EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 3. 2024

COM(2024) 136 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o cenách energie a nákladoch na energiu v Európe

1.Úvod

Od roku 2020 prechádzajú európske a svetové trhy s energiou vážnou krízou. Spôsobili to viaceré faktory počnúc recesiou spôsobenou pandémiou COVID-19, po ktorej v roku 2021 nasledovalo silné globálne hospodárske oživenie po pandémii COVID-19, nepriaznivé poveternostné podmienky pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov a výpadky vo francúzskom parku jadrových elektrární. Po komplexnej invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 kríza nadobudla nový rozmer, porovnateľný s ropnými krízami v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, s bezprecedentným narušením zásobovania zemným plynom v Európe, čo viedlo k historicky najvyšším cenám plynu a elektrickej energie.

EÚ reagovala na túto krízu jednotne, odhodlane a solidárne. Zvýšený dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) znížil ruský vplyv na európske dodávky plynu. Rýchlymi spoločnými núdzovými opatreniami EÚ sa riešila potreba šetriť plyn, naplniť zásobníky plynu, spoločne nakupovať plyn, posilniť pravidlá solidarity pre núdzové situácie v súvislosti s plynom, znížiť ceny elektrickej energie a plynu a zmierniť vplyv vysokých cien na spotrebiteľov. Ceny plynu zostali veľmi vysoké až do konca roka 2022, odkedy postupne klesali na zvládnuteľnejšiu úroveň v dôsledku regulačných opatrení, zníženého dopytu a zlepšenia iných základných prvkov trhového hospodárstva.

Dôvody na prechod na dekarbonizovaný európsky energetický systém, ktorý je menej závislý od dovozu energie, však nikdy neboli silnejšie ani jasnejšie. Úspešná transformácia energetiky, zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti by nielen znížili emisie uhlíka, ale aj ochránili európske domácnosti a podniky pred cenovou volatilitou, znížili našu závislosť od dovážaných a drahých fosílnych palív a posilnili strategickú autonómiu Európy. Energia by mala ostať cenovo dostupná pre domácnosti a podniky a regulačné podmienky by mali umožniť investície do technológií potrebných na ďalšiu dekarbonizáciu.

Cieľom tejto správy je poskytnúť úplné informácie na pochopenie vývoja cien a nákladov na energiu v EÚ od roku 2010 do roku 2022 a v prípade dostupnosti údajov do polovice roku 2023 1 . Analyzuje sa v nej vývoj cien energií v prípade elektriny, zemného plynu a ropných výrobkov, podrobne sa skúmajú ich trhové a regulačné faktory a uvádzajú sa medzinárodné porovnania. Okrem toho sa v nej hodnotí dôležitosť a vplyv nákladov na energie na európske podniky a domácnosti. Analyzuje sa v nej vývoj výdavkov EÚ na dovoz energií, podiely nákladov na energie v prípade vybraných priemyselných odvetví a vplyv výdavkov na energie na rozpočty domácností. Takisto sa zaoberá významom daní z energií ako zdroja štátnych príjmov.

Rovnako ako v prípade predchádzajúcich vydaní 2 vychádza aj táto správa z údajov a analýz pochádzajúcich z hĺbkovej štúdie 3 a vlastnej práce Európskej komisie. V správe boli uprednostnené verejne dostupné zdroje štatistických informácií doplnené o súbor osobitných zbierok údajov. Po Brexite sa správa zameriava na EÚ27.

2.Vývoj cien energií

2.1.Ceny elektriny

Od roku 2015 do roku 2019 sa európske veľkoobchodné ceny elektriny pohybovali medzi 40 a 60 EUR/MWh. Spotové ceny boli relatívne stabilné až do konca roka 2018, potom v roku 2019 klesli z dôvodu nízkeho dopytu, nižších nákladov na palivo a zvýšenej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V roku 2020 viedla pandémia ochorenia COVID-19 k ďalšiemu výraznému poklesu dopytu po elektrickej energii, čo spolu s rastúcou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov stlačilo veľkoobchodné ceny na mimoriadne nízku úroveň (17 EUR/MWh v máji 2020), a to vrátane čoraz častejších období záporných cien počas dňa.

Oživenie hospodárstva EÚ po pandémii COVID-19, ktoré sa začalo v roku 2021, ruské zasahovanie do dodávok plynu do EÚ a napokon ruská invázia na Ukrajinu viedli k rozsiahlemu narušeniu celosvetových a európskych trhov s energiou. To malo vplyv aj na veľkoobchodné ceny elektrickej energie v EÚ, pretože vyššie ceny plynu (pozri kapitolu 2.2 o plyne) viedli k zvýšeniu cien elektrickej energie na 150 až 270 EUR/MWh ( Graf1 ). V Európe sú plynové elektrárne často marginálnou technológiou, ktorá určuje veľkoobchodné ceny elektrickej energie. V dôsledku obmedzených možností nahradenia výroby elektrickej energie spaľovaním plynu lacnejšími zdrojmi výroby energie spolu s nízkou úrovňou výroby vodnej energie a výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj výpadkov jadrovej energie, dosiahli ceny elektrickej energie v roku 2022 rekordné hodnoty (400 EUR/MWh v auguste 2022).

Od konca roka 2022 však všeobecný trend poklesu cien plynu, zníženého dopytu, vyššej výroby jadrovej energie a energie z obnoviteľných zdrojov a obnovenia zásob vodnej energie viedol k návratu relatívne nižších cien (v rozmedzí 70 a 120 počas prvej polovice roku 2023).

