EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 1. 2024

COM(2024) 22 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Zvýšenie európskej hospodárskej bezpečnosti:
predstavuje sa päť nových iniciatív

1.Úvod 

Súvislosti

Európska komisia a vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku prijali 20. júna 2023 spoločné oznámenie o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti 1 . Stratégia vychádza z presvedčenia, že EÚ prosperuje v otvorenom svete založenom na pravidlách. Zároveň zdôrazňuje, že v dôsledku rastúceho geopolitického napätia, geoekonomickej fragmentácie a hlbokých technologických zmien vznikajú pre hospodársku bezpečnosť nové riziká.

V stratégii sa stanovuje komplexný prístup k európskej hospodárskej bezpečnosti. Predovšetkým vytvára rámec na posudzovanie a primerané, presné a cielené riešenie rizík pre hospodársku bezpečnosť EÚ a zároveň zabezpečuje, aby EÚ zostala jednou z najotvorenejších a najatraktívnejších destinácií pre podnikanie a investície. V stratégii sa zdôrazňuje potreba vypracovať súdržnejší a účinnejší spoločný prístup EÚ a zároveň v plnej miere rešpektovať výsady členských štátov.

Keďže si uvedomujeme, že riziká spojené s našimi úlohami v oblasti hospodárskej bezpečnosti sa časom menia podľa širšieho geopolitického a geoekonomického kontextu, v stratégii sa ako prioritné identifikovali štyri kategórie rizík: riziká ohrozujúce odolnosť dodávateľských reťazcov; riziká pre fyzickú a kybernetickú bezpečnosť kritickej infraštruktúry; riziko pre technologickú bezpečnosť a únik technológií; a riziko využívania hospodárskych závislostí ako zbrane alebo hospodárskeho nátlaku.

S cieľom riešiť tieto riziká sa stratégia opierao tri piliere:

·Podpora konkurencieschopnosti a rastu EÚ, posilnenie jednotného trhu, podpora silného a odolného hospodárstva a posilnenie vedeckých, technologických a priemyselných základní EÚ.

·Ochrana hospodárskej bezpečnosti EÚ prostredníctvom celej škály politík a nástrojov vrátane cielených nových nástrojov, kde sú potrebné.

·Nadväzovanie partnerstiev a ďalšie posilňovanie spolupráce s krajinami na celom svete, ktoré majú rovnaké obavy, ako aj s krajinami, s ktorými máme spoločné záujmy v oblasti hospodárskej bezpečnosti.

V tomto oznámení sa v rámci zavádzania Európskej stratégie hospodárskej bezpečnosti predstavuje päť iniciatív na posilnenie hospodárskej bezpečnosti EÚ a hodnotí sa pokrok dosiahnutý v iných oblastiach činnosti.

2.Obsah balíka

4.podporiť ďalšie diskusie v EÚ o tom, ako lepšie podporovať výskum a vývoj v oblasti technológií s potenciálom dvojakého použitia (biela kniha o možnostiach zvýšiť podporu výskumu a vývoja v oblasti technológií s potenciálom dvojakého použitia),

Budúce opatrenia EÚ budú naďalej zohľadňovať prebiehajúce hodnotenia rizík a nepretržitú strategickú koordináciu s členskými štátmi s cieľom dosiahnuť spoločné chápanie rizík, ktorým Európa čelí, a vhodných opatrení na ich riešenie v rámci troch pilierov – podpory, ochrany a partnerstva.

a)Nové investičné a obchodné iniciatívy

Návrh nového nariadenia o preverovaní zahraničných investícií

Cieľom legislatívneho návrhu, ktorý dnes predložila Komisia, je revízia tohto rámca na základe hodnotenia nariadenia 2 . Nadväzuje na skúsenosti z prvých troch rokov fungovania, ako aj na posúdenie, ktoré vykonali odborníci OECD v novembri 2022 3 , a zohľadňuje zistenia a odporúčania osobitnej správy, ktorú 6. decembra 2023 vydal Európsky dvor audítorov 4 .

Navrhovaným nariadením, ktoré odstráni nedostatky súčasného mechanizmu, sa zlepší účinnosť nariadenia o preverovaní PZI. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby mali všetky členské štáty zavedený systém preverovania s cieľom zabrániť medzerám pri preverovaní rizikových transakcií, zamerať sa na prípady spojené s najvyššími rizikami a zabezpečiť väčšiu zodpovednosť v rámci systému, pokiaľ ide o obavy o bezpečnosť alebo verejný poriadok vyjadrené členskými štátmi a/alebo Komisiou.

