EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52023XC0323(01)

Oznámenie Komisie Usmernenia o štátnej pomoci v odvetví rybolovu a akvakultúry 2023/C 107/01

C/2023/1598

Ú. v. EÚ C 107, 23.3.2023, p. 1–48 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

23.3.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 107/1


OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia o štátnej pomoci v odvetví rybolovu a akvakultúry

(2023/C 107/01)

OBSAH

ČASŤ I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA 3
Kapitola 1 3

1.

ÚVOD 3
Kapitola 2 4

2.

ROZSAH PÔSOBNOSTI, NOTIFIKAČNÁ POVINNOSŤ A VYMEDZENIE POJMOV 4

2.1.

Rozsah pôsobnosti týchto usmernení a účinok ENRAF 4

2.1.1.

Rozsah pôsobnosti 4

2.1.2.

Pomoc na iné opatrenia 5

2.1.3.

Účinok nariadenia (EÚ) 2021/1139 5

2.2.

Horizontálne a iné nástroje pomoci uplatniteľné na odvetvie rybolovu a akvakultúry 6

2.3.

Pomoc pre kategórie opatrení, na ktoré sa vzťahujú nariadenia o skupinových výnimkách 7

2.4.

Notifikačná povinnosť 8

2.5.

Vymedzenie pojmov 9
Kapitola 3 11

3.

POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI PODĽA ČLÁNKU 107 ODS. 3 PÍSM. C) ZFEÚ 11

3.1.

Prvá podmienka: pomoc uľahčuje rozvoj hospodárskej činnosti 12

3.1.1.

Podporovaná hospodárska činnosť 12

3.1.2.

Stimulačný účinok 12

3.1.3.

Dodržiavanie všetkých relevantných ustanovení právnych predpisov Únie 14

3.2.

Druhá podmienka: pomoc nepriaznivo neovplyvňuje podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom 15

3.2.1.

Potreba štátneho zásahu 15

3.2.2.

Vhodnosť pomoci 16

3.2.3.

Primeranosť pomoci 16

3.2.4.

Transparentnosť 19

3.2.5.

Zabránenie neprimeraným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod 20

3.2.6.

Zváženie pozitívnych a negatívnych účinkov pomoci (test vyváženosti) 22

ČASŤ II

KATEGÓRIE POMOCI 25
Kapitola 1 25

1.

POMOC V OBLASTI RIADENIA RIZÍK A KRÍZOVÉHO RIADENIA 25

1.1.

Pomoc na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami 25

1.2.

Pomoc na náhradu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe 27

1.3.

Pomoc na náklady na prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat v akvakultúre a napadnutí inváznymi nepôvodnými druhmi a pomoc na náhradu škôd spôsobených týmito chorobami zvierat a napadnutiami 29

1.4.

Pomoc na náhradu škôd spôsobených chránenými zvieratami 31

1.5.

Pomoc na investície na prevenciu a zmiernenie škôd spôsobených rizikovými udalosťami 32
Kapitola 2 33

2.

POMOC V NAJVZDIALENEJŠÍCH REGIÓNOCH 33

2.1.

Prevádzková pomoc v najvzdialenejších regiónoch 33

2.2.

Pomoc na obnovu rybárskej flotily v najvzdialenejších regiónoch 33

2.3.

Pomoc na investície do zariadení, ktoré prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti, vrátane zariadení umožňujúcich plavidlám rozšíriť ich rybolovné zóny pre maloobjemový pobrežný rybolov v najvzdialenejších regiónoch 35
Kapitola 3 35

3.

POMOC NA OPATRENIA TÝKAJÚCE SA FLOTILY A NA UKONČENIE RYBOLOVNÝCH ČINNOSTÍ 35

3.1.

Prvé nadobudnutie rybárskeho plavidla 36

3.2.

Výmena alebo modernizácia hlavného alebo pomocného motora 37

3.3.

Zvýšenie hrubej priestornosti rybárskeho plavidla na účely zlepšenia bezpečnosti, pracovných podmienok alebo energetickej účinnosti 38

3.4.

Pomoc na trvalé ukončenie rybolovných činností 39

3.5.

Pomoc na dočasné zastavenie rybolovných činností 42

3.6.

Pomoc na zabezpečenie likvidity pre rybárov 44

ČASŤ III

PROCEDURÁLNE ZÁLEŽITOSTI 45

1.

MAXIMÁLNE TRVANIE SCHÉM POMOCI A HODNOTENIE 45

2.

DOLOŽKA O REVÍZII OPATRENÍ TÝKAJÚCICH SA OSOBITNÝCH ZÁVÄZKOV 46

3.

UPLATŇOVANIE USMERNENÍ 46

4.

NÁVRHY VHODNÝCH OPATRENÍ 47

5.

PODÁVANIE SPRÁV A MONITOROVANIE 47

6.

REVÍZIA USMERNENÍ 48

ČASŤ I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Kapitola 1

1.   ÚVOD

1.

V článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že „[a]k nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. Hoci sa v ZFEÚ stanovuje zásada zákazu štátnej pomoci, v určitých prípadoch môže byť takáto pomoc na základe článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ zlučiteľná s vnútorným trhom.

2.

V súlade s článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ je štátna pomoc určená na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami, a to aj v odvetviach rybolovu a akvakultúry, zlučiteľná s vnútorným trhom. Po druhé, na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ môže Komisia považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom takú pomoc, ktorá má umožniť hospodársky rozvoj odvetvia rybolovu a akvakultúry, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Po tretie možno za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ považovať pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia.

3.

V týchto usmerneniach Komisia stanovuje kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 ZFEÚ a ktoré sa preto môžu považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom. Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, v týchto usmerneniach sa stanovujú podmienky, na základe ktorých je opatrenie predstavujúce pomoc na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami zlučiteľné s vnútorným trhom.

4.

Prevádzkovatelia vo všetkých členských štátoch majú prístup k spoločným a obmedzeným morským biologickým zdrojom. Na základe spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) sa zabezpečuje, aby sa tieto morské biologické zdroje, ako aj rybolov a flotily, ktoré takéto zdroje využívajú, riadili spôsobom umožňujúcim zachovanie zdrojov na udržateľnej úrovni. Štátna pomoc, ktorá má umožniť hospodársky rozvoj odvetvia rybolovu a akvakultúry, je súčasťou širšej SRP stanovenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1). V rámci tejto politiky poskytuje Únia finančnú podporu odvetviu rybolovu a akvakultúry na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 [ďalej len „nariadenie (EÚ) 2021/1139“] (2), ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ďalej len „ENRAF“). Uvedené nariadenie umožňuje poskytovanie podpory na intervencie, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov SRP stanovených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a stanovuje sa v ňom zoznam neoprávnených operácií a prísne podmienky, aby sa zabezpečil súlad investícií a kompenzácií pre flotily s týmito cieľmi.

5.

Sociálny a hospodársky vplyv štátnej pomoci je rovnaký bez ohľadu na to, či je (aj keď len čiastočne) financovaná z rozpočtu Únie alebo členským štátom. Komisia sa preto domnieva, že by mal existovať súlad a konzistentnosť medzi jej politikou v oblasti kontroly štátnej pomoci a podporou, ktorá sa poskytuje v rámci SRP z fondu ENRAF. Pri uplatňovaní a vykladaní týchto usmernení Komisia prihliada na pravidlá SRP a pravidlá, ktorými sa riadi ENRAF.

6.

V roku 2019 Komisia začala hodnotenie usmernení o štátnej pomoci v odvetví rybolovu a akvakultúry (3), z ktorého vyplynulo, že celkovo je rámec štátnej pomoci v odvetví rybolovu a akvakultúry efektívny, minimalizuje narúšanie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod, zlepšuje transparentnosť, súlad a právnu istotu a prispieva k dosahovaniu cieľov SRP. Na rozvoj hospodárskych činností v odvetví rybolovu a akvakultúry sú však potrebné určité cielené úpravy, aby sa dosiahol konzistentný prístup medzi pravidlami štátnej pomoci pre toto odvetvie a ENRAF. V tejto súvislosti Komisia zohľadňuje pravidlá horizontálnej štátnej pomoci a politiky vyplývajúce z Európskej zelenej dohody (4) vrátane udržateľného modrého hospodárstva v rámci testu vyváženosti (časť I oddiel 3.2.6 týchto usmernení).

Kapitola 2

2.   ROZSAH PÔSOBNOSTI, NOTIFIKAČNÁ POVINNOSŤ A VYMEDZENIE POJMOV

2.1.   Rozsah pôsobnosti týchto usmernení a účinok ENRAF

2.1.1.   Rozsah pôsobnosti

7.

V týchto usmerneniach sa stanovujú zásady, ktoré bude Komisia uplatňovať pri posudzovaní toho, či pomoc odvetviu rybolovu a akvakultúry možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 alebo 3 ZFEÚ.

8.

Tieto usmernenia sa uplatňujú na všetky druhy pomoci poskytnuté odvetviu rybolovu a akvakultúry. Zahŕňa to zložky regionálnej pomoci, ktoré sa týkajú odvetvia rybolovu a akvakultúry. Uplatňujú sa aj na všetky ostatné druhy pomoci, ktorá sa poskytuje odvetviu rybolovu a akvakultúry z fondov Únie. Ak pomoc patrí do horizontálneho alebo iného nástroja pomoci, na takúto pomoc sa uplatňujú podmienky stanovené v časti I oddiele 2.2 týchto usmernení.

9.

Tieto usmernenia sa uplatňujú na všetky podniky. Veľké podniky bývajú zvyčajne zasiahnuté zlyhaniami trhu menej než mikropodniky, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“ (5)). V prípade veľkých podnikov pôsobiacich v odvetví rybolovu a akvakultúry navyše existuje väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú významnými hráčmi na trhu, a preto v osobitných prípadoch môže pomoc poskytnutá veľkým podnikom zvlášť narušiť hospodársku súťaž a obchod na vnútornom trhu. Keďže pomoc veľkým podnikom v odvetví rybolovu a akvakultúry môže potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže, pravidlá štátnej pomoci týkajúce sa veľkých podnikov uvedené v týchto usmerneniach sú zosúladené so všeobecnými pravidlami štátnej pomoci a podliehajú posúdeniu zlučiteľnosti podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktoré je podrobne opísané v časti I kapitole 3 týchto usmernení.

10.

Podniky v ťažkostiach sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti týchto usmernení, ak sa neuplatňuje výnimka stanovená v tomto bode. Komisia sa domnieva, že ak sa podnik nachádza v ťažkostiach, nemožno ho vzhľadom na ohrozenie jeho samotnej existencie považovať za vhodný prostriedok na podporu iných cieľov verejnej politiky, a to dovtedy, kým sa nezabezpečí jeho životaschopnosť. Preto, ak sa podnik prijímajúci pomoc považuje za podnik v ťažkostiach v zmysle bodu 31 písm. bb) týchto usmernení, pomoc sa posúdi v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (6). Výnimky zo všeobecnej právnej zásady sú:

a)

pomoc na náhradu strát alebo škôd spôsobených prírodnými katastrofami a mimoriadnymi udalosťami uvedenými v časti II kapitole 1 oddiele 1.1 týchto usmernení, za predpokladu, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ;

b)

pomoc na náhradu strát alebo škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, chorobami zvierat a napadnutiami inváznymi nepôvodnými druhmi a chránenými zvieratami uvedenými v časti II kapitole 1 oddiele 1.2, 1.3 alebo 1.4 týchto usmernení, keď boli finančné ťažkosti podniku pôsobiaceho v odvetví rybolovu a akvakultúry spôsobené uvedenými udalosťami, za predpokladu, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ;

c)

pomoc na prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat v akvakultúre uvedených v časti II kapitole 1 oddiele 1.3 bode 188 písm. a) až c) a písm. e) až h) týchto usmernení, keď by sa z dôvodu núdzovej situácie a potreby chrániť verejné zdravie nemala zohľadňovať hospodárska situácia podniku, za predpokladu, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, a

d)

pomoc týkajúca sa informačných akcií a pomoc na propagačné opatrenia, ktoré majú všeobecný charakter, za predpokladu, že patria do časti I kapitoly 2 oddielu 2.3 týchto usmernení.

11.

Pri posudzovaní pomoci poskytnutej podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, Komisia zohľadní výšku pomoci, ktorá sa ešte má vymôcť (7). Toto sa neuplatňuje na pomoc na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami a mimoriadnymi udalosťami podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ (časť II kapitola 1 oddiel 1.1 týchto usmernení) a na pomoc na náklady na prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat v akvakultúre podľa časti II kapitoly 1 oddielu 1.3 bodu 188 písm. a) až c) a písm. e) až h) týchto usmernení.

12.

Na poskytnutie pomoci v Severnom Írsku, v prípade ktorého si opatrenie vyžaduje súlad s podmienkami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 alebo nariadení (EÚ) 2021/1139, sa musia v oznámení predloženom Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ poskytnúť rovnocenné informácie.

2.1.2.   Pomoc na iné opatrenia

13.

Ak pomoc nezodpovedá jednému z druhov pomoci uvedených v časti II kapitole 1, 2 alebo 3 a časti I kapitole 2 oddieloch 2.2 a 2.3 týchto usmernení, je v zásade nezlučiteľná s vnútorným trhom. Ak má členský štát napriek tomu v úmysle poskytnúť takúto pomoc alebo ju poskytne, Komisia ju posúdi od prípadu k prípadu priamo na základe článku 107 ods. 3 ZFEÚ, pričom zohľadní pravidlá stanovené v článkoch 107, 108 a 109 ZFEÚ a analogicky tieto usmernenia. Členské štáty musia jasne preukázať, že pomoc je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 týchto usmernení. Komisia posúdi najmä to, či pozitívne účinky takejto pomoci prevažujú nad identifikovanými negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž a obchod. Komisia môže dospieť k záveru o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom len vtedy, keď budú pozitívne účinky prevažovať nad negatívnymi, ako sa stanovuje v časti I kapitole 3 oddiele 3.2.6 týchto usmernení.

2.1.3.   Účinok nariadenia (EÚ) 2021/1139

14.

V článku 42 ZFEÚ sa stanovuje, že kapitola ZFEÚ týkajúca sa pravidiel hospodárskej súťaže, ktorá zahŕňa aj pravidlá štátnej pomoci, sa uplatňuje na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi – čo zahŕňa produkty v odvetví rybolovu a akvakultúry (8) – iba v takom rozsahu, ktorý stanoví Európsky parlament a Rada, pričom sa zohľadňujú ciele stanovené v článku 39 ZFEÚ.

15.

V článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1139 sa stanovuje, že na pomoc poskytovanú členskými štátmi podnikom v odvetví rybolovu a akvakultúry sa vzťahujú články 107, 108 a 109 ZFEÚ. V článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1139 sa uvádza výnimka z uvedeného všeobecného pravidla, v ktorej sa stanovuje, že na platby, ktoré členské štáty vykonávajú podľa nariadenia (EÚ) 2021/1139 a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, sa články 107, 108 a 109 ZFEÚ nevzťahujú. Podľa článku 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1139 sa články 107, 108 a 109 ZFEÚ uplatňujú, ak sa vnútroštátnymi ustanoveniami zriaďuje financovanie z verejných prostriedkov v súvislosti s odvetvím rybolovu a akvakultúry, ktoré presahuje rámec ustanovení nariadenia (EÚ) 2021/1139. V takom prípade sa pravidlá štátnej pomoci uplatňujú na toto financovanie z verejných prostriedkov ako celok. Pravidlá štátnej pomoci sa preto uplatňujú: a) v rámci nariadenia (EÚ) 2021/1139 na i) každé financovanie z verejných prostriedkov, ktoré presahuje rámec ustanovení uvedeného nariadenia, a ii) platby podľa nariadenia (EÚ) 2021/1139, ktoré nepatria do odvetvia rybolovu a akvakultúry v zmysle článku 42 ZFEÚ, a b) na vnútroštátne platby uskutočňované mimo rámca nariadenia (EÚ) 2021/1139.

16.

ENRAF sa zakladá na jednoduchej štruktúre bez toho, aby sa na úrovni Únie predpisovali akékoľvek vopred vymedzené opatrenia alebo podrobné pravidlá oprávnenosti, s výnimkou určitých podporných opatrení. V rámci každej priority opisuje špecifické ciele. Členské štáty by preto mali vo svojich programoch uviesť najvhodnejšie prostriedky na dosahovanie rozsiahlo opísaných cieľov a priorít stanovených v rámci ENRAF. Podľa pravidiel stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1139 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (9) by sa mohli podporovať rôzne opatrenia určené členskými štátmi v rámci uvedených programov zdieľaného riadenia.

17.

Niektoré platby, ktoré členské štáty uskutočnili podľa nariadenia (EÚ) 2021/1139, nemusia predstavovať platby pre odvetvie rybolovu a akvakultúry, pretože nepatria do rozsahu článku 42 ZFEÚ. Môžu to byť napríklad určité platby týkajúce sa operácií podľa článkov 14, 23, 25, 29, 30, 31, 32, 33 a 34 nariadenia (EÚ) 2021/1139.

18.

Na platby v rámci nariadenia (EÚ) 2021/1139, ktoré nepatria do odvetvia rybolovu a akvakultúry, sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci uvedené v ZFEÚ. Ak tieto platby predstavujú štátnu pomoc, mali by sa posudzovať podľa príslušných nástrojov štátnej pomoci.

19.

Tieto usmernenia sa neuplatňujú na pomoc poskytnutú ako dodatočné financovanie na vykonávanie kompenzácie uvedenej v článkoch 24, 35, 36 a 37 nariadenia (EÚ) 2021/1139. Ak však členské štáty poskytujú dodatočné financovanie na podporu kompenzácie dodatočných nákladov, ktoré vzniknú prevádzkovateľom pri rybolove, chove, spracovaní a odbyte určitých produktov rybolovu a akvakultúry z najvzdialenejších regiónov a ktoré sa uvádzajú v článku 24 nariadenia (EÚ) 2021/1139, členské štáty majú oznámiť štátnu pomoc Komisii, ktorá ju môže schváliť podľa nariadenia (EÚ) 2021/1139 ako súčasť uvedenej kompenzácie. Takáto štátna pomoc sa teda považuje za oznámenú v zmysle článku 108 ods. 3 prvej vety ZFEÚ.

2.2.   Horizontálne a iné nástroje pomoci uplatniteľné na odvetvie rybolovu a akvakultúry

20.

Ak pomoc patrí do rozsahu pôsobnosti určitých horizontálnych usmernení alebo iných nástrojov prijatých Komisiou, Komisia takúto pomoc posúdi na základe zásad uvedených v príslušných oddieloch týchto horizontálnych a iných nástrojov štátnej pomoci spolu s podmienkami stanovenými v časti I kapitole 3 oddiele 3.2.6 týchto usmernení.

21.

K týmto horizontálnym usmerneniam a iným nástrojom patria kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vzdelávania podliehajúcej individuálnej notifikačnej povinnosti (10), usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií (11), rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (12), usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022 (13), usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (14), pravidlá štátnej pomoci v súvislosti so zavádzaním širokopásmových sietí (15) a kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci pre zamestnávanie znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím podliehajúcej individuálnej notifikačnej povinnosti (16).

22.

Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2022 – 2027 (17) sa na odvetvie rybolovu a akvakultúry uplatňujú len v prípade, že sa štátna pomoc v tomto odvetví poskytuje v rámci horizontálnej regionálnej schémy prevádzkovej pomoci.

2.3.   Pomoc pre kategórie opatrení, na ktoré sa vzťahujú nariadenia o skupinových výnimkách

23.

Ak je pomoc na podporu MSP alebo veľkých podnikov rovnakého druhu ako pomoc patriaca do kategórie pomoci, ktorú možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa jedného z nariadení o skupinových výnimkách uvedených v bode 28 písm. a), Komisia pomoc posúdi s prihliadnutím na posúdenie zlučiteľnosti podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktoré je podrobne opísané v časti I kapitole 3, na tento oddiel a na základe kritérií stanovených pre každú kategóriu pomoci uvedenú v daných nariadeniach.

24.

Komisia posúdi od prípadu k prípadu pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá uvedené v príslušnom nariadení o skupinových výnimkách. Ak pomoc presahuje rámec ustanovení stanovených v príslušnom nariadení, členský štát musí preukázať opodstatnenosť a nevyhnutnosť pomoci.

25.

Pokiaľ ide o body 23 a 24:

a)

pomoc rovnakého druhu ako pomoc patriaca do kategórie pomoci na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami stanovená v článku 49 nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2473 (18) je zlučiteľná s vnútorným trhom, ak spĺňa osobitné podmienky stanovené v časti II kapitole 1 oddiele 1.1 týchto usmernení;

b)

pomoc rovnakého druhu ako pomoc patriaca do kategórie pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, stanovená v článku 51 nariadenia (EÚ) 2022/2473 je zlučiteľná s vnútorným trhom, ak spĺňa osobitné podmienky stanovené v časti II kapitole 1 oddiele 1.2 týchto usmernení;

c)

pomoc rovnakého druhu ako pomoc patriaca do kategórie pomoci na náklady na prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat stanovená v článku 42 nariadenia (EÚ) 2022/2473 je zlučiteľná s vnútorným trhom, ak spĺňa osobitné podmienky stanovené v časti II kapitole 1 oddiele 1.3 týchto usmernení;

d)

pomoc rovnakého druhu ako pomoc patriaca do kategórie pomoci na náhradu škôd spôsobených chránenými zvieratami stanovená v článku 53 nariadenia (EÚ) 2022/2473 je zlučiteľná s vnútorným trhom, ak spĺňa osobitné podmienky stanovené v časti II kapitole 1 oddiele 1.4 týchto usmernení;

e)

pomoc rovnakého druhu ako pomoc patriaca do kategórie pomoci na prevenciu a zmiernenie škôd spôsobených chorobami zvierat, prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, a chránenými zvieratami stanovená v článkoch 43, 48, 50 a 52 nariadenia (EÚ) 2022/2473 je zlučiteľná s vnútorným trhom, ak spĺňa osobitné podmienky stanovené v časti II kapitole 1 oddiele 1.5 týchto usmernení, a

f)

pomoc rovnakého druhu ako pomoc patriaca do kategórie pomoci na prvé nadobudnutie rybárskeho plavidla stanovená v článku 20 nariadenia (EÚ) 2022/2473 je zlučiteľná s vnútorným trhom, ak spĺňa osobitné podmienky stanovené v časti II kapitole 3 oddiele 3.1 týchto usmernení.