Graf1: Vývoj mesačných priemerných veľkoobchodných cien elektriny na dennom trhu v Európe (EUR/MWh, ľavá stupnica) a rozsah minimálnych a maximálnych cien na hlavných trhoch EÚ (%, pravá stupnica)

Zdroj: Trinomics et al. (2023), na základe údajov S&P Platts, ENTSO-E

Počas desaťročia pred energetickou krízou boli európske veľkoobchodné ceny elektrickej energie nižšie alebo porovnateľné s Japonskom a Čínou ( Graf2 ) a vo väčšine prípadov historicky (až o 40 %) vyššie ako ceny v USA. Energetická kríza a vojna Ruska na Ukrajine viedli k zbližovaniu cien medzi Európou a Áziou. Ceny v USA zostali vďaka rozsiahlej domácej ťažbe plynu pomerne nízke a veľkoobchodné ceny elektrickej energie v Európe boli teda 2 až 5–krát vyššie ako ceny v USA. Veľkoobchodné ceny elektrickej energie vo Veľkej Británii a Japonsku zaznamenali podobné zvýšenie. Čínske ceny elektrickej energie mohli odrážať existenciu rozsiahlych subvencií pred rokom 2020 (nie sú k dispozícii žiadne novšie údaje).

Graf2: Porovnanie mesačných priemerných veľkoobchodných cien elektriny na dennom trhu v EÚ, USA, Spojenom kráľovstve, Japonsku a Číne (EUR2021/MWh 4 )

Zdroj: Trinomics et al. (2023), na základe údajov S&P Platts, ENTSO-E, JEPX, EIA, CEIC

Po dlhšom období relatívnej stability (2010 až 2019) začali maloobchodné ceny elektrickej energie v roku 2021 výrazne rásť v reakcii na rastúce veľkoobchodné ceny ( Graf 3 ). Maloobchodné ceny sú zvyčajne vyššie ako veľkoobchodné ceny, ale od konca roka 2021 boli v prípade prudkých krátkodobých nárastov cien počas krízy nižšie ako veľkoobchodné trhové ceny (napr. tesne po invázii na Ukrajinu a počas leta 2022).

Graf 3: Štruktúra vážených priemerných maloobchodných cien elektriny pre domácnosti v EÚ27 (EUR/MWh)

Zdroj: Trinomics et al. (2023), na základe údajov Eurostatu, VaasaETT

Stalo sa tak preto, že nárast veľkoobchodných cien bol rýchly a výrazný a odrážal potrebu vyvážiť ponuku a dopyt. Na druhej strane premietnutie do maloobchodných cien odzrkadľovalo situáciu maloobchodníkov na trhu a bolo oslabené ich stratégiami obstarávania dodávok (napr. dlhodobé zmluvy a iné poistenie cenového rizika), štruktúrou zmlúv v členských štátoch (zmluvy s dynamickými cenami v porovnaní so zmluvami s pevnými cenami), úrovňou maloobchodnej hospodárskej súťaže a verejnými intervenciami 5 . Priemerné maloobchodné ceny elektrickej energie v EÚ začali rásť približne o šesť mesiacov neskôr ako veľkoobchodné ceny koncom roka 2021. V októbri 2022 dosiahli najvyššiu úroveň a v roku 2023 klesli v dôsledku poklesu veľkoobchodných cien.

Pokiaľ ide o zložky cien elektrickej energie (náklady na energiu, sieťové poplatky a dane a poplatky), zvýšenie zložky nákladov na energiu (najmä veľkoobchodných cien, ale aj prirážok účtovaných dodávateľmi energie) a v oveľa menšej miere daň z pridanej hodnoty (DPH) viedli v rokoch 2021 až 2022 k nárastu maloobchodných cien elektrickej energie. Sieťové poplatky zostali stabilné, zatiaľ čo dane z energie sa v rovnakom období mierne znížili, čo odráža dočasnú politickú reakciu na krízu.

Konkrétne sa priemerná maloobchodná cena elektrickej energie v EÚ27 medzi rokmi 2020 a 2021 zvýšila o 9 % (+19 EUR/MWh) na 235 EUR/MWh. V prvom polroku 2022 ceny vzrástli na 310 EUR/MWh (+32 %) a v druhom polroku 2022 na 371 EUR/MWh (+20 %). V prvom polroku 2023 po poklese na veľkoobchodných trhoch maloobchodné ceny klesli na 310 EUR/MWh (–16 %). Maloobchodné ceny elektrickej energie dosiahli svoj vrchol na úrovni nad 500 EUR/MWh v Belgicku, Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Taliansku.

Zloženie a úroveň maloobchodných cien pre domácnosti sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia ( Graf4 ). Maloobchodné ceny elektrickej energie pre domácnosti sa v januári 2023 pohybovali od 637 EUR/MWh (Taliansko) do 92 EUR/MWh (Maďarsko), pričom rozdiel možno do veľkej miery jednoznačne pripísať zložke energie (modrý pruh v grafe 4). Úľavy na daniach z energie v Holandsku, Litve a Luxembursku a zníženie sieťových poplatkov v Portugalsku v niektorých prípadoch výrazne znížili maloobchodnú cenu, ktorú spotrebitelia v týchto krajinách skutočne platili. Bulharsko, Írsko, Lotyšsko a Maďarsko znížili dane z energie a poplatky za elektrinu na 0 EUR/MWh ako súčasť svojich vnútroštátnych opatrení na riešenie krízy cien energií.

