EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 7. 2023

COM(2023) 424 final

2023/0250(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV

{SEC(2023) 270 final} - {SWD(2023) 246 final} - {SWD(2023) 247 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

·Dôvody a ciele návrhu

Zaobchádzanie s obeťami zo strany príslušných orgánov a schopnosť obetí zúčastňovať sa na trestnom konaní sa celkovo zlepšili. Pri hodnotení sa ukázalo, že SPO je uspokojivo koherentná a konzistentná s ostatnými právnymi predpismi. SPO má pozitívny vplyv na práva obetí na prístup k informáciám a zlepšil sa ňou prístup obetí k službám podpory, najmä všeobecným službám podpory, ktoré sú teraz k dispozícii všetkým obetiam všetkých trestných činov. Vďaka SPO sa zlepšila bezpečnosť obetí.

Napriek tomuto pozitívnemu vývoju sa však v hodnotení poukazuje na osobitné problémy súvisiace s jednotlivými právami v SPO, pri ktorých je potrebné cielené zlepšenie. Problémy sú spojené s nedostatočne jasnou a presnou formuláciou určitých práv v smernici a s veľkým manévrovacím priestorom, ktorý majú členské štáty pri ich transponovaní k dispozícii. V niektorých prípadoch to viedlo k obmedzeniam týkajúcim sa praktického uplatňovania práv obetí a rozdielom v transponovaní smernice zo strany členských štátov. Napríklad vo vzťahu k právu na individuálne posúdenie potrieb obetí a právu na služby špecializovanej podpory sa základné prvky ponechávajú na vnútroštátne postupy. Podobne sa členským štátom ponecháva až príliš veľký manévrovací priestor aj v súvislosti s právom na rozhodnutie o náhrade škody páchateľom. Tieto nedostatky sú škodlivé z hľadiska praktického uplatňovania práv obetí.

Tieto problémy bránia schopnosti obetí spoliehať sa na svoje práva podľa smernice a podkopávajú dôveru vo vnútroštátne systémy justície, ako aj v systémy justície v iných členských štátoch. Táto nízka úroveň dôvery má za následok nedostatočné nahlasovanie trestnej činnosti, keďže obete sa jednoducho rozhodnú ju nenahlásiť. Nemajú dôveru, že príslušné orgány vykonajú potrebné opatrenia po nahlásení trestného činu, čo škodí hladkému fungovaniu európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Riešenie týchto problémov si vyžaduje zmenu SPO, ktorú možno dosiahnuť len na úrovni EÚ.

Existuje päť hlavných problémov, ktoré sú opísané ďalej.

1.Obete nie sú vždy informované o svojich právach alebo sú informované nevhodným spôsobom, čo im sťažuje alebo znemožňuje uplatňovať si uvedené práva. Napríklad obete, ktoré nenahlásia trestný čin, sú v praxi zbavené svojho práva na informácie o ich právach pri prvom kontakte s príslušnými orgánmi. Okrem toho, ako sa potvrdilo aj v správe Vociare 4 , podľa odborníkov len 30 % detí, 26 % osôb s mentálnym postihnutím a 26 % negramotných osôb žijúcich v EÚ dostáva informácie spôsobom, ktorý je prispôsobený ich potrebám.

2.Zraniteľné obete (ako sú deti, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, obete trestných činov z nenávisti a obete v zaistení a zadržaní) nie sú vždy podrobené včasnému posúdeniu svojich potrieb v oblasti ochrany a nemajú prístup k účinným ochranným opatreniam, napr. ochranným príkazom.

3.Zraniteľné obete sa často nemôžu spoľahnúť na špecializovanú podporu, napr. rozšírenú psychologickú starostlivosť, pričom detské obete sa často nemôžu spoliehať na cielený prístup založený na multiagentúrnej spolupráci.

4.Účasť obetí na trestnom konaní je často náročná v dôsledku nedostatočného právneho poradenstva a usmernení a rozdielov v pravidlách týkajúcich sa postavenia obetí v týchto konaniach.

5.Prístup obetí k náhrade škody vo vnútroštátnych aj v cezhraničných veciach je náročný v dôsledku nedostatočnej štátnej podpory pri presadzovaní nariadenej náhrady škody zo strany páchateľa, čo vedie k riziku sekundárnej viktimizácie.

Za posledných desať rokov sa okrem toho zvýšili minimálne požiadavky, pokiaľ ide o súdnictvo zohľadňujúce potreby detí 5 a zamerané na obete 6 . S cieľom zabezpečiť, aby sa obete mohli plne spoliehať na svoje práva na základe svojich aktuálnych potrieb a aktuálneho vývoja v oblasti súdnictva a technológií, sa v tejto revízii navrhujú ďalekosiahlejšie minimálne pravidlá v porovnaní s pravidlami prijatými v roku 2012. Tieto nové predpisy vychádzajú z najlepších postupov členských štátov.

Cieľom tejto revízie je reagovať na uvedené konkrétne problémy prostredníctvom cieleného súboru všeobecných a osobitných cieľov (pričom na každý konkrétny problém sa zameria jeden osobitný cieľ).

Všeobecným cieľom tejto revízie je prispieť k dobre fungujúcemu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na základe:

·efektívneho uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí v trestnej veci;

·vysokej úrovne bezpečnosti vďaka lepšiemu nahlasovaniu trestných činov 7 ;

·súdnictva zameraného na obete, v ktorom sú obete ako také uznávané a môžu sa spoľahnúť na svoje práva.

i)významné zlepšenie prístupu obetí k informáciám;

ii)lepšie zosúladenie ochranných opatrení s potrebami obetí na zabezpečenie bezpečnosti zraniteľných obetí;

iii)lepší prístup zraniteľných obetí k špecializovanej podpore;

iv)účinnejšia účasť obetí na trestnom konaní a

v)uľahčený prístup k náhrade škody zo strany páchateľa vo všetkých veciach vrátane vnútroštátnych a cezhraničných vecí.

·Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Komisia v posúdení vplyvu pozorne posúdila súlad tohto návrhu so všetkými odvetvovými právnymi predpismi. Konkrétne bol overený súlad navrhovaných opatrení týkajúcich sa liniek pomoci obetiam, zlepšených individuálnych posúdení a cielených a integrovaných opatrení s odvetvovými právnymi predpismi. Patria sem aj existujúce právne predpisy týkajúce sa obetí terorizmu a detských obetí sexuálneho zneužívania a navrhované opatrenia týkajúce sa obetí násilia na ženách alebo domáceho násilia a obetí obchodovania s ľuďmi. V posúdení sa ukázalo, že navrhované opatrenia dopĺňajú a posilňujú odvetvové právne predpisy.

Úroveň ochrany predpokladaná v odvetvových právnych predpisoch neslúži ako referenčná hodnota pri zvyšovaní noriem pre všetky obete všetkých trestných činov v rámci tejto revízie. Keďže odvetvové právne predpisy sú navrhnuté so zameraním na osobitné potreby obetí konkrétnych kategórií trestných činov, nemusia byť relevantné ani primerané pre všetky obete všetkých trestných činov. Niektoré z opatrení navrhovaných v rámci tejto revízie však môžu obsahovať prvky, ktoré už pokrývajú aj odvetvové právne predpisy. Je to nevyhnutné vzhľadom na spoločný predmet úpravy práv obetí a na skutočnosť, že SPO sa uplatňuje na všetky obete, medzi ktoré patria tak zraniteľné obete, ako aj obete, ktoré zraniteľné sú. Zraniteľné obete podľa SPO sú osoby, ktoré potrebujú špecializovanú podporu a ochranné opatrenia, a to vrátane obetí, na ktoré sa vzťahujú existujúce a navrhované odvetvové právne predpisy, ako sú obete terorizmu alebo obete násilia na ženách a domáceho násilia. V rámci tejto revízie sa napríklad ako zmena článku 9 ods. 1 písm. c) navrhuje zabezpečenie bezplatnej psychologickej podpory zraniteľným obetiam, a to tak dlho, ako bude potrebné. Takéto právo už majú obete terorizmu na základe článku 24 ods. 2 smernice o boji proti terorizmu. V tomto prípade je plne zabezpečený súlad SPO s odvetvovými právnymi predpismi, pretože obete trestných činov, na ktoré sa vzťahujú odvetvové právne predpisy, naďalej využívajú svoje práva na základe uvedených predpisov aj SPO. Po nadobudnutí účinnosti revidovanej SPO budú obete terorizmu naďalej využívať svoje právo na bezplatnú psychologickú podporu spolu s ďalšími kategóriami zraniteľných obetí.

Ďalšie objasnenie je potrebné v súvislosti s cielenou a integrovanou službou špecializovanej podpory pre obete s osobitnými potrebami. V článku 9 ods. 3 písm. b) SPO sa na takúto podporu odkazuje najmä v súvislosti s obeťami násilných sexuálnych deliktov, obeťami rodovo motivovaného násilia a obeťami násilia páchaného blízkou osobou. Výslovne sa však neodkazuje na ostatné skupiny obetí s osobitnými potrebami. V navrhovanej zmene SPO sa preto objasňuje, že cielené a integrované služby podpory by mali byť dostupné pre ostatné obete s osobitnými potrebami, ako sú obete obchodovania s ľuďmi, obete organizovanej trestnej činnosti, obete so zdravotným postihnutím, obete vykorisťovania, obete trestných činov z nenávisti, obete terorizmu alebo obete najzávažnejších medzinárodných trestných činov. Tým nie je dotknutá povinnosť členských štátov vyplývajúca z návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, t. j. zabezpečiť prístup k cieleným a integrovaným službám pre obete trestných činov, na ktoré sa vzťahuje návrh smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, predovšetkým pre obete znásilnenia (centrá pre obete znásilnenia podľa článku 28 návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu) alebo obete mrzačenia ženských genitálií (podľa článku 29 návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu).

V reakcii na nedostatky zistené pri hodnotení sa na základe tohto návrhu navyše od členských štátov vyžaduje, aby zriadili osobitné protokoly na organizáciu činnosti služieb špecializovanej podpory tak, aby sa nimi komplexne riešili mnohé potreby obetí s osobitnými potrebami (pozri novo doplnený odsek 4 v článku 9 SPO).

S cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k nepochopeniu rozsahu povinností členských štátov na základe návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu a tohto návrhu revízie SPO, sa navrhuje zaviesť do SPO ustanovenie, na základe ktorého sa od členských štátov výslovne požaduje, aby zabezpečili transponovanie svojich povinností na základe tohto návrhu bez toho, aby boli ovplyvnené ich povinnosti na základe návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Okrem toho sa v záujme zosúladenia SPO s terminológiou použitou v návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu v tomto návrhu objasňuje, že v prípadoch, keď sa v SPO odkazuje na obete rodovo motivovaného násilia, by sa mali týkať aj obetí násilia na ženách a obetí domáceho násilia.

Táto revízia je zároveň v úplnom súlade so stratégiou EÚ v oblasti práv obetí, ako je preukázané v posúdení vplyvu.

·Súlad s ostatnými politikami EÚ

Táto revízia je takisto v súlade s ostatnými politikami EÚ, a to aj v oblasti digitalizácie. Konkrétne navrhované ustanovenie o používaní elektronických prostriedkov komunikácie je reakciou na vývoj v oblasti technológií v súlade s politikou Komisie v oblasti digitalizácie vrátane digitalizácie súdnictva 16 . S cieľom riešiť zistené nedostatky sa členským štátom uloží povinnosť poskytnúť obetiam možnosť uplatniť svoje právo na informácie a na prístup k spravodlivosti prostredníctvom elektronickej komunikácie. Navrhovanými opatreniami sa takisto uľahčuje prístup k spravodlivosti v prípade obetí v cezhraničných veciach tak, že od členských štátov sa požaduje, aby uľahčili účasť na trestnom konaní v prípade obetí s trvalým pobytom v zahraničí prostredníctvom videokonferencií a telefonických konferenčných hovorov. Takouto požiadavkou sa prekonáva súčasné obmedzenie podľa smernice 2012/29/EÚ, kde sa takáto možnosť stanovuje, ale len na účely vypočutia obetí v súlade s Dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29. mája 2000 17 .

Revízia sa zameriava na zabezpečenie používania elektronickej komunikácie. Revízia smernice o právach obetí uľahčením rovnakého prístupu k informáciám, ochrane, podpore, spravodlivosti a odškodneniu umožní všetkým obetiam, aby mohli spravodlivejšie uplatňovať svoje práva. Významne to prispeje k dosahovaniu cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja 10 zameraného na zníženie nerovnosti.

Iniciatíva svojím celkovým cieľom, ktorým je zvýšiť dôveru v inštitúcie a služby na podporu obetí trestných činov, prispeje k podpore právneho štátu a zabezpečí rovnaký prístup k spravodlivosti, ktorého sa týka cieľ udržateľného rozvoja 16 v oblasti mieru, spravodlivosti a silných inštitúcií.

Takisto možno očakávať zlepšenia z dlhodobého hľadiska v oblasti kvality zdravia a života (cieľ udržateľného rozvoja 3). Dosiahne sa to vďaka lepšej ochrane obetí a znížením sekundárnej viktimizácie. Niektoré nepriame účinky, ktoré pomáhajú pri odrádzaní od trestnej činnosti, takisto prispejú k pokroku pri dosahovaní tohto cieľa udržateľného rozvoja, napr. vyššia miera nahlasovania trestnej činnosti, súdne stíhania a väčšia miera vykonávania rozsudkov.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

·Právny základ

Právnym základom tohto opatrenia je článok 82 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). EÚ to umožňuje stanoviť minimálne pravidlá v oblasti práv obetí: i) do tej miery, v ktorej je to potrebné na umožnenie vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí a policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach s cezhraničným rozmerom, a ii) za predpokladu, že sú zohľadnené rozdiely medzi právnymi tradíciami a systémami členských štátov. Minimálne pravidlá v oblasti práv obetí trestných činov nie sú obmedzené na cezhraničné situácie. Podobne, ako je to v prípade minimálnych noriem týkajúcich sa podozrivých a obvinených osôb, môže EÚ stanoviť minimálne normy týkajúce sa vnútroštátnych pravidiel s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru v súdne systémy ostatných členských štátov. Môže sa tým zlepšiť fungovanie vzájomného uznávania rozsudkov a rozhodnutí v trestných veciach s cezhraničným rozmerom.

