52024AE0878

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52024AE0878 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52024AE0878

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Smerovanie k ambicióznemu priemyselnému riadeniu uhlíka v EÚ (COM(2024) 62 final)

EESC 2024/00878

Ú. v. EÚ C, C/2024/4666, 9.8.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4666/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4666/oj

HTML

PDF - authentic OJ

e-signature

How to verify the authenticity of the Official Journal

Úradný vestník
Európskej únie

Séria C

C/2024/4666

9.8.2024

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Smerovanie k ambicióznemu priemyselnému riadeniu uhlíka v EÚ

(COM(2024) 62 final)

(C/2024/4666)

Spravodajca:

Gonçalo LOBO XAVIER

Spoluspravodajca:

Jean-Michel POURTEAU

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 27.3.2024
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny
Prijaté v sekcii	15.5.2024
Prijaté na plenárnom zasadnutí	30.5.2024
Plenárne zasadnutie č.	588
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	193/4/2

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že stratégia priemyselného riadenia uhlíka je vo všeobecnosti veľmi vítaným a vyváženým dokumentom, ktorý zahŕňa mnohé prvky nevyhnutné na zavádzanie technológií zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS) a zachytávania a využívania oxidu uhličitého (CCU) v priemyselnom meradle v EÚ. Takýto prístup k zavádzaniu pravidiel týkajúcich sa ukladania, logistiky a dopravy, infraštruktúry a regulácie/trhu v rámci riadenia uhlíka v priebehu tohto desaťročia so zámerom vybudovať základy jednotného trhu s uhlíkom je plne opodstatnený.

1.2.

EHSV upozorňuje na potrebu splniť dosiahnuteľné ciele pre ročnú kapacitu na ukladanie CO2 v Európe: 50 miliónov ton do roku 2030, 250 miliónov ton do roku 2040 a 450 miliónov ton do roku 2050. Podľa názoru EHSV by EÚ mala v prospech celého spoločenstva prijať účinné opatrenia na zabezpečenie dostatočnej kapacity ukladania CO2 vo viacerých členských štátoch. Z tohto dôvodu EHSV súhlasí s tým, že v snahe lepšie riešiť súvisiace výzvy by každý členský štát mal poskytnúť prehľad svojich geologických lokalít vhodných na ukladanie uhlíka.

1.3.

EHSV súhlasí s tým, že by sa mala zlepšiť komunikácia o cieľoch a zároveň by sa mali efektívne aktualizovať údaje potrebné na účinný rozhodovací proces. Pokiaľ ide o objem CO2, ktorý sa má zachytiť, uložiť a/alebo opätovne použiť, existujú rôzne ciele (míľniky do rokov 2030, 2040 a 2050). EHSV navrhuje, aby sa informácie o vývoji v tejto oblasti a úrovni pripravenosti technológií, ako aj o kapacite na ukladanie CO2, pravidelne aktualizovali. To umožní lepšiu integráciu celého ekosystému.

1.4.

EHSV rozhodne súhlasí s tým, že rozvoj Európy by sa mal zakladať aj na procese čistej reindustrializácie. Priemyselné riadenie uhlíka sa musí chápať ako ďalšia príležitosť pre členské štáty na zvýšenie kvality pracovných miest a podporu rastu udržateľným spôsobom. EHSV upozorňuje na potrebu prispôsobiť stratégie riadenia uhlíka konkrétnym priemyselným odvetviam (ako sú energetika, oceliarsky priemysel, cementárne a chemické závody) so zreteľom na ich jedinečné emisné profily a technologické požiadavky. Na tento účel je potrebná spolupráca a stratégia partnerstva s cieľom podporiť spoluprácu medzi výskumnými inštitúciami, akademickou obcou a inými verejnými a súkromnými organizáciami, aby sa využili odborné znalosti a zdroje.

1.5.

EHSV zastáva názor, že je takisto nevyhnutné identifikovať prekážky, ktoré bránia účinnému uplatňovaniu existujúcich postupov riadenia uhlíka v priemyselnom prostredí, aby bolo možné jednoducho zavádzať zmeny a vymedzovať stratégie.

1.6.