Graf4: Ceny elektriny pre domácnosti, január 2023 (EUR/MWh, najreprezentatívnejšie odberateľské pásmo 6 )

Zdroj: Trinomics et al. (2023), na základe údajov Eurostatu, VaasaETT

Graf5 ďalej ukazuje vývoj maloobchodných cien elektrickej energie pre priemysel v EÚ, USA, Japonsku a ďalších krajinách v rokoch 2008 až 2022. Priemerné maloobchodné ceny elektrickej energie pre priemysel v Japonsku a EÚ27 sú na podobne vysokej úrovni, zatiaľ čo ceny v USA sú výrazne nižšie ako v EÚ (približne 2 až 3-krát nižšie). Nárast priemerných cien v EÚ a Japonsku od roku 2020 je jednoznačný. V roku 2022 ceny v USA začali takisto stúpať, hoci zostávajú výrazne pod úrovňami EÚ. V percentuálnom vyjadrení sa od januára 2021 do júna 2022 priemerné ceny v EÚ (+231 %) a v USA (+225 %) zvyšovali relatívne podobným tempom.

Graf5: Maloobchodné ceny elektrickej energie pre priemysel v EÚ27, USA, Spojenom kráľovstve, Číne a Japonsku (EUR2021/MWh4)

Zdroj: Trinomics et al. (2023), S&P Platts, Eurostat, US DoE, Enerdata (NBS, E-Stats, BEIS, KESIS), IEA.

2.2.Ceny plynu

V rokoch 2015 až 2020 sa európske veľkoobchodné ceny plynu pohybovali medzi 5 až 30 EUR/MWh. Ceny klesli na historické minimá v rokoch 2019 a 2020 (pod 5 EUR/MWh v máji až júli 2020), keď z dôvodu relatívne miernych zím a obmedzenia pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19 dopyt po plyne klesol. V dôsledku rastúceho dopytu po plyne počas obdobia obnovy po pandémii COVID-19 sa od polovice roka 2021 začali ceny plynu zvyšovať. V dôsledku zvýšeného európskeho a ázijského dopytu po plyne v kombinácii so zníženým vývozom plynu z Ruska a takmer prázdnymi európskymi zásobníkmi vo vlastníctve Gazpromu 7 vznikla do decembra 2021 na európskom trhu s plynom napätá situácia a veľkoobchodné ceny stúpli na 113 EUR/MWh, čo je vyše 3,5-krát viac ako je historický rozsah ( Graf6 ).

Potom v marci 2022 ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že ceny plynu stúpli na nové maximum vo výške 127 EUR/MWh. Trh s plynom sa stal mimoriadne nestabilným v dôsledku geopolitických rizík a narušenia dodávok ruského plynu do Európy. Vlny letných horúčav, nedostatok vody, nízka výroba energie z obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie a dopĺňanie zásobníkov zvýšili dopyt po plyne. Zároveň sa znížili dodávky plynu z Ruska do Európy a panovala neistota v súvislosti s dostupnosťou zvýšených dodávok skvapalneného zemného plynu 8 . To viedlo k nárastu mesačných cien plynu do konca augusta 2022 na bezprecedentných 320 EUR/MWh, a to aj napriek výraznému nárastu dovozu skvapalneného zemného plynu.

Graf6: Vybrané veľkoobchodné ceny plynu v Európe, nominálne ceny (EUR/MWh)

Zdroj: Trinomics et al (2023), na základe údajov od S&P Platts, EnergyMarketPrice, BAFA, Eurostat Comext

Od apríla 2022 pretrvávajú značné rozdiely spotových cien národných plynárenských obchodných uzlov v Európe, čo je vývoj, ktorý v predchádzajúcich 10 rokoch nebol zaznamenaný. Ceny plynu boli výrazne nižšie v uzloch priamo napojených na dovoznú kapacitu skvapalneného zemného plynu (napr. vo Veľkej Británii, Francúzsku, Belgicku a Španielsku), ako v tých členských štátoch, ktoré nemajú priamy prístup k terminálom skvapalneného zemného plynu (v tom čase hlavne Nemecko).

V úsilí nahradiť ruský plyn sa Európa začala orientovať na skvapalnený zemný plyn (LNG), dovážaný najmä z USA ( Graf7 ), ktorý bol doplnený zvýšeným dovozom potrubného plynu z Nórska, Spojeného kráľovstva a Azerbajdžanu.

Graf7: Týždenný dovoz zemného plynu do EÚ (2020 – júl 2023, potrubného aj LNG)

Zdroj: Trinomics et al. (2023), na základe údajov ENTSO-G, Brueghel

Dovoz skvapalneného zemného plynu počas pandémie COVID-19 z veľmi nízkej úrovne stúpol a v roku 2022 dosiahol historicky najvyššiu úroveň; o 73 % viac než v roku 2021. Podiel skvapalneného zemného plynu na dovoze plynu do EÚ v septembri 2023 vzrástol z menej ako 20 % v roku 2021 na viac ako 40 %. To spolu s úsilím EÚ o znižovanie dopytu a nižšou ázijskou spotrebou plynu umožnilo Európe doplniť zásobníky plynu pred zimou 2022/2023 a dosiahnuť ciele stanovené v nariadení o uskladňovaní plynu 9 .

Ceny plynu na európskych veľkoobchodných trhoch boli vždy vyššie ako ceny v hlavných krajinách vyvážajúcich plyn (Kanada, Nórsko, Rusko a USA) a porovnateľné s cenami v iných v ekonomikách krajín G20. Exponenciálny nárast cien plynu mal výrazný vplyv tak v Európe, ako aj v iných krajinách dovážajúcich plyn (Graf 8), zatiaľ čo sa v krajinách produkujúcich plyn ceny tak výrazne nezmenili.

