EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 6. 2024

COM(2024) 267 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o opatreniach prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória za rozpočtový rok 2022

Správa o opatreniach prijatých v nadväznosti na požiadavky Európskeho parlamentu uvedené v jeho uzneseniach o udelení absolutória a na požiadavky Rady uvedené v jej odporúčaní na udelenie absolutória za rozpočtový rok 2022

1.Úvod

Dňa 11. apríla 2024 sa Európsky parlament s prihliadnutím na odporúčanie Rady rozhodol udeliť Komisii absolutórium na plnenie rozpočtu EÚ v roku 2022. Toto rozhodnutie o absolutóriu bolo posledným rozhodnutím vo volebnom období 2019 – 2024.

Za posledných päť rokov dosiahla EÚ významný pokrok v plnení rozpočtu EÚ:

-Rozpočet EÚ sa využíval ako nástroj na riešenie kríz, a to najmä vďaka flexibilite a prerozdeleniu prostriedkov, ktoré boli zavedené v rámci financovania politiky súdržnosti počas pandémie ochorenia COVID-19 aj ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.

-Rozpočet EÚ sa posilnil aj vďaka novému nástroju, ktorým je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s novým modelom vykonávania, v ktorom je výkonnosť ústredným prvkom rozpočtových výdavkov. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa financuje prostredníctvom pôžičiek EÚ v bezprecedentnom rozsahu.

-Na základe návrhu Komisie dosiahli spoluzákonodarcovia v decembri 2023 politickú dohodu o prepracovaní nariadenia o rozpočtových pravidlách. Revidované znenie prinesie: i) väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o prijímateľov finančných prostriedkov EÚ (prostredníctvom centralizovanej webovej stránky Komisie); ii) rozšírenie systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia na fondy v rámci zdieľaného riadenia s cieľom lepšie chrániť rozpočet EÚ pred podvodmi a nezrovnalosťami; iii) presnejšie pravidlá týkajúce sa konfliktov záujmov a iv) ďalšie prostriedky na predchádzanie vyplácaniu finančných prostriedkov EÚ osobám alebo subjektom, ktoré nerešpektujú hodnoty EÚ.

-EÚ výrazne posilnila svoj súbor nástrojov na ochranu rozpočtu EÚ pred podvodníkmi, a to najmä prostredníctvom: i) zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO), ktorá funguje od júna 2021; ii) prijatia stratégie Komisie pre boj proti podvodom v roku 2019 – a jej vykonávania počas celého volebného obdobia; iii) protikorupčného balíka, ktorý zahŕňa návrh smernice Komisie o boji proti korupcii 1 prostredníctvom trestného práva a spoločné oznámenie 2 , v ktorom sa navrhuje režim sankcií za závažné činy korupcie spáchané mimo EÚ, alebo iv) nedávnej dohody o nariadení a smernici o boji proti praniu špinavých peňazí.

-EÚ urobila opatrenia na ochranu rozpočtu EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu. Najpozoruhodnejším vývojom tohto volebného obdobia v tomto zmysle je nadobudnutie účinnosti nariadenia o podmienenosti 3 v januári 2021 a jeho následné uplatňovanie.

-Komisia takisto výrazne zlepšila monitorovanie a vykazovanie výsledkov plnenia svojho rozpočtu. Parlament, Rada a Komisia sa zaviazali vynaložiť aspoň 30 % všetkých finančných prostriedkov dostupných v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU na riešenie výzvy v oblasti klímy a Komisia zaviedla spoľahlivú metodiku monitorovania, aby zabezpečila, že EÚ dodrží svoj záväzok.

Tento pozitívny vývoj odráža nepretržitú a konštruktívnu spoluprácu medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou, ako aj Európskym dvorom audítorov (EDA).

Táto správa o opatreniach prijatých v nadväznosti na postup udelenia absolutória za rok 2022 je súčasťou integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti a obsahuje súhrn opatrení, ktoré Komisia prijala v reakcii na: i) požiadavky Európskeho parlamentu uvedené v oddiele „politické priority“ jeho uznesenia o udelení absolutória 4 , ako aj ii) hlavné požiadavky Rady uvedené v jej odporúčaní na udelenie absolutória 5 . Komisia poskytne podrobnejšie a aktualizované informácie v reakcii na všetky konkrétne odporúčania, keď sa neskôr v tomto roku začne postup udelenia absolutória za rok 2023.

