EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu12. 9. 2023
COM(2023) 528 final
2023/0320(CNS)
Návrh
SMERNICA RADY,
ktorou sa ustanovuje daňový systém ústredia pre mikropodniky, malé a stredné podniky a mení smernica 2011/16/EÚ
{SEC(2023) 308 final} - {SWD(2023) 301 final} - {SWD(2023) 302 final} - {SWD(2023) 303 final}
DỔVODOVÁ SPRÁVA
1. KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie z roku 2022 uznala, že je dôležité prijať ďalšie opatrenia na uľahčenie podnikania malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) na vnútornom trhu, a predstavila balík pomoci pre malé a stredné podniky. Balík pomoci pre malé a stredné podniky, ktorý Komisia dnes prijala, prináša MSP veľmi potrebnú podporu na zabezpečenie peňažných tokov, zjednodušenie procesov a investovanie a rast. Táto iniciatíva je súčasťou balíka.
Súčasné systémy zdaňovania podnikov v EÚ prinášajú značný stupeň zložitosti. V dôsledku toho podniky čelia vysokým nákladom na dodržiavanie predpisov, prekážkam pri cezhraničných operáciách, rizikám dvojitého a/alebo nadmerného zdanenia, čo vedie k daňovej neistote a častým časovo náročným právnym sporom. Tieto prekážky predstavujú proporčne vyššiu záťaž pre MSP ako pre veľké skupiny spoločností. MSP vynakladajú približne 2,5 % svojho obratu na dodržiavanie svojich daňových povinností (napr. daň z príjmov právnických osôb, DPH a dane z príjmov), kým väčšie spoločnosti vynakladajú 0,7 %, keďže sú schopné využiť úspory z rozsahu. Ak chcú MSP pôsobiť cezhranične, stanú sa zdaniteľnými vo viac ako v jednom členskom štáte, hneď ako na základe ich činnosti v zahraničí vznikne stála prevádzkareň. Pri dodržiavaní uvedených povinností vznikajú fixné náklady vytvárajúce prekážku, ktorá môže MSP brániť v rozvoji ich cezhraničného podnikania. Ide najmä o prípad začiatočnej fázy rozširovania, keď by rozsah činností vykonávaných v zahraničí predovšetkým dopĺňal hlavné obchodné činnosti v štáte pôvodu.
Je preto dôležité, aby MSP, ktoré majú v úmysle rásť a rozširovať sa za hranice prostredníctvom stálych prevádzkarní, mohli pri výpočte zdaniteľného výsledku svojich stálych prevádzkarní v iných členských štátoch aj naďalej uplatňovať daňové pravidlá, ktoré poznajú. Týmto sa MSP poskytne príležitosť prijať obchodné rozhodnutie, ktoré im najviac vyhovuje, teda buď pokračovať v uplatňovaní rôznych súborov daňových pravidiel na svoje obchodné činnosti, alebo sa rozhodnúť pre pravidlá zdaňovania platné pre ústredie po tom, čo zohľadnia výšku nákladov na dodržiavanie predpisov a administratívnu zložitosť, ktorá môže vzniknúť pri riešení odlišných daňových pravidiel.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Európska komisia prijala v roku 2005 oznámenie, v ktorom sa uvádza možné riešenie nákladov na dodržiavanie predpisov a iných daňových prekážok, ktorým čelia MSP. Predstavila systém zdaňovania v domovskom štáte založený na myšlienke dobrovoľného vzájomného uznania a akceptovania daňových pravidiel členskými štátmi EÚ. Systém bol navrhnutý tak, aby bol dobrovoľný pre členské štáty aj pre spoločnosti a mal sa uplatňovať počas päťročnej pilotnej fázy. Jeho rozsah pôsobnosti bol širší. Vzťahoval sa na stále prevádzkarne aj na dcérske spoločnosti a poskytoval komplexnejší daňový rámec – napríklad konsolidovaný základ dane a priraďovanie základu dane na základe objektívnych faktorov. Členské štáty však odporúčané riešenia pilotného projektu nikdy nevykonali.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Návrh je v úplnom súlade s politikou Komisie zameranou na podporu MSP. Komisia začala v roku 2020 stratégiu pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu, v ktorej sa navrhli opatrenia založené na troch pilieroch: ·budovanie kapacít a podpora transformácie smerom k udržateľnosti a digitalizácii, zníženie regulačnej záťaže a zlepšenie prístupu na trh a ·zlepšenie prístupu k financovaniu.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v septembri 2022 vo svojej správe o stave Únie oznámila dodatočné opatrenia, ako napríklad balík pomoci pre malé a stredné podniky, ktorý Komisia dnes prijala a ktorého súčasťou je táto iniciatíva. To by malo priniesť MSP veľmi potrebnú podporu na zabezpečenie peňažných tokov, dodržanie regulačných povinností a investovanie a rast. V oznámení o balíku pomoci pre malé a stredné podniky sa rieši aj prístup MSP k finančným prostriedkom a zručnostiam a podporný regulačný rámec. Balík napokon zahŕňa aj zrevidované pravidlá o oneskorených platbách zamerané na zlepšenie platobnej disciplíny a ochranu spoločností pred negatívnymi vplyvmi oneskorení platieb pri obchodných transakciách.
Navrhovaná smernica je so svojím centralizovaným podávaním priznaní a vymeriavaním a výberom daní a s jednotným kontaktným miestom takisto plne v súlade s cieľmi Komisie racionalizovať a zjednodušiť požiadavky na oznamovanie pre spoločnosti a správne orgány, ako sa uvádza v oznámení Komisie o dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ z marca 2023 [COM(2023) 168 final].
Únia kapitálových trhov okrem toho mobilizuje cezhraničné súkromné investície do spoločností všetkých veľkostí, čím dopĺňa verejnú podporu a vedie k menšej závislosti MSP od jediných zdrojov alebo jediných poskytovateľov financovania.
V neposlednom rade sa s cieľom umožniť MSP priamo využívať výhody vnútorného trhu bez zbytočnej dodatočnej administratívnej záťaže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724, ktorým sa zriadila jednotná digitálna brána, stanovujú všeobecné pravidlá poskytovania informácií, postupov a asistenčných služieb online, ktoré sú relevantné pre fungovanie vnútorného trhu. Informácie o daňových ustanoveniach uvedených v tejto smernici by sa mali sprístupniť aj cezhraničným používateľom prostredníctvom jednotnej digitálnej brány v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1724 v rámci kategórie L.5.
Navrhovaná smernica je teda v súlade s týmto prístupom, keďže podporuje MSP, aby sa rozširovali za hranice, a jej zámerom je dosiahnuť, aby náklady na dodržiavanie daňových predpisov nebránili MSP plne využívať výhody vnútorného trhu a aby sa zároveň zverejňovali a sprístupňovali užitočné informácie.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Tento návrh patrí do rozsahu pôsobnosti článku 115 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“). Cieľom pravidiel uvedených v návrhu je aproximovať zákony, právne predpisy alebo administratívne postupy členských štátov, keďže priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu. Prijme sa preto na základe mimoriadneho legislatívneho postupu v súlade s týmto článkom a vo forme smernice. Únia sa o svoje právomoci v tejto oblasti delí s členskými štátmi.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Podniky EÚ čoraz častejšie pôsobia cezhranične na vnútornom trhu, ale súčasný daňový rámec v EÚ pozostáva z 27 rôznych systémov dane z príjmov právnických osôb. Toto množstvo pravidiel vedie k fragmentácii a predstavuje vážnu prekážku pre obchodnú činnosť. Cezhraničné podniky skutočne čelia vysokým nákladom na dodržiavanie daňových predpisov na vnútornom trhu, pretože musia dodržiavať rôzne právne rámce. Platí to najmä pre MSP, pre ktoré sú tieto náklady proporčne oveľa vyššie. Existujúce rozdiely medzi členskými štátmi navyše vytvárajú nesúlad, ktorý môže viesť k dvojitému (ne)zdaneniu.
Tieto problémy majú všetky členské štáty a nemožno ich účinne riešiť prostredníctvom jednotlivých vnútroštátnych opatrení. Keďže sú v prvom rade výsledkom fungovania rôznych daňových systémov, nesúrodé vnútroštátne opatrenia by priniesli nedostatočné a nekoordinované účinky. Podobne platí, že hoci môže byť prospešná lepšia spolupráca, tento prístup je zväčša bilaterálny a limitovaný.
V tejto súvislosti môže byť účinná iba iniciatíva na úrovni EÚ zabezpečujúca zjednodušenie, pričom je jediným vhodným právnym nástrojom. Zložitosť a jej dôsledky by sa výrazne znížili, ak by pre MSP existoval rámec zjednodušenia, ktorý by im v prípade záujmu rozvíjať sa v zahraničí umožňoval uplatňovať jeden súbor daňových pravidiel.
Prijatie opatrení na úrovni EÚ by malo jasnú pridanú hodnotu. V prípade MSP môže zjednodušenie účinne fungovať, len ak sa uzná, že na účely zdanenia stálych prevádzkarní, ktoré sú iba rozšírením právnickej osoby ústredia, sa na výpočet základu dane v členskom štáte „rozširovania“, t. j. kde sa nachádza stála prevádzkareň, môžu uplatniť pravidlá zdaňovania platné v členskom štáte pôvodu (ústredia). Okrem toho namiesto podávania v každom členskom štáte, v ktorom má MSP zdaniteľnú prítomnosť na základe stálej prevádzkarne, by MSP boli schopné splniť všetky požiadavky prostredníctvom ústredia a len v členskom štáte ústredia (jednotného kontaktného miesta). Efektívnejšie je to aj pre daňové správy, ktoré v súčasnosti vymeriavajú daňové povinnosti tých istých cezhraničných podnikov osobitne, ale každá pomocou vlastných zdrojov.
Táto iniciatíva je preto v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 ods. 3 ZFEÚ, keďže ciele nemožno dostatočne dosiahnuť prostredníctvom jednotlivých vnútroštátnych opatrení a keďže najväčší potenciál dosiahnuť zamýšľané ciele by mal spoločný prístup pre všetky členské štáty.
•Proporcionalita
Plánované opatrenia neprekračujú minimum nevyhnutné na uľahčenie cezhraničných činností MSP a tým zabezpečujú riadne fungovanie vnútorného trhu. Sú preto v súlade so zásadami proporcionality. Rozsah navrhovaného opatrenia sa týka len výpočtu zdaniteľného výsledku v obmedzených situáciách bez harmonizácie pravidiel zdaňovania v členských štátoch. Stále prevádzkarne nemajú právnu subjektivitu oddelenú od samotného ústredia. Predstavujú zdaniteľnú prítomnosť MSP v inom členskom štáte, na základe čoho však členskému štátu, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza, vznikajú práva zdanenia. V návrhu sa nestanovuje harmonizácia systémov dane z príjmov právnických osôb, iba sa v ňom stanovuje možnosť, aby MSP uplatňovali jeden súbor daňových pravidiel (t. j. pravidiel členského štátu ústredia) na výpočet zdaniteľného výsledku činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne. Tento systém sa opiera o vzájomné uznávanie a akceptovanie pravidiel zdaňovania pre MSP so stálymi prevádzkarňami medzi členskými štátmi. Takéto zjednodušenie je navyše pre všetky oprávnené MSP voliteľné. Sadzba dane a politiky presadzovania pravidiel zostanú v právomoci členských štátov, v ktorých sa stále prevádzkarne nachádzajú. Táto iniciatíva je teda v súlade aj so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 3 ZFEÚ, keďže jej obsah a forma neprekračujú rámec toho, čo je potrebné a primerané na dosiahnutie zamýšľaných cieľov.