Graf8: Veľkoobchodné ceny plynu na dennom trhu v EÚ (vážený priemer), Číne, Japonsku, Spojenom kráľovstve a USA (EUR2021/MWh4)

Zdroj: Trinomics et al., na základe údajov S&P Platts

Maloobchodné ceny plynu sú ovplyvňované najmä veľkoobchodnými cenami plynu, ale zmeny v rokoch 2021 a 2022 sa v jednotlivých členských štátoch prejavili odlišne (v rozsahu a rýchlosti premietnutia) ( Graf9 ). Dôvodom boli najmä rozdiely v type a ambíciách vnútroštátnych opatrení na zmiernenie krízy, ale aj rozdielne štruktúry trvania zmlúv členských štátov a rozdielne stratégie maloobchodníkov v oblasti obstarávania plynu (dlhodobé zmluvy, poistenie cenového rizika).

Graf9: Priemerné ceny plynu pre domácnosti v EÚ v januári 2023 (EUR/MWh)

Zdroj: Trinomics et al. (2023), na základe údajov z VaasaETT

Priemerné maloobchodné ceny plynu pre domácnosti v EÚ do januára 2023 vzrástli zo 68 EUR/MWh v roku 2021 na 143 EUR/MWh. Za priemernou cenou EÚ boli výrazné rozdiely medzi členskými štátmi – pomer medzi najvyššou a najnižšou cenu stúpol z 3,5 v roku 2021 na viac ako 10 do roku 2023.

V dôsledku krízy sa relatívne podiely nákladov na energie, sieťových poplatkov a daní a poplatkov na cenách plynu pre domácnosti výrazne zmenili. Zložka nákladov na energiu (veľkoobchodná cena plus prirážka) predstavovala v roku 2021 44 % maloobchodnej ceny, ale v roku 2023 dosiahla 66 %. Podiel zložky sieťových poplatkov klesol z 23 % (2021) na 16 % (2023). Podiel daní, poplatkov a DPH sa zvýšil z 28 % v roku 2010 na 34 % v roku 2021, ale následne výrazne klesol na 18 % v roku 2023 v dôsledku zásahov vlády do maloobchodných cien.

Maloobchodné ceny plynu pre priemysel v EÚ sú výrazne vyššie ako v USA a iných krajinách vyrábajúcich plyn, hoci sa v rokoch 2021 a 2022 takisto zvýšili. Ceny v Spojenom kráľovstve a priemer EÚ sú veľmi podobné, hoci v roku 2022 sa začali mierne líšiť z dôvodu ľahšieho prístupu Spojeného kráľovstva k skvapalnenému zemnému plynu, ako aj k domácej produkcii plynu. Ceny plynu pre priemysel v Číne a Japonsku boli v minulosti vyššie v dôsledku vyšších veľkoobchodných cien v týchto krajinách a závislosti od dodávok skvapalneného zemného plynu.

Graf10: Maloobchodné ceny plynu pre priemysel v EÚ a vo vybraných krajinách (EUR2021/MWh4)

Zdroj: Trinomics et al (2023), na základe údajov Eurostatu, US DoE, Enerdata (BEIS, NBS)

2.3.Ropa a uhlie

V posledných rokoch sa objavili aj nové epizódy volatility cien surovej ropy, ktoré v apríli 2020 klesli na menej ako 20 USD/barel (Brent Dated) v dôsledku výrazne zníženého dopytu a nadmernej ponuky počas prvých mesiacov obmedzenia pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19. Ceny ropy sa začali zvyšovať súbežne s hospodárskym oživením a zmiernením cestovných obmedzení v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, pričom v marci 2022 dosiahli najvyššiu úroveň 130 USD/barel. Odvtedy ceny klesli pod 80 USD/barel, a to aj napriek zníženiu výroby OPEC+ a geopolitickému napätiu a konfliktom na Blízkom a Strednom východe, a to väčšinou v dôsledku zvýšenej výroby v USA a relatívne nízkej spotreby v Ázii ( Graf11 ).

Graf11: Mesačný priemer cien ropy a energetického uhlia (USD/barel; EUR/mt)

Zdroj: GR ENER ENERScope, na základe databázy Strediska pre pozorovanie trhu s energiou

Ceny uhlia sa od septembra 2020 takisto výrazne zvýšili, z približne 50 EUR/t na viac ako 380 EUR/t v júli 2022, čo bolo spôsobené zvýšeným dopytom po pandémii COVID-19, problémami s výrobou jadrovej energie a prechodom výroby elektrickej energie z plynu na uhlie. Odvtedy sa ceny uhlia stabilizovali na nižších úrovniach a v prvej polovici roku 2023 skončili na úrovni 111 EUR/t.

Celkovo maloobchodné ceny ropných produktov ( Graf12 ) nasledovali vývoj cien ropy a po jeseni 2022 výrazne klesli. Motorová nafta a vykurovací olej zaznamenali výraznejšie zvýšenie cien najmä v dôsledku celosvetovo obmedzených rafinérskych kapacít.

Graf12: Priemerné spotrebiteľské ceny ropných produktov v EÚ vrátane ciel a daní (EUR/liter)

Zdroj: GR ENER ENERScope, na základe databázy Strediska pre pozorovanie trhu s energiou

Dočasné daňové úľavy a iné formy subvencií poskytované vo viacerých členských štátoch len čiastočne zmiernili rastúce ceny pohonných hmôt. Maloobchodné ceny nafty vo väčšine členských štátov dosiahli maximálnu úroveň v marci 2022, potom do decembra 2022 v dôsledku dočasných daňových úľav a iných podporných opatrení klesli. Po skončení týchto dočasných opatrení sa ceny nafty vo väčšine členských štátov v septembri 2023 opäť zvýšili, ale vo všeobecnosti zostali pod maximálnou úrovňou dosiahnutou počas krízy.