Cieľom Komisie je podporiť zefektívnenie mechanizmu spolupráce tým, že napomôže zblíženie vnútroštátnych systémov. Navrhovaným nariadením sa takisto rozširuje mechanizmus spolupráce na transakcie vnútri EÚ, pri ktorých má nad investorom kontrolu zahraničná spoločnosť. Odstránili by sa tak medzery, ktoré by mohli oslabiť schopnosť EÚ chrániť svoju bezpečnosť alebo verejný poriadok.

Biela kniha o kontrolách vývozu

Ťažiskom kontroly technológií dvojakého použitia v EÚ sú aj naďalej multilaterálne režimy kontroly vývozu. Ako sa predpokladalo v stratégii hospodárskej bezpečnosti, geopolitické napätie a tempo technologických zmien vyvolávajú potrebu koordinovanejších opatrení na úrovni EÚ. EÚ preto musí v plnej miere využiť možnosti vyplývajúce z nariadenia o položkách s dvojakým použitím. Znásobenie vnútroštátnych kontrol členskými štátmi by mohlo ohroziť účinnosť rámca EÚ pre kontrolu vývozu a samotných kontrol členských štátov, ako aj integritu jednotného trhu. Toto riziko je výraznejšie v súčasnom prostredí, v ktorom by členské štáty mohli rozdielnymi prístupmi ku konkrétnym technológiám oslabiť bezpečnosť EÚ ako celku.

Zlepšením koordinácie kontrol vývozu na úrovni EÚ by sa zvýšila schopnosť EÚ a členských štátov účinne pôsobiť v geopolitickom kontexte, napríklad by mohli viesť stanovenie spoločného programu s partnermi. Posilnila by sa aj schopnosť EÚ čeliť možným jednostranným opatreniam tretích krajín, ktoré sa snažia zaviesť nové kontroly vývozu, a to aj v súvislosti so vznikajúcimi technológiami, alebo zvládať nátlak (na EÚ alebo konkrétne členské štáty), ktorým tretie krajiny odpovedajú na takéto kontroly.

Od prijatia nariadenia o položkách s dvojakým použitím v roku 2021 sa zmenil globálny kontext kontrol vývozu. V reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine boli rýchlo zavedené sankcie, a to aj vo forme vývozných obmedzení na položky s dvojakým použitím a citlivé položky. Zároveň sa obmedzila schopnosť multilaterálnych režimov kontroly vývozu prijímať rozhodnutia o nových položkách, ktoré majú podliehať kontrolám, a držať krok s technologickým vývojom, keďže niektorí z členov blokujú rozhodovacie procesy. Navyše EÚ ako jednotný celok sa k vývoju budúcich kontrol špecifických technológií zatiaľ dostatočne nevyjadrila. Z týchto dôvodov je potrebné posilniť schopnosť EÚ účinne pôsobiť na medzinárodnej úrovni.

V bielej knihe o kontrole vývozu sa tieto obavy riešia navrhnutými krátkodobými aj strednodobými opatreniami. V krátkodobom horizonte Komisia predloží návrh na zavedenie jednotných kontrol EÚ pre tie položky, ktoré by boli prijaté do multilaterálnych režimov, ak by nedošlo k zablokovaniu rozhodovacieho procesu, a to aj s cieľom zabezpečiť dôležité technické spracovanie v multilaterálnych režimoch. Komisia takisto navrhuje vytvoriť fórum pre politickú koordináciu, ktoré by umožnilo viesť diskusie medzi Komisiou a členskými štátmi na primeranej vyššej úrovni, aby sa v oblasti kontroly vývozu dosiahli spoločné pozície EÚ.

Do leta 2024 Komisia prijme odporúčanie zamerané na zlepšenie koordinácie medzi členskými štátmi a Komisiou pred prijatím akéhokoľvek nového národného kontrolného zoznamu, ktoré plánuje členský štát, aby bolo možné vyjadriť pripomienky k jeho potenciálnym účinkom za hranicami daného členského štátu. Zlepšila by sa tým schopnosť EÚ identifikovať riziká spojené s položkami, ktoré ešte nie sú kontrolované na multilaterálnej úrovni.