2.4.   Notifikačná povinnosť

26.

Tieto usmernenia sa uplatňujú na schémy pomoci a na individuálnu pomoc.

27.

Komisia pripomína každému členskému štátu jeho povinnosť notifikovať akékoľvek plány poskytnúť novú pomoc, ako sa stanovuje v článku 108 ods. 3 ZFEÚ a v článku 2 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (19).

28.

Komisia takisto pripomína členským štátom tie prípady, v ktorých sa notifikácia Komisie nevyžaduje:

a)

pomoc, ktorá je v súlade s jedným z nariadení o skupinových výnimkách prijatých na základe článku 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1588 (20), ak sa vzťahujú na odvetvie rybolovu a akvakultúry, najmä:

i)

pomoc, ktorá je v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2473, a

ii)

pomoc na podporu odborného vzdelávania, pomoc na uľahčenie prístupu MSP k financovaniu, pomoc v oblasti výskumu a vývoja, pomoc na inovácie pre MSP, pomoc pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím, regionálna investičná pomoc v najvzdialenejších regiónoch, schémy regionálnej prevádzkovej pomoci, pomoc na projekty európskej územnej spolupráce a pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU s výnimkou pomoci na operácie uvedené v článku 1 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 717/2014 (21), ktorá je v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 (22);

b)

pomoc de minimis, ktorá je v súlade s nariadením (EÚ) č. 717/2014.

29.

Členským štátom sa pripomína, že systém financovania, napríklad parafiškálnymi poplatkami, tvorí neoddeliteľnú súčasť pomoci (23).

30.

Ak sú schémy pomoci financované z osobitných poplatkov uložených na určité produkty rybolovu alebo akvakultúry bez ohľadu na ich pôvod, najmä z parafiškálnych poplatkov, Komisia posúdi schému na základe zásad stanovených v časti I kapitole 3 a podmienok príslušného oddielu týchto usmernení. Pomoc možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, ak z nej vyplýva rovnaký prínos pre domáce aj pre dovážané produkty.

2.5.   Vymedzenie pojmov

31.

Na účely týchto usmernení sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„pomoc“ je každé opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritéria stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ;

b)

„pomoc ad hoc“ je pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci;

c)

„intenzita pomoci“ je hrubá výška pomoci vyjadrená ako percento oprávnených nákladov pred odpočítaním daní alebo iných platieb;

d)

„schéma pomoci“ je každý akt, na základe ktorého možno bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť individuálnu pomoc podnikom, ktoré sú v danom akte vymedzené všeobecným a abstraktným spôsobom, a každý akt, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na osobitný projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neurčené obdobie a/alebo v neurčenej výške;

e)

„opatrenia biologickej bezpečnosti“ sú riadiace a fyzické opatrenia, ktorých cieľom je znížiť riziko zavlečenia, rozvoja a rozšírenia chorôb do, z a v rámci: i) populácie zvierat alebo ii) zariadenia, pásma, kompartmentu, dopravného prostriedku alebo akéhokoľvek iného zariadenia, iných priestorov alebo iného miesta;

f)

„kontrolné a eradikačné opatrenia“ sú opatrenia týkajúce sa chorôb zvierat, v prípade ktorých príslušný orgán oficiálne uznal ohnisko choroby, alebo týkajúce sa inváznych nepôvodných druhov, v prípade ktorých príslušný orgán oficiálne uznal ich prítomnosť;

g)

„deň poskytnutia pomoci“ je dátum, keď prijímajúci podnik získa na túto pomoc právny nárok v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právnym režimom;

h)

„útok“ je napádanie rýb ulovených v sieťach alebo chovaných v rybníkoch chránenými zvieratami, ako sú tulene, vydry hladkosrsté a morské vtáky;

i)

„plán hodnotenia“ je dokument, ktorý sa vzťahuje na jednu alebo viaceré schémy pomoci a obsahuje aspoň tieto minimálne hľadiská: ciele, ktoré sa majú hodnotiť, hodnotiace otázky, ukazovatele výsledkov, plánovanú metódu na uskutočnenie hodnotenia, požiadavky na zber údajov, navrhovaný časový harmonogram hodnotenia vrátane dátumu predloženia priebežnej a záverečnej hodnotiacej správy, opis nezávislého orgánu, ktorý uskutoční hodnotenie, alebo kritériá, ktoré sa použijú na jeho výber, a spôsoby zverejnenia hodnotenia;

j)

„produkty rybolovu a akvakultúry“ sú produkty uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (24);

k)

„odvetvie rybolovu a akvakultúry“ je hospodárske odvetvie, ktoré zahŕňa všetky činnosti produkcie, spracovania a odbytu produktov rybolovu alebo akvakultúry;

l)

„rybolovná kapacita“ je tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2017/1130 (25);

m)

„ekvivalent hrubého grantu“ je výška, ktorú by dosiahla pomoc, ak by bola prijímajúcemu podniku poskytnutá formou grantu, pred odpočítaním daní alebo iných poplatkov;

n)

„individuálna pomoc“ je pomoc ad hoc a poskytnutie pomoci jednotlivým prijímajúcim podnikom na základe schémy pomoci;

o)

„vnútrozemský rybolov“ sú rybolovné činnosti vykonávané na komerčné účely vo vnútrozemských vodách plavidlami alebo inými zariadeniami vrátane tých, ktoré sa používajú na rybolov pod ľadom;

p)

„invázny nepôvodný druh“ je invázny nepôvodný druh vzbudzujúci obavy Únie a invázny nepôvodný druh vzbudzujúci obavy členského štátu, ako sa vymedzuje v článku 3 bodoch 3 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (26) [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1143/2014“];

q)

„veľké podniky“ sú podniky, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2022/2473;

r)

„mikropodniky, malé a stredné podniky (MSP)“ sú podniky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2022/2473;

s)

„prevádzková pomoc“ je pomoc, ktorej cieľom alebo účinkom je zvýšenie obchodnej likvidity podniku, zníženie jeho výrobných nákladov alebo zvýšenie jeho príjmov, najmä pomoc, ktorá je vypočítaná výlučne na základe vyrobeného alebo na trh uvedeného množstva, cien výrobkov, vyrobených jednotiek alebo výrobných prostriedkov;

t)

„najvzdialenejšie regióny“ sú regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ (27);

u)

„preventívne opatrenia“ sú opatrenia týkajúce sa chorôb zvierat alebo inváznych nepôvodných druhov, ktoré sa ešte nevyskytli;

v)

„spracovanie a odbyt“ sú všetky operácie vrátane manipulácie, ošetrovania, výroby a distribúcie v období od času vykládky alebo výlovu do štádia finálneho výrobku;

w)

„chránené zviera“ je každé zviera okrem rýb chránené na základe právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov;

x)

„vratný preddavok“ je úver na projekt, ktorý sa poskytne v jednej splátke alebo vo viacerých splátkach a ktorého podmienky úhrady závisia od výsledku projektu;

y)

„rizikové udalosti“ sú prírodné katastrofy, nepriaznivé poveternostné udalosti, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, choroby zvierat, napadnutia inváznymi nepôvodnými druhmi alebo škody spôsobené správaním chránených zvierat;

z)

„maloobjemový pobrežný rybolov“ sú rybolovné činnosti, ktoré uskutočňujú: a) morské a vnútrozemské rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečený výstroj vymedzený v článku 2 bode 1 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 (28), alebo b) peší rybári vrátane zberačov mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov;

aa)

„začatie prác na projekte alebo činnosti“ je buď začiatok činností alebo stavebných prác týkajúcich sa investície, alebo prvý právny záväzok k objednaniu zariadenia alebo využitiu služieb, alebo akýkoľvek iný záväzok, na základe ktorého je projekt alebo činnosť nezvratná, podľa toho, čo nastane skôr; nákup pozemku a prípravné práce, ako je získanie povolení a vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti, sa nepokladá za začatie prác alebo činnosti;

bb)

„podnik v ťažkostiach“ je podnik spĺňajúci kritériá stanovené v oddiele 2.2 usmernení Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (29) alebo jeho nástupca.

32.

Okrem vymedzenia pojmov uvedeného v tomto oddiele sa uplatňuje vymedzenie pojmov obsiahnuté v príslušných nástrojoch uvedených v bodoch 21, 22 a v bode 28 písm. a) týchto usmernení a podľa potreby vymedzenie pojmov uvedené v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 (30) a článku 2 nariadenia (EÚ) 2021/1139.

Kapitola 3

3.   POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI PODĽA ČLÁNKU 107 ODS. 3 PÍSM. C) ZFEÚ

33.

Na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ môže Komisia považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom takú štátnu pomoc, ktorá má umožniť rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

34.

Preto na posúdenie toho, či štátnu pomoc pre odvetvie rybolovu a akvakultúry možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, Komisia stanoví, či opatrenie pomoci uľahčuje rozvoj určitej hospodárskej činnosti (prvá podmienka) a či nepriaznivo nevplýva na podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom (druhá podmienka).

35.

V tejto kapitole Komisia objasňuje, ako bude vykonávať posúdenie zlučiteľnosti. Stanovujú sa v nej všeobecné podmienky zlučiteľnosti a v prípade potreby osobitné podmienky pre schémy pomoci a dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc, ktoré podliehajú notifikačnej povinnosti.

36.

S cieľom vykonať posúdenie uvedené v bode 34 Komisia zohľadní tieto aspekty:

a)

prvá podmienka: pomoc uľahčuje rozvoj hospodárskej činnosti:

i)

identifikácia dotknutej hospodárskej činnosti (oddiel 3.1.1 tejto kapitoly);

ii)

stimulačný účinok: pomoc musí zmeniť správanie dotknutého podniku alebo podnikov takým spôsobom, že sa príslušný podnik zapojí do vykonávania doplnkovej činnosti, ktorú by bez danej pomoci nevykonával alebo by ju vykonával v obmedzenej miere či iným spôsobom (oddiel 3.1.2 tejto kapitoly);

iii)

pomoc nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami a so všeobecnými zásadami práva Únie (oddiel 3.1.3 tejto kapitoly);

b)

druhá podmienka: pomoc nepriaznivo neovplyvňuje podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom:

i)

potreba štátneho zásahu: štátna pomoc musí priniesť podstatné zlepšenie, ktoré samotný trh dosiahnuť nemôže, napríklad nápravou zlyhania trhu alebo riešením obavy o spravodlivý prístup alebo súdržnosť tam, kde je to vhodné (oddiel 3.2.1 tejto kapitoly);

ii)

vhodnosť pomoci: navrhovaná pomoc musí byť vhodným nástrojom politiky na uľahčenie rozvoja hospodárskej činnosti (oddiel 3.2.2 tejto kapitoly);

iii)

primeranosť pomoci (pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum): výška a intenzita pomoci musia byť obmedzené na minimum potrebné na podnietenie ďalšej investície alebo činnosti zo strany dotknutého podniku alebo dotknutých podnikov (oddiel 3.2.3 tejto kapitoly);

iv)

transparentnosť pomoci: členské štáty, Komisia, hospodárske subjekty a verejnosť musia mať jednoduchý prístup k všetkým relevantným zákonom a príslušným informáciám o pomoci, ktorá sa na základe nich poskytuje (oddiel 3.2.4 tejto kapitoly);

v)

zabránenie neprípustným negatívnym účinkom pomoci na hospodársku súťaž a obchod (oddiel 3.2.5 tejto kapitoly);

vi)

zvažovanie pozitívnych a negatívnych účinkov, ktoré môže mať pomoc na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi (test vyváženosti) (oddiel 3.2.6 tejto kapitoly).

37.

Celková vyváženosť určitých kategórií schém môže ďalej podliehať požiadavke hodnotenia ex post, ako je opísané v bodoch 326 až 333. V takých prípadoch môže Komisia obmedziť trvanie uvedených schém (zvyčajne na štyri roky alebo menej) s možnosťou opätovnej notifikácie ich predĺženia neskôr.

38.

Tieto všeobecné kritériá zlučiteľnosti sa uplatňujú na každú pomoc poskytovanú podľa týchto usmernení, ak sa v časti I kapitole 3 oddieloch 3.1 a 3.2 týchto usmernení vzhľadom na konkrétne aspekty uplatniteľné v odvetví rybolovu a akvakultúry nestanovujú výnimky.

3.1.   Prvá podmienka: pomoc uľahčuje rozvoj hospodárskej činnosti

3.1.1.   Podporovaná hospodárska činnosť

39.

Komisia na základe informácií poskytnutých členským štátom určí, ktorá hospodárska činnosť bude podporovaná prostredníctvom notifikovaného opatrenia.

40.

Členský štát musí preukázať, že pomoc sa zameriava na uľahčenie rozvoja určenej hospodárskej činnosti.

41.

Pomoc na prevenciu alebo obmedzenie negatívnych účinkov hospodárskych činností na klímu alebo životné prostredie, alebo na cieľ SRP v oblasti ochrany môže umožniť rozvoj hospodárskych činností, a to zvýšením udržateľnosti dotknutej hospodárskej činnosti.

42.

Členské štáty musia opísať, či a ako táto pomoc prispeje k dosiahnutiu cieľov SRP a v rámci tejto politiky k cieľom ENRAF, a konkrétnejšie opísať očakávané prínosy tejto pomoci.

43.

Komisia sa domnieva, že pomoc poskytnutá v súlade s časťou II kapitolou 1 oddielmi 1.1, 1.2, 1.3 a 1.4 a s časťou II kapitolou 3 oddielmi 3.4, 3.5 a 3.6 týchto usmernení môže uľahčiť rozvoj hospodárskych činností v odvetví rybolovu a akvakultúry, keďže bez pomoci by sa takýto rozvoj nemusel uskutočniť v takom istom rozsahu.

Dodatočné podmienky pre pomoc na základe schémy podliehajúcu individuálnej notifikácii

44.

Pri poskytovaní pomoci na základe schémy na investičné projekty podliehajúce individuálnej notifikácii musí orgán poskytujúci pomoc vysvetliť, ako tento vybraný projekt prispeje k dosiahnutiu cieľa schémy. Na tento účel by sa členské štáty mali odvolávať na informácie, ktoré poskytol žiadateľ o pomoc.

3.1.2.   Stimulačný účinok

45.

Pomoc v odvetví rybolovu a akvakultúry možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, ak má stimulačný účinok. Stimulačný účinok je prítomný, keď sa v dôsledku pomoci správanie podniku zmení tak, že sa podnik zapojí do ďalšej činnosti prispievajúcej k rozvoju odvetvia, do ktorej by sa bez tejto pomoci nezapojil alebo by sa do nej zapojil len obmedzene či iným spôsobom. Pomoc však nesmie slúžiť na subvencovanie nákladov na činnosť, ktoré by podniku vznikli v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného podnikateľského rizika hospodárskej činnosti.

46.

Ak nie sú v právnych predpisoch Únie ani v týchto usmerneniach výslovne stanovené výnimky, opatrenia štátnej pomoci, ktorých cieľom je jednoducho zlepšenie finančnej situácie podnikov, ale ktoré žiadnym spôsobom neprispievajú k rozvoju odvetvia rybolovu a akvakultúry, a predovšetkým pomoc, ktorá sa poskytuje iba na základe ceny, množstva, jednotky výroby alebo jednotky výrobných prostriedkov, sa považujú za prevádzkovú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Takáto pomoc okrem toho už svojou podstatou môže zasahovať do mechanizmov, ktorými sa reguluje organizácia vnútorného trhu.

47.

Prevádzková pomoc a pomoc na uľahčenie dosiahnutia povinných noriem sú v zásade nezlučiteľné s vnútorným trhom okrem prípadov, ak sú v právnych predpisoch Únie alebo v týchto usmerneniach výslovne stanovené výnimky, a v ďalších riadne odôvodnených prípadoch.

48.

Pomoc, na ktorú sa vzťahuje časť II kapitola 1, by sa mala obmedziť na poskytovanie pomoci podnikom pôsobiacim v odvetví rybolovu a akvakultúry, ktoré čelia rôznym ťažkostiam napriek tomu, že vynaložili primerané úsilie na minimalizovanie takýchto rizík. Štátna pomoc by nemala viesť k navádzaniu podnikov na podstupovanie zbytočného rizika. Dôsledky neobozretného výberu výrobných metód alebo produktov musia znášať samotné podniky pôsobiace v odvetví rybolovu a akvakultúry. Táto zásada sa napríklad uplatňuje na časť II kapitolu 3 oddiely 3.4, 3.5 a 3.6.

49.

Z dôvodov vysvetlených v bode 45 Komisia zastáva názor, že pomoc nemá na prijímajúci podnik stimulačný účinok v prípadoch, v ktorých sa práce na príslušnom projekte alebo činnosti začali vykonávať skôr, ako prijímajúci podnik podal žiadosť o pomoc vnútroštátnym orgánom.

50.

Žiadosť o poskytnutie pomoci musí obsahovať prinajmenšom meno/názov žiadateľa a informácie o veľkosti podniku, opis projektu alebo činnosti vrátane miesta, kde sa uskutočnia, dátumu začatia a ukončenia realizácie, výšku pomoci potrebnú na realizáciu a oprávnené náklady.

51.

Veľké podniky musia okrem toho v žiadosti opísať situáciu, ktorá by nastala bez poskytnutia pomoci a ktorá sa označuje ako kontrafaktuálny scenár alebo alternatívny projekt či činnosť, a predložiť listinné dôkazy na doloženie kontrafaktuálneho scenára opísaného v žiadosti. Táto požiadavka sa neuplatňuje na obce, ktoré sú orgánmi miestnej samosprávy a ktoré majú ročný rozpočet menší ako 10 miliónov EUR a menej ako 5 000 obyvateľov.

52.

Pri doručení žiadosti musí orgán poskytujúci pomoc vykonať kontrolu vierohodnosti kontrafaktuálneho scenára a potvrdiť, že pomoc má požadovaný stimulačný účinok. Kontrafaktuálny scenár sa považuje za vierohodný, ak je hodnoverný a súvisí s faktormi rozhodovania prevládajúcimi v čase rozhodovania prijímajúceho podniku o predmetnom projekte alebo činnosti.

53.

Pomoc vo forme daňových výhod sa považuje za pomoc so stimulačným účinkom, ak sa v schéme pomoci stanovuje nárok na pomoc v súlade s objektívnymi kritériami a bez ďalšieho uplatnenia diskrečnej právomoci členským štátom a ak schéma pomoci bola prijatá a nadobudla účinnosť pred začatím práce na projekte alebo činnosti, na ktoré sa pomoc poskytuje. Posledná uvedená požiadavka neplatí v prípade následných fiškálnych schém za predpokladu, že na danú činnosť sa už vzťahovali predchádzajúce schémy vo forme daňového zvýhodnenia.

54.

Pomoc, ktorá má kompenzačnú povahu, napr. pomoc uvedená v časti II kapitole 1 oddieloch 1.1, 1.2, 1.3 a 1.4 a v časti II kapitole 3 oddieloch 3.5 a 3.6, a pomoc, ktorá spĺňa podmienky stanovené v časti II kapitole 2 oddieloch 2.1, 2.2 a 2.3, nemusí mať stimulačný účinok alebo sa považuje za takú, ktorá má stimulačnú účinok.

Dodatočné podmienky pre investičnú pomoc podliehajúcu individuálnej notifikácii a investičnú pomoc veľkým podnikom podľa notifikovaných schém

55.

Okrem splnenia požiadaviek stanovených v bode 45 v prípade investičnej pomoci podliehajúcej individuálnej notifikácii a v bodoch 48 až 53 v prípade investičnej pomoci veľkým podnikom podľa notifikovaných schém musí členský štát poskytnúť jasný dôkaz o tom, že daná pomoc má na rozhodnutie o investícii skutočne vplyv. Aby bolo možné vykonať dôkladné posúdenie, členský štát musí poskytnúť nielen informácie o projekte, na ktorý sa žiada pomoc, ale aj podrobný opis kontrafaktuálneho scenára, podľa ktorého by žiadny verejný orgán prijímajúcemu podniku pomoc neposkytol.

56.

Členské štáty sa vyzývajú, aby vychádzali z originálnych a úradných dokumentov správnej rady, posúdení rizík vrátane posúdenia rizík spojených s lokalitou, finančných správ, interných podnikateľských plánov, stanovísk odborníkov a iných štúdií týkajúcich sa posudzovaného investičného projektu. Tieto dokumenty musia časovo zodpovedať rozhodovaciemu procesu, ktorý sa týka investície alebo jej umiestnenia. Pri preukazovaní stimulačného účinku by členským štátom mohli pomôcť aj dokumenty obsahujúce informácie o prognózach dopytu, odhadoch nákladov, finančných prognózach, dokumenty, ktoré boli predložené investičnému výboru a ktoré prezentujú rôzne investičné scenáre, alebo dokumenty poskytnuté finančným inštitúciám.

57.

V tejto súvislosti sa miera ziskovosti môže vyhodnotiť na základe metód, ktoré sa bežne používajú v dotknutom odvetví a ktoré môžu zahŕňať metódy na určenie čistej súčasnej hodnoty (31) projektu, vnútornej miery návratnosti (32) alebo priemernej návratnosti použitého kapitálu (ROCE). Ziskovosť projektu sa porovná s bežnými mierami návratnosti, ktoré prijímajúci podnik uplatňuje v iných podobných investičných projektoch. Ak tieto miery nie sú k dispozícii, ziskovosť projektu sa porovná s kapitálovými nákladmi podniku ako celku alebo s mierami návratnosti bežne zaznamenanými v dotknutom odvetví.

58.

Ak nie je známy žiadny konkrétny kontrafaktuálny scenár, stimulačný účinok možno predpokladať v prípade medzery vo financovaní. Ide o situáciu, keď investičné náklady presahujú čistú súčasnú hodnotu predpokladaných prevádzkových ziskov investície na základe podnikateľského plánu ex ante.

59.

Ak pomoc nezmení správanie prijímajúceho podniku stimulovaním ďalších investícií, nemá žiadne pozitívne účinky na rozvoj príslušného odvetvia. Preto sa pomoc nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak sa zdá, že by sa tá istá investícia uskutočnila aj bez pomoci.

