medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii, či už ju uskutočňuje zahraničný investor priamo alebo prostredníctvom subjektu, ktorý má sídlo v Únii a je kontrolovaný zahraničným investorom. Mala by sa tak posilniť konzistentnosť a predvídateľnosť pravidiel preverovania v členských štátoch, čím sa zase znížia náklady zahraničných investorov na dodržiavanie predpisov a obmedzia sa stimuly na zacielenie investícií do tých členských štátov, v ktorých takéto transakcie nepatria do rozsahu pôsobnosti preverovania.

(11)Investície do cieľových subjektov v Únii uskutočňované zahraničnými investormi vrátane investícií uskutočňovaných prostredníctvom kontrolovaného subjektu v Únii môžu predstavovať osobitné riziká pre bezpečnosť a verejný poriadok v Únii a jej členských štátoch. Takéto riziká súvisiace s investormi by nemali existovať pri investícii, do ktorej sú zapojené len také subjekty, ktoré nie sú vo vlastníctve zahraničných investorov ani pod ich kontrolou, nie sú s nimi prepojené ani nie sú pod ich vplyvom, a preto sa nemusia riešiť, a to ani vtedy, keď je účasť zahraničného investora na subjekte v Únii bez kontrolného podielu. Na zabezpečenie súdržného rámca preverovania investícií a únijného mechanizmu kontroly je potrebné vyhnúť sa akýmkoľvek rozdielom v pravidlách uplatniteľných na zaobchádzanie so zahraničnými investíciami, a to bez ohľadu na to, či sa uskutočňujú z krajín mimo Únie priamo alebo prostredníctvom subjektu, ktorý už má sídlo v Únii. Tento rámec odráža význam ochrany bezpečnosti a verejného poriadku a je zameraný výlučne na riziká, ktoré môžu vyplynúť z investícií, do ktorých sú zapojené zahraničné subjekty. Členské štáty by preto mali zaistiť preverovanie aspoň tých zahraničných investícií, ktoré sa týkajú projektov alebo programov v záujme Únie alebo cieľového subjektu v Únii aktívne pôsobiaceho v oblastiach, v ktorých môže mať zahraničná investícia vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok vo viac ako jednom členskom štáte. Členské štáty by mali mať možnosť preverovať aj iné zahraničné investície. Súčasne by takéto preverovanie malo byť aj v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Toto nariadenie sa nevzťahuje na transakcie, do ktorých nie sú zapojení zahraniční investori, ani na transakcie, pri ktorých úroveň zapojenia nevedie k priamej alebo nepriamej kontrole nad subjektom v Únii.

(12)Preverovanie zahraničných investícií by sa malo vykonávať v súlade s týmto nariadením, pričom by sa mali zohľadniť všetky dostupné faktické informácie a mala by sa dodržiavať zásada proporcionality a ďalšie zásady zakotvené v zmluvách. Preverovanie zahraničných investícií uskutočňovaných prostredníctvom dcérskych podnikov zahraničného investora, ktoré majú sídlo v Únii, by malo byť vo všetkých prípadoch v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie, a najmä s ustanoveniami zmluvy o slobode usadiť sa a voľnom pohybe kapitálu, ako sa vykladajú v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, v súlade s cieľom zachovať otvorený a inkluzívny vnútorný trh. Akékoľvek obmedzenia slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu v Únii vrátane preverovania a opatrení vyplývajúcich z preverovania, ako sú zmierňujúce opatrenia a zákazy, by mali byť založené na skutočnom a dostatočne závažnom ohrození základného záujmu spoločnosti a mali by byť primerané a nevyhnutné, ako sa stanovuje v judikatúre Súdneho dvora. Pri posudzovaní opodstatnenosti a primeranosti obmedzenia slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu, a to prípadne aj v rámci akéhokoľvek stanoviska Komisie prijatého podľa tohto nariadenia, sa môžu zohľadniť osobitosti investícií v rámci Únie uskutočňovaných prostredníctvom dcérskeho podniku zahraničného investora,. Malo by sa pritom zohľadniť začlenenie systémov členských štátov do mechanizmu spolupráce fungujúceho v rámci celej Únie.

(13)Na to, aby mechanizmus spolupráce stanovený v tomto nariadení fungoval efektívne a účinne, je potrebné vymedziť minimálny spoločný rozsah pôsobnosti pre zahraničné investície, ktoré by mali všetky členské štáty oznamovať v rámci mechanizmu spolupráce. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť oznamovať zahraničné investície, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(14)Takisto je potrebné, aby členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, mal väčšiu zodpovednosť voči Komisii a tým členským štátom, ktoré vyjadrujú riadne odôvodnené obavy týkajúce sa ich verejného poriadku alebo bezpečnosti alebo verejného poriadku alebo bezpečnosti Únie.

(15)Uvedeným spoločným rámcom stanoveným v tomto nariadení by nemala byť dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov za zaistenie ich národnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 ZEÚ. Taktiež ním nie je dotknutá ochrana základných bezpečnostných záujmov v súlade s článkom 346 ZFEÚ.

(16)Zahraničné investície, ktoré vytvárajú alebo udržiavajú trvalé a priame väzby medzi investormi z tretích krajín (vrátane štátnych orgánov) a cieľovými subjektmi v Únii vykonávajúcimi hospodársku činnosť v niektorom členskom štáte, by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Toto pravidlo by sa malo uplatňovať, ak sa tieto investície uskutočňujú priamo z tretích krajín alebo prostredníctvom subjektu v Únii, ktorý je pod zahraničnou kontrolou. Rámec by sa však nemal vzťahovať na nadobúdanie cenných papierov podnikov určených výlučne na finančné investície bez úmyslu ovplyvňovať riadenie a kontrolu podniku (portfóliové investície). Reštrukturalizačné operácie v rámci skupiny podnikov alebo zlúčenie viac ako jedného právneho subjektu do jediného právneho subjektu nepredstavujú zahraničnú investíciu za predpokladu, že nedôjde k nárastu podielov v držbe zahraničných investorov alebo výsledkom transakcie nie je získanie dodatočných práv, ktoré by mohli viesť k zmene skutočnej účasti jedného alebo viacerých zahraničných investorov na riadení alebo kontrole cieľového subjektu v Únii.

(17)K zahraničným investíciám na zelenej lúke dochádza vtedy, keď zahraničný investor alebo dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii zriadia nové zariadenia alebo nový podnik v Únii. Zahraničné investície na zelenej lúke by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ ich členský štát považuje za relevantné na účely preverovania zahraničných investícií, pretože vytvárajú trvalé a priame väzby medzi zahraničným investorom a takýmito zariadeniami alebo takýmito podnikmi. Okrem toho môže zahraničný investor vytvorením nových zariadení ovplyvniť bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj vtedy, keď sa toto riziko týka základných hospodárskych vstupov. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby zahraničné investície na zelenej lúke zahrnuli do rozsahu transakcií, na ktoré sa vzťahujú ich mechanizmy preverovania, najmä ak sa takéto investície uskutočňujú v odvetviach relevantných pre ich bezpečnosť alebo verejný poriadok alebo ak majú charakteristiky, ako je veľkosť alebo základná povaha, ktoré sú relevantné pre ich bezpečnosť alebo verejný poriadok.

(18)S cieľom zabezpečiť konzistentné a predvídateľné postupy preverovania je vhodné stanoviť základné prvky mechanizmov preverovania, ktoré majú členské štáty zaviesť. Tieto prvky by mali zahŕňať aspoň rozsah transakcií, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia, lehoty na preverovanie a možnosť pre podniky, ktorých sa týka rozhodnutie o preverení, podať prostriedok nápravy proti takýmto rozhodnutiam. Pravidlá a postupy týkajúce sa mechanizmov preverovania by mali byť transparentné a nemali by viesť k diskriminácii medzi tretími krajinami.

(19)Mechanizmus spolupráce stanovený v nariadení (EÚ) 2019/452 umožňuje členským štátom spolupracovať a vzájomne si pomáhať, ak by priama zahraničná investícia v jednom členskom štáte mohla ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok iných členských štátov alebo projektov alebo programov v záujme Únie. Tento mechanizmus sa doteraz ukázal ako veľmi užitočný, a preto by sa mal v tomto nariadení zachovať a posilniť.

(20)Aby sa zaistila primeraná identifikácia zahraničných investícií, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v Únii, členské štáty by mali preverovať zahraničné investície, ak je cieľový subjekt v Únii súčasťou projektu alebo programu v záujme Únie alebo sa na nich zúčastňuje alebo ak sa hospodárska činnosť cieľového subjektu v Únii týka technológie, aktíva, zariadenia, materiálu, siete, systému alebo služby osobitného významu pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku. Okrem týchto kritérií sa môžu mechanizmy preverovania uplatňovať aj na iné odvetvia, cieľové subjekty v Únii alebo hospodárske činnosti, ktoré príslušný členský štát považuje za kritické pre svoju bezpečnosť alebo verejný poriadok.

(21)S cieľom zabezpečiť, aby sa mechanizmus spolupráce zameriaval len na tie zahraničné investície, ktoré by z dôvodu charakteristík zahraničného investora alebo cieľového subjektu v Únii mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, je vhodné stanoviť podmienky založené na riziku pre oznamovanie zahraničných investícií, ktoré sa preverujú v niektorom členskom štáte, ostatným členským štátom a Komisii. Ak zahraničná investícia nespĺňa žiadnu z podmienok, členský štát, v ktorom sa zahraničná investícia preveruje, môže túto zahraničnú investíciu oznámiť ostatným členským štátom a Komisii vrátane prípadov, keď cieľový subjekt v Únii vykonáva značné operácie v iných členských štátoch alebo patrí do skupiny podnikov, ktorá má viacero podnikov v rôznych členských štátoch.