EHSV sa domnieva, že EÚ potrebuje priemyselnú stratégiu pre uhlík, ktorou sa okrem dosiahnutia zelenej transformácie zabezpečia aj kvalitné pracovné miesta a spravodlivá transformácia pre pracovníkov a zároveň sa identifikuje potenciálny nedostatok pracovnej sily a zručností. Na tento účel je rovnako potrebné pokračovať v investíciách do rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovnej sily, a to s dvojakým cieľom: po prvé, zvýšiť atraktívnosť kariéry v tomto odvetví; po druhé, spojiť túto atraktívnosť s udržateľnými vedomosťami v záujme vytvorenia vysokokvalitných a bezpečných postupov, aby sa podniky pôsobiace v tomto odvetví stali konkurencieschopnejšími a udržateľnejšími. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi pri posúdení vplyvu na zamestnanosť.

1.7.

EHSV schvaľuje snahu Komisie podporovať projekty cezhraničnej infraštruktúry na prepravu CO2. Je dôležité zmapovať fyzické prepojenia a prepojenia toku údajov medzi jednotlivými krajinami.

1.8.

EHSV odporúča zaviesť jasný investičný plán s popisom každého zdroja financovania rozvoja technológií CCS/CCU. Verejné financovanie by malo vždy zahŕňať mechanizmus sociálnej podmienenosti zameraný na vytváranie a udržiavanie kvalitných pracovných miest.

1.9.

EHSV sa domnieva, že projekty zamerané na znižovanie emisií uhlíka by sa mali zahŕňať tak odstraňovanie uhlíka, ako aj predchádzanie vzniku emisií uhlíka. Vyjadruje však názor, že predchádzanie vzniku emisií uhlíka nie je v súčasnosti na úrovni EÚ dostatočne podporované, hoci investície do riešení na zabránenie vzniku emisií uhlíka už priniesli úspešné výsledky v oblasti verejnoprospešných služieb, dopravy a vykurovania. EHSV preto odporúča vytvoriť nový, samostatný, dobre štruktúrovaný, vysoko integrovaný a spoľahlivý systém kreditov na predchádzanie vzniku emisií uhlíka so spoľahlivými metodikami, ktoré ešte treba vypracovať. EHSV sa domnieva, že kredity za predchádzanie vzniku emisií uhlíka by poskytli stimuly na dekarbonizáciu a finančné prostriedky na projekty s nulovými emisiami. EHSV zároveň upozorňuje na skutočnosť, že kvóty systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) by sa nemali používať ako „kredity“, pretože by to mohlo oslabiť súčasnú trhovú povahu systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

1.10.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na ceny na trhu s uhlíkom môže byť predchádzanie vzniku emisií uhlíka zdrojom dodatočných príjmov. Subjekty s nízkymi emisiami s nadbytočnými uhlíkovými kreditmi by mohli predávať „nevyužité“ emisné kvóty výrobcom s vysokými emisiami. Tento trhový mechanizmus by preto umožnil vydávať uhlíkové kredity ako formu financovania budúcich projektov s nízkymi emisiami.

1.11.

Napokon, existujú projekty CCS/CCU, ktoré sú jasne zamerané na odstraňovanie uhlíka. Predchádzanie vzniku emisií uhlíka je ďalším spôsobom dosiahnutia dekarbonizácie, ktorý EHSV považuje za relevantný. EHSV požaduje vyvážený a rozumný prístup, ktorý umožní skombinovať to najlepšie z dvoch vzájomne sa dopĺňajúcich postupov – odstraňovanie uhlíka a predchádzanie vzniku emisií uhlíka.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

Európa v čase veľkých zmien a závažných výziev nepochybne potrebuje silnú politiku, ktorá pomôže jej priemyselným odvetviam zotaviť sa. Jednotlivé plány reindustrializácie neboli úspešné a Európa v súčasnosti čelí závažnej situácii, ktorá si v súlade s cieľmi stratégie Európskej zelenej dohody vyžaduje okamžitú reakciu.

2.2.