3.1.3.   Dodržiavanie všetkých relevantných ustanovení právnych predpisov Únie

60.

Ak opatrenie štátnej pomoci, s ním spojené podmienky vrátane metódy financovania, keď je metóda financovania neoddeliteľnou súčasťou takéhoto opatrenia, alebo činnosť, ktorá sa ním financuje, predstavuje porušenie príslušného práva Únie, pomoc nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom (33).

61.

V odvetví rybolovu a akvakultúry sa to týka najmä štátnej pomoci:

a)

poskytovanej na podporu rybolovných činností, ktoré znamenajú závažné porušenia predpisov podľa článku 42 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 (34) alebo článku 90 nariadenia (ES) č. 1224/2009 (35) a ktoré predstavujú alebo podporujú nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov (36);

b)

poskytovanej na podporu prevádzkovania, riadenia alebo vlastníctva rybárskeho plavidla uvedeného v zozname Únie plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov podľa článku 40 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1005/2008 alebo plavidla, ktoré sa plaví pod vlajkou krajín označených za nespolupracujúce tretie krajiny podľa článku 33 uvedeného nariadenia;

c)

znamenajúcej nedodržiavanie pravidiel stanovených v nariadení (EÚ) 1379/2013 (37), ktorým sa upravuje spoločná organizácia trhu (38), alebo

d)

znamenajúcej zvýšenie rybolovnej kapacity alebo výstavbu nových plavidiel, ktoré priamo a automaticky vedú k tomu, že členský štát nedodržiava ustanovenia článku 22 ods. 7 nariadenia (EÚ) 1380/2013 a stropy rybolovnej kapacity stanovené v prílohe II k uvedenému nariadeniu.

62.

Štátnu pomoc navyše nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom v prípade, keď je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou prijímajúceho podniku používať domáce výrobky alebo služby, ani v prípade pomoci, ktorou sa obmedzuje možnosť prijímajúceho podniku využívať výsledky výskumu, vývoja a inovácií v iných členských štátoch.

63.

Komisia neschváli pomoc na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, ktorá by priamo súvisela s vyvážanými množstvami, pomoc podmienenú uprednostnením domáceho tovaru pred dovážaným tovarom, ani pomoc na vytvorenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo na krytie iných výdavkov spojených s vývoznými činnosťami. Pomoc na krytie nákladov spojených s účasťou na veľtrhoch alebo so štúdiami či poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového alebo existujúceho výrobku na nový trh spravidla nepredstavuje pomoc na podporu vývozu.

64.

V notifikáciách štátnej pomoci by sa mali poskytovať informácie o tom, ako budú vnútroštátne orgány overovať dodržiavanie bodov 61 až 63.

3.2.   Druhá podmienka: pomoc nepriaznivo neovplyvňuje podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom

65.

Podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ možno pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ale len za predpokladu, že takáto pomoc „nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“.

66.

V tomto oddiele sa stanovuje spôsob uplatňovania diskrečnej právomoci Komisie pri vykonávaní posúdenia podľa druhej podmienky posúdenia zlučiteľnosti uvedenej v bode 36 písm. b).

67.

Na základe svojej povahy každé opatrenie pomoci vytvára narušenia hospodárskej súťaže a má vplyv na obchod medzi členskými štátmi. S cieľom stanoviť, či sú rušivé vplyvy pomoci obmedzené na minimum, však Komisia overí potrebu, vhodnosť, primeranosť a transparentnosť pomoci.

68.

Komisia následne posúdi rušivý vplyv predmetnej pomoci na hospodársku súťaž a podmienky obchodu. Komisia potom porovná pozitívne účinky pomoci s negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž a obchod. V prípade, že pozitívne účinky prevažujú nad negatívnymi, Komisia vyhlási pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

3.2.1.   Potreba štátneho zásahu

69.

S cieľom posúdiť, či je štátna pomoc potrebná na dosiahnutie zamýšľaného cieľa, je najskôr potrebné vykonať diagnostiku problému. Štátna pomoc musí byť zameraná na situácie, v ktorých môže pomoc zabezpečiť významný rozvoj, ktorý trh zabezpečiť nedokáže, napríklad nápravou zlyhania trhu týkajúceho sa podporovanej činnosti alebo predmetnej investície.

70.

Štátna pomoc môže totiž za určitých podmienok korigovať zlyhania trhu, čím prispieva k efektívnemu fungovaniu trhov a podnecuje konkurencieschopnosť. Platí to najmä v kontexte obmedzených verejných zdrojov.

71.

Na účely týchto usmernení sa Komisia domnieva, že trh nedosahuje očakávané ciele bez štátneho zásahu týkajúceho sa pomoci, ktorá spĺňa osobitné podmienky stanovené v časti I kapitole 2 oddiele 2.3 a časti II kapitole 1 oddieloch 1.1, 1.2, 1.3 a 1.4, ako aj v kapitole 2 oddiele 2.2. Takáto pomoc sa preto bude považovať za potrebnú.

3.2.2.   Vhodnosť pomoci

72.

Navrhovaná pomoc musí byť vhodným nástrojom politiky na uľahčenie rozvoja hospodárskej činnosti. Na dosiahnutie cieľov pomoci môžu existovať aj iné, vhodnejšie nástroje, napríklad regulácia, trhovo orientované nástroje, rozvoj infraštruktúry a zlepšenie podnikateľského prostredia. Členský štát musí preukázať, že pomoc a jej štruktúra sú vhodné na dosiahnutie cieľa opatrenia, na ktorý je táto pomoc zameraná.

73.

Komisia sa domnieva, že opatrenia pomoci, ktoré spĺňajú osobitné podmienky stanovené v časti I kapitole 2 oddiele 2.3, časti II kapitole 1 oddieloch 1.1, 1.2, 1.3, 1.4 a 1.5 a časti II kapitole 2 oddiele 2.2, predstavujú vhodný politický nástroj. Opatrenie pomoci rovnakého druhu ako operácia, ktorá je oprávnená na financovanie podľa nariadenia (EÚ) 2021/1139, je náležité, ak je v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného nariadenia.

74.

V ostatných prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje bod 73, musí členský štát preukázať, že neexistuje žiadny iný menej rušivý nástroj politiky.

75.

Ak sa členský štát rozhodne zaviesť opatrenie podľa časti II kapitoly 3, pričom rovnaký zásah je súčasne stanovený v príslušnom programe ENRAF, členský štát by mal uviesť výhody takéhoto nástroja vnútroštátnej pomoci v porovnaní s príslušnou intervenciou v rámci programu ENRAF.

Vhodnosť rôznych foriem pomoci

76.

Pomoc sa môže poskytovať v rôznych formách. Členský štát by však mal zabezpečiť, aby sa pomoc poskytla vo forme, v prípade ktorej je najmenšia pravdepodobnosť narušení obchodu a hospodárskej súťaže.

77.

Komisia sa domnieva, že pomoc poskytnutá vo forme stanovenej v týchto usmerneniach alebo v rámci príslušnej intervencie ENRAF v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1139 je vhodnou formou pomoci.

78.

Ak sa pomoc poskytuje vo formách, ktoré zabezpečujú priamu finančnú výhodu (napr. priame granty, oslobodenie od daní, poplatkov sociálneho zabezpečenia alebo iných povinných poplatkov, prípadne ich zníženie), členský štát musí preukázať, prečo sú vhodnejšie než iné, potenciálne menej rušivé formy pomoci, ako napr. vratné preddavky, alebo formy pomoci, ktoré sú založené na dlhových alebo kapitálových nástrojoch (napr. zvýhodnené úvery alebo bonifikácia úrokovej sadzby, štátne záruky alebo alternatívne poskytnutie kapitálu za výhodných podmienok).

79.

Posúdením zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom nie sú dotknuté uplatniteľné pravidlá verejného obstarávania ani zásady týkajúce sa transparentnosti, otvorenosti a nediskriminácie v rámci výberu poskytovateľa služby.

3.2.3.   Primeranosť pomoci

80.

Pomoc v odvetví rybolovu a akvakultúry sa považuje za primeranú, ak sa výška pomoci na jeden prijímajúci podnik obmedzuje na minimum nevyhnutné na vykonanie podporovanej činnosti.

Maximálne intenzity pomoci a maximálne výšky pomoci

81.

V záujme primeranosti pomoci Komisia zastáva názor, že výška pomoci by v zásade nemala prekračovať oprávnené náklady.

82.

S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a rovnaké podmienky sa v týchto usmerneniach predpokladá uplatňovanie maximálnych intenzít pomoci.

83.

V prípade správneho výpočtu oprávnených nákladov a pri dodržaní maximálnej intenzity pomoci alebo maximálnej výšky pomoci uvedenej v oddieloch časti II týchto usmernení sa kritérium proporcionality považuje za splnené.

84.

V prípade kategórií opatrení, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2022/2473, ako sa stanovuje v časti I kapitole 2 oddiele 2.3, sa zásada primeranosti pomoci považuje za dodržanú, ak výška pomoci nepresiahne uplatniteľnú maximálnu intenzitu verejnej pomoci stanovenú v uvedenom nariadení a prílohe IV k uvedenému nariadeniu. Ak opatrenie pomoci presahuje rámec ustanovení stanovených v nariadení (EÚ) 2022/2473, členský štát musí preukázať opodstatnenosť a nevyhnutnosť pomoci.

85.

Maximálnu intenzitu pomoci a výšku pomoci na projekt musí orgán poskytujúci pomoc vypočítať pri poskytovaní pomoci. Oprávnené náklady je potrebné doložiť príslušnými listinnými dôkazmi, ktoré musia byť zrozumiteľné, konkrétne a aktuálne. Na účely výpočtu intenzity pomoci alebo výšky pomoci a oprávnených nákladov musia všetky použité číselné údaje predstavovať údaje pred akýmkoľvek odpočítaním daní alebo iných poplatkov.

86.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) nepredstavuje oprávnené náklady na pomoc s výnimkou prípadu, keď nie je vratná podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH.

87.

Ak sa pomoc poskytuje inou formou ako formou grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci.

88.

Pomoc splatná v niekoľkých splátkach je diskontovaná na svoju hodnotu v čase poskytnutia pomoci. Oprávnené náklady sú diskontované na svoju hodnotu v čase poskytnutia pomoci. Ako úroková miera na diskontné účely sa použije diskontná sadzba uplatniteľná v deň poskytnutia pomoci.

89.

Ak sa pomoc poskytuje formou daňového zvýhodnenia, diskontácia tranží pomoci sa uskutoční na základe diskontných sadzieb uplatniteľných vždy v tom čase, keď daňové zvýhodnenie nadobudlo účinnosť.

90.

S výnimkou časti II kapitoly 1 a kapitoly 3 možno pomoc poskytnúť na základe tohto zjednodušeného vykazovania nákladov:

a)

jednotkové náklady;

b)

jednorazové platby;

c)

paušálne financovanie.

91.

Výška pomoci sa musí stanoviť niektorým z týchto spôsobov:

a)

spravodlivou, nestrannou a overiteľnou metóda výpočtu založenou na:

i)

štatistických údajoch, iných objektívnych informáciách alebo odbornom posudku alebo

ii)

overených údajoch o jednotlivých prijímajúcich podnikoch z minulosti alebo

iii)

uplatnení obvyklých postupov nákladového účtovníctva jednotlivých prijímajúcich podnikov;

b)

v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatniteľných v prípade politík Únie pri podobnom type operácie.

92.

Pokiaľ ide o opatrenia spolufinancované z EÚ, sumy oprávnených nákladov možno vypočítať v súlade so zjednodušeným vykazovaním nákladov stanoveným v nariadení (EÚ) 2021/1060.

93.

Pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci bude Komisia prihliadať na všetky poistenia, ktoré prijímajúci podnik uzavrel alebo mohol uzavrieť. Pokiaľ ide o pomoc na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, mala by sa z dôvodu prevencie rizika narušenia hospodárskej súťaže poskytnúť pomoc v maximálnej intenzite pomoci len takému podniku, ktorému sa takto spôsobené straty nemôžu uhradiť z poistného krytia. V záujme dosiahnutia ďalšieho zlepšenia riadenia rizík preto prijímajúce podniky musia byť motivované uzatvoriť poistenie vždy, keď to je možné.

Dodatočné podmienky pre investičnú pomoc podliehajúcu individuálnej notifikácii a investičnú pomoc veľkým podnikom podľa notifikovaných schém

94.

Na to, aby sa investičná pomoc podliehajúca individuálnej notifikácii považovala za obmedzenú na minimum, vo všeobecnosti musí výška pomoci zodpovedať čistým dodatočným nákladom na realizáciu investície v predmetnej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom v prípade absencie pomoci (39), pričom ako horná hranica slúžia maximálne intenzity pomoci. Podobne v prípade investičnej pomoci poskytovanej veľkým podnikom podľa notifikovaných schém musia členské štáty zabezpečiť, aby bola výška pomoci obmedzená na minimum na základe „prístupu vychádzajúceho z čistých dodatočných nákladov“, pričom ako horná hranica slúžia maximálne intenzity pomoci.

95.

Výška pomoci by nemala presiahnuť minimum potrebné na zabezpečenie dostatočnej ziskovosti projektu, napríklad by nemala viesť k zvýšeniu jeho vnútornej miery návratnosti nad rámec bežných mier návratnosti, ktoré dotknutý podnik uplatňuje v iných podobných investičných projektoch alebo, ak tieto miery nie sú k dispozícii, k zvýšeniu jeho vnútornej miery návratnosti nad rámec kapitálových nákladov podniku ako celku alebo nad rámec mier návratnosti bežne zaznamenávaných v danom odvetví.

96.

V prípade investičnej pomoci veľkým podnikom podľa notifikovaných schém musí členský štát zabezpečiť, aby výška pomoci zodpovedala čistým dodatočným nákladom na realizáciu investície v predmetnej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom v prípade absencie pomoci. Metóda vysvetlená v bode 95 sa musí použiť na stanovenie hornej hranice spolu s maximálnymi intenzitami pomoci.

97.

V prípade investičnej pomoci podliehajúcej individuálnej notifikácii Komisia overí, či výška pomoci presahuje minimum potrebné na to, aby bol projekt dostatočne ziskový, ako sa stanovuje v bode 95. Výpočty, ktoré sa použili pri analýze stimulačného účinku, sa môžu použiť aj pri posudzovaní primeranosti pomoci. Členský štát musí preukázať primeranosť na základe dokumentácie, napríklad tej, ktorá je uvedená v bode 56.

98.

Dodatočné podmienky stanovené v bodoch 94 až 97 sa neuplatňujú na obce, ktoré sú orgánmi miestnej samosprávy, ktorých ročný rozpočet je menší ako 10 miliónov EUR a ktoré majú menej ako 5 000 obyvateľov, ako je uvedené v bode 51.

Kumulácia pomoci

99.

Pomoc sa môže poskytovať súčasne podľa niekoľkých schém alebo sa môže kumulovať s pomocou ad hoc za predpokladu, že celková výška štátnej pomoci na činnosť alebo projekt nepresiahne intenzitu pomoci a výšku pomoci stanovené v týchto usmerneniach.

100.

Pomoc s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi sa môže kumulovať s akoukoľvek inou štátnou pomocou, pokiaľ sa uvedené pomoci týkajú rozdielnych identifikovateľných oprávnených nákladov. Pomoc s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi možno kumulovať s akoukoľvek inou štátnou pomocou v súvislosti s rovnakými oprávnenými nákladmi, ktoré sa čiastočne alebo úplne prekrývajú, iba vtedy, ak takáto kumulácia nevedie k prekročeniu maximálnej intenzity pomoci alebo výšky pomoci uplatniteľnej na tento druh pomoci podľa týchto usmernení.

101.

Pomoc bez identifikovateľných oprávnených nákladov podľa týchto usmernení sa môže kumulovať s akýmkoľvek iným opatrením štátnej pomoci s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi. Pomoc bez identifikovateľných oprávnených nákladov sa môže kumulovať s inou štátnou pomocou bez identifikovateľných oprávnených nákladov až do výšky najvyššieho príslušného celkového stropu financovania stanoveného za osobitných okolností každého prípadu v týchto usmerneniach alebo v iných usmerneniach o štátnej pomoci, v nariadení o skupinovej výnimke alebo v rozhodnutí prijatom Komisiou.

102.

Štátna pomoc v prospech odvetvia rybolovu a akvakultúry by sa nemala kumulovať s platbami uvedenými v nariadení (EÚ) 2021/1139 v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi, ak by v dôsledku takejto kumulácie intenzita pomoci alebo výška pomoci presiahla hodnotu stanovenú v týchto usmerneniach.

103.

Ak sa financovanie zo strany Únie, ktoré centrálne spravujú inštitúcie, agentúry, spoločné podniky alebo iné orgány Únie a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, kombinuje so štátnou pomocou, tak sa pri zisťovaní toho, či sú dodržané stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálne intenzity pomoci a výšky pomoci, zohľadňuje len táto štátna pomoc, za predpokladu, že celková suma verejného financovania poskytnutá vo vzťahu k tým istým oprávneným nákladom nepresahuje najpriaznivejšiu mieru financovania (najpriaznivejšie miery financovania) stanovenú (stanovené) v uplatniteľných právnych predpisoch Únie.

104.

Pomoc schválená v zmysle týchto usmernení by sa v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi nemala kumulovať s pomocou de minimis, ak by výsledkom takejto kumulácie bola intenzita pomoci alebo výška pomoci presahujúca hodnoty stanovené v týchto usmerneniach.

3.2.4.   Transparentnosť

105.

Členské štáty musia v module Komisie pre transparentné prideľovanie pomoci (40) alebo na súhrnnom webovom sídle venovanom štátnej pomoci na celoštátnej alebo regionálnej úrovni zabezpečiť, aby sa uverejnili (41) tieto informácie:

a)

úplné znenie schémy pomoci a jej vykonávacie ustanovenia alebo právny základ pre individuálnu pomoc alebo príslušný odkaz;

b)

totožnosť orgánu alebo orgánov poskytujúcich pomoc;

c)

totožnosť jednotlivých príjemcov, forma a výška pomoci poskytnutej každému príjemcovi, deň poskytnutia pomoci, druh podniku (MSP/veľký podnik), región, v ktorom sa príjemca nachádza (na úrovni NUTS II), a hlavné hospodárske odvetvie, v ktorom príjemca vykonáva svoje činnosti (na úrovni skupiny NACE). Od tejto požiadavky je možné upustiť v prípade poskytovania individuálnej pomoci, ktorá nepresahuje strop 10 000 EUR (42).

106.

V prípade schém pomoci vo forme daňového zvýhodnenia môžu byť informácie o výškach individuálnej pomoci poskytované v týchto rozmedziach (v miliónoch EUR): 0,01 – 0,03; nad 0,03 – 0,5; nad 0,5 – 1; nad 1 – 2; nad 2.

107.

Takéto informácie sa musia uverejniť po prijatí rozhodnutia o poskytnutí pomoci, musia sa uchovávať najmenej desať rokov a širokej verejnosti musia byť dostupné bez obmedzení (43).

108.

Z dôvodu transparentnosti členské štáty musia predkladať správy, ako sa vyžaduje v časti III oddiele 4 týchto usmernení.

3.2.5.   Zabránenie neprimeraným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod

109.

Pomoc odvetviu rybolovu a akvakultúry môže potenciálne spôsobiť narušenia produktového trhu. Určitá pomoc môže vzbudiť obavy z hromadenia nadmernej kapacity na upadajúcich trhoch, pokiaľ ide o prvovýrobu produktov rybolovu (44) a akvakultúry a ich spracovanie a odbyt. Ak má byť pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom, negatívne účinky pomoci v podobe narušení hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi musia byť minimalizované alebo sa im musí zabrániť. Komisia sa domnieva, že ak pomoc v zásade spĺňa osobitné podmienky stanovené v časti I kapitole 2 oddiele 2.3, v časti II kapitole 1 oddieloch 1.1, 1.2, 1.3, 1.4 a 1.5 a v časti II kapitole 2 oddiele 2.2, negatívne účinky na hospodársku súťaž a obchod sú obmedzené na minimum.

110.

Členské štáty by mali poskytnúť dôkazy, na základe ktorých bude môcť Komisia určiť dotknuté produktové trhy, čiže trhy ovplyvnené zmenou správania prijímajúceho podniku. Pri posudzovaní negatívnych účinkov pomoci sa bude analýza narušení hospodárskej súťaže zameriavať na predvídateľný vplyv pomoci na hospodársku súťaž medzi podnikmi na ovplyvnených produktových trhoch (45) v odvetví rybolovu a akvakultúry.

111.

Po prvé, ak je pomoc vhodne zameraná, primeraná a obmedzená na čisté dodatočné náklady, negatívny vplyv pomoci sa zmierni a riziko neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže vplyvom pomoci sa viac obmedzí. Po druhé Komisia musí stanoviť maximálne intenzity pomoci alebo výšky pomoci. Cieľom je predísť použitiu štátnej pomoci na projekty, v prípade ktorých sa pomer výšky pomoci k oprávneným nákladom považuje za veľmi vysoký a s veľkou pravdepodobnosťou rušivý. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že čím výraznejšie sú pozitívne účinky, ktoré sa vďaka podporovanému projektu pravdepodobne prejavia, a čím väčšia je pravdepodobná potreba pomoci, tým vyššia bude horná hranica intenzity pomoci.

112.

Aj v prípade, že je pomoc nevyhnutná a primeraná, však môže spôsobiť zmenu správania prijímajúceho podniku, ktorá narúša hospodársku súťaž. Táto situácia môže v odvetví rybolovu a akvakultúry nastať s väčšou pravdepodobnosťou, keďže trh tohto odvetvia sa odlišuje od iných trhov vďaka svojej osobitnej štruktúre, pre ktorú je charakteristický veľký počet v nej pôsobiacich malých podnikov a populácie rýb, ktoré sú spoločným obmedzeným zdrojom. Riziko narušenia hospodárskej súťaže je na takýchto trhoch vysoké dokonca aj vtedy, keď sa pomoc poskytne len v malej výške.

Schémy investičnej pomoci na spracovanie a odbyt produktov rybolovu a akvakultúry

113.