·Subsidiarita

Aby boli vzájomné uznávanie a justičná spolupráca plne účinné, musí existovať vzájomná dôvera v systémy trestnej justície v iných členských štátoch. Mala by existovať vzájomná dôvera v normy systémov justície týkajúce sa spravodlivosti, pričom verejnosť by mala dôverovať tomu, že sa budú uplatňovať rovnaké minimálne pravidlá bez ohľadu na to, či jednotlivec cestuje alebo žije v zahraničí. Ako sa uznáva v zmluve, stanovenie minimálnych noriem týkajúcich sa práv podozrivých a obvinených osôb a práv obetí je kľúčové pre uľahčenie vzájomného uznávania. Na základe zmluvy sa od EÚ požaduje, aby v týchto oblastiach konala v predstihu (t. j. pred narušením dôvery v systémy justície iných členských štátov) na posilnenie tejto dôvery.

Práva obetí sa už významne harmonizovali vďaka SPO a odvetvovým právnym predpisom, čo prispelo k zvýšeniu dôvery v systémy justície ostatných členských štátov. Ako však bolo opísané v hodnotení a ako sa potvrdilo v rámci konzultácií, napriek pokroku pri stanovovaní minimálnych noriem v oblasti práv obetí niektoré členské štáty nedokážu účinne chrániť tieto práva v rozsahu povolenom SPO.

Minimálne normy sa okrem toho za uplynulých desať rokov od prijatia SPO zmenili. Súvisí to s vývojom v oblasti súdnictva (súdnictvo zohľadňujúce potreby detí a zamerané na obete), spoločnosti (napr. vyššia potreba koordinovaného prístupu na zabezpečenie toho, že služby podpory obetí sú vždy dostupné v prípade krízy 18 ) a technológií (digitalizácia, nárast internetovej trestnej činnosti a nové technológie na podporu, ochranu obetí a ich prístup k spravodlivosti). Musia sa stanoviť ďalekosiahlejšie minimálne normy na zabezpečenie účinnosti SPO a zachovanie vzájomnej dôvery medzi vnútroštátnymi orgánmi.

Pridaná hodnota EÚ by mala prameniť najmä z uľahčovania justičnej spolupráce v trestných veciach a zabezpečovania hladkého fungovania európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Na to je nevyhnutná dôvera v rovnaký prístup k právam obetí nezávisle od toho, kde v EÚ k trestnému činu došlo. Jedným z príkladov, kde je potrebná vysoká miera dôvery v práva obetí, je rozhodnutie súdnych orgánov o odovzdaní trestného konania do iného členského štátu. Na základe rámcového rozhodnutia 19 2009/948/SVV sa môžu príslušné vnútroštátne orgány navzájom kontaktovať, ak sa odôvodnene domnievajú, že v inom členskom štáte prebieha súbežné konanie, čo by mohlo viesť k odovzdaniu konania do iného členského štátu. Pri rozhodovaní o odovzdaní zohľadňujú vnútroštátne orgány rozsah, v akom sa obete môžu v rámci konania spoliehať na svoje práva v členskom štáte, do ktorého sa konanie odovzdáva. Na to, aby mohli súdne orgány prijímať rozhodnutia o odovzdaní konania, je kľúčová vysoká miera dôvery v to, že obete môžu v členskom štáte, do ktorého sa konanie odovzdáva, využívať rovnakú úroveň prístupu k podpore, ochrane, možnosti účasti na trestnom konaní a prístupu k náhrade škody páchateľom. Toto je mimoriadne dôležité vzhľadom na skutočnosť, že Komisia nedávno navrhla nariadenie o odovzdávaní trestného konania 20 , aby sa uľahčilo zabezpečenie toho, že vyšetrovanie alebo trestné stíhanie trestného činu prebehne v najvhodnejšom členskom štáte 21 .

Pridaná hodnota EÚ takisto spočíva v riešení rozsahu a povahy problémov, s ktorými sa samotné členské štáty nedokážu vysporiadať.

·Proporcionalita

Opatrenia navrhnuté v tejto revízii boli pozorne posúdené v posúdení vplyvu. Proporcionalita bola zohľadnená na úrovni opatrenia vo vnútroštátnych právnych systémoch. Toto opatrenie sa stanovuje v rámci troch alternatívnych riešení každého z piatich osobitných cieľov (od najmenej zaťažujúcich pre členské štáty po najviac zaťažujúce). Proporcionalita jednotlivých navrhovaných riešení bola takisto pozorne posúdená a vyskúšaná v rámci konzultácií so zainteresovanými stranami.

·Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

·Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia pri vypracúvaní hodnotenia a posúdenia vplyvu smernice o právach obetí uskutočnila konzultácie so širokou škálou zainteresovaných strán.

V decembri 2020 Komisia uverejnila plán hodnotenia týkajúci sa tejto iniciatívy na webovom sídle „Vyjadrite svoj názor“ 22 . V rámci uvedenej konzultácie bolo doručených 56 odpovedí. Komisia 28. júna 2022 prijala svoje hodnotenie smernice o právach obetí 23 . Hodnotenie vychádzalo aj z informácií z podpornej štúdie a zhromažďovania údajov, ktoré zahŕňalo aj verejnú konzultáciu 24 . V rámci verejnej konzultácie bolo Komisii doručených 95 príspevkov vrátane 20 pozičných dokumentov.

Komisia v rámci posúdenia vplyvu revízie právnych predpisov v oblasti práv obetí vykonala tieto konzultácie: výzvu na prekladanie podkladov 25 (53 doručených odpovedí); verejnú konzultáciu (bolo doručených 72 odpovedí vrátane 15 pozičných dokumentov, z ktorých jeden bol neskôr zrevidovaný); cielené konzultácie s odborníkmi z členských štátov, platformou pre práva obetí a skupinou odborníkov na trestné právo a rozsiahle konzultácie v rámci štúdie externého dodávateľa na podporu posúdenia vplyvu týkajúceho sa nákladov a prínosov možností politiky.

Konzultácie prebehli s týmito kategóriami zainteresovaných strán: i) odborníkmi pracujúcimi s obeťami vrátane súdnych orgánov v členských štátoch, ústredných orgánov a orgánov presadzovania práva; ii) členmi organizácií občianskej spoločnosti pracujúcimi s obeťami, konkrétne organizáciami EÚ a vnútroštátnymi organizáciami a službami poskytovania podpory a pomoci obetiam; iii) agentúrami a sieťami EÚ vrátane Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Agentúry Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), Európskej siete na ochranu práv obetí, siete národných kontaktných bodov EÚ na účel náhrady škody, jednotných kontaktných miest pre obete terorizmu v členských štátoch, Európskej justičnej siete pre trestné veci, Agentúry pre základné práva (FRA), Európskej služby pre vonkajšiu činnosť; iv) medzinárodnými organizáciami, ako je Rada Európy; v) výskumnými a akademickými organizáciami a vi) verejnosťou vrátane obetí.

·Získavanie a využívanie odborných znalostí

Tento návrh vychádza z podkladov získaných v rámci hodnotenia a posúdenia vplyvu smernice o právach obetí.

Revízia takisto vychádzala z informácií z mnohých správ a štúdií o právach obetí a vykonávaní SPO v členských štátoch vrátane niekoľkých správ z projektov financovaných EÚ 26 . Komisia takisto začala analýzu nákladov a prínosov prostredníctvom externého dodávateľa s cieľom posúdiť finančnú uskutočniteľnosť hlavných možností.

Komisia okrem toho zohľadnila prácu, ktorú v minulosti vykonal Európsky parlament. Súčasťou tejto práce bola aj štúdia o vykonávaní smernice o právach obetí, ktorú uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu v roku 2017 27 , štúdia vyžiadaná Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci týkajúca sa trestného procesného práva v EÚ 28 a uznesenie parlamentu o minimálnych normách v oblasti práv, podpory a ochrany obetí 29 .

·Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, vychádza zo zistení vyplývajúcich z hodnotenia, ktoré vykonala Komisia.

Komisia v posúdení vplyvu zohľadnila niekoľko legislatívnych možností politiky. Nelegislatívne možnosti boli vylúčené vzhľadom na to, že stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) už zahŕňa nelegislatívne opatrenia, ktoré sa majú vykonať v nadchádzajúcich rokoch, ale ich očakávaný vplyv je zahrnutý do základného scenára.

Vďaka zmenám navrhovaným v uprednostňovanom balíku možností politiky v posúdení vplyvu sa dosiahne toto:

·Účinnejší prístup k informáciám, najmä prostredníctvom povinnosti zriadiť linky pomoci obetiam, na ktorých sa obetiam, ktoré ich kontaktujú, vrátane tých, ktoré nenahlasujú trestný čin, poskytnú informácie o ich právach.

·Ochranné opatrenia, ktoré sú lepšie zosúladené s potrebami obetí, najmä vďaka zlepšenému individuálnemu posúdeniu potrieb ochrany obetí a rozšírenému zoznamu ochranných opatrení, ktoré budú mať obete k dispozícii po posúdení, vrátane ochranných príkazov.

·Lepšia podpora, najmä prostredníctvom práva na bezplatnú psychologickú podporu tak dlho, ako to bude potrebné, práva na cielenú multiagentúrnu podporu detských obetí a práv osôb so zdravotným postihnutím.

·Účinnejšia účasť obetí na trestnom konaní prostredníctvom práva na administratívnu pomoc na súde a práva na nápravu.

·Lepší prístup k náhrade škody i) posilnením práv obetí na rozhodnutie o náhrade škody páchateľom počas trestného konania a ii) uložením záväznej povinnosti štátu včas vyplatiť obetiam náhradu škody zo strany páchateľa po rozsudku o náhrade škody páchateľom, pričom štátu sa umožní si ju následne od páchateľa vymáhať.

Ako sa preukazuje v posúdení vplyvu, prínosy očakávané od zmien navrhovaných v tejto revízii v každom členskom štáte prevyšujú očakávané náklady.

Pomer sa v rámci jednotlivých členských štátov líši, pričom v niektorých je pomer nákladov a prínosov vyšší (vyšší pozitívny vplyv na vynaložené euro) a v niektorých je nižší (nižší pozitívny vplyv na vynaložené euro). Hlavný dôvod takýchto rozdielov pramení z rozdielnych východiskových pozícií členských štátov. Patrí sem najmä miera úsilia (nákladov), ktoré musia členské štáty vynaložiť na dosiahnutie výsledkov navrhovaných zmien, rozdiely v nákladoch týkajúcich sa transponovania určitých opatrení (rozšírená psychologická podpora) a rozdielne počty obetí v členských štátoch.

Z posúdenia vplyvu jasne vyplýva, že hoci členské štáty budú musieť vynaložiť určité počiatočné investície, navrhované zmeny povedú k lepšie fungujúcim hospodárstvam, odolnejším spoločnostiam a silnejším verejných inštitúciám. Obete trestných činov, ktorým sa poskytne včasná podpora a ochrana, sa ľahšie začleňujú do spoločnosti, rýchlejšie sa vracajú do práce a sú menej závislé na systémoch zdravotnej starostlivosti. Takéto obete sú takisto ochotnejšie nahlasovať trestné činy a spolupracovať s príslušnými orgánmi. Členské štáty budú mať preto vďaka navrhovaným zmenám prospech zo zlepšeného hospodárstva, integrovanejšej spoločnosti a silnejšieho systému justície.

Návrh posúdenia vplyvu bol predložený výboru pre kontrolu regulácie 3. novembra a diskutovalo sa o ňom 30. novembra 2022. Posúdenie vplyvu prešlo po diskusii miernymi úpravami, aby sa v ňom presnejšie zohľadnili náklady na vykonávanie a metodika posúdenia možností. Výbor 1. decembra vydal k návrhu kladné stanovisko bez výhrad.

·Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Analýza v posúdení vplyvu naznačuje, že balík uprednostňovaných opatrení by mal z dlhodobého hľadiska viesť k zníženiu zaťaženia členských štátov, a to aj napriek krátkodobému zvýšeniu niektorých nákladov. Očakávané prínosy balíka možností by mali toto zvýšenie viac ako kompenzovať .

Rozličné opatrenia, ktorými sa zintenzívni spolupráca a koordinácia medzi vnútroštátnymi orgánmi pracujúcimi s obeťami vrátane služieb podpory, povedú k určitému zjednodušeniu pre tieto vnútroštátne orgány, a tým k efektívnejšej organizácii systémov justície. Predovšetkým aktuálne zaťaženie polície spôsobené povinnosťou poskytovať úplné informácie o právach obetí v súlade s osobitnými potrebami jednotlivých obetí sa rozdelí aj medzi iných (vrátane mimovládnych organizácií a dobrovoľníkov).

Ďalšie prínosy boli zistené v súvislosti s fungovaním systémov justície členských štátov. Predovšetkým sa očakáva, že útvarom zodpovedným za náhradu škody zo strany štátu významne pomôže úplné vykonávanie uprednostňovanej možnosti nariadenej náhrady škody. K ďalšiemu zjednodušeniu by malo dôjsť vďaka riešeniu všetkých otázok týkajúcich sa náhrady škody v rámci trestného konania, a nie v rámci trestného aj občianskeho konania. Zníži sa tak počet občianskych vecí a zefektívni sa súdny systém.