2.Monitorovanie využívania finančných prostriedkov EÚ

Komisia prikladá mimoriadny význam monitorovaniu využívania finančných prostriedkov EÚ v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a implementujúcimi partnermi a vyčleňuje na to značné zdroje.

a)Výdavky v súlade s hodnotami EÚ vrátane zásad právneho štátu

Komisia súhlasí s výzvou Parlamentu, v ktorej ju žiada, aby „v plnej miere využívala dostupné nástroje na riešenie jasného rizika vážneho porušenia hodnôt EÚ a aby urýchlene uplatnila nariadenie o podmienenosti, ak by existovalo riziko, že porušovanie zásad právneho štátu by mohlo mať vplyv na finančné záujmy EÚ“ 6 , a to najmä prostredníctvom monitorovania situácie vo všetkých členských štátoch, aby v čo najskoršom štádiu identifikovala porušenia zásad právneho štátu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia, a bude v tom pokračovať. Dňa 12. januára 2024 Komisia uverejnila správu o uplatňovaní nariadenia o podmienenosti 7 .

Zatiaľ jediný postup začatý podľa nariadenia o podmienenosti sa týka Maďarska. Dňa 13. decembra 2023 Komisia opätovne posúdila situáciu Maďarska a zistila, že Maďarsko neprijalo nové nápravné opatrenia, ktorými by sa primerane riešili otvorené otázky. Riziko pre rozpočet EÚ sa teda nezmenilo od rozhodnutia Rady o opatreniach na ochranu rozpočtu z decembra 2022. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia Rady by mali zostať v platnosti. V opätovnom posúdení Komisie sa uvádzajú všetky otázky, v ktorých sú stále potrebné nápravné opatrenia, vrátane zlepšení týkajúcich sa mandátu maďarského úradu pre integritu a situácie v oblasti trustov pôsobiacich vo verejnom záujme.

Komisia berie na vedomie pripomienku uvedenú v uznesení Parlamentu o udelení absolutória, v ktorej vyzýva Komisiu, aby „zaručila jednotný, komplexný a integrovaný prístup v rámci rôznych fondov a legislatívnych nástrojov a aby sa vyhla technokratickému a protirečivému prístupu v rámci rôznych nástrojov financovania“ 8 .

Tri hlavné nástroje, ktoré sa používajú na ochranu rozpočtu EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu, sú: i) nariadenie o podmienenosti; ii) horizontálna základná podmienka týkajúca sa Charty základných práv EÚ podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach 9 a iii) míľniky a ciele, ktorými sa riešia výzvy v oblasti právneho štátu v rámci národných plánov obnovy a odolnosti.

Tieto nástroje majú podľa rozhodnutia spoluzákonodarcov rôzne ciele, rozsahy pôsobnosti a právne rámce. Napríklad horizontálna základná podmienka týkajúca sa Charty základných práv EÚ 10 sa vzťahuje len na osem fondov EÚ, ktoré sa riadia nariadením o spoločných ustanoveniach. Okrem toho podmienka týkajúca sa charty nechráni rozpočet EÚ pred rovnakým zneužitím ako nariadenie o podmienenosti, hoci sa v niektorých prípadoch prekrývajú. Zároveň platí, že nariadenie o podmienenosti sa môže použiť len vtedy, ak Komisia zistí, že iné nástroje by rozpočet EÚ nechránili účinnejšie.

V prípade Maďarska Komisia v decembri 2023 usúdila, že Maďarsko prijalo potrebné reformy súdnictva, vďaka čomu mohla konštatovať, že horizontálna základná podmienka týkajúca sa charty v oblasti nezávislosti súdnictva bola splnená. Maďarsko však stále nesplnilo ďalšie oblasti horizontálnej základnej podmienky týkajúcej sa charty, a to vo vzťahu k akademickej slobode, právu na azyl a práv LGBTIQ osôb. Komisia takisto zistila, že Maďarsko stále nespĺňa niekoľko tematických základných podmienok.