(22)S cieľom zabezpečiť primeranú identifikáciu pravdepodobného vplyvu zahraničných investícií na bezpečnosť alebo verejný poriadok jedného alebo viacerých členských štátov by členské štáty mali mať možnosť predložiť pripomienky členskému štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, aj v prípade, že tento členský štát túto zahraničnú investíciu nepreveruje alebo ju preveruje, ale nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce. Žiadosti o informácie, odpovede a pripomienky členských štátov by mali byť oznámené Komisii súčasne.

(23)S cieľom zabezpečiť primeranú identifikáciu pravdepodobného vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok viac ako jedného členského štátu alebo Únie ako celku by Komisia mala mať možnosť vydať stanovisko v zmysle článku 288 ZFEÚ členskému štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, aj v prípade, že tento členský štát túto zahraničnú investíciu nepreveruje alebo ju preveruje, ale nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce.

(24)Aby sa umožnila ochrana bezpečnosti alebo verejného poriadku v prípadoch, v ktorých dôvodom pravdepodobného vplyvu je zahraničná investícia do cieľového subjektu v Únii zaisťujúceho rozvoj, údržbu alebo nadobudnutie infraštruktúry, technológií alebo vstupov, ktoré sú kritické pre Úniu ako celok, Komisia by mala mať možnosť vydať stanovisko. Komisia by tak získala nástroj na ochranu projektov a programov, ktoré slúžia Únii ako celku a predstavujú významný prínos k bezpečnosti alebo verejnému poriadku Únie. Stanovisko Komisie, v ktorom sa identifikuje pravdepodobný vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku, by sa malo oznámiť všetkým členským štátom.

(25)Komisia by takisto mala mať možnosť prijať stanovisko určené všetkým členským štátom, ak identifikuje niekoľko zahraničných investícií, ktoré by spoločne mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie. Postupovalo by sa tak najmä v prípade, keď niekoľko zahraničných investícií vykazuje porovnateľné charakteristiky. Patria sem prípady, keď zahraničné investície uskutočňuje ten istý zahraničný investor alebo keď ich uskutočňujú zahraniční investori predstavujúci podobné riziká alebo keď sa viaceré zahraničné investície týkajú rovnakého cieľového subjektu alebo rovnakej infraštruktúry vrátane transeurópskej dopravnej, energetickej a komunikačnej infraštruktúry. Členské štáty a Komisia by mali prediskutovať analýzu rizík a možné spôsoby riešenia rizík identifikovaných v stanovisku.

(26)V záujme ochrany bezpečnosti alebo verejného poriadku pri súčasnom zabezpečení väčšej istoty pre investorov by členské štáty mali mať možnosť predložiť pripomienky a Komisia by mala mať možnosť vydať stanovisko k zahraničným investíciám, ktoré boli uskutočnené, ale neboli oznámené, a to do 15 mesiacov od uskutočnenia zahraničnej investície.

(27)V záujme väčšej jasnosti by sa mal v prílohe I uviesť zoznam projektov alebo programov v záujme Únie. Mal by zahŕňať všetky zahraničné investície uskutočnené v rámci transeurópskych dopravných, energetických a komunikačných sietí, ako aj programy poskytujúce financovanie pre výskum a vývoj v oblasti činností relevantných pre bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie. Vzhľadom na význam týchto projektov a programov pre bezpečnosť a verejný poriadok Únie by členské štáty mali preverovať zahraničné investície do podnikov Únie, ktoré sú súčasťou týchto projektov alebo programov alebo sa na nich zúčastňujú, vrátane tých, ktoré dostávajú finančné prostriedky od Únie.

(28)S cieľom zabezpečiť primerané riešenie pravdepodobného vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok jedného alebo viacerých členských štátov by členský štát, ktorý dostal riadne odôvodnené pripomienky od iných členských štátov alebo stanovisko Komisie, by mal v čo najväčšej miere zohľadniť takéto pripomienky alebo stanovisko, a to aj vtedy, ak sa domnieva, že nie je dotknutá jeho vlastná bezpečnosť alebo verejný poriadok. Členský štát by mal v prípade potreby koordinovať svoju činnosť s Komisiou a dotknutými členskými štátmi a poskytnúť im písomnú spätnú väzbu o prijatom rozhodnutí a o tom, ako sa v čo najväčšej miere zohľadnili dané pripomienky a stanovisko. Konečné rozhodnutie o zahraničných investíciách by malo zostať vo výlučnej zodpovednosti členského štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila.

(29)Na zabezpečenie účinného fungovania mechanizmu spolupráce je dôležité vyžadovať, aby členský štát oznamujúci zahraničnú investíciu v rámci mechanizmu spolupráce poskytoval minimálnu úroveň informácií v štandardizovanom formáte. Ak sa spolupráca týka zahraničnej investície, ktorá nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce, členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, by mal byť schopný poskytnúť aspoň rovnakú minimálnu úroveň informácií. Komisia a členské štáty môžu požiadať členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, o dodatočné informácie. Takáto žiadosť o dodatočné informácie by mala byť riadne odôvodnená, obmedzená na informácie, ktoré členské štáty potrebujú na predloženie pripomienok alebo ktoré Komisia potrebuje na vydanie stanoviska, primeraná účelu žiadosti a nemala by predstavovať neprimeranú záťaž pre oznamujúci členský štát.

(30)S cieľom zabezpečiť, aby sa spolupráca zakladala na úplných a presných informáciách, by zahraničný investor alebo podnik mali poskytnúť všetky relevantné informácie požadované členským štátom, v ktorom majú sídlo, alebo členským štátom, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila. Za výnimočných okolností, ak členský štát napriek svojmu najlepšiemu úsiliu nie je schopný získať informácie požadované iným členským štátom alebo Komisiou, mal by im túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. V takomto prípade by akákoľvek pripomienka predložená iným členským štátom alebo stanovisko vydané Komisiou v rámci mechanizmu spolupráce mali vychádzať z informácií, ktoré majú k dispozícii.

(31)S cieľom zabezpečiť, aby sa mechanizmus spolupráce používal len na účely ochrany bezpečnosti alebo verejného poriadku, by členské štáty mali riadne odôvodniť každú žiadosť o informácie o konkrétnej zahraničnej investícii v inom členskom štáte a akékoľvek pripomienky, ktoré danému členskému štátu predložia. Rovnaké požiadavky sa uplatňujú aj vtedy, keď Komisia žiada o informácie týkajúce sa konkrétnej zahraničnej investície alebo vydáva stanovisko pre členský štát.

(32)Členské štáty alebo prípadne Komisia môžu zvážiť relevantné informácie, ktoré získajú od hospodárskych subjektov, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov (ako sú odbory), týkajúce sa priamej zahraničnej investície, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok.

(33)Členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, môže informovať ostatné členské štáty alebo Komisiu, ak si želá, aby hlbšie analyzovali jeden alebo viacero aspektov zahraničnej investície, ktorá sa posudzuje v rámci mechanizmus spolupráce, alebo ak sa dozvie o nových okolnostiach alebo nových informáciách, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie zahraničnej investície. Ostatným členským štátom a Komisii sa potom môže poskytnúť dodatočný čas na doplnenie svojho posúdenia zahraničnej investície.

(34)Na zabezpečenie efektívnosti a účinnosti mechanizmu spolupráce je potrebné zosúladiť lehoty a postupy, keď sa vo viacerých členských štátoch preveruje niekoľko zahraničných investícií spojených s tou istou širšou transakciou. Pri takýchto transakciách zahŕňajúcich viaceré krajiny by žiadateľ mal rôzne žiadosti o povolenie v dotknutých členských štátoch podávať súčasne. Členské štáty by mali zase tieto žiadosti oznamovať súčasne v rámci mechanizmu spolupráce. Aby sa zaistilo efektívne zaobchádzanie s týmito transakciami zahŕňajúcimi viaceré krajiny, dotknuté členské štáty by sa mali skoordinovať a dohodnúť sa na tom, či zahraničné investície podliehajú oznamovacej povinnosti a kedy by sa mali oznamovať. Dotknuté členské štáty by sa mali skoordinovať aj v prípade konečného rozhodnutia. Ak majú dotknuté členské štáty v úmysle povoliť zahraničnú investíciu pri splnení určitých podmienok, mali by zabezpečiť, aby boli tieto podmienky navzájom zlučiteľné a aby primerane riešili cezhraničné riziká. Pred vydaním zákazu zahraničnej investície by dotknuté členské štáty mali zvážiť, či by na riešenie pravdepodobného vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok nestačilo podmienečné povolenie s koordinovanými opatreniami a ich koordinované presadzovanie. Komisia by mala mať možnosť sa na takejto koordinácii zúčastniť.

(35)Na zabezpečenie konzistentného prístupu k preverovaniu investícií v celej Únii je nevyhnutné, aby normy a kritériá používané na posúdenie pravdepodobných rizík pre bezpečnosť a verejný poriadok boli stanovené na úrovni Únie v tomto nariadení. Mali by zahŕňať vplyv na bezpečnosť, integritu a fungovanie kritickej infraštruktúry, dostupnosť kritických technológií (vrátane kľúčových podporných technológií) a kontinuitu dodávok kritických vstupov pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, ktorých narušenie, zlyhanie, strata alebo zničenie by malo významný vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo v Únii ako celku. V tejto súvislosti by členské štáty a Komisia mali zohľadniť aj kontext a okolnosti zahraničnej investície. Malo by to zahŕňať najmä to, či je investor pod priamou alebo nepriamou kontrolou vlády tretej krajiny, napríklad prostredníctvom značného financovania, alebo či je zapojený do plnenia politických cieľov tretích krajín, ktorých zámerom je uľahčenie ich vojenských spôsobilostí. V tomto kontexte by členské štáty a Komisia mali v prípade potreby zvážiť aj to, prečo sa na zahraničného investora, jeho konečného užívateľa výhod alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov alebo osobu konajúcu v mene alebo na základe pokynov takéhoto zahraničného investora vzťahuje akýkoľvek druh reštriktívnych opatrení Únie podľa článku 215 ZFEÚ.