•Výber nástroja
Návrh je návrhom smernice, ktorá je jediným prípustným právnym nástrojom podľa právneho základu (článok 115 ZFEÚ).
3.VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU
•Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami
V kontexte širšieho balíka Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT) útvary Komisie začali verejnú konzultáciu, ktorá sa týkala aj aspektov dôležitých pre MSP. Všetky prijaté príspevky sa náležite zvážili, a to aj v súvislosti s MSP.
Počas stretnutia so sieťou vyslancov pre MSP, ktorá je expertnou skupinou, s ktorou Komisia pravidelne konzultuje, prebiehali konzultácie so zainteresovanými stranami MSP a výmena názorov na tému možností plánovaných konkrétne pre MSP pôsobiace cezhranične.
•Posúdenie vplyvu
Správa o posúdení vplyvu pripojená k tomuto návrhu je založená na návrhu správy o posúdení vplyvu, ktorý preskúmal výbor pre kontrolu regulácie a ktorý sa prediskutoval na príslušnom stretnutí 24. mája 2022. Výbor pre kontrolu regulácie uviedol odporúčania v stanovisku z 26. mája 2023.
Zistilo sa, že je potrebné, aby sa iniciatívy posudzované v správe, ku ktorým výbor pre kontrolu regulácie poskytol kladné stanovisko s výhradou, predložili ako samostatné návrhy. Z tohto dôvodu sa v uvedenej správe o posúdení vplyvu posudzuje iba vplyv tohto návrhu.
Správa o posúdení vplyvu týkajúca sa tohto návrhu presne odráža analýzu MSP obsiahnutú v preskúmanom návrhu posúdenia vplyvu a zahŕňa odporúčania, ktoré v tejto súvislosti vydal výbor pre kontrolu regulácie.
V správe sa skúma vplyv návrhu na základe niekoľkých možností politiky, z ktorých sa posudzujú tri:
Podľa základnej možnosti (status quo) by sa zachoval existujúci politický rámec. To znamená, že EÚ by pokračovala s 27 rôznymi systémami dane z príjmov právnických osôb a MSP so zdaniteľnou prítomnosťou v inom členskom štáte (štátoch) by sa neponúklo žiadne administratívne zjednodušenie. To by viedlo k pretrvávajúcim prekážkam dobrého fungovania vnútorného trhu, keďže MSP budú naďalej čeliť neúmerne vyšším nákladom na dodržiavanie predpisov a nerovnakým podmienkam. V porovnaní s možnosťami politiky by to znamenalo hospodársku stratu z dôvodu pokračujúcej nedostatočnej účasti MSP na vnútornom trhu.
Možnosť 1: Voliteľný daňový systém ústredia pre MSP so stálymi prevádzkarňami
Možnosťou je zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu iba MSP so stálymi prevádzkarňami v iných členských štátoch, a nie MSP s dcérskymi spoločnosťami. Takéto MSP by mali zdaniteľnú prítomnosť v jednom alebo vo viacerých členských štátoch prostredníctvom stálych prevádzkarní. V rámci tejto možnosti sa navrhuje, že ak si MSP zvolí tento systém, zdaniteľné výsledky každej stálej prevádzkarne MSP by sa vypočítali v súlade s pravidlami platnými v štáte ústredia. MSP by si museli tento systém výslovne zvoliť. Aby sa zabránilo obchádzaniu, s pravidlami by sa spájala požiadavka, že na MSP, ktorý si systém zvolil, by sa vzťahovala povinnosť uplatňovať pravidlá štátu ústredia počas určitého minimálneho obdobia, napríklad päť rokov. Okrem toho budú mať MSP právo obnoviť svoju voľbu každých päť rokov bez obmedzenia, kým budú spĺňať požiadavky oprávnenosti. Oprávnenosť, ale aj ustanovenia o ukončení sú navrhnuté tak, aby odrádzali od zneužívania a od prípadných praktík daňového plánovania, ako je zámerné presunutie ústredia do krajiny s nízkym zdanením.
Možnosť 2: Voliteľný daňový systém ústredia pre MSP so stálou prevádzkarňou a s dcérskymi spoločnosťami
Prípadná druhá možnosť spočíva v tom, že sa oprávneným MSP umožní uplatňovať rovnaký súbor pravidiel na výpočet zdaniteľných výsledkov stálych prevádzkarní aj dcérskych spoločností. Tie by sa potom podobne vypočítali s použitím pravidiel, ktoré sú platné v členskom štáte ich ústredia alebo hlavného sídla. Tým by sa rozšíril rozsah pôsobnosti návrhu tak, aby zahŕňal aj skupiny subjektov. Analýza technických prvkov je rovnaká ako v prípade prvej možnosti, ale dôsledky sa líšia v závislosti od toho, či sa spoločné pravidlá uplatňujú na dcérske spoločnosti alebo na stále prevádzkarne, keďže dcérske spoločnosti sú samostatné právnické osoby, kým stále prevádzkarne sú súčasťou tej istej právnickej osoby ako ústredie.
V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že sa uprednostňuje možnosť 1. Nielenže sa ukazuje ako účinná pri dosahovaní konkrétnych cieľov iniciatívy, ale navyše vykazuje aj efektívnosť, keďže jej obmedzený rozsah pôsobnosti je vymedzený tak, aby zahŕňal iba tie MSP so stálymi prevádzkarňami v inom členskom štáte, ktoré sú skutočne v počiatočnej fáze rozširovania.
V prípade MSP, ktoré môžu plánovať rozšírenie za hranice a mohol im brániť výhľad vysokých nákladov na dodržiavanie predpisov, by zjednodušenie vo všeobecnosti riešilo tieto ciele. Pravidlá sú pre MSP patriace do rozsahu pôsobnosti návrhu voliteľné, a preto ich môžu využiť tie subjekty, ktorým môžu priniesť úžitok, čo by malo týmto MSP priniesť efektívnosť.
Možno predpokladať, že MSP, ktoré sa chcú rozširovať za hranice, by tak s najväčšou pravdepodobnosťou urobili v prvom rade skôr prostredníctvom stálej prevádzkarne než zriadením samostatného právneho subjektu podľa práva obchodných spoločností iných členských štátov. So zriadením samostatného právneho subjektu by sa takisto spájali dodatočné náklady na dodržiavanie predpisov. Z tohto dôvodu by táto možnosť bola efektívna aj pri podnecovaní cezhraničného rozširovania a konkrétne pri odstraňovaní daňových prekážok, ktoré môžu MSP brániť v plnej účasti na vnútornom trhu.
Posúdenie vplyvu zahŕňa analýzu nákladov a prínosov iniciatívy, v prípade ktorej sa očakáva, že bude pozitívna. Medzi prínosy tejto možnosti pre MSP patrí, že zjednodušenia, ktoré by sa touto iniciatívou zaviedli, majú potenciál znížiť súčasné náklady na dodržiavanie daňových predpisov na firmu a očakáva sa, že budú stimulovať investície a rast prostredníctvom väčšieho množstva cezhraničných činností. Prínosy sa očakávajú aj na strane daňovej správy, po prvé vďaka vybavovaniu daňových priznaní, daňových výmerov a vyberaniu daní prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a po druhé vďaka zníženiu rizík podvodu alebo zneužitia tým, že bude existovať jediný systém. V súčasnosti je možnosť nezrovnalostí a podvodov v prípade daňovníkov so stálymi prevádzkarňami v niekoľkých členských štátoch vyššia, ako keby mal tento daňovník riešiť veci s jednou daňovou správou; audity a kontroly by boli jednoduchšie a dôkladnejšie.
Náklady návrhu nemožno presne odhadnúť, pretože návrh nemá precedens a neexistujú špecializované údaje, ktoré by sa dali spoľahlivo použiť na vytvorenie presných odhadov. Napriek tomu sa v správe opisujú potenciálne náklady pre MSP a daňové správy a sú v nej uvedené určité odhady. Odhaduje sa, že náklady budú malé v porovnaní s prínosmi vyplývajúcimi zo zjednodušenia. Tieto odhady sa nachádzajú v prílohe 3 k správe o hodnotení vplyvu.
•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie
Cieľom návrhu je znížiť regulačnú záťaž pre daňovníkov aj pre daňové správy. Náklady na dodržiavanie daňových predpisov predstavujú pre MSP záťaž a ich zníženie bude teda hlavnou výhodou, ktorú realizácia tejto iniciatívy prinesie. Odhadované zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov sa uvádza v správe o hodnotení vplyvu.
Na primerané splnenie cieľov tejto iniciatívy je preferovanou možnosťou iniciatívy možnosť 1. MSP so stálymi prevádzkarňami v inom členskom štáte (štátoch) budú mať možnosť uplatniť na výpočet zdaniteľného výsledku svojich stálych prevádzkarní daňové pravidlá svojho ústredia. Táto diskrečná právomoc ponechaná daňovníkom by mala účinne znížiť regulačnú záťaž. MSP si pravdepodobne zvolia tento systém, ak budú mať výhody zo zjednodušenia, ktoré pravidlá ponúkajú. Ak im zjednodušenie neprinesie výhody, budú naďalej uplatňovať existujúce pravidlá. Týmto spôsobom sa rozsahom pôsobnosti návrhu zabezpečí, aby náklady MSP na dodržiavanie predpisov zostali nízke. Napokon, keďže cieľom návrhu je najmä riešiť potreby cezhraničných podnikov, ktoré majú zdaniteľnú prítomnosť vo viac ako v jednom členskom štáte, veľa mikropodnikov nebude reálne patriť do rozsahu jeho pôsobnosti.
Z očakávaného zníženia pracovného zaťaženia by mali mať prospech aj daňové správy, najmä hostiteľských členských štátov, keďže podávanie priznaní a vymeriavanie a výber daní sa budú uskutočňovať centralizovane v členskom štáte ústredia. Toto dodatočné pracovné zaťaženie daňových správ v členskom štáte ústredia bude do určitej miery kompenzované nižším počtom sporov a postupov, ktoré v súčasnosti vyplývajú z uplatňovania rôznych súborov pravidiel na rovnaké príjmy alebo transakcie.
•Základné práva
Neočakáva sa, že tento návrh bude mať výrazný vplyv na základné práva. Navrhované opatrenia sú v súlade s právami, so slobodami a zásadami uvedenými v Charte základných práv EÚ.15 Konkrétne článkom 18 návrhu sa zabezpečí ochrana osobných údajov. Vyrovnaním podmienok, odstránením cezhraničných prekážok a poskytnutím väčšej daňovej istoty návrh zároveň prispeje k zamedzeniu akejkoľvek diskriminácie alebo neopodstatneného obmedzovania slobôd súvisiacich s podnikaním.
4. VPLYV NA ROZPOČET
Podrobnosti sa uvádzajú v legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k návrhu. Upozorňujeme, že sa neočakáva žiadny výrazný vplyv tohto návrhu na rozpočet, keďže tento vplyv sa obmedzuje na výmenu informácií medzi ústredím a hostiteľskými členskými štátmi.
5. ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania a spôsob monitorovania, hodnotenia a predkladania správ
Komisia preskúma situáciu v členských štátoch päť rokov po začatí uplatňovania pravidiel smernice a uverejní správu.