Požiadavky zelenej a digitálnej transformácie vrátane jej sociálneho rozmeru si vyžadujú ešte naliehavejšie opatrenia: európsky priemysel a politika teraz musia prepojiť inovácie, výkonnosť a konkurencieschopnosť s udržateľnosťou. Ciele boli vymedzené, pričom Európsky klimatický pakt, ktorý Európska komisia spustila ako súčasť Európskej zelenej dohody, má pomôcť EÚ splniť jej cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutrálnosť.

2.3.

Ide o skutočnú výzvu: priemyselné činnosti významne prispievajú k emisiám uhlíka na celom svete, pričom EÚ je jedným z hlavných priemyselných centier. Priemyselné odvetvia preto napriek doterajšiemu úsiliu o zníženie emisií uhlíka zohrávajú v tomto procese významnú úlohu a na dosiahnutie cieľov navrhovaných EÚ je potrebné vyvinúť mimoriadne úsilie.

2.4.

Pokiaľ ide o objem CO2, ktorý sa má zachytiť, uložiť a/alebo opätovne použiť, existujú rôzne ciele (míľniky do rokov 2030, 2040 a 2050). EHSV navrhuje, aby sa informácie o vývoji v tejto oblasti a úrovni pripravenosti technológií, ako aj o kapacite na ukladanie CO2, pravidelne aktualizovali.

2.5.

Osobitnú pozornosť treba venovať splneniu dosiahnuteľných cieľov pre ročnú kapacitu na ukladanie CO2 v Európe: 50 miliónov ton do roku 2030, 250 miliónov ton do roku 2040 a 450 miliónov ton do roku 2050. Podľa názoru EHSV by EÚ mala prijať účinné opatrenia na zabezpečenie dostatočnej kapacity na ukladanie CO2 vo viacerých členských štátoch. Z tohto dôvodu EHSV súhlasí s tým, že každý členský štát by mal poskytnúť prehľad svojich geologických lokalít vhodných na ukladanie uhlíka.

2.6.

Zachytávanie uhlíka je nevyhnutným nástrojom na dosiahnutie európskych cieľov v oblasti klímy a udržanie konkurencieschopnosti priemyslu. Takisto je dôležité, aby rozsah používania technológií CCS nebol príliš rozsiahly a aby sa zameriaval na odvetvia náročné na znižovanie emisií. Je to nevyhnutné, aby sa zabránilo predlžovaniu používania fosílnych palív v oblastiach, kde existujú alternatívy, a to za predpokladu, že tieto alternatívy postačujú na uspokojenie dopytu. V mnohých prípadoch sú elektrifikácia, opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti a palivá z obnoviteľných zdrojov nákladovo efektívnejšími možnosťami dekarbonizácie. Používanie technológií CCS si vyžaduje investície a energiu. Prechod od fosílnych palív v priemyselných procesoch by preto mal byť štandardnou možnosťou a zachytávanie uhlíka by sa malo zamerať na tie spôsoby využitia, pri ktorých nie sú alternatívy životaschopné.

2.7.

EHSV vyzýva na vyvážený prístup, ktorý by zohľadňoval vývoj procesov a údaje získané v rámci súčasných politík. Zároveň je nevyhnutné preskúmať existujúce politiky EÚ týkajúce sa riadenia uhlíka v priemyselných odvetviach vrátane systémov obchodovania s emisiami a mechanizmov stanovovania cien uhlíka. Takisto je potrebné identifikovať prekážky, ktoré oslabujú účinné vykonávanie súčasných postupov riadenia uhlíka v priemyselnom prostredí.

2.8.

Na to, aby bolo možné prepojiť konkurencieschopný priemysel s udržateľnosťou sú potrebné vzdelané ľudské zdroje, ako aj silné vedenie a pevné spojenectvá (pracovníci, spoločnosti, sociálni partneri vo všeobecnosti). EHSV dôrazne poukazuje na potrebu pokračovať v investíciách do rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovnej sily, a to s dvojakým cieľom: po prvé, zvýšiť atraktívnosť kariéry v tomto odvetví; po druhé, spojiť túto atraktívnosť s udržateľnými vedomosťami, aby sa spoločnosti v tomto odvetví stali konkurencieschopnejšími a udržateľnejšími.

2.9.