3.Vývoj nákladov na energie

3.1.Výdavky EÚ na dovoz energie

Pre vplyv pandémie ochorenia COVID-19 ( Graf13 ) sa v roku 2020 znížili výdavky EÚ na dovoz energie na 163 miliárd EUR a potom sa v roku 2021 sa zvýšili na 285 miliárd EUR. V roku 2022 dosiahli bezprecedentných 604 miliárd EUR (3,8 % HDP EÚ27). Ceny ropy viedli k nárastu v roku 2021 (dovoz ropy predstavoval 69 % celkových výdavkov na dovoz energie), zatiaľ čo v roku 2022 k nárastu výdavkov EÚ na dovoz energie prispeli ceny ropy aj plynu.

Pokles výdavkov na dovoz energie v roku 2020 na 1 % HDP a prudký nárast v rokoch 2021 a 2022 na takmer 4 % HDP ukazuje, do akej miery ceny fosílnych palív ovplyvňujú rast a do akej miery nižšie výdavky na energiu počas pandémie umožnili hospodárstvam EÚ vyhnúť sa vážnej recesii. Napriek nižším cenám by výdavky na energie za rok 2023 mohli byť z historického hľadiska stále veľmi významné – hoci oveľa nižšie ako v roku 2022 – a mohli by oslabiť európsky hospodársky rast.

Graf13: Odhadované výdavky EÚ na dovoz energie za roky 2014 – 2022 (v mld. EUR; % HDP EÚ)

Zdroj: Trinomics, GR ENER, na základe údajov Eurostat Comext

Inak povedané: keby sa nízkouhlíková energetická transformácia pred krízou urýchlila, EÚ by mala v energetickom mixe menej fosílnych palív (v roku 2021 ešte 69 %) a vplyv nestálych cien energie by bol oveľa nižší.

3.2.Výdavky domácností na energiu

Výdavky európskych domácností na energiu (určené maloobchodnými cenami a spotrebou domácností) pre všetky úrovne príjmov klesali od roku 2012 do polovice roku 2021, keď sa trend v dôsledku energetickej krízy zvrátil. V roku 2020 10 európske domácnosti s nízkymi príjmami 11 v priemere na energiu vynaložili 7,8 % (953 EUR) svojho celkového rozpočtu. Domácnosti s nižšími strednými a strednými príjmami majú spravidla vyššie absolútne výdavky na energiu, ale tieto výdavky predstavujú menší podiel ich rozpočtu. V roku 2020 tieto domácnosti na energiu vynaložili 7,2 % a 6,4 % svojho celkového rozpočtu (pokles zo 7,6 % a 6,9 % v roku 2010).

Rastúce ceny energií, najmä v druhej polovici roka 2021 a počas roku 2022, viedli k vyšším výdavkom na energiu európskych domácností ako zvyčajne ( Graf14 ), pričom stále vyšší počet domácností má problémy svoje energetické potreby uspokojiť. Zvýšenie nákladov na energiu v roku 2022 malo neprimeraný vplyv na najzraniteľnejšie domácnosti. V členských štátoch EÚ sa výdavky domácností s nízkymi príjmami na energiu v rokoch 2020 až 2022 zvýšili na odhadovaných 12 %.

Tento nárast bol spôsobený najmä cenami zemného plynu, kvapalných palív a elektrickej energie a nemohol byť vyvážený opatreniami na zníženie spotreby energie. Vnútroštátne opatrenia na podporu výdavkov domácností na energie pomohli zmierniť vplyv energetickej krízy, ale tieto opatrenia (napríklad zníženie sadzieb DPH) sa veľmi často nezameriavali osobitne na najzraniteľnejšie domácnosti.

Graf14: Výdavky na energie v domácnostiach s nízkym príjmom (v absolútnom vyjadrení a ako % podiel na celkovom rozpočte domácností, 2020 12 )

Zdroj: Trinomics et al, na základe ad hoc zberu údajov o výdavkov na spotrebu domácností

Situácia domácností sa v jednotlivých členských štátoch EÚ značne líšila, a to tak z hľadiska absolútnych výdavkov, ako aj z hľadiska podielu na celkových výdavkoch.

·Na Slovensku najchudobnejšie domácnosti vynaložili na energiu v relatívnom vyjadrení viac ako 20 % svojho rodinného rozpočtu; a vo Švédsku a Luxembursku menej ako 5 % svojho rozpočtu.

·V Lotyšsku a Rumunsku najchudobnejšie domácnosti za energetické produkty v absolútnom vyjadrení vynaložili menej ako 500 EUR, zatiaľ čo v Luxembursku vynaložili viac ako 1 500 EUR a v Dánsku viac ako 2 500 EUR.

Pokiaľ ide o výber spotrebiteľov, elektrická energia zostala v roku 2022 najdrahším nosičom energie (252 EUR/MWh) ( Tabuľka1 ). V porovnaní s tým zemný plyn (86 EUR/MWh v roku 2022) a ropné palivá (medzi 140 a 203 EUR/MWh) boli lacnejšie. Aj keď vezmeme do úvahy, že tepelné čerpadlá sú výrazne účinnejšie ako naftové alebo plynové ohrievače 13 , rozdiely medzi cenami plynu a elektrickej energie by mohli spomaliť elektrifikáciu vykurovania a chladenia domácností.