(36)Ak sa členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, domnieva, že zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v Únii, je vhodné vyžadovať od tohto členského štátu, aby prijal vhodné opatrenia na zmiernenie rizík, ak sú takéto opatrenia k dispozícii a považuje ich za primerané, pričom v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky predložené inými členskými štátmi a prípadne stanovisko vydané Komisiou. Zahraničné investície by sa mali zakázať len výnimočne a vtedy, ak zmierňujúce opatrenia alebo opatrenia dostupné podľa práva Únie alebo príslušného vnútroštátneho práva, iné ako mechanizmus preverovania, nie sú na zmiernenie vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok dostatočné.

(37)Mala by sa zachovať expertná skupina pre preverovanie zahraničných investícií zriadená podľa nariadenia (EÚ) 2019/452, aby sa podporilo vykonávanie mechanizmu spolupráce a posilnila výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

(38)Členské štáty by mali Komisii oznámiť svoje mechanizmy preverovania a akékoľvek ich zmeny. Mali by každoročne podávať verejnosti správu o uplatňovaní svojich mechanizmov preverovania, o relevantnom legislatívnom vývoji a o činnostiach preverovacieho orgánu vrátane súhrnných údajov týkajúcich sa preverovaných transakcií, výsledkov postupov preverovania, štátnej príslušnosti strán zúčastňujúcich sa na zahraničných investíciách a hospodárskych odvetví, v ktorých sa tieto transakcie uskutočnili.

(39)Na zabezpečenie účinnosti koordinačného mechanizmu by kontaktné miesta zriadené členskými štátmi a Komisiou mali byť vhodne umiestnené v príslušných správnych orgánoch. Kontaktné miesta by mali mať kvalifikovaný personál a právomoci potrebné na vykonávanie svojej činnosti v rámci koordinačného mechanizmu a na zabezpečenie riadneho zaobchádzania s dôvernými informáciami.

(40)Členské štáty a Komisia by mali byť podnecované k spolupráci s príslušnými orgánmi podobne zmýšľajúcich tretích krajín, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s preverovaním zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Takáto administratívna spolupráca by mala mať za cieľ posilnenie efektívnosti rámca na preverovanie zahraničných investícií zo strany členských štátov a spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia by mala byť informovaná o takýchto dvojstranných kontaktoch v rozsahu, v akom sa týkajú systémových otázok súvisiacich s preverovaním investícií. Komisia by tiež mala mať možnosť monitorovať vývoj, pokiaľ ide o mechanizmy preverovania v tretích krajinách.

(41)Členské štáty a Komisia zaistia zachovávanie dôvernosti informácií, ktoré poskytujú alebo prijímajú pri uplatňovaní tohto nariadenia v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie. Ak by neoprávnené zverejnenie informácií spôsobilo rôzne stupne poškodenia záujmov Európskej únie alebo jedného či viacerých členských štátov, pôvodca informácií by ich mal utajiť v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie. Členské štáty a Komisia pri odpovedaní na žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré sa spracúvajú pri uplatňovaní tohto nariadenia, koordinujú a zabezpečujú aspoň takú úroveň ochrany chránených záujmov, ktorá je k dispozícii podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 30 , s cieľom chrániť účel prešetrovaní. Komisia by mala prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany dôverných informácií najmä v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 31 a rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 32 . Podobne by členské štáty a Komisia mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s Dohodou medzi vládami členských štátov Európskej únie, ktoré sa zišli na zasadnutí Rady, o ochrane utajovaných skutočností, ktoré sa vymieňajú v záujme Európskej únie 33 . Zahŕňa to predovšetkým povinnosť neznižovať stupeň utajenia ani neodtajňovať utajované skutočnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu. So všetkými citlivými informáciami, ktoré nie sú utajované alebo ktoré sa poskytujú ako dôverné, by mali orgány nakladať zodpovedajúcim spôsobom.

(42)Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by malo byť v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na ochranu osobných údajov. Spracúvanie osobných údajov kontaktnými miestami a inými subjektmi v členských štátoch by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 34 . Spracúvanie osobných údajov Komisiou by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 35 .

(43)Komisia by mala vypracovať výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia a predložiť ju Európskemu parlamentu a Rade. V záujme väčšej transparentnosti by správa mala byť zverejnená. Správa by mala okrem iného vychádzať zo správ, ktoré Komisii na báze dôvernosti predložili všetky členské štáty, a to s náležitým ohľadom na potrebu zabezpečiť ochranu zachovávania dôvernosti určitých informácií, najmä ak by zverejnenie údajov mohlo ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie alebo ohroziť dôvernosť obchodných informácií.

(44)Komisia by mala vyhodnotiť fungovanie a účinnosť tohto nariadenia po piatich rokoch od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia a potom vždy po ďalších piatich rokoch a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade. Uvedená správa by mala obsahovať posúdenie toho, či by sa toto nariadenie malo zmeniť. Ak sa v správe navrhne zmena tohto nariadenia, môže sa k nej pripojiť legislatívny návrh.

(45)Únia a členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali dodržiavať príslušné požiadavky týkajúce sa ukladania reštriktívnych opatrení z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku uvedené v dohodách WTO, predovšetkým vrátane článku XIV písm. a) a článku XIV bis Všeobecnej dohody o obchode so službami 36 (GATS). Vykonávanie by malo byť tiež v súlade s zmluvami Únie a so záväzkami prijatými v rámci iných dohôd o obchode a investíciách, ktorých stranami sú Únia alebo členské štáty, ako aj s dojednaniami o obchode a investíciách, na ktorých sa Únia alebo členské štáty zúčastňujú.

(46)Ak zahraničná investícia predstavuje koncentráciu, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 37 , uplatňovanie článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 by nemalo byť dotknuté uplatňovaním tohto nariadenia. Toto nariadenie a článok 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali uplatňovať konzistentne. Pokiaľ sa príslušné rozsahy pôsobnosti daných dvoch nariadení prekrývajú, dôvody na preverovanie uvedené v článku 12 tohto nariadenia a koncepcia oprávnených záujmov v zmysle článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali vykladať koherentne, bez toho, aby tým bolo dotknuté posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení zameraných na ochranu týchto záujmov so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie.

(47)Týmto nariadením by nemali byť dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa prudenciálneho posudzovania nadobúdania kvalifikovaných účastí vo finančnom sektore stanovené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES 38 , 2013/36/EÚ 39 a 2014/65/EÚ 40 , čo je samostatný postup so špecifickým cieľom.

(48)Uplatňovanie tohto nariadenia by malo byť v súlade s inými postupmi oznamovania a povoľovania stanovenými v práve Únie a nemalo by nimi byť dotknuté. Komisia by mala mať možnosť používať informácie, ktoré členské štáty oznámili v rámci mechanizmu spolupráce, na vykonávanie svojej úlohy dohľadu nad uplatňovaním práva Únie v súlade s článkom 17 ZEÚ.

(49)S cieľom zohľadniť vývoj týkajúci sa projektov alebo programov v záujme Únie a prispôsobiť zoznam technológií, aktív, zariadení, materiálu, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností osobitného významu pre bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny príloh k tomuto nariadeniu. Zoznam projektov alebo programov v záujme Únie uvedený v prílohe I by mal zahŕňať projekty alebo programy, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ a ktoré zabezpečujú vývoj, údržbu alebo nadobúdanie kritickej infraštruktúry, kritických technológií alebo kritických vstupov, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť alebo verejný poriadok. Zoznam technológií, aktív, zariadení, materiálu, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností s osobitným významom pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku uvedený v prílohe II by mal zahŕňať oblasti, v ktorých môže mať zahraničná investícia vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok vo viac ako jednom členskom štáte alebo v Únii ako celku prostredníctvom cieľového subjektu v Únii, ktorý sa nezúčastňuje na projekte alebo programe v záujme Únie ani z neho nedostáva finančné prostriedky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 41 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(50)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o formu, ktorá sa má používať na poskytovanie minimálnych informácií o zahraničných investíciách, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 42 .

(51)Nariadenie (EÚ) 2019/452 by sa malo zrušiť. Aby sa členským štátom a subjektom poskytol dostatočný čas na prípravu na vykonávanie, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od [doplniť dátum: 15 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti]. V prechodnom období medzi nadobudnutím účinnosti a uplatňovaním tohto nariadenia by sa malo naďalej uplatňovať nariadenie (EÚ) 2019/452,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa stanovuje rámec Únie na preverovanie zahraničných investícií členskými štátmi na ich území z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku.

2.Týmto nariadením sa zriaďuje mechanizmus spolupráce s cieľom umožniť členským štátom a Komisii vymieňať si informácie o zahraničných investíciách, posudzovať ich možný vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok a identifikovať možné obavy, ktoré má riešiť členský štát, ktorý preveruje zahraničnú investíciu.

3.Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti vnútroštátne ustanovenia v oblastiach, ktoré nekoordinuje toto nariadenie.