S prihliadnutím na uvedené nariadenie o podmienenosti Komisia konštatovala, že opatrenia Rady by mali zostať v platnosti vzhľadom na to, že Maďarsko nevyriešilo všetky otvorené otázky.

Napokon sa Maďarsko vo svojom pláne obnovy a odolnosti zaviazalo k 27 „supermíľnikom“ na zabezpečenie ochrany finančných záujmov EÚ a posilnenie nezávislosti súdnictva. Týchto 27 supermíľnikov zahŕňa 4 supermíľniky v oblasti nezávislosti súdnictva, ktoré zodpovedajú opatreniam, ktoré od Maďarska vyžaduje Komisia v rámci horizontálnych základných podmienok týkajúcich sa charty, a 21 supermíľnikov, ktoré zodpovedajú nápravným opatreniam, ku ktorým sa Maďarsko zaviazalo v rámci postupu podľa nariadenia o podmienenosti. Zvyšné 2 supermíľniky sa týkajú opatrení na zlepšenie auditu a kontroly vykonávania plánu obnovy a odolnosti. Kým nebudú splnené supermíľniky, nemožno vyhovieť žiadnej žiadosti o platbu.

Komisia bude naďalej dôkladne uplatňovať súbor nástrojov, ktoré má k dispozícii na ochranu rozpočtu EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu. Pri príprave budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ sa Komisia poučí z uplatňovania súčasného súboru nástrojov.

b)Ochrana rozpočtu pred podvodníkmi

Komisia berie na vedomie výzvu Parlamentu, „aby sa ďalej posilňovali kapacity Európskej prokuratúry a úradu OLAF, ako aj spolupráca medzi nimi, a aby sa lepšie vymedzili ich právomoci“ 11 .

-Kapacity Európskej prokuratúry a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF)

Napriek veľmi prísnym rozpočtovým obmedzeniam v rámci okruhov „Odolnosť a hodnoty“ (pre Európsku prokuratúru) a „Európska verejná správa“ (pre OLAF) bola Európska prokuratúra v roku 2024 posilnená o ďalších 33 pracovných miest, čím sa dosiahol celkový počet 232 pracovných miest v ústredí. Patria sem zdroje, ktoré Komisia navrhla 9. apríla 2024 v návrhu opravného rozpočtu č. 3/2024 na zabezpečenie: i) účasti Poľska na činnosti Európskej prokuratúry a ii) očakávanej účasti Švédska v nasledujúcich mesiacoch. Pri posilňovaní Európskej prokuratúry o ďalšie pracovné miesta sa zohľadňuje veľký nárast jej operačných činností od uvedenia do prevádzky v júni 2021, pričom ku koncu roka 2023 prebiehalo 1 927 vyšetrovaní.

Pokiaľ ide o úrad OLAF, v rozpočte na rok 2024 sa počíta s dvoma dodatočnými externými zamestnancami presunutými z iných častí Komisie na monitorovanie toku finančných prostriedkov na Ukrajinu.

-Spolupráca medzi Európskou prokuratúrou, úradom OLAF a ďalšími aktérmi zapojenými do boja proti podvodom

Vďaka spolupráci medzi Európskou prokuratúrou a úradom OLAF sa zabezpečuje komplementárnosť ich príslušných mandátov a zabraňuje sa duplicite práce. Európska prokuratúra a OLAF spolu s ďalšími aktérmi zapojenými do boja proti podvodom 12 intenzívne spolupracujú na desiatkach prípadov ročne. Úrad OLAF v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a ďalšími inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ informuje Európsku prokuratúru vždy, keď zistí podozrenie z trestného činu, ktorý patrí do jej pôsobnosti. Okrem toho úrad OLAF dopĺňa vyšetrovania Európskej prokuratúry a v mnohých prípadoch prispieva k ich operačnej účinnosti tým, že vykonáva doplnkové administratívne vyšetrovania a v prípade potreby poskytuje podporu.

Po takmer troch rokoch spolupráce možno uviesť niekoľko úspechov:

·V 72 prípadoch úrad OLAF začal doplnkové vyšetrovania v nadväznosti na začatie vyšetrovania Európskej prokuratúry. Doteraz to viedlo k odporúčaniam na vymáhanie takmer 300 miliónov EUR.