V strednodobom horizonte Komisia predsunie hodnotenie nariadenia o položkách s dvojakým použitím do prvého štvrťroka 2025, aby mohla posúdiť a následne prípadne navrhnúť nápravu akýchkoľvek nedostatkov v jeho účinnosti a efektívnosti. Na podporu tohto hodnotenia sa v roku 2024 vypracuje komplexná štúdia a bude čerpať aj z výsledkov posúdení rizík v uvedených oblastiach kritických technológií.

Biela kniha by tiež mala podnietiť širšiu diskusiu o potrebnom druhu kontrol vývozu a o optimalizácii medzinárodnej spolupráce s cieľom reagovať na súčasné a budúce výzvy.

V spoločnom oznámení o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti z júna sa uznáva význam otvorenosti globálnych trhov pre úspech a hospodársku bezpečnosť Európskej únie. Uznáva sa tam aj to, že rastú obavy, pokiaľ ide o odchádzajúce investície do úzkej skupiny pokročilých technológií s potenciálom posilniť vojenské a spravodajské kapacity aktérov, ktorí môžu tieto spôsobilosti využiť na ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Zatiaľ čo EÚ a jej členské štáty už preverujú priame zahraničné investície do EÚ a kontrolujú vývoz technológií dvojakého použitia mimo EÚ, v súčasnosti sa nijak nepreverujú investície, ktoré smerujú z EÚ do tretích krajín.

S cieľom pokročiť v diskusii o týchto otázkach Komisia v júli 2023 zriadila s členskými štátmi expertnú skupinu pre odchádzajúce investície. V predbežnom posúdení sa uvádza, že Komisia a členské štáty potrebujú vyvinúť viac úsilia a vypracovať analýzy, aby mohli stanoviť potrebnú politickú reakciu na tieto rastúce obavy.

Na základe bielej knihy sa teraz Komisia snaží túto diskusiu rozšíriť a dať jej štruktúru s cieľom zlepšiť chápanie odchádzajúcich investícií v určitých strategických odvetviach a akékoľvek potenciálne súvisiace riziká. Komisia plánuje odporučiť, aby to členské štáty podporili monitorovaním a hodnotením súčasnej situácie. Na základe tohto monitorovania počas 12-mesačného obdobia by Komisia spolu s členskými štátmi mohla pomocou spoločnej metodiky vykonať posúdenie rizík pre bezpečnosť EÚ, aby zistili, či a aké zmierňujúce opatrenia môžu byť potrebné.

b)Nové výskumné a inovačné iniciatívy

Návrh odporúčania Rady o bezpečnosti výskumu

Cieľom navrhovaného odporúčania Rady je lepšie podporovať a posilňovať postavenie členských štátov, ako aj inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a iných verejných a súkromných výskumných organizácií v celej Európe, aby vedeli identifikovať a riešiť bezpečnostné riziká v oblasti výskumu. Pomôže to zabezpečiť, aby sa výskumné a inovačné činnosti nezneužívali spôsobmi, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť EÚ alebo porušujú etické normy.

Zatiaľ čo najlepšie predpoklady podporovať odvetvia výskumu a inovácií majú vlády členských štátov, na zabezpečenie riadneho fungovania Európskeho výskumného priestoru je potrebná spolupráca a koordinácia na úrovni EÚ.

Navrhované odporúčanie má v nadväznosti na už vykonanú prácu a v súlade so zásadou akademickej slobody za cieľ je mobilizovať všetky členské štáty, aby v odvetví výskumu a inovácií rozšírili povedomie o bezpečnosti a posilnili odolnosť. Členským štátom by sa odporúčalo uplatniť pri tvorbe politického rámca pre bezpečnosť výskumu nadrezortný prístup, vytvoriť podporné štruktúry, zaviesť záruky prostredníctvom financujúcich organizácií, motivovať univerzity a iné verejné a súkromné výskumné organizácie, aby menovali poradcov v oblasti bezpečnosti výskumu, a zaviesť postupy náležitej starostlivosti a riadenia rizík.

Opatrenia prijaté členskými štátmi by mali byť primerané s dôrazom na samosprávu sektora v súlade s akademickou slobodou a inštitucionálnou autonómiou. Celkovo by sa mal uplatňovať prístup založený na riziku a bez akejkoľvek diskriminácie a stigmatizácie.