Tabuľka1: Porovnanie jednotlivých zdrojov energie pre domácnosti v EÚ na MWh

Zdroj: Eurostat; pre elektrinu NRG_PC_204 a NRG_PC_204_C, údaje za prvý polrok; pre plyn NRG_PC_202 a NRG_PC_202_C, údaje za prvý polrok DG ENER Weekly Oil Bulletin (pre ropné produkty), údaje za rok 2022. Prepočet benzínu na MWh bol vykonaný s použitím faktora 1 000 l = 8,9 MWh. Prepočet nafty a vykurovacieho oleja na MWh bol vykonaný s použitím faktora 1 000 l = 10 MWh.

3.3.Náklady na energie v priemysle

Hoci je energia základným prvkom umožňujúcim hospodársku činnosť, v európskych nákladoch na priemyselnú výrobu zohráva čoraz skromnejšiu úlohu. Pre priemerný európsky podnik (tabuľka 2) predstavovali v roku 2019 náklady na energiu 1,7 % výrobných nákladov 14 , čo je menej ako 2,3 % v roku 2010. Hlavným faktorom znižovania nákladov na energiu v tomto období bola vyššia energetická účinnosť. Menšiu úlohu zohral prechod na iný druh paliva (napr. z vykurovacieho oleja na plyn alebo z plynu na elektrinu).

Tabuľka2: Podiely nákladov na energiu v priemyselných odvetviach v roku 2019

Zdroj: Trinomics et al. (2022), na základe Eurostatu a vysoko agregovaného ad hoc zberu údajov o nákladoch na energie v priemysle

Podiel nákladov na energie na výrobných nákladoch je významnejší v energeticky náročných priemyselných odvetviach. V energeticky najnáročnejších pododvetviach môže podiel energie na výrobných nákladoch dosiahnuť veľmi vysokú úroveň, najmä v oblasti hnojív (71 %), ferozliatin a kremíka (38 %), primárneho hliníka (34 %), keramiky (37 %), obalového skla (23 %) a zinku (22 %). Najnovšie dostupné údaje 15 naznačujú, že v období od roku 2021 do prvého štvrťroka 2022 by sa priemerný podiel nákladov na energiu v týchto odvetviach mohol zvýšiť o 20 až 55 %. V odvetví hnojív, ktoré využíva zemný plyn ako surovinu aj zdroj energie, by náklady na energie mohli v tom čase dosiahnuť až 90 % výrobných nákladov.

Z medzinárodného hľadiska sú náklady na energie priemyselných odvetví v niektorých krajinách mimo EÚ, ktoré sú členmi skupiny G20, často nižšie vďaka: i) prístupu k bohatým domácim zdrojom energie; ii) absencie prísnych politík v oblasti čistej energie a klímy; alebo iii) subvenciám na energiu a iným vládny podporným opatreniam. To naznačuje, že európsky priemysel musí pokračovať v snahe o zvyšovanie energetickej účinnosti a dekarbonizácie, čo by mohlo pomôcť znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív a preklenúť rozdiely v cenách energie s medzinárodnými obchodnými partnermi.

3.4.Zdaňovanie energie

Dane z energie, a to tak z výroby, ako aj zo spotreby energie, vytvárajú značné príjmy do rozpočtov členských štátov EÚ. Príjmy z daní z energií boli v rokoch 2010 až 2019 stabilné v priemere na úrovni 1,88 % HDP, ale počas pandémie COVID-19 viedli nižšie ceny energií a nižšia spotreba k poklesu na 1,74 % HDP. Z dostupných údajov za rok 2021 vyplýva zvýšenie daní z energie, ktoré vybrali členské štáty a ktoré predstavovali 255 miliárd EUR alebo 1,76 % HDP EÚ a 4,2 % celkových daňových príjmov (Graf 15).

Graf15: Príjmy z daní z energií v EÚ27 (v mld. EUR; % HDP)

Zdroj: Trinomics et al., na základe údajov Eurostatu (env_ac_tax)

*: Percentuálny podiel celkových príjmov z daní a z príspevkov na sociálne zabezpečenie (vrátane imputovaných sociálnych príspevkov).

Úloha daní z energií v štátnych príjmoch sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. V roku 2021 tvorili dane z energií v Bulharsku 8 % celkových daňových príjmov, zatiaľ čo v Rakúsku to bolo len 2,9 % ( Graf16 ). V porovnaní s HDP boli príjmy z daní z energií najvyššie v Grécku (3,1 %) a najnižšie v Írsku (0,8 %). Vo všeobecnosti majú členské štáty s nižším HDP na obyvateľa vyšší podiel daní z energií v pomere k celkovým daňovým príjmom aj k HDP.

Keďže neexistujú konečné oficiálne štatistiky za rok 2022, vplyv krízy na príjmy z daní z energií v roku 2022 zostáva neistý. Príjmy z DPH spojené s vyššími maloobchodnými cenami by sa zvýšili. Nižší dopyt po energii spolu s politickými opatreniami, ktoré by dočasne znížili sadzby DPH a zaviedli zľavy v niektorých členských štátoch, by naopak znížili príjmy z daní z energií, najmä v prípade spotrebných daní.

Graf16: Príjmy z daní z energií ako percentuálny podiel daňových príjmov a HDP 16 (2021)

Zdroj: Eurostat (súbor údajov env_ac_tax)

*: Percentuálny podiel celkových príjmov z daní a z príspevkov na sociálne zabezpečenie (vrátane imputovaných sociálnych príspevkov).

3.5.Vplyv cien energií na čisté technológie – prípadová štúdia o tepelných čerpadlách

Ceny energií majú obrovský vplyv na finančnú atraktívnosť alternatívnych zdrojov energie z obnoviteľných zdrojov a na energetickú transformáciu. Aby sme pochopili tento vzťah, analyzovali sme kľúčové opatrenie, ktoré môžu domácnosti prijať na zníženie spotreby energie a emisií: prechod z plynového na elektrické vykurovanie pomocou tepelného čerpadla 17 .