Je logické, aby sa celý ekosystém zapojil do vypracúvania stratégií a opatrení na realizáciu ambiciózneho priemyselného riadenia uhlíka v EÚ. Organizovaná občianska spoločnosť sa môže a musí zapojiť.

2.10.

EHSV sa domnieva, že je veľmi dôležité ísť príkladom, a preto vyzýva na lepšiu komunikáciu a výmenu poznatkov, pričom zdôrazňuje príklady úspešných iniciatív v oblasti riadenia uhlíka v EÚ.

2.11.

EÚ musí zároveň podporovať a propagovať projekty v oblasti výskumu a vývoja technológií zachytávania, využívania a ukladania uhlíka zamerané na priemyselné odvetvia s cieľom zvýšiť ich nákladovú efektívnosť a rozšíriteľnosť.

2.12.

EHSV takisto upozorňuje na potrebu prispôsobiť stratégie riadenia uhlíka konkrétnym priemyselným odvetviam so zreteľom na ich jedinečné emisné profily a technologické požiadavky. Na tento účel je potrebná spolupráca a stratégia partnerstva s cieľom podporiť spoluprácu medzi výskumnými inštitúciami, akademickou obcou a inými verejnými a súkromnými organizáciami, aby sa využili odborné znalosti a zdroje.

2.13.

EHSV sa domnieva, že každý členský štát by si mal vytvoriť svoju vlastnú stratégiu v súlade so zásadami EÚ, ale EÚ by mala prevziať koordináciu, aby zistila, či je dodržaná primeraná úroveň záväzkov. Zároveň sa musí zabezpečiť výmena osvedčených postupov.

3. Konkrétne pripomienky

3.1.

V Európskej zelenej dohode sa stanovili ambiciózne ciele na zníženie emisií skleníkových plynov: zníženie o - 55 % do roku 2030 a klimatická neutralita do roku 2050. Na dosiahnutie týchto cieľov, najmä pokiaľ ide o emisie CO2, by sa mali zaviesť technológie známe ako CCS (zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého) a CCU (zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého) na zníženie emisií v odvetviach náročných na znižovanie emisií, t. j. v prípadoch, keď by zníženie emisií prostredníctvom energetickej a procesnej efektívnosti nebolo dostatočné na dosiahnutie cieľov v oblasti zmiernenia zmeny klímy.

3.2.

V nariadení je potrebné jasne rozlíšiť medzi CO2 pochádzajúcim z fosílnych palív (t. j. CO2, ktorý sa nachádzal v zemi v ložiskách uhlia, zemného plynu alebo ropy) a biogénnym CO2 (t. j. CO2, ktorý sa už nachádza v atmosfére a zachytáva sa v biomase prostredníctvom fotosyntézy). Zachytávanie CO2 z fosílnych palív síce môže znamenať, že sa predíde emisiám, avšak zachytávaním biogénneho CO2 sa môže dosiahnuť skutočný čistý pozitívny vplyv na klímu prostredníctvom trvalého odstraňovania uhlíka pomocou technologických záchytov a dlhodobého odstraňovania jeho využívaním vo výrobkoch, ako sú polyméry. Môže to zároveň poskytnúť udržateľný zdroj CO2 na výrobu chemikálií, polymérov a palív.

3.3.

Treba poznamenať, že okrem geologických útvarov existujú aj iné technológie na trvalé ukladanie uhlíka, napríklad mineralizácia.

3.4.

Okrem toho je CO2 dôležitou surovinou, ktorá je potrebná napríklad v chemickom priemysle a pri výrobe nápojov. Dôležitou súčasťou európskej stratégie riadenia emisií uhlíka by malo byť nahradenie priemyselného dopytu po CO2 obehovými a udržateľnými zdrojmi CO2. Využívanie obehového uhlíka by sa malo podporiť.

3.5.

Zatiaľ čo zachytávanie a ukladanie CO2 z fosílnych palív je už uznané v smernici o systéme obchodovania s emisiami (ETS), v súčasnosti neexistujú žiadne stimuly na zachytávanie biogénneho CO2. Prioritou by preto malo byť vytvorenie stimulov na zachytávanie, ukladanie a využívanie biogénneho CO2. Jednou z možností je prepojiť zachytávanie biogénneho CO2 so systémom ETS, napríklad generovaním nových kvót, pokiaľ ide o odstraňovanie emisií.