Keďže investičná pomoc podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a odbytu produktov rybolovu a akvakultúry a podnikom pôsobiacim v iných odvetviach, napr. v odvetví spracovania potravín, má tendenciu vyvolávať podobné rušivé vplyvy na hospodársku súťaž a obchod, mali by sa na všetky tieto odvetvia rovnako uplatňovať všeobecné aspekty politiky hospodárskej súťaže týkajúce sa účinkov na hospodársku súťaž a obchod. Preto sa, pokiaľ ide o investičnú pomoc na spracovanie a odbyt produktov rybolovu a akvakultúry, musia dodržiavať podmienky opísané v bodoch 114 až 124.

114.

Schémy investičnej pomoci nesmú viesť k výrazným narušeniam hospodárskej súťaže a obchodu. Konkrétne aj v takom prípade, keď sa narušenia môžu považovať za obmedzené na individuálnej úrovni (za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky pre investičnú pomoc), kumulatívne by tieto schémy stále mohli viesť k vysokým úrovniam narušenia. V prípade schémy investičnej pomoci zameranej na určité odvetvia je riziko takýchto narušení dokonca ešte väčšie.

115.

Dotknutý členský štát preto musí preukázať, že všetky negatívne účinky budú obmedzené na minimum s prihliadnutím napríklad na veľkosť príslušných projektov, individuálnu a kumulatívnu výšku pomoci, predpokladané prijímajúce podniky, ako aj na charakteristiku cieľových odvetví. S cieľom umožniť Komisii posúdiť možné negatívne účinky sa dotknutý členský štát vyzýva, aby predložil všetky posúdenia vplyvu, ktoré má k dispozícii, ako aj hodnotenia ex post vykonané v prípade podobných schém.

Investičná pomoc podliehajúca individuálnej notifikácii na spracovanie a odbyt produktov rybolovu a akvakultúry a investičná pomoc veľkým podnikom podľa notifikovaných schém

116.

Pri posudzovaní negatívnych účinkov individuálnej investičnej pomoci alebo investičnej pomoci veľkým podnikom podľa notifikovaných schém kladie Komisia osobitný dôraz na negatívne účinky spojené s hromadením nadmernej kapacity na upadajúcich trhoch, zabraňovanie odchodu z trhu a koncepciu značnej trhovej sily. Tieto negatívne účinky sú opísané v bodoch 117 až 124 a musia sa vyvážiť pozitívnymi účinkami pomoci.

117.

V záujme určenia a posúdenia možných narušení hospodárskej súťaže a obchodu by členské štáty mali predložiť dôkazy, ktoré Komisii umožnia určiť dotknuté produktové trhy (teda produkty ovplyvnené zmenou správania príjemcu pomoci), a identifikovať ovplyvnených konkurentov a zákazníkov/spotrebiteľov. Dotknutým produktom je zvyčajne produkt súvisiaci s investičným projektom (46). Ak sa projekt týka medziproduktu a podstatná časť výroby sa nepredáva na trhu, dotknutý produkt môže zahŕňať nadväzujúci produkt. Relevantný produktový trh zahŕňa dotknutý produkt a jeho náhrady, ktoré sú takto vnímané z pohľadu spotrebiteľa (z dôvodu charakteristiky produktu, jeho cien alebo použitia, na ktoré je určený) alebo výrobcu (z dôvodu flexibility výrobných zariadení).

118.

Pri posudzovaní týchto možných narušení Komisia uplatňuje rôzne kritériá, napr. trhovú štruktúru dotknutého produktu, výkonnosť trhu (upadajúci alebo rastúci trh), proces výberu prijímajúceho podniku, prekážky vstupu na trh a odchodu z trhu, diferenciáciu výrobkov.

119.

Systematická závislosť podniku od štátnej pomoci môže znamenať, že podnik sám osebe nie je schopný obstáť v konkurencii alebo že má neoprávnené výhody v porovnaní s konkurentmi.

120.

Komisia rozlišuje dva hlavné zdroje možných negatívnych účinkov na produktové trhy:

a)

prípady výrazného nárastu kapacity, čo vedie k nadmernej kapacite alebo existujúcu nadmernú kapacitu zhoršuje, a to najmä na upadajúcom trhu, a

b)

prípady, keď má príjemca pomoci značnú trhovú silu.

121.

Aby Komisia vyhodnotila, či pomoc slúži na vytvorenie alebo zachovanie neefektívnych trhových štruktúr, zohľadní dodatočnú výrobnú kapacitu vytvorenú na základe projektu a zohľadní, či nejde o nedostatočne výkonný trh.

122.

Ak príslušný trh rastie, spravidla býva menší dôvod na obavy, že pomoc negatívne ovplyvní dynamické stimuly alebo bude neprimerane brániť odchodu z trhu alebo vstupu na trh.

123.

Viac obáv vzbudzuje situácia, keď sú trhy v úpadku. Komisia rozlišuje medzi prípadmi, keď je z dlhodobého hľadiska trh v štrukturálnom úpadku (t. j. zmenšuje sa), a prípadmi, keď je trh v relatívnom úpadku (t. j. stále rastie, ale neprekračuje referenčnú hodnotu miery rastu).

124.

Nedostatočná výkonnosť trhu sa zvyčajne vyhodnotí na základe HDP v EHP za posledné tri roky pred začiatkom projektu (referenčná miera). Možno ju merať aj na základe predpokladaných mier rastu počas nasledujúcich troch až piatich rokov. Medzi ukazovatele môže patriť očakávaný budúci rast príslušného trhu a vyplývajúce očakávané miery využitia kapacity, ako aj pravdepodobný vplyv zvýšenia kapacity na konkurentov premietajúci sa do cien a rozpätí zisku.

3.2.6.   Zváženie pozitívnych a negatívnych účinkov pomoci (test vyváženosti)

125.

Komisia posúdi, či pozitívne účinky pomoci prevažujú nad identifikovanými negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž a obchod. Komisia môže dospieť k záveru o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom len vtedy, keď budú pozitívne účinky prevažovať nad negatívnymi.

126.

V prípadoch, keď navrhovaná pomoc nerieši jasne vymedzené zlyhanie trhu vhodným a primeraným spôsobom, negatívne rušivé vplyvy na hospodársku súťaž budú mať tendenciu prevažovať nad pozitívnymi účinkami pomoci, a Komisia teda pravdepodobne dospeje k záveru, že navrhovaná pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

127.

Pri posudzovaní pozitívnych a negatívnych účinkov pomoci Komisia zohľadní vplyv pomoci na dosiahnutie cieľov SRP stanovených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a uvedených v ENRAF. Hlavným cieľom SRP je zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti z dlhodobého hľadiska environmentálne udržateľné a aby sa riadili spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi dosahovania hospodárskych a sociálnych prínosov, ako aj prínosov v oblasti zamestnanosti a prispievania k dostupnosti dodávok potravín [článok 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013], a s cieľom zabezpečiť súlad s právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia [článok 2 ods. 5 písm. j) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013]. Opatrenia, ktoré sú v rozpore s ktorýmkoľvek z týchto cieľov, pravdepodobne nebudú mať pozitívne účinky na SRP a môžu mať negatívny vplyv na hospodársku súťaž a obchod z dôvodu obmedzených zdrojov, o ktoré podniky v tomto odvetví súťažia. Je teda nepravdepodobné, že pri takýchto opatreniach prevážia pozitívne účinky. V tejto súvislosti bude Komisia venovať osobitnú pozornosť riziku zvýšenia rybolovnej kapacity, nadmernému rybolovu alebo presunu rybolovného úsilia, ako aj rovnováhe medzi rybolovnou kapacitou a dostupnými rybolovnými možnosťami.

128.

Komisia sa v zásade vzhľadom na pozitívne účinky pomoci na rozvoj odvetvia rybolovu a akvakultúry domnieva, že ak pomoc spĺňa podmienky stanovené v časti I kapitole 2 oddiele 2.3, časti II kapitole 1 oddieloch 1.1, 1.2 1.3, 1.4 a 1.5 a časti II kapitole 2 oddiele 2.2, negatívny účinok pomoci na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi sa obmedzuje na minimum.

129.

V prípade štátnej pomoci, ktorá sa spolufinancuje z ENRAF, Komisia zváži, či boli preukázané súvisiace pozitívne účinky.

130.

Pomoc, ktorá prispieva k cieľom politiky ochrany postupným rušením výnimiek, ktoré sú v súčasnosti povolené podľa pravidiel SRP, napr. výnimiek z povinnosti vylodiť úlovky, sa bude považovať za pomoc, ktorá má pozitívny účinok na ciele SRP.

131.

Komisia bude za pomoc pozitívne prispievajúcu k cieľom SRP považovať aj pomoc, ktorou sa podporujú ciele environmentálnej politiky a ktorú možno prepojiť s úsilím o ochranu prispievaním k dobrému environmentálnemu stavu, zavádzaním a monitorovaním chránených morských oblastí, realizáciou opatrení, ktoré prispievajú k obnove hydrologického režimu podľa rámcovej smernice o vode 2000/60/ES (47), alebo podľa smernice (EÚ) 2019/904 (48) týkajúcej sa rybárskeho výstroja/plastov, alebo zavádzaním prioritných rámcových opatrení pre lokality sústavy Natura 2000.

132.

Pri tomto posudzovaní vyváženosti bude Komisia venovať osobitnú pozornosť článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/852 vrátane zásady „výrazne nenarušiť“ alebo iným porovnateľným metódam, ako je ekosystémový prístup uplatňovaný pri riadení morského rybolovu v súlade s článkom 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. SRP pozostáva z legislatívnych aktov, ktorými sa zriaďuje holistický rámec riadenia rybolovu, ktorý si vyžaduje nájdenie rovnováhy medzi kritériami ekologickej, sociálnej a hospodárskej udržateľnosti.

133.

Okrem toho môže Komisia v prípade potreby prihliadnuť aj na to, či navrhovaná pomoc prináša ďalšie pozitívne alebo negatívne účinky. Ak takéto ďalšie pozitívne účinky odrážajú účinky zakotvené v politikách Únie, ako sú Európska zelená dohoda vrátane udržateľného modrého hospodárstva (49), stratégia Z farmy na stôl (50), akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (51), stratégia v oblasti biodiverzity (52), Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ (53) a stratégia pre adaptáciu na zmenu klímy (54), alebo účinky týkajúce sa energetickej efektívnosti (55) a iniciatívy týkajúcej sa oznámenia s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (56), navrhovanú pomoc zosúladenú s týmito politikami Únie možno považovať za pomoc s takýmito širšími pozitívnymi účinkami.

134.

Naopak, pomoc, ktorá prispieva k zvýšeniu rybolovnej kapacity alebo má za následok nadmerný rybolov či presun rybolovného úsilia, ktorý by mohol viesť k takémuto nadmernému rybolovu (pozri bod 4 týchto usmernení), pravdepodobne naruší ciele SRP. S prihliadnutím na právny a hospodársky kontext odvetvia rybolovu, v ktorom podniky súťažia o obmedzené zdroje, opatrenia s takýmito účinkami, ktoré sa v zásade považujú za škodlivé, pravdepodobne pri posudzovaní vyváženosti nepovedú k pozitívnemu výsledku.

135.

S výnimkou pomoci výslovne stanovenej v týchto usmerneniach je nepravdepodobné, že by mal test vyváženosti pozitívny výsledok, pokiaľ ide o tieto druhy opatrení pomoci, ktoré sa v zásade považujú za škodlivé a ktoré sú určené:

a)

na zvýšenie rybolovnej kapacity rybárskeho plavidla;

b)

na nadobudnutie vybavenia, ktoré zlepšuje schopnosť rybárskeho plavidla nájsť ryby;

c)

na výstavbu, nadobudnutie alebo dovoz rybárskych plavidiel;

d)

na prevod rybárskych plavidiel na tretie krajiny alebo zmenu vlajky rybárskych plavidiel na vlajku tretích krajín, okrem iného aj prostredníctvom vytvárania spoločných podnikov s partnermi z tretích krajín;

e)

na dočasné alebo trvalé ukončenie rybolovných činností;

f)

na prieskumný rybolov;

g)

na prevod vlastníctva podniku;

h)

na priame opätovné zarybňovanie okrem prípadov experimentálneho zarybňovania;

i)

na výstavbu nových prístavov alebo nových aukčných sál s výnimkou nových miest vylodenia;

j)

na trhové intervenčné mechanizmy zamerané na dočasné alebo trvalé stiahnutie produktov rybolovu alebo akvakultúry z trhu s cieľom znížiť ponuku, a zabrániť tak poklesu alebo zvýšeniu cien, ktoré nie sú v súlade s článkami 30 a 31 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013;

k)

na investície na palube rybárskych plavidiel potrebné na splnenie požiadaviek práva Únie, ktoré je v účinnosti v čase predloženia žiadosti o poskytnutie pomoci, vrátane požiadaviek vyplývajúcich z povinností Únie v kontexte regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva;

l)

na investície na palube rybárskych plavidiel, ktoré vykonávali rybolovné činnosti menej než 60 dní v dvoch kalendárnych rokoch pred rokom predloženia žiadosti o poskytnutie pomoci; alebo

m)

na výmenu alebo modernizáciu hlavného alebo pomocného motora rybárskeho plavidla.

136.

Test vyváženosti pravdepodobne nebude pozitívny, pokiaľ ide o opatrenia pomoci, ktoré:

a)

nezahŕňajú záruky, ktorými sa zabezpečí, aby žiadateľ o štátnu pomoc alebo, ak sa žiadosť nevyžaduje, rovnocenný akt, ktorým sa zabezpečí, aby prijímajúci podnik dodržiaval pravidlá SRP a robil to aj naďalej počas celého obdobia realizácie projektu a počas obdobia piatich rokov od záverečnej platby pomoci príslušnému podniku, a

b)

nestanovujú, že prijímajúci podnik, ktorý nesplnil požiadavky uvedené v písmene a) alebo sa dopustil jedného alebo viacerých trestných činov proti životnému prostrediu stanovených v článkoch 3 a 4 smernice 2008/99/ES (57), ak sa žiadosť o pomoc podáva podľa článkov 32 až 39 nariadenia (EÚ) 2022/2473, ako to určuje príslušný vnútroštátny orgán, nie je počas období uvedených v písmene a) oprávnený podať žiadosť o pomoc a musí predmetnú pomoc vrátiť úmerne k nesplneniu požiadaviek alebo k trestnému činu.

137.

Ustanovenia uvedené v bode 136 sa neuplatňujú na:

pomoc, ktorá spĺňa osobitné podmienky stanovené v časti II kapitole 1 oddiele 1.1 týchto usmernení, alebo

pomoc na náklady na prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat v akvakultúre stanovenú v časti II kapitole 1 oddiele 1.3 týchto usmernení.

138.

V prípade kategórií pomoci uvedených v časti I kapitole 2 oddieloch 2.1.2, 2.2 a oddiele 2.3 bode 24 a v časti II kapitole 2 oddieloch 2.1 a 2.3 a kapitole 3 týchto usmernení Komisia porovná identifikované negatívne účinky opatrenia pomoci na hospodársku súťaž a podmienky obchodu s pozitívnymi účinkami plánovanej pomoci na podporované hospodárske činnosti vrátane jej príspevku k cieľom SRP a v rámci tejto politiky s cieľmi ENRAF.

ČASŤ II

KATEGÓRIE POMOCI

Kapitola 1

1.   POMOC V OBLASTI RIADENIA RIZÍK A KRÍZOVÉHO RIADENIA

1.1.   Pomoc na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami

139.

Komisia bude pomoc určenú na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

140.

„Prírodná katastrofa“ a „mimoriadna udalosť“ v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ predstavujú výnimky zo všeobecného zákazu štátnej pomoci na vnútornom trhu stanoveného v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Z uvedeného dôvodu Komisia dôsledne zastáva názor, že uvedené pojmy sa musia vykladať reštriktívne. Tento názor potvrdil Súdny dvor Európskej únie (58).

141.

V oblasti štátnej pomoci pre odvetvie rybolovu a akvakultúry Komisia doteraz akceptovala, že mimoriadne silné búrky a povodne, najmä povodne zapríčinené rozvodnenými riekami alebo jazerami, môžu predstavovať prírodné katastrofy. Navyše v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2473 možno uplatniť skupinovú výnimku na tieto druhy prírodných katastrof: zemetrasenia, lavíny, zosuvy pôdy, povodne, tornáda, hurikány, sopečné erupcie a nekontrolované požiare prírodného pôvodu.

142.

Príkladom mimoriadnych udalostí, ktoré Komisia uznala v prípadoch nepatriacich do odvetvia rybolovu a akvakultúry, sú: vojna, vnútorné nepokoje, štrajky, s istými výhradami a v závislosti od ich rozsahu, vážne priemyselné a jadrové havárie, ako aj požiare, v dôsledku ktorých došlo k rozsiahlym stratám. Výskyt ohniska choroby zvierat alebo výskyt škodcov rastlín v zásade nepredstavuje mimoriadnu udalosť.

143.

Komisia bude pokračovať v individuálnom posudzovaní návrhov na poskytnutie pomoci v súlade s článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ po zohľadnení svojej predchádzajúcej praxe v tejto oblasti.

144.

Pomoc poskytnutá podľa tohto oddielu okrem toho musí spĺňať tieto podmienky:

a)

príslušný orgán členského štátu formálne uznal, že udalosť má povahu prírodnej katastrofy alebo mimoriadnej udalosti, a

b)

existuje priama príčinná súvislosť medzi prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou a škodou, ktorú podnik utrpel.

145.

Členské štáty môžu prípadne vopred stanoviť kritériá, na základe ktorých sa formálne uznanie uvedené v bode 144 písm. a) bude považovať za udelené.

146.

Pomoc sa musí vyplatiť priamo dotknutému podniku či skupine alebo organizácii výrobcov, ktorej je tento podnik členom. Ak sa pomoc vypláca skupine a organizácii výrobcov, jej výška nesmie presiahnuť výšku pomoci, na ktorú je daný podnik oprávnený.

147.

Schémy pomoci musia byť zavedené do troch rokov odo dňa výskytu udalosti, pričom pomoc sa musí vyplatiť do štyroch rokov od uvedeného dátumu. Komisia v prípade konkrétnej prírodnej katastrofy alebo mimoriadnej udalosti schváli osobitne notifikovanú pomoc, ktorá v riadne odôvodnených prípadoch predstavuje výnimku z tohto pravidla, napríklad vzhľadom na povahu a/alebo rozsah udalosti alebo oneskorenú, resp. pokračujúcu povahu škody.

148.

S cieľom uľahčiť rýchle krízové riadenie Komisia schváli rámcové schémy pomoci ex ante určené na náhradu škôd spôsobených mimoriadne silnými búrkami, povodňami, zemetraseniami, lavínami, zosuvmi pôdy, tornádami, hurikánmi, sopečnými erupciami a nekontrolovanými požiarmi prírodného pôvodu za predpokladu jasne stanovených podmienok, za ktorých možno poskytnúť pomoc. Členské štáty musia v takýchto prípadoch dodržať povinnosť podávať správy podľa bodu 345.

149.

Pomoc poskytnutá na náhradu škôd spôsobených inými druhmi prírodných katastrof, ktoré nie sú uvedené v bode 141, ako aj škôd spôsobených mimoriadnymi udalosťami sa musí Komisii notifikovať osobitne.

150.

Oprávnené náklady sú náklady na škodu, ktorá vznikla priamo v dôsledku prírodnej katastrofy alebo mimoriadnej udalosti, na základe posúdenia zo strany verejného orgánu, nezávislého znalca uznaného orgánom poskytujúcim pomoc alebo poisťovne.

151.

Škoda môže zahŕňať:

a)

materiálne škody na majetku (napríklad na budovách, zariadeniach, strojoch, zásobách a výrobných prostriedkoch) a

b)

stratu príjmu v dôsledku úplného alebo čiastočného zničenia rybolovnej alebo akvakultúrnej produkcie alebo prostriedkov takejto produkcie.

152.

Škoda sa musí vypočítať na úrovni jednotlivého príjemcu.

153.

Výpočet materiálnej škody musí vychádzať z nákladov na opravy alebo z ekonomickej hodnoty poškodeného majetku pred prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou. Výška materiálnej škody nesmie presiahnuť náklady na opravu alebo pokles reálnej trhovej hodnoty v dôsledku prírodnej katastrofy alebo mimoriadnej udalosti, teda rozdiel medzi hodnotou majetku bezprostredne pred prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou a bezprostredne po nej.

154.

Strata príjmu sa musí vypočítať tak, že sa odpočíta:

a)

súčin množstva produktov rybolovu a akvakultúry vyprodukovaných v roku, v ktorom došlo k prírodnej katastrofe alebo mimoriadnej udalosti, alebo v každom nasledujúcom roku ovplyvnenom úplným alebo čiastočným zničením výrobných prostriedkov a priemernej predajnej ceny dosiahnutej počas príslušného roka

od

b)

súčinu priemerného ročného množstva produktov rybolovu a akvakultúry vyprodukovaných v období troch rokov pred prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou alebo trojročného priemeru stanoveného na základe päťročného obdobia predchádzajúceho prírodnej katastrofe alebo mimoriadnej udalosti, pričom sa vylúči najvyššia a najnižšia hodnota, a priemernej dosiahnutej predajnej ceny.

155.

Táto suma sa môže zvýšiť o ďalšie náklady, ktoré vznikli prijímajúcemu podniku v dôsledku prírodnej katastrofy alebo mimoriadnej udalosti, a musí byť znížená o všetky náklady, ktoré pre prírodnú katastrofu alebo mimoriadnu udalosť nevznikli a ktoré by prijímajúcemu podniku inak vznikli.

156.

Komisia môže akceptovať iné spôsoby výpočtu škody za predpokladu, že je presvedčená, že sú reprezentatívne, nie sú založené na nezvyčajne vysokých úlovkoch alebo výnosoch a nemajú za následok nadmernú kompenzáciu pre žiadny prijímajúci podnik.

157.

Ak bol MSP založený pred menej ako tromi rokmi odo dňa výskytu udalosti, odkaz na trojročné alebo päťročné obdobie v bode 154 písm. b) sa musí chápať ako odkaz na množstvo vyprodukované a predané priemerným podnikom rovnakej veľkosti ako žiadateľ, a to mikropodnikom, malým podnikom alebo stredným podnikom, v národnom alebo regionálnom odvetví zasiahnutom prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.