Dňa 5. decembra 2002 prijala platforma Fit for Future svoje stanovisko k revízii acquis 30 v oblasti práv obetí. Jej návrhy sú v súlade s prebiehajúcou prácou v oblasti práv obetí a uprednostňovanými možnosťami politiky v posúdení vplyvu.

·Základné práva

Tento návrh rešpektuje základné práva a je v súlade so zásadami, ktoré sú uznané v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom všetkých možností politiky bolo znížiť diskrimináciu poskytnutím rovnakého prístupu k informáciám, ochrane, podpore, spravodlivosti a náhrade škôd a zabezpečením primeraných minimálnych noriem pre všetky obete trestných činov bez rozdielu pri náležitom zohľadnení osobitných potrieb obetí.

Konkrétne sa v súvislosti s rovnakým prístupom k informáciám o právach obetí uvažovalo nad tým, ako zabezpečiť lepší prístup k obetiam v uzavretých inštitúciách. Webové sídlo (ktoré je neoddeliteľnou súčasťou linky pomoci obetiam) zlepší prístup k informáciám v prípade obetí, ktoré neovládajú úradný jazyk členského štátu. Vďaka lepšiemu posúdeniu individuálnych potrieb možno lepšie posudzovať individuálne potreby obetí, čo povedie k spravodlivejšej a účinnejšej ochrane najzraniteľnejších obetí. V súvislosti s podporou obetí sa v iniciatíve okrem iného predpokladá rozšírenie bezplatnej psychologickej podpory na širšiu skupinu obetí (v súčasnosti je vyhradená pre obete terorizmu). V revízii sa okrem toho plánuje poskytnúť všetkým obetiam trestných činov viac práv v rámci trestného konania bez ohľadu na ich formálne postavenie strany konania. Možnosť sprievodu počas konania pravdepodobne povzbudí všetky obete v tom, aby si nárokovali svoje práva. Bolo doplnené ustanovenie o právach osôb so zdravotným postihnutím, na základe ktorého sú práva v tomto návrhu dostupné podľa ich osobitných potrieb. Osobám so zdravotným postihnutím sa tak umožní využívať práva obete rovnako ako ostatným. Cieľom všetkých týchto zmien je znížiť nerovnosť, pričom sa očakáva, že budú mať pozitívny vplyv na základné práva.

Zasiahnutie do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7) a ochranu osobných údajov (článok 8) obete a páchateľa je potrebné a primerané na zabezpečenie toho, aby sa obete mohli účinne spoliehať na svoje práva na podporu a ochranu. V návrhu sa okrem toho stanovuje osobitná povinnosť nezdieľať osobné údaje obete s migračnými úradmi. Toto ochranné opatrenie zabezpečuje, že informácie o obeti sa spracúvajú len na účely SPO. Zhromažďovanie osobných údajov na štatistické účely je potrebné na zabezpečenie účinnosti opatrení v tejto revízii a na formovanie politiky v oblasti práv obetí. Rešpektovanie súkromného a rodinného života sa ďalej posilňuje zabezpečením prijatia primeraných ochranných opatrení proti páchateľom po individuálnom posúdení.

Základné práva, ako sú stanovené v Charte základných práv Európskej únie, zahŕňajú právo na život (článok 2), právo na nedotknuteľnosť osoby (článok 3), právo na súkromný a rodinný život (článok 7), právo na ochranu osobných údajov (článok 8), právo na rovnosť pred zákonom (článok 20), právo na nediskrimináciu (článok 21), práva dieťaťa (článok 24), právo na integráciu osôb so zdravotným postihnutím (článok 26), právo na sociálnu pomoc a zdravotnú starostlivosť (článok 35), právo na dobrú správu vecí verejných (článok 41) a právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47).

Návrh bol posúdený aj vzhľadom na práva páchateľov, podozrivých a obvinených osôb. Patria sem právo na prístup k spravodlivosti (článok 47), prezumpcia neviny (článok 48), právo na obhajobu a zásady zákonnosti a proporcionality trestného konania (článok 49), právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (článok 50) a pravidlá EÚ v oblasti procesných práv podozrivých a obvinených osôb. Zistilo sa, že možnosti nemajú vplyv na základné práva páchateľov, podozrivých a obvinených osôb.

V tomto návrhu sa okrem toho zohľadňujú práva osôb so zdravotným postihnutím a záväzky zakotvené v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnými stranami sú EÚ a všetky členské štáty.

Očakáva sa, že návrhom sa posilnia základné práva obetí. V prípade niektorých možností bude však priamy účinok na základné práva výraznejší ako v prípade ostatných. Keďže je nemožné vyčísliť vplyv, v rámci metodiky bola vybratá kvalitatívna analýza vykonaná na základe posúdenia stupňa, v akom môžu jednotlivé možnosti prispieť k vylepšeniu základného scenára.

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

·Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Do [šiestich rokov po prijatí] musí Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní smernice 2012/29/EÚ zmenenej touto smernicou. V tejto správe sa musí posúdiť, v akom rozsahu členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou vrátane technickej realizácie.

·Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Na zaistenie riadneho vykonávania tejto smernice je potrebný vysvetľujúci dokument (napr. vo forme tabuliek zhody) v zmysle požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-543/17 31 . Právne predpisy, ktorými sa transponuje smernica o právach obetí, sa len zriedkakedy obmedzujú na jeden právny text, keďže ustanovenia sa často začleňujú do rôznych vnútroštátnych nástrojov. Členské štáty musia z tohto dôvodu predložiť Komisii vysvetľujúci dokument so znením ustanovení prijatých na transponovanie tejto smernice.

·Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

a)Ustanovenia zamerané na zlepšenie prístupu obetí k informáciám a nahlasovaniu trestných činov (články 3a, 5a a 26a)

Podľa článku 4 SPO majú obete právo na poskytnutie informácií o ich právach od prvého kontaktu s príslušnými orgánmi, zvyčajne s políciou. Nie všetky obete však kontaktujú príslušné orgány. Ako sa zdôrazňuje v správe Agentúry pre základné práva z roku 2021 32 , obete vo väčšine prípadov trestný čin nenahlásia. Týmto obetiam je odopretý prístup k informáciám vrátane informácií o ich právach na podporu a ochranu bez ohľadu na to, či trestný čin nahlásia, alebo nie.

Hoci na základe SPO sa vyžaduje, aby sa informácie obetiam poskytovali v súlade s právom rozumieť a byť pochopený (článok 3 SPO), pri hodnotení sa zistilo, že príslušné orgány v praxi často používajú jazyk, ktorý nie je prispôsobený potrebám obetí 33 . Týka sa to osôb so zdravotným postihnutím, osôb, ktoré nehovoria štátnym jazykom, detí a starších osôb. Okrem toho, keďže k prvému kontaktu s príslušnými orgánmi často dochádza na mieste trestného činu, osoby, ktoré sú bezprostredne po trestnom čine v šoku, nie sú schopné pochopiť informácie, ktoré sa im poskytnú.

Podľa článku 6 SPO by sa mali obetiam poskytnúť aj nadväzujúce informácie od príslušných orgánov týkajúce sa rozličných štádií trestného konania, ich úlohy a situácie páchateľa (napr. prepustenie zo zaistenia a zadržania). Veľká časť zainteresovaných strán, ktoré sa zúčastnili konzultácií v rámci hodnotenia, však usúdila, že obete v plnej miere nevyužívajú svoje práva na informácie od prvého kontaktu s príslušným orgánom podľa SPO a že by sa to malo zlepšiť.

Vo všetkých členských štátoch ešte nie sú dostupné komplexnejšie prostriedky komunikácie s obeťami, pri ktorých sa zohľadňuje zložitosť potrieb obetí v súvislosti s ich právom na prístup k informáciám. Mnohé obete sa stále nemôžu spoľahnúť na linku pomoci na telefónnom čísle 116 006 34 . Na týchto linkách pomoci by sa obetiam mali poskytnúť informácie, ktoré aktuálne potrebujú. Mali by mať možnosť slobodne hovoriť o svojich skúsenostiach a v prípade potreby byť odkázaní na políciu alebo iné služby. Ešte menej obetí využíva pokročilejšie linky pomoci, ktorých súčasťou je aj komplexné webové sídlo a ktoré okrem telefonického hovoru umožňujú nadviazanie kontaktu aj prostredníctvom chatu alebo e-mailu 35 .

S cieľom prekonať zistené problémy týkajúce sa prístupu obetí k informáciám sa v tejto revízii navrhuje súbor opatrení, najmä povinnosť členských štátov poskytovať linky pomoci obetiam (článok 3a). Používať sa bude telefónne číslo EÚ 116 006 a webové sídlo s najnovšou technológiou na poskytnutie optimálneho prístupu v najpoužívanejších jazykoch a osobám so zdravotným postihnutím. Linka pomoci bude prvým kontaktným miestom pre všetky obete všetkých trestných činov, ktorá bude poskytovať emocionálnu podporu a v prípade potreby bude obete odkazovať na služby špecializovanej podpory.

Navrhovaná revízia je v súlade s ostatnými linkami pomoci používajúcimi rezervované čísla EÚ začínajúce sa na „116“, ako sú nezvestné deti (116 000) a obete rodovo motivovaného násilia (116 116). Návrh je zároveň v súlade so stratégiou Komisie Lepší internet pre deti 36 . Podporuje sieť centier pre bezpečnejší internet, ktorej súčasťou sú linky pomoci pre deti, rodičov a opatrujúce osoby v oblasti problémov na internete (ako je násilie na internete a kybernetická šikana) a horúce linky na nahlasovanie online materiálu obsahujúceho zneužívanie detí. Návrh je takisto v súlade s politikou Komisie zameranou na zabezpečenie toho, aby sa kybernetická šikana riešila na čísle 116 111.

Aby sa zabezpečilo, že obetiam sa poskytnú komplexné a inkluzívne informácie, v návrhu sa členským štátom ukladá povinnosť stanoviť osobitné postupy vo formulári alebo v protokoloch. V článku 26a sa požaduje, aby sa takéto protokoly stanovili v spolupráci s orgánmi presadzovania práva a súdnymi orgánmi (prokurátormi a sudcami) a podpornými organizáciami. V protokoloch sa poskytnú pokyny rozličným partnerom v súvislosti s tým, ako zabezpečiť, aby sa obetiam poskytli informácie, ktoré sú prispôsobené ich individuálnym potrebám a sú relevantné pre osobitné časti konania.

V revízii sa stanovuje aj povinnosť zabezpečiť, aby obete mohli nahlasovať trestné činy pomocou informačných a komunikačných technológií (článok 5a ods.1). Nahlasovanie trestných činov bude jednoduchšie aj pre osoby v zaistení a zadržaní [podrobné informácie sa uvedú v protokoloch stanovených v koordinácii a spolupráci medzi orgánmi presadzovania práva, súdnymi orgánmi (prokurátori a sudcovia) a organizáciami podpory (článok 26a).

Nahlasovanie trestných činov bude jednoduchšie aj pre neregulárnych migrantov. V článku 5a ods. 5 návrhu sa požaduje, aby sa príslušným orgánom prichádzajúcim do kontaktu s obeťou, ktorá nahlasuje trestný čin, neumožňovalo prenášať osobné údaje o pobytovom statuse obete migračným úradom, ak tieto údaje boli získané v dôsledku nahlasovania trestného činu, a to minimálne do dokončenia prvého individuálneho posúdenia, ako sa uvádza v článku 22 SPO. V tomto kontexte treba pripomenúť, že podľa smernice 2012/29/EÚ podanie trestného oznámenia a účasť na trestnom konaní nezakladá žiadne práva vo vzťahu k pobytovému statusu obete, ani nemá odkladný účinok pri určovaní jej pobytového statusu. Okrem toho v prípade neregulárnych migrantov, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorým bola poskytnutá pomoc pri nelegálnej imigrácii, a ktorí spolupracujú s príslušnými orgánmi, majú príslušné orgány povinnosť informovať ich o ich právach a možnostiach podľa smernice o povolení na pobyt. Medzi tieto možnosti patrí najmä poskytnutie času na premyslenie s cieľom rozhodnúť sa, či spolupracovať pri vyšetrovaní, a vydanie povolenia na pobyt.

b)Ustanovenia na uľahčenie prístupu k špecializovanej podpore pre zraniteľné obete vrátane detí (článok 9 ods. 1, články 9a a 24)

V článkoch 8 a 9 SPO sa stanovuje právo na bezplatnú špecializovanú, cielenú a integrovanú podporu pre obete s osobitnými potrebami vrátane prípadnej psychologickej podpory. Pri hodnotení sa však preukázalo, že zraniteľné obete vrátane detí často nemôžu využívať účinnú podporu 37 .

V mnohých krajinách je stále problémom nedostatočná miera prístupu zameraného na dieťa 38 . Pri hodnotení sa preukázalo, že chýba spoločné chápanie v súvislosti s tým, aká cielená a integrovaná podpora je potrebná vo vzťahu k zraniteľným obetiam, najmä deťom. V dôsledku toho nemôžu všetky deti využívať vysokokvalitnú špecializovanú podporu. V komplexnej stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (2021 – 2024) 39 sa stanovuje, že súdne konanie by malo byť prispôsobené veku a potrebám dieťaťa a musia sa počas neho rešpektovať všetky práva dieťaťa s ohľadom na jeho najlepší záujem. Model Barnahus je aktuálne najpokročilejším príkladom prístupu k justícii zameraného na dieťa 40 . Hoci na základe tejto revízie sa od členských štátov nevyžaduje, aby sa riadili modelom Barnahus, revízia vychádza z jeho zásad. Na vyriešenie tohto problému sa v revízii v novom článku 9a požaduje, aby členské štáty poskytovali cielený multiagentúrny prístup na podporu a ochranu detských obetí. Mal by byť založený na poskytovaní služieb integrovaným a koordinovaným spôsobom v rovnakých priestoroch. Toto predstavuje hlavný doplnok opatrení zohľadňujúcich potreby detí, ktoré už sú súčasťou SPO (ako je videozáznam výpovedí, vyhýbanie sa očnému kontaktu, vedenie pohovoru spôsobom vhodným pre dieťa vykonávané tou istou osobou). Od členských štátov sa na základe tejto revízie takisto požaduje, aby sa takýto cielený a multiagentúrny prístup sprístupnil všetkým detským obetiam, ktoré ho potrebujú.