3.6.

CO2 vypúšťajú mnohé výrobné odvetvia: elektrárne na ropu a plyn, elektrárne na čierne/hnedé uhlie, železiarne a oceliarne, cementárne, chemický priemysel, elektrárne na biomasu a odpad a závody na výrobu hnojív. Hoci v súčasnosti pracujú na zavádzaní nových bezuhlíkových procesov, tieto odvetvia (produkujúce 20 % celosvetových emisií CO2 v EÚ) sa vo svojom úsilí o výrazné zníženie emisií CO2 budú vo veľkej miere závisieť od technológií na odstraňovanie uhlíka. Dekarbonizácia priemyslu je nielen nevyhnutná na boj proti globálnemu otepľovaniu, ale je aj dôležitým krokom smerom k postupnému odstráneniu našej závislosti od fosílnych palív.

3.7.

V procese CCS sa CO2 oddeľuje z priemyselných zdrojov a následne prostredníctvom rôznych čiastkových technológií: absorpcie, adsorpcie, membrán, vysokoteplotnej slučky a najnovšie aj priameho zachytávania vo vzduchu (pri ktorom sa CO2 oddeľuje priamo zo vzduchu). CO2 sa následne stlačí a prepravuje ďalej, väčšinou potrubím, prípadne aj nákladnými autami, vlakmi alebo loďami. Posledným krokom je uloženie v geologických úložiskách na pevnine a v mori: v soľných útvaroch (napríklad na nórskej ropnej plošine Sleipner v Severnom mori od roku 1996) alebo v uhoľných ložiskách, v ktorých nie je možná ťažba. Na zabezpečenie trvalej povahy tejto formy znižovania emisií je potrebné monitorovanie správania oxidu uhličitého v geologických vrstvách.

3.8.

Prvé kroky procesu CCU sú rovnaké ako kroky CCS, konečným cieľom však nie je trvalé uloženie CO2. Namiesto toho sa zachytený oxid uhličitý premieňa na cenné látky alebo produkty, ako sú chemikálie a polymérne materiály (plast, betón), alkoholy, uhľovodíky a ich deriváty. Vzhľadom na značný potenciál, ktorý sa spája s technológiou CCU, rastie záujem o rôzne súvisiace oblasti (napr. by mohol viesť k dekarbonizácii odvetvia leteckej a lodnej dopravy pomocou syntetických palív).

3.9.

Pokiaľ ide o zavádzanie dopravnej infraštruktúry, mali by sa vymedziť pravidlá ochrany zdravia a bezpečnosti týkajúce sa pracovných podmienok špecifických pre túto oblasť, čím by sa posilnil konštruktívny dialóg medzi sociálnymi partnermi.

3.10.

Vytváranie nových pracovných miest v oblasti technológií CCS/CCU si bude vyžadovať primeranú odbornú prípravu prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy (OVP) a zvyšovania úrovne zručností pracovníkov, inžinierov, ako aj vnútroštátne systémy odbornej prípravy.

3.11.

Do realizácie projektov v oblasti CCS/CCU je potrebné zapojiť všetky zainteresované strany už na začiatku: zástupcov priemyselných odvetví, verejné orgány, občiansku spoločnosť, mimovládne organizácie a odborové zväzy. To bude mať zásadný význam pre spoločenskú akceptáciu. S cieľom zabezpečiť transparentný dialóg o rizikách a prínosoch projektov v oblasti CCS/CCU bude potrebné spojiť tvorcov politík na miestnej a vnútroštátnej úrovni s podnikmi a spoločenskými aktérmi, ako sú odborové zväzy, environmentálne mimovládne organizácie a zástupcovia miestnych komunít. Takáto zmena v priemyselných podnikoch, ktorých sa využívanie technológií CCS/CCU týka, si vyžaduje spravodlivú transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. Ohľaduplný sociálny dialóg s odborovými zväzmi by mal zabezpečiť, aby sa pracovníkom, ktorí potrebujú rekvalifikáciu, poskytla primeraná odborná príprava.