·V 26 prípadoch úrad OLAF ponúkol Európskej prokuratúre operačnú podporu vrátane forenznej analýzy dôkazov, ktoré získala a ktoré boli následne zahrnuté do trestného spisu.

V záujme ďalšieho posilnenia spolupráce sa 22. a 23. apríla 2024 uskutočnila konferencia o operačnom partnerstve úradu OLAF a Európskej prokuratúry. Európski delegovaní prokurátori z Európskej prokuratúry a vyšetrovatelia z úradu OLAF si vymenili skúsenosti a diskutovali o možných budúcich vylepšeniach vzájomnej spolupráce.

Okrem toho by sa do 1. júna 2026 malo podľa nariadenia o úrade OLAF 13 a nariadenia o Európskej prokuratúre 14 uskutočniť hodnotenie vykonávania oboch týchto súborov právnych aktov. Dôležitou súčasťou prebiehajúcich hodnotení oboch nariadení bude účinnosť a efektívnosť spolupráce medzi Európskou prokuratúrou a úradom OLAF. Tieto hodnotenia budú preto čo najviac zosynchronizované z hľadiska ich obsahu a načasovania, aby sa zabezpečila synergia a zabránilo sa prekrývaniu a rozporom.

-Revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách a boj proti podvodom

Nakoniec cielená revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorá bola politicky dohodnutá v decembri 2023, posilní ochranu rozpočtu EÚ: i) zabezpečením štandardizovaného elektronického zaznamenávania a uchovávania údajov o prijímateľoch finančných prostriedkov EÚ a konečných užívateľoch výhod vyplývajúcich z týchto prostriedkov a ii) zavedením povinného používania integrovaného informačného systému na hodnotenie rizika a hĺbkovú analýzu údajov o prijímateľoch a konečných užívateľoch výhod vo všetkých režimoch rozpočtového hospodárenia počnúc VFR po roku 2027.

c)Obmedzenie chýb vo výdavkoch

Komisia súhlasí s pripomienkou Parlamentu, že „oblasti výdavkov, na ktoré sa vzťahujú zložitejšie pravidlá a kritériá oprávnenosti, sú vystavené vyššiemu riziku chýb“ 15 .

Väčšina opatrení Komisie na obmedzenie chýb vo výdavkoch, ktoré často zahŕňajú zjednodušenie pravidiel, sa prijíma na úrovni výdavkového programu, keďže jednotlivé výdavkové programy sa odlišujú v zmysle modelu vykonávania a systému kontroly.

V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa Komisia a Európsky dvor audítorov zhodli, že úroveň chýb vo výdavkoch na podporu príjmov poľnohospodárov je v súčasnosti pod prahovou hodnotou 2 %, pri prekročení ktorej sa chybovosť považuje za významnú. Preto sa úsilie o zníženie chybovosti zameriava na rozvoj vidieka a trhové opatrenia, kde je chybovosť ešte stále vyššia. Okrem toho model vykonávania SPP na roky 2023 – 2027 podporuje zjednodušenie pravidiel tým, že umožňuje členským štátom prispôsobiť intervencie svojim potrebám. Nová SPP podporuje aj používanie nových technológií, ktoré by mali pomôcť pri odstraňovaní chýb.

Pokiaľ ide o fondy politiky súdržnosti, Komisia aktívne spolupracuje so všetkými orgánmi zodpovednými za programy s cieľom zlepšiť ich kapacity na odhaľovanie a nápravu chýb, pričom používa rôzne prostriedky (usmernenia, cielenú podporu a kontinuálnu odbornú prípravu, ako aj spätnú väzbu od audítorov Komisie vnútroštátnym orgánom o nezistených chybách a ich základných príčinách). Komisia zároveň podporuje zjednodušené vykazovanie nákladov a financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, teda postupy, ktoré sú menej náchylné na chyby.

V oblasti financovania výskumu a inovácií už boli zavedené významné zjednodušenia prostredníctvom programu Horizont 2020. Horizont Európa pokračuje v tomto úsilí o zjednodušenie. Jeho súčasťou je aj rozsiahlejšie využívanie zjednodušených foriem financovania, ako je paušálne financovanie projektov a jednotkové náklady, ktoré výrazne znižujú administratívne zaťaženie prijímateľov, a preto sa očakáva, že sa vďaka nim zníži počet chýb. Komisia okrem toho ešte viac posilnila svoje komunikačné kampane určené pre prijímateľov a zamerané na vykazovanie osobných nákladov, ktorých výpočet je náchylný na chyby.