Na účely monitorovania a hodnotenia vykonávania smernice bude spočiatku nevyhnutné poskytnúť členským štátom čas a všetku potrebnú pomoc, aby náležite vykonali pravidlá EÚ. Komisia bude hodnotiť uplatňovanie tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podá Rade správu o jej fungovaní. Podľa potreby môže byť k takejto správe prípadne pripojený návrh na zmenu smernice. Členské štáty by mali Komisii poskytnúť všetky relevantné informácie, ktorými disponujú a ktoré by sa mohli požadovať na účely hodnotenia.
Okrem hodnotenia sa bude pravidelne a nepretržite monitorovať účinnosť a efektívnosť iniciatívy použitím týchto vopred vymedzených ukazovateľov: náklady MSP na dodržiavanie predpisov vo vzťahu k ich obratu a porovnateľným MSP, ktoré neuplatňujú navrhnuté zjednodušenie; počet MSP, ktoré si zvolili tento systém; počet MSP, ktoré sa rozšírili cezhranične zriadením stálej prevádzkarne; počet MSP, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tohto návrhu v dôsledku zriadenia dcérskej spoločnosti; obrat MSP, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu, vo vzťahu k porovnateľným MSP, ktoré neuplatňujú navrhnuté zjednodušenie.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Predmet úpravy
V smernici sa poskytuje zjednodušený prístup k zdaňovaniu samostatných MSP pôsobiacich cezhranične v EÚ, pokiaľ ide o ich stálu prevádzkareň (prevádzkarne) v iných členských štátoch. Tento zjednodušený prístup sa označuje ako „zdaňovanie podľa pravidiel ústredia“ (článok 1). Takéto riešenie sa obmedzuje na pravidlá zdaňovania na výpočet zdaniteľného výsledku stálych prevádzkarní a netýka sa pravidiel sociálneho zabezpečenia uplatňovaných v členskom štáte stálej prevádzkarne, ani nemá vplyv na existujúce dvojstranné dohovory na zamedzenie dvojitého zdanenia.
Rozsah pôsobnosti
Rozsah pôsobnosti pravidiel sa obmedzuje na samostatné MSP, ktoré pôsobia výlučne prostredníctvom stálych prevádzkarní v jednom alebo vo viacerých členských štátoch (článok 2).
Požiadavky oprávnenosti, možnosť a vylúčenia
Oprávnené MSP budú mať možnosť vypočítať zdaniteľný výsledok (výsledky) svojej stálej prevádzkarne (prevádzkarní) len na základe pravidiel zdaňovania platných v členskom štáte ich ústredia, pričom uplatniteľná sadzba (sadzby) dane bude naďalej sadzba (sadzby) dane členského štátu (štátov), v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň (prevádzkarne). Možnosť a jej obnova je však prísne obmedzená požiadavkami oprávnenosti, ktorých cieľom je riešiť potenciálne riziká obchádzania pravidiel (články 3 a 9). Takáto možnosť trvá päť rokov (článok 7) za predpokladu, že sa medzičasom nezmení sídlo ústredia alebo spoločný obrat stálych prevádzkarní nedosiahne minimálne trojnásobok obratu ústredia (článok 8). V tom prípade by prestali platiť pravidlá zdaňovania platné pre ústredie.
Na konci každého päťročného obdobia budú mať MSP právo obnoviť svoju voľbu na ďalších päť rokov bez obmedzenia, kým budú spĺňať požiadavky oprávnenosti (článok 9).
Ustanovenia o oprávnenosti a ukončení sú navrhnuté tak, aby odrádzali od zneužívania a od prípadných praktík daňového plánovania, ako je zámerné premiestnenie ústredia do členského štátu s atraktívnymi prvkami v jeho daňovom systéme, ktoré zabezpečujú nízke zdanenie. Ak sa samostatný MSP rozhodne zriadiť dcérsku spoločnosť alebo ak spoločný obrat jeho stálych prevádzkarní dosiahne minimálne dvojnásobok obratu ústredia, prípadne ak sa úplne prestane kvalifikovať ako MSP, nemôže po uplynutí príslušného päťročného obdobia obnoviť svoju voľbu uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie (článok 10).
Centralizované postupy
Jednotné kontaktné miesto umožní MSP, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti návrhu, komunikovať iba s daňovou správou členského štátu ich ústredia v prípade postupu voľby systému, ako aj v prípade povinností podávania a platenia daní (články 6, 9, 11 a 14). „Podávajúci subjekt“ bude v prípade všetkých stálych prevádzkarní ústredie MSP. MSP teda podajú jedno daňové priznanie daňovej správe svojho ústredia (ďalej len „orgán podania“) (článok 11). Táto daňová správa potom presunie výsledné daňové príjmy do každého členského štátu, v ktorom má MSP stálu prevádzkareň (článok 14). Takýmto prístupom sa odstránia zložitosti a súvisiace náklady spojené s tým, že je nevyhnutné pracovať s viacerými daňovými systémami a daňovými správami.
Členský štát ústredia uplatní sadzby platné v členskom štáte (štátoch), v ktorom má MSP stále prevádzkarne, a následne presunie výsledné daňové príjmy do tohto druhého členské štátu (článok 12).
Stanovuje sa včasná a efektívna výmena informácií medzi príslušnými daňovými orgánmi (články 11 a 14), najmä s využitím existujúceho rámca zriadeného smernicou o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Takáto výmena bude prispôsobená tak, aby zodpovedala potrebám a účelu zjednodušenia, ktorý je cieľom tejto smernice.
Kontroly, odvolania a spory
Každý členský štát je naďalej oprávnený vykonávať kontroly stálych prevádzkarní vo svojej jurisdikcii a môže takisto požiadať o spoločné kontroly, na základe čoho vzniká povinnosť zapojiť členský štát, ktorému je žiadosť adresovaná (článok 13).
V neposlednom rade z povahy veci vyplýva, že takéto voliteľné uplatňovanie daných pravidiel môže v obmedzených prípadoch vytvárať riziko narušenia hospodárskej súťaže, pretože porovnateľné podniky môžu nakoniec podliehať odlišným pravidlám zdaňovania. Prínosy však jasne prevážia nad týmito rizikami, pričom sa systémom najmä kompenzujú dodatočné a značné náklady na dodržiavanie daňových predpisov, ktoré by inak vznikli uvedeným MSP so stálou prevádzkarňou.
2023/0320 (CNS)
Návrh
SMERNICA RADY,
ktorou sa ustanovuje daňový systém ústredia pre mikropodniky, malé a stredné podniky a mení smernica 2011/16/EÚ
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)V Únii v súčasnosti neexistuje spoločný prístup k výpočtu základu dane pre podniky. Znamená to, že podniky z EÚ sa musia riadiť pravidlami rôznych systémov dane z príjmov právnických osôb v závislosti od členského štátu, v ktorom pôsobia.
(2)Koexistencia a vzájomné pôsobenie 27 rôznych systémov dane z príjmov právnických osôb v Únii komplikuje dodržiavanie daňových predpisov a vedie k nerovnakým podmienkam pre podniky. Táto situácia postihuje viac MSP než väčších daňovníkov a je dnes viditeľnejšia, keďže globalizácia a digitalizácia hospodárstva výrazne zmenili vnímanie hraníc a obchodné modely. Snahy vlád prispôsobiť sa tejto novej realite priniesli roztrieštenú reakciu členských štátov, čo viedlo k ďalším narušeniam vnútorného trhu. Rozličné právne rámce navyše nevyhnutne znamenajú rôznu prax daňových správ v jednotlivých členských štátoch. Často to zahŕňa zdĺhavé postupy, ktoré sú typicky nepredvídateľné a nekonzistentné a spájajú sa s vysokými nákladmi na dodržiavanie predpisov.
(3)Rozličné spôsoby podnikania na vnútornom trhu si vyžadujú rôzne riešenia pre rôzne podniky, pokiaľ ide o prekonanie výziev, ktoré dnes predstavujú ich cezhraničné operácie. Pre menšie podniky, ktoré nie sú súčasťou skupiny, je ťažšie rozšíriť sa za hranice než v prípade väčších podnikov. Tieto menšie podniky preto viac zaťažuje, keď musia zápasiť so zložitými postupmi a znášať vysoké náklady na dodržiavanie predpisov. Je teda zrejmé, že mikropodniky, malé a stredné podniky potrebujú v počiatočných fázach svojho rozširovania riešenie, akým je zjednodušený mechanizmus výpočtu ich zdaniteľného výsledku v prípade, že pôsobia cezhranične výlučne prostredníctvom stálych prevádzkarní.
(4)S cieľom znížiť daňovú neistotu a odstrániť ťažkosti s dodržiavaním pravidiel neznámeho daňového systému pri pôsobení v inom členskom štáte, resp. iných členských štátoch (čo je jedným z kľúčových faktorov, ktoré MSP bránia rozšíriť sa do zahraničia), by sa zdaniteľný výsledok stálych prevádzkarní mal počítať podľa pravidiel členského štátu, v ktorom je ústredie (ústredie MSP) rezidentom na daňové účely. To takisto znamená, že zásady, ktoré upravujú priraďovanie príjmov stálej prevádzkarni, stanovené v uplatniteľnej dvojstrannej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členským štátom stálej prevádzkarne a členským štátom ústredia, by sa uplatňovali aj naďalej. Aby sa zabezpečilo, že akékoľvek nové pravidlá budú pre MSP zjednodušením, ich uplatňovanie by malo byť voliteľné, a teda ponechané na voľbu daňovníka.
(5)Aby sa predišlo nekalým daňovým praktikám, sú navrhnuté osobitné pravidlá proti zneužívaniu daňových predpisov, napríklad s cieľom riešiť riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam spojené s presunom daňovej rezidencie MSP, a tým zabrániť tomu, aby bolo miesto ústredia motivované daňovými dôvodmi. Nato by bolo potrebné monitorovať vývoj obratu priradeného stálej prevádzkarni (stálym prevádzkarňam), aby ich činnosti boli naďalej sekundárne vo vzťahu k hlavnej činnosti, ktorú by malo vykonávať ústredie. Nehrozilo by tak zneužívanie pravidiel zriaďovaním prázdnych ústredí, zatiaľ čo väčšina podnikateľských činností by sa uskutočňovala v zahraničí. Rovnako by aj oprávnenosť na tento systém daňového zjednodušenia, ako aj ukončenie a predĺženie tejto možnosti mali podliehať prísnym podmienkam. Takéto podmienky by mali byť naviazané na požiadavky týkajúce sa obratu ústredia v porovnaní s obratom stálej prevádzkarne (stálych prevádzkarní). Cieľom by bolo ešte viac zdôrazniť, že činnosť vykonávaná prostredníctvom stálej prevádzkarne (stálych prevádzkarní) môže byť iba rozšírením hlavnej činnosti ústredia. Okrem toho, keď sa zvolí možnosť uplatňovať daný rámec daňového zjednodušenia, toto uplatňovanie by malo mať povinné trvanie, aby sa zabránilo prípadom, keď sa rezidencia ústredia často presúva s cieľom využiť príležitostné a krátkodobé daňovo výhodné situácie.