Na doplnenie tohto úsilia by EÚ medzi členskými štátmi podporovala získavanie poznatkov o politikách, koordináciu a konzistentnosť, pričom by sa využili súčasné štruktúry riadenia Európskeho výskumného priestoru a zriadilo Európske odborné centrum pre bezpečnosť výskumu.

Komisia by monitorovala pokrok pri vykonávaní tohto odporúčania v dvojročných správach o globálnom prístupe k výskumu a inováciám a s prihliadnutím na vývoj geopolitickej situácie by navrhovala ďalšie opatrenia.

Biela kniha o možnostiach zvýšiť podporu výskumu a vývoja v oblasti technológií s potenciálom dvojakého použitia 

Mnohé technológie so zásadným významom pre hospodársku bezpečnosť EÚ majú potenciál dvojakého použitia: sú relevantné pre mnohé civilné aj obranné oblasti a mohli by byť prínosom pre európsky priemysel aj širšie hospodárstvo. Vzhľadom na geopolitické výzvy je čoraz dôležitejšie podporovať výskum a vývoj v oblasti technológií s potenciálom dvojakého použitia.

V dnes prijatej bielej knihe sa skúma podpora poskytovaná zo súčasných programov financovania EÚ a hľadajú sa možnosti jej zlepšenia. Napríklad programy ako program EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS) v rámci Európskeho obranného fondu (EDF) majú za cieľ identifikovať v civilnej oblasti sľubné technológie a podporiť ich využitie v obrane.

Biela kniha uvádza tri možnosti budúceho vývoja: 1) pokračovať s doterajším nastavením a upevniť ho, 2) zrušiť výhradné zameranie na civilné využitie vo vybraných častiach programu, ktorý nahradí program Horizont Európa, a 3) vytvoriť účelový nástroj s osobitným zameraním na výskum a vývoj dvojakého využitia. Uverejnením bielej knihy Komisia začína rozsiahlu konzultáciu s verejnými orgánmi, občianskou spoločnosťou, priemyslom a akademickou obcou o možnostiach strategickej podpory vývoja technológií dvojakého použitia. Táto konzultácia umožní nadviazať komplexný dialóg so všetkými zainteresovanými stranami, z ktorého budú vychádzať ďalšie kroky Komisie.

3.Pokrok v iných činnostiach súvisiacich s hospodárskou bezpečnosťou 

Od prijatia stratégie hospodárskej bezpečnosti v júni minulého roka sa intenzívne pracuje na hlavných rozmeroch hospodárskej bezpečnosti EÚ.

Posudzovanie rizík

Komisia prijala 3. októbra 2023 odporúčanie členským štátom, v ktorom identifikovala desať technologických oblastí ako kritických pre hospodársku bezpečnosť EÚ. V prípade štyroch z týchto technológií bolo naliehavo odporučené, aby Komisia a členské štáty spoločne posúdili s nimi spojené riziko 5 : pokročilé polovodičové technológie, technológie umelej inteligencie, kvantové technológie a biotechnológie.

Komisia takisto pokračuje v príprave troch ďalších posúdení rizík, ktoré boli identifikované v stratégii (t. j. odolnosť dodávateľských reťazcov; fyzická a kybernetická bezpečnosť kritickej infraštruktúry a využívanie hospodárskych závislostí ako zbrane alebo hospodárskeho nátlaku).

Napríklad riziká dodávateľského reťazca sa monitorujú na základe analýzy v systéme SCAN (Supply Chain Alert Notification – varovné hlásenia týkajúce sa dodávateľského reťazca), v ktorom sa posudzujú strategické závislosti a ohrozenie dodávateľského reťazca 6 . Pri tomto posudzovaní rizika sa uplatňujú metodiky založené na údajoch s cieľom identifikovať strategické závislosti EÚ v citlivých priemyselných ekosystémoch (t. j. v súvislosti s oblasťami ako bezpečnosť a ochrana, zdravie Európanov, zelená a digitálna transformácia), ako aj závislosti, ktoré môžu predstavovať slabé miesta z hľadiska hospodárskej bezpečnosti EÚ. Prístup založený na údajoch je doplnený kvalitatívnym posúdením na základe spravodajských informácií, ktoré umožní pochopiť dôsledky rušivých účinkov na konkrétny tovar a ekosystémy pre dodávateľský reťazec.