3.12.

EHSV sa domnieva, že prostredníctvom kampaní na zvýšenie povedomia verejnosti sa musí zabezpečiť, aby ľudia pochopili situáciu, ale zároveň si vymeniť poznatky a poskytnúť prehľad o súčasných emisiách CO2.

3.13.

EHSV konštatuje, že v prípade technológií na zachytávanie uhlíka chýba prístup k energetickej efektívnosti. V skutočnosti by sa náklady na tento energeticky náročný proces nemali podceňovať a mali by sa zosúladiť s plánom REPowerEU.

3.14.

Cieľom súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami je znížiť všetky emisie ich meraním. Pokiaľ ide o technológie CCU, zachytený uhlík sa opätovne používa, a preto by sa nemal započítavať dvakrát (najprv tam, kde sa pôvodne vypustí, a následne tam, kde sa opätovne vypustí v rámci nového procesu).

4. Finančné rámce

4.1.

V súčasnosti sú náklady na technológie CCS/CCU vysoké a pre podniky nie sú realizovateľné bez daňových úľav, verejného financovania alebo pôžičiek. Zníženie nákladov možno dosiahnuť, keď sa technológie začnú uplatňovať vo veľkej miere a zavedie sa dopravná infraštruktúra (potrubia). Odhady nákladov sa značne líšia v závislosti od neistej budúcej ceny CO2.

4.2.

Finančné prostriedky vyčlenené na technológie CCS/CCU by sa mali náležite dôkladne označiť a uvádzať v súvislosti s celkovými finančnými prostriedkami vyčlenenými na Priemyselný plán Zelenej dohody.

4.3.

Počiatočné odhady nákladov na dosiahnutie cieľov do roku 2030: investície vo výške 3 miliárd EUR sú potrebné na rozvoj úložísk; 6 až 9 miliárd EUR je potrebných na zavedenie dopravnej infraštruktúry; a od 13 do 103 EUR/tona je potrebných na zachytávanie CO2 z bodového zdroja (1). EHSV odporúča zaviesť jasný investičný plán s popisom každého zdroja financovania rozvoja technológií CCS/CCU. Verejné financovanie by malo vždy zahŕňať mechanizmus sociálnej podmienenosti zameraný na vytváranie a udržiavanie kvalitných pracovných miest. EHSV preto víta všetky systémy, ktoré môžu nasmerovať inovácie a zdroje k tejto kritickej zmene. Patria medzi ne:

—	Inovačný fond (dane z ETS) s 25 miliardami EUR vyčlenenými na CCS/CCU,

—	Nástroj na prepájanie Európy pre dopravnú sieť,

—	Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s cieľom podporiť investície do čistých technológií,

—	Fond na spravodlivú transformáciu pre regióny, ktoré čelia sociálnym výzvam,

—	Horizont Európa pre výskum a vývoj.

4.4.

Jedným z problémov pri financovaní technológií CCS/CCU je, že sa vyžaduje pokrytie rôznych častí celého hodnotového reťazca: zdroj emisií, zachytávanie, preprava, ukladanie a využívanie. Ďalší problém spočíva v životaschopnosti komerčného hľadiska týchto procesov v závislosti od ceny uhlíka v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

4.5.

Očakáva sa, že väčšina investícií potrebných na zavedenie týchto nových a čistých technológií na zachytávanie a opätovné použitie uhlíka bude v nasledujúcich rokoch pochádzať zo súkromného sektora. Financovanie zo strany EÚ a členských štátov však musí zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní súkromných investícií a pri získavaní početných inovačných projektov.

5. Obchodovanie s emisiami uhlíka a predchádzanie vzniku emisií uhlíka

5.1.

EHSV sa domnieva, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) a medzinárodné trhy s uhlíkom môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri nákladovo efektívnom znižovaní globálnych emisií skleníkových plynov. Systém ETS bol v rámci balíka Fit for 55 nedávno posilnený tak, aby zahŕňal ďalšie hospodárske odvetvia vrátane stavebníctva, cestnej dopravy, námornej dopravy a letectva. Článok 6 Parížskej dohody už poskytuje právny základ pre využívanie medzinárodných trhov s uhlíkom prostredníctvom využívania medzinárodného obchodovania s emisnými kvótami v súlade s prísnymi pravidlami započítavania. Takéto mechanizmy stanovovania cien uhlíka a obchodovania by mali byť prínosom pre priemyselné riadenie uhlíka.