4.Týmto nariadením nie je dotknutá skutočnosť, že každý členský štát má výlučnú zodpovednosť za svoju národnú bezpečnosť, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 ZEÚ, ani právo každého členského štátu chrániť svoje základné bezpečnostné záujmy v súlade s článkom 346 ZFEÚ.

5.Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov vyplývajúce zo zmlúv, najmä z článkov 49 a 63 ZFEÚ. Členské štáty zaistia, aby každé opatrenie prijaté v rámci tohto nariadenia bolo v súlade s týmito povinnosťami. Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ týkajúce sa zabezpečenia súladu s právom Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„zahraničná investícia“ je priama zahraničná investícia alebo investícia v rámci Únie so zahraničnou kontrolou, ktorá umožňuje účinnú účasť na riadení alebo kontrole cieľového subjektu v Únii;

2.„priama zahraničná investícia“ je akákoľvek investícia zahraničného investora, ktorej cieľom je vytvoriť alebo udržať trvalé a priame väzby medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii, ktorý existuje alebo sa má zriadiť, pričom zahraničný investor sprístupňuje tomuto cieľovému subjektu kapitál s cieľom vykonávať hospodársku činnosť v niektorom členskom štáte;

3.„investícia v rámci Únie so zahraničnou kontrolou“ je akákoľvek investícia zahraničného investora uskutočňovaná cez dcérsky podnik tohto zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii, ktorej cieľom je vytvoriť alebo udržať trvalé a priame väzby medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii, ktorý existuje alebo sa má zriadiť, pričom zahraničný investor sprístupňuje tomuto cieľovému subjektu kapitál s cieľom vykonávať hospodársku činnosť v niektorom členskom štáte;

4.„žiadosť o povolenie“ je podanie žiadosti o povolenie zahraničnej investície, na ktorú sa vzťahuje požiadavka získania povolenia, vykonané v rámci mechanizmu preverovania zriadeného podľa článku 3;

5.„investícia podliehajúca oznamovacej povinnosti“ je zahraničná investícia, ktorá spĺňa aspoň jednu z podmienok stanovených v článku 5;

6.„zahraničný investor“ je:

a)fyzická osoba z tretej krajiny alebo

b)podnik alebo subjekt založený alebo inak zriadený podľa právnych predpisov tretej krajiny;

7.„dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii“ je ekonomicky aktívny podnik zriadený podľa právnych predpisov členského štátu a spĺňajúci podmienky stanovené v článku 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 43 , ktorý je priamo alebo nepriamo kontrolovaný zahraničným investorom;

8.„cieľový subjekt v Únii“ je podnik zriadený podľa právnych predpisov členského štátu;

9.„cieľový subjekt v Únii ekonomicky aktívny v jednej z oblastí uvedených v prílohe II“ je cieľový subjekt v Únii, ktorý pôsobí alebo má v úmysle pôsobiť v oblasti technológií, aktív, zariadení, materiálov, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností, ktoré majú osobitný význam pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku a ktoré sú uvedené v prílohe II, a to aj prostredníctvom ich vlastníctva, používania, výroby alebo dodávok;

10.„žiadateľ o povolenie“ je strana alebo strany zahraničnej investičnej transakcie, ktoré žiadajú o povolenie príslušný preverovací orgán;

11.„tretia krajina“ je jurisdikcia, ktorá nie je členom Únie;

12.„preverovanie“ je postup, ktorý umožňuje členskému štátu posúdiť, prešetriť, povoliť, povoliť s výhradou zmierňujúcich opatrení, zakázať alebo zrušiť zahraničné investície z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku;

13.„mechanizmus preverovania“ je všeobecne použiteľný nástroj, ako napríklad zákon alebo nariadenie, a sprievodné administratívne požiadavky, vykonávacie predpisy alebo usmernenia, v ktorých sa stanovujú podmienky a postupy na preverovanie zahraničných investícií z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku;

14.„rozhodnutie o preverení“ je opatrenie prijaté preverovacím orgánom na základe uplatnenia mechanizmu preverovania, ktorého výsledkom je povolenie, povolenie s výhradou zmierňujúcich opatrení, zákaz alebo zrušenie zahraničnej investície;

15.„preverovací orgán“ alebo „preverovacie orgány“ sú orgán alebo orgány určené členským štátom na preverovanie zahraničných investícií;

16.„uskutočnenie“ je okamih, keď bola splnená posledná odkladná podmienka v súvislosti s investičným rozhodnutím strán zahraničnej investičnej transakcie;

17.„mechanizmus spolupráce“ je spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti zahraničných investícií podľa tohto nariadenia;

18.„projekty alebo programy v záujme Únie“ sú projekty alebo programy, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, ktoré zaisťujú vývoj, údržbu alebo nadobúdanie kritickej infraštruktúry, kritických technológií alebo kritických vstupov nevyhnutných pre bezpečnosť alebo verejný poriadok a ktoré sú uvedené v prílohe I;

19.„oznamujúci členský štát“ je členský štát, ktorý v rámci mechanizmu spolupráce podľa článku 5 oznámil investíciu podliehajúcu oznamovacej povinnosti;

20.„transakcia zahŕňajúca viaceré krajiny“ je zahraničná investícia, ktorá podlieha mechanizmom preverovania vo viacerých členských štátoch;

21.„oznámenie zahŕňajúce viaceré krajiny“ je investícia podliehajúca oznamovacej povinnosti, ktorú sú v rámci mechanizmu spolupráce povinné oznámiť viaceré členské štáty;

22.„zmierňujúce opatrenie“ je akákoľvek podmienka umožňujúca riešiť negatívny vplyv, ktorý by mohla mať zahraničná investícia na bezpečnosť alebo verejný poriadok;

23.„kontaktné miesto“ je osoba alebo subjekt určené členským štátom na účely oznamovania investícií podliehajúcich oznamovacej povinnosti a prijímania a zasielania všetkej komunikácie týkajúcej sa zahraničných investícií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v rámci mechanizmu spolupráce a v mene preverovacieho orgánu.

KAPITOLA 2
VNÚTROŠTÁTNE MECHANIZMY PREVEROVANIA

Článok 3

Zriadenie mechanizmov preverovania

1.Členské štáty zriadia v súlade s týmto nariadením mechanizmus preverovania.

2.Členské štáty zaistia, aby sa mechanizmus preverovania uvedený v odseku 1 uplatňoval aspoň na investície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia podľa článku 4 ods. 4.

3.Každý členský štát oznámi Komisii opatrenia prijaté podľa odseku 1 najneskôr do [dátum: 15 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti]. Členské štáty následne oznámia Komisii každú zmenu svojho mechanizmu preverovania do 30 dní od prijatia tejto zmeny.

4.Komisia zverejní zoznam mechanizmov preverovania členských štátov najneskôr do troch mesiacov od prijatia všetkých oznámení uvedených v odseku 3 alebo do [dátum: 21 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti], podľa toho, čo nastane skôr. Komisia uvedený zoznam pravidelne aktualizuje.

Článok 4

Minimálne požiadavky

1.Pravidlá a postupy týkajúce sa mechanizmov preverovania a opatrenia prijaté podľa takýchto pravidiel a postupov musia byť v súlade s právom Únie, musia byť transparentné a nesmú viesť k diskriminácii medzi tretími krajinami ani medzi členskými štátmi, v ktorých má sídlo dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii.

2.Členské štáty zaistia, aby ich mechanizmy preverovania spĺňali tieto požiadavky:

a)stanovia sa primerané postupy, ktoré umožnia preverovaciemu orgánu určiť, či má právomoc vo vzťahu k zahraničnej investícii, v súvislosti s ktorou bola podaná žiadosť o povolenie, a či má právomoc na vykonanie počiatočného preskúmania, po ktorom v prípade potreby vykoná hĺbkové prešetrovanie s cieľom určiť, či by daná zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Účelom hĺbkového prešetrovania je najmä určiť, či je vhodné vydať rozhodnutie o preverení podľa článku 14 ods. 1 a stanoviť jeho obsah;

b)preverovací orgán monitoruje a zaisťuje dodržiavanie mechanizmu preverovania a rozhodnutí o preverení. Konkrétne zavádza primerané postupy na zistenie obchádzania mechanizmu preverovania a rozhodnutí o preverovaní a na predchádzanie takémuto obchádzaniu;

c)preverovací orgán je oprávnený začať preverovanie zahraničných investícií z vlastnej iniciatívy aspoň počas 15 mesiacov po uskutočnení zahraničnej investície, na ktorú sa nevzťahuje požiadavka získania povolenia, pokiaľ má dôvody domnievať sa, že zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok;

d)dôverné informácie vrátane citlivých obchodných informácií, ktoré boli sprístupnené členskému štátu vykonávajúcemu preverovanie, podliehajú ochrane;

e)zahraniční investori, dcérske podniky zahraničných investorov nachádzajúce sa v Únii, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje zahraničná investícia, a podniky, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o preverení, majú možnosť podať súdny prostriedok nápravy proti danému rozhodnutiu o preverení;

f)zverejňuje sa výročná správa, ktorá obsahuje informácie o relevantnom legislatívnom vývoji v danom členskom štáte a súhrnné a anonymizované údaje o preverovaných investíciách vrátane výsledku rozhodnutí o preverení, štátnu príslušnosť strán zúčastňujúcich sa na investíciách oznámených preverovaciemu orgánu alebo prípadne krajiny, v ktorých majú tieto strany sídlo, ako aj hospodárske odvetvia, v ktorých sa uvedené transakcie uskutočnili;

g)zahraničné investície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia podľa odseku 4, podliehajú žiadosti o povolenie, ktorú podáva žiadateľ o povolenie preverovaciemu orgánu, a sú preverované pred tým, ako sa daná investícia uskutoční;

h)preverovací orgán je oprávnený uložiť zmierňujúce opatrenia, zakázať alebo zrušiť zahraničné investície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia podľa odseku 4 a v súvislosti s ktorými nebola podaná žiadosť o povolenie alebo v súvislosti s ktorými bola žiadosť o povolenie podaná po ich uskutočnení, a prípadne účinne riešiť dôsledky nedodržania zmierňujúcich opatrení;

i)stanovia sa primerané postupy na oznamovanie investícií podliehajúcich oznamovacej povinnosti v rámci mechanizmu spolupráce podľa článku 5.