V hodnotení sa takisto zdôraznilo, že bezplatná psychologická podpora pre obete nie je vždy dostupná v takmer polovici členských štátov 41 . Od obetí sa často žiada, aby po prvom sedení za psychologickú podporu platili, čo je problematické najmä v prípade zraniteľných obetí, ktoré si zvyčajne nemôžu dovoliť platiť za podporu. Účinky trestného činu môžu byť dlhotrvajúce a existuje niekoľko faktorov, ktoré tieto účinky zhoršujú, napr. závažnosť trestného činu, osobná situácia obete a prípadná viktimizácia v minulosti 42 . Ako sa zdôrazňuje v správe FRA z roku 2019 (časti II), obete násilného trestného činu preto nebudú schopné zohrávať významnú úlohu v trestnom konaní, pokiaľ sa im neposkytne profesionálna psychologická podpora na posilnenie ich postavenia.

Na vyriešenie tohto problému sa v revízii v článku 9 ods. 1 navrhuje, aby služby špecializovanej podpory zahŕňali bezplatnú psychologickú podporu tak dlho, ako to bude potrebné, pre všetky zraniteľné obete, ktoré takúto podporu potrebujú – t. j. ak sa potreba takejto podpory preukáže na základe individuálneho posúdenia. Všetky obete budú naďalej využívať emocionálnu a psychologickú podporu, ktorú majú často k dispozícii krátko po trestnom čine, ale obete s osobitnými potrebami budú mať uľahčený prístup k takejto psychologickej podpore, ktorú by mali mať k dispozícii nielen krátko po trestnom čine, ale aj dlhodobo (tak dlho, ako to bude potrebné).

V prípade oboch navrhovaných opatrení je potrebná vnútroštátna koordinácia služieb podpory, orgánov presadzovania práva a súdnych orgánov uvedených v protokoloch (článok 26a).

Prístup obetí k  službám podpory sa posilní vďaka požiadavke, aby boli služby podpory obetí funkčné aj počas krízy – v súlade so skúsenosťami nadobudnutými počas pandémie COVID-19. To sa dosiahne doplnením odseku do článku 8 SPO. Obete budú môcť využívať aj uľahčené odkazovanie na služby podpory obetí (zmeny článku 8).

Navrhované opatrenia vnášajú jasnosť do rozsahu podpory najzraniteľnejších obetí vrátane detí. Okrem toho sa vďaka nim zlepšuje dôvera vo vnútroštátne systémy justície a systémy justície ostatných členských štátov.

c)Ustanovenia na zabezpečenie toho, aby mali obete účinnejší prístup k spravodlivosti (články 10a a 10b)

Podľa SPO hlavné práva, ktorými sa uľahčuje účasť obetí na trestnom konaní, zahŕňajú právo byť vypočutý (článok 10 SPO), práva v prípade rozhodnutia skutok nestíhať (článok 11 SPO), právo na právnu pomoc (článok 13 SPO) a súbor práv zameraných na ochranu obetí pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou počas konania (články 18 až 24 SPO). Pri hodnotení a konzultáciách sa zdôraznilo, že účasť obetí na trestnom konaní je náročná alebo dokonca nemožná, pokiaľ nie sú vhodne sprevádzané a neposkytuje sa im vhodné poradenstvo. Rada advokáta, ktorý obeť zastupuje na súde, predstavuje pomoc pri väčšine problémov, najmä v súvislosti s právnymi aspektmi. Nie všetky obete však majú právo na advokáta. Právna pomoc sa môže poskytnúť osobám s nedostatočnými prostriedkami, čo sa určuje prostredníctvom testu, ktorý je v niektorých členských štátoch mimoriadne prísny. Právnu pomoc možno okrem toho poskytnúť osobám, ktoré utrpeli ujmu v dôsledku určitých druhov trestných činov, ale len vtedy, ak sú účastníkmi trestného konania (článok 13 SPO). Pre obete je preto kľúčové, aby mali právo byť sprevádzané aj inou osobou ako advokátom, ktorá by mohla poskytovať aspoň poradenstvo v súvislosti s úlohou obete a právami počas konania a ponúknuť emocionálnu podporu. V článku 20 SPO sa takéto právo poskytuje, ale je obmedzené na štádium vyšetrovania (pred súdnym konaním).

V tomto kontexte je nevyhnutné zabezpečiť, aby mali všetky obete v EÚ aspoň právo na pomoc počas súdneho konania a byť primerane informované pracovníkmi súdu 43 .

Na základe hodnotenia sa ukazuje, že ďalším významným problémom týkajúcim sa účasti obetí na trestnom konaní je, že v niektorých členských štátoch obete nemajú právne postavenie účastníka trestného konania 44 . SPO to ponecháva na vnútroštátne právo, takže postavenie obetí sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši (napr. účastník, asistent prokurátora, poškodený alebo svedok s právom byť vypočutý). Obetiam okrem toho často chýbajú právne prostriedky nápravy na to, aby mohli napadnúť rozhodnutia, ktoré sa ich priamo týkajú 45 , čo de facto vedie k porušovaniu práva obetí na prístup k spravodlivosti.

Na zabezpečenie účinnejšej účasti obetí na trestnom konaní sa v tejto revízii navrhuje v novom článku 10a stanoviť právo na pomoc na súde.

V tejto revízii sa takisto navrhuje stanoviť právo obetí napadnúť rozhodnutia prijaté počas súdneho konania, ktoré sa týkajú určitých práv obetí podľa tejto smernice, ako je právo na osobitné ochranné opatrenia pre osoby s osobitnými potrebami, právo na preklad počas súdneho pojednávania. Členské štáty by museli zabezpečiť, aby obete mohli uvedené rozhodnutia napadnúť bez ohľadu na ich postavenie v rámci trestného konania a v súlade so zásadou súdneho preskúmania (článok 10b).

Povedie to k zlepšeniu skúseností obetí so systémom trestnej justície a ich dôvery v neho. Pomôže im to byť vypočutí, zlepšia sa ich výpovede a ich účasť, vďaka čomu sa zvýši účinnosť justície.

d)Ustanovenia na zabezpečenie toho, aby mali obete účinnejší prístup k náhrade škody

Ako sa zdôrazňuje v stratégii EÚ v oblasti práv obetí, prístup obetí k náhrade škody páchateľom a štátom je v mnohých členských štátoch naďalej náročný. Tento problém sa dotýka vnútroštátnych aj cezhraničných vecí. Podľa článku 16 SPO majú všetky obete právo na rozhodnutie o náhrade škody páchateľom počas trestného konania, pokiaľ sa na základe vnútroštátneho práva nestanoví, že takéto rozhodnutie sa má prijať v rámci iného súdneho konania. Ako sa uvádza v ˆspráve Milqueta a potvrdzuje v hodnotení, toto právo je často neúčinné 46 , keďže v niektorých členských štátoch sa v rámci trestného konania často nevydá žiadne rozhodnutie o náhrade škody 47 . Obetiam sa okrem toho škoda často nenahradí ani po trestnom konaní, v rámci ktorého sa vydal rozsudok ukladajúci páchateľovi povinnosť škodu nahradiť, pretože je ťažké prinútiť páchateľa, aby zaplatil. Chýbajúci účinný prístup k náhrade škody páchateľom v trestnom konaní vedie k tomu, že obete sa musia často zúčastňovať na zložitých a zdĺhavých občianskych súdnych konaniach. Takisto môžu byť nútené žiadať, aby náhradu škody vyplatil štát, na základe vnútroštátnych pravidiel v oblasti vyplácania náhrad štátom 48 . Tento problém sa dotýka vnútroštátnych, ako aj cezhraničných vecí.

Na uľahčenie prístupu obetí k náhrade škody páchateľom sa v tejto revízii navrhuje, aby sa obetiam udelilo právo na rozhodnutie o náhrade škody páchateľom len počas trestného konania. V dôsledku toho by sa mala vypustiť aktuálna výnimka podľa článku 16 SPO, v ktorej sa na základe vnútroštátneho práva umožňuje prijať takéto rozhodnutie v rámci iného súdneho konania. Komisia okrem toho navrhuje, aby bolo pre členské štáty povinné vyplatiť priznanú náhradu škody od páchateľa obeti vopred, ihneď po rozsudku a následne vymáhať náhradu za odškodnenie od páchateľa (nový článok 16 ods. 2).

Očakáva sa, že vďaka týmto návrhom sa značne zvýšia štandardy obetí v oblasti náhrady škody páchateľom vo vnútroštátnych aj cezhraničných veciach. Uľahčením toho sa vo veľkom rozsahu obmedzia situácie, keď obete požadujú náhradu škody od štátu. Dochádza k tomu preto, že odškodnenie štátom sa vo väčšine prípadov prizná len vtedy, ak obete neboli odškodnené páchateľom.

e)Ustanovenia na lepšie zosúladenie opatrení na ochranu obetí s potrebami obetí na zabezpečenie bezpečnosti zraniteľných obetí (články 22 a 23)

V článku 22 SPO sa ustanovuje právo obete na včasné a individuálne posúdenie jej potrieb v oblasti ochrany. Jeho účelom je určiť to, či je obeť nejakým spôsobom osobitne zraniteľná v súvislosti so sekundárnou viktimizáciou (ujma spôsobená trestným konaním) a opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním a/alebo odvetnými opatreniami (ujma spôsobená páchateľom), aby bolo možné uplatniť vhodné ochranné opatrenia. Tieto ochranné opatrenia sú stanovené v článku 23 SPO. Podmienky individuálnych posúdení sú ponechané na vnútroštátne právo. Podľa hodnotenia je právo na individuálne posúdenie jedným z najvýznamnejších úspechov SPO. V praxi však jeho kvalitu často znižujú tieto tri zistené nedostatky:

·posúdenie sa v rámci konania vykoná príliš neskoro;

·nezúčastňujú sa na ňom psychológovia a služby podpory obetí, ktoré majú odborné znalosti na posúdenie psychologickej situácie jednotlivých obetí;

·zanedbávajú sa riziká, ktoré predstavuje páchateľ, ktorý môže vlastniť zbrane a môže užívať drogy či alkohol.

Individuálne posúdenia potrieb obetí sa musia vykonať správne, aby sa zabezpečila náležitá ochrana obetí. Bez týchto posúdení nemôžu mať obete prínos s osobitných ochranných opatrení stanovených v článku 23 SPO. Medzi tieto opatrenia patria osobitné techniky vedenia pohovoru, neudržiavanie očného kontaktu s páchateľom alebo to, že nie je povinné byť v súdnej sieni. Ich súčasťou však nie sú opatrenia na fyzickú ochranu pred páchateľom (napr. ochranné príkazy), a to aj napriek tomu, že práva obete na ochranu podľa SPO zahŕňajú ochranu pred sekundárnou viktimizáciou aj opakovanou viktimizáciou. Hodnotenie a konzultácie naznačujú, že tento nedostatok v SPO nebol odstránený pomocou vnútroštátneho práva a praxe. Mnohé zainteresované strany, s ktorými sa vykonali konzultácie v rámci hodnotenia, dospeli k záveru, že právo obetí na ochranu nie je široko dostupné a malo by sa posilniť.

V tejto revízii sa stanovujú cielené zmeny individuálneho posúdenia potrieb obetí (prostredníctvom presných zmien aktuálneho článku 22) doplnením týchto prvkov:

·vykonávanie posúdenia pri prvom kontakte s príslušnými orgánmi;

·zapojenie služieb podpory, orgánov presadzovania práva a justície – protokoly, ktoré sa stanovia na základe nového článku 26a, poskytnú praktické opatrenia v súvislosti s tým, ako by táto spolupráca mala byť zriadená v členských štátoch;

·hodnotenie rizík, ktoré predstavuje páchateľ (ako je užívanie alkoholu alebo vlastníctvo zbraní);

·zahrnutie posúdenia individuálnych potrieb týkajúcich sa podpory.

Vďaka tejto revízii sa okrem toho posilní používanie ochranných opatrení v oblasti fyzickej ochrany obetí, ako sú ochranné príkazy, doplnením opatrení fyzickej ochrany na zoznam špecializovaných ochranných opatrení, ktoré sú aktuálne stanovené v článku 23 SPO. Tento návrh prispeje k zvýšeniu informovanosti o dostupných vnútroštátnych ochranných opatreniach vrátane ochranných príkazov. Jeho cieľom je aj zjednodušenie toho, ako sa v súčasnosti uplatňujú.

Celkovo z opatrení navrhovaných v tejto revízii, týkajúcich sa cielenejších individuálnych posúdení, budú mať prospech všetky obete, keďže sa nimi zabezpečí dobré posúdenie potreby ochranných opatrení. Jeho cieľom je aj uľahčiť vzájomné uznávanie európskych ochranných príkazov zlepšením spôsobu ich uplatňovania na vnútroštátnej úrovni.

f)Používanie elektronickej komunikácie (článok 26b)

Od prijatia smernice došlo k mnohým technologickým zmenám (digitalizácia). Obete v EÚ ešte stále nemajú prospech z potenciálu nových technológií, keďže nie sú k dispozícii vhodné digitálne nástroje na zlepšenie ich prístupu k spravodlivosti, ako je možnosť nahlásiť trestný čin na internete alebo získať online prístup k spisom obetí 49 .