Možnosť využívať tepelné čerpadlá miesto spaľovacích kotlov ovplyvňujú tieto faktory:

·investičné náklady,

·prevádzkové náklady (napr. ceny elektrickej energie),

·požiadavky na vykurovanie a teplota pretekajúcej vykurovacej vody 18 .

Pred nedávnym zvýšením cien plynu, pričom priemerný pomer ceny elektriny a plynu bol v EÚ27 približne 2,8, vykázali tepelné čerpadlá bez dotácie podobné náklady na životnosť ako plynové kotly. Nedávne vysoké ceny plynu však urobili z tepelných čerpadiel výrazne lacnejšiu alternatívu počas ich životnosti. Vzhľadom na dlhodobé ceny plynu a elektriny umožňujú tepelné čerpadlá typickej domácnosti 19 znížiť výdavky na energie na vykurovanie o 20 – 25 % (ročné úspory 300 – 700 EUR) a získať späť svoje investície za 6 – 9 rokov.

Ďalšou výhodou prechodu z plynového vykurovania na tepelné čerpadlá je, že priemerná domácnosť môže ušetriť 1 200 – 2 400 m3 plynu a znížiť svoje emisie o 70 % ročne. Dodatočný plyn používaný na výrobu elektrickej energie spotrebovanej tepelnými čerpadlami zvyšuje celkovú spotrebu plynu o menej ako 10 % 20 . Na porovnanie, úspory plynu z 1 milióna tepelných čerpadiel by sa v roku 2021 rovnali ~1 % ruských dodávok plynu do EÚ.

4.Záver

V roku 2022 EÚ v snahe prekonať krízu reagovala jednotne, solidárne a odhodlane. Členské štáty EÚ sa dohodli na opatreniach na zvýšenie transparentnosti tvorby cien na trhoch s plynom, na riešení nadmerných cien plynu a na pláne solidárnych opatrení v prípade stavu núdze v oblasti dodávok plynu, ktoré všetky zohrali úlohu pri upokojovaní európskych trhov.

Zatiaľ čo veľkoobchodné ceny elektrickej energie a plynu od konca roka 2022 výrazne klesli, ostávajú vyššie ako pred krízou, a to stále približne na dvojnásobku ich historickej úrovne. Vplyv vyšších cien na výdavky za energie, najmä v prípade najzraniteľnejších domácností a podnikov 21 , je stále značný. Zvýšenie nákladov na energie viedlo k vyšším výdavkom na energiu v prípade domácností s nízkymi príjmami. Podobne sa zastavil aj predtým pozorovaný pokles podielov nákladov na energie v energeticky náročných priemyselných odvetviach a zvrat viedol k značným problémom vo väčšine energeticky náročných priemyselných odvetví, a to aj napriek ich dobrým výsledkom pri zlepšovaní energetickej účinnosti v minulosti. Významný bol aj vplyv na celé hospodárstvo EÚ, pričom výrazne stúpli výdavky EÚ na dovoz fosílnych palív, a to najmä v dôsledku prudkého nárastu cien plynu a ropy.

Naproti tomu sa výhľad trhu s energiou na rok 2024 podstatne zlepšil. K tomu významne prispeli opatrenia zavedené členskými štátmi a Komisiou na boj proti energetickej kríze 22 . Zníženie dodávok ruského potrubného plynu do Európy však vyvolalo napätie na globálnych trhoch s plynom a očakáva sa, že toto napätie bude trvať až do spustenia nových kapacít skvapalňovania LNG v roku 2025. V roku 2024 sa môže naplniť aj niekoľko rizík a vyvolať rozsiahlu reakciu na trhoch s energiou, napríklad výrazný nárast ázijského dopytu, extrémne poveternostné podmienky, ďalšie zníženie dovozu plynu z Ruska a ozbrojené konflikty na Blízkom východe a inde. V záujme riešenia týchto rizík sa niektoré núdzové opatrenia zavedené v roku 2022 predĺžili 23 .

Kríza v rokoch 2021/2022 už vyvolala dlhodobé zmeny v dodávkach plynu v EÚ, pričom skvapalnený zemný plyn v súčasnosti predstavuje oveľa vyšší podiel (~40 %). V rámci zrýchlenej energetickej transformácie sa postupne zavedú ďalšie zmeny v ponuke a dopyte po plyne už v nadchádzajúcom desaťročí. Obnoviteľné plyny by sa mali čoraz viac využívať na podporu dekarbonizácie EÚ a na dosiahnutie väčšej miery nezávislosti od dovozu fosílnych palív.

Širšie zavedenie nízkouhlíkových technológií a technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov, opatrení v oblasti energetickej účinnosti a zvýšenej miery elektrifikácie vo vykurovaní a v doprave by takisto mohli pomôcť zabrániť krízam v súvislosti s fosílnymi palivami v budúcnosti. Predpokladá sa, že technológie, ako sú tepelné čerpadlá a elektrické vozidlá, budú zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane rozpočtov domácností a počas svojej životnosti prinesú značné úspory. V snahe zachovať konkurencieschopnosť európskych podnikov by energeticky náročné priemyselné odvetvia mali naďalej zlepšovať svoju energetickú účinnosť, pričom EÚ zavedie opatrenia, ktoré umožnia profitovať z nižších nákladov na obnoviteľné zdroje energie prostredníctvom novej podoby trhov s elektrickou energiou a na medzinárodnej úrovni zabezpečia rovnaké podmienky zavedením opatrení, ako je mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach.