3.Pred prijatím rozhodnutia o povolení zahraničnej investície s výhradou zmierňujúcich opatrení alebo o zákaze zahraničnej investície členské štáty informujú žiadateľa o povolenie a uvedú dôvody, na základe ktorých zamýšľajú prijať svoje rozhodnutie, s výhradou ochrany informácií, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore so záujmami EÚ alebo jedného či viacerých členských štátov v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku, a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie a príslušné vnútroštátne právo týkajúce sa ochrany dôverných informácií. Členské štáty poskytnú zahraničnému investorovi pred prijatím takéhoto rozhodnutia možnosť vyjadriť sa.

4.Členské štáty zaistia, aby sa v rámci ich mechanizmov preverovania vzťahovala na zahraničné investície požiadavka získania povolenia, pokiaľ cieľový subjekt v Únii, ktorý má sídlo na ich území:

a)je súčasťou jedného z projektov alebo programov v záujme Únie uvedených v prílohe I alebo sa na nich zúčastňuje, a to aj ako príjemca finančných prostriedkov v zmysle článku 2 ods. 53 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2018/1046 44 , alebo

b)je ekonomicky aktívny v jednej z oblastí uvedených v prílohe II.

KAPITOLA 3
MECHANIZMUS SPOLUPRÁCE ÚNIE V OBLASTI ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ, KTORÉ BY MOHLI MAŤ NEGATÍVNY VPLYV NA BEZPEČNOSŤ ALEBO VEREJNÝ PORIADOK

Článok 5

Oznamovanie zahraničných investícií

1.Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom prostredníctvom mechanizmu spolupráce každú zahraničnú investíciu do cieľového subjektu v Únii, ktorý má sídlo na ich území a ktorý:

a)spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 4 písm. a) alebo

b)spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 4 písm. b) a ktorúkoľvek z týchto podmienok:

i)zahraničný investor alebo dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii je priamo alebo nepriamo kontrolovaný vládou tretej krajiny vrátane štátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov alebo ozbrojených síl, a to aj prostredníctvom vlastníckej štruktúry, značného financovania, osobitných práv alebo štátom vymenovaných vedúcich alebo riadiacich pracovníkov;

ii)na zahraničného investora, fyzickú osobu alebo subjekt, ktorý kontroluje zahraničného investora, na konečného užívateľa výhod zahraničného investora, ktorýkoľvek z dcérskych podnikov zahraničného investora alebo akúkoľvek inú stranu, ktorá je vo vlastníctve alebo pod kontrolou takéhoto zahraničného investora alebo ktorá koná v jeho mene alebo na základe jeho pokynov, sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie podľa článku 215 ZFEÚ, alebo

iii) zahraničný investor alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov boli zapojený do zahraničnej investície, ktorú v minulosti preveroval členský štát, a ktorá nebola povolená alebo bola povolená len pri splnení určitých podmienok. Na tento účel oznamujúci členský štát vychádza z informácií, ktoré má k dispozícii, vrátane informácií obsiahnutých v zabezpečenej databáze zriadenej podľa článku 7 ods. 10 a informácií, ktoré v tejto veci poskytol zahraničný investor.

2.Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom každú zahraničnú investíciu do cieľového subjektu v Únii, ktorý má sídlo na ich území, pokiaľ začnú v rámci svojich postupov preverovania hĺbkové prešetrovanie. Členské štáty takisto oznámia Komisii a ostatným členským štátom každú zahraničnú investíciu do cieľového subjektu v Únii, ktorý má sídlo na ich území, vo výnimočných prípadoch, keď majú v úmysle uložiť zmierňujúce opatrenie alebo zakázať transakciu bez vykonania hĺbkového prešetrovania.

3.Členské štáty môžu oznámiť každú zahraničnú investíciu, ktorá nespĺňa podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2, ak sa členský štát, v ktorom má cieľový podnik v Únii sídlo, domnieva, že zahraničná investícia by mohla byť predmetom záujmu ostatných členských štátov a Komisie, pokiaľ ide o bezpečnosť alebo verejný poriadok, a to aj v prípade, že cieľový podnik v Únii uskutočňuje významné operácie v iných členských štátoch alebo patrí do skupiny podnikov, ktorá má niekoľko podnikov v rôznych členských štátoch, ktoré sú ekonomicky aktívne v jednej z oblastí uvedených v prílohe II.

Keď má členský štát v úmysle oznámiť zahraničnú investíciu na svojom území, ktorá je súčasťou transakcie zahŕňajúcej viaceré krajiny podľa článku 6 ods. 2, koordinuje svoju činnosť s ostatnými členskými štátmi, ktoré dostali žiadosť o povolenie. Príslušné členské štáty oznámia transakciu zahŕňajúcu viaceré krajiny a usilujú sa zaslať svoje oznámenia v rámci mechanizmu spolupráce v ten istý deň.

Článok 6

Obsah oznámenia a postupy oznamovania zahraničných investícií

1.Členské štáty zaistia, aby oznámenie podľa článku 5 obsahovalo informácie uvedené v článku 10 ods. 1 a bolo zaslané Komisii a ostatným členským štátom prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4:

a)do 15 kalendárnych dní od doručenia príslušnej žiadosti o povolenie zahraničných investícií, ktoré spĺňajú ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 5 ods. 1 alebo 3;

b)do 60 kalendárnych dní od doručenia žiadosti o povolenie zahraničných investícií, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 5 ods. 2.

2.Na transakcie zahŕňajúce viaceré krajiny sa uplatňujú tieto postupy:

a)žiadatelia o povolenie podávajú svoje žiadosti o povolenie vo všetkých príslušných členských štátoch v ten istý deň a v každej žiadosti o povolenie uvedú odkazy na ostatné žiadosti;

b)keď členský štát dostane žiadosť o povolenie, ktorá spĺňa podmienky stanovené v písmene a), koordinuje svoju činnosť s ostatnými dotknutými členskými štátmi, a to aj s cieľom určiť, či sa uplatňuje písmeno c) alebo d) tohto odseku. Komisia sa môže na takejto koordinácii zúčastniť na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov;

c)ak sa žiadosti o povolenie týkajú zahraničnej investície, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 5 ods. 1, príslušné členské štáty zasielajú svoje oznámenia v rámci mechanizmu spolupráce v ten istý deň a v lehote stanovenej v odseku 1 písm. a) tohto článku;

d)ak sa žiadosti o povolenie týkajú zahraničnej investície, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 5 ods. 2, príslušné členské štáty sa usilujú zaslať svoje oznámenia v rámci mechanizmu spolupráce v ten istý deň.

Článok 7

Pripomienky členských štátov a stanoviská Komisie k oznámeným zahraničným investíciám

1.Každý členský štát môže prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 predložiť oznamujúcemu členskému štátu riadne odôvodnené pripomienky. Členský štát môže predložiť takéto pripomienky, ak:

a)sa domnieva, že zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na jeho bezpečnosť alebo verejný poriadok, alebo

b)má informácie relevantné pre preverovanie danej zahraničnej investície.

Členský štát, ktorý predkladá pripomienky, súčasne zasiela svoje pripomienky Komisii a prostredníctvom mechanizmu spolupráce informuje všetky ostatné členské štáty o tom, že predložil pripomienky.

2.Komisia môže vydať a prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 zaslať oznamujúcemu členskému štátu riadne odôvodnené stanovisko. Komisia môže vydať takéto stanovisko, ak:

a)sa domnieva, že takáto zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok viacerých členských štátov;

b)sa domnieva, že takáto zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku,

alebo

c)má relevantné informácie týkajúce sa danej zahraničnej investície.

Komisia môže vydať stanovisko bez ohľadu na to, či ostatné členské štáty predložili pripomienky.

3.Komisia môže vydať riadne odôvodnené stanovisko a zaslať ho všetkým členským štátom, ak sa domnieva, že viaceré zahraničné investície alebo iné podobné investície, ak by sa uskutočnili, by posudzované spoločne a s prihliadnutím na ich charakteristiky mohli ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie. Po tom, ako Komisia vydá svoje stanovisko, môže v prípade potreby diskutovať s členskými štátmi o tom, ako riešiť zistené riziká.

4.Komisia:

a)prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 zasiela stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) a c), všetkým členským štátom, ktoré predložili pripomienky, a ostatným členským štátom oznamuje, že vydala stanovisko;

b)prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 zasiela stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. b), a stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 3, všetkým členským štátom.

5.Keď členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, dostane pripomienku od iného členského štátu podľa odseku 1 alebo stanovisko Komisie podľa odseku 2 alebo 3, túto pripomienku alebo stanovisko v čo najväčšej miere zohľadní.