Komisia na riešenie zistených nedostatkov navrhuje opatrenia týkajúce sa používania elektronickej komunikácie (nový článok 26b). Členským štátom sa predovšetkým uloží povinnosť poskytnúť obetiam možnosť uplatniť svoje právo na informácie a na prístup k spravodlivosti prostredníctvom elektronickej komunikácie. Navrhované opatrenia sú v súlade s politikou Komisie v oblasti digitalizácie vrátane jej návrhu týkajúceho sa digitalizácie justície.

g)Práva obetí so zdravotným postihnutím (článok 26c)

Pri hodnotení sa ukázalo, že osoby so zdravotným postihnutím ešte stále nemôžu naplno využívať práva, ktoré majú ako obete trestného činu. Za posledných desať rokov od prijatia SPO došlo k zásadnému vývoju pri sprístupňovaní produktov a služieb osobám so zdravotným postihnutím. Konkrétne v roku 2019 prijala Komisia smernicu 2019/882/EÚ o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb 50 . V revízii SPO Komisia uznáva tento vývoj a navrhuje uľahčenie prístupu obetí so zdravotným postihnutím k spravodlivosti. Komisia navrhuje doplnenie osobitného prierezového ustanovenia týkajúceho sa práv obetí so zdravotným postihnutím s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup k službám a ochranným opatreniam a aby boli prostriedky digitálnej komunikácie v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe I k smernici o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (nový článok 26c).

h)Práva obetí na prostriedky nápravy (článok 26d)

SPO v súčasnosti neponúka ustanovenie týkajúce sa právnych prostriedkov nápravy pre obete trestných činov, ktorých práva podľa tejto smernice boli porušené. Takéto právo pramení zo zásady účinnosti práva EÚ, na základe ktorého sa od členských štátov požaduje, aby zaviedli primerané a účinné prostriedky nápravy v prípade porušenia práva priznaného jednotlivcom podľa práva EÚ. Takýto chýbajúci predpis a potreba ho zaviesť boli zdôraznené v správach FRA. V marci 2023 Rada Európy navyše prijala odporúčanie v oblasti práv, služieb a podpory pre obete trestných činov 51 , v ktorom sa stanovuje právo obetí na prostriedok nápravy.

Komisia na vyriešenie tohto problému navrhuje doplnenie ustanovenia týkajúceho sa právnych prostriedkov nápravy pre obete porušenia práv podľa tejto smernice do nového článku 26d. Toto ustanovenie odzrkadľuje podobné ustanovenia v predpisoch EÚ týkajúcich sa práv podozrivých a obvinených osôb. Vypĺňa sa tak aktuálna medzera a prináša to potrebnú rovnováhu medzi právami podozrivých a obvinených osôb a právami obetí.

i)Osobitné povinnosti týkajúce sa obetí násilia na ženách a domáceho násilia (článok 27a)

Komisia navrhuje zavedenie ustanovenia, ktorým sa objasňuje prepojenie medzi návrhom revízie SPO a legislatívnym návrhom týkajúcim sa násilia na ženách a domáceho násilia. Podľa tohto ustanovenia musia členské štáty vykonávať opatrenia podľa SPO bez ohľadu na povinnosti podľa druhého návrhu. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby členské štáty určite transponovali obe smernice a venovali osobitnú pozornosť transponovaní osobitnejších pravidiel týkajúcich sa obetí násilia na ženách a domáceho násilia. Opatrenia na základe oboch návrhov budú uplatniteľné na obete násilia na ženách aj domáceho násilia.

j)Požiadavka na zhromažďovanie údajov o právach obetí každé tri roky (článok 28)

V článku 28 sa stanovuje, že členské štáty musia každé tri roky poslať Komisii údaje o tom, ako obete uplatňovali práva ustanovené v SPO.

Pri hodnotení smernice sa však ukázalo, že stále existujú závažné nedostatky v zhromažďovaní údajov. Konkrétne ide o to, že údaje zhromažďované členskými štátmi nie sú komplexné a často ich nemožno porovnať. Komisia preto zmenou článku 28 navrhuje požiadavku, aby členské štáty vytvorili systém na zhromažďovanie, vytváranie a šírenie štatistík o obetiach trestných činov. Súčasťou štatistík by mali byť údaje relevantné pre vnútroštátne postupy týkajúce sa obetí trestných činov vrátane tohto minimálneho súboru ukazovateľov: počtu a typu nahlásených trestných činov, veku a pohlavia obetí. Súčasťou údajov by mali byť aj informácie o tom, ako obete uplatňovali práva stanovené v smernici, ako je to dnes.

Komisia podporí členské štáty pri zbieraní údajov, a to aj vypracovaním spoločných noriem, formátov rozčlenenia a vykazovania. Členské štáty musia údaje poskytovať Komisii (Eurostatu) každé tri roky. V návrhu revízie SPO sa takisto uznáva úloha, ktorú Agentúra pre základné práva doteraz zohrávala pri pomoci Komisii a členským štátom v zbieraní a analyzovaní údajov o tom, ako obete uplatňovali svoje práva podľa smernice, za posledných desať rokov od prijatia smernice. Cieľom doplnenia úlohy Agentúry pre základné práva do ustanovenia o zbere údajov je zabezpečiť, aby mohla agentúra naďalej pokračovať vo svojej dobrej práci a mohla naďalej pomáhať Komisii a členským štátom pri plnení tejto úlohy.

Očakáva sa, že vďaka tomuto opatreniu sa zlepší úplnosť, konzistentnosť a porovnateľnosť údajov o obetiach trestných činov počas rôznych referenčných období a v rámci rôznych členských štátov. Takisto povedie k zlepšenie zhromažďovania údajov na úrovni EÚ. Aby sa členské štáty nezaťažovali zhromažďovaním údajov, požadovaná frekvencia zhromažďovania údajov pre Komisiu (Eurostat) bude každé tri roky.

2023/0250 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 52 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 53 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Únia prijala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ 54 s cieľom zabezpečiť, aby boli obetiam trestných činov poskytované primerané informácie, podpora a ochrana a aby sa mohli zúčastňovať na trestnom konaní.

(2)Komisia posúdila, ako si obete uplatňovali svoje práva vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ a svoje výsledky uverejnila v hodnotiacej správe 55 . Z hodnotenia vyplýva, že smernica 2012/29/EÚ vo všeobecnosti priniesla očakávané výhody a pozitívne ovplyvnila práva obetí, stále však pretrvávajú určité problémy týkajúce sa práv obetí podľa tejto smernice. K zisteným nedostatkom patrí nedostatočná schopnosť obetí uplatniť si svoje právo na prístup k informáciám, právo na podporu a ochranu podľa individuálnych potrieb každej obete, právo zúčastňovať sa na trestnom konaní či právo na získanie rozhodnutia o náhrade škody páchateľom počas trestného konania. Táto revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ reaguje na nedostatky, na ktoré bolo poukázané pri jej hodnotení, ako aj v rámci početných konzultácií.

(3)V snahe poskytnúť obetiam jednoduché a moderné prostriedky na uplatňovanie svojich práv by mali členské štáty obetiam umožniť, aby s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi komunikovali elektronicky. Obete by mali mať možnosť využívať elektronické nástroje na získavanie informácií o svojich právach a svojom prípade, na oznamovanie trestných činov a na inú komunikáciu s príslušnými orgánmi a službami podpory prostredníctvom komunikačných a informačných technológií. Obete by mali mať možnosť zvoliť si spôsob komunikácie a členské štáty by mali takéto komunikačné a informačné technológie poskytnúť ako alternatívu k štandardným spôsobom komunikácie, avšak bez toho, aby ich úplne nahradili.

(4)S cieľom zabezpečiť komplexné komunikačné kanály, ktoré by prihliadali na celý rad potrieb obetí v súvislosti s ich právom na prístup k informáciám, by všetky obete bez ohľadu na to, kde v EÚ a za akých okolností k trestnému činu došlo, mali mať prístup k linkám pomoci pre obete, ktoré by mohli z celej EÚ kontaktovať prostredníctvom telefónneho čísla 116 006 alebo pripojením sa na osobitné webové stránky. Takéto linky pomoci by mali obetiam poskytovať informácie o ich právach, ako aj emocionálnu podporu, a v prípade potreby by mali ich prípad postúpiť polícii alebo iným službám vrátane iných špecializovaných liniek pomoci. Uvedené linky pomoci by mali obetiam sprostredkovať kontakt aj na iné špecializované linky pomoci, ktoré sú uvedené v rozhodnutí Komisie 2007/116/ES 56 , ako je napríklad detská linka pomoci dostupná na harmonizovanom telefónnom čísle „116 111“, linka pre nezvestné deti dostupná na harmonizovanom telefónnom čísle „116 000“ a linka pre rodovo motivované násilie dostupná na harmonizovanom telefónnom čísle „116 116“.

(5)Všeobecnou linkou pomoci pre obete by nemala mať dotknutá prevádzka osobitných a špecializovaných liniek pomoci, ako sú detské linky pomoci a linky pomoci pre obete násilia na ženách a domáceho násilia, ako sa vyžaduje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 57 .../... [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu]. Všeobecné linky pomoci pre obete by mali fungovať popri špecializovaným linkám pomoci.

(6)Proces oznamovania trestných činov v Únii by sa mal zlepšiť, aby bolo možné bojovať proti beztrestnosti, zabrániť opakovanej viktimizácii a zaistiť bezpečnejšiu spoločnosť. Je potrebné bojovať proti ľahostajnosti verejnosti voči trestnej činnosti, a to motivovaním ľudí, ktorí sú svedkami trestného činu, aby trestné činy oznamovali a poskytovali obetiam pomoc, ako aj vytváraním bezpečnejšieho prostredia pre obete na oznamovanie trestných činov. Pre obete, ktoré sú neregulárnymi migrantmi v Únii, bezpečné prostredie na oznamovanie trestných činov znamená odstránenie strachu z toho, že v dôsledku kontaktovania orgánov presadzovania práva bude iniciované konanie o návrate. Osobné údaje obetí, ktoré sú neregulárnymi migrantmi v Únii, by sa nemali zasielať príslušným migračným orgánom, pokiaľ nebude ukončené aspoň prvé individuálne posúdenie uvedené v článku 22 smernice 2012/29/EÚ. Oznámenie trestného činu a účasť na trestnom konaní podľa smernice 2012/29/EÚ nezakladá žiadne práva vo vzťahu k pobytovému statusu obete, ani nemá odkladný účinok pri určovaní jej pobytového statusu. Všetky zraniteľné obete, ako sú detské obete alebo obete v zaistení a zadržaní, ktoré sú vystavené zastrašovaniu alebo sú inak závislé od páchateľa, resp. ktorých mobilita je obmedzená, by mali mať možnosť oznámiť trestný čin za podmienok zohľadňujúcich ich osobitnú situáciu a v súlade s protokolmi osobitne vypracovanými na tento účel.

(7)Cielené a integrované služby podpory by mali byť dostupné širokej škále obetí s osobitnými potrebami. Medzi takéto obete môžu patriť nielen obete sexuálneho násilia, obete rodovo motivovaného násilia a obete domáceho násilia, ale aj obete obchodovania s ľuďmi, obete organizovanej trestnej činnosti, obete so zdravotným postihnutím, obete vykorisťovania, obete trestných činov z nenávisti, obete terorizmu alebo obete najzávažnejších medzinárodných trestných činov. V reakcii na nedostatky zistené v hodnotení by mali členské štáty vypracovať osobitné protokoly, ktorými sa bude riadiť organizácia činností služieb špecializovanej podpory, aby tak bolo možné komplexne reagovať na celý rad potrieb obetí s osobitnými potrebami. Takéto protokoly by sa mali vypracovať v koordinácii a spolupráci medzi orgánmi presadzovania práva, prokuratúrou, sudcami, orgánmi zaistenia a zadržania, službami restoratívnej spravodlivosti a službami na podporu obetí.

(8)V snahe zabrániť vážnym dôsledkom viktimizácie v ranom veku, ktoré môžu negatívne ovplyvniť celý život obetí, je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola všetkým detským obetiam poskytovaná najvyššia úroveň podpory a ochrany. Najzraniteľnejšie detské obete vrátane detských obetí sexuálneho zneužívania, detských obetí obchodovania s ľuďmi a detských obetí, ktoré boli inak obzvlášť zasiahnuté trestným činom z dôvodu závažnosti trestného činu alebo ich konkrétnej situácie, by mali mať možnosť využívať cielené a integrované služby podpory a ochrany, čo zahŕňa poskytovanie justičných a sociálnych služieb koordinovaným a kooperatívnym spôsobom v tých istých priestoroch. Takéto služby by sa mali poskytovať v priestore vyhradenom na tento účel. V snahe zaistiť účinnú ochranu detskej obete v prípade, že na trestnom čine má účasť nositeľ rodičovských práv a povinností, alebo že existuje konflikt záujmov medzi dieťaťom a nositeľom rodičovských práv a povinností, bolo doplnené ustanovenie, ktoré má zabezpečiť, aby v prípadoch, ako je napríklad oznamovanie trestného činu, lekárske alebo súdnolekárske vyšetrenie, sprostredkovanie služieb podpory alebo psychologickej podpory, neboli tieto úkony podmienené súhlasom nositeľa rodičovských práv a povinností, pričom sa vždy prihliada na najlepšie záujmy dieťaťa.