158.

Pomoc a všetky ďalšie platby prijaté na náhradu škody vrátane platieb podľa poistných zmlúv musia byť obmedzené na 100 % oprávnených nákladov.

1.2.   Pomoc na náhradu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe

159.

Komisia bude pomoc na náhradu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

160.

Pomoc na náhradu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, sa považuje za vhodný nástroj, ktorý má pomôcť podnikom zotaviť sa z takýchto škôd a uľahčiť rozvoj hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo ovplyvňovala podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a to za predpokladu, že takáto pomoc rešpektuje podmienky stanovené v tomto oddiele.

161.

Komisia doteraz v oblasti štátnej pomoci pre odvetvie rybolovu a akvakultúry uznávala, že búrky, nárazový vietor spôsobujúci mimoriadne vysoké vlny, silné a pretrvávajúce dažde, povodne a výnimočne zvýšené teploty vody počas dlhšieho obdobia môžu predstavovať nepriaznivé poveternostné udalosti, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe. Navyše v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2473 možno uplatniť skupinovú výnimku na tieto typy nepriaznivých poveternostných podmienok: mráz, búrky, krupobitie, ľadovec, silné a pretrvávajúce dažde a veľké suchá.

162.

Komisia bude aj naďalej posudzovať návrhy na poskytnutie pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, na základe individuálneho posúdenia prípadov, pričom zohľadní svoju predchádzajúcu prax v tejto oblasti.

163.

Pomoc poskytnutá podľa tohto oddielu okrem toho musí spĺňať tieto podmienky:

a)

škody spôsobené nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, musia predstavovať viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie vypočítanej na základe predchádzajúcich troch kalendárnych rokov alebo trojročného priemeru stanoveného na základe päťročného obdobia predchádzajúceho nepriaznivej poveternostnej udalosti, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, pričom sa vylúči najvyššia a najnižšia hodnota;

b)

medzi nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, a škodou, ktorú utrpel podnik, musí byť priama príčinná súvislosť;

c)

v prípade strát spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, ktoré by mohli byť kryté zo vzájomných fondov financovaných na základe nariadenia (EÚ) 2021/1139, musí členský štát odôvodniť, prečo má v úmysle poskytnúť pomoc namiesto finančnej kompenzácie vyplácanej prostredníctvom takýchto vzájomných fondov.

164.

Pomoc sa musí vyplatiť priamo dotknutému podniku či skupine alebo organizácii výrobcov, ktorej je tento podnik členom. Ak sa pomoc vypláca skupine alebo organizácii výrobcov, jej výška nesmie presiahnuť výšku pomoci, na ktorú je daný podnik oprávnený.

165.

Schémy pomoci súvisiace s nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, sa musia zaviesť do troch rokov odo dňa výskytu danej udalosti. Pomoc sa musí vyplatiť do štyroch rokov od uvedeného dátumu.

166.

S cieľom uľahčiť rýchle krízové riadenie Komisia schváli rámcové schémy pomoci ex ante na náhradu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, za predpokladu, že sú jasne uvedené podmienky, za ktorých možno poskytnúť pomoc. Členské štáty musia v takýchto prípadoch dodržať povinnosť podávať správy podľa bodu 345.

167.

Pomoc poskytnutá na náhradu škôd spôsobených inými druhmi nepriaznivých poveternostných udalostí, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, neuvedená v bode 161, sa musí Komisii notifikovať osobitne.

168.

Oprávnené náklady sú náklady na škodu, ktorá vznikla priamo v dôsledku nepriaznivej poveternostnej udalosti, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, na základe posúdenia verejného orgánu, nezávislého znalca uznaného orgánom poskytujúcim pomoc alebo poisťovne.

169.

Škoda môže zahŕňať:

a)

materiálne škody na majetku (napríklad na budovách, plavidlách, zariadeniach, strojoch, zásobách a výrobných prostriedkoch) a

b)

stratu príjmu v dôsledku úplného alebo čiastočného zničenia rybolovnej alebo akvakultúrnej produkcie alebo prostriedkov takejto produkcie.

170.

Škoda sa musí vypočítať na úrovni jednotlivého príjemcu.

171.

V prípade materiálnej škody na majetku musí v dôsledku škody dôjsť k strate viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie vypočítanej na základe predchádzajúcich troch kalendárnych rokov alebo trojročného priemeru stanoveného na základe päťročného obdobia predchádzajúceho nepriaznivej poveternostnej udalosti, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, pričom sa vylúči najvyššia a najnižšia hodnota.

172.

Výpočet materiálnej škody musí vychádzať z nákladov na opravu alebo z ekonomickej hodnoty poškodeného majetku pred nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe. Nesmie presiahnuť náklady na opravy alebo pokles reálnej trhovej hodnoty spôsobený nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, teda rozdiel medzi hodnotou majetku bezprostredne pred nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, a bezprostredne po nej.

173.

Strata príjmu sa musí vypočítať tak, že sa odpočíta:

a)

súčin množstva produktov rybolovu a akvakultúry vyprodukovaných v roku, keď sa vyskytla nepriaznivá poveternostná udalosť, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, alebo v každom nasledujúcom roku ovplyvnenom úplným alebo čiastočným zničením výrobných prostriedkov, a priemernej predajnej ceny dosiahnutej počas príslušného roka

od

b)

súčinu priemerného ročného množstva produktov rybolovu a akvakultúry vyprodukovaných v období troch rokov pred nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, alebo trojročného priemeru stanoveného na základe päťročného obdobia predchádzajúceho nepriaznivej poveternostnej udalosti, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, pričom sa vylúči najvyššia a najnižšia hodnota, a priemernej dosiahnutej predajnej ceny.

174.

Táto suma sa môže zvýšiť o ďalšie náklady, ktoré vznikli prijímajúcemu podniku v dôsledku nepriaznivej poveternostnej udalosti, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, a musí byť znížená o všetky náklady, ktoré nevznikli pre nepriaznivú poveternostnú udalosť, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, a ktoré by prijímajúcemu podniku inak vznikli.

175.

Komisia môže akceptovať iné spôsoby výpočtu škody za predpokladu, že je presvedčená, že sú reprezentatívne, nie sú založené na nezvyčajne vysokých úlovkoch alebo výnosoch a nemajú za následok nadmernú kompenzáciu pre žiadny prijímajúci podnik.

176.

Ak bol MSP založený pred menej ako tromi rokmi odo dňa výskytu nepriaznivej poveternostnej udalosti, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, odkaz na trojročné alebo päťročné obdobie v bode 163 písm. a), bode 171 a bode 173 písm. b) sa musí chápať ako odkaz na množstvo vyprodukované a predané priemerným podnikom rovnakej veľkosti ako žiadateľ, t. j. mikropodnikom, malým podnikom alebo stredným podnikom, v národnom alebo regionálnom odvetví zasiahnutom nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe.

177.

Pomoc a všetky ďalšie platby prijaté na náhradu škody vrátane platieb podľa poistných zmlúv musia byť obmedzené na 100 % oprávnených nákladov.

1.3.   Pomoc na náklady na prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat v akvakultúre a napadnutí inváznymi nepôvodnými druhmi a pomoc na náhradu škôd spôsobených týmito chorobami zvierat a napadnutiami

178.

Komisia bude pomoc na náklady na prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat v akvakultúre a napadnutí inváznymi nepôvodnými druhmi a pomoc na náhradu škôd spôsobených týmito chorobami zvierat a napadnutiami považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ak sú v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňajú osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

179.

Pomoc na náklady na prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat v akvakultúre a napadnutí inváznymi nepôvodnými druhmi a pomoc na náhradu škôd spôsobených týmito chorobami zvierat a napadnutiami sa považujú za vhodný nástroj, ktorý má pomôcť podnikom riešiť riziká, ktoré tieto hrozby predstavujú, a uľahčiť rozvoj hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo ovplyvňovala podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a to za predpokladu, že takáto pomoc rešpektuje podmienky stanovené v tomto oddiele.

180.

Pomoc podľa tohto oddielu možno poskytnúť len:

a)

v prípade chorôb zvierat a napadnutí inváznymi nepôvodnými druhmi, pre ktoré existujú pravidlá Únie alebo vnútroštátne pravidlá, a to bez ohľadu na to, či sa stanovujú v zákone, inom právnom predpise alebo správnom opatrení, a

b)

ako súčasť:

i)

verejného programu na úrovni Únie, na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, zameraného na prevenciu, kontrolu alebo eradikáciu chorôb zvierat, alebo

ii)

núdzových opatrení, ktoré uložil príslušný vnútroštátny orgán, alebo

iii)

opatrení zameraných na eradikáciu alebo obmedzenie výskytu inváznych nepôvodných druhov vykonaných v súlade s nariadením (EÚ) č. 1143/2014.

181.

Programy a opatrenia uvedené v bode 180 písm. b) musia obsahovať opis dotknutých opatrení na prevenciu, kontrolu a eradikáciu.

182.

Pomoc sa nesmie vzťahovať na opatrenia, v súvislosti s ktorými sa v právnych predpisoch Únie stanovuje, že náklady na takéto opatrenia znáša prijímajúci podnik, pokiaľ náklady na tieto opatrenia pomoci nie sú úplne vykompenzované povinnými poplatkami prijímajúcich podnikov.

183.

Pomoc sa musí vyplatiť priamo dotknutému podniku či skupine alebo organizácii výrobcov, ktorej je tento podnik členom. Ak sa pomoc vypláca skupine alebo organizácii výrobcov, jej výška nesmie presiahnuť výšku pomoci, na ktorú je daný podnik oprávnený.

184.

Individuálna pomoc by sa nemala poskytovať, ak sa preukáže, že daná choroba zvierat alebo napadnutie inváznym nepôvodným druhom boli spôsobené úmyselne alebo z nedbanlivosti prijímajúceho podniku.

185.

Pokiaľ ide o choroby zvierat, pomoc sa môže poskytovať v súvislosti:

a)

s chorobami vodných živočíchov uvedenými v článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 (59) alebo v zozname chorôb zvierat Kódexu zdravia vodných živočíchov vypracovaného Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (60);

b)

so zoonózami vodných živočíchov uvedenými v bode 2 prílohy III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/690 (61);

c)

s objavujúcimi sa chorobami, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/429;

d)

s inými chorobami, ako sú choroby uvedené v článku 9 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2016/429, a ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 226 uvedeného nariadenia.

186.

Schémy pomoci musia byť zavedené do troch rokov odo dňa vzniku nákladov alebo škôd spôsobených chorobou zvierat alebo napadnutím inváznym nepôvodným druhom. Pomoc sa musí vyplatiť do štyroch rokov od uvedeného dátumu. Tieto podmienky sa neuplatňujú na náklady, ktoré vznikli z dôvodov prevencie, ako sa to uvádza v bode 188.

187.

S cieľom uľahčiť rýchle krízové riadenie Komisia schváli rámcové schémy ex ante za predpokladu, že sú jasne stanovené podmienky, za ktorých možno pomoc poskytnúť. Členské štáty musia v takýchto prípadoch dodržať povinnosť podávať správy podľa bodu 345.

188.

Pomoc sa môže týkať týchto oprávnených nákladov, a to aj na účely prevencie:

a)

zdravotné kontroly, analýzy, testy a iné skríningové opatrenia;

b)

zlepšenie opatrení biologickej bezpečnosti;

c)

nákup, uskladnenie, podávanie alebo distribúcia vakcín, liekov a prípravkov na liečbu zvierat;

d)

nákup, uskladnenie, zavádzanie a distribúcia prípravkov na ochranu alebo iného vybavenia na boj proti napadnutiam inváznymi nepôvodnými druhmi;

e)

zabitie, vyradenie z chovu a likvidácia zvierat;

f)

likvidácia živočíšnych produktov a produktov súvisiacich so zvieratami;

g)

čistenie, dezinfekcia alebo dezinsekcia a deratizácia podniku alebo vybavenia;

h)

škody vzniknuté v dôsledku zabitia zvierat, vyradenia zvierat z chovu alebo likvidácie zvierat, živočíšnych produktov a produktov súvisiacich so zvieratami.

189.

Pomoc týkajúca sa oprávnených nákladov uvedených v bode 188 písm. a) sa musí poskytnúť formou vecného plnenia a musí byť vyplatená poskytovateľovi zdravotných kontrol, analýz, testov a iných skríningových opatrení, pokiaľ prijímajúce podniky už nemajú vlastné kapacity vhodné na tieto účely.

190.

V prípade pomoci na náhradu škôd uvedených v bode 188 písm. h), ktoré boli spôsobené chorobami zvierat alebo napadnutiami inváznymi nepôvodnými druhmi, sa náhrada musí vypočítať iba vo vzťahu k:

a)

trhovej hodnote zabitých zvierat, zvierat vyradených z chovu alebo uhynutých zvierat či zlikvidovaných produktov:

i)

v dôsledku choroby zvierat alebo napadnutia inváznym nepôvodným druhom alebo

ii)

ako súčasť verejného programu alebo opatrenia uvedeného v bode 180 písm. b);

b)

strate príjmov v dôsledku karanténnych povinností a ťažkostí pri opätovnom zarybňovaní.

191.

Trhová hodnota uvedená v bode 190 písm. a) sa musí určiť na základe hodnoty zvierat bezprostredne pred vznikom alebo potvrdením akéhokoľvek podozrenia na chorobu zvierat alebo napadnutie inváznym nepôvodným druhom a tak, ako keby neboli zasiahnuté chorobou alebo napadnutím.

192.

Od tejto sumy sa musia odpočítať všetky náklady, ktoré nevznikli priamo v dôsledku choroby zvierat alebo napadnutia inváznym nepôvodným druhom a ktoré by inak prijímajúcemu podniku vznikli, ako aj všetky príjmy z predaja produktov súvisiacich so zvieratami zabitými, vyradenými z chovu alebo zlikvidovanými na účely prevencie alebo eradikácie.

193.

Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia akceptovať ďalšie náklady, ktoré vznikli v dôsledku chorôb zvierat v akvakultúre alebo napadnutí inváznymi nepôvodnými druhmi.

194.

Pomoc, ako aj akékoľvek iné platby, ktoré prijímajúci podnik prijal v súvislosti s rovnakými oprávnenými nákladmi vrátane platieb vyplývajúcich z iných vnútroštátnych opatrení alebo opatrení Únie, prípadne poistných zmlúv alebo vzájomných fondov, sa musí obmedziť na 100 % oprávnených nákladov.

1.4.   Pomoc na náhradu škôd spôsobených chránenými zvieratami

195.

Komisia bude pomoc na náhradu škôd spôsobených chránenými zvieratami považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

196.

Pomoc na náhradu škôd spôsobených chránenými zvieratami sa považuje za vhodný nástroj, ktorý má pomôcť podnikom riešiť riziká, ktoré predstavujú druhy chránené právom Únie alebo vnútroštátnym právom, a uľahčiť rozvoj hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo ovplyvňovala podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a to za predpokladu, že takáto pomoc rešpektuje podmienky stanovené v tomto oddiele.

197.

Pomoc podľa tohto oddielu možno poskytnúť len vtedy, ak:

a)

existuje priama príčinná súvislosť medzi utrpenou škodou a správaním chránených zvierat;

b)

oprávnené náklady sú náklady na škodu, ktorá vznikla priamo v dôsledku správania chránených zvierat, a to na základe posúdenia verejného orgánu, nezávislého znalca uznaného orgánom poskytujúcim pomoc alebo poisťovne, a

c)

v odvetví rybolovu sa pomoc týka len škôd na úlovkoch bez ohľadu na akýkoľvek vplyv chránených zvierat na celkovú voľne žijúcu populáciu.

198.

Pomoc sa musí vyplatiť priamo dotknutému podniku či skupine alebo organizácii výrobcov, ktorej je tento podnik členom. Ak sa pomoc vypláca skupine alebo organizácii výrobcov, jej výška nesmie presiahnuť výšku pomoci, na ktorú je daný podnik oprávnený.

199.

Schémy pomoci týkajúce sa škôd spôsobených chránenými zvieratami musia byť zavedené do troch rokov odo dňa vzniku škody. Pomoc sa musí vyplatiť do štyroch rokov od uvedeného dátumu.

200.

Oprávnené náklady môžu zahŕňať:

a)

trhovú hodnotu zvierat poškodených alebo zabitých chránenými zvieratami;

b)

materiálne škody na tomto majetku: zariadenia, stroje a nehnuteľnosti.

201.

Trhová hodnota uvedená v bode 200 písm. a) sa musí určiť na základe hodnoty zvierat bezprostredne pred výskytom škody a tak, ako keby neboli zasiahnuté správaním chránených zvierat.

202.

Výpočet materiálnej škody musí vychádzať z nákladov na opravu alebo z ekonomickej hodnoty poškodeného majetku pred vznikom škody. Nesmie presiahnuť náklady na opravu ani sumu, o ktorú sa v dôsledku správania chránených zvierat znížila reálna trhová hodnota, teda rozdiel medzi hodnotou majetku bezprostredne pred vznikom škody a bezprostredne po ňom.

203.

Táto suma sa môže zvýšiť o ďalšie náklady, ktoré vznikli prijímajúcemu podniku v dôsledku správania chránených zvierat, a v každom prípade musí byť znížená o všetky náklady, ktoré nevznikli priamo pre správanie chránených zvierat a ktoré by prijímajúcemu podniku inak vznikli, ako aj všetky príjmy z predaja produktov súvisiacich s poškodenými alebo so zabitými zvieratami.

204.

Komisia môže akceptovať iné spôsoby výpočtu škody za predpokladu, že je presvedčená, že sú reprezentatívne, nie sú založené na nezvyčajne vysokých úlovkoch alebo výnosoch a nemajú za následok nadmernú kompenzáciu pre žiadny prijímajúci podnik.

205.

S výnimkou prvých útokov chránených zvierat sa na zmiernenie rizika narušení hospodárskej súťaže a v záujme vytvorenia podnetu na minimalizáciu rizika škôd od prijímajúcich podnikov vyžaduje primerané úsilie. Toto úsilie musí mať formu preventívnych opatrení, ako je napríklad bezpečnostné oplotenie, ktoré sú primerané riziku škôd spôsobených chránenými zvieratami v dotknutej oblasti, pokiaľ je zavedenie takýchto opatrení reálne možné.

206.

Pomoc a všetky ďalšie platby prijaté na náhradu škody vrátane platieb podľa poistných zmlúv musia byť obmedzené na 100 % oprávnených nákladov.

1.5.   Pomoc na investície na prevenciu a zmiernenie škôd spôsobených rizikovými udalosťami

207.

Komisia bude pomoc na investície na prevenciu a zmiernenie škôd spôsobených rizikovými udalosťami považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

208.

Pomoc na investície na prevenciu a zmiernenie škôd spôsobených rizikovými udalosťami sa považuje za vhodný nástroj, ktorý má pomôcť podnikom znížiť riziká výskytu takýchto škôd alebo ich výšky, a uľahčiť rozvoj hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo ovplyvňovala podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a to za predpokladu, že takáto pomoc rešpektuje podmienky stanovené v tomto oddiele.

209.

Investície sa musia zameriavať predovšetkým na prevenciu a zmiernenie škôd spôsobných rizikovými udalosťami. Pokiaľ ide o prevenciu a zmiernenie škôd spôsobených chránenými zvieratami v odvetví rybolovu, investície sa musia zameriavať na prevenciu a zmierňovanie útokov alebo prevenciu a zmierňovanie škôd na rybárskom výstroji alebo inom vybavení.

210.

V prípade investícií, ktoré si vyžadujú posúdenie vplyvu na životné prostredie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (62), sa poskytnutie pomoci musí podmieniť požiadavkou, aby sa vykonalo takéto posúdenie a aby sa na daný investičný projekt udelilo príslušné povolenie ešte pred dňom poskytnutia individuálnej pomoci.

211.

Pomoc musí pokrývať oprávnené náklady, ktoré sú priame a konkrétne sa týkajú preventívnych opatrení. Oprávnené náklady môžu zahŕňať:

a)

výstavbu, nadobudnutie vrátane lízingu alebo vylepšenie nehnuteľného majetku a

b)

kúpu alebo lízing strojov a zariadení do výšky trhovej hodnoty majetku.

212.

Maximálna intenzita pomoci musí byť obmedzená na 100 % oprávnených nákladov.

Kapitola 2

2.   POMOC V NAJVZDIALENEJŠÍCH REGIÓNOCH

213.

Najvzdialenejšie regióny Únie čelia trvalým obmedzeniam rozvoja, uznaným v článku 349 ZFEÚ, čo Únii umožňuje prijať osobitné opatrenia na podporu najvzdialenejších regiónov vrátane prispôsobeného uplatňovania práva Únie v týchto regiónoch a prístupu k programom Únie. Komisia s prihliadnutím na svoje oznámenie s názvom Ľudia na prvom mieste, zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu a využívanie potenciálu najvzdialenejších regiónov EÚ (63) posúdi pomoc v týchto regiónoch na základe zásad stanovených v časti I kapitole 3 týchto usmernení a osobitných podmienok stanovených v tomto oddiele.

2.1.   Prevádzková pomoc v najvzdialenejších regiónoch

214.

Prevádzková pomoc v najvzdialenejších regiónoch je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, ak je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3, s osobitnými podmienkami stanovenými v tomto oddiele a osobitnými ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na tieto regióny.

215.

Tento oddiel sa uplatňuje na prevádzkovú pomoc v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 349 ZFEÚ, ktorá sa podľa článku 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/1139 zameriava na zmiernenie obmedzení špecifických pre uvedené regióny, ktoré vyplývajú z ich odľahlosti, ostrovného charakteru, malej veľkosti, náročnej topografie a klímy, hospodárskej závislosti od malého množstva produktov, ktorých pretrvávanie a kombinácia závažne obmedzujú ich rozvoj. Pri uplatňovaní tohto oddielu Komisia zohľadní súlad prevádzkovej pomoci s opatreniami v rámci ENRAF pre dotknutý región a v prípade potreby aj jej účinky na hospodársku súťaž a obchod v dotknutých regiónoch, ako aj v iných častiach Únie.

216.