Komisia v súčasnosti reviduje aj svoju stratégiu auditu a kontroly pre Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce. Jedným z hlavných cieľov tejto revízie je vypracovať spoľahlivú a cielenú metodiku rizikových profilov s cieľom lepšie posúdiť a riešiť riziko vzniku chýb.

d)Monitorovanie vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Komisia berie na vedomie, že Parlament v uznesení o udelení absolutória vyjadruje poľutovanie nad tým, že „sa lepšie nevymedzili míľniky“, pričom Komisiu vyzýva, aby monitorovala vykonávanie súvisiacich opatrení členských štátov v súlade s dohodnutými míľnikmi a cieľmi“ 16 .

Komisia zhodnotila, že všetky míľniky a ciele platieb za rok 2022 boli uspokojivo splnené. Európsky dvor audítorov súhlasil s takmer všetkými jednotlivými hodnoteniami Komisie. Iba v niekoľkých prípadoch mal iný výklad právneho základu, na základe ktorého usúdil, že míľnik alebo cieľ nebol uspokojivo splnený.

Pri revízii národného plánu obnovy a odolnosti sa Komisia snaží objasniť opatrenia a súvisiace míľniky a ciele a zároveň zachovať celkovú ambíciu národného plánu obnovy a odolnosti, najmä pokiaľ ide o reformy, ktorými sa riešia odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Komisia okrem toho prijala opatrenia na zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie vykonávania plánov obnovy a odolnosti pri súčasnom zabezpečení primeranej ochrany finančných záujmov EÚ a úplného súladu s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. V aktualizovanom usmernení k plánom obnovy a odolnosti boli zavedené zjednodušenia, ktoré majú podporiť ich rýchle vykonávanie a poskytnúť členským štátom väčšiu zrozumiteľnosť v súvislosti s ich zmenami. 17

Komisia rovnako berie na vedomie znepokojenie Parlamentu nad tým, že „Dvor audítorov vo svojom posúdení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zistil nedostatky v predbežnom hodnotení Komisie a auditoch ex post, a domnieva sa, že v systémoch podávania správ a kontroly členských štátov pretrvávajú nedostatky“ 18 .

Od začiatku fungovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Komisia uplatňuje dynamický prístup k auditu a kontrole. Aktualizovala svoje stratégie auditu a kontroly, pričom zohľadnila zistenia a odporúčania Útvaru Komisie pre vnútorný audit, Európskeho dvora audítorov a Parlamentu.

Komisia predovšetkým posilnila kontroly systémov vnútornej kontroly členských štátov s cieľom overiť, ako tieto systémy zabezpečujú dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania a štátnej pomoci. Súčasťou všetkých auditov a vyšetrovacích misií Komisie je teraz aj overovanie toho, či členské štáty pravidelne a účinne kontrolujú dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania a štátnej pomoci.

Komisia takisto aktualizovala svoju metodiku auditu systémov kontroly členských štátov na ochranu finančných záujmov EÚ. Od nadobudnutia účinnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vykonala aspoň jeden systémový audit všetkých 27 vnútroštátnych systémov kontroly. Na základe tejto audítorskej práce a v súvislosti s revíziou plánov obnovy a odolnosti Komisia v prípade potreby navrhla ďalšie míľniky auditu a kontroly, ktoré je potrebné dosiahnuť pred ďalšou platbou. Na zabezpečenie primeraného monitorovania a riešenia rizík počas celého obdobia platnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Komisia aktívne vykonáva ďalšiu audítorskú prácu na základe rizík.

3.Výkonnosť rozpočtu EÚ

Komisia súhlasí s Parlamentom, že je mimoriadne dôležité „vykonávať hodnotenia ex post a hodnotenia v polovici trvania finančných programov vytvorených s cieľom reagovať na krízy, pokiaľ ide o ich relevantnosť, súdržnosť a európsku pridanú hodnotu […]“ 19 .