(9)Na to, aby mohli obete reálne vnímať proces presadzovania spravodlivosti a obhajovať svoje záujmy, je dôležité zabezpečiť ich prítomnosť a aktívnu účasť na trestnom konaní. Preto by všetky obete v Únii, a to bez ohľadu na to, aké majú podľa vnútroštátneho práva postavenie v trestnom konaní, mali mať v prípade porušenia svojich práv podľa tejto smernice právo na účinný prostriedok nápravy podľa vnútroštátneho práva. Všetky obete v Únii bez ohľadu na svoje postavenie v trestnom konaní by zároveň mali mať právo požiadať o preskúmanie rozhodnutí, ktoré boli vydané počas súdneho konania a ktoré sa ich priamo dotýkajú. K takýmto rozhodnutiam by malo patriť aspoň rozhodnutie o tlmočení počas súdnych pojednávaní a rozhodnutie o osobitných ochranných opatreniach, ktoré majú k dispozícii obete s osobitnými potrebami ochrany. Procesné pravidlá, na základe ktorých môžu obete požiadať o preskúmanie takýchto rozhodnutí vydaných počas súdneho konania, by sa mali stanoviť vo vnútroštátnom práve, ktoré by malo poskytovať potrebné záruky, že takáto možnosť preskúmania nebude mať za následok neprimerané predĺženie trestné konanie.

(10)Všetky obete by sa mali posudzovať včasným, vhodným, účinným a primeraným spôsobom. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola obetiam poskytovaná podpora a ochrana, ktorá zodpovedá ich individuálnym potrebám. Individuálne posudzovanie potrieb obetí v oblasti podpory a ochrany by malo prebiehať vo viacerých fázach. V prvej fáze by sa všetky obete mali posudzovať už počas prvého kontaktu s príslušnými orgánmi, aby sa zabezpečila identifikácia najzraniteľnejších obetí v počiatočných štádiách konania. Obete, ktoré si vyžadujú komplexnejšie posúdenie, by mali byť v ďalších fázach posudzované službami na podporu obetí vrátane psychológov. Takéto služby majú najlepšie predpoklady na to, aby dokázali posúdiť stav obetí. V individuálnom posúdení by sa malo prihliadať aj na situáciu páchateľa, ktorý môže mať násilnícku minulosť, vlastniť zbrane alebo užívať drogy a môže tak pre obete predstavovať väčšie riziko. Individuálne posúdenie potrieb obetí by malo zahŕňať nielen posúdenie potrieb v oblasti ochrany, ale aj potrieb v oblasti podpory. Je nevyhnutné identifikovať obete, ktoré si vyžadujú osobitnú podporu, aby sa tak cielená podpora, ako napr. dlhodobá bezplatná psychologická pomoc, poskytovala tým, ktorí ju potrebujú.

(11)Vďaka lepšiemu posudzovaniu potrieb obetí v oblasti ochrany by obete, ktoré fyzickú ochranu potrebujú, mali mať možnosť dostať takúto ochranu vo forme, ktorá je prispôsobená ich konkrétnej situácii. K takýmto opatreniam by mala patriť prítomnosť orgánov presadzovania práva alebo zamedzenie kontaktu s páchateľom na základe vnútroštátnych ochranných príkazov. Takéto opatrenia môžu mať trestnoprávny, správny alebo občianskoprávny charakter.

(12)Všetky obete by mali mať možnosť získať rozhodnutie o náhrade škody páchateľom počas trestného konania, aby sa tak vyhli účasti na viacerých komplikovaných a zdĺhavých konaniach v rámci samostatného občianskoprávneho konania. Všetky obete by mali mať možnosť využívať systémy náhrady škody, v rámci ktorých by v nadväznosti na vydanie rozhodnutia o náhrade škody páchateľom na konci trestného konania bezodkladne získali náhradu škody od štátu. Štát by mal mať následne možnosť vymáhať náhradu škody od páchateľa. Takýto prístup k poskytovaniu náhrady škody chráni obete pred rizikami sekundárnej viktimizácie, keďže obete pri získavaní náhrady škody nemusia prísť do kontaktu s páchateľom. Týmto zjednodušeným prístupom k náhrade škody od páchateľa počas trestného konania nie sú dotknuté povinnosti členských štátov zabezpečiť existenciu systému poskytovania náhrady škody obetiam úmyselných násilných trestných činov spáchaných na ich príslušných územiach, ktorý zaručuje spravodlivé a primerané poskytovanie náhrady škody obetiam podľa smernice Rady 2004/80/ES 58 .

(13)Obete nemôžu účinne uplatňovať svoje právo na informácie a právo na podporu a ochranu podľa svojich individuálnych potrieb, ak musia čeliť vnútroštátnym systémom justície, v ktorých chýba spolupráca a koordinácia medzi subjektami prichádzajúcimi do kontaktu s obeťami. Bez úzkej spolupráce a koordinácie medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, prokuratúrou, súdnymi orgánmi, službami restoratívnej spravodlivosti, službami na poskytovanie náhrady škody a službami na podporu obetí je pre obete náročné účinne si uplatňovať práva podľa smernice 2012/29/EÚ. Ďalšie orgány, ako napríklad poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a sociálnych služieb, sa vyzývajú, aby sa tiež zapojili do tejto spolupráce a koordinácie. Platí to najmä vo vzťahu k detským obetiam.

(14)Vnútroštátne protokoly sú nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie toho, aby boli obetiam poskytované informácie o ich právach a ich prípade a aby boli obete primerane posudzované, čo im následne umožní získať podporu a ochranu zodpovedajúcu ich individuálnym potrebám, ktoré sa v priebehu času menia. Protokoly by mali byť zavedené legislatívnymi opatreniami spôsobom, ktorý najlepšie zodpovedá vnútroštátnym právnym poriadkom a organizácii justície v členských štátoch. Mali byť upravovať činnosti týkajúce sa poskytovania informácií obetiam a uľahčovať proces oznamovania trestných činov pre najzraniteľnejšie obete vrátane obetí v zaistení a zadržaní, ako aj individuálneho posudzovania potrieb obetí. V legislatívnych opatreniach, ktorými sa tieto protokoly stanovia, by sa mali vymedziť základné prvky potrebné na spracovanie údajov vrátane príjemcov osobných údajov a kategórií údajov, ktoré sa budú spracúvať v rámci oblasti pôsobnosti protokolov. V protokoloch by sa mali stanoviť všeobecné pokyny k tomu, ako komplexne vykonávať služby a činnosti podľa smernice 2012/29/EÚ bez toho, aby sa tieto protokoly zaoberali jednotlivými prípadmi.

(15)Členské štáty by mali vyčleniť dostatočné ľudské a finančné zdroje na zabezpečenie účinného dodržiavania opatrení stanovených v smernici 2012/29/EÚ. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zriadeniu liniek pomoci pre obete, zabezpečeniu hladkého fungovania služieb špecializovanej podpory a individuálnemu posudzovaniu potrieb obetí v oblasti ochrany a podpory vrátane prípadov, keď takéto služby poskytujú mimovládne organizácie.

(16)Únia a členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím 59 a sú viazané záväzkami vyplývajúcimi z tohto dohovoru v rozsahu svojich príslušných právomocí. Podľa článku 13 uvedeného dohovoru sú zmluvné strany povinné zabezpečiť pre osoby so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe ako ostatným, z čoho vyplýva potreba zabezpečiť prístupnosť a poskytnúť primerané úpravy, aby obete so zdravotným postihnutím mohli užívať svoje práva ako obete na rovnakom základe ako ostatní. Požiadavky na prístupnosť stanovené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 60 môžu uľahčiť vykonávanie uvedeného dohovoru a zabezpečiť, aby boli práva obetí stanovené v smernici 2012/29/EÚ prístupné osobám so zdravotným postihnutím.

(17)Eurojust by mal v súlade so svojím mandátom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zabezpečiť, aby sa žiadostiam týkajúcim sa práv obetí venovala náležitá pozornosť 61 .

(18)Zber presných a koherentných údajov a včasné zverejňovanie zhromaždených údajov a štatistík má zásadný význam pre zaistenie úplnej informovanosti o právach obetí trestných činov v Únii. Očakáva sa, že zavedenie požiadavky, aby členské štáty harmonizovaným spôsobom zbierali údaje o uplatňovaní vnútroštátnych postupov vzťahujúcich sa na obete trestných činov a aby ich každé tri roky oznamovali Komisii, bude mať zásadný význam z hľadiska prijímania politík a stratégií založených na údajoch. Agentúra pre základné práva by mala naďalej poskytovať pomoc Európskej komisii a členským štátom pri zbere údajov a tvorbe a šírení štatistík o obetiach trestných činov a pri podávaní správ o tom, ako si obete uplatňujú svoje práva stanovené v tejto smernici.

(19)Zásada účinnosti práva Únie si vyžaduje, aby členské štáty zaviedli primerané a účinné prostriedky nápravy pre prípad porušenia práva priznaného jednotlivcom právom Únie. Účinný prostriedok nápravy by mal byť k dispozícii v prípade, že dôjde k úplnému alebo čiastočnému oslabeniu alebo zamietnutiu práv podľa smernice 2012/29/EÚ.

(20)Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na to, že je potrebné uľahčiť justičnú spoluprácu v trestných veciach zaistením dôvery v rovnaký prístup k právam obetí bez ohľadu na to, kde v EÚ k trestnému činu došlo, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov plánovaných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(21)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(22)[V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z …) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.] 
ALEBO
[V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.]

(23)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 62 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý [XX. XX. 2023] vydal stanovisko 63 .

(24)Smernica 2012/29/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2012/29/EÚ sa mení takto:

(1)Vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

Linka pomoci pre obete

1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zriadenie ľahko prístupných, používateľsky ústretových, bezplatných a dôverných liniek pomoci pre obete, ktoré:

a)poskytujú obetiam informácie uvedené v článku 4 ods. 1;

b)ponúkajú emocionálnu podporu;

c)v prípade potreby sprostredkujú obetiam služby špecializovanej podpory a/alebo špecializované linky pomoci.

2.Členské štáty zabezpečia, aby linky pomoci uvedené v odseku 1 boli poskytované prostredníctvom telefónnej linky pomoci pripojenej k harmonizovanému číslu EÚ „116 006“, ako aj prostredníctvom iných informačných a komunikačných technológií vrátane webových sídiel.

3.Členské štáty prijmú primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli služby uvedené v odsekoch 1 a 2 dostupné v iných jazykoch vrátane aspoň tých jazykov, ktoré sa v danom členskom štáte najviac používajú.

4.Linky pomoci môžu byť zriadené verejnými alebo mimovládnymi organizáciami a ich činnosť môže byť organizovaná na profesionálnom alebo dobrovoľnom základe.“;

(2)Vkladá sa tento článok 5a:

„Článok 5a

Oznamovanie trestných činov

1.Členské štáty zabezpečia, aby obete mohli trestné činy oznamovať príslušným orgánom prostredníctvom ľahko prístupných a používateľsky ústretových informačných a komunikačných technológií. Táto možnosť zahŕňa aj predkladanie dôkazov, ak je to možné.

2.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby každú osobu, ktorá má poznatky alebo dôvodné podozrenie, že došlo k spáchaniu trestných činov alebo že možno očakávať ďalšie násilné činy, motivovali k tomu, aby to oznámila príslušným orgánom.

3.Členské štáty zabezpečia, aby obete mohli účinne oznamovať trestné činy spáchané v zariadeniach určených na zaistenie a zadržanie. Zariadenia určené na zaistenie a zadržanie zahŕňajú okrem ústavov na výkon trestu odňatia slobody aj ústavy na výkon väzby a cely policajného zaistenia pre podozrivé a obvinené osoby, osobitné zariadenia určené na zaistenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, zariadenia určené na zaistenie pred vyhostením a pobytové tábory, v ktorých sú umiestnení žiadatelia o medzinárodnú ochranu a osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana.

4.V prípade, že trestné činy oznamujú deti, členské štáty zabezpečia, aby postupy oznamovania boli bezpečné a dôverné a aby boli navrhnuté a prístupné spôsobom vhodným pre deti a v jazyku, ktorý náležite zohľadňuje vek a vyspelosť dieťaťa.

5.Členské štáty zabezpečia, aby bolo príslušným orgánom, ktoré prichádzajú do kontaktu s obeťou oznamujúcou trestný čin, zakázané zasielať príslušným migračným orgánom osobné údaje týkajúce sa pobytového statusu obete, pokiaľ nebude ukončené aspoň prvé individuálne posúdenie uvedené v článku 22.“;

(3)Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby boli obete kontaktované príslušnými všeobecnými službami podpory alebo službami špecializovanej podpory, ak individuálne posúdenie uvedené v článku 22 preukáže potrebu takejto podpory a obeť súhlasí s tým, aby bola službami podpory kontaktovaná, alebo ak obeť o podporu požiada sama.“;

b)Dopĺňa sa tento odsek:

„6. Služby na podporu obetí sú v prevádzke aj v čase krízy, ako sú zdravotné krízy, závažné migračné situácie alebo iné núdzové stavy.“;

(4)Článok 9 sa mení takto:

a)    V odseku 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) emocionálnu a prípadnú psychologickú podporu, hneď ako sa dozvedia, že osoba je v postavení obete. Ak individuálne posúdenie uvedené v článku 22 preukáže, že existuje osobitná potreba psychologickej podpory, psychologická podpora je obetiam, ktoré takúto podporu potrebujú, k dispozícii tak dlho, ako to bude potrebné.“;

b)    V odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) cielenú a integrovanú podporu, vrátane podpory a poradenstva pri traume, pre obete s osobitnými potrebami, ako sú obete sexuálneho násilia, obete rodovo motivovaného násilia vrátane násilia na ženách a domáceho násilia, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).../... 64 [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu], obete obchodovania s ľuďmi, obete organizovanej trestnej činnosti, obete so zdravotným postihnutím, obete vykorisťovania, obete trestných činov z nenávisti, obete terorizmu a obete najzávažnejších medzinárodných trestných činov.“;

c)    Dopĺňa sa tento odsek:

„4. Členské štáty poskytujú služby ochrany a špecializovanej podpory potrebné na komplexné riešenie celého radu potrieb obetí s osobitnými potrebami v súlade s protokolmi uvedenými v článku 26a ods. 1 písm. c).“;

(5)V kapitole II sa vkladá tento článok 9a:

„Článok 9a

Cielené a integrované služby podpory pre deti

1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie dostupnosti cielených a integrovaných špecializovaných služieb pre deti, ktoré primerane ich veku poskytujú podporu a ochranu potrebnú na komplexné riešenie celého radu potrieb detských obetí.