(6)Medzinárodná námorná doprava je špecifickým odvetvím činnosti, na ktoré sa vzťahujú vo viacerých členských štátoch osobitné daňové režimy. Tieto režimy väčšinou spočívajú vo výpočte základu dane na základe tonáže (t. j. nosnosti) prevádzkovaných lodí, a nie na základe skutočných ziskov alebo strát, ktoré vznikli spoločnosti. Vzhľadom na uvedené by MSP, ktorých príjem pochádza z činností námornej dopravy, na ktoré sa vzťahuje režim dane z tonáže, mali byť vylúčené z možnosti zvoliť si zjednodušujúce pravidlá pre MSP, pokiaľ ide o takýto príjem priradený stálej prevádzkarni. Týmto vylúčením by sa predišlo dodatočným komplikáciám, ktoré by zrejme mohli vzísť z interakcie medzi rámcom daňového zjednodušenia pre MSP a režimami dane z tonáže. Takéto potenciálne komplikácie by sa navyše zdali neprimerané vzhľadom na neexistenciu takýchto osobitných daňových režimov v niektorých členských štátoch. Z rozsahu pôsobnosti smernice by neboli vylúčené žiadne ďalšie odvetvia činnosti.
(7)Návrh má priniesť výrazné zjednodušenie postupov, a preto by sa malo zaviesť jednotné kontaktné miesto, ktoré by znamenalo, že podávanie daňových priznaní, daňové výmery a výber dane splatnej stálou prevádzkarňou (stálymi prevádzkarňami) by sa vybavovali prostredníctvom jedného daňového orgánu (ďalej len „orgán podania“), t. j. daňového orgánu v členskom štáte ústredia. Plne rešpektujúc suverenitu členských štátov v daňových záležitostiach by sa kontroly, opravné prostriedky a riešenie sporov primárne ponechali na vnútroštátnej úrovni a riadili by sa procesnými pravidlami daného členského štátu. S cieľom podporiť fungovanie jednotného kontaktného miesta by malo zásadný význam stanoviť spoločné kontroly, pri ktorých by členský štát ústredia mal povinnosť spolupracovať, ak daňový orgán stálej prevádzkarne požiada o kontrolu týkajúcu sa výpočtu zdaniteľného výsledku svojho daňovníka.
(8)Aby sa zabránilo roztrieštenosti rozsahu pôsobnosti, ktorá môže vyplynúť z vnútroštátnych špecifík, do rozsahu pôsobnosti patria tie MSP, ktoré sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013.
(9)V záujme toho, aby mali dotknuté členské štáty včasný prístup k relevantným daňovým informáciám, by sa takéto informácie mali vymieňať automaticky prostredníctvom spoločnej komunikačnej siete („sieť CCN“) vyvinutej Úniou. Smernica Rady 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
(10)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre oznamovanie a výmenu relevantných informácií na daňové účely medzi členskými štátmi, pre výber a prevod daní, ako aj na preskúmanie toho, ako daný systém daňového zjednodušenia funguje, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.
(11)Okrem toho, aby MSP mohli priamo využívať výhody vnútorného trhu bez zbytočného dodatočného administratívneho zaťaženia, by sa informácie o daňových ustanoveniach uvedených v tejto smernici mali sprístupniť prostredníctvom jednotnej digitálnej brány v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1724. Jednotná digitálna brána je jednotným kontaktným miestom pre cezhraničných používateľov na poskytovanie informácií, postupov a asistenčných služieb online, ktoré sú relevantné pre fungovanie vnútorného trhu.
(12)S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o aktualizáciu príloh I až IV o právnych formách MSP a daniach zo ziskov (ktorým tieto formy MSP podliehajú), aby sa v príslušných prípadoch začlenili budúce právne formy alebo dane s podobnými charakteristikami medzi právne formy alebo dane uvedené v prílohách I až IV. V tejto súvislosti je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(13)Keďže riadne vykonávanie navrhovaných pravidiel v každom členskom štáte má zásadný význam pre ochranu základu dane ostatných členských štátov, takéto vykonávanie a presadzovanie by mala monitorovať Komisia. Členské štáty by na tento účel mali Komisii pravidelne oznamovať konkrétne informácie vrátane štatistík o vykonávaní a presadzovaní vnútroštátnych opatrení prijatých podľa tejto smernice na svojom území. S cieľom vyhodnotiť účinnosť navrhovaných nových pravidiel by Komisia mala vypracovať hodnotenie na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a iných dostupných údajov a v prípade potreby k nemu pripojiť návrh na zmenu týchto pravidiel. Správa Komisie by sa mala zverejniť.
(14)Členské štáty môžu spracúvať osobné údaje podľa tejto smernice výlučne na účely overenia požiadaviek oprávnenosti alebo určenia daňovej povinnosti stálych prevádzkarní. Každé spracúvanie osobných údajov uskutočňované na tieto účely by malo byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.
(15)Obdobie uchovávania je stanovené tak, aby sa členským štátom umožnilo dodržiavať väčšinu pravidiel týkajúcich sa premlčania, pričom sa dôsledne rešpektujú takéto vnútroštátne pravidlá, pokiaľ ide o začiatok tohto obdobia alebo jeho pozastavenie. Obdobie uchovávania by však nemalo presahovať rámec toho, čo je potrebné na to, aby príslušné daňové orgány mohli určiť daňové povinnosti, čím sa zaistí rovnováha medzi schopnosťou daňového orgánu zabezpečiť riadne vymeranie a výber daní a právom daňovníkov na právnu istotu.
(16)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie. Táto smernica má predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov a slobodu podnikania.
(17)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý doručil svoje stanovisko […].
(18)Keďže cieľ tejto smernice, a to zjednodušenie daňových pravidiel pre určité MSP pôsobiace na vnútornom trhu prostredníctvom stálej prevádzkarne (stálych prevádzkarní), nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu existujúcich výziev, ktoré spôsobuje interakcia 27 rôznych systémov dane z príjmov právnických osôb, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
V tejto smernici sa stanovujú pravidlá výpočtu zdaniteľného výsledku stálych prevádzkarní malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 1 („pravidlá zdaňovania platné pre ústredie“).
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1.Táto smernica sa uplatňuje na MSP, ktoré spĺňajú tieto kritériá:
a)sú zriadené podľa práva členského štátu a majú jednu z foriem uvedených v prílohách I a II;
b)sú rezidentmi na daňové účely v členskom štáte v súlade s daňovými zákonmi tohto členského štátu vrátane jeho dvojstranných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia;
c)priamo alebo na úrovni svojich vlastníkov podliehajú dani zo ziskov uvedenej v prílohách III a IV alebo akejkoľvek inej dani s podobnými charakteristickými znakmi;
d)spĺňajú podmienky pre mikropodniky a malé a stredné podniky (MSP) v zmysle vymedzenia v smernici 2013/34/EÚ;
e)pôsobia v iných členských štátoch výlučne prostredníctvom jednej alebo viacerých stálych prevádzkarní;
f)nie sú súčasťou konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva v súlade so smernicou 2013/34/EÚ a predstavujú samostatný podnik, ktorý spĺňa jednu z týchto podmienok:
–nie je pridruženým podnikom v zmysle článku 2 bodu 13 smernice 2013/34/EÚ,
–nie je prepojeným podnikom v zmysle článku 3 ods. 3 odporúčania Komisie 2003/361/ES.
2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 16, ktorými sa menia prílohy I až IV, s cieľom zohľadniť zmeny v právnych predpisoch členských štátov, pokiaľ ide o:
a)právne formy subjektov zriadených podľa práva členského štátu (prílohy I a II);
b)dane zo zisku alebo akékoľvek iné dane s podobnými charakteristickými znakmi, ktorým takéto subjekty podliehajú priamo alebo na úrovni svojich vlastníkov (prílohy III a IV).
3.Touto smernicou nie je dotknuté právo členského štátu, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, určiť uplatniteľnú sadzbu dane, ani uplatniteľnosť dvojstranných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ani pravidlá sociálnej ochrany pracovníkov v členskom štáte danej stálej prevádzkarne.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„stála prevádzkareň“ je stále miesto podnikania nachádzajúce sa v inom členskom štáte, ako je vymedzené v príslušnej dvojstrannej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo ak takáto zmluva neexistuje, vo vnútroštátnom práve;
2.„ústredie“ je MSP podľa článku 2 ods. 1, ktorý pôsobí v inom členskom štáte (iných členských štátoch) výlučne prostredníctvom jednej alebo viacerých stálych prevádzkarní;
3.„členský štát ústredia“ je členský štát, v ktorom je MSP uvedený v článku 2 ods. 1 rezidentom na daňové účely;
4.„pravidlá zdaňovania platné pre ústredie“ sú daňové pravidlá členského štátu ústredia, ktoré sa používajú na výpočet zdaniteľného výsledku ústredia a jeho stálych prevádzkarní;
5.„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň MSP uvedeného v článku 2 ods. 1;
6.„zdaniteľný výsledok stálej prevádzkarne“ je zdaniteľný príjem alebo strata vypočítané v súlade s pravidlami zdaňovania platnými pre ústredie;
7.„orgán podania“ je príslušný daňový orgán v členskom štáte ústredia;
8.„daňové priznanie pre zdaňovanie podľa pravidiel ústredia“ je daňové priznanie podávané MSP uvedeným v článku 2 ods. 1, ktoré zahŕňa zdaniteľné výsledky ústredia a stálej prevádzkarne (stálych prevádzkarní) vypočítané v súlade s pravidlami zdaňovania platnými pre ústredie.
KAPITOLA II
Zdaňovanie podľa pravidiel ústredia
Článok 4
Požiadavky oprávnenosti
1.Ústredie si môže zvoliť, že bude uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie vo vzťahu k svojej stálej prevádzkarni (stálym prevádzkarňam) v iných členských štátoch, ak spĺňa tieto požiadavky:
a)spoločný obrat jeho stálych prevádzkarní za posledné dva finančné roky nepresiahol sumu rovnajúcu sa dvojnásobku obratu, ktorý dosiahlo ústredie;
b)počas posledných dvoch finančných rokov bolo rezidentom na daňové účely v členskom štáte ústredia;
c)počas posledných dvoch finančných rokov spĺňalo podmienky stanovené v článku 2 ods. 1 písm. d).
2.Ak si ústredie zvolí možnosť uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie v súlade s odsekom 1, uvedené pravidlá uplatňuje na všetky svoje stále prevádzkarne v iných členských štátoch. Ak vytvorí novú stálu prevádzkareň v inom členskom štáte, na takúto stálu prevádzkareň uplatňuje pravidlá zdaňovania platné pre ústredie od okamihu jej zriadenia.
Článok 5
Vylúčenie z pravidiel zdaňovania platných pre ústredie
Ak príjem ústredia pochádza z činností námornej dopravy a tento príjem podlieha v členskom štáte ústredia režimu dane z tonáže, takéto ústredie je vylúčené z uplatňovania pravidiel zdaňovania platných pre ústredie vo vzťahu k jeho stálej prevádzkarni (stálym prevádzkarňam) v iných členských štátoch v rozsahu, v akom ich príjem pochádza z činností námornej dopravy.
Článok 6
Vykonávanie zvolenej možnosti uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie
1.Ústredie, ktoré si zvolí možnosť uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie na svoju stálu prevádzkareň (stále prevádzkarne), oznámi svoje rozhodnutie orgánu podania spolu s názvom hostiteľského členského štátu (hostiteľských členských štátov). Toto oznámenie sa vykoná aspoň tri mesiace pred koncom finančného roka, ktorý predchádza finančnému roku, v ktorom chce MSP začať uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie.
2.Orgán podania overí, či sú splnené požiadavky oprávnenosti stanovené v článku 4, a o svojich zisteniach informuje ústredie do dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 1.
3.Ak sú splnené požiadavky oprávnenosti, orgán podania informuje daňové orgány hostiteľských členských štátov do dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 1, že od nasledujúceho finančného roka sa zdaniteľný výsledok príslušných stálych prevádzkarní vypočíta v súlade s pravidlami zdaňovania platnými pre ústredie, ako sa uplatňujú v členskom štáte ústredia. Daňový orgán hostiteľského členského štátu (hostiteľských členských štátov) oznámi orgánu podania uplatniteľnú sadzbu dane.