5.2.

EHSV konštatuje, že existuje niekoľko legislatívnych iniciatív, ktoré by sa mohli použiť na podporu odvetvových opatrení prispievajúcich k odstraňovaniu uhlíka a predchádzaniu vzniku emisií uhlíka. Dobrým príkladom je nariadenie o odstraňovaní uhlíka a uhlíkovom pôdohospodárstve, ktorým sa stanovuje prvý celoeurópsky dobrovoľný rámec pre certifikáciu činností odstraňovania uhlíka, uhlíkového pôdohospodárstva a ukladania uhlíka vo výrobkoch vyrobených v Európe. Pokiaľ ide o dopravu, EÚ v súčasnosti rokuje o harmonizovanom mechanizme započítavania emisií skleníkových plynov z dopravných služieb nazývanom nariadenie CountEmissionsEU, čo treba tiež zohľadniť.

5.3.

EHSV sa domnieva, že projekty zamerané na znižovanie emisií uhlíka by sa mali zahŕňať tak odstraňovanie uhlíka, ako aj predchádzanie vzniku emisií uhlíka. Domnieva sa, že predchádzanie vzniku emisií uhlíka nie je v súčasnosti na úrovni EÚ dostatočne podporované, hoci investície do riešení na zabránenie vzniku emisií uhlíka už priniesli úspešné výsledky v oblasti verejnoprospešných služieb, dopravy a vykurovania. EHSV preto odporúča vytvoriť nový, samostatný, dobre štruktúrovaný, vysoko integrovaný a spoľahlivý systém kreditov na predchádzanie vzniku emisií uhlíka so spoľahlivými metodikami, ktoré ešte treba vypracovať. EHSV sa domnieva, že kredity za predchádzanie vzniku emisií uhlíka by poskytli stimuly na dekarbonizáciu a finančné prostriedky na projekty s nulovými emisiami. EHSV zároveň upozorňuje na skutočnosť, že kvóty systému ETS sa nemôžu používať ako „kredity“, pretože by to mohlo oslabiť súčasnú trhovú povahu systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

5.4.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na ceny na trhu s uhlíkom môže byť zabránenie vzniku emisií uhlíka zdrojom dodatočných príjmov. Subjekty s nízkymi emisiami s nadbytočnými uhlíkovými kreditmi môžu predávať „nevyužité“ emisné kvóty výrobcom s vysokými emisiami. Tento trhový mechanizmus umožňuje vydávať uhlíkové kredity ako formu financovania budúcich projektov s nízkymi emisiami.

5.5.

Okrem toho v rámci ETS v súčasnosti existujú stimuly (znížený objem bezodplatne prideľovaných kvót a vysoké ceny uhlíka) pre subjekty s vysokými emisiami, aby znížili svoje emisie. Pravidlá obchodovania s uhlíkovými kreditmi medzi podnikmi však stále nie sú veľmi známe, sú však jasné a prevod vlastníctva kreditu je jednoduchý. Tieto pravidlá by sa mali rozšíriť s cieľom povzbudiť subjekty s nízkymi emisiami, aby ďalej znižovali svoje emisie a dostávali finančné prostriedky na zníženie emisií. Malo by sa podporovať objasnenie týchto pravidiel.

5.6.

EHSV sa domnieva, že finančné prostriedky EÚ a členských štátov by mali zohrávať úlohu pri získavaní súkromných investícií a prilákaní mnohých inovatívnych projektov CCS/CCU a projektov na znižovanie emisií uhlíka a predchádzanie ich vzniku.

V Bruseli 30. mája 2024

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oliver RÖPKE

(1) Oznámenie Komisie COM(2024) 62, bod 5.1. Investovanie a financovanie prechodu na čistý uhlík, str. 20,

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4666/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Top

Choose the experimental features you want to try