Pokiaľ ide o fyzickú a digitálnu bezpečnosť kritickej infraštruktúry, v smernici o odolnosti kritických subjektov, ktorá nadobudla účinnosť 16. januára 2023, sa stanovuje, že členské štáty vykonajú do 17. januára 2026 posúdenia rizík základných služieb. Rámec pre koordinované posudzovanie rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti kritickej infraštruktúry poskytuje smernica NIS 2 7 . Týmito posúdeniami rizík sa budú riadiť aj opatrenia stanovené v akte o kybernetickej solidarite navrhnutom Komisiou v apríli 2023, a to najmä koordinované testovanie pripravenosti. 

Niekoľko hodnotení sa už vykonalo a niektoré z nich prebiehajú: napríklad posúdenie 5G 8 a kyberneticko-bezpečnostných dôsledkov otvorených rádiových prístupových sietí (OpenRAN) 9 , ktoré v nadchádzajúcich rokoch poskytnú alternatívny spôsob zavádzania rádiového prístupu v rámci sietí 5G na základe otvorených rozhraní. Pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru, zásadný význam majú aj účinné opatrenia na posilnenie bezpečnosti a odolnosti podmorských káblových infraštruktúr. 

Pri posudzovaní úrovní rizika a oblastí možného využívania hospodárskych závislostí ako zbrane alebo hospodárskeho nátlaku Komisia pracuje aj s členskými štátmi. Toto posúdenie sa zameriava na potenciálne vplyvy a pravdepodobnosť namierenia takýchto praktík proti EÚ. Zvažuje rôzne činnosti, ktoré by mohli mať za cieľ zasiahnuť do legitímnych zvrchovaných rozhodnutí EÚ a jej členských štátov alebo využiť hospodársku závislosť ako zbraň vo vzťahoch s EÚ.

Posúdenia rizík poslúžia ako ďalší podklad pre rozhodnutie, či sú potrebné ďalšie opatrenia. Ak sa to považuje za potrebné, Komisia prípadne v koordinácii s vysokým predstaviteľom navrhne ďalšie podporné, ochranné alebo partnerské opatrenia, ktoré sa majú prijať na zmiernenie rizík.

Bezpečnosť výskumu v súčasných programoch financovania EÚ

Keďže EÚ je jedným z najväčších európskych financovateľov výskumu, Komisia prijala opatrenia na posilnenie bezpečnosti výskumu tým, že sa budú dôraznejšie uplatňovať súčasné záruky bezpečnosti výskumu na základe prísne na riziko orientovaného prístupu. Tieto záruky majú chrániť strategické aktíva, záujmy, autonómia či bezpečnosť podľa nariadení o programe Horizont Európa a Euratome 10 . EÚ zároveň prijala usmernenia pre výskum zahŕňajúci položky s dvojakým použitím s cieľom zabezpečiť, aby orgány a výskumné organizácie účinne identifikovali, riadili a zmierňovali riziká 11 .

Vykonávanie týchto záruk sa ďalej upevňuje v nariadení o programe Horizont Európa. Konkrétne podľa článku 22 ods. 5 nariadenia má 31 akcií v rámci pracovného programu na roky 2023 – 2024 (3,5 % z celkového počtu) obmedzenú oprávnenosť, čo znamená, že subjekty so sídlom v určitých tretích krajinách, vlastnené alebo kontrolované z určitých tretích krajín sa na takýchto akciách nemôžu zúčastňovať. Okrem toho bola podľa článku 22 ods. 6 nariadenia spolupráca so subjektmi so sídlom v Číne z inovačných akcií vylúčená. V súlade so sankčným režimom EÚ 12 bola účasť právnych subjektov z Ruska a Bieloruska vylúčená zo všetkých tém programu Horizont Európa.

Komisia posilnila svoj systém monitorovania prípadov prevodu vlastníctva výsledkov výskumných projektov financovaných EÚ na nepridružené tretie krajiny. Zároveň spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom určiť, či sú projekty programu Horizont Európa a Euratomu v súlade s platnými bezpečnostnými pravidlami, najmä pokiaľ ide o citlivosť informácií.

Komisia okrem toho zaviedla investičné záruky Európskej rady pre inováciu. Tie sa majú zahrnúť do investícií do malých a stredných podnikov (MSP) a startupov vyvíjajúcich technológie a inovácie, ktoré môžu predstavovať riziko pre hospodársku bezpečnosť, ak ich získajú nepridružené tretie krajiny. Všetky tieto skúsenosti prispeli k príprave uvedeného návrhu odporúčania Rady, ktorý bol dnes predložený.