Informácie uvedené v prvom pododseku sa oznamujú prostredníctvom automatickej výmeny informácií uvedenej v článku [8ae] smernice 2011/16/EÚ.
Hostiteľský členský štát môže napadnúť rozhodnutie orgánu podania týkajúce sa spĺňania požiadaviek oprávnenosti v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 13. Bez ohľadu na takéto konania môžu MSP začať uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie.
Ak orgán podania dospeje k záveru, že požiadavky oprávnenosti nie sú splnené, informuje o tom ústredie do dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 1, pričom ústredie sa proti tomu môže odvolať v súlade s vnútroštátnym právom.
4.Ak hostiteľský členský štát dospeje k záveru, že prítomnosť MSP na jeho území spĺňa kritériá stálej prevádzkarne, informuje o tom orgán podania. Na základe tejto informácie orgán podania informuje príslušný daňový orgán hostiteľského členského štátu o tom, či ústredie uplatňuje pravidlá zdaňovania platné pre ústredie vo vzťahu k svojim stálym prevádzkarňam.
Článok 7
Trvanie zvolenej možnosti uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie
1.Ústredie, ktoré si zvolilo možnosť uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie na svoje stále prevádzkarne v jednom alebo vo viacerých hostiteľských členských štátoch, uplatňuje tieto pravidlá počas obdobia piatich finančných rokov.
2.Na konci obdobia uvedeného v odseku 1 sa pravidlá zdaňovania platné pre ústredie prestanú uplatňovať vo vzťahu k stálym prevádzkarňam nachádzajúcim sa v hostiteľských členských štátoch, pokiaľ ústredie neoznámi orgánu podania, že si volí možnosť predĺžiť uplatňovanie pravidiel zdaňovania platných pre ústredie v súlade s postupom stanoveným v článku 9.
Článok 8
Ukončenie zvolenej možnosti uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie
1.Zvolená možnosť uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie sa ukončí pred uplynutím päťročného obdobia uvedeného v článku 7 ods. 1 z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:
a)MSP uvedený v článku 2 ods. 1 presunie svoju daňovú rezidenciu mimo členského štátu ústredia;
b)za posledné dva finančné roky spoločný obrat stálych prevádzkarní daného MSP presiahol sumu, ktorá sa rovná trojnásobku obratu ústredia.
2.V ktoromkoľvek z prípadov uvedených v odseku 1 sa pravidlá zdaňovania platné pre ústredie prestanú uplatňovať počnúc finančným rokom, ktorý nasleduje po finančnom roku, v ktorom nastanú dôvody uvedené v odseku 1.
3.Orgán podania informuje hostiteľské členské štáty o ukončení uvedenom v odseku 1 pred koncom finančného roka, v ktorom nastali dôvody tohto ukončenia.
4.Ak MSP uvedený v článku 2 ods. 1 presunie svoju daňovú rezidenciu do iného členského štátu, môže si zvoliť možnosť uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie v členskom štáte svojej novej daňovej rezidencie v súlade s článkami 4 až 7. Toto sa považuje za novú zvolenú možnosť.
Článok 9
Predĺženie zvolenej možnosti uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie
1.Ak chce ústredie zvolenú možnosť predĺžiť, oznámi to orgánu podania najmenej šesť mesiacov pred uplynutím obdobia uvedeného v článku 7 ods. 1 a uvedie názvy hostiteľských členských štátov. Orgán podania overí, či MSP naďalej spĺňa požiadavky oprávnenosti stanovené v článku 4.
2.Orgán podania potvrdí predĺženie zvolenej možnosti do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 1 po tom, ako overí, že sú splnené požiadavky oprávnenosti stanovené v článku 4. Svoje rozhodnutie oznámi ústrediu spolu s informáciou, že dôvody na vylúčenie stanovené v článku 10 sa neuplatňujú. Orgán podania o predĺžení informuje aj daňové orgány hostiteľských členských štátov, a to do štyroch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 1.
Článok 10
Vylúčenie z predĺženia zvolenej možnosti uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie
Ústredie nie je oprávnené na predĺženie zvolenej možnosti uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie, ak počas päťročného obdobia, počas ktorého sa pravidlá zdaňovania platné pre ústredie pôvodne uplatňovali, nastala ktorákoľvek z týchto situácií:
a)za ktorékoľvek dva finančné roky posudzované samostatne spoločný obrat stálych prevádzkarní presiahol sumu, ktorá sa rovná dvojnásobku obratu ústredia;
b)daný MSP založil jednu alebo viacero dcérskych spoločností v Únii alebo mimo nej;
c)kritérium stanovené v článku 2 ods. 1 písm. d) nebolo splnené počas dvoch po sebe nasledujúcich finančných rokov.
Článok 11
Podanie daňového priznania pre zdaňovanie podľa pravidiel ústredia, daňový výmer a koordinácia medzi orgánmi
1.Ústredie podáva daňové priznanie pre zdaňovanie podľa pravidiel ústredia orgánu podania.
2.Daňové priznanie pre zdaňovanie podľa pravidiel ústredia obsahuje tieto informácie:
a)daňovú povinnosť MSP v súvislosti s jeho zdaniteľným výsledkom v členskom štáte ústredia;
b)daňovú povinnosť MSP v súvislosti so zdaniteľným výsledkom každej stálej prevádzkarne v iných členských štátoch. Daňová povinnosť sa vypočíta uplatnením vnútroštátnej sadzby dane príslušného hostiteľského členského štátu na zdaniteľný výsledok vypočítaný v súlade s pravidlami zdaňovania platnými pre ústredie.
3.Ak sa od jednej alebo viacerých stálych prevádzkarní MSP nevyžaduje, aby zostavovali samostatné účtovné závierky podľa právnych predpisov hostiteľského členského štátu, daňové priznanie pre zdaňovanie podľa pravidiel ústredia obsahuje tieto informácie:
a)aktíva a pasíva priradené stálej prevádzkarni (stálym prevádzkarňam);
b)zisky priraditeľné stálej prevádzkarni (stálym prevádzkarňam) v iných členských štátoch.
4.Orgán podania vydá tieto oznámenia:
a)oznámenie daňového výmeru pre ústredie;
b)návrh oznámenia daňového výmeru pre každú stálu prevádzkareň.
5.Orgán podania oznámi daňovým orgánom hostiteľských členských štátov v súlade s pravidlami stanovenými v článku 14 tieto dokumenty a informácie:
a)daňové priznanie pre zdaňovanie podľa pravidiel ústredia spolu s kópiami účtovných závierok a akýchkoľvek iných relevantných dokumentov vyžadovaných a zostavených podľa právnych predpisov členského štátu ústredia;
b)návrh oznámenia daňového výmeru pre príslušnú stálu prevádzkareň (prevádzkarne);
c)v prípade potreby akékoľvek ďalšie informácie, ktoré umožňujú vymeranie dodatočných vnútroštátnych alebo regionálnych daní, ktoré sú alebo nie sú založené na zisku, alebo prirážok, alebo iných prepojených prvkov dane z príjmu fyzických osôb, v súlade s daňovými pravidlami hostiteľského členského štátu.
Informácie uvedené v tomto odseku sa oznamujú prostredníctvom automatickej výmeny informácií uvedenej v článku [8ae] smernice 2011/16/EÚ.
6.Daňový orgán hostiteľského členského štátu prijme alebo zamietne návrh oznámenia daňového výmeru uvedený v odseku 5 písm. b) do dvoch mesiacov od jeho doručenia a informuje o tom orgán podania.
7.Ak daňový orgán hostiteľského členského štátu návrh oznámenia daňového výmeru prijme alebo ak nezareaguje v lehote uvedenej v odseku 6, návrh oznámenia daňového výmeru sa stáva konečným, pričom ústredie sa môže proti nemu odvolať u orgánu podania v súlade s vnútroštátnymi pravidlami členského štátu ústredia.
8.
Ak daňový orgán hostiteľského členského štátu návrh oznámenia daňového výmeru zamietne, tento návrh daňového výmeru upraví, pokiaľ ide o priradenie ziskov stálej prevádzkarni, v súlade s ustanoveniami uplatniteľnej dvojstrannej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi hostiteľským členským štátom a členským štátom ústredia. Po úprave priradenia ziskov stálej prevádzkarni a jej oznámení orgánu na účely podania v súlade s článkom 8ae smernice 2011/16/EÚ orgán podania prepočíta zdaniteľný výsledok v súlade s daňovými pravidlami členského štátu ústredia a tento členský štát vydá upravený daňový výmer. Daňovník má právo sa proti tomuto upravenému daňovému výmeru odvolať na súdoch členského štátu ústredia. Každý spor týkajúci sa výšky ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni sa urovná v súlade s uplatniteľnou dvojstrannou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia alebo s ustanoveniami smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017.
8.Ak sú podľa daňových pravidiel hostiteľského členského štátu určité výdavky spojené so zamestnancami stálej prevádzkarne odpočítateľné na daňové účely, pokiaľ sú príslušné sumy zdaňované na úrovni zamestnanca alebo podliehajú odvodom na sociálne zabezpečenie, pričom v členskom štáte ústredia neexistuje podobné daňové zaobchádzanie umožňujúce takýto odpočet, členský štát ústredia a hostiteľský členský štát prijmú vhodné opatrenia, aby zabránili možným nesúladom.
Článok 12
Výber dane splatnej stálou prevádzkarňou (prevádzkarňami) v hostiteľskom členskom štáte (štátoch)
1.Ústredie vyrovná prostredníctvom orgánu podania povinnosti spojené s daňou z príjmov, pokiaľ ide o zdaniteľný výsledok ústredia, ako aj o zdaniteľný výsledok jeho stálej prevádzkarne (stálych prevádzkarní) v hostiteľskom členskom štáte (štátoch).
2.Orgán podania vyberie daň zodpovedajúcu daňovej povinnosti každej stálej prevádzkarne ústredia v Únii, uplatní sadzbu dane daného hostiteľského členského štátu a prevedie zodpovedajúcu sumu príslušnému orgánu daného hostiteľského členského štátu.
3.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví praktické opatrenia potrebné na zabezpečenie výberu dane, ktorá zodpovedá daňovej povinnosti stálej prevádzkarne (stálych prevádzkarní), a jej prevodu z členského štátu ústredia do hostiteľského členského štátu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15.
Článok 13
Kontroly, právne prostriedky nápravy a riešenie sporov
1.Pokiaľ nie je uvedené inak, pravidlami tejto smernice nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá členských štátov, ktoré upravujú miestne daňové kontroly, právne prostriedky nápravy a právne konania, ani mechanizmy riešenia sporov dostupné na úrovni Únie alebo stanovené v uplatniteľných dvojstranných daňových zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia.
2.Daňový orgán hostiteľského členského štátu môže požiadať o to, aby sa spoločne s orgánom podania vykonala kontrola, ktorá sa týka výpočtu zdaniteľného výsledku stálej prevádzkarne v súlade s pravidlami zdaňovania platnými pre ústredie, priradenia ziskov stálej prevádzkarni a/alebo uplatniteľnej sadzby dane. Spoločné kontroly sa vykonávajú v súlade so smernicou Rady 2011/16/EÚ. Bez ohľadu na ustanovenia uvedenej smernice dožiadaný príslušný orgán takúto žiadosť orgánov hostiteľského členského štátu prijme.