Pomoc podľa tohto oddielu nesmie prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na zmiernenie osobitných obmedzení v najvzdialenejších regiónoch v dôsledku ich izolácie, ostrovného charakteru a mimoriadnej odľahlosti.

217.

Oprávnené náklady vyplývajúce z týchto osobitných obmedzení sa musia vypočítať v súlade s kritériami stanovenými v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2021/1972 (64).

218.

S cieľom zabrániť nadmernej kompenzácii musia dotknuté členské štáty zohľadniť ostatné druhy verejnej intervencie, a to v prípade potreby aj kompenzáciu dodatočných nákladov, ktoré vznikli prevádzkovateľom pri rybolove, chove, spracovaní a odbyte určitých produktov rybolovu a akvakultúry z najvzdialenejších regiónov, ktorá bola vyplatená podľa článkov 24 a 35 až 37 nariadenia (EÚ) 2021/1139.

219.

Pomoc a všetky ďalšie platby prijaté prijímajúcim podnikom za tie isté oprávnené náklady musia byť obmedzené na 100 % oprávnených nákladov.

2.2.   Pomoc na obnovu rybárskej flotily v najvzdialenejších regiónoch

220.

Komisia bude pomoc na obnovu rybárskej flotily v najvzdialenejších regiónoch považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a s osobitnými podmienkami stanovenými v tomto oddiele.

221.

Tento oddiel sa uplatňuje na pomoc na obnovu rybárskej flotily v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 349 ZFEÚ, ktorá sa zameriava na podporu nákladov súvisiacich s nadobudnutím nového rybárskeho plavidla, ktoré bude zaregistrované v najvzdialenejšom regióne.

222.

Pomoc podľa tohto oddielu možno poskytnúť len vtedy, ak:

a)

nové rybárske plavidlo spĺňa predpisy Únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa hygieny, zdravia, bezpečnosti a pracovných podmienok pri práci na palube rybárskych plavidiel, ako aj pravidlá týkajúce sa vlastností rybárskych plavidiel a

b)

k termínu podania žiadosti o poskytnutie pomoci má prijímajúci podnik hlavné sídlo registrácie v najvzdialenejšom regióne, v ktorom bude nové plavidlo zaregistrované.

223.

V deň poskytnutia pomoci sa musí v správe vypracovanej v súlade s článkom 22 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pred týmto dňom preukázať, že existuje rovnováha medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami v segmente flotily najvzdialenejšieho regiónu, ku ktorému bude patriť nové plavidlo (ďalej len „národná správa“).

224.

Pomoc nemožno poskytnúť, ak národná správa, a najmä posúdenie rovnováhy, ktoré sa v nej uvádza, neboli vypracované na základe biologických a hospodárskych ukazovateľov a ukazovateľov využívania plavidla stanovených v spoločných usmerneniach (65), na ktoré sa odkazuje v článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

225.

Preto musia byť na účely poskytnutia všetkej pomoci podľa tohto oddielu splnené tieto podmienky:

a)

dotknutý členský štát musel predložiť Komisii národnú správu do 31. mája roka N;

b)

v národnej správe sa musí preukázať existencia rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami v segmente flotily, do ktorého bude nové plavidlo patriť, a

c)

závery národnej správy za rok N, a najmä posúdenie rovnováhy, ktoré správa obsahuje, Komisia nemôže spochybniť.

226.

Na účely bodu 225 písm. c) sa posúdenie rovnováhy uvedené v národnej správe považuje za spochybnené, ak Komisia zašle v tejto súvislosti dotknutému členskému štátu list na základe článku 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 do 31. marca roku N + 1. Ak sa do tohto termínu žiadny list nezašle alebo sa zašle list, v ktorom sa nespochybňuje posúdenie rovnováhy uvedené v národnej správe, dotknutý členský štát môže pristúpiť k poskytnutiu pomoci.

227.

Dotknutý členský štát môže pomoc poskytnúť na základe národnej správy za rok N iba do 31. decembra roku N + 1.

228.

Stropy rybolovnej kapacity každého členského štátu a každého segmentu flotily najvzdialenejších regiónov uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1380/2013 po zohľadnení akéhokoľvek možného zníženia týchto stropov podľa článku 22 ods. 6 uvedeného nariadenia nemožno v žiadnom momente prekročiť. Pri začlenení novej kapacity, získanej vďaka pomoci, do flotily sa musia v plnej miere dodržať tieto kapacitné stropy a jej začlenenie nesmie viesť k situácii, v ktorej by sa tieto stropy prekročili.

229.

Pomoc sa nesmie podmieniť nadobudnutím nového plavidla z konkrétnej lodenice.

230.

Maximálna intenzita pomoci nesmie v prípade plavidiel s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov presiahnuť 60 % celkových oprávnených nákladov, v prípade plavidiel s celkovou dĺžkou viac ako 12 metrov, ale menej ako 24 metrov, nesmie presiahnuť 50 % celkových oprávnených nákladov a v prípade plavidiel s celkovou dĺžkou najmenej 24 metrov nesmie presiahnuť 25 % celkových oprávnených nákladov.

231.

Plavidlo nadobudnuté vďaka pomoci musí zostať zaregistrované v najvzdialenejšom regióne najmenej 15 rokov odo dňa poskytnutia pomoci a počas tohto obdobia sa všetky jeho úlovky musia vyloďovať v najvzdialenejšom regióne. Ak táto podmienka nie je splnená, pomoc sa musí vrátiť vo výške, ktorá je úmerná obdobiu alebo rozsahu nedodržania podmienky.

2.3.   Pomoc na investície do zariadení, ktoré prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti, vrátane zariadení umožňujúcich plavidlám rozšíriť ich rybolovné zóny pre maloobjemový pobrežný rybolov v najvzdialenejších regiónoch

232.

Komisia bude pomoc na investície do zariadení, ktoré prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti, vrátane zariadení umožňujúcich rybárskym plavidlám rozšíriť ich rybolovné zóny pre maloobjemový pobrežný rybolov v najvzdialenejších regiónoch považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a s osobitnými podmienkami stanovenými v tomto oddiele.

233.

Pomoc podľa tohto oddielu by mala prispievať k posilneniu hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľných rybolovných činností, k zlepšeniu bezpečnosti a pracovných podmienok na palube a prípadne k umožneniu toho, aby mohli rybárske plavidlá rozšíriť svoje rybolovné zóny pre maloobjemový pobrežný rybolov až do 20 míľ od pobrežia.

234.

Odchylne od bodu 47 sa pomoc podľa tohto oddielu môže poskytnúť na splnenie povinných požiadaviek Únie alebo vnútroštátnych požiadaviek.

235.

Pomoc na investície, ktoré prinesú výmenu alebo modernizáciu hlavného alebo pomocného motora rybárskeho plavidla, môže byť oprávnená len podľa článku 18 nariadenia (EÚ) 2021/1139 alebo podľa časti II kapitoly 3 oddielu 3.2 týchto usmernení.

236.

Pomoc na investície, ktoré majú za následok zvýšenie hrubej priestornosti rybárskeho plavidla, môže byť oprávnená len podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/1139 alebo podľa časti II kapitoly 3 oddielu 3.3 týchto usmernení.

237.

Maximálna intenzita pomoci musí byť obmedzená na 100 % oprávnených nákladov.

Kapitola 3

3.   POMOC NA OPATRENIA TÝKAJÚCE SA FLOTILY A NA UKONČENIE RYBOLOVNÝCH ČINNOSTÍ

238.

S cieľom posilniť hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľné rybolovné činnosti je vhodné zahrnúť do týchto usmernení určité vnútroštátne financované opatrenia, pokiaľ ide o investície do rybárskych plavidiel a ukončenie rybolovných činností.

239.

Na zabezpečenie konzistentnosti a súdržnosti medzi politikou Únie v oblasti štátnej pomoci a SRP musia byť v podmienkach uplatniteľných na tieto opatrenia financované výlučne z vnútroštátnych prostriedkov zohľadnené požiadavky stanovené v rámci ENRAF pre rovnocenné opatrenia spolufinancované z EÚ, konkrétne opatrenia uvedené v článkoch 17 až 21 nariadenia (EÚ) 2021/1139, pokiaľ nie je v tomto oddiele stanovené inak.

240.

Pomoc podľa tejto kapitoly sa za osobitných podmienok stanovených v oddieloch 3.1 až 3.6 môže poskytnúť aj na vnútrozemský rybolov.

241.

Ak sa poskytuje pomoc podľa tejto kapitoly v súvislosti s rybárskym plavidlom Únie, v prípade daného plavidla sa počas obdobia najmenej piatich rokov od záverečnej platby pomoci nesmie uskutočniť prevod ani zmena vlajky na krajiny mimo Únie.

3.1.   Prvé nadobudnutie rybárskeho plavidla

242.

Komisia bude pomoc na prvé nadobudnutie rybárskeho plavidla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

243.

Pomoc na prvé nadobudnutie rybárskeho plavidla môže predstavovať vhodný nástroj na podporu nových rybárov pri vstupe do odvetvia a na podporu generačnej výmeny. Z tohto dôvodu môže pomoc na prvé nadobudnutie rybárskeho plavidla v určitých prípadoch uľahčiť rozvoj hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo ovplyvnila podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a to za predpokladu, že takáto pomoc rešpektuje podmienky stanovené v tomto oddiele.

244.

Pomoc podľa tohto oddielu možno poskytnúť len:

a)

fyzickej osobe, ktorá ku dňu predloženia žiadosti o pomoc nemá viac ako 40 rokov a pracovala aspoň päť rokov ako rybár alebo nadobudla náležitú kvalifikáciu;

b)

právnickým osobám, ktoré sú v úplnom vlastníctve jednej alebo viacerých fyzických osôb, z ktorých každá spĺňa podmienky stanovené v písmene a);

c)

v prípade spoločného prvého nadobudnutia rybárskeho plavidla viacerým fyzickým osobám, z ktorých každá spĺňa podmienky stanovené v písmene a);

d)

v prípade nadobudnutia čiastočného vlastníctva rybárskeho plavidla fyzickej osobe, ktorá spĺňa podmienky stanovené v písmene a) a ktorá sa považuje za fyzickú osobu s kontrolnými právami na toto plavidlo na základe toho, že vlastní aspoň 33 % plavidla alebo podielov na plavidle, alebo právnickej osobe, ktorá spĺňa podmienky stanovené v písmene b) a ktorá sa považuje za právnickú osobu s kontrolnými právami na toto plavidlo na základe toho, že vlastní aspoň 33 % plavidla alebo podielov na plavidle.

245.

Pomoc podľa tohto oddielu možno poskytnúť iba v súvislosti s rybárskym plavidlom, ktoré spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

patrí do segmentu flotily, ktorý je podľa najnovšej správy o rybolovnej kapacite uvedenej v článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 v rovnováhe s rybolovnými možnosťami, ktoré má daný segment k dispozícii;

b)

je vybavené na rybolovné činnosti;

c)

jeho celková dĺžka nepresahuje 24 metrov;

d)

bolo zaregistrované v registri flotily Únie najmenej tri kalendárne roky pred rokom predloženia žiadosti o pomoc v prípade plavidla maloobjemového pobrežného rybolovu a najmenej päť kalendárnych rokov v prípade iného druhu plavidla a

e)

bolo zaregistrované v registri flotily Únie najviac 30 kalendárnych rokov pred rokom predloženia žiadosti o pomoc.

246.

Na účely bodu 245 písm. a) sa uplatňuje postup a podmienky stanovené v časti II kapitole 2 oddiele 2.2 bodoch 225 až 227.

247.

Pokiaľ ide o vnútrozemský rybolov, bod 245 písm. a) sa neuplatňuje a bod 245 písm. d) a e) by sa mali chápať ako odkaz na dátum uvedenia do prevádzky v súlade s vnútroštátnym právom, a nie na dátum registrácie v registri flotily Únie.

248.

Oprávnené náklady môžu zahŕňať priame a nepriame náklady týkajúce sa prvého nadobudnutia rybárskeho plavidla.

249.

Maximálna intenzita pomoci musí byť obmedzená na 40 % oprávnených nákladov.

3.2.   Výmena alebo modernizácia hlavného alebo pomocného motora

250.

Komisia bude pomoc na výmenu alebo modernizáciu hlavného alebo pomocného motora považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

251.

Pomoc na výmenu alebo modernizáciu hlavného alebo pomocného motora môže predstavovať vhodný nástroj na podporu podnikov, aby okrem iného zvýšili energetickú účinnosť a znížili emisie CO2. Z tohto dôvodu môže pomoc na výmenu alebo modernizáciu hlavného alebo pomocného motora v určitých prípadoch uľahčiť rozvoj hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo ovplyvnila podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a to za predpokladu, že takáto pomoc rešpektuje podmienky stanovené v tomto oddiele.

252.

Pomoc podľa tohto oddielu sa môže poskytnúť len na výmenu alebo modernizáciu hlavného alebo pomocného motora rybárskeho plavidla s celkovou dĺžkou do 24 metrov.

253.

Pomoc poskytnutá podľa tohto oddielu musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a)

plavidlo patrí do segmentu flotily, ktorý je podľa správy o rybolovnej kapacite uvedenej v článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 v rovnováhe s rybolovnými možnosťami, ktoré má daný segment k dispozícii;

b)

plavidlo bolo zaregistrované v registri flotily Únie aspoň päť kalendárnych rokov pred rokom predloženia žiadosti o pomoc;

c)

pokiaľ ide o plavidlá maloobjemového pobrežného rybolovu a plavidlá používané na vnútrozemský rybolov, nový alebo modernizovaný motor nemá v kW väčší výkon ako súčasný motor;

d)

v prípade ostatných plavidiel s celkovou dĺžkou do 24 metrov nový alebo modernizovaný motor nemá v kW väčší výkon ako súčasný motor a produkuje aspoň o 20 % menej emisií CO2 ako súčasný motor;

e)

rybolovná kapacita vyradená z dôvodu výmeny alebo modernizácie hlavného alebo pomocného motora sa nesmie nahradiť.

254.

Na účely bodu 253 písm. a) sa uplatňuje postup a podmienky stanovené v časti II kapitole 2 oddiele 2.2 bodoch 225 až 227.

255.

Pokiaľ ide o vnútrozemský rybolov, bod 253 písm. a) sa neuplatňuje a bod 253 písm. b) by sa mal chápať ako odkaz na dátum uvedenia do prevádzky v súlade s vnútroštátnym právom, a nie na dátum registrácie v registri flotily Únie.

256.

Členské štáty musia preukázať, že majú zavedené účinné mechanizmy kontroly a presadzovania na zaručenie splnenia podmienok stanovených v tomto oddiele.

257.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby všetky vymenené alebo modernizované motory podliehali fyzickému overeniu.

258.

Zníženie emisií CO2 požadované podľa bodu 253 písm. d) sa bude považovať za splnené v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak z relevantných informácií certifikovaných výrobcom dotknutých motorov v rámci typového schválenia alebo certifikátu výrobku vyplýva, že nový motor emituje o 20 % menej CO2 ako vymieňaný motor;

b)

ak z relevantných informácií certifikovaných výrobcom dotknutého motora v rámci typového schválenia alebo certifikátu výrobku vyplýva, že nový motor spotrebúva o 20 % menej paliva ako vymieňaný motor.

259.

Ak relevantné informácie certifikované výrobcom dotknutého motora v rámci typového schválenia alebo certifikátu výrobku pre jeden alebo obidva motory neumožňujú porovnanie emisií CO2 alebo spotreby paliva, zníženie emisií CO2 vyžadované podľa bodu 253 písm. d) sa považuje za splnené v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

nový motor používa energeticky účinnú technológiu a vekový rozdiel medzi novým motorom a vymieňaným motorom je najmenej sedem rokov;

b)

nový motor používa druh paliva alebo pohonný systém, o ktorom sa predpokladá, že emituje menej CO2 ako vymieňaný motor;

c)

podľa meraní dotknutého členského štátu nový motor počas bežného rybolovného úsilia dotknutého plavidla emituje o 20 % menej CO2 alebo spotrebúva o 20 % menej paliva ako vymieňaný motor.

260.

Na účely identifikácie energeticky účinných technológií uvedených v bode 259 písm. a) a ďalšej špecifikácie metodických prvkov na vykonávanie bodu 259 písm. c) sa uplatňuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/46 (66).

261.

Oprávnené náklady môžu zahŕňať priame a nepriame náklady týkajúce sa výmeny alebo modernizácie hlavného alebo pomocného motora.

262.

Maximálna intenzita pomoci musí byť obmedzená na 40 % oprávnených nákladov.

3.3.   Zvýšenie hrubej priestornosti rybárskeho plavidla na účely zlepšenia bezpečnosti, pracovných podmienok alebo energetickej účinnosti

263.

Komisia bude pomoc na zvýšenie hrubej priestornosti rybárskeho plavidla na účely zlepšenia bezpečnosti, pracovných podmienok alebo energetickej účinnosti považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

264.

Pomoc na zvýšenie hrubej priestornosti rybárskeho plavidla môže predstavovať vhodný nástroj na povzbudenie podnikov, aby investovali do zlepšenia bezpečnosti, pracovných podmienok alebo energetickej účinnosti. Z tohto dôvodu môže pomoc na zvýšenie hrubej priestornosti rybárskeho plavidla v určitých prípadoch uľahčiť rozvoj hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo ovplyvnila podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a to za predpokladu, že takáto pomoc rešpektuje podmienky stanovené v tomto oddiele.

265.

Pomoc poskytnutá podľa tohto oddielu musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a)

rybárske plavidlo patrí do segmentu flotily, v prípade ktorého z najnovšej správy o rybolovnej kapacite uvedenej v článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 vyplýva, že rybolovná kapacita segmentu je v rovnováhe s rybolovnými možnosťami, ktoré má daný segment k dispozícii;

b)

rybárske plavidlo nemá celkovú dĺžku väčšiu ako 24 metrov;

c)

rybárske plavidlo bolo zaregistrované v registri flotily Únie najmenej desať kalendárnych rokov pred rokom predloženia žiadosti o pomoc a

d)

vstup novej rybolovnej kapacity vytvorenej danou operáciou do rybárskej flotily sa kompenzuje predchádzajúcim zrušením aspoň rovnakej rybolovnej kapacity bez verejnej pomoci z rovnakého segmentu flotily alebo zo segmentu flotily, v prípade ktorého z najnovšej správy o rybolovnej kapacite uvedenej v článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 vyplýva, že rybolovná kapacita nie je v rovnováhe s rybolovnými možnosťami, ktoré má daný segment k dispozícii.

266.

Na účely bodu 265 písm. a) sa uplatňuje postup a podmienky stanovené v časti II kapitole 2 oddiele 2.2 bodoch 225 až 227.

267.

Oprávnené náklady môžu zahŕňať:

a)

zvýšenie hrubej priestornosti potrebné na následnú inštaláciu alebo obnovu ubytovacích zariadení určených výhradne pre posádku vrátane hygienických zariadení, spoločných priestorov, kuchynských zariadení a ochranných štruktúr na pokrytie paluby;

b)

zvýšenie hrubej priestornosti potrebné na následné zlepšenie alebo inštaláciu palubných systémov požiarnej ochrany, bezpečnostných a poplachových systémov alebo systémov na zníženie hluku;

c)

zvýšenie hrubej priestornosti potrebné na následnú inštaláciu integrovaných riadiacich systémov na zlepšenie navigácie alebo ovládania motora;

d)

zvýšenie hrubej priestornosti potrebné na následnú inštaláciu alebo obnovu motora alebo pohonného systému, ktorý preukazuje vyššiu energetickú účinnosť alebo nižšie emisie CO2 v porovnaní s predchádzajúcim stavom, ktorého výkon nepresahuje predchádzajúci certifikovaný výkon motora rybárskeho plavidla podľa článku 40 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (67) a ktorého maximálny výkon je certifikovaný výrobcom pre daný model motora alebo pohonného systému;

e)

výmena alebo obnova hruškovitej provy za predpokladu, že sa tým zlepší celková energetická účinnosť rybárskeho plavidla.

268.

Pokiaľ ide o vnútrozemský rybolov, bod 265 písm. a) a d) sa neuplatňujú a bod 265 písm. c) by sa mal chápať ako odkaz na dátum uvedenia do prevádzky v súlade s vnútroštátnym právom, a nie na dátum registrácie v registri flotily EÚ.

269.

Členské štáty musia preukázať, že majú zavedené účinné mechanizmy kontroly a presadzovania na zaručenie splnenia podmienok stanovených v tomto oddiele.

270.

Dotknutý členský štát musí Komisii oznámiť charakteristiky opatrenia pomoci vrátane zvýšenej rybolovnej kapacity a účelu tohto zvýšenia.

271.

Oprávnené náklady môžu zahŕňať priame a nepriame náklady týkajúce sa investičnej pomoci na zlepšenie bezpečnosti, pracovných podmienok alebo energetickej účinnosti, ktoré majú za následok zvýšenie hrubej priestornosti rybárskeho plavidla.

272.

Maximálna intenzita pomoci musí byť obmedzená na 40 % oprávnených nákladov.

3.4.   Pomoc na trvalé ukončenie rybolovných činností

273.

Komisia bude pomoc na trvalé ukončenie rybolovných činností považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

274.

Pomoc na trvalé ukončenie rybolovných činností môže predstavovať vhodný nástroj, ktorý má pomôcť prijímajúcim podnikom v odvetví rybolovu prispôsobiť sa novej situácii, najmä diverzifikáciou na nové druhy hospodárskych činností (68). Z tohto dôvodu môže pomoc na trvalé ukončenie rybolovných činností v určitých prípadoch uľahčiť rozvoj hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo ovplyvnila podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a to za predpokladu, že takáto pomoc rešpektuje podmienky stanovené v tomto oddiele.

275.