Podpora a partnerstvá

Ako súčasť „podporného“ piliera stratégie a širších súvislostí programu EÚ v oblasti konkurencieschopnosti Komisia posilnila jednotný trh a hospodársku základňu Únie. Podniklo sa niekoľko dôležitých krokov na posilnenie odolnosti hospodárstva EÚ a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a priemyslu, a to aj zlepšením prístupu k financiám, uskutočnením dôležitých sociálnych iniciatív podľa akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv a posilnením investícií a reforiem pomocou nástroja NextGeneration EU a Kohézneho fondu. Niektoré (nie všetky) z týchto krokov, ktoré prispievajú k hospodárskej bezpečnosti EÚ, sú uvedené ďalej ako príklady.

Nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh: po jeho prijatí spoluzákonodarcami sa EÚ ocitne v lepšej pozícii na monitorovanie základných tovarov a služieb v kontexte krízy a získa rámec riadenia pre rýchle kolektívne reakcie. Aktom o kritických surovinách si EÚ zabezpečí prístup k bezpečným, diverzifikovaným, cenovo dostupným a udržateľným dodávkam kritických surovín. Akt o emisne neutrálnom priemysle podporí konkurencieschopnosť nášho priemyslu a uľahčí prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií. Mechanizmus agregácie dopytu a spoločného nákupu AggregateEU pomôže diverzifikovať zdroje dovozu energie, zatiaľ čo reforma koncepcie trhu EÚ s elektrinou urýchli nárast obnoviteľných zdrojov energie, čím sa diverzifikujú dodávky energie a obmedzia sa závislosti.

Pripravovaná iniciatíva Progresívne materiály pre vedúce postavenie priemyslu podporí výrobu a využívanie inovatívnych a udržateľných materiálov v EÚ. Pripravovaná iniciatíva EÚ v oblasti biotechnológie a biovýroby podporí konkurencieschopnosť v tejto kritickej technológii. Okrem iného sa v nej zohľadnia výsledky spomínaného spoločného hodnotenia rizika. V máji 2023 bola navrhnutá reforma colnej únie EÚ, ktorá zabezpečí, aby mali colné orgány nástroje a zdroje na riadne posúdenie vývozu a zastavenie dovozu, ktorý je nezákonný alebo pre EÚ, jej občanov a hospodárstvo predstavuje skutočné bezpečnostné riziká.

Napreduje aj podpora kritických technologických oblastí. V politickom programe Digitálne desaťročie 13 sa stanovil rámec na podporu vývoja a zavádzania európskych strategických digitálnych technológií a služieb. Aktom EÚ o kybernetickej odolnosti sa zabezpečí, aby boli hardvérové a softvérové produkty, ako sú bezdrôtové a drôtové zariadenia, pre komerčných používateľov a spotrebiteľov v celej Únii kyberneticky bezpečnejšie. Zároveň vďaka prvenstvu pri nastavovaní súvisiacich noriem bude mať priemysel EÚ lepšiu pozíciu.

Prebiehajú politické rokovania o Platforme strategických technológií pre Európu (STEP). Po jej prijatí sa zhodnotia a skoordinujú existujúce nástroje EÚ na podporu rozvoja výroby kritických technológií v Únii. Koncom novembra 2023 začal fungovať Spoločný podnik pre čipy, ktorý preklenuje priepasť medzi výskumom, inováciami a ich zavádzaním, a to najmä financovaním štyroch pilotných liniek z prostriedkov EÚ vo výške 1,67 miliardy EUR.

V decembri 2023 bol politicky schválený akt EÚ o umelej inteligencii, ktorý posilní investície a inovácie v celej EÚ, keďže podnikom poskytne právnu istotu a v spotrebiteľoch a podnikoch využívajúcich umelú inteligenciu vyvolá dôveru. Čoskoro ho doplní iniciatíva Komisie na posilnenie spolupráce medzi startupmi v oblasti umelej inteligencie a čoraz vyššou kapacitou EÚ v oblasti superpočítačov, ako aj na rozvoj inovačného ekosystému EÚ v oblasti umelej inteligencie. Okrem toho bola schválená štátna pomoc siedmich členských štátov vo výške 1,2 miliardy EUR na dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu zameraný na podporu výskumu, vývoja a prvého priemyselného zavedenia pokročilých technológií cloud computingu a edge computingu v Európe. V roku 2022 začal fungovať spoločný podnik pre inteligentné siete a služby, ktorý podporuje zosúladenie výskumu a inovácií 6G s členskými štátmi a zavádzanie pokročilých sietí 5G.