Dňa 21. februára 2024 Komisia uverejnila svoje hodnotenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v polovici trvania. Hodnotenie zahŕňa päť kritérií „lepšej právnej regulácie“, ktorými sú účinnosť, efektívnosť, súdržnosť, relevantnosť a pridaná hodnota EÚ. K hodnoteniu prispela nezávislá externá hodnotiaca štúdia. Z hodnotenia vyplýva, že hoci vplyv Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ešte nemožno v plnej miere posúdiť, už teraz je zrejmé, že sa osvedčil ako kľúčový nástroj na posilnenie vykonávania štrukturálnych reforiem v členských štátoch v súlade s odporúčaniami európskeho semestra pre jednotlivé krajiny. Takisto sa však zdá, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zatiaľ neviedol k administratívnemu zjednodušeniu podľa očakávaní niektorých členských štátov.

V predbežnom hodnotení podpory poskytnutej v rámci Investičných iniciatív v reakcii na koronavírus (CRII a CRII+) 20 s cieľom reagovať na dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 sa ukázalo, že táto podpora viedla k efektívnemu využitiu nevyčerpaných finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu aj Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Členským štátom bola ponúknutá flexibilita, aby mohli svoje programy prispôsobiť, výsledkom čoho bolo presmerovanie takmer 24 miliárd EUR v rámci financovania politiky súdržnosti.

Do začiatku roka 2025 Komisia vydá aj hodnotenia ďalších nástrojov zavedených v rámci financovania politiky súdržnosti na riešenie nedávnych kríz 21 .

Komisia reaguje aj na výzvu Rady, aby sa „viac zamerala na ukazovatele výkonnosti založené na výsledkoch, ktoré môžu byť priamo spojené s opatreniami EÚ“ 22 .

Komisia podáva správy o kľúčových ukazovateľoch výkonnosti na roky 2021 – 2027 23 pre jednotlivé výdavkové programy vo vyhláseniach o výkonnosti programov , ktoré sú súčasťou výročnej správy o riadení a výkonnosti. Z týchto ukazovateľov je 45 % založených na výsledkoch, čo svedčí o silnom dôraze na výsledky.

Komisia okrem toho v decembri 2023 predstavila prvú správu o vplyve zelených dlhopisov NextGenerationEU 24 . V tejto správe sa meria konkrétny vplyv investícií financovaných z týchto zelených dlhopisov na klímu z hľadiska emisií skleníkových plynov, ktorým sa zabránilo.

Komisia sa napokon stotožňuje s názorom Parlamentu, že je dôležité „pokračovať v úsilí, ktoré sa vynaložilo v oblasti rodového rozpočtovania“ 25 .

Komisia začlenila do rozpočtu EÚ prierezové politické priority vrátane priority presadzovania rodovej rovnosti. V roku 2022 vydala metodiku na kvantifikáciu rozpočtových výdavkov EÚ podporujúcich rodovú rovnosť. Táto metodika sa uplatňuje na celý rozpočet EÚ od návrhu rozpočtu na rok 2023.

4.Neuhradené rozpočtové záväzky – „reste à liquider“ (RAL) a opatrenia na urýchlenie využívania finančných prostriedkov EÚ

Komisia berie na vedomie, že Parlament je v uznesení o udelení absolutória „znepokojený tým, že neskoré prijatie viacerých sektorových nariadení upravujúcich rôzne politiky EÚ, ako je politika súdržnosti, viedlo k značnému oneskoreniu vo vykonávaní programového obdobia 2021 – 2027“ a „vyzýva Komisiu, aby orgánu udeľujúcemu absolutórium oznámila opatrenia, ktoré plánuje prijať na riešenie tejto situácie“ 26 .

Neuhradené záväzky (bežne označované ako „RAL“ – reste à liquider) sú sumy, ktoré boli viazané, ale ešte neboli zaplatené. Celkové neuhradené záväzky na konci roka 2023 dosahovali 543 miliárd EUR. Nenávratná časť nástroja NextGenerationEU z nich tvorila 238,6 miliardy EUR, čo predstavuje takmer 44 % celkových neuhradených záväzkov 27 .

Komisia bude naďalej monitorovať plnenie celkovej úrovne neuhradených záväzkov a počas ročných rozpočtových postupov bude naďalej navrhovať výšku platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré primerane pokrývajú platobné potreby.