Pomoc poskytnutá podľa tohto oddielu musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a)

ukončenie musí byť stanovené ako nástroj akčného plánu uvedeného v článku 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

b)

trvalé ukončenie rybolovných činností sa musí dosiahnuť zošrotovaním rybárskeho plavidla alebo jeho vyradením z prevádzky a dodatočným vybavením na iné činnosti ako komerčný rybolov;

c)

rybárske plavidlo musí byť zaregistrované ako aktívne a muselo vykonávať rybolovné činnosti najmenej 90 dní ročne počas posledných dvoch kalendárnych rokov pred dátumom predloženia žiadosti o pomoc;

d)

ekvivalentná rybolovná kapacita sa musí natrvalo vyradiť z registra register rybárskej flotily Únie a nesmie sa nahradiť;

e)

príslušné licencie a oprávnenia na rybolov sa musia odobrať natrvalo a

f)

v lehote piatich rokov od získania pomoci prijímajúci podnik nesmie zaregistrovať žiadne rybárske plavidlo.

276.

Ak je dotknutá rybolovná činnosť takej povahy, že ju nemožno vykonávať počas celého kalendárneho roka, môže sa minimálna požiadavka na rybolovnú činnosť stanovená v bode 275 písm. c) znížiť, pokiaľ pomer medzi počtom dní činnosti a počtom dní umožňujúcich rybolov je rovnaký ako pomer medzi počtom dní činnosti a počtom kalendárnych dní za rok pre prijímajúce podniky, ktoré lovia ryby počas celého roka.

277.

Okrem pomoci uvedenej v bode 275 môže Komisia v riadne odôvodnených prípadoch, ktoré preukážu členské štáty, výnimočne schváliť pomoc na trvalé ukončenie rybolovných činností z dôvodov hospodárskej povahy alebo z iných dôvodov týkajúcich sa ochrany morských biologických zdrojov. Pomoc môže byť odôvodnená napríklad v prípadoch problémov týkajúcich sa dobrého environmentálneho stavu morských vôd, ktoré sú podložené vedeckými dôkazmi, alebo v prípadoch, keď rozsah rybolovných činností na miestnej úrovni už nemožno udržať z dôvodu zmenšenia rybolovných priestorov a keď je potrebné zabezpečiť riadnu reštrukturalizáciu odvetvia, hoci sú dotknuté segmenty flotily v rovnováhe.

278.

Pomoc podľa bodu 277 musí spĺňať podmienky stanovené v bode 275 písm. b) až f) a okrem toho sa prijímajúce podniky musia zaviazať, že od okamihu podania žiadosti o poskytnutie pomoci do piatich rokov po vyplatení pomoci nezvýšia svoju aktívnu rybolovnú kapacitu. Prijímajúce podniky sa takisto musia zaviazať, že pomoc nepoužijú na výmenu ani modernizáciu svojich motorov, pokiaľ nebudú splnené podmienky stanovené v článku 18 nariadenia (EÚ) 2021/1139.

279.

Ak členský štát jeden rok pred notifikáciou poskytol akúkoľvek pomoc alebo vykonal operácie v rámci ENRF alebo ENRAF, ktoré viedli k zvýšeniu rybolovnej kapacity v morskej oblasti, alebo ak zahrnul takéto operácie do vnútroštátneho programu ENRAF, dotknutý členský štát musí vysvetliť, do akej miery je pomoc na trvalé ukončenie v rovnakej morskej oblasti zlučiteľná s takýmto zvýšením rybolovnej kapacity, a preukázať opodstatnenosť a nevyhnutnosť pomoci.

280.

Pokiaľ ide o vnútrozemský rybolov, pomoc na trvalé ukončenie rybolovných činností sa môže poskytovať len prijímajúcim podnikom pôsobiacim výlučne vo vnútrozemských vodách a v prípadoch ochranných opatrení doložených vedeckými dôkazmi alebo tých, na ktoré sa vzťahuje bod 277. Bod 275 písm. a) sa neuplatňuje na vnútrozemský rybolov a bod 275 písm. d) a f) sa uplatňujú odkazom na príslušný vnútroštátny register flotily, ak existuje podľa vnútroštátneho práva, a nie na register flotily Únie. Licencie na rybolov a oprávnenia na rybolov sa musia natrvalo odobrať bez ohľadu na to, či je vnútroštátny register flotily k dispozícii.

281.

Okrem toho sa na vnútrozemský rybolov v súvislosti s minimálnym počtom dní rybolovných činností stanoveným v bode 275 písm. c) uplatňuje nasledujúca úprava. Ak rybárske plavidlo pôsobí loví viaceré druhy, pre ktoré je vo vnútrozemských vodách povolený rôzny počet dní umožňujúcich rybolov, počet dní umožňujúcich rybolov na výpočet pomeru stanoveného v bode 276 je priemerom počtu dní umožňujúcich rybolov pre úlovky tohto plavidla. Napriek tomu minimálny počet dní rybolovných činností vyplývajúci z takejto úpravy v žiadnom prípade nesmie byť menej ako 30 dní alebo viac ako 90 dní.

282.

Pomoc na trvalé ukončenie rybolovných činností sa môže poskytnúť len:

a)

vlastníkom rybárskych plavidiel Únie, ktorých sa týka trvalé ukončenie, a

b)

rybárom, ktorí pracovali na palube rybárskeho plavidla Únie, ktorého sa týka trvalé ukončenie, najmenej 90 dní ročne počas posledných dvoch kalendárnych rokov pred rokom predloženia žiadosti o pomoc.

283.

Minimálny počet pracovných dní stanovený v bode 282 písm. b) sa upraví v súlade s bodmi 276 a 281, ak sú tieto body uplatniteľné na rybárske plavidlo, na ktorom rybár vykonáva činnosť.

284.

Rybári uvedení v bode 282 písm. b) musia ukončiť všetky rybolovné činnosti na obdobie piatich rokov po získaní pomoci. Ak sa rybár v uvedenej lehote vráti k rybolovným činnostiam, dotknutý členský štát musí vymôcť neoprávnene vyplatené sumy v súvislosti s pomocou, a to úmerne k obdobiu, počas ktorého nebola splnená podmienka stanovená v prvej vete tohto bodu.

285.

Členské štáty musia preukázať, že majú zavedené účinné mechanizmy kontroly a presadzovania na zaručenie dodržiavania podmienok spojených s trvalým ukončením, ako aj na zabezpečenie toho, aby bola kapacita trvalo vyradená a aby dotknuté plavidlo alebo rybári ukončili po prijatí opatrenia všetky rybolovné činnosti. Ak neexistuje vnútroštátny register flotily uplatniteľný na vnútrozemské vody, členské štáty musia takisto preukázať, že takéto mechanizmy kontroly a presadzovania zabezpečujú riadenie kapacity porovnateľné s riadením uplatniteľným na morský rybolov.

286.

Oprávnené náklady sa musia vypočítať na úrovni jednotlivého príjemcu.

287.

Oprávnené náklady môžu zahŕňať:

a)

v prípade zošrotovania rybárskeho plavidla:

i)

náklady na zošrotovanie;

ii)

kompenzáciu strát hodnoty rybárskeho plavidla určenú ako jeho súčasná predajná hodnota;

b)

v prípade vyradenia z prevádzky a dodatočného vybavenia na iné činnosti ako komerčný rybolov: investičné náklady týkajúce sa premeny rybárskeho plavidla na účely iných hospodárskych činností a

c)

náklady týkajúce sa rybárov identifikovaných v bode 282 písm. b), ktoré môžu zahŕňať aj povinné sociálne náklady vyplývajúce z vykonania trvalého ukončenia, pokiaľ sa naň nevzťahujú iné vnútroštátne ustanovenia v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti.

288.

Komisia môže akceptovať iné spôsoby výpočtu za predpokladu, že je presvedčená, že sú založené na objektívnych kritériách a nemajú za následok nadmernú kompenzáciu pre žiadny prijímajúci podnik.

289.

Oprávnené náklady musia byť znížené o všetky náklady, ktoré nevznikli v dôsledku trvalého ukončenia rybolovných činností, ktoré by inak prijímajúcemu podniku vznikli.

290.

Maximálna pomoc sa musí obmedziť na 100 % oprávnených nákladov.

3.5.   Pomoc na dočasné zastavenie rybolovných činností

291.

Komisia bude pomoc na dočasné zastavenie rybolovných činností považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

292.

Pomoc na dočasné zastavenie rybolovných činností môže predstavovať vhodný nástroj, ktorý má pomôcť odvetviu reagovať na okolnosti, ktoré si vyžadujú obmedzené pozastavenie rybolovného úsilia (69). Z tohto dôvodu môže pomoc na dočasné zastavenie rybolovných činností v určitých prípadoch uľahčiť rozvoj hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo ovplyvnila podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a to za predpokladu, že takáto pomoc rešpektuje podmienky stanovené v tomto oddiele.

293.

Pomoc podľa tohto oddielu možno poskytnúť v týchto prípadoch:

a)

ochranné opatrenia uvedené v článku 7 ods. 1 písm. a), b), c), i) a j) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 alebo, ak je to uplatniteľné na Úniu, ekvivalentné ochranné opatrenia prijaté regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva za predpokladu, že je potrebné zníženie rybolovného úsilia na základe vedeckého odporúčania v záujme dosiahnutia cieľov SRP stanovených v článku 2 ods. 2 a článku 2 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

b)

opatrenia Komisie v prípade vážneho ohrozenia morských biologických zdrojov, ako sa uvádza v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

c)

núdzové opatrenia členských štátov podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

d)

prerušenie uplatňovania dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo jej protokolu z dôvodov vyššej moci a

e)

environmentálne nehody alebo zdravotné krízy, ktoré formálne uznali príslušné orgány dotknutého členského štátu.

294.

Pomoc podľa tohto oddielu možno poskytnúť len vtedy, keď sú rybolovné činnosti dotknutého plavidla alebo rybára prerušené v danom kalendárnom roku počas obdobia najmenej 30 dní.

295.

Pomoc na dočasné zastavenie rybolovných činností sa môže poskytnúť len:

a)

vlastníkom alebo prevádzkovateľom rybárskych plavidiel Únie, ktoré sú registrované ako aktívne a ktoré v uplynulých dvoch kalendárnych rokoch pred rokom predloženia žiadosti o pomoc vykonávali rybolovné činnosti aspoň 120 dní;

b)

rybárom, ktorí pracovali na palube rybárskeho plavidla Únie, ktorého sa týka dočasné zastavenie, najmenej 120 dní počas posledných dvoch kalendárnych rokov pred rokom predloženia žiadosti o pomoc;

c)

peším rybárom, ktorí vykonávali rybolovné činnosti aspoň 120 dní počas posledných dvoch kalendárnych rokov pred rokom predloženia žiadosti o pomoc.

296.

Ak je dotknutá rybolovná činnosť takej povahy, že ju nemožno vykonávať počas celého kalendárneho roka, môže sa obdobie 120 dní stanovené v bode 295 písm. a), b) a c) znížiť, pokiaľ je pomer medzi počtom dní činnosti a počtom dní umožňujúcich rybolov rovnaký ako pomer medzi počtom dní činnosti a počtom kalendárnych dní za rok pre prijímajúce podniky, ktoré lovia ryby počas celého roka.

297.

Pokiaľ ide o vnútrozemský rybolov, pomoc na dočasné zastavenie rybolovných činností sa môže poskytovať len prijímajúcim podnikom pôsobiacim výlučne vo vnútrozemských vodách a v prípadoch ochranných opatrení doložených vedeckými dôkazmi alebo tých, na ktoré sa vzťahuje bod 293 písm. e). Bod 295 písm. a) sa uplatňuje odkazom na príslušný vnútroštátny register flotily, ak je podľa vnútroštátneho práva k dispozícii.

298.

Okrem toho sa na vnútrozemský rybolov v súvislosti minimálnym počtom dní rybolovných činností stanoveným v bode 295 písm. a), b) a c) uplatňuje nasledujúca úprava. Ak rybárske plavidlo alebo rybár loví viaceré druhy, pre ktoré je vo vnútrozemských vodách povolený rôzny počet dní umožňujúcich rybolov, počet dní umožňujúcich rybolov na výpočet pomeru stanoveného v bode 296 je priemerom počtu dní umožňujúcich rybolov pre úlovky tohto plavidla alebo rybára. Napriek tomu minimálny počet dní rybolovných činností vyplývajúci z takejto úpravy v žiadnom prípade nesmie byť menej ako 40 dní alebo viac ako 120 dní.

299.

Pomoc podľa tohto oddielu možno poskytnúť maximálne na obdobie 12 mesiacov na plavidlo a rybára počas programového obdobia ENRAF bez ohľadu na zdroj financovania a na to, či sú financované z vnútroštátnych zdrojov alebo spolufinancované podľa článku 21 nariadenia (EÚ) 2021/1139. Členské štáty musia v takýchto prípadoch dodržať povinnosť podávať správy podľa bodu (346).

300.

Všetky rybolovné činnosti, ktoré vykonávajú dotknuté plavidlá alebo dotknutí rybári, sa počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje dočasné zastavenie rybolovných činností, skutočne musia prestať vykonávať.

301.

Členské štáty musia preukázať, že majú zavedené účinné mechanizmy kontroly a presadzovania na zaručenie dodržiavania podmienok spojených s dočasným zastavením, ako aj na zabezpečenie toho, aby dotknuté plavidlo alebo rybár ukončili všetky rybolovné činnosti počas obdobia dotknutého opatrením.

302.

Oprávnené náklady môžu zahŕňať:

a)

stratu príjmu v dôsledku dočasného zastavenia rybolovných činností a

b)

ďalšie náklady súvisiace s údržbou, so zabezpečením a s ochranou nevyužívaného majetku počas dočasného zastavenia rybolovných činností.

303.

Oprávnené náklady sa musia vypočítať na úrovni jednotlivého príjemcu.

304.

Strata príjmu sa musí vypočítať tak, že sa odpočíta:

a)

súčin množstva produktov rybolovu vyprodukovaných v roku dočasného zastavenia rybolovných činností a priemernej predajnej ceny dosiahnutej počas príslušného roka

od

b)

súčinu priemerného ročného množstva produktov rybolovu vyprodukovaných v období troch rokov pred dočasným zastavením rybolovných činností alebo trojročného priemeru stanoveného na základe päťročného obdobia predchádzajúceho dočasnému zastaveniu rybolovných činností po vylúčení najvyššej a najnižšej hodnoty a dosiahnutej priemernej predajnej ceny.

305.

Náklady súvisiace s údržbou, zabezpečením a ochranou nevyužívaného majetku počas dočasného zastavenia rybolovných činností sa musia vypočítať na základe priemeru nákladov vzniknutých v období troch rokov pred dočasným zastavením rybolovných činností alebo trojročného priemeru z obdobia piatich rokov pred dočasným zastavením rybolovných činností po vylúčení najvyššej a najnižšej hodnoty.

306.

Oprávnené náklady môžu zahŕňať ďalšie náklady, ktoré vznikli prijímajúcemu podniku v dôsledku dočasného zastavenia rybolovných činností, a musia byť znížené o všetky náklady, ktoré pre dočasné zastavenie rybolovných činností nevznikli a ktoré by prijímajúcemu podniku inak vznikli.

307.

Komisia môže akceptovať iné spôsoby výpočtu za predpokladu, že je presvedčená, že sú založené na objektívnych kritériách a nemajú za následok nadmernú kompenzáciu pre žiadny prijímajúci podnik.

308.

Ak sa plavidlo počas dočasného zastavenia využíva na iné činnosti ako komerčný rybolov, akýkoľvek príjem sa musí vykázať a odpočítať od pomoci poskytnutej podľa tohto oddielu a žiadna pomoc sa nesmie poskytnúť na iné náklady súvisiace s údržbou, zabezpečením a ochranou nevyužívaného majetku počas dočasného zastavenia rybolovných činností.

309.

Ak bol MSP založený pred menej ako tromi rokmi odo dňa dočasného zastavenia rybolovných činností, odkaz na trojročné alebo päťročné obdobie v bode 304 písm. b) a bode 305 sa musí chápať ako odkaz na množstvo, ktoré vyprodukoval a predal priemerný podnik rovnakej veľkosti, akú má žiadateľ, a to mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik, alebo na náklady, ktoré vznikli takémuto priemernému podniku v národnom alebo regionálnom odvetví zasiahnutom dočasným zastavením rybolovných činností.

310.

Pomoc a všetky ďalšie platby vrátane platieb na základe poistných zmlúv, ktoré boli prijaté na účely dočasného zastavenia rybolovných činností, musia byť obmedzené na 100 % oprávnených nákladov.

3.6.   Pomoc na zabezpečenie likvidity pre rybárov

311.

Komisia bude pomoc na zabezpečenie likvidity pre rybárov považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v prípade, že je v súlade so zásadami stanovenými v časti I kapitole 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

312.

Pomoc na zabezpečenie likvidity pre rybárov môže predstavovať vhodný nástroj, ktorý má pomôcť podnikom v odvetví reagovať na okolnosti, ktoré ohrozujú ich životaschopnosť. Z tohto dôvodu môže pomoc na zabezpečenie likvidity pre rybárov v určitých prípadoch uľahčiť rozvoj hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo ovplyvnila podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a to za predpokladu, že takáto pomoc rešpektuje podmienky stanovené v tomto oddiele.

313.

Pomoc podľa tohto oddielu sa môže výnimočne schváliť v riadne odôvodnených prípadoch, ktoré preukáže členský štát, na kompenzáciu straty príjmov vlastníkov plavidiel a rybárov v dôsledku vonkajších udalostí, ktoré majú za následok dočasné obmedzenie rybolovných činností. Takýmito vonkajšími udalosťami nie sú tieto udalosti:

a)

prípady dočasného zastavenia rybolovných činností uvedené v oddiele 3.5 tejto kapitoly;

b)

ochranné opatrenia prijaté v súlade s dohodami o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a dohodami o výmene alebo spoločnom hospodárení;

c)

zníženie alebo strata rybolovných možností vo vodách EÚ v rámci vykonávania SRP;

d)

zníženie alebo strata rybolovných možností, pokiaľ ide o vody mimo EÚ, napr. v dôsledku neobnovenia, pozastavenia, ukončenia alebo opätovného prerokovania dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a dohôd o výmene alebo spoločnom hospodárení, alebo opatrení týkajúcich sa stanovenia a prideľovania rybolovných možností, ktoré boli prijaté v súlade s takýmito dohodami alebo pod záštitou regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva.

314.

Pomoc podľa tohto oddielu sa môže poskytnúť len vtedy, ak medzi vonkajšími udalosťami a utrpenou stratou príjmu existuje priama príčinná súvislosť. Napríklad pomoc podľa tohto oddielu môže byť odôvodnená, ak sa rybolovné činnosti nemôžu vykonávať z dôvodu dočasnej nedostupnosti infraštruktúry prístavu.

315.

Pomoc podľa tohto oddielu sa môže poskytnúť aj podnikom pôsobiacim vo vnútrozemskom rybolove.

316.

Členské štáty musia preukázať, že majú zavedené účinné mechanizmy kontroly a presadzovania na zaručenie súladu s podmienkami spojenými s pomocou na zabezpečenie likvidity pre rybárov.

317.

Oprávnenými nákladmi sú strata príjmu v dôsledku vonkajších udalostí.

318.

Oprávnené náklady sa musia vypočítať na úrovni jednotlivého príjemcu.

319.

Strata príjmu sa musí vypočítať tak, že sa odpočíta:

a)

súčin množstva produktov rybolovu vyprodukovaných v roku výskytu vonkajších udalostí a priemernej predajnej ceny dosiahnutej počas príslušného roka

od

b)

súčinu priemerného ročného množstva produktov rybolovu vyprodukovaných v období troch rokov pred vonkajšími udalosťami alebo trojročného priemeru stanoveného na základe päťročného obdobia predchádzajúceho vonkajším udalostiam, po vylúčení najvyššej a najnižšej hodnoty, a dosiahnutej priemernej predajnej ceny.

320.

Oprávnené náklady môžu zahŕňať ostatné náklady, ktoré vznikli prijímajúcemu podniku v dôsledku vonkajších udalostí, a musia byť znížené o všetky náklady, ktoré pre vonkajšie udalosti nevznikli a ktoré by prijímajúcemu podniku inak vznikli.

321.

Komisia môže akceptovať iné spôsoby výpočtu za predpokladu, že je presvedčená, že sú založené na objektívnych kritériách a nemajú za následok nadmernú kompenzáciu pre žiadny prijímajúci podnik.

322.

Ak sa plavidlo počas vonkajších udalostí využíva na činnosti iné ako komerčný rybolov, akýkoľvek príjem sa musí vykázať a odpočítať od pomoci poskytnutej podľa tohto oddielu.

323.

Ak bol MSP založený pred menej ako tromi rokmi odo dňa výskytu vonkajších udalostí, odkaz na trojročné alebo päťročné obdobie v bode 319 písm. b) sa musí chápať ako odkaz na množstvo vyprodukované a predané priemerným podnikom rovnakej veľkosti ako žiadateľ, a to mikropodnikom, malým podnikom alebo stredným podnikom, v národnom alebo regionálnom odvetví zasiahnutom vonkajšími udalosťami.

324.

Pomoc a všetky ďalšie platby vrátane platieb podľa poistných zmlúv musia byť obmedzené na 100 % oprávnených nákladov.

ČASŤ III

PROCEDURÁLNE ZÁLEŽITOSTI

1.   MAXIMÁLNE TRVANIE SCHÉM POMOCI A HODNOTENIE

325.

V súlade so zaužívanými postupmi stanovenými v predchádzajúcich usmerneniach, ako aj v záujme zabezpečenia transparentnosti a pravidelného preskúmania všetkých existujúcich schém pomoci, Komisia schváli len schémy pomoci s obmedzeným trvaním. Schémy pomoci sa v zásade nesmú vzťahovať na obdobie dlhšie ako sedem rokov.

326.

V snahe zabezpečiť, aby sa obmedzilo narušenie hospodárskej súťaže a obchodu, môže Komisia požadovať, aby sa na schémy pomoci uvedené v bode 327 vzťahovalo hodnotenie ex post. Hodnotenia sa budú vykonávať v prípade schém pomoci, pri ktorých sú riziká potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže a obchodu mimoriadne vysoké, t. j. pri ktorých môže hroziť výrazné obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže, ak sa implementácia nepreskúma včas.

327.