V rámci „partnerského“piliera EÚ ďalej posilňuje spoluprácu s medzinárodnými partnermi s cieľom presadiť spoločné záujmy hospodárskej bezpečnosti. Táto spolupráca siaha od zabezpečenia prístupu k surovinám až po pochopenie kritických dodávateľských reťazcov, nadviazanie spolupráce v kľúčových oblastiach v oblasti vznikajúcich technológií a reformu Svetovej obchodnej organizácie.

V roku 2023 EÚ podpísala dohody o voľnom obchode s Novým Zélandom, Čile a Keňou, ako aj vôbec prvú dohodu o uľahčení udržateľných investícií (SIFA) s Angolou, a ukončila rokovania o dohode o cezhraničných tokoch údajov s Japonskom.

4.Záver

Balík návrhov a iniciatív uvedený v tomto oznámení predstavuje ďalší krok vo vykonávaní európskej stratégie hospodárskej bezpečnosti.

Ide o komplexný prístup k posilneniu súboru nástrojov EÚ na zmiernenie rizík spojených so zahraničnými investíciami v EÚ, s odchádzajúcimi investíciami či tovarom s dvojakým použitím a k posilneniu bezpečnosti výskumu. Posilnenie je pre EÚ a členské štáty potrebné, aby mohli systematicky riešiť riziká zistené pri prebiehajúcom posudzovaní rizík spojených s dodávateľskými reťazcami, technológiami, infraštruktúrou a hospodárskym nátlakom.

Komisia vyzýva členské štáty, Európsky parlament a Radu, aby tieto návrhy a iniciatívy v súlade so svojimi príslušnými právomocami zvážili a v úzkej spolupráci s Komisiou na ne vhodne nadviazali. Vzhľadom na geopolitické prostredie a s ním spojené príležitosti a riziká bude potrebné napredovať postupne.

Európska stratégia hospodárskej bezpečnosti sa vykonáva priebežne na základe dôkladnej analýzy rizík a vedie k prijatiu cielených opatrení na riešenie rizík, v ktorých sa zohľadňuje premenlivý charakter rizikového prostredia. Komisia preto včas a prípadne aj v koordinácii s vysokým predstaviteľom navrhne ďalšie iniciatívy na vykonávanie stratégie.

(1)

Spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku: Európska stratégia hospodárskej bezpečnosti, 26. 6. 2023, JOIN(2023) 20 final.

(2)

Pozri pracovný dokument útvarov Komisie ako súčasť balíka prijatého spolu s týmto oznámením.

(3)

  https://www.oecd.org/daf/inv/investment-policy/oecd-eu-fdi-screening-assessment.pdf

(4)

  https://www.eca.europa.eu/sk/publications/SR-2023-27

(5)

C(2023)6689 final

(6)

Podrobnejšie informácie pozri v dokumente SWD(2021) 352 final a Arjona et al. (2023)

(7)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii.

(8)

Správa o koordinovanom hodnotení rizika 5G na úrovni EÚ (europa.eu)

(9)

  Kybernetická bezpečnosť otvorených rádiových prístupových sietí | Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (europa.eu)

(10)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013.

(11)

 Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/1700 z 15. septembra 2021 o interných programoch dodržiavania pravidiel, pokiaľ ide o kontroly výskumu zahŕňajúceho položky s dvojakým použitím podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím.

(12)

Nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 a nariadenie Rady (EÚ) 2021/1986 z 15. novembra 2021.

(13)

Rozhodnutie (EÚ) 2022/2481, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030.

(14)  V súčasnosti je k programu Horizont Európa pridružených 19 tretích krajín, z ktorých najnovšími partnermi sú Spojené kráľovstvo, Nový Zéland a Kanada. Vďaka tomuto pridruženiu majú výskumné a inovačné subjekty týchto krajín v rámci možností rovnaké práva a povinnosti ako subjekty z členských štátov EÚ.