Článok 14
Zmeny smernice 2011/16/EÚ
1.Smernica 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 sa mení takto:
1.V článku 3 sa bod 9 mení takto:
a)Písmeno a) sa nahrádza takto: „a) na účely článku 8 ods. 1 a článkov 8a až 8ae systematické oznamovanie vopred určených informácií inému členskému štátu, a to bez predchádzajúcej žiadosti a vo vopred stanovených pravidelných intervaloch. Na účely článku 8 ods. 1 sa odkaz na dostupné informácie týka informácií, ktoré sa nachádzajú v daňových spisoch členského štátu oznamujúceho informácie, ktoré možno získať v súlade s postupmi získavania a spracúvania informácií v uvedenom členskom štáte;“;
b)Písmeno c) sa nahrádza takto: „c) na účely iných ustanovení tejto smernice než článku 8 ods. 1 a 3a a článkov 8a až 8ae systematické oznamovanie vopred určených informácií podľa písmen a) a b).“
2.Dopĺňa sa tento článok 8ae:
„Článok 8ae
Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o voľbe po zvolení si možnosti uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie, o daňových priznaniach pre zdaňovanie podľa pravidiel ústredia a o návrhoch daňových výmerov
1.1.Ak ústredie vymedzené v článku 3 bode 2 smernice, ktorou sa stanovujú pravidlá zdaňovania platné pre ústredie pre mikropodniky, malé a stredné podniky, ktoré si zvolí možnosť uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie na svoju stálu prevádzkareň (prevádzkarne) v súlade s článkom 6 uvedenej smernice, spĺňa požiadavky oprávnenosti na uplatňovanie takýchto pravidiel, príslušný orgán členského štátu ústredia oznámi prostredníctvom automatickej výmeny informácií príslušnému orgánu členského štátu stálej prevádzkarne, že zdaniteľný výsledok príslušnej stálej prevádzkarne sa má vypočítať v súlade s pravidlami zdaňovania platnými pre ústredie. Takéto oznámenie sa uskutoční do dvoch mesiacov od okamihu, keď ústredie oznámi, že si zvolilo možnosť uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie.
1.2.Príslušný orgán členského štátu stálej prevádzkarne oznámi príslušnému orgánu členského štátu ústredia sadzbu dane uplatniteľnú na účely určenia daňovej povinnosti stálej prevádzkarne (prevádzkarní) nachádzajúcej sa (nachádzajúcich sa) na jeho území, a to do troch mesiacov od okamihu, keď príslušný orgán členského štátu ústredia oznámil rozhodnutie uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie.
1.3.Príslušný orgán členského štátu ústredia oznámi informácie uvedené v odseku 2 tohto článku prostredníctvom automatickej výmeny informácií príslušnému orgánu členského štátu stálej prevádzkarne (príslušným orgánom členských štátov stálych prevádzkarní) v súlade s praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.
1.4.Informácie, ktoré má oznámiť príslušný orgán členského štátu podľa odseku 1, zahŕňajú:
i)daňové priznanie pre zdaňovanie podľa pravidiel ústredia;
ii) kópie účtovných závierok a akýchkoľvek iných relevantných dokumentov vyžadovaných a zostavených podľa právnych predpisov štátu ústredia;
iii)návrh oznámenia daňového výmeru pre príslušnú stálu prevádzkareň (prevádzkarne);
iv)v prípade potreby akékoľvek ďalšie informácie, ktoré umožňujú vymeranie dodatočných vnútroštátnych alebo regionálnych daní spojených so ziskom alebo iných daní, alebo prirážok, alebo iných prepojených prvkov dane z príjmu fyzických osôb v súlade s daňovými pravidlami hostiteľského členského štátu.
1.5.Výmena informácií sa uskutoční ihneď po vydaní návrhu daňového výmeru, najneskôr však do jedného mesiaca po takomto vydaní.
1.6.Ak daňový orgán členského štátu stálej prevádzkarne (prevádzkarní) upraví návrh oznámenia daňového výmeru, pokiaľ ide o priradenie ziskov stálej prevádzkarni, v súlade s ustanoveniami uplatniteľnej dvojstrannej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi hostiteľským členským štátom a členským štátom ústredia, príslušný orgán členského štátu stálej prevádzkarne (prevádzkarní), po zamietnutí návrhu oznámenia daňového výmeru vydaného členským štátom ústredia, oznámi takéto upravené oznámenie daňového výmeru príslušnému orgánu členského štátu ústredia do jedného mesiaca od jeho vydania, a to na účely prepočtu zdaniteľného výsledku stálej prevádzkarne, vydania upraveného daňového výmeru a výberu dane.
1.7.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví praktické opatrenia potrebné na určenie formy, obsahu a jazykových požiadaviek oznamovania uvedeného v tomto článku 8. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.“
].
2.V článku 20 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Automatická výmena informácií podľa článkov 8, 8ac a 8ae sa vykonáva pomocou štandardného elektronického formátu, ktorý sa používa s cieľom uľahčiť takúto automatickú výmenu a ktorý Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“
KAPITOLA III
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 15
Postup výboru
1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 16
Vykonávanie delegovania právomoci
1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].
3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí Rade.
6.Delegovaný akt podľa článku 2 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 17
Informovanie Európskeho parlamentu
Komisia informuje Európsky parlament o prijatí delegovaných aktov, o akejkoľvek námietke vznesenej proti uvedeným aktom a o odvolaní delegovania právomocí Radou.
Článok 18
Ochrana údajov
1.Členské štáty môžu spracúvať osobné údaje podľa tejto smernice na účely overenia požiadaviek oprávnenosti alebo na určenie daňovej povinnosti podľa článkov 4, 9 a 11 tejto smernice. Pri spracúvaní osobných údajov na účely overenia požiadaviek oprávnenosti alebo na určenie daňovej povinnosti v súlade s touto smernicou sa príslušné orgány členských štátov považujú za prevádzkovateľov v zmysle článku 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679, a to v rozsahu pôsobnosti ich príslušných činností na základe tejto smernice.
2.Informácie vrátane osobných údajov, ktoré sa spracúvajú v súlade s touto smernicou, sa uchovávajú len tak dlho, ako je to potrebné na dosiahnutie účelov tejto smernice, konkrétne na overenie požiadaviek oprávnenosti a určenie daňovej povinnosti daňovníkov, a to v súlade s vnútroštátnymi pravidlami každého prevádzkovateľa týkajúcimi sa premlčania, v žiadnom prípade však nie dlhšie ako desať rokov.
Článok 19
Preskúmanie fungovania tejto smernice, ktoré vykonáva Komisia
1.Päť rokov po začatí uplatňovania tejto smernice Komisia preskúma a vyhodnotí jej fungovanie a podá o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. K správe sa podľa potreby pripojí návrh na zmenu tejto smernice.
2.Členské štáty oznámia Komisii v súlade s odsekom 3 relevantné informácie na hodnotenie smernice, ktoré zahŕňajú súhrnné údaje o počte oprávnených MSP v porovnaní s MSP, ktoré si predmetnú možnosť zvolili, o ich obrate a o nákladoch na dodržiavanie predpisov v pomere k obratu; údaje o počte MSP, ktoré sa rozšírili cez hranice zriadením stálej prevádzkarne, a o počte MSP, ktoré prestali spĺňať podmienky v dôsledku založenia dcérskej spoločnosti, alebo náklady na dodržiavanie predpisov pre MSP, ktoré zvolenú možnosť uplatňujú.
3.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov bližšie určí informácie, ktoré majú členské štáty poskytnúť na účely hodnotenia, ako sa uvádza v odseku 2, ako aj formát a podmienky oznamovania takýchto informácií.
4.Informácie oznamované Komisii v súlade s odsekom 2 považuje Komisia za dôverné v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na inštitúcie Únie a s článkom 18 tejto smernice.
5.Informácie, ktoré oznamuje členský štát Komisii podľa odseku 2, ako aj akékoľvek správy alebo dokumenty, ktoré Komisia vypracúva s použitím takýchto informácií, sa môžu postúpiť iným členským štátom. Na postúpené informácie sa vzťahuje povinnosť zachovávať úradné tajomstvo, ako sa stanovuje v súvislosti s podobnými informáciami vo vnútroštátnom práve členského štátu (členských štátov), ktorý tieto informácie prijal.
Článok 20
Transpozícia
1.Členské štáty prijmú a uverejnia do 31. 12. 2025 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
Tieto opatrenia uplatňujú od 1. 1. 2026.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2.Po nadobudnutí účinnosti tejto smernice členské štáty informujú Komisiu o všetkých návrhoch ustanovení zákonov, právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré zamýšľajú prijať v oblasti pôsobnosti tejto smernice, a to v dostatočnom predstihu tak, aby sa k nim mohla vyjadriť.
Článok 21
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 22
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu
Za Radu
predseda/predsedníčka
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Smernica Rady (EÚ) 2023/XXX z XX, ktorou sa ustanovuje daňový systém ústredia pre mikropodniky, malé a stredné podniky a mení smernica 2011/16/EÚ
1.2.Príslušné oblasti politiky
1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:
X novej akcie
novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
predĺženia trvania existujúcej akcie
zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.4.Ciele
1.4.1.Všeobecné ciele
Cieľom návrhu je stanoviť daňový rámec na podporu vnútorného trhu, najmä MSP. V súčasnosti neexistuje na výpočet zdaniteľného príjmu podnikov EÚ spoločný systém dane z príjmov právnických osôb, ale 27 rôznych vnútroštátnych systémov, v dôsledku čoho je pre spoločnosti zložité a nákladné podnikať na vnútornom trhu. V návrhu sa zohľadňujú potreby a poskytuje sa daňová istota a jednoduchšie dodržiavanie daňových pravidiel určitým MSP, ktoré sú v počiatočnej fáze rozširovania, a teda majú zdaniteľnú prítomnosť v iných členských štátoch, ako je členský štát ich pôvodu (štát ústredia). Na tento účel návrh vychádza najmä z rámca vzájomného uznávania, prostredníctvom ktorého členské štáty rozšírenia (kde sa nachádza stála prevádzkareň) akceptujú, že pri výpočte zdaniteľných výsledkov stálych prevádzkarní na ich územiach sa uplatňujú pravidlá zdaňovania platné v štáte ústredia.
1.4.2.Špecifické ciele
Špecifický cieľ
1. Prvým špecifickým cieľom návrhu je znížiť náklady MSP na dodržiavanie predpisov. Keďže prostredníctvom návrhu sa podnikom EÚ poskytne spoločný rámec, ktorý im umožní uplatňovať jediný súbor daňových pravidiel, keď pôsobia v inom členskom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, v porovnaní so súčasnou situáciou by mali podniky vynaložiť menej zdrojov na dodržanie pravidiel.
2. Po druhé návrh si kladie za cieľ podnietiť cezhraničné rozširovanie, najmä v prípade MSP, ktoré sú v počiatočnej fáze rozširovania.
3. Po tretie návrh prispeje k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre účasť MSP na vnútornom trhu, keďže MSP obvykle znášajú náklady na dodržiavanie daňových pravidiel neúmerne, a preto je ich obchodné rozhodnutie výrazne ovplyvnené v porovnaní s ostatnými väčšími prevádzkovateľmi podnikov.
1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.