6.Po doručení pripomienok podľa odseku 1 zorganizuje členský štát stretnutie s členskými štátmi, ktoré predložili pripomienky, s cieľom prediskutovať, ako čo najlepšie riešiť zistené riziká. Ak členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, nesúhlasí so zistenými rizikami alebo prípadne s opatrením navrhnutým v pripomienke, členské štáty sa snažia nájsť alternatívne riešenia. Keď sa pripomienka týka transakcie zahŕňajúcej viaceré krajiny, ostatné členské štáty, ktoré oznámili zahraničnú investíciu, sa takisto vyzvú, aby diskutovali o tom, či sú zamýšľané výsledky navzájom zlučiteľné a prípadne či sú plánované podmienky schopné primerane riešiť zistené cezhraničné riziká. Komisia je pozývaná na takéto stretnutia.

7.Po doručení stanoviska podľa odseku 2 alebo 3 sa mutatis mutandis uplatňuje postup stanovený v odseku 6.

8.Po doručení stanoviska vydaného podľa odseku 2 alebo 3 členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila:

a)oznámi príslušným členským štátom a Komisii prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 svoje rozhodnutie o preverení, a to najneskôr do troch kalendárnych dní od jeho zaslania príslušným stranám zúčastňujúcim sa na zahraničnej investícii;

b)poskytne príslušným členským štátom a Komisii prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 písomné vysvetlenie, a to najneskôr do siedmich kalendárnych dní od oznámenia rozhodnutia o preverení podľa písmena a), pričom v ňom uvedie:

i)rozsah, v akom v čo najväčšej miere zohľadnil pripomienky členských štátov alebo stanovisko Komisie, alebo

ii)dôvod nesúhlasu s pripomienkami členských štátov alebo so stanoviskom Komisie.

9.Keď členské štáty alebo Komisia uvedú, že v rozhodnutí o preverení uvedenom v odseku 8 písm. a) tohto článku sa ich pripomienky predložené podľa odseku 1 alebo stanovisko vydané podľa odseku 2 alebo 3 nezohľadňujú v čo najväčšej miere, členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, zorganizuje stretnutie, na ktorom vysvetlí prekážky, s ktorými sa stretol, alebo dôvody nesúhlasu, a usiluje sa nájsť riešenia pre prípadné podobné situácie v budúcnosti. Keď sa rozhodnutie o preverení týka oznámenia zahŕňajúceho viaceré krajiny, prizvú sa aj ostatné členské štáty, ktoré oznámili zahraničnú investíciu v rámci mechanizmu spolupráce. Komisia je pozývaná na všetky stretnutia organizované podľa tohto odseku.

10.Komisia zriadi zabezpečenú databázu, ktorá bude prístupná pre všetky členské štáty a ktorá bude obsahovať informácie o zahraničných investíciách posudzovaných v rámci mechanizmu spolupráce a o výsledkoch posúdení v rámci vnútroštátnych mechanizmov preverovania vrátane informácií o príslušných rozhodnutiach o preverení. Komisia vloží do tejto databázy informácie, ktoré má k dispozícii od 12. októbra 2020. Členské štáty do [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] vložia do uvedenej databázy informácie o výsledku príslušného postupu v rámci svojich vlastných mechanizmov preverovania, ktoré majú k dispozícii. Môžu tiež poskytnúť dodatočné vysvetlenia.

11.Členské štáty pri predkladaní pripomienok alebo prípadne Komisia pri vydávaní stanoviska podľa tohto článku zvážia, či by sa takéto pripomienky alebo stanovisko nemali považovať za utajované skutočnosti, a stanovia stupeň utajenia, ktorý by sa mal na ne vzťahovať v súlade s právom Únie a príslušným vnútroštátnym právom o utajovaných skutočnostiach.

Článok 8

Lehoty a postupy týkajúce sa predkladania pripomienok a vydávania stanovísk k oznámeným zahraničným investíciám

1.Pred tým, ako členský štát predloží pripomienku alebo Komisia vydá stanovisko podľa článku 7, uplatňuje sa tento postup:

a)členské štáty informujú oznamujúci členský štát prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4, že si najneskôr do 15 kalendárnych dní od doručenia oznámenia podľa článku 5 vyhradzujú právo predložiť pripomienky;

b)Komisia informuje oznamujúci členský štát prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4, že si najneskôr do 20 kalendárnych dní od doručenia oznámenia podľa článku 5 vyhradzuje právo vydať stanovisko.

2.Keď si členské štáty vyhradzujú právo predložiť pripomienky a Komisia si vyhradzuje právo vydať stanovisko, môžu od oznamujúceho členského štátu žiadať dodatočné informácie. Každá žiadosť o dodatočné informácie musí byť riadne odôvodnená, obmedzená na informácie, ktoré členské štáty potrebujú na predloženie pripomienok alebo ktoré Komisia potrebuje na vydanie stanoviska, musí byť primeraná účelu žiadosti a nesmie predstavovať neprimeranú záťaž pre oznamujúci členský štát. Keď niektorý členský štát žiada oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, takéto žiadosti zasiela súčasne Komisii.

3.Na predloženie pripomienok členskými štátmi a na vydanie stanovísk Komisiou uvedených v článku 7 sa uplatňujú tieto lehoty:

a)keď si členský štát vyhradzuje právo predložiť pripomienky k oznámenej zahraničnej investícii bez toho, aby žiadal oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné pripomienky sa zasielajú oznamujúcemu členskému štátu prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 najneskôr do 35 kalendárnych dní od doručenia úplného oznámenia o zahraničnej investícii;

b)keď si Komisia vyhradzuje právo vydať stanovisko k oznámenej zahraničnej investícii bez toho, aby žiadala oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné stanovisko sa zasiela oznamujúcemu členskému štátu prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 najneskôr do 45 kalendárnych dní od doručenia úplného oznámenia o zahraničnej investícii;

c)keď si členský štát vyhradzuje právo predložiť pripomienky k oznámenej zahraničnej investícii a žiada oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné pripomienky sa zasielajú oznamujúcemu členskému štátu prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 najneskôr do 20 kalendárnych dní od doručenia úplných dodatočných informácií;

d)keď si Komisia vyhradzuje právo vydať stanovisko a žiada oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné stanovisko sa zasiela oznamujúcemu členskému štátu prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 najneskôr do 30 kalendárnych dní od doručenia úplných dodatočných informácií.

Oznamujúci členský štát prijme svoje rozhodnutie o preverení až po uplynutí lehôt uvedených v písmenách a) až d).

4.Oznamujúci členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 všetky podstatné nové informácie alebo okolnosti relevantné pre posúdenie zahraničnej investície, ktorá už bola oznámená podľa článku 5. Ak sa tieto informácie sprístupnia pred uplynutím lehôt stanovených v odseku 3, oznamujúci členský štát, Komisia a ostatné členské štáty sa usilujú dohodnúť na vzájomne prijateľnom predĺžení lehoty. Ak lehoty na posúdenie pôvodného oznámenia stanovené v odseku 3 uplynuli, obnovia sa na základe lehôt stanovených v odseku 3 písm. c) a d).

5.Oznamujúci členský štát poskytne úplné dodatočné informácie požadované Komisiou alebo ostatnými členskými štátmi podľa odseku 2 bez zbytočného odkladu prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4. Keď oznamujúci členský štát poskytuje niektorému členskému štátu dodatočné informácie, takéto dodatočné informácie zasiela súčasne Komisii.

6.Keď oznamujúci členský štát dostane viacero žiadostí o dodatočné informácie, ktoré sa týkajú tej istej investície podliehajúcej oznamovacej povinnosti, poskytuje všetky požadované dodatočné informácie súčasne.

7.Keď viaceré oznamujúce členské štáty dostanú žiadosti o dodatočné informácie týkajúce sa určitého oznámenia zahŕňajúceho viaceré krajiny, lehoty stanovené v odseku 3 začínajú plynúť dňom doručenia posledných úplných dodatočných informácií. Komisia oznámi tento dátum a lehotu príslušným členským štátom.

8.Keď sa oznamujúci členský štát v dôsledku výnimočných okolností domnieva, že jeho bezpečnosť alebo verejný poriadok si vyžadujú vydanie rozhodnutia o preverení pred uplynutím lehôt uvedených v odseku 3, oznámi svoj úmysel ostatným členským štátom a Komisii a náležite odôvodní potrebu okamžitých opatrení. Ostatné členské štáty urýchlene predložia pripomienky a Komisia urýchlene vydá stanovisko. Tento postup sa nesmie použiť na to, aby slúžil výlučne obchodným záujmom žiadateľa o povolenie.

9.Plynutie všetkých lehôt stanovených v tomto článku sa pozastavuje medzi 25. decembrom a 1. januárom a obnovuje sa 2. januára.

Článok 9

Postup z vlastnej iniciatívy

1.Členský štát, ktorý sa domnieva, že by zahraničná investícia na území iného členského štátu, ktorá nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce, mohla mať negatívny vplyv na jeho bezpečnosť alebo verejný poriadok, môže v súvislosti s touto zahraničnou investíciou začať postup z vlastnej iniciatívy. Členský štát pred začatím postupu skontroluje, či členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, nemá v úmysle oznámiť zahraničnú investíciu v rámci mechanizmu spolupráce.

2.Členské štáty majú aspoň 15 mesiacov po uskutočnení zahraničnej investície právo na to, aby začali postup stanovený v odseku 1 za predpokladu, že príslušná zahraničná investícia nebola medzičasom oznámená v rámci mechanizmu spolupráce.

3.Komisia môže začať postup z vlastnej iniciatívy, ak sa domnieva, že sa na zahraničnú investíciu na území členského štátu, ktorá nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce, vzťahuje článok 7 ods. 2. Komisia pred začatím postupu skontroluje, či členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, nemá v úmysle oznámiť zahraničnú investíciu v rámci mechanizmu spolupráce.