V nariadení o spoločných ustanoveniach a ako súčasť nového legislatívneho rámca pre SPP (najmä vďaka novému modelu vykonávania) boli prijaté niektoré rozsiahle zjednodušenia.

Platforma strategických technológií pre Európu (STEP) 28  poskytuje dodatočnú flexibilitu pre výdavky určené na jednu z troch priorít platformy v rámci 11 programov EÚ. Hneď po nadobudnutí účinnosti nariadenia o platforme STEP 29 Komisia začala poskytovať členským štátom podporu a usmernenia (prostredníctvom stretnutí, odpovedí na písomné otázky a webinárov) o fungovaní platformy STEP, aby čo najlepšie využili poskytnuté možnosti flexibility. Podľa poverenia spoluzákonodarcov Komisia v máji 2024 vydala usmernenia 30 k niektorým ustanoveniam nariadenia o platforme STEP, ktoré objasňujú jeho ciele a odvetvia, ako aj podmienky, za ktorých sa technológie považujú za kritické podľa platformy STEP.

V súvislosti s výzvou Parlamentu, aby Komisia „prijala iniciatívy, ako je technická pomoc, na trvalé zvýšenie miery čerpania v členských štátoch“ a „pozorne sledovala pokrok v implementácii v členských štátoch [...] a aby orgánu udeľujúcemu absolutórium predložila analýzu jednotlivých krajín, v ktorej by identifikovala opakujúce sa problémy, ako aj opatrenia prijaté na optimalizáciu situácie“ 31 , Komisia zdôrazňuje, že štruktúry čerpania sa v jednotlivých spôsoboch riadenia, programoch a členských štátoch výrazne líšia.

V prípade programov vykonávaných v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi Komisia pomáha posilniť ich administratívne kapacity a riešiť prekážky v investíciách mnohými spôsobmi, či už prostredníctvom technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti, nástroja technickej podpory 32 alebo opatrení podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Okrem toho po prijatí programov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 sa Komisia zúčastňuje na práci monitorovacích výborov týchto programov. Ak sa vyskytnú akékoľvek náznaky problémov, ktoré bránia plynulému vykonávaniu, Komisia dotknutému členskému štátu poskytuje poradenstvo a spolupracuje s ním až do vyriešenia problému. Ak sa programy alebo ich časti vykonávajú pomaly, môžu sa s členskými štátmi dohodnúť akčné plány.

Predkladanie údajov Komisii o vykonávaní programov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločných ustanoveniach, sa vyžaduje častejšie ako v predchádzajúcom programovom období. Teraz sa údaje musia predkladať päťkrát ročne, vďaka čomu má Komisia údaje o pokroku vo vykonávaní takmer v reálnom čase a môže urýchlene zvýšiť podporu členským štátom.

Podrobné údaje o čerpaní pre jednotlivé krajiny sú k dispozícii podľa výdavkových programov. Informácie pre najväčšie programy nájdete: i) v  hodnotiacej tabuľke Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ; ii) na platforme otvorených údajov pre oblasť súdržnosti 33 a iii) v  prehľade programu Horizont .

5.Výhľad do budúcnosti

Skúsenosti získané z predchádzajúcich postupov udelenia absolutória môžu byť podkladom pre úvahy o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ. Jedným z kľúčových poznatkov z predchádzajúcich postupov je to, že spôsob vyplácania finančných prostriedkov má priamy vplyv na riziko vzniku chýb. Zložité pravidlá a príliš prísne modely vykonávania spôsobujú: i) veľký podiel chýb vo výdavkoch, ako aj ii) vyvíjanie tlaku na administratívne kapacity tých, ktorí plnia rozpočet, a tých, ktorí ho využívajú.

Príprava ďalšieho VFR bude príležitosťou na preskúmanie spôsobov ďalšieho zjednodušenia mechanizmov vykonávania, zníženia administratívneho zaťaženia orgánov EÚ a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za plnenie rozpočtu, ako aj administratívneho zaťaženia prijímateľov, pričom sa bude naďalej klásť veľký dôraz na riadne finančné hospodárenie a výkonnosť rozpočtu EÚ.