Hodnotenie ex post sa môže vyžadovať v prípade schém pomoci, ktoré majú na účely pomoci k dispozícii veľké rozpočtové prostriedky alebo ktoré sa vyznačujú inováciami, alebo ak sa predpokladá rozsiahly trh, dôležitá technológia alebo výrazné zmeny právnych predpisov. Hodnotenie sa bude v každom prípade vyžadovať v prípade schém, ktorých rozpočtové prostriedky na štátnu pomoc alebo účtované výdavky presahujú 150 miliónov EUR v ktoromkoľvek danom roku alebo 750 miliónov EUR počas ich celkového trvania, t. j. kombinovaného trvania schémy pomoci a akejkoľvek predchádzajúcej schémy pomoci zahŕňajúcej podobný cieľ a podobnú geografickú oblasť, počnúc od 1. januára 2023. Vzhľadom na ciele hodnotenia a v snahe zabrániť neprimeranému zaťaženiu členských štátov sa hodnotenia ex post požadujú len v prípade schém pomoci, ktorých celkové trvanie presahuje tri roky, počnúc od 1. januára 2023.

328.

Požiadavka na hodnotenie ex post sa nemusí dodržať v prípade schém pomoci, ktoré sú bezprostredným pokračovateľom schémy pomoci zahŕňajúcej podobný cieľ a podobnú zemepisnú oblasť, ktorá bola predmetom hodnotenia, ktorých záverečná hodnotiaca správa bola v súlade s plánom hodnotenia schváleným Komisiou a ktoré neviedli k žiadnym negatívnym zisteniam. Ak záverečná hodnotiaca správa schémy pomoci nie je v súlade so schváleným plánom hodnotenia, táto schéma pomoci musí byť okamžite pozastavená.

329.

Cieľom hodnotenia by malo byť overenie dosiahnutia predpokladov a podmienok nevyhnutných pre zlučiteľnosť schémy pomoci, najmä potrebnosti a účinnosti opatrenia pomoci vzhľadom na jeho všeobecné a špecifické ciele. Mal by sa v rámci neho posúdiť aj vplyv schémy pomoci na hospodársku súťaž a obchod.

330.

V prípade schém pomoci, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na hodnotenie podľa bodu 327, musia členské štáty oznámiť návrh plánu hodnotenia, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť posúdenia schémy pomoci Komisiou, a to takto:

a)

spolu so schémou pomoci, ak rozpočtové prostriedky danej schémy na štátnu pomoc presahujú 150 miliónov EUR v ktoromkoľvek danom roku alebo 750 miliónov EUR počas jej celkového trvania;

b)

do 30 pracovných dní od významnej zmeny, ktorou sa zvýšia rozpočtové prostriedky schémy pomoci na viac ako 150 miliónov EUR v ktoromkoľvek danom roku alebo 750 miliónov EUR počas celkového trvania schémy pomoci;

c)

do 30 pracovných dní od zaznamenania výdavkov v rámci schémy pomoci v oficiálnych účtoch v ktoromkoľvek roku vo výške viac ako 150 miliónov EUR.

331.

Návrh plánu hodnotenia musí byť v súlade so spoločnými metodickými zásadami, ktoré stanovila Komisia (70). Členské štáty musia zverejniť plán hodnotenia schválený Komisiou.

332.

Hodnotenie ex post musí vykonať znalec nezávislý od orgánu poskytujúceho pomoc na základe plánu hodnotenia. Každé hodnotenie musí zahŕňať aspoň jednu priebežnú a jednu záverečnú hodnotiacu správu. Členské štáty musia zverejniť obe správy.

333.

Konečná verzia hodnotiacej správy sa musí predložiť Komisii včas, aby mohla Komisia posúdiť prípadné predĺženie schémy pomoci, a to najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím jej trvania. Táto lehota sa môže skrátiť v prípade schém, pri ktorých vznikla požiadavka na hodnotenie v posledných dvoch rokoch ich vykonávania. Presný rozsah a spôsob každého hodnotenia budú stanovené v rozhodnutí o schválení schémy pomoci. V notifikácii každého následného opatrenia pomoci s podobným cieľom treba opísať, akým spôsobom sa zohľadnili výsledky hodnotenia.

2.   DOLOŽKA O REVÍZII OPATRENÍ TÝKAJÚCICH SA OSOBITNÝCH ZÁVÄZKOV

334.

Pre osobitné záväzky, ktoré prijali prijímajúce podniky v rámci opatrení, na ktoré sa vzťahuje časť I kapitola 2 oddiel 2.3, sa musí stanoviť doložka o revízii s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto záväzky upravili v prípade, že by sa zmenili príslušné povinné normy, požiadavky alebo povinnosti uvedené v článkoch 38 a 39 nariadenia (EÚ) 2022/2473.

335.

Ak prijímajúci podnik neakceptuje ani nevykoná úpravy uvedené v bode 334, platnosť záväzku sa skončí v okamihu jeho odmietnutia a výška pomoci sa musí znížiť na výšku pomoci zodpovedajúcu obdobiu do uplynutia platnosti záväzku.

3.   UPLATŇOVANIE USMERNENÍ

336.

Komisia bude tieto usmernenia uplatňovať od 1. apríla 2023.

337.

Tieto usmernenia nahrádzajú Usmernenia k preskúmaniu štátnej pomoci pre odvetvie rybolovu a akvakultúry (71) prijaté v roku 2015.

338.

Komisia bude tieto usmernenia uplatňovať na všetky notifikované opatrenia pomoci, v súvislosti s ktorými musí prijať rozhodnutie po 1. apríli 2023, a to aj v prípade, že bola pomoc notifikovaná pred týmto dátumom.

339.

Individuálna pomoc poskytnutá na základe schválených schém pomoci a notifikovaná Komisii na základe povinnosti notifikovať takúto pomoc individuálne sa však bude posudzovať na základe usmernení, ktoré sa vzťahujú na schválenú schému pomoci, z ktorej vychádza individuálna pomoc.

340.

Neoprávnene poskytnutá pomoc sa bude posudzovať v súlade s pravidlami platnými v deň poskytnutia pomoci. Individuálna pomoc poskytnutá v rámci neoprávnenej schémy pomoci sa bude posudzovať podľa usmernení, ktoré pre neoprávnenú schému pomoci platili v čase poskytnutia individuálnej pomoci.

4.   NÁVRHY VHODNÝCH OPATRENÍ

341.

V súlade s článkom 108 ods. 1 ZFEÚ Komisia navrhuje, aby členské štáty vykonali vo svojich súčasných schémach pomoci zmeny tak, aby ich uviedli do súladu s týmito usmerneniami, a to najneskôr do 30. septembra 2023.

342.

Členské štáty sa vyzývajú, aby dali svoj výslovný a bezpodmienečný súhlas s týmito navrhovanými vhodnými opatreniami do dvoch mesiacov od dátumu uverejnenia týchto usmernení v  Úradnom vestníku Európskej únie. V prípade schválených opatrení, ktoré sa mali financovať z pobrexitovej adaptačnej rezervy (72), môžu členské štáty naďalej poskytovať pomoc do 31. decembra 2023 na základe usmernení k preskúmaniu štátnej pomoci pre odvetvie rybolovu a akvakultúry prijatých v roku 2015 a v znení platnom v čase prijatia rozhodnutia Komisie, a to v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných rozhodnutiach Komisie.

343.

Ak Komisia nedostane odpoveď, bude predpokladať, že daný členský štát nesúhlasí s navrhovanými opatreniami.

5.   PODÁVANIE SPRÁV A MONITOROVANIE

344.

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 (73) a nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 (74) musia členské štáty predkladať Komisii výročné správy.

345.

Výročná správa musí obsahovať aj meteorologické informácie o druhu, čase, relatívnom rozsahu a mieste výskytu udalostí podľa časti II kapitoly 1 oddielov 1.1 a 1.2, ako aj informácie o chorobách zvierat a napadnutí inváznymi nepôvodnými druhmi podľa časti II kapitoly 1 oddielu 1.3. Povinnosť podávať správy stanovená v tomto bode sa týka iba rámcových schém ex ante.

346.

Výročná správa okrem toho musí obsahovať aj informácie o dočasnom zastavení rybolovných činností podľa časti II kapitoly 3 oddielu 3.5.

347.

Komisia si vyhradzuje právo vyžiadať si v jednotlivých prípadoch ďalšie informácie o existujúcich schémach pomoci, ak je to potrebné na to, aby si mohla plniť svoje povinnosti podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ.

348.

Členské štáty musia uchovávať podrobné záznamy o všetkých opatreniach pomoci. Tieto záznamy musia obsahovať všetky informácie potrebné na overenie, či boli splnené podmienky stanovené v týchto usmerneniach vrátane oprávnených nákladov a maximálnej intenzity pomoci. Záznamy sa musia uchovávať počas desiatich rokov odo dňa poskytnutia pomoci a na požiadanie sa musia predložiť Komisii.

6.   REVÍZIA USMERNENÍ

349.

Komisia sa môže kedykoľvek rozhodnúť preskúmať tieto usmernenia, ak by to bolo potrebné z dôvodov týkajúcich sa politiky hospodárskej súťaže alebo s cieľom zohľadniť iné politiky Únie, medzinárodné záväzky, vývoj na trhoch, prípadne z akéhokoľvek iného opodstatneného dôvodu.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004 (Ú. v. EÚ L 247, 13.7.2021, s. 1).

(3)  Ú. v. EÚ C 217, 2.7.2015, s. 1.

(4)  Oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode [COM(2019) 640 final].

(5)  Pozri vymedzenie pojmu v bode 31 písm. r) týchto usmernení.

(6)  Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1).

(7)  Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 13. septembra 1995, TWD Textilwerke Deggendorf GmbH/Komisia, spojené veci T-244/93 a T-486/93, EU:T:1995:160.

(8)  Článok 38 ods. 1 ZFEÚ: „,Poľnohospodárske výrobky‚ sú výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby a rybného hospodárstva, ako aj výrobky po prvotnom spracovaní, ktoré s týmito výrobkami bezprostredne súvisia. Odkazy na spoločnú poľnohospodársku politiku alebo poľnohospodárstvo a používanie pojmu ,poľnohospodársky‘ sa týkajú aj rybného hospodárstva, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky tohto odvetvia.“

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

(10)  Oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vzdelávania podliehajúcej individuálnej notifikačnej povinnosti (Ú. v. EÚ C 188, 11.8.2009, s. 1).

(11)  Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií (Ú. v. EÚ C 508, 16.12.2021, s. 1).

(12)  Oznámenie Komisie – Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Ú. v. EÚ C 198, 27.6.2014, s 1).

(13)  Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022 (Ú. v. EÚ C 80, 18.2.2022, s. 1).

(14)  Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1).

(15)  Oznámenie Komisie – Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (Ú. v. EÚ C 25, 26.1.2013, s. 1).

(16)  Oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci pre zamestnávanie znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím podliehajúcej individuálnej notifikačnej povinnosti (Ú. v. EÚ C 188, 11.8.2009, s. 6).

(17)  Oznámenie Komisie – Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 153, 29.4.2021, s. 1).

(18)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2473, ktorým sa určité kategórie pomoci poskytovanej podnikom pôsobiacim vo výrobe, v spracovaní a odbyte produktov rybolovu a akvakultúry vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 327, 21.12.2022, s. 82).

(19)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(20)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 1).

(21)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 717/2014 z 27. júna 2014 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ L 190, 28.6.2014, s. 45).

(22)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(23)  Pozri rozsudok zo 16. októbra 2013, Télévision française 1 (TF1)/Komisia, T-275/11, EU:T:2013:535, body 41 – 44; rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest Westelijk Noord-Brabant, vec C-174/02, EU:C:2005:10, bod 26; rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron SA/Union de recouvrement des cotisations de sécurité sociale et d'allocations familiales (Urssaf) de Lyon, právny nástupca Agence centrale des organismes de sécurité sociale (ACOSS), vec C-526/04, EU:C:2006:528; rozsudok z 11. marca 1992, Compagnie commerciale de l'Ouest/Receveur principal des douanes de La Pallice-Port, spojené veci C-78/90, C-79/90, C-80/90, C-81/90, C-82/90 a C-83/90, EU:C:1992:118; rozsudok z 23. apríla 2002, Niels Nygård/Svineafgiftsfonden a Ministeriet for Fødevarer, C-234/99, EU:C:2002:244; rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C-206/06, EU:C:2008:413, bod 90; rozsudok z 11. júla 2014, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, T-533/10, EU:T:2014:629, body 50 – 52.

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1130 zo 14. júna 2017, ktoré definuje charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 1).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).

(27)  Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Mayotte, Réunion, Svätý Martin, Azory, Madeira a Kanárske ostrovy (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 195).

(28)  Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11).

(29)  Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1).

(30)  Patrí sem vymedzenie pojmov „vody Únie“, „morské biologické zdroje“, „sladkovodné biologické zdroje“, „rybárske plavidlo“, „rybárske plavidlo Únie“, „zaradenie do rybárskej flotily“, „maximálny udržateľný výnos“, „prístup predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva“, „ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva“.

(31)  Čistá súčasná hodnota projektu je rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym peňažným tokom počas celej životnosti investície, ktoré sú diskontované na ich súčasnú hodnotu (zvyčajne s využitím kapitálových nákladov).

(32)  Vnútorná miera návratnosti nie je založená na účtovných príjmoch v danom roku, zohľadňuje však budúce peňažné toky, ktorých príjem investor očakáva počas celej životnosti investície. Je definovaná ako diskontná sadzba, pri ktorej sa čistá súčasná hodnota peňažných tokov rovná nule.

(33)  Pozri napríklad rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, EU:C:2000:467, bod 78; rozsudok z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, EU:C:2002:753, body 30 a 32; rozsudok z 22. decembra 2008, Regie Networks, C-333/07, EU:C:2008:764, body 94 – 116; rozsudok zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast/Komisia, C-67/09 P, EU:C:2010:607, bod 51, a rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C-594/18 P, EU:C:2020:742, bod 44.

(34)  Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).

(35)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(36)  Napríklad rybolov bez platnej licencie na rybolov, rybolov v oblasti zákazu rybolovu, počas obdobia zákazu rybolovu, bez kvóty alebo po dosiahnutí kvóty; rybolov mimo povolenej hĺbky; rybolov populácie rýb, ktorá podlieha moratóriu alebo ktorej lov je zakázaný; používanie zakázaného rybárskeho výstroja alebo rybárskeho výstroja, ktorý nie je v súlade s predpismi; rybolov v oblasti regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva spôsobom, ktorý nie je v súlade alebo je v rozpore s ochrannými a riadiacimi opatreniami tejto organizácie, atď.

(37)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1).

(38)  Pozri rozsudok z 26. júna 1979, Pigs and Bacon Commission, C-177/78, EU:C:1979:164, bod 11; rozsudok z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, EU:C:2002:753, bod 32; Rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 2017, Président de l’Autorité de la concurrence/Association des producteurs vendeurs d’endives (APVE) a i., C-671/15, EU:C:2017:860, bod 37.

(39)  Keď sa porovnávajú kontrafaktuálne scenáre, musí sa pomoc diskontovať v rovnakom pomere ako zodpovedajúce investičné a kontrafaktuálne scenáre.

(40)  „Verejné vyhľadávanie v databáze transparentnosti poskytovania štátnej pomoci“ je k dispozícii na tomto webovom sídle: https://webgate.ec.europa.eu/competition/transparency/public?lang=sk.

(41)  Vzhľadom na oprávnený záujem zabezpečiť transparentnosť pri poskytovaní informácií verejnosti a pri vyvážení potrieb transparentnosti a práv podľa pravidiel ochrany údajov Komisia dospela k záveru, že zverejnenie mena príjemcu pomoci, ak je príjemcom pomoci fyzická osoba alebo právnické osoby, ktoré majú mená fyzických osôb, je odôvodnené (pozri rozsudok z 9. septembra 2010, Volker und Markus Schecke a Eifert, C-92/09, EU:C:2010:662, bod 53), a to so zreteľom na článok 49 ods. 1 písm. g) nariadenia 2016/679. Cieľom pravidiel transparentnosti je lepšie dodržiavanie predpisov, väčšia zodpovednosť, partnerské preskúmanie a v konečnom dôsledku efektívnejšie vynakladanie verejných prostriedkov. Tento cieľ má prednosť pred právami na ochranu údajov fyzických osôb, ktoré dostávajú verejnú podporu.

(42)  Strop 10 000 EUR zodpovedá stropu na uverejňovanie informácií podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2022/2473. Je vhodné stanoviť rovnaký strop v uvedenom nariadení, ako aj v týchto usmerneniach, aby sa zabezpečila súdržnosť medzi rôznymi nástrojmi štátnej pomoci uplatniteľnými na odvetvie rybolovu a akvakultúry.

(43)  Tieto informácie sa musia uverejniť do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia pomoci (alebo v prípade pomoci vo forme daňového zvýhodnenia do jedného roka odo dňa podania daňového priznania). V prípade neoprávnenej pomoci sa od členských štátov bude požadovať, aby zabezpečili uverejnenie týchto informácií ex post, a to aspoň do šiestich mesiacov od dátumu rozhodnutia Komisie. Informácie musia byť k dispozícii vo formáte, ktorý umožní prehľadávanie, extrakciu a jednoduché uverejňovanie údajov na internete, napríklad vo formáte CSV alebo XML.

(44)  V týchto usmerneniach sa stanovujú záruky s cieľom zabrániť neprípustným negatívnym účinkom pomoci na prvovýrobu produktov rybolovu. Pozri napríklad podmienky stanovené pre opatrenia v časti II kapitole 3.

(45)  Pomoc môže mať vplyv na viacero trhov, lebo vplyv pomoci nemusí byť obmedzený len na trh zodpovedajúci činnosti, ktorá je podporovaná, ale môže sa rozšíriť aj na ďalšie trhy, ktoré sú s týmto trhom prepojené buď preto, lebo sa v reťazci nachádzajú vyššie, nižšie alebo trh dopĺňajú, alebo preto, lebo na nich prijímajúci podnik už pôsobí, prípadne môže pôsobiť v blízkej budúcnosti.

(46)  V prípade investičných projektov, ktoré zahŕňajú výrobu viacerých rozdielnych produktov, je potrebné posúdiť každý produkt.

(47)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(48)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 155, 12.6.2019, s. 1).

(49)  V článku 2 bode 15 nariadenia (EÚ) 2021/1139 sa vymedzuje „udržateľné modré hospodárstvo“ ako „všetky odvetvové a medziodvetvové hospodárske činnosti v rámci jednotného trhu súvisiace s oceánmi, morami, pobrežiami a vnútrozemskými vodami, a to aj v ostrovných a najvzdialenejších regiónoch Únie a vo vnútrozemských krajinách, vrátane rozvíjajúcich sa odvetví a nekomerčného tovaru a služieb, ktoré majú zabezpečiť dlhodobú environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť a ktoré sú v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, a najmä s cieľom č. 14, a s environmentálnymi právnymi predpismi Únie“. Pozri aj oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ – Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti [COM(2021) 240 final].

(50)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381 final].

(51)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu [COM(2020) 98 final].

(52)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final].

(53)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400 final].

(54)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2013) 216 final].

(55)  Najmä v súvislosti so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá je stanovená v článku 1 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).

(56)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Formovanie digitálnej budúcnosti Európy [COM(2020) 67 final].

(57)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).

(58)  Pozri rozsudok z 11. novembra 2004, Španielsko/Komisia, vec C-73/03, ECLI:EU:C:2004:711, bod 36, a rozsudok z 23. februára 2006, Giuseppe Atzeni a i., spojené veci C-346/03 a C-529/03, ECLI:EU:C:2006:130, bod 79.

(59)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1).

(60)  Pozri https://www.oie.int/en/what-we-do/standards/codes-and-manuals/aquatic-code-online-access/.

(61)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/690 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program pre vnútorný trh, konkurencieschopnosť podnikov vrátane malých a stredných podnikov, oblasť rastlín, zvierat, potravín a krmív a európsku štatistiku (Program pre jednotný trh) a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 99/2013, (EÚ) č. 1287/2013, (EÚ) č. 254/2014 a (EÚ) č. 652/2014 (Ú. v. EÚ L 153, 3.5.2021, s. 1).

(62)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(63)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Ľudia na prvom mieste, zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu a využívanie potenciálu najvzdialenejších regiónov EÚ [COM(2022) 198 final z 3. mája 2022].

(64)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1972 z 11. augusta 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004 stanovením kritérií výpočtu dodatočných nákladov, ktoré vzniknú prevádzkovateľom pri rybolove, chove, spracovaní a uvádzaní na trh určitých produktov rybolovu a akvakultúry z najvzdialenejších regiónov (Ú. v. EÚ L 402, 15.11.2021, s. 1).

(65)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Usmernenia pre analýzu rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami podľa článku 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike [COM(2014) 545 final].

(66)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/46 z 13. januára 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004, pokiaľ ide o identifikáciu energeticky účinných technológií a špecifikáciu metodických prvkov na určenie bežného rybolovného úsilia rybárskych plavidiel (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2022, s. 27).

(67)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(68)  Na účely tohto oddielu Komisia zohľadňuje skúsenosti získané so štátnou pomocou na trvalé ukončenie; pozri napríklad vec SA.101091, rozhodnutie Komisie C(2022) 4764 final z 11. júla 2022, vec SA.102997, rozhodnutie Komisie C(2022) 6248 final z 30. augusta 2022 a vec SA.64737, rozhodnutie Komisie C(2022) 5009 final z 18. júla 2022.

(69)  Na účely tohto oddielu Komisia zohľadňuje skúsenosti získané so štátnou pomocou na dočasné zastavenie: pozri napríklad vec SA.62426, rozhodnutie Komisie C(2021) 2780 final z 23. apríla 2021, vec SA.64035, rozhodnutie Komisie C(2021) 6458 final z 3. septembra 2021 a vec SA.102242, rozhodnutie Komisie C(2022) 2983 final z 10. mája 2022.

(70)  Pracovný dokument útvarov Komisie: Spoločná metodika hodnotenia štátnej pomoci [SWD(2014) 179 final z 28. mája 2014].

(71)  Oznámenie Komisie: Usmernenia k preskúmaniu štátnej pomoci pre odvetvie rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ C 217, 2.7.2015, s. 1, v znení Ú. v. EÚ C 422, 22.11.2018, s. 1).

(72)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1755 zo 6. októbra 2021, ktorým sa zriaďuje pobrexitová adaptačná rezerva (Ú. v. EÚ L 357, 8.10.2021, s. 1).

(73)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(74)  Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1).


Top