4.Komisia má aspoň 15 mesiacov po uskutočnení zahraničnej investície na to, aby začala postup stanovený v odseku 3 za predpokladu, že príslušná zahraničná investícia nebola medzičasom oznámená v rámci mechanizmu spolupráce.

5.Členské štáty alebo Komisia začnú postup z vlastnej iniciatívy stanovený v odsekoch 1, resp. 3 zaslaním riadne odôvodnenej žiadosti o informácie prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 členskému štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila. Každá žiadosť o informácie podľa tohto odseku musí byť riadne odôvodnená, obmedzená na informácie, ktoré členské štáty potrebujú na predloženie pripomienok alebo ktoré Komisia potrebuje na vydanie stanoviska, musí byť primeraná účelu žiadosti a nesmie predstavovať neprimeranú záťaž pre oznamujúci členský štát. Keď niektorý členský štát predkladá žiadosť o informácie, tento členský štát súčasne zasiela žiadosť Komisii.

6.Členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, poskytuje úplné informácie požadované ostatnými členskými štátmi alebo Komisiou podľa odseku 5 bez zbytočného odkladu prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4. Keď oznamujúci členský štát poskytuje niektorému členskému štátu dodatočné informácie, takéto dodatočné informácie zasiela súčasne Komisii.

7.Po doručení informácií uvedených v odseku 6 môžu členské štáty predložiť pripomienky a Komisia môže vydať stanovisko, ktoré sa zasielajú členskému štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila. Pravidlá a postupy stanovené v článkoch 7 a 8 sa uplatňujú mutatis mutandis s výhradou týchto zmien:

a)pripomienky členských štátov alebo stanovisko Komisie sa zasielajú najneskôr do 35 kalendárnych dní od doručenia úplných informácií požadovaných podľa odseku 5;

b)v prípade postupov začatých podľa odseku 1 má Komisia 15 dodatočných kalendárnych dní na vydanie stanoviska po tom, ako uplynie lehota pre členský štát stanovená v písmene a) tohto odseku.

Článok 10

Požiadavky na informácie

1.Členské štáty zaistia, aby informácie poskytované v oznámení uvedenom v článku 5 a v odpovedi na žiadosť o informácie uvedenú v článku 9 ods. 5 obsahovali:

a)meno investora, globálneho konečného vlastníka investora a cieľového subjektu v Únii, vlastnícku štruktúru investora a prípadne skupiny podnikov, ktorej je investor súčasťou;

b)komplexný opis investície, jej hodnotu a informácie o vlastníctve cieľového subjektu v Únii pred zahraničnou investíciou a po nej, informácie o financovaní investície a jeho zdroji, a to na základe najlepších informácií, ktoré má členský štát k dispozícii;

c)názov a adresu cieľového subjektu v Únii, jeho činnosti a alternatívnych dodávateľov, vlastnícku štruktúru cieľového subjektu v Únii a prípadne skupiny podnikov, ktorej je cieľový subjekt v Únii súčasťou;

d)prípadne informácie o iných právnych subjektoch patriacich do tej istej skupiny podnikov ako cieľový subjekt v Únii, ktoré sa nachádzajú v iných členských štátoch;

e)činnosti zahraničného investora, jeho meno a adresa a

f)dátum, ku ktorému sa plánuje uskutočnenie zahraničnej investície alebo ku ktorému sa takáto investícia uskutočnila.

2.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 21, ktoré sa majú prijať pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia uvedeným v článku 24 ods. 2, stanoví formulár, ktorý sa má použiť na poskytovanie informácií požadovaných podľa odseku 1.

3.Keď Komisia alebo členské štáty žiadajú členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, o dodatočné informácie podľa článku 8 ods. 1 alebo článku 9 ods. 5, daný členský štát sa usiluje poskytnúť žiadajúcim členským štátom a Komisii takéto informácie, ak ich má k dispozícii.

4.Členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, môže od žiadateľa o povolenie alebo akéhokoľvek iného príslušného podniku v prípade potreby žiadať, aby poskytli informácie uvedené v odsekoch 1 a 3. Žiadosť o informácie sa môže týkať informácií, ktoré členský štát potrebuje na určenie, či je splnená niektorá z podmienok stanovených v článku 5 ods. 1. Dotknutý podnik poskytne požadované informácie členskému štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, do 15 kalendárnych dní od podania žiadosti.

5.Členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, a Komisia môžu žiadať ostatné členské štáty, aby získali informácie od podnikov na ich území za predpokladu, že sú tieto informácie relevantné a nevyhnutne potrebné na posúdenie zahraničnej investície podľa článku 13. Členský štát, ktorému bola doručená žiadosť o získanie informácií, bezodkladne žiada o poskytnutie týchto informácií príslušný podnik a oznámi ich členskému štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, a Komisii v súlade s postupom stanoveným v článku 8 ods. 2 a prípadne v článku 9 ods. 6.

6.Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné dotknuté členské štáty, ak za výnimočných okolností aj napriek najlepšiemu úsiliu nie je schopný poskytnúť informácie podľa odsekov 3, 4 alebo 5. Daný členský štát náležite vysvetlí dôvody, pre ktoré nie je schopný tieto informácie poskytnúť.

7.Ak sa neposkytnú žiadne informácie alebo sa poskytnú len neúplne informácie, pripomienky členských štátov alebo stanovisko Komisie môžu vychádzať z informácií, ktoré majú k dispozícii.

8.Pokiaľ informácie uvedené v odsekoch 1 až 6 poskytuje podnik, členský štát, ktorý získa informácie od tohto podniku, skontroluje ich úplnosť a prijme primerané opatrenia na zaistenie ich správnosti ešte pred tým, ako ich poskytne Komisii a ostatným členským štátom.

Článok 11

Spoločné požiadavky na mechanizmy preverovania, ktorých cieľom je zabezpečiť účinný mechanizmus spolupráce

1.Členské štáty poskytujú potrebné zdroje, právne a administratívne prostriedky, aby zaistili svoju efektívnu a účinnú účasť na mechanizme spolupráce.

2.Každý členský štát a Komisia určia kontaktné miesto pre potreby mechanizmu spolupráce.

3.Členské štáty zaistia, aby im lehoty a postupy stanovené v ich mechanizmoch preverovania umožňovali poskytovať úplné odpovede na žiadosti Komisie alebo ostatných členských štátov o dodatočné informácie.

4.Členské štáty v rámci svojich mechanizmov preverovania zaistia, aby mali pred prijatím rozhodnutia o preverení dostatočný čas a prostriedky na posúdenie a čo najlepšie zohľadnenie pripomienok ostatných členských štátov a stanovísk Komisie. To zahŕňa všetky potrebné právne prostriedky a právomoci, aby sa v rozhodnutí o preverení alebo v akomkoľvek inom relevantnom nástroji, ktorý je k dispozícii, zohľadnili vyjadrené obavy alebo pravdepodobné vplyvy, ktoré identifikoval iný členský štát alebo Komisia. Keď sa zahraničná investícia oznamuje Komisii a ostatným členským štátom podľa článku 5, mechanizmy preverovania nesmú členským štátom dovoľovať prijať rozhodnutie o preverení, kým neuplynú lehoty na predloženie pripomienok členských štátov a vydanie stanoviska Komisie, ktoré sú stanovené v článku 8 ods. 3.

5.Členské štáty zaistia, aby ich vnútroštátne právne predpisy umožňovali plnenie povinností stanovených v článku 7 ods. 5 až 9.

6.Preverovacie orgány sú oprávnené prešetrovať zahraničné investície, na ktoré boli upozornené podľa článku 9 ods. 7, posudzovať ich, rozhodovať o nich a monitorovať ich.

7.Keď si zmierňujúce opatrenia stanovené v rozhodnutí o preverení vyžadujú, aby ich dodržiavali podniky, ktoré majú sídlo v iných členských štátoch, členské štáty, ktoré prijali rozhodnutie o preverení, spolupracujú s iným dotknutým členským štátom alebo členskými štátmi na monitorovaní a presadzovaní rozhodnutia o preverení. Členské štáty zaistia, aby mali k dispozícii všetky potrebné právne prostriedky a právomoci na účinné riešenie dôsledkov nedodržania zmierňujúcich opatrení stanovených v rozhodnutí o preverení.

Článok 12

Dôvernosť výmeny informácií v rámci mechanizmu spolupráce

1.Informácie získané v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 5, 7 a 9 sa použijú len na účel, na ktorý boli vyžiadané, s výnimkou prípadu, že:

a)pôvodca informácií výslovne súhlasí s iným použitím alebo

b)Súdny dvor Európskej únie alebo súd členského štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, žiada o takéto informácie na účely súdneho konania.

2.Členské štáty a Komisia zaistia dôvernosť informácií, ktoré poskytujú alebo prijímajú pri uplatňovaní tohto nariadenia v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie. Členské štáty a Komisia pri vybavovaní žiadostí o prístup k dokumentom, ktoré sú poskytované alebo prijímané pri uplatňovaní tohto nariadenia, nezverejňujú žiadne informácie, ktoré by ohrozili účel prešetrovaní vedených v zmysle tohto nariadenia.

3.Členské štáty a Komisia zaistia, aby sa stupeň utajenia utajovaných skutočností poskytovaných alebo vymieňaných podľa tohto nariadenia neznížil a ani ich odtajnenie neuskutočnilo bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu.

4.Komisia poskytne na podporu výmeny informácií medzi kontaktnými miestami zabezpečený a šifrovaný systém.