V návrhu je predstavený spoločný rámec daňových pravidiel, ktorý MSP patriacim do rozsahu pôsobnosti návrhu umožní rozhodnúť sa uplatňovať daňové pravidlá, ktoré poznajú (daňové pravidlá členského štátu ich pôvodu: pravidlá zdaňovania platné pre ústredie), aj vtedy, keď pôsobia v inom členskom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne. Jeho cieľom bude najmä priniesť daňovníkom zjednodušenie a podporiť rast a investície na vnútornom trhu a zároveň vytvoriť rovnaké podmienky, v ktorých podniky pôsobia.
1.4.4.Ukazovatele výkonnosti
Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.
Špecifické ciele
|
Ukazovatele
|
Nástroje merania
|
Znížiť náklady MSP na dodržiavanie daňových predpisov
|
·náklady MSP na dodržiavanie predpisov vo vzťahu k ich obratu a porovnateľným MSP, ktoré neuplatňujú navrhnuté zjednodušenie
|
·prieskum problémov MSP týkajúcich sa daňovej oblasti, ktorý vykoná GR pre dane a colnú úniu v spolupráci s daňovými orgánmi členských štátov, prípadne s vonkajšou pomocou
·použitie aktualizovanej verzie štúdie o výkonnosti MSP vypracovanej pre Európsku komisiu s cieľom zahrnúť otázky, ktoré prinášajú údaje o týchto ukazovateľoch
·prieskum súhrnných údajov, ktoré GR pre dane a colnú úniu rozosiela daňovým orgánom členských štátov, aby mali tieto informácie k dispozícii
·
·údaje, ktoré GR pre dane a colnú úniu dostalo od daňových orgánov členských štátov
·použitie rôznych prieskumov EÚ na získanie spätnej väzby od vnútroštátnych orgánov a zástupcov MSP
·
|
Podporiť cezhraničné rozširovanie MSP
|
·počet MSP, ktoré si zvolili tento systém
·počet MSP, ktoré sa rozšírili cezhranične zriadením stálej prevádzkarne
·počet MSP, ktoré sa ocitli mimo rozsahu pôsobnosti tohto návrhu v dôsledku zriadenia dcérskej spoločnosti
·spätná väzba zainteresovaných strán týkajúca sa praktického použitia a účinkov pravidiel zdaňovania platných pre ústredie
|
|
Zabezpečiť rovnaké podmienky pre účasť MSP na vnútornom trhu
|
·počet MSP, ktoré sa rozšírili cezhranične zriadením stálej prevádzkarne
·obrat MSP, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu, vo vzťahu k porovnateľným MSP, ktoré neuplatňujú navrhnuté zjednodušenie
·spätná väzba zainteresovaných strán týkajúca sa praktického použitia a účinkov pravidiel zdaňovania platných pre ústredie
|
|
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
Systém je voliteľný pre MSP, ktoré vykonávajú cezhraničné činnosti prostredníctvom stálej prevádzkarne (prevádzkarní). Je preto ťažké predvídať veľkosť/počet daňovníkov, ktorí sa rozhodnú pre tento systém.
Výmena informácií je cielená a prebieha len medzi príslušnými členskými štátmi (členským štátom ústredia a hostiteľským členským štátom).
Ak ústredie spĺňa požiadavky a rozhodne sa uplatňovať pravidlá zdaňovania platné pre ústredie, príslušné dokumenty, ako sú daňové priznania, daňové výmery a účtovné závierky, sa vymieňajú medzi dotknutými členskými štátmi. Obmedzené výmeny z hostiteľského členského štátu do členského štátu ústredia zahŕňajú aj uplatniteľnú sadzbu dane.
Na uľahčenie fungovania a komunikácie úradníkov medzi príslušnými členskými štátmi bude musieť Komisia prijať potrebné praktické opatrenia vrátane opatrení na štandardizáciu výmeny informácií medzi členskými štátmi.
Na účel automatickej výmeny informácií si členské štáty ústredia budú musieť vymeniť informácie požadované podľa tohto návrhu s inými hostiteľskými členskými štátmi a naopak elektronicky prostredníctvom bilaterálnej siete medzi príslušnými členskými štátmi, a to použitím spoločnej komunikačnej siete EÚ (sieť CCN), ktorá je prístupná všetkým členským štátom. Komisia následne vypracuje schému, ktorá sa bude používať. Komisia bude mať za úlohu poskytnúť členským štátom platformu na výmenu informácií CCN a zostáva sprostredkovateľom údajov s obmedzeným prístupom. Vo všeobecnosti sa v návrhu využijú praktické opatrenia, ktoré sa v súčasnosti využívajú podľa smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní.
Pokiaľ ide o časový rámec pre nastavenie formátu, ktorý sa má použiť na výmenu informácií, členské štáty a Komisia by si vyžiadali určitý čas po prijatí návrhu, aby boli schopné zaviesť systémy s cieľom umožniť výmenu informácií medzi členskými štátmi. Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
Jednotlivé opatrenia členských štátov by nepriniesli žiadne efektívne a účinné riešenie, ktorým by sa zabezpečil uskutočniteľný spoločný daňový rámec pre MSP pôsobiace cezhranične. Namiesto toho, aby každý členský štát samostatne vyhradil ľudské zdroje na posudzovanie daňových povinností toho istého daňovníka pôsobiaceho cezhranične, tieto dostupné zdroje sa teraz použijú spoločne účinnejším a cielenejším spôsobom prostredníctvom výmeny informácií medzi príslušnými daňovými orgánmi. Prístup EÚ sa javí ako vhodnejší, pretože môže uľahčiť fungovanie a komunikáciu tejto siete a zabezpečiť väčšiu súdržnosť a zníženie administratívnej záťaže pre daňovníkov a daňové orgány.
1.5.2.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Iniciatíva je novým mechanizmom. Možnosť uprednostňovaná v posúdení vplyvu je plnohodnotné jednotné kontaktné miesto. Táto možnosť znamená, že daňové priznanie pre zdaňovanie podľa pravidiel ústredia by sa vybavovalo centrálne prostredníctvom orgánu podania, a to isté platí pre samostatné daňové výmery pre ústredie a pre stále prevádzkarne, zatiaľ čo kontroly, odvolania a urovnávanie sporov by primárne podliehali miestnym pravidlám v súlade s vnútroštátnou daňovou suverenitou. V rámci tejto možnosti sa uprednostňuje jednoduchosť a administratívna záťaž pre daňové správy sa udržiava na primerane nízkej úrovni, pričom sa zároveň vytvára najlepšia možná rovnováha medzi jednoduchosťou jednotného kontaktného miesta a úlohou, ktorú zohrávajú vnútroštátne orgány členských štátov. Tým by sa mali znížiť náklady MSP a daňových orgánov na dodržiavanie predpisov, prinajmenšom postupne, a mal by sa podporiť vnútorný trh ako prostredie pre rast a investície.
Pri tejto rovnováhe bude zohrávať dôležitú úlohu bilaterálna sieť medzi členským štátom ústredia a hostiteľským členským štátom. Ich cieľom bude zabezpečiť bezproblémovú komunikáciu a primeranú a včasnú výmenu informácií.
1.5.3.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Komisia sa vo svojom oznámení o zdaňovaní podnikov v 21. storočí zaviazala predložiť legislatívny návrh, v ktorom by sa stanovovalo zjednodušenie zdaňovania pre MSP, a tento záväzok bol ešte potvrdený v správe o stave Únie predsedníčky Ursuly von der Leyenovej z roku 2022. V rámci možností sa v návrhu využijú postupy, opatrenia a IT nástroje, ktoré sú už zavedené alebo sa vyvíjajú v rámci smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní.
1.5.4.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
Náklady na realizáciu iniciatívy budú financované z rozpočtu EÚ len v rozsahu, v akom sa týkajú ústredných prvkov systému automatickej výmeny informácií. Inak budú musieť plánované opatrenia vykonávať členské štáty.
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
obmedzené trvanie
–
v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR
–
Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.
X neobmedzené trvanie
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR
–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
Plánovaný spôsob riadenia
X Priame riadenie na úrovni Komisie
– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
–
prostredníctvom výkonných agentúr
Zdieľané riadenie s členskými štátmi
Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
– verejnoprávne subjekty,
– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,
– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,
– osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.
–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.
Poznámky:
Tento návrh vychádza z existujúceho rámca a systémov automatickej výmeny informácií prostredníctvom siete CCN. Komisia v spojení s členskými štátmi vypracuje prostredníctvom vykonávacích opatrení štandardizované elektronické formuláre a formáty na výmenu informácií. Pokiaľ ide o sieť CCN, ktorá umožní výmenu informácií medzi členskými štátmi, Komisia zodpovedá za vývoj a prevádzku takejto siete, zatiaľ čo členské štáty sa zaviažu vytvoriť vhodnú vnútroštátnu infraštruktúru, ktorá umožní výmenu informácií prostredníctvom siete CCN.
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ
Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.
Na účely monitorovania a hodnotenia vykonávania smernice bude spočiatku nevyhnutné poskytnúť členským štátom čas a všetku potrebnú pomoc, aby náležite vykonali pravidlá EÚ.
Členské štáty by mali Komisii oznámiť znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, a mali by takisto poskytnúť všetky relevantné informácie, ktorými disponujú a ktoré by Komisia mohla požadovať na účely hodnotenia.
Okrem hodnotenia sa bude pravidelne a nepretržite monitorovať účinnosť a efektívnosť iniciatívy použitím niekoľkých vopred vymedzených ukazovateľov:
– náklady MSP na dodržiavanie predpisov vo vzťahu k ich obratu a porovnateľným MSP, ktoré neuplatňujú navrhnuté zjednodušenie,
– počet MSP, ktoré si zvolili tento systém,
– počet MSP, ktoré sa rozšírili cezhranične zriadením stálej prevádzkarne,
– počet MSP, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tohto návrhu v dôsledku zriadenia dcérskej spoločnosti,
– obrat MSP, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu, vo vzťahu k porovnateľným MSP, ktoré neuplatňujú navrhnuté zjednodušenie.
Členské štáty budú musieť tieto údaje oznámiť Komisii na účely hodnotenia.
Komisia preskúma situáciu v členských štátoch po piatich rokoch a uverejní správu.
Výsledky budú uvedené v správe Európskemu parlamentu a Rade, ktorá bude vydaná do 31. decembra 2031 a ku ktorej bude v prípade potreby pripojený návrh na zmenu.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
Iniciatívu budú realizovať príslušné orgány (daňové správy) členských štátov. Budú zodpovedné za financovanie vlastných vnútroštátnych systémov a úprav potrebných na uskutočňovanie výmen informácií prostredníctvom siete CCN na účely návrhu.
Komisia poskytne infraštruktúru, ktorá umožní výmeny medzi daňovými orgánmi členských štátov. Komisia bude financovať systémy potrebné na umožnenie výmen informácií, na ktoré sa budú vzťahovať hlavné prvky kontroly, a to kontrola týkajúca sa verejných zákaziek, technické overovanie verejnej zákazky, ex ante kontrola záväzkov a ex ante kontrola platieb.
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
Navrhovaná intervencia sa bude na začiatku zakladať na deklaratívnom systéme, keďže daňové informácie, ktoré sa majú vymieňať, sa opierajú o informácie vykázané samotným daňovníkom v daňových priznaniach a účtovných závierkach. To so sebou prináša riziko neoznámenia alebo nesprávneho oznámenia zo strany MSP patriacich do rozsahu pôsobnosti, od ktorých sa požaduje, aby uskutočnili sebaposúdenie na základe podstatných kritérií podľa návrhu. Členské štáty následne vydávajú daňový výmer, preto môžu urobiť kontrolu takéhoto sebaposúdenia. Pri takýchto kontrolách sa od členských štátov bude požadovať, aby Komisiu každoročne informovali o štatistických údajoch vrátane počtu subjektov, v ktorých prebehla kontrola, a sankcií za nedodržiavanie pravidiel.