(1)      V závislosti od dostupnosti boli niektoré referenčné hodnoty aktualizované k septembru 2023, aby zohľadnili najnovšie dostupné údaje.

(2)      COM(2016) 769 final, COM(2019) 1 final a COM(2020) 951 final.

(3)      Štúdia bude uverejnená prostredníctvom Úradu pre publikácie.

(4)      Všetky ceny boli prepočítané na eurá v roku 2021.

(5)      Pozri Správu o dotáciách na energiu v EÚ za rok 2023 [COM(2023) 651, 24. októbra 2023].

(6)      Najreprezentatívnejšie pásmo je vymedzené ako pásmo s najvyšším podielom na celkovej spotrebe v danom členskom štáte. Hoci sa pásmo DC používa ako hlavný referenčný bod pre porovnávaciu analýzu, v niektorých členských štátoch môže byť najreprezentatívnejším bodom iný bod.

(7)      Gazprom nenaplnil zásobníky plynu vo vlastníctve svojich dcérskych spoločností v Európe a neponúkol spotové dodávky plynu na riešenie nárastu dopytu na svetových a európskych trhoch s plynom, čo mohlo prispieť k napätej situácii na trhu s plynom. Ostatné zásobníky plynu neboli z dôvodu vysokých letných cien plynu doplnené úplne.

(8)      Dňa 8. júna 2022 viedol požiar v zariadení na skvapalňovanie zemného plynu vo Freeporte v USA k odstaveniu zariadenia a zníženiu vývoznej kapacity skvapalneného zemného plynu v USA približne o 20 miliárd metrov kubických ročne. Problematické miesta v infraštruktúre severozápadnej Európy (obmedzená kapacita spätného splyňovania skvapalneného zemného plynu a obmedzená kapacita cezhraničných plynovodov) zároveň bránili zvýšeným dodávkam skvapalneného zemného plynu na kľúčové trhy v EÚ.

(9)       EUR-Lex - 02022R1032-20220630 - SK - EUR-Lex (europa.eu) .

(10)      Najnovšie dostupné údaje zo zisťovania rodinných účtov.

(11)      V tejto správe sa domácnosti v prvom príjmovom decile vymedzujú ako nízkopríjmové; domácnosti s nižším stredným príjmom sú v treťom príjmovom decile; a piaty príjmový decil sa používa pre domácností so strednými príjmami. Pre tie členské štáty, kde sú k dispozícii iba kvintilové údaje, sa používa prvý, druhý a tretí príjmový kvintil.

(12)      Rok údajov je nasledujúci: Portugalsko (2010), Švédsko (2012), Írsko (2015), Malta (2015), Holandsko (2015), Cyprus (2016), Estónsko (2016), Fínsko (2016), Litva (2016), Španielsko (2017), Francúzsko (2017), Nemecko (2018), Dánsko (2018), Slovinsko (2018), Chorvátsko (2019), Lotyšsko (2019), Rumunsko (2019), Slovensko (2019). Pre všetky ostatné štáty boli k dispozícii údaje z roku 2020. Priemer EÚ 2020 vychádza z údajov o výdavkoch tých členských štátov, ktoré podali správu za rok 2020 a v prípade ktorých bol nahlásený počet skúmaných domácností. Patrí sem Belgicko, Bulharsko, Česko, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko a Taliansko. Priemer bol vážený podľa počtu domácností.

(13)      Pozri napríklad: https://www.technologyreview.com/2023/02/14/1068582/everything-you-need-to-know-about-heat-pumps .  

(14)      V čase prípravy správy (október 2023) sú úplné a spoľahlivé údaje o cenách energií a nákladoch pre priemysel EÚ k dispozícii len do roku 2019; pričom za roky 2020 a 2021 sú k dispozícii čiastočné údaje.

(15)      Na základe údajov získaných v roku 2022 v odpovediach na dotazník s prístupom zdola nahor zo 60 závodov v šiestich priemyselných odvetviach.

(16)      Najnovšie dostupné údaje sú za rok 2020.

(17)      Na základe Analysis of the affordability of switching to renewable heating for a standardised middle-income family in the EU , (Analýzy cenovej dostupnosti prechodu na vykurovanie pomocou obnoviteľných zdrojov energie pre štandardizovanú rodinu so strednými príjmami v EÚ), štúdia Európskeho úradu pre životné prostredie (2021).

(18)      Čím vyšší je teplotný skok, t. j. rozdiel medzi teplotou pretekajúcej vykurovacej vody a teplotou zdroja tepla (vzduch alebo zem), tým nižší je vykurovací súčiniteľ tepelného čerpadla.

(19)      Bežná štvorčlenná domácnosť v dome s obytnou plochou 110 m². Štyri reprezentatívne vykurovacie profily zahŕňali studené (napr. Poľsko) a mierne (napr. Holandsko) klimatické pásma s priemernou alebo dobrou úrovňou izolácie.

(20)      Približne 100 m3/r/domácnosť.

(21)      Vplyv na MSP je podrobne opísaný v správe vyslanca pre MSP: SMEs and rising energy prices - First findings & recommendations (Malé a stredné podniky a rastúce ceny energie – prvé závery a odporúčania) .

(22)      Medzi tieto opatrenia patrí diverzifikácia ponuky, zníženie dopytu, rozšírenie dovoznej kapacity skvapalneného zemného plynu, povinnosť plniť zásobníky plynu s predstihom, agregácia dopytu a spoločné nákupy a opatrenia na riešenie vysokých cien a volatility (napr. mechanizmus korekcie trhu, mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility).

(23)      https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2023/12/19/energy-prices-and-security-of-supply-council-agrees-to-extend-emergency-measures/.