KAPITOLA 4
ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE, KTORÉ BY MOHLI MAŤ NEGATÍVNY VPLYV NA BEZPEČNOSŤ ALEBO VEREJNÝ PORIADOK

Článok 13

Stanovenie pravdepodobného negatívneho vplyvu na bezpečnosť a verejný poriadok

1.Členské štáty na účely prijatia rozhodnutia o preverení podľa článku 14 alebo predloženia riadne odôvodnených pripomienok podľa článku 7 ods. 1 alebo článku 9 ods. 7 stanovia, či by mohla mať zahraničná investícia negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok.

2.Komisia na účely vydania riadne odôvodneného stanoviska podľa článku 7 ods. 2 alebo 3 alebo článku 9 ods. 7 stanoví, či sa domnieva, že by zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok.

3.Členské štáty alebo Komisia zvážia pri stanovovaní toho, či by investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, najmä to, či by dotknutá investícia mohla negatívne ovplyvniť:

a)bezpečnosť, integritu a fungovanie fyzickej alebo virtuálnej kritickej infraštruktúry. V tejto súvislosti sa na základe dostupných informácií posúdi aj to, či by zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na odolnosť ktoréhokoľvek z kritických subjektov identifikovaných podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 45 , ako aj subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 46 . Zohľadnia sa aj výsledky koordinovaných posúdení bezpečnostných rizík kritických dodávateľských reťazcov na úrovni Únie vykonaných v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice (EÚ) 2022/2555;

b)dostupnosť kritických technológií;

c)kontinuitu dodávok kritických vstupov;

d)ochranu citlivých informácií vrátane osobných údajov, najmä pokiaľ ide o schopnosť zahraničného investora získať prístup k takýmto osobným údajom, kontrolovať ich a inak ich spracúvať, alebo

e)slobodu a pluralitu médií vrátane online platforiem, ktoré možno použiť na rozsiahle dezinformácie alebo trestnú činnosť.

4.Členské štáty alebo Komisia zohľadnia pri stanovovaní toho, či by investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, aj informácie týkajúce sa zahraničného investora vrátane:

a)informácií o tom, či zahraničný investor, fyzická osoba alebo subjekt, ktorý kontroluje zahraničného investora, konečný užívateľ výhod zahraničného investora, ktorýkoľvek z dcérskych podnikov zahraničného investora alebo akákoľvek iná strana, ktorá je vo vlastníctve alebo pod kontrolou zahraničného investora alebo ktorá koná v jeho mene alebo na základe jeho pokynov, boli zapojení do zahraničnej investície, ktorú v minulosti preveroval členský štát, a ktorá nebola povolená alebo bola povolená len pri splnení určitých podmienok; členský štát a Komisia vychádzajú na tento účel z informácií, ktoré majú k dispozícii, vrátane informácií obsiahnutých v zabezpečenej databáze zriadenej podľa článku 7 ods. 10;

b)prípadných dôvodov, na základe ktorých sa na zahraničného investora, fyzickú osobu alebo subjekt, ktorý kontroluje zahraničného investora, na konečného užívateľa výhod zahraničného investora, ktorýkoľvek z dcérskych podnikov zahraničného investora alebo akúkoľvek inú stranu, ktorá je vo vlastníctve alebo pod kontrolou zahraničného investora alebo ktorá koná v jeho mene alebo na základe jeho pokynov, vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie podľa článku 215 ZFEÚ;

c)informácií o tom, či zahraničný investor alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov už boli zapojení do činností, ktoré mali negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v niektorom členskom štáte;

d)informácií o tom, či zahraničný investor alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov boli zapojení do nezákonnej alebo trestnej činnosti vrátane obchádzania reštriktívnych opatrení Únie podľa článku 215 ZFEÚ;

e)informácií o tom, či zahraničný investor, fyzická osoba alebo subjekt, ktorý kontroluje zahraničného investora, konečný užívateľ výhod zahraničného investora, ktorýkoľvek z dcérskych podnikov zahraničného investora alebo akákoľvek iná strana, ktorá je vo vlastníctve alebo pod kontrolou zahraničného investora alebo ktorá koná v jeho mene alebo na základe jeho pokynov, pravdepodobne plnia politické ciele tretej krajiny alebo uľahčujú rozvoj jej vojenských spôsobilostí.

Článok 14

Rozhodnutia o preverení týkajúce sa zahraničných investícií, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok

1.Ak po zohľadnení kritérií stanovených v článku 13 a prípadne na základe pripomienok predložených inými členskými štátmi podľa článku 7 ods. 1 alebo článku 9 ods. 7 alebo stanoviska vydaného Komisiou podľa článku 7 ods. 2 alebo 3 alebo článku 9 ods. 7 členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, dospeje k záveru, že zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, a to aj v prípade projektu alebo programu v záujme Únie, vydá rozhodnutie o preverení s cieľom:

a)povoliť zahraničnú investíciu s výhradou zmierňujúcich opatrení alebo

b)zakázať zahraničnú investíciu.

Rozhodnutie o preverení musí byť v súlade so zásadou proporcionality a zohľadňovať všetky okolnosti zahraničnej investície.

2.Ak sa členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, domnieva, že sú k dispozícii iné opatrenia podľa práva Únie alebo príslušného vnútroštátneho práva vhodné na riešenie vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť a verejný poriadok, zahraničná investícia sa povolí bez podmienok.

KAPITOLA 5
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 15

Medzinárodná spolupráca

Členské štáty a Komisia môžu spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín v záležitostiach týkajúcich sa preverovania investícií z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku.

Článok 16

Predkladanie výročných správ na úrovni Únie

1.Členské štáty od [doplňte dátum: prvý rok uplatňovania] predkladajú Komisii každý rok do 31. marca dôvernú správu o ich činnostiach v rámci mechanizmu preverovania a mechanizmu spolupráce za predchádzajúci kalendárny rok. Správa obsahuje tieto informácie:

a)počet zahraničných investícií preverených v nadväznosti na podanie žiadosti o povolenie a v nadväznosti na postup z vlastnej iniciatívy;

b)počet schválených zahraničných investícií s podmienkami a bez podmienok;

c)počet zakázaných zahraničných investícií a počet zahraničných investícií, v prípade ktorých boli stiahnuté žiadosti o povolenie;

d)počet zahraničných investícií oznámených v rámci mechanizmu spolupráce a počet pripomienok, ktoré predložil príslušný členský štát;

e)informácie o pôvode zahraničných investorov a odvetví činnosti cieľových subjektov, ktorým boli preverené, povolené alebo zakázané zahraničné investície určené;

f)súhrnná prezentácia rizík a slabých miest zistených v súvislosti so zahraničnými investíciami, ktoré viedli k rozhodnutiu o preverení.

2.Komisia na základe informácií získaných v súlade s odsekom 1 a na základe svojho posúdenia trendov a vývoja predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia. Uvedená správa sa zverejňuje.

Článok 17

Spracúvanie osobných údajov

1.Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a nariadením (EÚ) 2018/1725 a len v prípade, že je nevyhnutné na preverenie zahraničných investícií členskými štátmi a na zaistenie účinnosti spolupráce podľa tohto nariadenia.

2.Osobné údaje súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia sa uchovávajú len na čas potrebný na splnenie účelu, na ktorý boli získané.

Článok 18

Hodnotenie

1.Komisia vyhodnotí fungovanie a účinnosť tohto nariadenia po piatich rokoch od dátumu začatia jeho uplatňovania a potom vždy po ďalších piatich rokoch a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Do tohto procesu sa zapoja aj členské štáty a v prípade potreby poskytnú Komisii dodatočné informácie potrebné na prípravu uvedenej správy.

2.Ak sa v správe Komisie odporučí zmeniť toto nariadenie, môže sa k nej pripojiť príslušný legislatívny návrh.

Článok 19

Delegované akty

1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 na účely prípadnej zmeny zoznamu projektov alebo programov v záujme Únie uvedeného v prílohe I s cieľom zohľadniť prijatie a zmenu práva Únie týkajúceho sa projektov alebo programov v záujme Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 na účely prípadnej zmeny zoznamu technológií, aktív, zariadení, materiálov, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností, ktoré majú osobitný význam pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku a ktoré sú uvedené v prílohe II, s cieľom zohľadniť zmeny okolností, ktoré sú relevantné z hľadiska záujmov Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku. Je potrebné zohľadniť najmä:

a)odolnosť dodávateľských reťazcov, ktoré majú osobitný význam pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku;

b)odolnosť infraštruktúr, ktoré majú osobitný význam pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku;

c)pokrok v oblasti technológií, ktorý má osobitný význam pre bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie;

d)zistenie slabých miest v súvislosti s prístupom k citlivým informáciám alebo inými formami ich spracúvania vrátane osobných údajov, pokiaľ by mohli mať negatívny vplyv na záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku, a

e)vznik geopolitickej situácie, ktorá má osobitný význam pre bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie.

Článok 20

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátumu nadobudnutia účinnosti základného legislatívneho aktu].

3.Delegovanie právomoci môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 21

Postup výboru pri prijímaní vykonávacích aktov

1.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia formuláre, ktoré sa majú používať na poskytovanie informácií uvedených v článku 10 ods. 1.

2.Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 22 ods. 2.

Článok 22

Výbor

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 23

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) 2019/452 sa zrušuje s účinnosťou od [dátum: 15 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti].

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [dátum: 15 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.
RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 47

☒ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☒ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od 2026

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

☒ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☒ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V ZEÚ a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré operačné okruhy, zopakujte oddiel uvedený vyššie:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)