2.Cielené a integrované služby podpory pre detské obete sú poskytované na základe koordinovaného multiinštitucionálneho mechanizmu, ktorý zahŕňa tieto služby:

a)poskytovanie informácií,

b)lekárske vyšetrenie;

c)emocionálna a psychologická podpora;

d)možnosť oznamovania trestných činov;

e)individuálne posúdenie potrieb v oblasti ochrany a podpory uvedené v článku 22;

f)zhotovovanie videozáznamov z výpovedí uvedených v článku 24 ods. 1.

3.Služby uvedené v odseku 2 sa poskytujú v tých istých priestoroch.“;

(6)Vkladajú sa tieto články 10a a 10b:

„Článok 10

Právo na pomoc na súde

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby v priestoroch súdu zriadili službu pomoci na poskytovanie informácií a emocionálnej podpory obetiam.

Článok 10b

Právo na preskúmanie rozhodnutí vydaných počas súdneho konania

1.Členské štáty zabezpečia, aby boli obete bezodkladne informované o rozhodnutiach vydaných v súdnom konaní, ktoré sa ich priamo dotýkajú, a aby mali právo na preskúmanie takýchto rozhodnutí. Takéto rozhodnutia zahŕňajú aspoň rozhodnutia podľa týchto ustanovení:

a)článok 7 ods. 1 v súvislosti s rozhodnutiami o tlmočení počas súdnych pojednávaní;

b)článok 23 ods. 3.

2.Procesné pravidlá, podľa ktorých môžu obete požiadať o preskúmanie rozhodnutí uvedených v odseku 1, sa stanovia vo vnútroštátnom práve.

Členské štáty zabezpečia, aby boli súdne rozhodnutia o žiadosti o takéto preskúmanie vydané v primeranom čase.“;

(7)Článok 16 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby mali obete počas trestného konania právo získať v primeranej lehote rozhodnutie o náhrade škody páchateľom.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vyplatili bez zbytočného odkladu súdom priznanú náhradu škody priamo obeti. Na príslušné orgány prechádza nárok obete voči páchateľovi vo výške súdom priznanej náhrady škody.“;

(8)Článok 17 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) v maximálnej možnej miere využiť ustanovenia o videokonferenčných a telefonických konferenčných hovoroch s cieľom uľahčiť obetiam s pobytom v zahraničí účasť na trestnom konaní.“;

b)Dopĺňa sa tento odsek:

„4. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli požiadať Eurojust o pomoc a zasielať mu informácie s cieľom uľahčiť spoluprácu s príslušnými orgánmi iných členských štátov v cezhraničných prípadoch.“;

(9)V článku 21 sa dopĺňa tento odsek:

„3. Členské štáty zabezpečia, aby páchateľovi neboli priamo ani nepriamo poskytnuté osobné údaje týkajúce sa obete, ktoré by mu umožnili zistiť miesto pobytu obete alebo obeť inak kontaktovať.“;

(10)Článok 22 sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„Individuálne posúdenie obetí s cieľom identifikovať osobitné potreby v oblasti podpory a ochrany“;

b)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby boli obete včas podrobené individuálnemu posúdeniu v snahe identifikovať osobitné potreby v oblasti podpory a ochrany a v snahe určiť, či a v akom rozsahu by sa na ne mohli vzťahovať osobitné opatrenia stanovené v článku 9 ods. 1 písm. c) a článkoch 23 a 24 vzhľadom na to, že sú obzvlášť zraniteľné voči sekundárnej a opakovanej viktimizácii, zastrašovaniu a pomste.“;

c)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Individuálne posúdenie sa začne pri prvom kontakte obete s príslušnými orgánmi a trvá tak dlho, ako je to potrebné v závislosti od osobitných potrieb každej obete. Ak orgány prvého kontaktu dospejú v počiatočnej fáze individuálneho posúdenia k záveru, že je potrebné v posudzovaní pokračovať, takéto posúdenie sa vykoná v spolupráci s príslušnými inštitúciami a orgánmi v závislosti od fázy konania a individuálnych potrieb obetí v súlade s protokolmi uvedenými v článku 26a.“;

d)Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Pri individuálnom posúdení sa prihliada na:

a)osobnú charakteristiku obete vrátane príslušných skúseností s diskrimináciou, a to aj vtedy, keď je založená na kombinácii viacerých dôvodov, ako je pohlavie, rod, vek, zdravotné postihnutie, náboženstvo alebo viera, jazyk, rasový, sociálny alebo etnický pôvod a sexuálna orientácia;

b)druh alebo povahu trestného činu;

c)okolnosti spáchania trestného činu;

d)vzťah k páchateľovi a jeho charakteristiku.

3. V rámci individuálneho posúdenia sa osobitná pozornosť venuje:

a)obetiam, ktoré z dôvodu závažnosti trestného činu utrpeli značnú ujmu;

b)obetiam trestného činu spáchaného s motívom zaujatosti alebo diskriminácie, ktorý by mohol súvisieť najmä s ich osobnou charakteristikou;

c)obetiam, ktoré sú v dôsledku vzťahu k páchateľovi a závislosti od neho obzvlášť zraniteľné.

V tejto súvislosti sa berie náležitý ohľad na obete terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, obchodovania s ľuďmi, rodovo motivovaného násilia vrátane násilia na ženách a domáceho násilia, sexuálneho násilia, vykorisťovania alebo trestných činov z nenávisti, obete najzávažnejších medzinárodných trestných činov a obete so zdravotným postihnutím. Osobitná pozornosť sa venuje obetiam, ktoré patria do viac ako jednej z týchto kategórií.“;

e)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a V rámci individuálneho posúdenia sa osobitná pozornosť venuje riziku, ktoré predstavuje samotný páchateľ, vrátane rizika násilného správania a ublíženia na zdraví, použitia zbrane, účasti v organizovanej zločineckej skupine, užívania drog alebo alkoholu, zneužívania detí, duševných problémov, nebezpečného prenasledovania, vyhrážania alebo nenávistných prejavov.“;

f)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Na účely tejto smernice sa vychádza z predpokladu, že detské obete majú vzhľadom na svoju zraniteľnosť voči sekundárnej a opakovanej viktimizácii, zastrašovaniu a pomste osobitné potreby v oblasti podpory a ochrany. S cieľom určiť, či a v akom rozsahu by sa na ne mohli vzťahovať osobitné opatrenia stanovené v článkoch 23 a 24, sa vykoná individuálne posúdenie detských obetí stanovené v odseku 1 tohto článku. Individuálne posúdenie detských obetí sa vykonáva v rámci cielených a integrovaných služieb podpory uvedených v článku 9a.“;

g)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Individuálne posúdenie sa vykonáva za aktívnej účasti obete, pričom sa prihliada na jej želania, a to aj v prípade, že si obeť neželá využiť osobitné opatrenia stanovené v článkoch 8, 9 ,9a, 23 a 24.“;

h)Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Príslušné orgány individuálne posúdenie pravidelne aktualizujú, aby sa zabezpečilo, že opatrenia v oblasti podpory a ochrany zodpovedajú meniacej sa situácii obete. Ak dôjde k výraznej zmene prvkov, na ktorých je individuálne posúdenie založené, členské štáty zabezpečia, aby bolo individuálne posúdenie v priebehu trestného konania aktualizované.

(11)V článku 23 ods. 2 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) všetky výsluchy obete sexuálneho násilia, rodovo motivovaného násilia vrátane obete násilia na ženách a domáceho násilia, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 65 .../... [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu], pokiaľ ich nevedie prokurátor alebo sudca, vedie osoba rovnakého pohlavia ako obeť, ak si to obeť želá a ak sa tým nenaruší priebeh trestného konania.“;

(12)V článku 23 sa dopĺňa tento odsek:

„4. Obete s osobitnými potrebami ochrany identifikované v súlade s článkom 22 ods. 1 majú počas trestného konania na zabezpečenie svojej fyzickej ochrany k dispozícii tieto opatrenia:

a)nepretržitá alebo dočasná prítomnosť orgánov presadzovania práva;

b)zákazy, obmedzujúce opatrenia alebo ochranné príkazy na zabezpečenie ochrany obetí pred akýmikoľvek násilnými činmi vrátane ukladania zákazov alebo obmedzení určitého nebezpečného správania páchateľa.“;

(13)V článku 24 sa dopĺňa tento odsek:

„3. Ak má na trestnom čine účasť nositeľ rodičovských práv a povinností alebo ak by mohol vzniknúť iný konflikt záujmov medzi detskou obeťou a nositeľom rodičovských práv a povinností, členské štáty prihliadajú na najlepšie záujmy dieťaťa a zabezpečia, aby žiaden úkon vyžadujúci si súhlas nebol podmienený súhlasom nositeľa rodičovských práv a povinností.“;

(14)Do kapitoly 5 sa vkladajú tieto články:

„Článok 26a

Protokoly na základe vnútroštátnej koordinácie a spolupráce

1.Členské štáty vypracujú a zavedú osobitné protokoly, ktorými sa riadi organizácia služieb a činnosti príslušných orgánov a iných osôb, ktoré prichádzajú do kontaktu s obeťami, podľa tejto smernice. Protokoly sa vypracujú v koordinácii a spolupráci medzi orgánmi presadzovania práva, prokuratúrou, sudcami, orgánmi zaistenia a zadržania, službami restoratívnej spravodlivosti a službami na podporu obetí. Cieľom osobitných protokolov je zabezpečiť minimálne to, aby:

a)obetiam boli poskytované informácie, ktoré sú prispôsobené ich meniacim sa individuálnym potrebám; pričom tieto informácie musia byť jednoduché a ľahko zrozumiteľné, poskytované včas, opakovane a vo viacerých formátoch vrátane ústnej, písomnej a digitálnej formy;

b)obete, ktoré sú zaistené a zadržané okrem iného v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, ústavoch na výkon väzby a celách policajného zaistenia pre podozrivé a obvinené osoby, ako aj v osobitných zariadeniach určených na zaistenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu a zariadeniach určených na zaistenie pred vyhostením alebo v iných zariadeniach vrátane pobytových táborov, v ktorých sú umiestnení žiadatelia o medzinárodnú ochranu a osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana:

i)boli informované o svojich právach;

ii)mohli využiť zjednodušený spôsob oznamovania trestnej činnosti;

iii)mali prístup k podpore a ochrane v súlade so svojimi individuálnymi potrebami;

c)individuálne posúdenie potrieb obetí v oblasti podpory a ochrany podľa článku 22 a poskytovanie služieb podpory pre obete s osobitnými potrebami prihliadalo na individuálne potreby obetí v rôznych fázach trestného konania.

2.Členské štáty zabezpečia, aby protokoly uvedené v odseku 1 boli predmetom pravidelného preskúmania, a to aspoň raz za dva roky, s cieľom zabezpečiť ich účinnosť.

3.Členské štáty prijmú potrebné legislatívne opatrenia, ktoré umožnia zhromažďovať a zdieľať informácie, vrátane informácií obsahujúcich osobné údaje obetí, medzi príslušnými orgánmi a službami na podporu obetí, aby sa tak zabezpečil prístup k informáciám a primeraná podpora a ochrana jednotlivých obetí.

Článok 26b

Použitie elektronických prostriedkov komunikácie

1.Členské štáty zabezpečia, aby obete trestných činov mohli svoje práva stanovené v článku 3a, článku 4 ods. 1, článku 5 ods. 1, článku 5a, článku 6 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 a článku 10b uplatňovať elektronickými prostriedkami komunikácie.

2.Obetiam trestných činov sa nesmie brániť v tom, aby mali prístup k vnútroštátnym systémom ponúkajúcim elektronické prostriedky komunikácie uvedené v odseku 1 alebo aby ich inak využívali na základe toho, že majú pobyt v inom členskom štáte.

3.Ak si vnútroštátne systémy ponúkajúce elektronické prostriedky komunikácie vyžadujú použitie elektronickej identifikácie, podpisov a pečatí, členské štáty umožnia používanie oznámených schém elektronickej identifikácie, kvalifikovaných elektronických podpisov a kvalifikovaných elektronických pečatí ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 66 .

Článok 26c

Práva obetí so zdravotným postihnutím

1.Členské štáty zabezpečia, aby obete so zdravotným postihnutím mohli využívať elektronické prostriedky komunikácie uvedené v článku 26b tejto smernice na rovnakom základe ako ostatní, a to splnením požiadaviek na prístupnosť stanovených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 67 .

2.Členské štáty zabezpečia, aby obete so zdravotným postihnutím mali prístup k všetkým postupom, ako aj službám podpory a ochranným opatreniam, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, na rovnako základe ako ostatní v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882.

Členské štáty zabezpečia, aby boli obetiam so zdravotným postihnutím na požiadanie poskytnuté primerané úpravy.