* * *

(1)

     COM(2023) 234 final.

(2)

     JOIN(2023) 12 final.

(3)

     Nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2092.

(4)

      Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2022, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry  – 2023/2129(DEC).

(5)

      Odporúčanie Rady týkajúce sa absolutória, ktoré sa má udeliť Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie v rozpočtovom roku 2022 (6179/24).

(6)

     Pozri bod 11 – 2023/2129(DEC).

(7)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie – COM(2024) 17. Dňa 23. februára 2024 bolo uverejnené korigendum pod číslom COM(2024) 17 final/2.

(8)

     Pozri bod 11 – 2023/2129(DEC).

(9)

     Nariadenie (EÚ) 2021/1060.

(10)

     Horizontálna základná podmienka týkajúca sa charty vyžaduje, aby členské štáty vykonávali svoje výdavkové programy spôsobom, ktorý je v súlade s Chartou základných práv EÚ. Pozri prílohu III k nariadeniu (EÚ) 2021/1060.

(11)

     Pozri bod 10 – 2023/2129(DEC).

(12)

     Europol, Eurojust, koordinačné útvary pre boj proti podvodom v členských štátoch, Komisia a Európsky dvor audítorov.

(13)

     Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

(14)

     Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939.

(15)

     Pozri bod 17 – 2023/2129(DEC).

(16)

     Pozri bod 4 – 2023/2129(DEC).

(17)

     Usmernenia k plánom obnovy a odolnosti z 31. mája 2024.

(18)

     Pozri bod 8 – 2023/2129(DEC).

(19)

     Pozri bod 7 – 2023/2129(DEC).

(20)

      Preliminary evaluation of the support provided by ESF and FEAD under the Coronavirus Response Investment Initiatives (CRII and CRII+) [Predbežné hodnotenie podpory poskytnutej z fondov ESF a FEAD v rámci Investičných iniciatív v reakcii na koronavírus (CRII a CRII+)] – SWD(2023) 249.

(21)

     Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (CARE), CARE+, Flexibilná pomoc územiam (FAST – CARE) a podpora cenovo dostupnej energie (SAFE).

(22)

     Pozri bod 3 odporúčania Rady na udelenie absolutória (6179/24).

(23)

     Kľúčové ukazovatele výkonnosti sú uvedené v prílohe k nariadeniam, na ktorých sú založené jednotlivé výdavkové programy.

(24)

     Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre rozpočet, Green bonds – Impact and allocation report – NGEU report 2023 (Zelené dlhopisy – Správa o vplyve a alokácii – Správa NextGenerationEU z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023.

(25)

     Pozri bod 16 – 2023/2129(DEC).

(26)

     Pozri bod 18 – 2023/2129(DEC).

(27)

     Ďalšie informácie o úrovni neuhradených záväzkov sú zahrnuté v: i) ročnej účtovnej závierke EÚ za rok 2023; ii) pracovnom dokumente V pripojenom k návrhu rozpočtu na rok 2025 a vo iii) výročnej správe o dlhodobej prognóze budúcich peňažných tokov do rozpočtu a peňažných tokov z rozpočtu EÚ na roky 2025 – 2029. Komisia okrem toho poskytuje príslušné informácie Parlamentu a Rade počas osobitných zasadnutí, ktoré sa konajú trikrát ročne.

(28)

     Platforma strategických technológií pre Európu (STEP) bola zriadená v marci 2024 s cieľom podporiť európsky priemysel a zvýšiť investície do kritických technológií v Európe. Platforma STEP bude získavať a smerovať finančné prostriedky v rámci 11 programov EÚ do troch cieľových investičných oblastí: i) digitálne technológie a špičkové technologické inovácie; ii) čisté technológie efektívne využívajúce zdroje a iii) biotechnológie.

(29)

     Nariadenie (EÚ) 2024/795.

(30)

      C(2024) 3148.  

(31)

     Pozri bod 19 – 2023/2129(DEC).

(32)

     Zriadený nariadením (EÚ) 2017/825.

(33)

     Zahŕňa financovanie v rámci politiky súdržnosti, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka na obdobia 2014 – 2022 a 2023 – 2027 a Európsky poľnohospodársky záručný fond na obdobie 2023 – 2027.