S cieľom riešiť riziko nedodržiavania pravidiel zo strany subjektov a dohôd návrh neobsahuje rámec pre ukladanie sankcií, keďže sa opiera o rámec pre ukladanie sankcií, ktorý už v jednotlivých členských štátoch platí pre daňové záležitosti. Za vymáhanie sankcií a všeobecnejšie za zabezpečovanie súladu s návrhom sú už zodpovedné vnútroštátne daňové orgány. Sankcie sú stanovené na vnútroštátnej úrovni. Ďalej budú vnútroštátne daňové správy môcť vykonávať kontroly, ktorých cieľom je zisťovať nedodržiavanie predpisov a odrádzať od neho.
Verejné zákazky
Kontrolné postupy pre verejné zákazky vymedzené v nariadení o rozpočtových pravidlách: akákoľvek verejná zákazka sa zadá po stanovenom postupe overenia platieb útvarmi Komisie, v rámci ktorého sa zohľadnia zmluvné záväzky a správne finančné a všeobecné riadenie. Vo všetkých zákazkách uzavretých medzi Komisiou a príjemcami sa stanovujú opatrenia proti podvodom (kontroly, správy atď.). Vypracuje sa podrobný referenčný rámec, ktorý tvorí základ každej konkrétnej zákazky. Proces schvaľovania sa striktne riadi metodikou TAXUD TEMPO: dodávky alebo plnenie sa vyhodnocujú, v prípade potreby upravujú a nakoniec sa výslovne schvália (alebo zamietnu). Žiadnu faktúru nemožno uhradiť bez „potvrdenia o schválení“.
Technické overovanie verejnej zákazky
GR pre dane a colnú úniu vykonáva kontroly dodávok a plnenia a vykonáva dohľad nad prevádzkovými činnosťami a službami, ktoré dodávatelia vykonávajú/poskytujú. Zároveň pravidelne vykonáva audity kvality a bezpečnosti dodávateľov. Auditmi kvality sa overuje súlad konkrétnych procesov dodávateľov s pravidlami a postupmi stanovenými v ich plánoch kvality. Audity bezpečnosti sú zamerané na osobitné procesy, postupy a štruktúry.
Okrem uvedených kontrol vykonáva GR pre dane a colnú úniu tradičné finančné kontroly:
Kontrola záväzkov ex ante
Všetky záväzky GR pre dane a colnú úniu kontroluje vedúci príslušného oddelenia financií, verejných zákaziek a dodržiavania predpisov. Kontrole ex ante je teda podrobených 100 % viazaných súm. Tento postup poskytuje vysoký stupeň istoty, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť transakcií.
Kontrola platieb ex ante
Kontrole ex ante je podrobených 100 % platieb. Okrem toho sa náhodne vyberie niekoľko platieb na dodatočnú kontrolu ex ante, ktorú vykonáva vedúci príslušného oddelenia financií, verejných zákaziek a dodržiavania predpisov. Neexistuje žiaden cieľ týkajúci sa pokrytia, keďže účel tohto overovania spočíva v „náhodnej“ kontrole platieb s cieľom overiť, či boli všetky platby pripravené v súlade s požiadavkami. Zvyšné platby sa každodenne spracúvajú podľa platných pravidiel.
Vyhlásenia povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním
Všetci povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním podpisujú vyhlásenia, ktoré sa prikladajú k výročnej správe o činnosti za príslušný rok. Tieto vyhlásenia sa vzťahujú na operácie v rámci programu. Povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním vyhlasujú, že operácie súvisiace s plnením rozpočtu boli vykonané v súlade so zásadami správneho finančného riadenia, že zavedené systémy riadenia a kontroly poskytli dostatočnú záruku zákonnosti a regulárnosti transakcií, že riziká súvisiace s týmito operáciami boli náležite zistené, oznámené a že boli vykonané zmierňujúce opatrenia.
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Zavedené kontroly poskytujú GR pre dane a colnú úniu dostatočnú záruku kvality a správnosti výdavkov a znižujú riziko nedodržiavania predpisov. Uvedené opatrenia stratégie kontroly znižujú potenciálne riziká pod cieľovú úroveň 2 % a dotýkajú sa všetkých príjemcov. Akékoľvek dodatočné opatrenia na ďalšie zníženie rizika by viedli k neprimerane vysokým nákladom, a preto sa s nimi nepočíta. Celkové náklady spojené s vykonávaním uvedenej stratégie kontroly v súvislosti so všetkými výdavkami v rámci programu Fiscalis 2027 sú obmedzené na 1,6 % celkových vykonaných platieb. Očakáva sa, že tento podiel zostane rovnaký aj v rámci tejto iniciatívy. Vďaka stratégii kontroly programu sa riziko nedodržiavania predpisov obmedzuje takmer na nulu, pričom táto stratégia zostáva primeraná inherentným rizikám.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.
Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo so zmluvou financovanou podľa tohto nariadenia nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
·Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh
výdavkov
|
Príspevky
|
|
číslo: 03 04 0100
|
DRP/NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín
|
tretích krajín
|
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
|
1 – jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika
|
zlepšenie riadneho fungovania daňových systémov
|
DRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
·Požadované nové rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh
výdavkov
|
Príspevky
|
|
Číslo
|
DRP/NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín
|
tretích krajín
|
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
|
|
[XX YY YY YY]
|
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.
–
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Okruh viacročného finančného
rámca
|
Číslo
1
|
Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika
|
GR: TAXUD
|
|
|
Rok
N
|
Rok
N + 1
|
Rok
N + 2
|
Rok
N + 3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
□ Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtový riadok 03.04.01
|
záväzky
|
(1a)
|
0,200
|
0,400
|
0,200
|
0,100
|
0,090
|
|
|
0,990
|
|
platby
|
(2a)
|
|
0,200
|
0,400
|
0,200
|
0,100
|
0,090
|
|
0,990
|
Rozpočtový riadok
|
záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR TAXUD SPOLU
|
záväzky
|
= 1a + 1b + 3
|
0,200
|
0,400
|
0,200
|
0,100
|
0,090
|
|
|
0,990
|
|
platby
|
= 2a + 2b
+3
|
|
0,200
|
0,400
|
0,200
|
0,100
|
0,090
|
|
0,990
|
Okruh viacročného finančného
rámca
|
7
|
„administratívne výdavky“
|
Tento oddiel treba vyplniť s použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v
prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu
(príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
2023
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
SPOLU
VFR 2021 – 2027
|
GR: TAXUD
|
□ Ľudské zdroje
|
0,170
|
0,170
|
0,080
|
0,080
|
0,040
|
0,540
|
□ Ostatné administratívne výdavky
|
0,004
|
0,004
|
0,002
|
0,002
|
0,001
|
0,013
|
GR TAXUD SPOLU
|
|
0,174
|
0,174
|
0,082
|
0,082
|
0,041
|
0,533
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 7
viacročného finančného rámca SPOLU
|
(záväzky spolu = platby spolu)
|
0,174
|
0,174
|
0,082
|
0,082
|
0,041
|
0,533
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
2023
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
SPOLU
VFR 2021 – 2027
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 7
viacročného finančného rámca SPOLU
|
záväzky
|
0,374
|
0,574
|
0,282
|
0,182
|
0,131
|
1,543
|
|
platby
|
0,174
|
0,374
|
0,482
|
0,282
|
0,141
|
1,453
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 7
viacročného finančného rámca SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.
–
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Uveďte ciele a výstupy
|
|
|
2023
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
2028
|
SPOLU
|
|
VÝSTUPY
|
|
Druh
|
Priemerné náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet spolu
|
Náklady spolu
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Špecifikácie
|
|
|
|
0,200
|
|
0,300
|
|
0,170
|
|
|
|
|
|
|
|
0,670
|
Vývoj
|
|
|
|
|
|
0,090
|
|
|
|
0,010
|
|
|
|
|
|
0,100
|
Údržba
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0,050
|
|
0,050
|
|
0,050
|
|
0,150
|
Podpora
|
|
|
|
|
|
|
|
0,010
|
|
0,030
|
|
0,030
|
|
0,030
|
|
0,100
|
Odborná príprava
|
|
|
|
|
|
|
|
0,010
|
|
|
|
|
|
|
|
0,010
|
Riadenie IT služieb (infraštruktúra, hosting, licencie atď.)
|
|
|
|
|
|
0,010
|
|
0,010
|
|
0,010
|
|
0,010
|
|
0,010
|
|
0,050
|
Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet
|
|
0,200
|
|
0,400
|
|
0,200
|
|
0,090
|
|
0,090
|
|
0,090
|
|
1,070
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
|
0,200
|
|
0,400
|
|
0,200
|
|
0,090
|
|
0,90
|
|
0,090
|
|
1,070
|
3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov administratívnej povahy.
–
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rok
2023
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
SPOLU
|
OKRUH 7
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
Ľudské zdroje
|
0,170
|
0,170
|
0,080
|
0,080
|
0,040
|
0,540
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,004
|
0,004
|
0,002
|
0,002
|
0,001
|
0,013
|
Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
0,174
|
0,174
|
0,082
|
0,082
|
0,041
|
0,553
|
Mimo OKRUHU 7
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
Ľudské zdroje
|
|
|
|
|
|
|
Ostatné
administratívne výdavky
|
|
|
|
|
|
|
Medzisúčet
mimo OKRUHU 7
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
0,174
|
0,174
|
0,082
|
0,082
|
0,041
|
0,553
|
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
–
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:
|
2023
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
Spolu
|
□ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
1
|
1
|
1
|
0,5
|
0,25
|
1
|
20 01 02 03 (delegácie)
|
|
|
|
|
|
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
01 01 01 11 (priamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
|
|
|
|
|
|
□ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
|
20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia)
|
|
|
|
|
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 xx yy zz
|
‒ ústredie
|
|
|
|
|
|
|
|
– delegácie
|
|
|
|
|
|
|
01 01 01 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
01 01 01 12 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
1
|
1
|
1
|
0,5
|
0,25
|
1
|
odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času
XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.
Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:
Úradníci a dočasní zamestnanci
|
Príprava stretnutí a korešpondencia s členskými štátmi; práca s formulármi, formátmi IT a centrálnym registrom;
zadávanie zákaziek na vykonanie prác na systéme IT externým zmluvným dodávateľom.
|
Externí zamestnanci
|
neuplatňuje sa
|
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
Návrh/iniciatíva:
–
môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).
Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. V prípade väčšej zmeny v plánovaní poskytnite tabuľku vo formáte Excel.
–
si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.
Vysvetlite, čo sa požaduje, a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky, zodpovedajúce sumy a nástroje, ktorých použitie sa navrhuje.
–
si vyžaduje revíziu VFR.
Vysvetlite, čo požadujete, a uveďte príslušné okruhy a rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
3.2.5.Príspevky od tretích strán
Návrh/iniciatíva:
–
nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami
–
zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v tejto tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)
|
Rok
N
|
Rok
N + 1
|
Rok
N + 2
|
Rok
N + 3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
Spolu
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
–
Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–
Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:
(a)
vplyv na vlastné zdroje
(b)
vplyv na iné príjmy
(c)uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
Rok
N
|
Rok
N + 1
|
Rok
N + 2
|
Rok
N + 3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
Článok ………….
|
|
|
|
|
|
|
|
|
V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).