Článok 26d

Prostriedky nápravy

   Členské štáty zabezpečia, aby mali obete v prípade porušenia svojich práv podľa tejto smernice k dispozícii účinný prostriedok nápravy podľa vnútroštátneho práva.“

(15)Vkladá sa tento článok 27a:

„Článok 27a

Osobitné povinnosti vo vzťahu k obetiam násilia na ženách a domáceho násilia

Členské štáty zabezpečia, aby prijímaním opatrení na dosiahnutie súladu s touto smernicou neboli dotknuté povinnosti podľa smernice (EÚ).../... [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu], ktoré sa vo vzťahu k takýmto obetiam uplatňujú popri povinnostiam stanoveným v tejto smernici. Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby:

a)linkou pomoci pre obete uvedenou v článku 3a tejto smernice nebola dotknutá prevádzka osobitných a špecializovaných liniek pomoci pre obete násilia na ženách a domáceho násilia, ako sa vyžaduje v článku 31 smernice (EÚ).../... [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu];

b)povinnosťou prijať opatrenia podľa článku 5a ods. 2 tejto smernice nebola dotknutá povinnosť členských štátov prijať cielené opatrenia, ktoré majú motivovať k oznamovaniu činov násilia na ženách alebo domáceho násilia, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 1 smernice (EÚ).../... [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu];

c)povinnosťou prijať opatrenia podľa článku 5a ods. 3 tejto smernice nebola dotknutá povinnosť členských štátov prijať osobitné opatrenia, ktoré majú zabezpečiť oznamovanie prípadov násilia na ženách alebo domáceho násilia, ako sa stanovuje v článku 35 ods. 4 smernice (EÚ).../... [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu];

d)povinnosťou prijať opatrenia podľa článku 5a ods. 4 tejto smernice nebola dotknutá povinnosť členských štátov prijať cielené opatrenia podľa článku 16 ods. 4 smernice (EÚ).../... [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu];

e)vo vzťahu k obetiam násilia na ženách alebo domáceho násilia sa ustanovenia [článkov 18 a 19 smernice (EÚ).../... [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu]] uplatňovali popri pravidlám stanoveným v článku 22 smernice 2019/29 zmenenej touto smernicou;

f)protokolmi o individuálnom posúdení potrieb obetí v oblasti podpory a ochrany uvedenými v článku 26a v spojení s článkom 22 tejto smernice neboli dotknuté povinnosti členských štátov vydať usmernenia a zaviesť špecializované mechanizmy pre obete násilia na ženách a domáceho násilia stanovené v článku 23 písm. b) a článku 40 ods. 2 smernice (EÚ).../... [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu].“;

(16)Článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

Poskytovanie údajov a štatistík

1.Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na vytvorenie systému pre zber údajov a tvorbu a šírenie štatistík o obetiach trestných činov. Do štatistík sú zahrnuté údaje, ktoré sú relevantné z hľadiska uplatňovania vnútroštátnych postupov vzťahujúcich sa na obete trestných činov, pričom zahŕňajú aspoň počet a druh oznámených trestných činov a počet, vek, a pohlavie obetí a druh trestného činu. Zahŕňajú aj informácie o tom, ako si obete uplatňujú práva stanovené v tejto smernici.

2.Členské štáty zbierajú štatistické údaje uvedené v tomto článku na základe spoločnej dezagregácie vypracovanej v spolupráci s Komisiou (Eurostatom). Tieto údaje zasielajú Komisii (Eurostatu) každé tri roky. Zasielané údaje nesmú obsahovať osobné údaje.

3.Agentúra Európskej únie pre základné práva poskytuje členským štátom a Komisii podporu pri zbere údajov a tvorbe a šírení štatistík o obetiach trestných činov a pri podávaní správ o tom, ako si obete uplatňovali svoje práva stanovené v tejto smernici.

4.Komisia (Eurostat) poskytuje členským štátom podporu pri zhromažďovaní údajov uvedených v odseku 1, a to aj stanovením spoločných noriem týkajúcich sa sčítacích jednotiek, pravidiel sčítavania, spoločnej dezagregácie, formátov oznamovania a klasifikácie trestných činov.

5.Členské štáty sprístupnia zozbierané štatistické údaje verejnosti. Štatistiky nesmú obsahovať osobné údaje.

6.Zberom údajov podľa odseku 1 nie je dotknuté zhromažďovanie údajov podľa článku 44 smernice (EÚ).../... [o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu].“;

(17)Článok 29 sa nahrádza takto:

„Článok 29

Podávanie správ Komisiou a preskúmanie

Komisia do [šiestich rokov od prijatia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. V správe sa posúdi, v akom rozsahu prijali členské štáty opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou vrátane ich technickej realizácie.

K správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“;

Článok 2

Transpozícia

1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s touto smernicou [do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti] s výnimkou ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 26b, ktoré sa prijmú a uverejnia [do štyroch rokov od nadobudnutia jej účinnosti]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).

(2)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) [COM(2020) 258 final].

(3)    Pracovný dokument útvarov Komisie, Hodnotenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 [SWD(2022) 0179 final].

(4)     Súhrnná správa Vociare uverejnená v roku 2019 organizáciou Victim Support Europe a Portugalským združením pre práva obetí (APAV). V správe sa posudzuje praktické uplatňovanie smernice o právach obetí v 26 členských štátoch EÚ.

(5)    Pozri napríklad rýchly nárast využívania modelu Barnahus (domovy pre deti) v členských štátoch.

(6)    Pozri napríklad projekt Re-just s názvom Akčný plán pre rozvoj systémov trestného súdnictva zameraných na obete a založených na informáciách o traume uverejnený v roku 2021, v ktorom sú opísané najnovšie normy súvisiace s prístupom obetí k informáciám vrátane liniek pomoci, koordinovaného prístupu k podpore, ochrane obetí a účasti v oblasti súdnictva.

(7)    Ako sa vysvetľuje v posúdení vplyvu, vďaka navrhovaným zmenám by trestný čin nahlásilo 10 – 20 % obetí, ktoré uviedli, že trestný čin nenahlásili v dôsledku strachu z represálií.

(8)    Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15 – 18).

(9)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4).

(10)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(11)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV. Ú. v. EÚ.

(13)    Smernica 2019/713 (Ú. v. EÚ L 123, 10.5.2019, s. 18).

(14)    COM(2022) 105 final, 8.3.2022.

(15)    COM(2022) 732 final, 19.12.2023.

(16)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(17)    Ú. v. EÚ C 197, 12.7.2000, s. 3.

(18)     Dodržiavanie základných práv v čase krízy, Agentúra Európskej únie pre základné práva (europe.eu) , 13. októbra 2022.

(19)    Rámcové rozhodnutie 2009/948/SVV.

(20)    Návrh Komisie nariadenia 2023/0093 o odovzdávaní trestného konania [COM(2023) 185 final] bol prijatý 5. apríla 2023.

(21)    Ďalším príkladom toho, kde je potrebná dôvera, je prípad, keď sa k spoločnému vyšetrovaciemu tímu (SVT) pripoja príslušné vnútroštátne orgány . SVT je forma úzkej spolupráce medzi príslušnými súdnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva dvoch alebo viacerých členských štátov s cieľom riešiť zložité a často rozsiahle cezhraničné veci (na základe rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 ). Tieto veci sa často týkajú zraniteľných obetí z niekoľkých členských štátov, ako sú obete obchodovania s ľuďmi, obete sexuálneho vykorisťovania detí alebo obete najzávažnejších medzinárodných trestných činov. Je tu potrebná vysoká úroveň dôvery v to, že všetci partneri budú náležite zaobchádzať s obeťami, ktoré sú súčasťou vyšetrovania, a že ich práva sa budú dodržiavať vo všetkých dotknutých krajinách. SVT pre najzávažnejšie medzinárodné trestné činy údajne spáchané na Ukrajine (s účasťou siedmich členských štátov) je aktuálnym príkladom týkajúcim sa ukrajinských obetí vojnových zločinov, ktoré zo svojej krajiny unikli do iných členských štátov EÚ.

(22)     Podpora obetí trestných činov – hodnotenie smernice o právach obetí (europa.eu) .

(23)    Pracovný dokument útvarov Komisie, Hodnotenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 [SWD(2022) 180 final].

(24)     Podpora obetí trestných činov – hodnotenie smernice o právach obetí (europa.eu) .

(25)     https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13096-Criminal-justice-EU-rules-on-victims-rights-update-_en .

(26)    Pozri správu Vociare alebo správu Artemis. Príklady projektov sú uvedené v prílohe 1 k posúdeniu vplyvu.

(27)    Smernica 2012/29/EÚ o právach obetí – posúdenie vykonávania na európskej úrovni. PE 611.022, december 2017, https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/611022/EPRS_STU(2017)611022_EN.pdf .

(28)    Trestné procesné právo v Európskej únii – porovnávacia analýza vybraných hlavných rozdielov a vplyvu, ktoré majú na vytváranie právnych predpisov EÚ. PE 604.977, august 2018, https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/611022/EPRS_STU(2018)604977_EN.pdf .

(29)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o vykonávaní smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov [2016/2328 (INI)].

(30)     https://commission.europa.eu/system/files/2022-12/Final%20opinion%202022_SBGR3_07%20Revision%20of%20the%20victims%20rights%20acquis_rev.pdf .

(31)    Rozsudok 5. veľkej komory Súdneho dvora z 8. júla 2019 vo veci C-534/17 Európska komisia/Belgické kráľovstvo.

(32)     Prieskum FRA týkajúci sa trestnej činnosti, bezpečnosti a práv obetí , február 2021.

(33)    Napríklad v niekoľkých členských štátoch (vrátane Bulharska, Portugalska, Rumunska a Slovenska) poskytujú úrady písomné informácie formou kópie vnútroštátnych ustanovení v oblasti práv obetí.

(34)    Zriadené na základe rozhodnutia Komisie z 30. novembra 2009, ktorým sa mení rozhodnutie 2007/116/ES v súvislosti so zavedením dodatočných rezervovaných čísel začínajúcich sa „116“. Uplatňovanie rezervovaných čísel nie je povinné, ale odporúča sa. Na používanie čísel musia byť splnené určité podmienky. V prípade obetí sa na linke pomoci 116 006 musia poskytnúť informácie o právach obetí, volajúci sa musia odkázať na políciu a iné služby (v prípade potreby) a musí sa im poskytnúť poradenstvo.

(35)    Najlepšími príkladmi sú: írska linka pomoci , estónska linka pomoci , chorvátska linka pomoci , lotyšská linka pomoci , švédska linka pomoci .

(36)    COM(2022) 212 final, 11.5.2022.

(37)    Približne polovica zainteresovaných strán usudzuje, že obetiam s osobitnými potrebami sa neposkytuje dostatočná podpora.

(38)    Počas konzultácií bolo v niekoľkých členských štátoch vrátane BE, BG, DE, EL, LT a PT nahlásených viacero problémov týkajúcich sa videozáznamov detí na účely dôkazov, účasti na súdnych konaniach zohľadňujúcich potreby detí, individuálnych prístupov pre najzraniteľnejšie detí.

(39)    COM(2021) 142 final, 24.3.2021.

(40)     O modele Barnahus – Barnahus  ako úrad zohľadňujúci potreby detí pod jednou strechou, kde orgány presadzovania práva, trestnej justície, služby na ochranu detí a zdravotníci a pracovníci v oblasti duševného zdravia spolupracujú a spoločne posudzujú situáciu dieťaťa a rozhodujú o nadväzujúcich opatreniach.

(41)    AT, CY, CZ, DE, EE, IE, LT, LV, MT, NL, PT, SI.

(42)    Medzi psychologické dôsledky trestného činu môže patriť úzkosť, depresia, vina, hanba, sebadeštrukčné správanie a neschopnosť racionálne konať alebo uvažovať, pozri Psychological Reactions of Victims of Violent Crime (Psychologické reakcie obetí násilných trestných činov), Cambridge University Press 2018.

(43)    Osvedčené postupy existujú. Napríklad v Írsku poskytuje V-Sac podporu obetiam na súde prostredníctvom školených dobrovoľníkov, a to viac ako tisícke obetí každý rok.

(44)    Minimálne v ôsmich členských štátoch – CY, EE, EL, FR, IE, MT, NL, RO.

(45)    V 13 členských štátoch obete nemajú primerané právne prostriedky nápravy na to, aby mohli napadnúť rozhodnutia, ktoré sa ich priamo týkajú (BE, DE, FR, HU, IE, LT, LU, LV, MT, NL, RO, SE, SK). Súvisí to najmä s nedostatočným právnym postavením účastníka konania.

(46)    Väčšina zainteresovaných strán, s ktorými sa vykonali konzultácie, sa domnieva, že právo obetí na náhradu škody páchateľom je neúčinné a malo by sa posilniť.

(47)    Pozri najmä prax sudcov v CZ, SK a AU.

(48)    V smernici Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov sa od členských štátov požaduje, aby poskytli prístup k odškodneniu obetiam násilných a úmyselných trestných činov, a to aj v cezhraničných veciach. Podmienky takéhoto prístupu k odškodneniu sa ponechávajú na vnútroštátne postupy.

(49)    Pozri posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu Komisie o digitalizácii justície [SWD(2021) 392 final].

(50)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb.

(51)    Odporúčanie Výboru ministrov členským štátom Rady Európy v oblasti práv, služieb a podpory pre obete trestných činov [CM/REec(2023) 2] prijaté 15. marca 2023.

(52)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(53)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(54)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).

(55)    Pracovný dokument útvarov Komisie, Hodnotenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 (SWD/2022/0179 final).

(56)    Rozhodnutie Komisie 2007/116/ES z 15. februára 2007 o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované čísla pre harmonizované služby sociálneho významu (Ú. v. EÚ L 049, 17.2.2007, s. 30).

(57)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (ÉÚ) .../... o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (Ú. v. EÚ ...).

(58)    Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15).

(59)    Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 37.

(60)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(61)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018 s. 138).

(62)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(63)    [Úrad pre publikácie: uviesť poznámku pod čiarou, keď bude stanovisko k dispozícii].

(64)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (ÉÚ) .../... o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (Ú. v. EÚ ...).

(65)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (ÉÚ) .../... o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (Ú. v. EÚ ...).

(66)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(67)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).